1
Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, Simona Petrík, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Cieľom predkladaného návrhu je zaviesť flexibilitu do čerpania materskej a otcovskej materskej dovolenky a to tak, že ako pre matku, tak aj pre otca dieťaťa bude možné si materskú/otcovskú prerušiť a rozdeliť a to maximálne dvakrát (najviac na tri časti). Týmto spôsobom bude môcť otec aj matka dočerpať celú otcovskú/materskú aj vtedy, keď si ju rozdelí. Podmienkou je, že jedna časť nesmie byť kratšia ako 30 dní.
V súčasnosti nie je možné rozdeliť si obdobie trvania materskej, resp. otcovskej dovolenky na etapy. Poberá sa v celosti (trvá 34 týždňov, v prípade osamelých žien trvá 37 týždňov a v prípade žien, ktoré porodili dve a viac detí naraz, trvá materská dovolenka 43 týždňov). V prípade muža v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa mu patrí odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov, a pri starostlivosti o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov. Materskú ani otcovskú v súčasnosti nie je možné si rozdeliť na viacero časových celkov (napríklad na 3 a 3 mesiace, alebo 2-2-2 mesiace atď.). Ak žena alebo muž svoj časový nárok na materskú alebo otcovskú dovolenku nevyčerpá, na nevyčerpané dni/týždne alebo mesiace stráca nárok. Táto situácia sa deje v oveľa väčšej miere mužom, pretože tí na využitie otcovskej dovolenky majú nárok až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa a zároveň sú oni tí, ktorým pracovné povinnosti často nedovoľujú využiť celé obdobie nároku na otcovskú. Najväčším pozitívom predkladanej novely je, že možnosť rozdeliť si otcovskú bude motivovať viac otcov využiť inštitút otcovskej dovolenky a tým sa ešte viac podieľať na starostlivosti o dieťa s partnerkou. Inštitút delenej rodičovskej dovolenky nie je vo svete ojedinelý - tzv. “dvojrodičovský systém” majú v škandinávskych krajinách, na Islande, v Austrálii, v Anglicku či v Nemecku. V týchto krajinách disponujú rodičia spoločným objemom dní materskej/otcovskej dovolenky, ktorú môžu čerpať flexibilne rôznymi spôsobmi. Na Slovensku máme jeden z najštedrejších systémov finančnej podpory rodín s deťmi v období pred narodením dieťaťa a následne do troch rokov veku dieťaťa. Avšak táto podpora je pomerne rigídna a nie je možné ju čerpať flexibilne. Predkladateľka má zámer priniesť túto formu flexibility do slovenskej legislatívy a poskytnúť obom rodičom možnosť plnohodnotne využiť možnosti, na ktoré majú zo zákona nárok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
2
B. Osobitná časťNakoľko dochádza ku komplexnej zmene v možnosti poistenkýň flexibilne čerpať materskú, navrhuje sa namiesto úpravy jednotlivých odsekov jeho ucelená zmena. V rámci návrhu zákona nedochádza k zmene dĺžky nemocenského poistenia potrebného pre vznik nároku na materskú (270 dní) ani ku zmenám s ohľadom na vznik nároku na materskú. Z uvedeného dôvodu sa odsek 1 zachováva v pôvodnom znení. V rámci odseku dva dochádza k pertraktovanému sflexibilneniu čerpania materskej, a to v trvaní v závislosti od pridružených okolností, v ktorých sa poistenkyňa (matka) nachádza v rozsahu od 34 do 43 týždňov od vzniku nároku na materské, pričom toto čerpanie je doplnené odsekom 8, ktorý ustanovuje, že čerpať materskú je možné do tretieho roku dieťaťa (rovnako ako to je pri otcovskej materskej). Primerane k odseku 2 sa upravuje aj odsek 4. Odsek 3 ostáva hmotnoprávne zachovaný rovnako, ako bol v pôvodnom znení. Hmotnoprávne sa rovnako zachováva aj odsek 5 a odsek 6, ktoré upravujú čerpanie materskej a nárok na materskú pri matkách, ktoré buď porodili mŕtvonarodené dieťa alebo dieťa umrie do jedného roku života. Zmenený § 48 priamo odkazuje na § 52, ktorým sa zavádza možnosť prerušenia a rozdelenia čerpania materskej, a to až do tretieho roku dieťaťa. V § 52 sa dopĺňa právna úprava, podľa ktorej si môže poistenkyňa rozdeliť obdobie nároku na materské na najviac tri časti, okrem poistenkyne ktorá má nárok na materské v trvaní podľa §48 odseku 5 alebo 6. K rozdeleniu obdobia nároku na materské dochádza jeho prerušením na minimálne 30 dní, pričom dĺžka prerušenia musí byť násobkom 30 dní. Dni, počas ktorých má poistenkyňa prerušené obdobie nároku na materské, sa nezapočítavajú do celkového obdobia čerpania materského, na ktoré má poistenkyňa nárok podľa § 48. Poistenkyňa je povinná o prerušení čerpania materského informovať Sociálnu poisťovňu najneskôr v prvý deň čerpania materského, resp. prerušeného materského. Zároveň sa ustanovuje, že týmto postupom nie je dotknuté ustanovenie § 48 ods. 7, podľa ktorého obdobie nároku na materské poistenkyne nesmie byť kratšie ako 14 týždňov a nesmie zaniknúť alebo byť prerušené pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Obdobná právna úprava umožňujúca prerušenie čerpania materského sa navrhuje aj pri inom poistencovi, okrem toho, ktorý má nárok na materské v trvaní podľa § 49 ods. 1 písm. a), t.j. v trvaní dvoch týždňov.
Prechodným ustanovením sa stanovuje, že postup podľa § 52 ods. 3 a 4 môže uplatniť poistenkyňa/ iný poistenec, ak jej/ jeho nárok na materské vznikol po účinnosti tohto zákona, t. j. po 1. marci 2025.
3
K čl. IIS ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. marca 2025.