D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič.
Cieľom návrhu zákona je zrušenie dvoch dní pracovného pokoja 6. január a 1. máj. Zároveň sa zákon upravuje tak, aby jednotlivé dni pracovného pokoja boli v zákone zoradené chronologicky.
Počet dní pracovného pokoja je v Slovenskej republike jeden z najvyšších v Európe a vo svete. Pre zamestnávateľa to znamená vyplácať za tento deň plnú mzdu spolu so mzdovým zvýhodnením vo výške 100% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (§ 122 ods. 1 Zákonníka práce). Ak zamestnanec nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok 122 ods. 3 Zákonníka práce). Dni pracovného pokoja znamenajú pre zamestnávateľa náklady, aj keď zamestnanec nepracuje a dodatočný náklad, ak zamestnanec v daný deň pracuje. Každý zamestnávateľ sa legislatívnemu prostrediu danej krajiny prispôsobí, avšak každý náklad si niekam premietne. Či do zvýšenia cien svojich produktov alebo služieb, alebo do zníženia, prípadne nezvyšovania, resp. slabého zvyšovania miezd svojich zamestnancov. Dni pracovného pokoja spolu so stravnými poukážkami, rekreačnými a ďalšími poukazmi jednou z príčin nominálne nízkych miezd v slovenskej ekonomike v porovnaní s inými štátmi v rámci Európskej únie.
Ďalším dôvodom, pre ktorý rušíme práve tieto dva sviatky, je, že tieto dva sviatky súčasťou zoskupenia niektorých krátko po sebe idúcich dní pracovného pokoja, čím sa trochu devalvuje ich oddychový aspekt. Na prelome decembra a januára je dnes 5 dní pracovného pokoja, počas ktorých si zamestnanci môžu oddýchnuť a na 1. máj tesne nadväzuje 8. máj a navyše 1. máj je blízko k veľkonočným sviatkom, ktoré najčastejšie v apríli, resp. tie najskoršie koncom marca.Predloženým návrhom sa zlepší podnikateľské prostredie, zvýši sa konkurencieschopnosť Slovenska a vytvoria sa predpoklady pre rast miezd. Zrušované dni pracovného pokoja zvolené tak, aby zostávajúce sviatky zostali čo možno najrovnomernejšie rozdelené v rámci roka (nenavrhujeme rušenie júlového ani septembrového dňa pracovného pokoja.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy (predpokladáme aj úsporu na štátnych zamestnancoch) a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona bude mať negatívne sociálne vplyvy, ako aj negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana a ani na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
B.Všeobecná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa vypustenie 6. januára ako dňa pracovného pokoja. Nasledujúce písmená sa primerane preznačia, v dôsledku čoho bude 1. máj v písmene c).
K bodu 2
Navrhuje sa nahradenie obsahu písmena c) (pôvodne písmeno d)) dňa pracovného pokoja 1. mája. Je zvolená taká legislatívna technika, že sa toto písmeno nevypúšťa, ale nahrádza sa 8. májom Deň víťazstva nad fašizmom. Doteraz bol tento dátum v zákone umiestnený v rozpore s chronológiou kalendárneho roka, za decembrom.
K bodu 3
Vzhľadom na umiestnenie 8. mája v súlade s chronológiou medzi veľkonočné sviatky a 5. júl, navrhuje sa vypustenie písmena i) (pôvodne písmeno j).
K čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. marca 2025.