DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „návrh ústavného zákona“), predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Zora Jaurová. Cieľom návrhu je posilniť právnu úpravu v oblasti prevencie konfliktu záujmov verejných funkcionárov, osobitne v kontexte vlastníctva a kontroly médií.

Súčasná legislatívna úprava neobsahuje explicitné obmedzenia týkajúce sa vlastníctva médií verejnými funkcionármi, čo otvára priestor na potenciálne zneužívanie verejnej funkcie pre osobný prospech v mediálnom priestore. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. sa v súčasnosti zameriava najmä na všeobecné ustanovenia o konflikte záujmov a nezlučiteľnosti verejnej funkcie s podnikateľskou činnosťou, avšak neobsahuje konkrétne ustanovenia o vlastníctve médií verejnými funkcionármi. Súčasná právna úprava sa preto javí ako nedostatočná, najmä v kontexte zvyšujúceho sa vplyvu médií, vrátane digitálnych médií, na verejnú mienku. V tejto súvislosti možno poukázať napríklad na Českú republiku, ktorá prijala prísnejšie obmedzenia ohľadom vlastníctva médií verejnými funkcionármi v reakcii na rastúce politické tlaky na nezávislosť médií.

Návrh ústavného zákona zavádza explicitné obmedzenie prevádzkovania, spoluvlastníctva a vlastníctva médií verejnými funkcionármi. Obmedzenie zahŕňa tradičné médiá, teda tlačené, rozhlasové a televízne, ale aj a digitálne médiá ako sú spravodajské webové portály a elektronické periodiká. Návrh zároveň ustanovuje, že verejný funkcionár nesmie byť ani konečným užívateľom výhod prevádzkovateľa rozhlasového alebo televízneho vysielania, vydavateľa periodickej tlače, vydavateľa elektronickej periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu, tlačovej agentúry ani konečným užívateľom výhod poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

Zavedenie obmedzení na vlastníctvo a vplyv verejných funkcionárov na médiá, vrátane obmedzenia postavenia verejného funkcionára ako konečného užívateľa výhod, má za cieľ zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zníženie rizika konfliktu záujmov. Dané zmeny sú kľúčové na zabezpečenie ochrany verejného záujmu, dôvery občanov v demokratický systém a tiež pre posilnenie integrity, otvorenosti a transparentnosti verejnej správy. Navrhované zmeny tiež prispejú k zvýšeniu nezávislosti médií a ochrane verejného záujmu pred politickým vplyvom. Návrh ústavného zákona zároveň podporí férovú súťaž a slobodu médií tým, že zabráni možnému ovplyvňovaniu verejnej mienky verejnými funkcionármi.

Návrh ústavného zákona zároveň reflektuje aj medzinárodné štandardy od organizácii ako sú OECD a OSN, ktoré zdôrazňujú potrebu proaktívneho riadenia konfliktu záujmov. Podobne je predkladaná novela v súlade s ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne

služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií), ktoré zavádzajú požiadavky na väčšiu transparentnosť vlastníctva médií a posilnenie nezávislosti médií. Európsky akt o slobode médií, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2024, zdôrazňuje zásadný význam autonómie mediálneho sektora vrátane prevencie konfliktu záujmov medzi politickými aktérmi a mediálnym sektorom.

Predkladaný návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh ústavného zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a nemá ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa úprava čl. 5, ktorej cieľom je obmedziť verejných funkcionárov v prevádzkovaní, vlastníctve alebo ovládaní médií a zabrániť tomu, aby verejný funkcionár zverenú moc mohol využívať k presadzovaniu vlastných (osobných) zájmov na úkor záujmu verejného. Medzi dotknuté médiá patria rozhlasové a televízne vysielanie, periodická tlač, elektronická periodická publikáciá, spravodajský webový portál, a tiež audiovizuálna mediálna služba na požiadanie a tlačová agentúra, okrem tlačovej agentúry zriadenej zákonom. Zároveň sa ustanovuje, že verejný funkcionár nesmie byť konečným užívateľom výhod právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá tieto činnosti vykonáva, ani tlačovej agentúry, zapísaným v registri partnerov verejného sektora. Výnimkou zo zákazu sú odborné a vedecké periodiká, a tiež komunitné periodiká.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Zavádza sa všeobecná výnimka zo zákazu podľa čl. 5 ods. 4 pre politické strany, politické hnutia, politické inštitúty a nimi ovládané právnické osoby, ako aj pre právnické osoby ovládané vyššími územnými celkami alebo obcami. Zavedenie tejto výnimky je odôvodnené tým, že vrcholoví funkcionári politickej strany, resp. politického hnutia sú často štatutárnymi orgánmi právnických osôb vlastnených stranou alebo ovládajúcimi osobami, pričom napr. vydávanie straníckej tlače je dôležitou súčasťou komunikácie s verejnosťou a podpory verejnej

diskusie. Ide teda o legitímnu súčasť demokratického procesu a nástroj pre transparentné informovanie občanov o politických a spoločenských otázkach, ktorý zostáva zachovaný.

Ďalej sa ustanovuje, že zákaz podľa čl. 5 ods. 4 sa nevzťahuje na týchto verejných funkcionárov: členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska, poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach, poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov, rektorov verejných vysokých škôl, predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, predsedu a podpredsedu Dopravného úradu, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, vedúceho Kancelárie verejného ochrancu práv, vedúceho Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky a vedúceho Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Explicitne sa upravuje, že zákaz podľa čl. 5 ods. 4 sa nevzťahuje na komunitné periodiká, ak ich verejné rozširovanie alebo sprístupňovanie verejnosti nemá primárne hospodársku povahu a účelom ich verejného rozširovania alebo sprístupňovania verejnosti nie je priamo alebo nepriamo dosahovať zisk. Príkladom takéhoto komunitného média môže byť miestne vydávaný časopis v obci, ktorý informuje o kultúrnych a spoločenských aktivitách alebo podporuje lokálne iniciatívy.

K bodu 4 a 5

V čl. 9 ods. 10 písm. d) sa navrhuje legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nové písm. e), ktorým sa ukladá sankcia za porušenie zákazu uvedeného v čl. 5 ods. 4 písm. f), g) alebo h).

V čl. 9 ods. 10 písm. e) sa zavádza sankcia za porušenie zákazu uvedeného v čl. 5 ods. 4 písm. f), g), alebo h), pričom pokuta sa ukladá vo výške od 1% do 3 % hodnoty aktív právnickej osoby. Cieľom tejto úpravy je motivovať verejných funkcionárov k plneniu povinností podľa tohto ústavného zákona, pričom výška pokuty v závislosti od výšky aktív právnickej osoby sa javí ako dostatočne účinná s ohľadom na to, že verejný funkcionár a právnická osoba sú súčasťou jednej ekonomickej štruktúry, ktorá je majetkovo previazaná.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť od 1. marca 2025, pričom sa zohľadňuje dĺžka legislatívneho procesu a zároveň sa poskytuje primeraný čas na prípravu dotknutých subjektov na zabezpečenie uplatňovania novej právnej úpravy v praxi.