1
N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
IX. volebné obdobie
N á v r h
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
Františka Mikloška, Mariána Čaučíka
n a p r i j a t i e
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zaisteniu politických funkcionárov Náhorného Karabachu (Arcachu)
Bratislava november 2024
P r e d k l a d á :
Návrh na uznesenie:
František MIKLOŠKO v.r.
Marián ČAUČÍK v.r.
1.Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
2.Odôvodnenie
2
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
IX. volebné obdobie
Návrh
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z ... novembra 2024
k zaisteniu politických funkcionárov Náhorného Karabachu (Arcachu)
Národná rada Slovenskej republiky:
A.s poľutovaním zobrala na vedomie, že silové orgány Azerbajdžanskej republiky v druhej polovici septembra 2023 na území Náhorného Karabachu (Arcachu) zaistili a zobrali do väzby viacero osôb, vykonávajúcich predtým vedúce funkcie na tomto území. Podľa správ z arménskych prameňov, ide o nasledovné osoby:
-Bako Sahakyan, v minulosti vykonávajúci funkciu prezidenta Náhorného Karabachu (Arcachu),
-Arkady Ghukasyan, v minulosti vykonávajúci funkciu prezidenta Náhorného Karabachu (Arcachu),
-Araik Harutyunyan, predtým vykonávajúci funkciu prezidenta Náhorného Karabachu (Arcachu),
-Ruben Vardanyan, v minulosti vykonávajúci funkciu štátneho ministra v Náhornom Karabachu (Arcachu),
-David Babayan, predtým vykonávajúci funkciu ministra zahraničných vecí v Náhornom Karabachu (Arcachu),
-David Ishkhanyan, predtým predseda parlamentu Náhorného Karabachu (Arcachu),
3
-David Manukyan, predtým zástupca veliteľa ozbrojených síl Náhorného Karabachu (Arcachu),
-Levon Mnatsakunyan, predtým minister obrany Náhorného Karabachu (Arcachu).
Tieto osoby sa doteraz nachádzajú vo väzbe na území Azerbajdžanskej republiky.
B.považuje väznenie menovaných osôb za rozpor so záujmami, v tomto prípade, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej Slovenská republika aj Azerbajdžanská republika členmi. Na území Náhorného Karabachu (Arcachu) došlo v septembri 2023 k územnému konfliktu, ktorý bol riešený bez väčších ľudských strát. Väznenie menovaných osôb prehlbuje a udržiava spomienky národov Arménska a Azerbajdžanu na uvedený konflikt, v ktorom stáli na opačných stranách a narúša harmonickú spoluprácu v priestore OBSE.
C.v nadväznosti aj na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2023 o situácii v Náhornom Karabachu po útoku Azerbajdžanu a pokračujúcich hrozbách voči Arménsku (2023/2879(RSP) a pri plnom rešpektovaní medzinárodnoprávnej suverenity Azerbajdžanskej republiky z humánnych dôvodov žiadame prepustenie zadržaných osôb.
D.žiada povereného predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o prijatom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky informoval predsedu vlády Slovenskej republiky, Veľvyslanectvo Azerbajdžanu pre SR so sídlom vo Viedni, Veľvyslanectvo Arménska pre SR vo Viedni.
4
ODÔVODNENIE:
Konflikt v Náhornom Karabachu (Arcachu) v septembri 2023 predstavuje vyvrcholenie dlhodobého napätia medzi Azerbajdžanom a Arménskom o kontrolu nad týmto sporným regiónom, ktorý sa nachádza v rámci medzinárodne uznávaných hraníc Azerbajdžanu, ale obýva ho prevažne arménske etnické obyvateľstvo. Počas septembra 2023 Azerbajdžan spustil vojenskú operáciu s cieľom prevziať úplnú kontrolu nad Náhorným Karabachom, čo spôsobilo kolaps miestnych arménskych obranných síl.
Táto operácia, ktorú Azerbajdžan označil ako „protiteroristickú“, trvala len niekoľko dní a viedla k rýchlej kapitulácii miestnej arménskej správy. Boje spôsobené operáciou mali za následok smrť viacerých civilistov a bojovníkov, a hoci nevyústili do masívnych ľudských strát, vyvolali obrovskú humanitárnu krízu. V priebehu niekoľkých týždňov po konflikte státisíce Arménov opustili Náhorný Karabach zo strachu z azerbajdžanskej represie a etnického prenasledovania a zamierili do Arménska.
Vojenská operácia Azerbajdžanu bola medzinárodným spoločenstvom kritizovaná, a to najmä pre spôsobenie ďalšej nestability v regióne a možné porušovanie ľudských práv. Medzinárodné organizácie vrátane OSN, OBSE a Európskej únie vyjadrili obavy z humanitárnych dôsledkov a apelovali na ochranu civilistov a ich práv. Konflikt v septembri 2023 tak viedol k masívnemu presídleniu etnických Arménov a otvoril otázky týkajúce sa budúcnosti tohto sporného regiónu, ako aj dlhodobých vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky o zaistení politických funkcionárov Náhorného Karabachu (Arcachu) vychádza z viacerých právnych princípov a záväzkov Slovenskej republiky v rámci medzinárodného práva a zmluvných záväzkov. Cieľom uznesenia je vyjadriť poľutovanie nad zaistením a väznením politických predstaviteľov Náhorného Karabachu zo strany Azerbajdžanu a apelovať na ich prepustenie z humánnych dôvodov. Uznesenie vychádza z princípov ochrany ľudských práv a rešpektovania základných slobôd, ktoré zakotvené v medzinárodných zmluvách a dokumentoch, ktorých signatárom je aj Slovenská republika, ako napríklad Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené osoby, ktoré vykonávali vedúce funkcie v Náhornom Karabachu, boli zadržané bez poskytnutia transparentných informácií o obvineniach, pričom správy o ich väzbe vzbudzujú obavy z možného porušovania ich základných práv.
Uznesenie vychádza zo záväzkov členských krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej cieľom je udržiavať mier a bezpečnosť v európskom priestore prostredníctvom posilňovania dialógu a spolupráce. Väznenie politických predstaviteľov Náhorného Karabachu v Azerbajdžane vyvoláva napätie medzi Azerbajdžanom a Arménskom a prispieva k prehlbovaniu nevraživosti medzi oboma národmi, čím oslabuje stabilitu v priestore OBSE. Slovenská republika ako člen OBSE záujem na posilňovaní mieru a stability a na dosahovaní zmierenia medzi konfliktujúcimi stranami.
Slovenská republika týmto uznesením deklaruje rešpekt k suverenite Azerbajdžanskej republiky, pričom však apeluje na humanitárne dôvody na prepustenie zadržaných osôb. Táto požiadavka je v súlade s princípmi ochrany ľudských práv, zakotvenými v Charte základných
5
práv Európskej únie, a nadväzuje na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2023 o situácii v Náhornom Karabachu po útoku Azerbajdžanu. Slovenská republika záujem, aby sa situácia riešila mierovou cestou a aby boli rešpektované základné práva zadržaných osôb, vrátane ich práva na dôstojné zaobchádzanie a spravodlivý proces.
Uznesenie tak vychádza z princípov medzinárodného práva, najmä ochrany ľudských práv, rešpektovania suverenity a záväzkov vyplývajúcich z členstva v OBSE a EÚ, a reprezentuje tak legitímny apel na rešpektovanie humánnych a demokratických princípov v oblasti ľudských práv.