DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá vláda Slovenskej republiky.

Slovenský právny poriadok v § 127 ods. 1 Trestného poriadku upravuje všeobecnú povinnosť svedčiť, a to nasledovne: „Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.“. Pokiaľ teda štát stanovuje povinnosť svedčiť, mal by svedka chrániť pred nebezpečenstvom, ktoré z tejto výpovede vyplýva. Pri určitých trestných činoch vzhľadom na ich závažnosť môže nebezpečenstvo pre svedka trvať nielen počas trestného stíhania, ale aj po jeho ukončení.

Právny poriadok v minulosti neobsahoval žiadne ustanovenia, ktoré by sa týkali ochrany svedka. Spoločenské zmeny, ktoré nastali po roku 1989 však so sebou priniesli aj nárast kriminality. Aby sa zabezpečila povinnosť, ale aj ochota svedkov vypovedať v trestnom konaní, bol štát povinný zabezpečiť ich ochranu. Prvým krokom zavedenia zákonnej úpravy ochrany svedka bolo prijatie zákona č. 247/1994 Z. z., ktorý predstavoval novelu vtedy platného Trestného poriadku. Dnes platný Trestný poriadok obsahuje ustanovenia zamerané na ochranu svedka v § 69 ods. 1, § 71 ods. 1 písm. b) , ods. 3 písm. b), § 74 ods. 2, § 121 ods. 4 , § 125 ods. 3, 5, § 131 ods. 1, § 134 ods. 3, § 136 ods. 1 až 3, 5, § 139, § 213 ods. 5, § 246, § 247 ods. 5, § 249 ods. 3, § 253, § 262, § 262a, § 408 ods. 5.

Je možné skonštatovať, že pri uplatňovaní ochrany svedka sa miera zásahu do obvyklého spôsobu trestného konania stupňuje, čím sa zužuje okruh ohrozených objektov, na ktorý sa postup ochrany svedka viaže - stáva sa taxatívnym, a stúpajúcu intenzitu má aj samotná ochrana svedka. Najvyššiu kvalitu ochrany svedka podľa Trestného poriadku predstavuje ochrana svedka za pomoci legendy (§ 136 ods. 5 Trestného poriadku), ktorá sa uplatňuje len pri taxatívne vymedzených trestných činoch. Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach týkajúcich sa ochrany svedka vo všeobecnosti nezabezpečuje fyzickú ochranu svedka, zväčša zabezpečuje iba utajenie totožnosti svedka pred nepovolanými osobami.

Po roku 1989 začala narastať aj organizovaná kriminalita a bolo potrebné zabezpečiť ochotu svedkov vypovedať o tejto forme trestnej činnosti. Hoci svedkovia boli orgánom činným v trestnom konaní poučení o postihoch v prípade, ak nesplnia svoju povinnosť svedčiť, oveľa viac sa obávali útokov zo strany páchateľov organizovanej kriminality. Štát bol teda povinný zabezpečiť ich ochranu (ako aj ochranu ich blízkych osôb) v oveľa vyššej miere ako ponúkal vtedy platný Trestný poriadok. Za tým účelom bol v roku 1998 prijatý zákon na ochranu svedka, ktorý do slovenského právneho poriadku zaviedol nové inštitúty ohrozeného svedka a chráneného svedka, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje fyzická ochrana svedka uplatnením osobitného postupu, čo predstavuje najvyššiu možnú mieru ochrany svedka. Ide o najzávažnejší zásah do obvyklého spôsobu trestného konania a prináša aj najvyššiu kvalitu ochrany svedka. Na rozdiel od ochrany svedka podľa Trestného poriadku, ochrana svedka trvá aj po skončení trestného konania, v ktorom svedok vypovedal.

Spoločenské vzťahy sa za viac ako 20 rokov zmenili, priniesli nové závažné formy trestnej činnosti, pri ktorých je tiež potrebné využiť spomínané inštitúty a priniesli aj potrebu rýchlo a pružne reagovať pri ochrane svedkov v záujme zachovania ich ochoty poskytovať dôkazy.

Za tým účelom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo nové znenie zákona o ochrane svedka, čomu predchádzali aj rokovania s rezortnými a mimorezortnými zložkami, ktoré na poskytovaní ochrany a pomoci svedka participujú, či už priamo alebo nepriamo.

Cieľom návrhu nového zákona je prispôsobiť poskytovanie ochrany a pomoci súčasným podmienkam, skvalitniť zákonnú úpravu v oblasti ochrany svedka a zjednodušiť administratívny, ako aj schvaľovací proces poskytovania ochrany a pomoci.

Podľa novej právnej úpravy sa ochrana a pomoc má poskytovať ohrozenému svedkovi, ktorý sa po splnení taxatívne vymedzených kritérií stáva chráneným svedkom, voči ktorému sa vykonáva program ochrany. V záujme efektívneho využívania programu ochrany sa rozširuje okruh trestných činov, pri ktorých je možné vykonávať program ochrany, pričom tieto trestné činy už nemusia byť páchané len organizovanou alebo zločineckou skupinou.

Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu v konaní pred súdom predložiť návrh na začatie programu ochrany, pričom o návrhoch má naďalej rozhodovať komisia, ktorá rozhoduje aj o návrhu na ukončenie programu ochrany. Podľa návrhu zákona môže komisia rozhodnúť o začatí programu ochrany alebo o ukončení programu ochrany aj vtedy, ak za návrh zahlasujú najmenej traja prítomní členovia komisie alebo ich náhradníci na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, kedy je na zaradenie do programu ochrany potrebný súhlas najmenej štyroch prítomných členov alebo ich náhradníkov.

Ak vec neznesie odklad, nakoľko je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie ohrozeného svedka, môže predkladateľ návrhu na začatie programu ochrany požiadať o predbežné vykonávanie programu ochrany na základe návrhu na predbežné vykonávanie programu ochrany, čím sa nahrádza inštitút neodkladných opatrení. V tomto prípade môže o návrhu rozhodnúť predseda komisie a v jeho neprítomnosti náhradník bez zvolávania komisie, aby sa zabránilo nebezpečenstvu hroziacemu z omeškania.

Na vykonávanie programu ochrany sa bude vyžadovať písomný súhlas ohrozeného svedka s programom ochrany, ktorý nahradí písomnú ochrannú dohodu obsahujúcu pravidlá vykonávania ochrany a pomoci. Ak sa teda ohrozený svedok oboznámi s programom ochrany, jeho podmienkami a spôsobom vykonávania a s ním súhlasí, program ochrany sa začne vykonávať.

Návrh zákona stanovuje aj povinnosti chráneného svedka, ktoré je povinný dodržiavať, pretože ich porušením by mohol ohroziť nielen svoj život ale i tých, ktorí ho chránia.

Okruh právomocí, ktorými disponuje útvar Policajného zboru, bol v dôsledku praktických skúseností zo zabezpečovania ochrany a pomoci svedkom a s cieľom poskytovať kvalitatívne vyššiu formu ochrany rozšírený. Skúsenosti z prípadov súvisiacich s ukončením programu ochrany, najmä riešenie praktických problémov osôb so zmenenou totožnosťou a vybudovanou legendou, si vyžadujú zmenu súčasnej právnej úpravy. Útvar je, v prípade nevyhnutnej potreby aj po ukončení programu ochrany, oprávnený vykonávať úkony smerujúce k zaisteniu bezpečnosti osôb. V záujme začlenenia chráneného svedka do nového prostredia je útvar oprávnený, na základe posúdenia vybraných kritérií, poskytnúť osobe chráneného svedka mimoriadny peňažný príspevok.

Súčasťou návrhu je aj úprava vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.

Vo vymedzených ustanoveniach sa špecifikujú podmienky, za ktorých dochádza k ukončeniu vykonávania programu ochrany a postup jednotlivých subjektov pri ukončení vykonávania programu ochrany.

Pri medzinárodnej spolupráci sa ochrana a pomoc bude poskytovať nielen na žiadosť príslušných orgánov iných štátov, ale aj na žiadosť medzinárodných organizácií a Medzinárodného trestného súdu.

V záujme zjednodušenia procesu poskytovania ochrany a pomoci zákon už neráta s prerušením vykonávania programu ochrany a obnovením vykonávania programu ochrany. Odstúpenie od ochrannej dohody a zánik programu ochrany sa zlučujú do ukončenia programu ochrany.

Do návrhu zákona bola zahrnutá aj novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, novela zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj novela zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy a tiež vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v čl. 82 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

b)nie je upravený v sekundárnom práve;

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – bezpredmetné,

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – nebolo začaté,

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav – bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

úplne.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov: -

Termín začiatku a ukončenia PPK

28. mája - 6. júna 2024

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

27. júna. – 18. júla 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

október 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Návrh zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) reaguje na zmenené spoločenské podmienky, ku ktorým došlo za viac ako dvadsať rokov existencie zákona o ochrane svedka a tiež na existenciu nových závažných foriem trestnej činnosti a preto rozširuje okruh trestných činov, pri ktorých je možné svedka zaradiť do programu ochrany. Dôvodom novej právnej úpravy je aj legislatívna a procesná komplikovanosť zákona o ochrane svedka, ako aj existencia niektorých oblastí ochrany svedka, ktoré nie sú legislatívne upravené.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predloženého návrhu zákona je skvalitniť a zjednodušiť legislatívu ochrany svedka a osôb, ktoré sú v rámci programu ochrany v tom istom postavení ako svedok. Po prijatí nového zákona o ochrane svedka má byť administratívny a schvaľovací proces programu ochrany jednoduchší, má sa zabezpečiť kontrola programu ochrany Policajným zborom, má sa upraviť ekonomické zabezpečenie chráneného svedka, zabezpečiť jeho istejšie postavenie aj po skončení programu ochrany a upraviť sa má aj medzinárodná spolupráca v oblasti ochrany svedka.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

A: Predkladatelia návrhu na začatie programu ochrany a návrhu na ukončenie programu ochrany

- prokurátor,

- vyšetrovateľ,

- predseda senátu/sudca,

- samosudca,

- útvar Policajného zboru vykonávajúci program ochrany;

B: Komisia

- predseda komisie, člen komisie a ich náhradníci – príslušníci Policajného zboru,

- členovia komisie a ich náhradníci – zamestnanci Ministerstva spravodlivosti (z oblasti súdnictva a väzenstva),

- člen komisie a jeho náhradník – prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky;

C: Subjekty realizácie programu ochrany

- útvar Policajného zboru vykonávajúci program ochrany,

- Zbor väzenskej a justičnej stráže,

- útvary Policajného zboru;

D: Ohrozený svedok a chránený svedok

- svedok poskytujúci svedeckú výpoveď alebo iný dôkaz o páchateľovi alebo okolnostiach trestných činov, na základe čoho u neho vzniká dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia,

- blízka osoba ohrozeného/chráneného svedka;

E: Orgány poskytujúce súčinnosť

- orgány verejnej moci,

- právnické osoby a fyzické osoby.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Alternatívnym riešením je nulový variant, t. j. neprijatie zákona a zachovanie súčasného stavu bez zmien, čo by v praxi znamenalo neodstránenie identifikovaných problémov a systémových nedostatkov zistených aplikáciou zákona od nadobudnutia jeho účinnosti dňom 1. januára 1999.

Pri riešení uvedenej problematiky sa uvažovalo iba s prijatím navrhovanej právnej úpravy, vzhľadom na úlohu vyplývajúcu z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Návrhom zákona nedochádza k transponovaniu/implementácii smerníc EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Účelnosť navrhovaného právneho predpisu bude monitorovaná a posudzovaná od nadobudnutia jeho účinnosti priebežne a komplexne po uplynutí 3 rokov. Vyhodnocovať sa bude najmä vplyv navrhovaných úprav na elimináciu, resp. odstránenie problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe, napríklad zjednodušenie administratívnej záťaže optimalizáciou administratívnych procesov (napr. v prípade bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva bude návrh na predbežné vykonávanie programu ochrany súčasťou návrhu na začatie programu ochrany), skvalitnenie procesov súvisiacich s predkladaním návrhov na začatie programu ochrany a ukončenie programu ochrany, optimalizácia procesu schvaľovania, zefektívnenie medzinárodnej spolupráce. Pri preskúmaní účelnosti navrhovaného právneho predpisu sa bude dbať i na efektívne využívanie kontrolného mechanizmu vo forme kontroly dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany a kontroly dodržiavania programu ochrany.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

Výdavky súvisiace s programom ochrany budú zabezpečované v rámci aktuálnych limitov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bez potreby navýšenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Náklady spojené s poskytovaním ochrany a pomoci chráneným svedkom predstavujú krytý, tzv. obligatórny výdavok, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 21 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň z predkladaného návrhu zákona. Rozpis výdavkov sa nachádza v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu.

Navrhovanou úpravou boli identifikované pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona ovplyvní len nepatrný počet svedkov trestných činov taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 návrhu zákona, ktorí budú musieť spĺňať aj ostatné podmienky uvedené v tomto ustanovení, aby sa mohli považovať za ohrozených svedkov. O splnení podmienok rozhodne komisia a dotknuté osoby musia s vykonávaním programu ochrany súhlasiť. Návrh zákona ovplyvní aj blízke osoby ohrozených svedkov, ak sa voči nim začne vykonávať program ochrany. Cieľom programu ochrany je, okrem primárnej ochrany života a zdravia chráneného svedka a jeho blízkych osôb, taktiež ich (opätovná) integrácia do spoločnosti. Predpokladané vplyvy predkladaného návrhu na sociálnu oblasť sa nachádzajú v analýze sociálnych vplyvov.

Navrhovaná právna úprava predpokladá pozitívne a aj negatívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Tieto vplyvy sa týkajú len ohrozených, resp. chránených svedkov a ich blízkych osôb špecifikovaných v predchádzajúcom odseku. Pre ohrozených svedkov svedecká výpoveď predstavuje väčšie riziko ohrozenia života alebo zdravia ako vplyvy na zmeny v rodinnom prostredí. Jednoznačne nie je možné uviesť či pozitívne vplyvy prevládajú nad negatívnymi alebo naopak, nakoľko je to individuálne a determinované viacerými faktormi. Dopad návrhu na rodinné prostredie sa nachádza v analýze vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Analýzou navrhovanej právnej úpravy neboli identifikované vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Račianska 45, 812 72 Bratislava

pripomienky.ochrana@minv.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe, legislatívy upravujúcej problematiku ochrany svedka, kvalitatívnych analýz (napr. metóda Delphi, Brainstorming, metóda What if?, atď.), diskusií a konzultácií s relevantnými odbornými subjektmi a výstupov z rokovaní s rezortnými a mimorezortnými orgánmi a z finančných údajov kapitoly Ministerstva vnútra SR.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 091/2024

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi materiálu zostručniť a sprehľadniť časti 2. Definícia a 3. Ciele, 10. Poznámky, ktoré sú príliš obsiahle. Uviesť len čisto požadované povinné relevantné informácie.

Odôvodnenie: Pri doložke ide o dokument, ktorý je potrebné jasne a zrozumiteľne popísať pre prehľadnú

orientáciu, rozsiahlejšie a podrobnejšie časti majú byť rozpracované v samotnom materiáli.

Komisia odporúča tiež predkladateľovi Doložku vybraných vplyvov zaradiť ako samostatnú časť a jednotlivé analýzy, čo nasledujú za ňou, zaradiť ako ďalšie samostatné časti materiálu.

Odôvodnenie: Ide o prehľadnosť materiálu a rovnocennosť každej jednej časti ako samostatnej časti materiálu.

V bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov Komisia za potrebné prehodnotiť konštatovanie v prvom odseku, že „navrhovaná právna úprava bude mať vplyv len na zanedbateľný počet osôb z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky....“; skupinu dotknutú predloženým návrhom zákona (podliehajúcu najvyššiemu stupňu ochrany svedka) Komisia odporúča špecifikovať len v rámci problematiky, ktorej sa navrhovaná právna úprava dotýka, teda ako podskupinu k hlavnej skupine, ktorou sú osoby - svedkovia, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa Trestného poriadku a nie k celkovému počtu obyvateľov Slovenskej republiky.

Táto pripomienka sa primerane vzťahuje aj ak obdobnému zneniu v piatom a šiestom odseku bodu 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov.

Vyjadrenie predkladateľa: Pripomienky boli akceptované a zapracované.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. V bode 10. Poznámky je uvedené, že „Výdavky súvisiace s programom ochrany, budú zabezpečované v rámci aktuálnych limitov rozpočtovej kapitoly MV SR, bez potreby navýšenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Všetky náklady spojené s poskytovaním ochrany a pomoci chráneným svedkom od založenia „programu ochrany“ predstavujú krytý, tzv. obligatórny výdavok, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 20 zákona č. 256/1998 o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň z predkladaného návrhu zákona.“. Z uvedeného vyplýva negatívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv. V tejto súvislosti je potrebné vypracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, tak aby z nej nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv. Zároveň je potrebné upraviť označenie vplyvov na rozpočet verejnej správy v doložke vybraných vplyvov.

Vyjadrenie predkladateľa: Pripomienky boli akceptované a zapracované.

Stanovisko predkladateľa:

Doložka vybraných vplyvov bola doplnená o vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom výdavky súvisiace s programom ochrany, ktorý je predmetom návrhu zákona, budú zabezpečované v rámci ad hoc limitov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bez požiadavky na dodatočné navýšenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V prípade nepredvídaných zvýšených nákladov sa s týmito kapitola dokáže vysporiadať v rámci rozpočtových opatrení.

K sociálnym vplyvom

V bode 4.1.1 riadku f) analýzy sociálnych vplyvov Komisia považuje za potrebné prehodnotiť konštatovanie v prvom odseku, že „konkrétny vplyv finančných príspevkov nemožno kvantitatívne vyjadriť, týka sa však zanedbateľného počtu osôb z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky“; túto hodnotenú skupinu - svedkovia podliehajúci najvyššiemu stupňu ochrany, ktorým sa bude poskytovať finančná podpora podľa navrhovanej právnej úpravy Komisia odporúča špecifikovať len v rámci problematiky, ktorej sa navrhovaná právna úprava dotýka, teda ako podskupinu k hlavnej skupine, ktorou sú osoby podliehajúce najvyššiemu stupňu ochrany svedka (podľa predloženého návrhu zákona), resp. osoby - svedkovia, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa Trestného poriadku a nie k celkovému počtu obyvateľov Slovenskej republiky.

V bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov Komisia odporúča ako pozitívny vplyv zhodnotiť návrh, ktorým sa rozširuje okruh trestných činov, pri ktorých je možné ohrozeného svedka zaradiť do programu ochrany; teda sa

rozširuje aj okruh osôb, na ktoré sa bude ochrana podľa predloženého návrhu zákona vzťahovať v porovnaní so súčasným stavom.

Vyjadrenie predkladateľa: Pripomienky boli akceptované a zapracované.

K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Keďže predkladateľ identifikoval v doložke vybraných vplyvov pozitívne aj negatívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, Komisia navrhuje predkladateľovi, aby vypracoval predmetnú analýzu v samostatnom dokumente a to ako prílohu Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov č. 8 Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Zároveň Komisia odporúča predkladateľovi, aby v predmetnej analýze identifikoval len priame vplyvy návrhu zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vyjadrenie predkladateľa: Pripomienky boli akceptované a zapracované.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

4.1.1 Pozitívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Opatrenie vo forme finančného príspevku:

-chránený svedok má zaradením do programu ochrany možnosť získavať pravidelný mesačný peňažný príspevok do výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky na zabezpečenie a pokrytie výdavkov domácnosti,

-útvar Policajného zboru je oprávnený v odôvodnených prípadoch chránenému svedkovi poskytnúť mimoriadny peňažný príspevok, pričom dbá na efektívne vynakladanie peňažných prostriedkov ako i eliminovanie obohacovania,

-v špecifických prípadoch môže útvar Policajného zboru poskytnúť chránenému svedkovi peňažnú pôžičku v záujme vyrovnania jeho peňažných záväzkov, ktoré mu vznikli pred zaradením do programu ochrany.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1: ohrozený svedok - svedok poskytujúci svedeckú výpoveď alebo iný dôkaz o páchateľovi alebo okolnostiach trestných činov, na základe čoho u neho vzniká dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia

Ovplyvnená skupina č. 3: blízka osoba ohrozeného/chráneného svedka podľa § 116 Občianskeho zákonníka

Ovplyvnená skupina č. 2: chránený svedok – ohrozený svedok, voči ktorému sa vykonáva program ochrany

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Rast alebo pokles výdavkov sa v súčasnosti nedá kvantifikovať. Dôvodom je skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné predvídať koľko osôb bude zaradených do programu ochrany. Predpokladáme však, že pôjde o nepatrný počet svedkov trestných činov taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 návrhu zákona a tieto informácie zároveň predstavujú utajovanú skutočnosť, s ktorou neoprávnená manipulácia by mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov dotknutého subjektu a predmetné poškodenie by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Opatrenie vo forme finančného príspevku:

-v odôvodnených prípadoch môže chránený svedok, za predpokladu splnenia vymedzených podmienok, získať mimoriadny peňažný príspevok, ktorý má prispieť k jeho integrácii a stabilizácii v spoločnosti, resp. v novom prostredí,

-peňažná pôžička na vysporiadanie záväzkov, ktoré vznikli chránenému svedkovi ešte pred jeho zaradením do programu ochrany, čím sa predíde majetkovej ujme fyzických alebo právnickým osôb.

Implementáciou týchto opatrení sa eliminuje riziko upadnutia do chudoby, nakoľko útvar Policajného zboru chráneným svedkom a ich blízkym osobám zabezpečuje základné a špecifické potreby.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 3: blízka osoba ohrozeného/chráneného svedka podľa § 116 Občianskeho zákonníka

Ovplyvnená skupina č. 2: chránený svedok – ohrozený svedok, voči ktorému sa vykonáva program ochrany

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Explicitne nemožno kvantifikovať mieru vplyvu navrhovanej právnej úpravy na prezentované skupiny/domácnosti, nakoľko tieto údaje, ako už bolo uvedené, predstavujú utajovanú skutočnosť.

Tieto údaje nie je možné uviesť i z dôvodu, že do programu ochrany vstupujú osoby s rôznymi majetkovými pomermi, s rôznymi príjmami, resp. výdavkami, ktoré v prípade niektorých osôb nie je možné (pri posudzovaní

miery vplyvu) brať do úvahy, nakoľko nejde o príjmy zo závislej činnosti, ale môžu pochádzať z činnosti z kriminálneho prostredia.

4.1.2 Negatívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1:

Ovplyvnená skupina č. 3:

Ovplyvnená skupina č. 2:

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných

Opatrenie v podobe rozšírenia okruhu trestných činov, pri ktorých je možné ohrozeného svedka zaradiť do programu ochrany, pričom nemusia byť páchané organizovanou alebo zločineckou skupinou bude viesť k rozšíreniu okruhu osôb, ktorým bude umožnené v prípade dôvodnej obavy z ohrozenia života alebo zdravia ohrozeného svedka v súvislosti s poskytnutím svedeckej výpovede alebo iného dôkazu či relevantnej informácie o obzvlášť závažných zločinoch poskytovať ochranu a pomoc.

povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Opatrenie, ktorým sa navrhuje, že ak pôjde o konanie pred orgánom sociálneho poistenia, orgánom sociálneho zabezpečenia, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo zdravotnou poisťovňou útvar Policajného zboru môže vykonávať právne úkony, ktorých úlohou je zachovať nadobudnuté práva chráneného svedka. Touto úpravou útvar Policajného zboru poskytne pomoc i po ukončení vykonávania programu ochrany, napríklad pri preukazovaní nároku v oblasti sociálneho poistenia alebo zabezpečenia.

Opatrenie v podobe zabezpečenia nevyhnutnej, cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej, sociálnej starostlivosti, ako aj pomoc pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím.

Opatrenie, ktorým sa prostredníctvom rôznej formy pomoci, napríklad psychologickej, sociálnej, právno-poradenskej, edukačnej a rekvalifikačnej dosiahne spoločenská integrácia osôb v programe ochrany.

Opatrenie v podobe poskytovania ďalších stabilizačných nástrojov - napríklad inkluzívne vzdelávanie, odborná príprava, školenia, rekvalifikačné kurzy, ktoré umožnia uplatnenie sa a zvládanie zmien na trhu práce, rýchlejšiu adaptáciu na nové životné podmienky a plnohodnotné začlenenie do spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života.

Navrhovaná právna úprava má pozitívny vplyv na všetky skupiny osôb v programe ochrany.

Kvantifikácia tejto skupiny osôb však nie je možná, nakoľko program ochrany sa vyznačuje špecifickosťou a v značnej miere je determinovaný zmenami bezpečnostného prostredia, ktoré v súčasnosti nie je možné predikovať.

Nie je možné uviesť veľkosť skupín, na ktoré má navrhovaná právna úprava vplyv, nakoľko údaje o zastúpení jednotlivých skupín sú predmetom utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

Zvýšenú pozornosť si vyžadujú mladí ľudia v období adolescencie vo veku od 12 do 17 rokov, ktorí sú v štádiu nadobúdania fyzickej a mentálnej zrelosti a majú špeciálne potreby v oblasti starostlivosti a sociálneho začlenenia. Prechádzajú obdobím vývinu, sú zraniteľnejší, menej emocionálne stabilní a citliví na psychické poškodenia. Chcú niekam patriť, zapadnúť do spoločnosti. Zamedzenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím (partia, spolužiaci) a celková výrazná zmena životných podmienok je pre nich významným stresorom, čoho si je však tím vyškolených odborníkov vedomý a v prípade zaradenia takejto osoby do programu ochrany prijíma adekvátne opatrenia.

Veľkosť skupiny (adolescentov), na ktorú by mala navrhovaná právna úprava vplyv, nie je možné explicitne vyjadriť, nakoľko nemožno vopred predikovať každú jednu situáciu, ktorá by mohla nastať a uplatniť komparáciu nie je možné, nakoľko údaje o zastúpení jednotlivých skupín v programe ochrany sú predmetom utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Bez vplyvu.

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

Bez vplyvu.

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

170.000

v tom: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky/ program zvlášť

170.000

z toho:

- vplyv na ŠR

170.000

Rozpočtové prostriedky

170.000

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

170.000

v tom: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

170.000

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

v tom: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky/ program zvlášť

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Od začiatku programu na ochranu svedka (ďalej len „program ochrany“) boli náklady s ním spojené kryté z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Návrh zákona, ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, má negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, avšak náklady spojené so zabezpečovaním a poskytovaním ochrany a pomoci ohrozeným svedkom a chráneným svedkom a ich blízkym osobám sú rozpočtovo kryté, sú v súlade s návrhom kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky kategórie 640 – bežné transfery, t. j. znáša ich štát a predstavujú tzv. obligatórny výdavok na zabezpečenie základných funkcií kapitoly. Výdavky spojené s najvyššou formou ochrany, ktorú je možné svedkom poskytnúť, budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pričom útvar Policajného zboru zabezpečujúci realizáciu programu ochrany je jeho organizačnou súčasťou. Náklady spojené so zabezpečovaním a poskytovaním ochrany a pomoci osobám, ktoré získali status chráneného svedka na základe rozhodnutia cudzieho štátu alebo medzinárodnej organizácie znáša žiadateľ.

Nakladanie s finančnými prostriedkami upraví interný predpis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nakoľko špecifické činnosti súvisiace s programom ochrany sú utajovanou skutočnosťou podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyžadujú si utajenie pred nepovolanými osobami.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Systém ochrany svedka, ktorý bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený prijatím zákona č. 256/1988 Z. z. o ochrane svedka si za viac ako dvadsať rokov prešiel určitým vývojom a vyžaduje si zmeny. Návrhom zákona sa upravujú právne vzťahy súvisiace so zaradením ohrozeného svedka do programu ochrany a pravidlá a procesné postupy súvisiace s vykonávaním programu ochrany chránenému svedkovi.

pred súdom predložiť návrh na začatie programu ochrany, pričom o návrhoch má naďalej rozhodovať komisia, ktorá rozhoduje aj o návrhu na ukončenie programu ochrany. Ak vec neznesie odklad môže predkladateľ návrhu požiadať o predbežné vykonávanie programu ochrany na základe návrhu na predbežné vykonávanie programu ochrany, čím sa nahrádza inštitút neodkladných opatrení. V tomto prípade môže o návrhu rozhodnúť predseda komisie bez zvolávania komisie, aby sa zabránilo nebezpečenstvu hroziacemu z omeškania. Na vykonávanie programu ochrany sa bude vyžadovať súhlas ohrozeného svedka s jeho zaradením do programu ochrany, ktorý nahradí písomnú ochrannú dohodu obsahujúcu pravidlá vykonávania ochrany a pomoci. Návrh zákona stanovuje aj pravidlá poskytovania ochrany, ktoré je chránený svedok povinný dodržiavať, pričom ich porušením by mohol ohroziť život nielen svoj, ale i tých, ktorí ho chránia. Okruh právomocí, ktorými disponuje útvar Policajného zboru bol v dôsledku praktických skúseností zo zabezpečovania ochrany a pomoci svedkom a s cieľom poskytovať kvalitatívne vyšší stupeň ochrany rozšírený. Skúsenosti z prípadov súvisiacich s ukončením programu ochrany, najmä riešenie praktických problémov osôb so zmenenou totožnosťou a vybudovanou legendou, si vyžadujú zmenu súčasnej právnej úpravy. V záujme zabezpečenia základných a špecifických životných potrieb chráneného svedka, ako aj s cieľom jeho začlenenia do nového prostredia, je útvar oprávnený na základe posúdenia vybraných kritérií navrhnúť a poskytnúť niektorú z navrhovaných foriem peňažných príspevkov. Návrhom vymedzených ustanovení sa špecifikujú podmienky, za ktorých dochádza k ukončeniu programu ochrany a postup jednotlivých subjektov pri ukončení vykonávania programu ochrany. Ochrana a pomoc v oblasti medzinárodnej spolupráce sa bude poskytovať nielen na žiadosť polícií iných štátov, ale aj na žiadosť medzinárodných organizácií a Medzinárodného trestného súdu.

Vykonávanie najvyššej ochrany svedkov formou programu ochrany zabezpečuje útvar Policajného zboru, pričom metódy, postupy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi sú predmetom utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2025

2026

2027

2028

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Celkové výdavky boli stanovené na základe analýzy predchádzajúceho čerpania finančných prostriedkov a ich účtovania v rámci podpoložiek a predpokladaných nákladov súvisiacich s programom ochrany. Vzhľadom na nepredvídateľnosť predmetných finančných nárokov nie je možný ich kvalifikovaný odhad.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

* - Preúčtovanie na jednotlivé podpoložky sa uskutočňuje na základe skutočných výdavkov

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

170.000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

program 0D60101, FK 0310, fond 111

170.000

642014

110.000*

649002

60.000*

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

170.000

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

* - Preúčtovanie na jednotlivé podpoložky sa uskutočňuje na základe skutočných výdavkov

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

program 0D60101, FK 0310, fond 111

642014

649002

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Zaradenie chráneného svedka do programu ochrany podľa navrhovanej právnej úpravy môže mať za následok zmenu rodinného prostredia, nakoľko jednou z možností ochrany v prípade hroziaceho nebezpečenstva je relokácia a vzhľadom na rozlohu Slovenskej republiky sa tento druh ochrany vykonáva aj v rámci ostatných štátov.

Pri posudzovaní vplyvov sa brali do úvahy skúsenosti získané za viac ako dve dekády vykonávania programu ochrany, pričom dôslednou kvalitatívnou analýzou boli identifikované vplyvy:

-pozitívne: zvýšenie bezpečia pre všetkých členov rodiny, upevnenie sociálnych väzieb osôb v programe ochrany, pretrhnutie väzieb s kriminálnym prostredím, prechod z chaosu do stabilnejších podmienok, peňažná podpora (štandardné zabezpečenie), vytvorenie zázemia pre nové bývanie mimo nebezpečných a ohrozujúcich vplyvov na život jednotlivých členov rodiny, zvýšenie psychickej pohody a zníženie stresujúcich faktorov, čo má vplyv aj na celkový zdravotný stav jednotlivcov (psychosomatika),

-negatívne: možné a očakávané sú problémy s adaptáciou na výraznú zmenu vo fungovaní rodiny - nové fyzické aj sociálne prostredie, limitácia v budovaní a udržiavaní sociálnych kontaktoch a s tým spojené negatívne vplyvy vyplývajúce z obmedzení programu ochrany na psychiku jednotlivcov, nutnosť dodržiavania bezpečnostných opatrení a s tým spojená zmena zaužívaných štandardov fungovania rodiny; zaradenie do programu je spojené s obmedzením dovtedy užívanej osobnej slobody v oblasti pohybu, komunikácie a práce.

Informácie o počte osôb v programe ochrany sú predmetom ochrany a predstavujú utajovanú skutočnosť a z uvedeného dôvodu nebude kvantifikácia vyjadrená.

8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Existencia a fungovanie osôb v programe ochrany je sprevádzané pomerne silným tlakom na osobnosť, nakoľko dochádza k zmenám v oblasti vzťahov a osoby v programe ochrany sa musia vysporiadať s obmedzeniami, ktoré vyplývajú zo štatútu ochrany. V tejto oblasti boli identifikované :

-pozitívne vplyvy: cieľom zaradenia do programu ochrany je zaistenie bezpečnosti osoby/osôb, čo predpokladá nie štandardné fungovanie týchto osôb v minulosti, zaradenie do programu výrazne znižuje riziko ohrozenia ich života a zdravia a ponúka možnosť začať budovať zdravšie rodinné prostredie,

-negatívne vplyvy: pocity izolácie a osamelosti v dôsledku náhleho odstrihnutia od pôvodných kontaktov.

8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Dopady na demografický rast identifikované neboli.

8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Návrh nekladie prekážky, ktoré by bránili rodičom dosiahnuť želaný počet detí, práve naopak, zaradením do programu ochrany má chránený svedok možnosť získavať pravidelný mesačný finančný príspevok do výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky na zabezpečenie jeho základných a špecifických potrieb, čím zároveň získava príležitosti začať odznova mimo kriminálneho prostredia za predpokladu dodržiavania pravidiel programu. Útvar Policajného zboru je oprávnený v odôvodnených prípadoch chránenému svedkovi poskytnúť mimoriadny

peňažný príspevok, ako aj peňažnú pôžičku. Na základe týchto skutočností môžeme usudzovať, že program ochrany môže mať potenciál na odstraňovaní prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí.

8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Navrhovanou úpravou boli identifikované:

-pozitívne vplyvy na realizáciu rodinného života - zaradenie do programu ochrany potenciálne zvyšuje množstvo času a príležitostí pre rodičov aj pre deti na realizáciu rodinného života, a to na základe stabilizácie životných podmienok a úrovne prostredníctvom poskytovania psychologickej podpory,

-negatívne vplyvy na realizáciu rodinného života - vytrhnutie z pôvodného sociálneho prostredia môže byť náročné na adaptáciu pre všetkých členov rodiny a zvlášť pre dospievajúcich v kritickom období veku 12 až 17 rokov, zároveň sú limitované príležitosti pre nadväzovanie nových sociálnych kontaktov z dôvodu zachovania bezpečia a eliminovania ohrozenia.

8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Identifikovaný bol pozitívny vplyv - zaradenie do programu ochrany je v priamom rozpore s prenikaním látkových alebo nelátkových závislostí do rodiny.

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má predložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Nie je možné predikovať konkrétny dopad navrhovanej právnej úpravy, avšak nemožno pochybovať o vplyve programu ochrany na vzájomnú súdržnosť členov rodiny. Pri posudzovaní faktora súdržnosti je potrebné prihliadať na schopnosť človeka vysporiadať sa s novými skutočnosťami a s nastavenými pravidlami a podmienkami. Na základe skúseností môžeme uviesť:

-pozitívne vplyvy: obmedzenia súvisiace s programom ochrany môžu prispieť k stmeleniu a dosiahnutiu väčšej súdržnosti medzi jednotlivými členmi rodiny, nakoľko pre zachovanie rodinného bezpečia je nutné naučiť sa fungovať v nových životných podmienkach, k čomu je potrebná vzájomná dôvera, otvorená komunikácia, spolupráca, ako aj ostražitosť voči vonkajším vplyvom,

-negatívne vplyvy: zaradením do programu prichádza k významným zmenám vo fungovaní rodiny, akceptovanie a prispôsobenie sa novým pravidlám môže byť pre jednotlivých členov rodiny náročné a stresujúce, s negatívnym dopadom na vzťahy vo vnútri rodiny.

8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Navrhovaná právna úprava môže mať pozitívny vplyv na väzby medzi členmi rodiny, nakoľko ochrana a pomoc sa môže poskytovať, za predpokladu, že sú splnené podmienky, i blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka.

Zaradenie chráneného svedka a jeho najbližších do programu ochrany môže mať i negatívny vplyv na väzby medzi členmi širšej rodiny, nakoľko rodina je vytrhnutá zo širších rodinných väzieb s nutnosťou zachovávať mlčanlivosť a rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z programu ochrany. Aby sa však predišlo negatívnym dopadom je osobám v programe ochrany poskytovaná psychologická pomoc a podpora.

8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Navrhovaná právna úprava môže mať vplyv na obnovenie alebo záchranu rodiny, nakoľko každý chránený svedok inak zvláda nároky a obmedzenia programu ochrany. Priznaním štatútu ochrany u chráneného svedka dochádza k zásahu do jeho súčasného života, zvyšujú sa nároky na osobnosť, vyžaduje sa zmena správania, postojov, návykov a vzťahov, svedok sa musí vysporiadať s novými skutočnosťami a dodržiavať povinnosti vyplývajúce z programu ochrany, ktoré pre niekoho v programe ochrany môžu predstavovať záchranné koleso a v prípade inej osoby môže veľká psychická záťaž súvisiaca s programom ochrany viesť k rozpadu rodiny. Je to

však individuálne a závisí to prípad od prípadu. Je dôležité, aby si chránený svedok uvedomil, že opatrenia vyplývajúce z programu ochrany jemu a svojim blízkym poskytnú účinnú ochranu a zároveň môžu predstavovať možnosť pre obnovenie a záchranu rodiny.

8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

Na základe skúseností z programu ochrany je možné konštatovať, že stabilizáciou rodinných podmienok po zaradení svedka a jeho rodiny do programu môže znížiť potenciál pre vznik alebo pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny.

Výrazná zmena životných aj rodinných podmienok súvisiaca so zaradením do programu ochrany môže byť spúšťačom nových konfliktov, prípadne ďalším negatívnym faktorom pre udržiavanie či zintenzívnenie starých konfliktov medzi členmi rodiny.

Vyrovnanie sa svedka s nárokmi a obmedzeniami vyplývajúcimi zo štatútu ochrany je veľmi náročné. Je to obdobie, v ktorom ku konfliktom medzi členmi rodiny dochádzať môže, pričom úlohou komisie, ktorá rozhoduje o zaradení ohrozeného svedka do programu ochrany, ako aj útvaru Policajného zboru, ktorý program ochrany realizuje je, aby posúdil schopnosť ohrozeného svedka zvládnuť nároky a obmedzenia súvisiace s programom ochrany a v prípade, že takáto situácia nastane v programe ochrany, je úlohou útvaru poskytnúť osobám v programe ochrany psychologickú pomoc a podporu.

8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?

Program ochrany a s ním súvisiace dodržiavanie stanovených pravidiel umožňuje chráneným osobám budovať stabilné rodinné zázemie, čo by nebolo možné v pôvodných podmienkach pod vplyvom kriminálneho prostredia (v prípade, že chránený svedok z takéhoto prostredia pochádza), kde hrozí vyššie riziko negatívnych vplyvov na vzťahy v rodine a na rozpad rodiny.

Zraniteľnosť rodiny založenej manželstvom je v súvislosti s obmedzeniami vyplývajúcimi z programu ochrany väčšia. Nemožno však explicitne povedať, že za rozpadom rodiny by boli len obmedzenia súvisiace s programom ochrany.

8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

V prípade odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc sme neidentifikovali zníženie ani zvýšenie dostupnosti adekvátnej štátnej pomoci.

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Eliminovanie kriminálnych javov, stabilizácia prostredia, zvýšenie pocitu bezpečia v rodine, posilňovanie sociálnych vzťahov prostredníctvom vzájomného kontaktu, harmonický vývoj detí, zlepšenie psychického aj fyzického zdravia rodičov predstavujú faktory, ktoré sme identifikovali a do výchovy detí sa môžu premietnuť pozitívne.

8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?

V rodinách sa dbá na kvalitné vzťahy a výchovu detí, na pozitívne modely správania, vnímajú sa potreby detí a prihliada sa na rôznorodosť rodín, avšak nevnucuje sa a nezasahuje do autonómie a sebaregulácie rodiny.

8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

Dodržiavaním podmienok programu ochrany sa vytvára priestor na vybudovanie a udržanie stabilného rodinného prostredia – funkčnej rodiny s pozitívnymi vzormi pre výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu.

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Do programu ochrany môže byť spolu s chráneným svedkom zaradený i príbuzný v priamom rade, t. j. potomok, pričom výkon opatrení vyplývajúcich z programu ochrany si vyžaduje súhlas oboch rodičov. V prípade, že maloletá osoba žije v spoločnej domácnosti len s jedným z rodičov, ktorý je ohrozeným svedkom, útvar informuje aj druhého rodiča, ak tomu nebráni dôležitý záujem, čomu predchádza vyhodnotenie bezpečnostným hrozieb.

V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že v programe ochrany zostávajú nedotknuté práva a zodpovednosti rodičov voči deťom, ktoré sú definované v Zákone o rodine (sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletých, zastupovanie maloletých, správa majetku maloletých).

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Vplyv na chránené záujmy vyplývajúce zo zásad zákona o rodine navrhovaná právna úprava nemá, tie zostávajú nedotknuté.

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

Zaradenie do programu ochrany zvyšuje možnosť integrovať sa do spoločnosti bez stigmy z väzenia, bez dlhov a exekúcií a s finančnou nezávislosťou, čo môže mať pozitívny vplyv na uzavretie manželstva.

Zmena identity so sebou prináša nutnosť zakrývania minulosti, čo môže limitovať pri vytváraní blízkych a dôverných vzťahov a byť do určitej miery prekážkou na uzavretie manželstva.

8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

Predložený návrh nemá vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva.

8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

Stabilizáciou rodinnej situácie sa vytvára priestor pre budovanie pozitívnych rodičovských vzorov s možnosťou zabezpečenia štandardnej informovanosti ohľadom povahy manželstva, záväzkov medzi manželmi, založením rodiny a výchovy detí.

8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

Nie je možné jednoznačne uviesť či obmedzenia a nároky súvisiace s programom ochrany budú predchádzať rozpadom manželstiev, avšak posilňovanie sociálnych väzieb a vzájomný kontakt, ktorému sú členovia rodiny v programe ochrany vystavení, môžu prispieť k stabilizovaniu rodinného prostredia a udržaniu rodiny a zabrániť tak rozpadu manželstva.

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Navrhovanou právnou úpravou neboli identifikované vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín. Útvar Policajného zboru zabezpečí prostredníctvom pravidelného mesačného peňažného príspevku existenčné potreby chránených svedkov v porovnaní s majetkovými pomermi pred zaradením do programu ochrany, pričom zohľadní základné a špecifické požiadavky rodiny. V odôvodnených prípadoch je oprávnený poskytovať mimoriadny peňažný príspevok, čím prispeje k stabilizovaniu a zabezpečeniu fungovania rodiny na štandardnej úrovni. Rovnako je možné v prípade vysporiadania záväzkov voči fyzickej alebo právnickej osobe poskytnúť chránenému svedkovi peňažnú pôžičku.

Navrhované opatrenia budú mať na rodinu pozitívny vplyv, nakoľko prispejú k vzďaľovaniu rodiny od hranice rizika chudoby.

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1

K ods. 1: Ustanovenie § 1 ods. 1 vymedzuje predmet zákona, t. j. okruh spoločenských vzťahov,

ktoré tento zákon upravuje. Zákon upravuje zabezpečovanie a poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, predbežné vykonávanie programu ochrany a vykonávanie programu ochrany a kontrolu dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany a programu ochrany. Predmetom zákona je aj úprava medzinárodnej spolupráce pri ochrane svedkov.

K ods. 2: Ochrana svedka podľa zákona o ochrane svedka predstavuje najvyššiu možnú úroveň

ochrany, ktorú štát poskytuje svedkovi.

Ochrana svedka je zakotvená tak v trestnom práve hmotnom, ako aj v trestnom práve procesnom. Trestné právo hmotné obsahuje ustanovenia poskytujúce svedkovi zvýšenú ochranu napr. prostredníctvom osobitného kvalifikačného pojmu „chránená osoba“ (§ 139 TZ), ktorou sa okrem iných kategórií osôb rozumie aj svedok a spáchanie trestného činu voči svedkovi pri splnení ďalších požiadaviek podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

V trestnom práve procesnom sa uplatňuje stupňovité členenie ochrany svedka. Trestný poriadok poskytuje ochranu svedkovi od najnižšieho stupňa utajenia cez utajenie jeho bydliska, pokračujúc utajením totožnosti až po vystupovanie svedka pod legendou. Trestný poriadok má zavedené aj ďalšie inštitúty na ochranu svedka (k tomu pozri § 69 ods. 1, § 71 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b), § 74 ods. 2, § 121 ods. 4 , § 125 ods. 3, 5, § 131 ods. 1, § 134 ods. 3, § 136 ods. 1 až 3, 5, § 139, § 213 ods. 5, § 246, § 247 ods. 5, § 249 ods. 3, § 253, § 262, § 262a, § 408 ods. 5 Trestného poriadku).

Najvyšším stupňom ochrany svedka, ktorú štát vie garantovať, je ochrana svedka podľa zákona o ochrane svedka. Táto ochrana nastupuje až vtedy, keď najvyšší stupeň ochrany garantovaný Trestným poriadkom vzhľadom na nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia svedka v súvislosti s jeho svedeckou výpoveďou alebo poskytnutím iného dôkazu sa javí byť nedostatočný. K ochrane svedka podľa zákona o ochrane svedka sa pristupuje teda iba v prípade, ak bezpečnosť svedka nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, pod ktorým sa myslí ochrana svedka podľa ustanovení Trestného poriadku.

K ods. 3 a 4: Program ochrany, ako aj predbežné vykonávanie programu ochrany, sa má

vykonávať na základe dobrovoľnosti ohrozeného svedka a chráneného svedka. Znamená to, že program ochrany či predbežné vykonávanie programu ochrany sa nevykonáva pri zákonom vymedzených trestných činoch proti vôli chránenej či ohrozenej osoby, pretože poskytovaná ochrana predstavuje výrazný zásah do obvyklého spôsobu života tejto osoby a tiež jej blízkych osôb, ku ktorému sa už vo väčšine prípadov nebude môcť vrátiť. Ohrozený svedok a chránený svedok musí byť uzrozumený s celkovou zmenou svojho spôsobu života, čo by nebolo možné dosiahnuť bez jeho dobrovoľného súhlasu s touto zmenou. Na druhej strane, aj keď svedok poskytne, respektíve poskytuje relevantné dôkazy o trestných činoch vymedzených zákonom, neznamená to, že program ochrany je automaticky nárokovateľný. Každý prípad zabezpečenia a poskytovania ochrany a pomoci programom ochrany sa osobitne posudzuje zvažovaním jednotlivých predpokladov, najmä prínosom dôkazov poskytnutých svedkom pre trestné konanie a dôvodnej obavy ohrozenia života alebo zdravia svedka či jeho blízkych osôb.

K ods. 5 Ustanovenie sa týka ochrany iných osôb v trestnom konaní ako ohrozeného svedka,

voči ktorému sa vykonáva predbežné vykonávanie programu ochrany a chráneného svedka, ktoré v súvislosti s týmto konaním sú ohrozené na živote alebo zdraví. Takáto ochrana sa zabezpečuje napríklad podľa § 2 ods. 1 písm. m) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K § 2

K ods. 1: Vymedzuje sa, kto je ohrozeným svedkom a za akých podmienok sa na neho vzťahuje

inštitút chráneného svedka podľa tohto zákona. Predpokladom zaradenia do programu ochrany je vznik dôvodnej obavy z ohrozenia života alebo zdravia svedka a to pri poskytovaní svedeckej výpovede alebo iného dôkazu o obzvlášť závažných zločinoch, ktorými podľa Trestného zákona (§ 11 ods. 3 Trestného zákona) sú zločiny s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov, alebo o zločinoch spáchaných organizovanou skupinou, zločineckou skupinou, teroristickou skupinou alebo extrémistickou skupinou či o trestných činoch spáchaných z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona. Podľa § 140 písm. e) sú týmito osobitnými motívmi motív nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie. Osobitnou skupinou trestných činov, pri ktorých ohrozená osoba poskytuje dôkaz v trestnom konaní, sú trestné činy terorizmu. Tieto trestné činy predstavujú najzávažnejšie formy trestnej činnosti, pri ktorých sú svedkovia vystavení aj najväčšiemu nebezpečenstvu zo strany ich páchateľov, či iných osôb, preto štát zabezpečuje ich ochranu (ako aj ochranu ich blízkych osôb) prostredníctvom najvyššej ochrany, ktorú svedkom poskytuje.

K ods. 2: Za ohrozeného svedka sa považuje aj blízka osoba ohrozeného svedka poskytujúceho

dôkaz v trestnom konaní, na ktorú môže byť taktiež vyvíjaný nátlak z kriminálneho prostredia, či už priamo, sprostredkovane cez ohrozeného svedka poskytujúceho dôkaz v trestnom konaní, alebo iným spôsobom. Za blízku osobu sa považujú osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“. Na základe znenia Občianskeho zákonníka teda blízke osoby môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvou sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel a druhou iné osoby. Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou

kumulatívnou podmienkou je, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú.

K ods. 3: Stanovuje sa, že ohrozený svedok sa zaradením do programu ochrany stáva

chráneným svedkom. Chráneným svedkom môže byť každý občan Slovenskej republiky, cudzí štátny príslušník, ako i osoba bez štátnej príslušnosti, bez rozdielu dĺžky a charakteru pobytu na našom území, pričom nie je rozhodujúca veková hranica. Môže teda ísť aj o osoby maloleté a spôsobilými svedkami sú aj osoby s fyzickými alebo duševnými nedostatkami, pretože zákon neurčuje podmienky svedeckej spôsobilosti. Spôsobilým svedkom v trestnom konaní môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá je spôsobilá vnímať svojimi zmyslami určitú udalosť a potom ju reprodukovať pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo pred súdom.

Postavenie ohrozeného svedka a chráneného svedka môže mať každá osoba v procesnom postavení svedka, ktorá spĺňa podmienky stanovené v zákone na ochranu svedka.

K ods. 4: Program ochrany je tvorený súborom opatrení a úkonov, ktorými príslušný útvar

Policajného zboru (ďalej len „útvar“) poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, čo predstavuje naplnenie právomoci Policajného zboru podľa § 2 ods. 1 písm. m) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Subjekt poskytujúci ochranu a pomoc je označený len ako útvar Policajného zboru z dôvodu jeho utajenia pred nepovolanými osobami. Činnosť, metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci svedkovi útvarom, miesto pobytu a nová totožnosť chráneného svedka sú predmetom ochrany a predstavujú utajovanú skutočnosť.

K § 3

K ods. 1: Navrhnúť zaradenie do programu ochrany v prípravnom konaní môže

len príslušný

orgán činný v trestnom konaní - prokurátor alebo vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti, hodnotu svedeckej výpovede a spoluprácu so svedkom, spracuje návrh na zaradenie do programu ochrany vzhľadom na osobitné postavenie v trestnoprávnom konaní. V konaní pred súdom sa ustanovuje možnosť vypracovať návrh samosudcom, predsedom senátu alebo prokurátorom. Predpokladá sa, že subjekty predkladajúce návrh na zaradenie do programu ochrany najlepšie poznajú stav ohrozenia svedka.

K ods. 2: V návrhu na zaradenie do programu ochrany musia byť explicitne uvedené osobné

údaje ohrozeného svedka (meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nie je pridelené, adresa trvalého alebo prechodného pobytu), trestný čin, o ktorom ohrozený svedok poskytuje dôkaz v trestnom konaní, nebezpečenstvo, na základe ktorého vzniká u ohrozeného svedka dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia, odôvodnenie významu poskytnutej svedeckej výpovede alebo iného dôkazu poskytnutého ohrozeným svedkom pre trestné konanie o trestnom čine uvedenom v § 2 ods. 1, informácie o osobných a majetkových pomeroch ohrozeného svedka a písomný súhlas ohrozeného svedka so zámerom vykonávať voči nemu program ochrany súčasne s návrhom povinností – pravidlami vykonávania programu ochrany za účelom rozhodovania komisie a zároveň ako východisko pri tvorbe podmienok vykonávania programu ochrany. Ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie ohrozeného svedka, môže byť súčasťou návrhu na zaradenie do programu ochrany aj návrh na predbežné vykonávanie programu ochrany, ktorý nahrádza inštitút neodkladných opatrení podľa zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kompletný návrh na zaradenie do programu ochrany sa doručuje špecializovanému útvaru poskytujúcemu ochranu a pomoc, ktorý následne tento

návrh doručuje komisii.

Návrhy predkladané komisii na jej rokovanie a jej rozhodnutia sú utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „vyhradené“.

K § 4

K ods. 1: Rozhodovanie o návrhu na začatie programu ochrany a rozhodovanie o návrhu na

ukončenie programu ochrany je v kompetencii medzirezortnej komisie.

K ods. 2: Komisia je zložená z menovaných zástupcov Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, t. j. z najvyšších orgánov, ktoré sa zúčastňujú na trestnom procese. Dvaja zástupcovia z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú do komisie navrhovaní z toho dôvodu, že jeden z nich je predsedom komisie so skúsenosťami a spôsobilosťami z oblasti vyšetrovania, resp. trestného konania a druhý člen komisie je pracovníkom špecializovaného útvaru Policajného zboru zabezpečujúceho a poskytujúceho ochranu a pomoc podľa tohto zákona, t. j. útvaru, ktorý je kompetentný a má znalosti o kapacitných, finančných a operatívnych možnostiach zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi uvedenému v návrhu. Dvaja zástupcovia z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sú do komisie navrhovaní z toho dôvodu, že jeden člen komisie je z oblasti súdnictva, avšak nesmie byť aktívnym sudcom a druhý je pracovníkom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže majúci prehľad o možnostiach vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. Svoje zastúpenie v komisii má i Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá nominuje do komisie jedného člena.

Nevyhnutným predpokladom ich zaradenia do komisie je, že tieto osoby sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.

Za účelom zabezpečenia funkčnosti komisie sa navrhuje okrem riadnych členov komisie z dôvodu ich neprítomnosti menovať aj náhradníkov.

K ods. 3: Oprávnenie zvolávať a viesť rokovanie komisie má, v záujme utajenia členov

komisie, predseda komisie, ktorému útvar doručuje návrh na začatie programu ochrany, resp. návrh na ukončenie programu ochrany.

K ods. 4: Pred samotným rozhodnutím o návrhu na začatie programu ochrany, návrhu na

ukončenie programu ochrany je komisia oprávnená žiadať, aby predkladateľ návrhu na začatie programu ochrany, resp. návrhu na ukončenie programu ochrany objasnil, odôvodnil skutočnosti, ktoré je možné zohľadniť v záujme prijatia relevantného rozhodnutia (napríklad vhodnosť zaradenia ohrozeného svedka do programu ochrany).

K ods. 5: V prípade, že bolo vydané rozhodnutie o predbežnom vykonávaní programu ochrany,

je úlohou komisie oboznámiť sa s ním pri posudzovaní návrhu na začatie programu ochrany.

K ods. 6: Komisia môže rokovať, ak sú prítomní najmenej štyria jej členovia alebo ich

náhradníci, pričom postačuje, ak za návrh zahlasujú najmenej traja prítomní členovia komisie alebo ich náhradníci, na rozdiel od právnej úpravy zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je na zaradenie do programu ochrany potrebný súhlas najmenej štyroch prítomných členov alebo ich náhradníkov. Na prijatie rozhodnutia o začatí programu ochrany alebo ukončení programu ochrany postačuje, najmä po skúsenostiach z aplikačnej praxe, súhlas nadpolovičnej väčšiny

prítomných členov komisie alebo ich náhradníkov.

K ods. 7: Z priebehu rokovania komisie pri rozhodovaní o návrhu na začatie programu ochrany

a o ukončení programu ochrany sa vyhotovuje zápisnica, ktorá sa doručuje útvaru.

K ods. 8: V záujme zabezpečenia ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi by komisia mala

vyhodnotiť všetky získané podklady a materiály vzťahujúce sa k návrhu čo najskôr a rozhodnutie o návrhu na začatie programu ochrany urobiť najneskôr do 60 kalendárnych dní od podania návrhu. Vo veci ukončenia programu ochrany má komisia na prijatie rozhodnutia rovnakú lehotu.

K ods. 9: V prípade, ak komisia rozhodla o nezačatí programu ochrany, môže predkladateľ

predložiť opätovne návrh v rovnakej veci, len ak sa podstatne zmenili dôvody a okolnosti vedúce k začatiu programu ochrany (napr. po verbálnych útokoch voči ohrozenej osobe nasledovali fyzické, prípadne došlo k útoku na ďalšie zainteresované osoby a pod.).

K ods. 10: Ustanovenie splnomocňuje ministra vnútra Slovenskej republiky, aby po dohode

s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky vydal rokovací poriadok, v ktorom bude upravená činnosť medzirezortnej komisie.

K § 5

Navrhovaná úprava predstavuje alternatívu za úpravu neodkladných opatrení, avšak nevyžaduje podávanie samostatného návrhu. Ak okolnosti naznačujú, že u ohrozeného svedka je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie, môže byť podaný návrh na predbežné vykonávanie programu ochrany [§ 3 ods. 2 písm. g)], ktorý tvorí súčasť návrhu na zaradenie do programu ochrany.

K ods. 1: Ustanovenie upravuje postup v prípade predbežného vykonávania programu ochrany,

ktoré sa začne vykonávať, ak je u ohrozeného svedka bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Útvar začne s vykonávaním opatrení smerujúcich k zabezpečeniu a poskytnutiu ochrany a pomoci svedkovi bezodkladne po doručení písomného rozhodnutia predsedu komisie. V neprítomnosti predsedu komisie o predbežnom vykonávaní programu ochrany rozhoduje jeho náhradník.

K ods. 2: Predbežné vykonávanie programu ochrany útvar začne vykonávať bezodkladne

po doručení písomného rozhodnutia podľa odseku 1.

K ods. 3: Predbežné vykonávanie programu ochrany útvar bezodkladne ukončí, ak komisia

rozhodla o nezačatí programu ochrany, ohrozený svedok nesúhlasil s programom ochrany alebo ak sa začne vykonávať program ochrany.

K ods. 4: Predbežné vykonávanie programu ochrany je považované za výnimočný inštitút,

ktorého spôsoby vykonávania musia byť totožné so samotným vykonávaním programu ochrany v záujme zabezpečenia a poskytnutia ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi od prvého momentu existencie úmyslu chrániť ho pod režimom ochrany chráneného svedka. Pri predbežnom vykonávaní programu ochrany absentuje súhlas komisie s vykonávaním programu ochrany, keďže členovia komisie ešte nevyhodnotili všetky relevantné informácie potrebné na náležité rozhodnutie o začatí programu ochrany. Keďže podľa zhodnotenia všetkých relevantných skutočností svedok napĺňa atribúty ohrozeného svedka a ohrozenie jeho

života alebo zdravia je bezprostredné, útvar je oprávnený podať návrh na využitie tohto výnimočného inštitútu a predseda komisie, resp. jeho náhradník, je oprávnený o ňom rozhodnúť. Ide o výnimočný inštitút, nie však o osobitný inštitút v zmysle definovania všetkých jeho náležitostí, pretože jeho výkon predstavuje predbežný výkon programu ochrany, tak ako to jeho názov aj vystihuje. Znamená to, že všetky ustanovenia zákona, týkajúce sa výkonu programu ochrany, sa v prípade potreby ich využitia plne vzťahujú aj na tento inštitút. Z tohto dôvodu sa v jednotlivých ustanoveniach zákona osobitne neuvádza, že sa vzťahujú aj na predbežné vykonávanie programu ochrany. Dosahuje sa to pomocou formulácie ustanovenia § 5 ods. 4, podľa ktorého sa na predbežné vykonávanie programu ochrany primerane použijú ustanovenia o programe ochrany. V jednotlivých ustanoveniach, ktoré sa už nedotýkajú len výlučne programu ochrany v zmysle jej definície v § 2 ods. 4, bolo potrebné predbežné vykonávanie programu ochrany výslovne uviesť.

K § 6

K ods. 1: Výsledok hlasovania komisie o začatí programu ochrany útvar bezodkladne oznámi

predkladateľovi návrhu na začatie do programu ochrany podľa § 3 ods. 1.

K ods. 2: Po schválení návrhu na začatie programu ochrany komisiou útvar na základe

individuálneho posúdenia ohrozeného svedka, jeho osobných a majetkových pomerov a nebezpečenstva, na základe ktorého vzniká u ohrozeného svedka dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia, určí ohrozenému svedkovi podmienky a spôsob vykonávania programu ochrany.

K ods. 3: Pred začatím vykonávania programu ochrany musí ohrozený svedok s podmienkami

a spôsobom vykonávania programu ochrany súhlasiť. Súhlas s programom ochrany sa vyžaduje od každej plnoletej osoby, ktorá je uvedená v návrhu na začatie programu ochrany. Ak ohrozená osoba súhlasí s programom ochrany, stáva sa chráneným svedkom a opatrenia vyplývajúce z programu ochrany sa začnú vykonávať.

K ods. 4: Útvar nebude vykonávať program ochrany, ak ohrozený svedok nesúhlasí s

programom ochrany. Útvar túto skutočnosť oznámi písomne predkladateľovi a predsedovi komisie.

K § 7

K ods. 1: Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musí chránený svedok dodržiavať, aby vykonávanie

programu ochrany bolo účinné a aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo hroziace chránenému svedkovi, ako aj príslušníkom útvaru či Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“), ktorí na poskytovaní ochrany participujú. Osoba v programe ochrany je povinná prispôsobiť sa opatreniam ochrany, plniť si ekonomické záväzky, asimilovať sa v novom prostredí a rešpektovať obmedzenia uvedené v písmene f) a g), ktoré poukazujú na prerušenie kontaktov s osobami z kriminálneho prostredia, či zdržať sa konania, ktoré by viedlo k ohrozeniu programu ochrany.

K ods. 2: Chránenému svedkovi pred začatím programu ochrany, ako aj v priebehu programu

ochrany môžu vzniknúť resp. trvať záväzky, ktoré si musí riadne plniť. Vykonávanie programu ochrany nezbavuje chráneného svedka povinnosti plniť si svoje záväzky.

K § 8

Návrhom týchto ustanovení sa vymedzujú oprávnenia útvaru, ktorý za využitia síl a prostriedkov Policajného zboru vykonáva opatrenia smerujúce k ochrane života alebo zdravia svedka.

K ods. 1: Priznanie štatútu ochrany znamená pre osobu svedka výrazný zásah do jej

doterajšieho spôsobu života a prináša so sebou zvýšené nároky s dopadom na celú štruktúru jeho osobnosti. Zmeny životných podmienok a tiež psychosomatické zmeny súvisiace s vykonávaním programu ochrany sú sprevádzané pomerne silným tlakom na osobnosť a vyžadujú si, aby útvar ohrozenému a chránenému svedkovi zabezpečil rôzne druhy pomoci a podpory. V programe ochrany sa poskytuje najmä psychologická, sociálna, poradenská a rekvalifikačná podpora a podpora vo vzdelávaní s cieľom uľahčiť začlenenie chráneného svedka do spoločnosti.

K ods. 2: Jedným z veľmi účinných opatrení ochrany chráneného svedka je zmena jeho

totožnosti. Počas vykonávania programu ochrany však pre chráneného svedka nastávajú rôzne životné situácie, kedy je nevyhnutné deklarovať, že osoba, ktorej totožnosť bola ako chránenému svedkovi zmenená, je identická s osobou pred touto zmenou totožnosti. Napríklad v rodine chráneného svedka môže dôjsť k úmrtiu a chránený svedok bude musieť byť účastníkom dedičského konania. Zákon pamätá aj na tieto situácie a ustanovuje, že ak pôjde o konanie pred súdom v občianskoprávnych veciach a uznanie nárokov vzniknutých počas programu ochrany, je útvar oprávnený potvrdiť, že osoba, ktorej totožnosť bola ako chránenému svedkovi zmenená, je identická s osobou pred touto zmenou totožnosti.

K ods. 3: Z dôvodu riešenia problémov aplikačnej praxe sa navrhuje, že ak pôjde o konanie

pred orgánom sociálneho poistenia, orgánom sociálneho zabezpečenia, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo zdravotnou poisťovňou, útvar bude oprávnený vykonávať právne úkony smerujúce k zachovaniu nadobudnutých práv chráneného svedka.

K ods. 4: Z dôvodu zabezpečenia životného štandardu ohrozeného svedka alebo chráneného

svedka, najmä do doby jeho ekonomického osamostatnenia sa, môže útvar určiť ohrozenému alebo chránenému svedkovi pravidelný mesačný peňažný príspevok. Maximálna výška pravidelného príspevku bola určená zákonom, aby nedochádzalo ku zbytočnému obohacovaniu sa ohrozeného svedka alebo chráneného svedka, ako aj z dôvodu efektivity vynakladania verejných finančných prostriedkov. Táto ekonomická pomoc predstavuje nenárokovateľnú položku.

K ods. 5: V odôvodnených prípadoch môže útvar chránenému svedkovi poskytnúť mimoriadny

peňažný príspevok, ktorý mu umožní rýchlejšiu integráciu. Tento druh príspevku si nemožno automaticky nárokovať.

K ods. 6: Z navrhovaného ustanovenia vyplýva, že útvar môže chránenému svedkovi poskytnúť

peňažnú pôžičku a to z dôvodu, aby sa predišlo majetkovej ujme fyzických a právnických osôb, voči ktorým má chránený svedok finančné záväzky, ktoré mu vznikli ešte pred jeho zaradením do programu ochrany. Chránený svedok si tento druh peňažnej pomoci nemôže nárokovať.

K ods. 7 a 8: Jedným z najúčinnejších opatrení na zaistenie bezpečnosti chráneného svedka je

zmena jeho totožnosti a jeho premiestnenie na miesto minimalizujúce riziko jeho ohrozenia. Dôležité je zachovať oprávnenie útvaru umožniť osobe zastierať jej skutočnú totožnosť aj po ukončení vykonávania programu ochrany, využívať vytvorenú legendu a krycie doklady alebo poskytnúť inú obdobnú pomoc smerujúcu k zaisteniu jej bezpečnosti. Niektorí chránení svedkovia a ich blízke osoby sú v programe ochrany príliš dlho na to, aby sa ukončením programu ochrany vrátili k pôvodnému spôsobu života a k svojim pôvodným identitám. Prostredie, do ktorého sú začlenení, ich pozná pod novou identitou a bolo by neželateľné odkryť ich pôvodnú identitu, hoci ich ohrozenie už netrvá a vysvetľovať vybudovaným sociálnym kontaktom dôvody zmenenej identity. Návrat k pôvodného životu a identite by mohol mať aj neželaný psychický dopad, najmä na maloletých chránených svedkov, či chránených svedkov, ktorí do programu ochrany vstupovali ako maloletí.

Je nevyhnutné, aby údaje a ďalšie informácie súvisiace so zmenenou totožnosťou chráneného svedka a bývalého chráneného svedka nemusel útvar poskytovať žiadnemu inému subjektu.

K § 9

K ods. 1 a 2: Primárne poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi

vykonáva útvar, avšak v prípade vykonávania programu ochrany svedka počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody musí byť vykonávaný v spolupráci so zborom, pričom útvar v participácii so zborom stanovuje podmienky a spôsob vykonávania programu ochrany chránenému svedkovi vzhľadom k osobitostiam vykonávania ochrany v podmienkach ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody, ústavov na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, s ktorými musí chránený svedok súhlasiť.

K ods. 3: Ide o oprávnenie zboru vykonávať opatrenia súvisiace s programom ochrany v súlade

s predpismi upravujúcimi výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody.

K § 10

K ods. 1 až 4: Z dôvodu zabezpečenia osobitného režimu pri vykonávaní programu ochrany

chráneného svedka je potrebné, aby si útvar zabezpečujúci ochranu svedka pri vykonávaní úkonov v trestnom konaní, na ktorom sa chránený svedok má zúčastniť, dohodol spoločný postup s vyšetrovateľom, prokurátorom alebo sudcom. Opatrenia na vykonanie svedeckej výpovede administratívneho charakteru zabezpečí samosudca alebo predseda senátu a technického charakteru útvar. V prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom je pri priamej účasti chráneného svedka zabezpečovaná jeho fyzická ochrana z dôvodu zníženia rizika jeho ohrozenia. Fyzickú ochranu zabezpečuje útvar za využitia síl a prostriedkov ďalších útvarov Policajného zboru, ako i zboru, v prípade súdneho konania v záujme zabezpečenia nerušeného priebehu konania. Ďalšími z opatrení na zaistenie bezpečnosti chráneného svedka môže byť vypočutie prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku v súlade s Trestným poriadkom, možnosť vylúčenia obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosti po dobu výsluchu chráneného svedka z pojednávacej miestnosti, zákaz vykonávať konfrontáciu, nesprístupnenie časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená pri nazeraní do spisov.

K § 11

Návrhom týchto ustanovení sa špecifikujú podmienky, za ktorých dochádza k ukončeniu programu ochrany a postup jednotlivých subjektov pri ukončení programu ochrany.

K ods. 1: Z navrhovaného ustanovenia vyplýva, že vykonávanie programu ochrany je založené

na dobrovoľnosti a chránený svedok môže kedykoľvek písomnou formou ukončiť vykonávanie programu ochrany. Dopĺňa sa zároveň možnosť ukončiť vykonávanie programu ochrany, ak komisia rozhodne o ukončení programu ochrany na základe návrhu podľa § 12 v prípadoch uvedených v navrhovanom ustanovení § 12 ods. 4 a 5, čím sa odstránia problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Program ochrany je ukončený aj v prípadoch, ak chránený svedok zomrel alebo bol súdom vyhlásený za mŕtveho.

K ods. 2: Ukončenie programu ochrany podľa odseku 1 písm. a) do nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o trestných činoch uvedených v § 2 ods. 1 útvar písomne oznamuje vyšetrovateľovi, prokurátorovi, samosudcovi alebo predsedovi senátu, t. j. tomu, kto je dominus litis aktuálneho štádia trestného konania, v ktorom k ukončeniu vykonávania programu ochrany dochádza. Pre tieto subjekty trestného konania to znamená ukončenie spolupráce s útvarom či so zborom pri ochrane svedka z dôvodu straty statusu svedka ako chráneného svedka. Svedkovi v jednotlivých štádiách trestného konania naďalej môže byť poskytovaná ochrana, ale už len podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, nie však ochrana vyplývajúca zo statusu chráneného svedka poskytovaná útvarom.

K § 12

K ods. 1: V navrhovanom ustanovení sú uvedené subjekty oprávnené na vypracovanie návrhu

na ukončenie programu ochrany, ktoré sú totožné ako pri návrhu na zaradenie do programu ochrany. V štádiu prípravného konania spracovať návrh na ukončenie programu ochrany môže príslušný orgán činný v trestnom konaní – prokurátor alebo vyšetrovateľ Policajného zboru a v konaní pred súdom má takúto možnosť samosudca, predseda senátu alebo prokurátor. V oboch prípadoch rozhoduje o návrhoch komisia.

K ods. 2: Možnosť navrhnúť komisii ukončenie programu ochrany je daná i útvaru.

K ods. 3: Ustanovenie nadväzuje na § 11 ods. 1 písm. b), pričom demonštratívne upravuje

náležitosti návrhu na ukončenie programu ochrany.

K ods. 4: Uvedené ustanovenie upravuje možnosti ukončenia programu ochrany

prostredníctvom podania návrhu subjektmi oprávnenými navrhovať ukončenie programu ochrany podľa odseku 1. Návrh znenia umožňuje príslušnému vyšetrovateľovi, prokurátorovi, samosudcovi alebo predsedovi senátu požiadať prostredníctvom útvaru komisiu o rozhodnutie vo veci návrhu na ukončenie programu ochrany, ak zistili, že pominuli dôvody vykonávania programu ochrany, chránený svedok bezdôvodne odmietol vypovedať, poskytnúť iný dôkaz o páchateľovi alebo okolnosti trestného činu uvedeného v § 2 ods. 1, alebo preukázateľne uvedie nepravdu vo výpovedi, sfalšuje alebo pozmení iný dôkaz.

K ods. 5: Ukončenie programu ochrany môže formou návrhu na ukončenie iniciovať aj útvar,

ktorý sa na realizácii programu ochrany chráneného svedka podieľa. Dôvody na ukončenie v týchto prípadoch vyplývajú z praktických skúseností, situácií a prípadov, ktoré nastali počas poskytovania ochrany a pomoci v programe ochrany. Napríklad v praxi sa vyskytli prípady

nedodržania podmienok programu ochrany, s ktorými chránený svedok súhlasil.

K § 13

Útvar je písomne vyrozumený o hlasovaní komisie o ukončení programu ochrany, ktorý následne informuje predkladateľa, ktorý návrh na ukončenie programu ochrany predkladal a ústne alebo iným vhodným spôsobom o tejto skutočnosti informuje chráneného svedka.

K § 14

V záujme odhaľovania systémových rizík sa navrhuje zaviesť kontrolu dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany a programu ochrany, ktoré budú vytvárať priestor na zdokonaľovanie opatrení na poskytovanie ochrany a pomoci ohrozeným a chráneným svedkom. Vykonávanie kontroly nie je súčasťou definície programu ochrany podľa § 2 ods. 4, z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby zákon výslovne uviedol, že sa vzťahuje aj na predbežné vykonávanie programu ochrany.

Kontrola dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany ohrozeným svedkom a programu ochrany chráneným svedkom bude spočívať v používaní nástrojov - prostriedkov (informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti), ktoré sú tvorené súborom utajených opatrení používaných utajeným spôsobom útvarom. Jej úlohou bude prispieť k zvýšeniu bezpečnosti pri ochrane svedka. Vo všeobecnosti možno povedať, že pôjde o cieľavedome a účelovo riadené a aplikované špecifické aktivity tvorené opatreniami a úkonmi, ktoré bude vykonávať útvar a ich konkrétna podoba vyplýva z požiadaviek praxe.

K § 15

Podozrivý, obvinený, obžalovaný alebo odsúdený nemá v trestnom konaní postavenie svedka. Keď však vypovedá o ďalšom spolupáchateľovi trestného činu uvedeného v § 2 ods. 1 zákona, môže sa v postavení spolupáchateľa dostať do situácie, ktorá si vyžaduje, aby naňho boli použité ustanovenia o ochrane ohrozeného svedka alebo chráneného svedka.

K § 16

K ods. 1: Vykonávanie programu ochrany často vyžaduje aj spoluprácu s príslušnými orgánmi

iných štátov a medzinárodnými organizáciami. Podľa ustanovenia tohto odseku ide o spoluprácu útvaru pri zabezpečovaní ochrany a pomoci chránenému svedkovi v programe ochrany podľa tohto zákona. Túto spoluprácu pri vykonávaní programu ochrany útvar uskutočňuje na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V prípade, ak Slovenská republika nemá s príslušnými štátmi či organizáciami uzatvorené medzinárodné zmluvy, tak spolupráca útvaru sa iniciuje a prebieha v rámci požiadavky ministra vnútra Slovenskej republiky o spoluprácu pri vykonávaní programu ochrany s príslušnými orgánmi iných štátov či medzinárodnými organizáciami, ktorá je adresovaná príslušným štátom či medzinárodným organizáciám.

K ods. 2: Druhou možnosťou medzinárodnej spolupráce je, že útvar spolupracuje s príslušnými

orgánmi iných štátov či medzinárodnými organizáciami pri zabezpečovaní a poskytovaní ochrany a pomoci svedkovi, ktorý nie je chráneným svedkom podľa tohto zákona a nie je v programe ochrany podľa tohto zákona. Ide o svedka, ktorému podobný status ako chránenému svedkovi podľa tohto zákona priznal iný štát alebo medzinárodná organizácia, ktoré mu aj zabezpečujú a poskytujú obdobný okruh úkonov a opatrení ako program ochrany

podľa tohto zákona. Útvar zabezpečuje a poskytuje ochranu a pomoc takémuto svedkovi v režime primeraného použitia ustanovení zákona o ochrane svedka. Útvar teda môže využiť celý režim programu ochrany, ale aj režim kontroly dodržiavania povinností chráneného svedka podľa tohto zákona. S niektorými štátmi a medzinárodnými organizáciami má Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uzatvorené dohody o zabezpečení a poskytnutí ochrany a pomoci svedkom v režime programu ochrany. S inými štátmi či medzinárodnými organizáciami takéto dohody nemá, a preto o žiadostiach oprávnených subjektov z iných štátov má rozhodovať prezident Policajného zboru. O žiadostiach Medzinárodného trestného súdu má rozhodovať minister vnútra Slovenskej republiky.

Týmto sa upravuje možnosť poskytovania ochrany a pomoci na medzinárodnej úrovni, najmä na základe požiadaviek príslušných orgánov s rovnakou náplňou činnosti ako má útvar, ako aj medzinárodných organizácií, napr. Medzinárodného trestného súdu, a zároveň na základe medzinárodných zmlúv, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné. V súčasnej platnej právnej úprave o ochrane svedka nie je problematika spolupráce s medzinárodnými organizáciami v oblasti poskytovania ochrany a pomoci upravená. Zástupcovia Medzinárodného trestného súdu sa vo svojich žiadostiach odvolávajú na ustanovenia medzinárodnej zmluvy (Rímsky štatút, čl. 93 ods. 1 písm. j), s ktorou Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas uznesením č. 1987 z 3. apríla 2002.

K § 17

K ods. 1: Ohrozeným či chráneným svedkom môže byť aj osoba maloletá alebo osoba, ktorej

spôsobilosť na právne úkony obmedzil súd (§ 10 Občianskeho zákonníka a Druhý diel Civilného mimosporového poriadku).

Ak je ohrozeným svedkom alebo chráneným svedkom maloletá osoba alebo osoba, ktorej bola rozhodnutím súdu obmedzená spôsobilosť na právne úkony, úkony súvisiace s programom ochrany môže vykonávať osoba, ktorá takúto osobu zastupuje, len ak tým nie je ohrozený život alebo zdravie zastupovaných osôb. Dôležitým záujmom, ktorý obmedzuje práva zástupcu, je záujem na ochrane života alebo zdravia ohrozeného alebo chráneného svedka, ktorý je osobou maloletou alebo osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Záujem na ochrane života alebo zdravia prevyšuje záujem spoločnosti garantovať zástupcovi jeho práva voči osobe maloletej či osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, preto môžu byť z tohto dôvodu práva zástupcu obmedzené.

Keďže § 17 predstavuje spoločné ustanovenie vzťahujúce sa na celé znenie zákona, aplikuje sa na všetky úkony osoby súvisiace s vykonávaním programu ochrany, ktorá zastupuje osobu maloletú alebo osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

Kto koná za maloletú osobu a osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony upravuje Občiansky zákonník a Zákon o rodine. V prípade maloletej osoby sú zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa obaja rodičia a o podstatných veciach sa musia dohodnúť. Vykonávanie programu ochrany predstavuje podstatnú vec, o ktorej sa rodičia musia dohodnúť. Zákonným zástupcom osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. V prípade, ak útvar zistí, že život alebo zdravie ohrozeného svedka alebo chráneného svedka, ktorý je maloletým alebo osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, je ohrozený zo strany zákonného zástupcu, nebude ho informovať o jednotlivých úkonoch v programe ochrany, na ktoré potrebujú jeho súhlas a nastupuje režim osobitných predpisov, ktoré garantujú adekvátne zastúpenie týchto osôb. Z tohto dôvodu ustanovenie § 17 ods. 1 označuje osobu, ktorá maloletú osobu alebo osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená ako „osobu, ktorá takúto osobu zastupuje“. Právo neinformovania, resp. nevyžiadania súhlasu z dôvodu ohrozeniu života alebo zdravia ohrozeného či chráneného svedka, ktorý je maloletou osobou alebo osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony,

môže útvar uplatniť voči ktorémukoľvek úkonu týchto zástupcov, a od momentu, keď má vedomosť o ohrození, t. j. aj voči celému programu ochrany.

K ods. 2: Ak úkony súvisiace s programom ochrany nemôže vykonať osoba, ktorá maloletú

osobu alebo osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony zastupuje a program ochrany je v záujme maloletej osoby alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, úkony súvisiace s programom ochrany majú vykonať tieto osoby osobne. V takomto prípade nastupujú dva právne režimy. Pri maloletej osobe sa pristúpilo k úprave v návrhu zákona, na základe ktorej, ak úkony maloletej osoby nevie vykonať osoba, ktorá ju zastupuje a tieto úkony sú v záujme maloletej osoby, maloletá osoba ich vykoná osobne a takéto úkony schváli súd. Ide o úpravu, ktorá má oporu v § 111 písm. i) Civilného mimosporového poriadku. Navrhovaná úprava ďalej určuje, ktorý subjekt je oprávnený vo veciach starostlivosti o maloletých podať návrh na súd; takúto úpravu obsahujú aj iné osobitné právne predpisy. Z toho dôvodu sa do návrhu zákona včlenila úprava, podľa ktorej návrhy na schválenie úkonov maloletej osoby súvisiace s programom ochrany súdu podáva útvar.

V prípade osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, netreba pristupovať v návrhu zákona k osobitnej právnej úprave, pretože je pokrytá úpravou konania o zmene spôsobilosti na právne úkony upravenej v Civilnom mimosporovom poriadku.

K § 18

Z dôvodu minimalizovania ohrozenia života alebo zdravia ohrozeného svedka a chráneného svedka je nevyhnutné poskytovať ochranu a pomoc tým spôsobom, aby o jej priebehu mal informácie čo najmenší počet ľudí, čím sa značne znižuje riziko úniku informácií a zvyšuje sa úroveň zaistenia bezpečnosti ohrozených svedkov a chránených svedkov. Ako je však vyššie uvedené, výkon programu ochrany nie je mysliteľný bez nevyhnutnej kooperácie s tretími stranami. Útvar počas vykonávania programu ochrany môže žiadať od orgánov verejnej moci, právnických osôb a fyzických osôb poskytnutie súčinnosti, teda aby na požiadanie útvaru poskytli požadovanú pomoc na vykonávanie opatrení a úloh vyplývajúcich z tohto zákona v rámci svojej pôsobnosti, ak im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Stanovením povinnosti poskytovať útvaru požadovanú pomoc podľa tohto zákona sa zvyšuje kvalita a flexibilita poskytovania ochrany a pomoci chráneným svedkom. V prípade žiadosti o súčinnosť útvar neposkytuje žiadne informácie o programe ochrany či chránených svedkoch, teda z akého dôvodu súčinnosť vyžaduje.

K § 19

Program ochrany sa vykonáva bez poskytovania informácií komisii alebo akýmkoľvek právnickým osobám alebo fyzickým osobám a to z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti ohrozených svedkov a chránených svedkov, ako aj utajenia metód a foriem práce a využívaných prostriedkov. Uvedené informácie, ako i informácie súvisiace s novou totožnosťou, miestom pobytu chráneného svedka sú predmetom ochrany utajovaných skutočností. Ich vyzradenie alebo prezradenie môže napĺňať znaky trestného činu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti (§ 353 Trestného zákona). Poskytovanie programu ochrany je v plnej kompetencii útvaru, ktorý túto svoju kompetenciu vykonáva samostatne a nezávisle na iných orgánoch, organizáciách či osobách. Program ochrany je vykonávaný v nevyhnutnej spolupráci s určitými subjektmi. V tomto prípade útvar poskytuje určité, nevyhnutné informácie tretím stranám. Prípady, kedy k tomu dochádza sú vymedzené v § 4 ods. 4, § 8 ods. 1 až 3, § 9, § 16 a 18 tohto zákona.

K § 20

Cieľom tohto ustanovenia je nesprístupňovať informácie týkajúce sa ohrozeného svedka, chráneného svedka, komisie a programu ochrany.

K § 21

Náklady spojené s poskytovaním ochrany a pomoci znáša Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, keďže špecializovaný útvar, ktorý poskytuje ochranu a pomoc je jeho organizačnou súčasťou. Aby neboli z plánovaného rozpočtu na zabezpečenie chodu tohto rezortu odčerpávané finančné prostriedky aj na zabezpečenie programu ochrany, Ministerstvo financií Slovenskej republiky každoročne zabezpečuje na základe požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uplatnenej do stanoveného termínu, navýšenie rozpočtu pre tento rezort o finančné prostriedky účelovo viazané na zabezpečovanie uvedených činností.

Pri zabezpečovaní a poskytovaní ochrany a pomoci podľa § 16 ods. 2 ide o zabezpečenie a poskytovanie ochrany a pomoci v režime programu ochrany podľa tohto zákona svedkovi, o ktorom statuse, obdobnom ako status chráneného svedka podľa tohto zákona, rozhodol iný štát či medzinárodná organizácia. Z tohto dôvodu tieto subjekty znášajú aj všetky náklady s tým spojené a refundujú náklady Slovenskej republiky, ktoré jej vznikli pri zabezpečovaní ochrany a pomoci týmto svedkom a to spôsobom, ktorý im určuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Takouto medzinárodnou zmluvou je napríklad Zmluva o spolupráci v oblasti ochrany svedka, ktorá bola prijatá v Štiříne 24. mája 2012. Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas uznesením č. 133 z 26. júla 2012 a rozhodla o tom, že ide o zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

K § 22

Konania upravené týmto zákonom sú konaniami sui generis a nevzťahujú sa na ne ustanovenia správneho poriadku. Rozhodnutia podľa tohto zákona nie sú preskúmateľné súdmi správneho súdnictva.

K § 23

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia kontinuity v súčasnosti platnej právnej úpravy, ktorá sa návrhom zákona má zrušiť, s navrhovaným znením zákona.

K § 24

Zrušovacie ustanovenie zrušuje doterajší zákon o ochrane svedka.

K čl. II (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov)

V záujme adekvátneho poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi sa navrhuje rozšíriť oprávnenia Policajného zboru o oprávnenie vykonávať kontrolu podľa osobitného predpisu, teda zákona o ochrane svedka. Ide o kontrolu dodržiavania predbežného vykonávania programu ochrany a programu ochrany. Viac ako dvadsaťročné skúsenosti z programu ochrany poukazujú na skutočnosť, že zo strany niektorých ohrozených

a chránených svedkov neboli dodržiavané povinnosti, ktoré pre nich vyplývajú zo zaradenia do programu ochrany a preto je nevyhnutné, aby útvar aktívne preveroval, či ohrozený a chránený svedok stanovené podmienky a povinnosti dodržiava.

Kontrolu nie je možné vykonávať bez použitia informačno-technických prostriedkov, využitia operatívno-pátracej činnosti či využitia oprávnení podľa § 76a ods. 3. Za tým účelom sa pristúpilo aj k úprave týchto ustanovení.

Ďalšou úpravou začlenenou do ustanovenia § 2 ods. 1 písm. m) je poskytovanie krátkodobej ochrany osobám v trestnom konaní, ktoré sú v súvislosti s trestným konaním ohrozené na živote alebo zdraví. Z dôvodu, že ochrana a pomoc poskytovaná ohrozenému svedkovi, ak sa voči nemu vykonáva predbežné vykonávanie programu ochrany, alebo chránenému svedkovi predstavuje komplexnú ochranu, týmto svedkom nie je možné poskytnúť krátkodobú ochranu.

K čl. III (Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Predbežné vykonávanie programu ochrany aj program ochrany predstavujú utajovanú skutočnosť. Ak sa predbežné vykonávanie programu ochrany alebo program ochrany budú vykonávať len voči maloletej osobe alebo osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, jednotlivé úkony súvisiace s predbežným vykonávaním programu ochrany a programom ochrany vykonáva osoba, ktorá takéto osoby zastupuje, len ak tým nie je ohrozený život alebo zdravie zastupovaných osôb. V takomto prípade je potrebné s predbežným vykonávaním programu ochrany a programom ochrany oboznámiť osobu, ktorá zastupuje maloletú osobu alebo osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, voči ktorým sa má alebo sa už vykonáva predbežné vykonávanie programu ochrany či program ochrany. Voči zastupujúcim osobám sa predbežné vykonávanie programu ochrany či program ochrany nevykonáva. Z tohto dôvodu je potrebné do zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začleniť úpravu, že aj osoba zastupujúca ohrozeného svedka alebo chráneného svedka podľa zákona o ochrane svedka sa môže oboznámiť s utajovanou skutočnosťou v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia podmienok podľa § 10 zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K čl. IV (Zákon č.

475/2005 Z.z.

o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Návrh zákona ochrane svedka neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo tzv. výkonnú dohodu. Odkaz na výkonnú dohodu sa preto nahradil odkazom na osobitný predpis, ktorým je navrhovaný zákon o ochrane svedka. Výkon trestu odsúdených alebo výkon väzby obvinených, ktorí sa umiestňujú do osobitného oddielu sa má zabezpečiť nielen v súlade so zákonom o výkone trestu odňatia slobody, ale aj v súlade s osobitným predpisom, ktorým je návrh zákona o ochrane svedka.