37/1961 Zb.
Zbierka zákonov Slovenskej republiky
Strana 3
2. Ak má alebo ak si zvolí jeden z rodičov štátne občianstvo jednej zmluvnej strany a druhý má
alebo si zvolí štátne občianstvo druhej zmluvnej strany, štátne občianstvo ich neplnoletých detí,
majúcich dvojaké štátne občianstvo, určuje sa dohodou rodičov, vyjadrenou ich spoločným
vyhlásením urobeným v lehote určenej v článku 2. Ak nedôjde k takejto dohode, deti si
ponechajú štátne občianstvo zmluvnej strany, na ktorej území majú trvalé bydlisko v deň
uplynutia uvedenej lehoty.
3. Neplnoleté deti, majúce dvojaké štátne občianstvo, ktorých jeden z rodičov žije na území jednej
a druhý na území druhej zmluvnej strany alebo na území tretieho štátu, ponechajú si štátne
občianstvo toho z rodičov, u ktorého sú vo výchove, ak medzi rodičmi nedošlo k inej dohode.
4. Neplnoleté deti, majúce dvojaké štátne občianstvo a žijúce na území tretieho štátu, v prípade, že
o ich štátnom občianstve nedôjde medzi rodičmi k dohode, ponechajú si štátne občianstvo
zmluvnej strany, na ktorej území mali trvalé bydlisko pred odchodom za hranice. Ak sa dieťa
narodilo na území tretieho štátu, rozhoduje trvalé bydlisko rodičov pred ich odchodom za
hranice.
5. Neplnoleté deti, ktorých rodičia zomreli alebo majú neznámy pobyt, ponechajú si štátne
občianstvo zmluvnej strany, na ktorej území žijú v deň skončenia lehoty uvedenej v článku 2.
Článok 5
Zmluvné strany si navzájom vymenia najneskoršie do šesť mesiacov po uplynutí lehoty uvedenej
v článku 2 zoznamy osôb,
ktoré si podľa tohto Dohovoru zvolili ich štátne občianstvo.
Článok 6
1. Osoby, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, budú sa považovať výhradne za štátnych občanov
tej zmluvnej strany, ktorej štátne občianstvo si zvolili.
2. Ak zistí zmluvná strana, ktorej sa vyhlásenie o voľbe štátneho občianstva podalo, že vyhlasujúci
nie je podľa jej právneho poriadku jej štátnym občanom, treba mať za to, ako by vyhlásenie
neurobil.
3. Osoby, ktoré majú dvojaké štátne občianstvo a počas lehoty určenej v článku 2 vyhlásenie o
zvolení štátneho občianstva nepodajú, budú sa považovať výhradne za občanov zmluvnej
strany, na ktorej území žijú.
4. Osoby s dvojakým štátnym občianstvom, žijúce na území tretieho štátu, ktoré nepodajú
vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva podľa článku 2, budú sa považovať za občanov
zmluvnej strany, na ktorej území mali pred odchodom za hranice trvalé bydlisko.
Článok 7
Osoby, ktoré budú žiť na území jednej zmluvnej strany po tom, keď si zvolili podľa tohto
Dohovoru štátne občianstvo druhej zmluvnej strany, budú v postavení cudzincov.
Článok 8
1. V prípadoch, keď po uplynutí lehoty určenej v článku 2 vznikne dvojaké štátne občianstvo u
detí, rozhoduje o voľbe štátneho občianstva jednej zo zmluvných strán dohoda rodičov,
oznámená príslušnému matrikárovi (na území tretieho štátu zastupiteľskému úradu) ich
spoločným vyhlásením do jedného roku po narodení dieťaťa.
2. Ak nedôjde k takejto dohode, bude dieťa štátnym občanom zmluvnej strany, na ktorej území
bude mať trvalé bydlisko v deň narodenia. Dieťa narodené na území tretieho štátu bude mať
štátne občianstvo zmluvnej strany, na ktorej území mali jeho rodičia pred odchodom za hranice
trvalé bydlisko.
3. Zmluvné strany každoročne vyhotovia zoznamy detí, ktoré budú štátnymi občanmi druhej
zmluvnej strany podľa odsekov 1 a 2. Zoznamy za uplynulý rok si vymenia vždy do konca
prvého štvrťroku nasledujúceho roku.
