Predkladacia správa

Dňa 4. novembra 1960 bol v Prahe podpísaný Dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva (ďalej len „dohovor“). Prezident Československej socialistickej republiky dohovor ratifikoval 31. decembra 1960 a ratifikačné listiny sa vymenili v Budapešti 17. februára 1961. Dohovor nadobudol platnosť 19. marca 1961 a je platný dodnes, pričom v praxi sa uplatňuje iba zo strany Slovenskej republiky.

Predmetom dohovoru je nadobúdanie, resp. voľba štátneho občianstva u neplnoletých detí, narodených rodičom, z ktorých jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky a druhý štátnym občanom Maďarska. Cieľom dohovoru je zamedziť vzniku dvojakého občianstva detí, narodených rodičom, z ktorých jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky a druhý štátnym občanom Maďarska. Dohovor tak zbavuje deti s dvojakým štátnym občianstvom jedného občianstva, čo je v rozpore s článkom 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje: „Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli“.

Ustanovenia dohovoru sú v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Európskeho dohovoru o občianstve z roku 1997, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika. Podľa článku 14 Európskeho dohovoru o občianstve zmluvný štát umožní deťom, ktoré majú rôzne občianstva nadobudnuté automaticky pri narodení, aby si ich ponechali. Dohovor je rovnako v rozpore s článkom 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, pretože nikto nemôže byť svojvoľne zbavený svojho štátneho občianstva ani práva na zmenu štátneho občianstva.

Maďarská republika nótou č. CLA000193-1/2007.P z 25. apríla 2007 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky oznámila, že Maďarské národné zhromaždenie zákonom LXI. z roku 1999 zrušilo maďarský právny predpis, nariadenie z moci zákona č. 6 z roku 1961, ktorým bol dohovor vyhlásený. Na základe toho maďarská strana pokladá uvedený dohovor od 24. júna 1999 za neplatný. Česká republika ukončila platnosť dohovoru v roku 2000.

Dohovor má z hľadiska vnútroštátneho právneho poriadku charakter prezidentskej medzinárodnej zmluvy podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom predkladaného materiálu je jednostranné vypovedanie dohovoru, ktorého platnosť skončí 12 mesiacov od doručenia oznámenia o vypovedaní dohovoru maďarskej strane. Pri vypovedaní dohovoru sa postupuje podľa ustanovenia článku 56 ods. 2 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve analogicky.

Predkladaný materiál má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.