Predkladacia správa

Dňa 6. júna 1980 bola v Moskve podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva (ďalej len „zmluva“). Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky vyslovilo súhlas so zmluvou a prezident Československej socialistickej republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 4. júna 1981 a platnosť nadobudla 5. júla 1981.

V dôsledku sukcesie Slovenskej republiky do medzinárodných zmlúv po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky je zmluva považovaná za platnú vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou a v súčasnosti sa uplatňuje iba vo vzťahu k Ruskej federácii. V praxi sa zmluva uplatňuje len zo strany Slovenskej republiky.

Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, päť rokov. Podľa čl. 8 ods. 1 zmluvy, sa platnosť zmluvy bude automaticky predlžovať vždy o ďalších päť rokov, pokiaľ ju jedna zo zmluvných strán nevypovie najmenej šesť mesiacov pred uplynutím jej platnosti. Platnosť zmluvy sa automaticky predĺžila 5. júla 2021 a uplynie 5. júla 2026.

Predmetom zmluvy je nadobúdanie, resp. voľba štátneho občianstva u detí, narodených rodičom, z ktorých jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky a druhý štátnym občanom Ruskej federácie. Cieľom zmluvy je zamedziť vzniku dvojakého občianstva detí, narodených rodičom, z ktorých jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky a druhý štátnym občanom Ruskej federácie.

Ustanovenia zmluvy sú v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Európskeho dohovoru o občianstve z roku 1997, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika. Podľa článku 14 predmetného dohovoru zmluvný štát umožní deťom, ktoré majú rôzne občianstva nadobudnuté automaticky pri narodení, aby si ich ponechali. Zmluva je rovnako v rozpore s článkom 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, pretože nikto nemôže byť svojvoľne zbavený svojho štátneho občianstva ani práva na zmenu štátneho občianstva.

Deti, narodené rodičom, z ktorých jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky a druhý štátnym občanom Ruskej federácie, sú na základe zmluvy zbavené jedného z občianstiev, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože podľa článku 5 ods. 2 nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Nesúlad zmluvy je rovnako s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“), ktorý umožňuje ponechať dvojaké štátne občianstvo deťom, narodeným rodičom, z ktorých aspoň jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky. Od 1. apríla 2022 je umožnené dvojaké štátne občianstvo v prípade, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením, osvojením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa (§ 9 ods. 17 zákon o štátnom občianstve).

Zmluva má z hľadiska vnútroštátneho právneho poriadku charakter prezidentskej medzinárodnej zmluvy podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.