DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy č. 6 na mesiac november z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2024.

Návrh vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 2023, v ktorom sa v časti Pôdohospodárska politika uvádza „Vláda si uvedomuje, že pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto bude hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi...“.

Cieľom návrhu zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Návrhom sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov.

S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.

Navrhujú sa viaceré čiastkové zmeny a úpravy vyplývajúce z požiadaviek aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zvýšenie všeobecnej zrozumiteľnosti jednotlivých ustanovení zákona a zjednodušenie ich aplikácie. Z dôvodu zjednodušenia a zrýchlenia správnych konaní sa vypúšťajú niektoré povinnosti pre fyzické a právnické osoby (predkladanie niektorých dokladov).

Zároveň sa v zákone č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vytvárajú priaznivejšie podmienky pre aplikáciu vyhovujúcich dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy, čo umožní širšie využitie dnových sedimentov v poľnohospodárstve a lesníctve v udržateľnejšom hospodárení s pôdou. Predkladateľ pripravuje rozsiahlejšiu novelu tohto zákona, avšak problematiku dnových sedimentov je potrebné riešiť prednostne, pretože si to vyžaduje manažment prebiehajúcej revitalizácie závlahových kanálov.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý však nie je možné kvantifikovať. Návrh zákona má vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy,

vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predmet návrhu zákona upravený v práve Európskej únie:

a) je v primárnom práve:

-článok 38 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016),

b) je v sekundárnom práve:

-Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1; Ú. v. ES L 181, 4.7.1986) v platnom znení

Gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

c) nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie právneho aktu Európskej únie:

Predložená právna úprava nie je vyvolaná povinnosťou transponovať smernicu, takže lehota nie je ustanovená. Smernica Rady 86/278/EHS mala lehotu na transpozíciu, ktorá uplynula pred vstupom SR do EÚ.

b)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

Smernica Rady 86/278/EHS je transponovaná do zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.

245/2003 Z. z.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

- - -

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

jún 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

16.-22.10.2024

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

november 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Cieľom návrhu zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. V súlade s cieľom programového vyhlásenia vlády SR 2023 hľadať ďalšie nástroje ochrany pôdy pred neoprávnenými zábermi“ sa za účelom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nie len na vybrané pôdy v každom katastrálnom území. Navrhujú sa viaceré čiastkové zmeny a úpravy vyplývajúce z požiadaviek aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zvýšenie všeobecnej zrozumiteľnosti jednotlivých ustanovení zákona a zjednodušenie ich aplikácie. Z dôvodu zjednodušenia a zrýchlenia správnych konaní a zníženia administratívnej záťaže pre občanov a podnikateľov sa vypúšťajú niektoré povinnosti pre fyzické a právnické osoby. Zároveň sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre aplikáciu vyhovujúcich dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Zlepší sa ochrana najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy a zvýši sa právna istota užívateľov poľnohospodárskej pôdy.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy a orgány štátnej správy.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Absencia právneho predpisu by znamenala nedostatočnú ochranu najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdy a jej záberov pri odstraňovaní samonáletov drevín.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

Nie.

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Účelnosť bude preskúmaná priebežne po nadobudnutí účinnosti zákona, pričom sa bude preskúmavať naplnenie cieľov návrhu zákona v aplikačnej praxi.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

Verejné konzultácie s dotknutou podnikateľskou sférou prebehli 25. 4.– 25. 5. 2024, pričom neboli vznesené žiadne námety, návrhy ani pripomienky.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Mgr. Ruchard Lazúr, hl. št. radca,

richard.lazur@land.gov.sk

;

Mgr. Oľga Bosáková, pov. vyk. funk. RO legislatívy,

olga.bosakova@land.gov.sk

;

Mgr. Martin Illáš, hl. št. radca,

martin.illas@land.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Programové vyhlásenie vlády SR 2023-2027, MPRV SR, okresné úrady, pozemkové a lesné odbory.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 192/2024 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov, v časti 11. Kontakt na spracovateľa - doplniť meno a funkciu kontaktnej osoby.

Odôvodnenie: Ide o povinný údaj v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov - uviesť

meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický kontakt.

Stanovisko predkladateľa: akceptované

Komisia odporúča predkladateľovi vybrať možnosť v Doložke vybraných vplyvov, v časti Vykonávacie predpisy.

Odôvodnenie: nemôžu byť vyznačené obe odpovede.

Stanovisko predkladateľa: akceptované

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie pozitívnych a negatívnych vplyvov aj na MSP, v časti 9 Doložky.

Odôvodnenie: Keďže materiál zavádza regulácie na podnikateľské prostredie, budú mať vplyvy aj na kategóriu

MSP.

Stanovisko predkladateľa: akceptované

Komisia žiada predkladateľa o presunutie kvalitatívneho popisu vplyvov jednotlivých regulácií na podnikateľské prostredie z časti 3.1 do časti 3.4 v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. Zároveň Komisia žiada z tabuľky 3.1.1 a 3.1.2 vymazať údaje, nakoľko predkladateľ uviedol nemožnosť ich kvantifikovať.

Odôvodnenie: Materiál zavádza regulácie, ktorých kvalitatívny popis je potrebné uviesť v časti iné vplyvy v

analýze vplyvov. V prípade potreby konzultácie k úprave Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie je možné kontaktovať kolegov na mailovej adrese 1in2out@mhsr.sk

Stanovisko predkladateľa: Kvalitatívny opis je presunutý do časti 3.4 AVnPP. Avšak z tabuliek 3.1.1 a 3.1.2 predkladateľ vypustí len vyjadrenie k údajom, ktoré sú neznáme, pričom ponechá všetky údaje, ktoré sú známe a ktoré bolo možné vyjadriť.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Komisia berie na vedomie konštatovanie predkladateľa, že všetky prípadné negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy budú zabezpečené v rámci platných limitov príslušnej kapitoly rozpočtu verejnej správy. Rovnako Komisia berie na vedomie, že aktuálne nie je možné presne kvantifikovať výšku identifikovaného pozitívneho vplyvu návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a jeho výška je určená odhadom.

Vo vypracovanej analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy Komisia žiada vo všetkých tabuľkách uviesť konkrétne roky a nie „r“, „r+1“, „r+2“ a „r+3“ a jednoznačne identifikovať subjekt verejnej správy, ktorého sa zvýšené príjmy týkajú. Zároveň Komisia žiada v tabuľke č. 3 vplyvy na príjmy rozpočtu verejnej správy rozpísať za každý subjekt verejnej správy až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie.

Keďže predkladateľ na základe pripomienky MF SR vypracoval analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, v ktorej odhadom kvantifikoval vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, je potrebné upraviť konštatovania uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy a v bode 10 doložky vybraných vplyvov: „Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý však nie je možné kvantifikovať, preto sa osobitne neanalyzuje.“.

Stanovisko predkladateľa: Prekladateľ uvedie konkrétne roky len v záhlaví tých tabuliek, ktoré obsahujú nejaké numerické údaje; v tabuľkách bez údajov nemá zmysel uvádzať konkrétne roky. Vyjadrenie k vplyvom na RVSaZ je upravené.

K sociálnym vplyvom

Komisia odporúča v bode 9 doložky vybraných vplyvov označiť sociálne vplyvy predloženého materiálu a zároveň ich bližšie zhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov.

Odôvodnenie: Predkladateľ uvádza, že „výmera poľnohospodárskych pozemkov je 2,3 mil ha, pričom počet

vlastníckych a užívacích vzťahov presahuje 100 mil.“ K dotknutým subjektom predloženého materiálu patria vlastníci pozemkov, medzi ktorých patria nielen podnikateľské subjekty, ale aj fyzické osoby – nepodnikatelia. Predkladateľ zhodnotil vplyvy predloženého materiálu iba na skupinu vlastníkov pozemkov, ktorými sú podnikateľské subjekty a vypracoval separátnu analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie s označením pozitívnych aj negatívnych vplyvov, avšak nezhodnotil vplyvy materiálu na skupinu dotknutých osôb, ktorými sú fyzické osoby nepodnikatelia. Na základe vyššie uvádzaného je potrebné zhodnotiť sociálne vplyvy predloženého materiálu, ich korektné označenie v bode 9 doložky vybraných vplyvov, ako aj bližšie zhodnotenie v analýze sociálnych vplyvov.

Stanovisko predkladateľa: Neakceptované. Predkladateľ sa domnieva, že sociálne vplyvy tak, ako ich vymedzuje ASV, nie sú návrhom zákona vyvolané.

Ku goldplatingu

Komisia upozorňuje, že tabuľka zhody, ktorej náležitosti sú upravené v prílohe č. 3 k Legislatívnym pravidlám vlády SR obsahuje aj stĺpce 9 a 10, ktoré slúžia k identifikácií goldplatingu a v predloženej tabuľke zhody absentujú. Tabuľku zhody Komisia žiada doplniť o tieto stĺpce.

Komisia si dovoľuje upozorniť, že v stĺpci 9 tabuľky zhody sa uvedie vždy jedna z poznámok identifikácie goldplatingu a jeho charakteristiky. V prípade, že transponované ustanovenie predstavuje goldplating, je potrebné posúdiť nielen či dochádza ku goldplatingu, ale aj o akú kategóriu goldplatingu ide, a to podľa prílohy č. 3 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

V prípade, že transponované ustanovenie nepredstavuje goldplating v stĺpci 9 sa uvedie poznámka: „GP – N“, čo znamená, že goldplating nie je identifikovaný a stĺpec 10 sa nevypĺňa. V opačnom prípade sa v stĺpci 10 uvedie oblasť, na ktorú má goldplating vplyv podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, alebo iná oblasť, na ktorú má goldplating vplyv, pričom ako prvá oblasť sa vždy uvedie oblasť s vplyvom na podnikateľské prostredie, ak je takýto vplyv identifikovaný. V prípade identifikácie goldplatingu (teda vyplnenia stĺpcov 9 a 10), sa pod tabuľkou zhody uvedie „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ a to podľa prílohy č. 3 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

Stanovisko predkladateľa: TZ je doplnená o stĺpce 9 a 10.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

7 500 000

10 000 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

7 500 000

10 000 000

z toho:

- vplyv na ŠR

7 500 000

10 000 000

Rozpočtové prostriedky

7 500 000

10 000 000

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona nezakladá zvýšenie výdavkov, pretože nové konanie orgánu verejnej správy si nevyžiada zvýšenie počtu zamestnancov ani obstaranie materiálno-technického vybavenia. Všetky prípadné negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy budú zabezpečené v rámci platných limitov príslušnej kapitoly rozpočtu verejnej správy.

Príjmy, ktoré budú vyplývať z rozšírenia povinnosti platiť odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy a zo zvýšenia dolnej, resp. hornej sadzby pokút za správne delikty, možno len približne odhadnúť, no nie je možné ich presne kvantifikovať, pretože nie je možné predpokladať počet, výmeru, kvalitu ani ostatné parametre a ukazovatele, ktoré budú ovplyvňovať budúce príjmy z odvodov a pokút. Na základe údajov z minulosti možno dospieť len k veľmi všeobecným odhadom vzhľadom na ich vysokú subjektívnu premenlivosť. Konkrétnej kvantifikácii bráni neznámy počet subjektov, ktoré v budúcnosti budú žiadať o zmenu druhu pozemku, o odňatie poľnohosp. pôdy, ktoré sa dopustia správnych deliktov a v akej závažnosti, ako aj neznáma výmera dotknutej pôdy v ha, ktorá je kritériom pre odvody ako aj pre pokuty.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Cieľom návrhu zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. V súlade s cieľom programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 2023 „hľadať ďalšie nástroje ochrany pôdy pred neoprávnenými zábermi“ sa s cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nie len na vybrané pôdy v každom katastrálnom území. Navrhujú sa viaceré čiastkové zmeny a úpravy vyplývajúce z požiadaviek aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zvýšenie všeobecnej zrozumiteľnosti jednotlivých ustanovení zákona a zjednodušenie ich aplikácie. Z dôvodu zjednodušenia a zrýchlenia správnych konaní a zníženia administratívnej záťaže pre občanov a podnikateľov sa vypúšťajú niektoré povinnosti pre fyzické a právnické osoby.

Zároveň sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre aplikáciu vyhovujúcich dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy.

Z hľadiska skúmania vplyvov na rozpočet verejnej správy je relevantná problematika rozšírenia povinnosti platiť odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy a zvýšenia sadzieb pokút za správne delikty. Návrh sa bude implementovať v konaní okresných úradov, pozemkových a lesných odborov.

.....................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

x zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Predkladateľ vychádza z priemernej ročnej výšky uhradených odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy (PP) za roky 2021 až 2023, ktorá predstavuje 2 927 187 eur:

záberov PP ani z hľadiska kvality PP (a teda príslušnej sadzby odvodu za odňatie) ani z hľadiska účelu (a teda prípadného oslobodenia od odvodu). Navyše, predpokladáme posilnenie odstrašujúceho účinku sprísnenia právnej úpravy platenia odvodov, čo zákonite povedie k zníženiu záberov najkvalitnejšej PP. To je napokon účelom návrhu zákona – znížiť zábery najkvalitnejšej pôdy prostredníctvom ich spoplatnenia.

Analogicky je možné vyrátať príjem zo správnych poplatkov. Správny poplatok za odňatie PP je 50 eur. Pri orientačnom počte žiadateľov 5850 išlo o celkovú sumu správnych poplatkov 292 500 eur. Preto je možné počítať s budúcou trojnásobnou sumou cca 880 000 eur, avšak iba za predpokladu stabilného počtu žiadostí.

Predkladateľ nezohľadňuje pri odhade vplyvu na štátny rozpočet budúci možný nárast príjmov z pokút spôsobený úpravou hornej hranice sadzby pokuty za priestupok a dolnej hranice sadzby pokuty za iný správny delikt. Údaje z predchádzajúcich troch rokov sú len orientačné a neposkytujú bázu pre odhad do budúcnosti, nakoľko nevypovedajú nič o výmere PP v ha, ktorá je základom pre výpočet pokút za iné správne delikty. Nemožno ani anticipovať budúcu mieru porušovanosti povinností, ktorej následkom by bolo uloženie pokuty. Pri priestupkoch pritom nie je ustanovená dolná hranica sadzby. Rozptyl uložených pokút sa pohybuje od desiatok eur po desiatky tisíc eur v jednotlivých prípadoch, ktorých bolo v priemere 427. Úprava hornej, resp. dolnej hranice sadzby sa pritom v celkovej sume uloženej pokuty nemusí prejaviť, takže o prognóze nie je možné formulovať ani len všeobecný odhad. Predkladateľ uvádza pre kontext údaje z rokov 2021 až 2023 o uložených pokutách, z ktorých vyplýva priemerná ročná suma uložených pokút cca 120 000 eur:

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

7 500 000

10 000 000

jeden subjekt – MV SR, keďže OÚ sú jeho preddavkovými organizáciami

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

7 500 000

10 000 000

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka

nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

E. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D+E

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

Povinnosť predchádzať výskytu a šíreniu burín a náletových drevín na neobrábaných poľnohospodárskych pozemkoch mimo hranice zastavaného územia obce podľa § 2 písm. i), ak osobitný predpis neustanovuje inak, a vykonávať opatrenia na zabránenie šírenia biotických škodlivých

Návrh zákona,

z. č. 220/2004 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 3

§ 3 ods. 1 písm. b) z. č. 220/2004 Z. z.

1. apríl 2025

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

In: zabránenie šíreniu biotických škodcov

Out: mimo hranice zastavaného územia obce

1/1

činiteľov z odstraňovaných drevín.

Zrušuje sa povinnosť predkladať v konaní o zmene druhu pozemku a v konaní o vyňatí poľnohosp. pôdy, ak ide o vinicu, prílohu obsahujúcu zhodnotenie historických súvislostí a zámerov regionálneho rozvoja

Návrh zákona,

z. č. 220/2004 Z. z.

Návrh zákona: čl. I body 5 a 24

§ 9 ods. 3 písm. a) a § 17 ods. 5 písm. f) z. č. 220/2004 Z. z.

1. apríl 2025

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

Povinnosť zaplatiť odvod za trvalé odňatie alebo dočasné odňatie každej poľnohospodárskej pôdy podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek alebo odvod za odňatie vinice podľa § 27a

Návrh zákona,

z. č. 220/2004 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 15

§ 12 ods. 2 písm. l) z. č. 220/2004 Z. z.

1. apríl 2025

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Rozšírenie výnimky z potreby rozhodnutia o odňatí poľnohosp. pôdy aj na prípady umiestnenia inžinierskej stavby

Návrh zákona,

z. č. 220/2004 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 20

§ 17 ods. 2 písm. a) z. č. 220/2004 Z. z.

1. apríl 2025

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

Výmera pozemku, pri ktorej nie je v hraniciach zastavaného územia obce potrebné vydať rozhodnutie o odňatí, sa zvyšuje z 500 m2 na 1000 m2.

Návrh zákona,

z. č. 220/2004 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 21

§ 17 ods. 2 písm. b) z. č. 220/2004 Z. z.

1. apríl 2025

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

Vypúšťa sa povinnosť žiadateľa predkladať prílohu s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov.

Návrh zákona,

z. č. 220/2004 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod 23

§ 17 ods. 5 písm. d) z. č. 220/2004 Z. z.

1. apríl 2025

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

Vypúšťa sa povinnosť žiadateľa doložiť výpočet výšky

Návrh zákona,

Návrh zákona: čl. I bod 25

1. apríl 2025

vlastníci a užívatelia poľnohosp

Out

odvodu. Výpočet výšky odvodu vykoná správny orgán.

z. č. 220/2004 Z. z.

§ 17 ods. 5 vypustenie písmena i) z. č. 220/2004 Z. z.

odárskej pôdy

Zvyšuje sa horná sadzba pokuty za najzávažnejšie priestupky a dolná sadzba pokuty za iné správne delikty

Návrh zákona,

z. č. 220/2004 Z. z.

Návrh zákona: čl. I bod

z. č. 220/2004 Z. z.

1. apríl 2025

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Zníženie požiadavky na obsah org. látok v dnových sedimentoch s cieľom rozšíriť možnosť ich aplikácie na pôdu a predísť ich skládkovaniu

Návrh zákona,

z. č. 220/2004 Z. z.

Návrh zákona: čl. II

§ 5 ods. 1 z. č. 188/2003 Z. z.

SK/EÚ – úplná harmonizácia

1. apríl 2025

vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy

Out

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie doplňujúce

informácie2

Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).

Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..

Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.

Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Predbežná informácia PI/2024/65 pripomienkovaná 25.3.-9.4.2024.

Podklad pre konzultácie zverejnený na web. sídle MPRV SR 25.4.-25.5.2024.

Záujem o konzultácií už v pripomienkovaní PI prejavil a rokovania sa zúčastnil zástupca SPPK a RÚZ. Prerokovanie online formou 22.4.2024.

Neboli vznesené žiadne podnety, návrhy ani pripomienky.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? - NIE

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? - NIE

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? - NIE

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? - NIE

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum? - NIE

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? - NEBOL

Akým spôsobom?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ? - NIJAKO

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ❄ nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje ❄ nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

Zvýšenie regulácie zahŕňa:

-v rámci starostlivosti o poľnohospodársku pôdu povinnosť zabránenia šíreniu biotických škodcov z odstránených drevín,

-zvýšenie nákladov na odvody za odnímanie každej poľnohospodárskej pôdy,

-zvýšenie hornej hranice sadzby pokuty za najzávažnejšie priestupky a dolnej hranice sadzby pokuty za iné správne delikty.

Zníženie regulácie zahŕňa:

-predchádzanie šíreniu burín a náletov len mimo hranice zastavaného územia obce,

-zvýšenie výmery pozemku, pri ktorej nie je v hraniciach zastavaného územia obce potrebné vydať rozhodnutie o odňatí, sa zvyšuje z 500 m2 na 1000 m2,

-zrušenie povinnosti predkladať v konaní o zmene druhu pozemku a v konaní o vyňatí poľnohosp. pôdy, ak ide o vinicu, prílohu obsahujúcu zhodnotenie historických súvislostí a zámerov regionálneho rozvoja,

-zrušenie povinnosti žiadateľa predkladať prílohu s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov,

-zrušenie povinnosti žiadateľa doložiť výpočet výšky odvodu,

-rozšírenie výnimky z potreby rozhodnutia o odňatí poľnohosp. pôdy aj na prípady umiestnenia inžinierskej stavby,

-zníženie požiadavky na obsah org. látok v dnových sedimentoch s cieľom rozšíriť možnosť ich aplikácie na pôdu a predísť ich skládkovaniu.

Tieto regulácie a zníženia regulácie predstavujú zvýšenie ako aj zníženie priamych finančných nákladov, nepriamych finančných nákladov a administratívnych nákladov. Ich konkrétnu výšku však nie je možné presne ani približne kvantifikovať, pretože nie je možné predpokladať počet, výmeru, kvalitu ani ostatné parametre a ukazovatele, ktoré budú ovplyvňovať zvýšenie alebo zníženie nákladov, a to ani na základe údajov z minulosti, ktoré nemožno zovšeobecniť vzhľadom na ich vysokú subjektívnu premenlivosť. Konkrétnej kvantifikácii bráni neznámy konkrétny počet subjektov, ktoré v budúcnosti budú žiadať o zmenu druhu pozemku, o odňatie poľnohosp. pôdy, ktoré sa dopustia správnych deliktov a v akej závažnosti, neznáma výmera pôdy v ha, ktorá je kritériom pre odvody ako aj pre pokuty. Modelovanie konkrétneho príkladu by bolo zbytočné a nič nehovoriace vzhľadom na vysoký a pritom neznámy počet dotknutých subjektov a ich subjektívnych charakteristík aj vzhľadom na to, že výmera poľnohospodárskych pozemkov je 2,3 mil ha, pričom počet vlastníckych a užívacích vzťahov presahuje 100 mil. (na zmenu druhu pozemku je potrebný súhlas vlastníka, resp. spoluvlastníkov s nadpol. podielom).

Predkladateľ vychádza z priemernej ročnej výšky uhradených odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy (PP) za roky 2021 až 2023, ktorá predstavuje 2 927 187 eur:

Doteraz, t. j. v sledovanom trojročnom období, podliehalo odvodom cca 30 % výmery PP v každom katastrálnom území, pričom súhrnný počet dotknutých povinných subjektov sa pohyboval cca od 5 300 do 6 400 (teda okolo 5850). Návrh zákona má za cieľ zaťažiť odvodom odňatie PP v celom katastrálnom území, t. j. pri 100 % výmery PP v katastrálnom území pôjde približne o trojnásobok dnes zaťaženej výmery. Výsledkom môže byť teda trojnásobná suma odvodov, t. j. asi 10 mil. eur/rok, čo je nárast priameho fin. nákladu o cca 70 %, t. j. o 7 mil. eur. Tento odhad je samozrejme tiež zaťažený neurčitosťou, pretože nie je možné predpovedať rozsah ani štruktúru budúcich záberov PP ani z hľadiska kvality PP (a teda príslušnej sadzby odvodu za odňatie) ani z hľadiska účelu (a teda prípadného oslobodenia od odvodu). Navyše, predpokladáme posilnenie odstrašujúceho účinku sprísnenia právnej úpravy platenia odvodov, čo zákonite povedie k zníženiu záberov najkvalitnejšej PP. To je napokon účelom návrhu zákona – znížiť zábery najkvalitnejšej pôdy prostredníctvom ich spoplatnenia.

Analogicky je možné vyrátať zaťaženie správnym poplatkom. Správny poplatok za odňatie PP je 50 eur. Pri orientačnom počte žiadateľov 5850 išlo o celkovú sumu správnych poplatkov 292 500 eur. Preto je možné počítať s budúcou trojnásobnou sumou cca 880 000 eur, avšak iba za predpokladu stabilného počtu žiadostí.

Predkladateľ nezohľadňuje pri odhade vplyvu na podnik. prostredie budúci možný nárast ukladaných pokút spôsobený úpravou hornej hranice sadzby pokuty za priestupok a dolnej hranice sadzby pokuty za iný správny delikt. Údaje z predchádzajúcich troch rokov sú len orientačné a neposkytujú bázu pre odhad do budúcnosti, nakoľko nevypovedajú nič o výmere PP v ha, ktorá je základom pre výpočet pokút za iné správne delikty. Nemožno ani anticipovať budúcu mieru porušovanosti povinností, ktorej následkom by bolo uloženie pokuty. Pri priestupkoch pritom nie je ustanovená dolná hranica sadzby. Rozptyl uložených pokút sa pohybuje od desiatok eur po desiatky tisíc eur v jednotlivých prípadoch, ktorých bolo v priemere 427. Úprava hornej, resp. dolnej hranice sadzby sa pritom v celkovej sume uloženej pokuty nemusí prejaviť, takže o prognóze nie je možné formulovať ani len všeobecný odhad. Predkladateľ uvádza pre kontext údaje

z rokov 2021 až 2023 o uložených pokutách, z ktorých vyplýva priemerná ročná suma uložených pokút cca 120 000 eur:

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Definícia poľnohospodárskej pôdy sa dopĺňa tak, aby umožňovala založiť na poľnohospodárskej pôde bez potreby zmeny druhu pozemku porast drevín tvoriaci súčasť agrolesníckeho systému využívania poľnohospodárskej pôdy alebo porastu poľnohospodárskej účelovej zelene, čím sa odstraňuje nedostatok právnej úpravy a reaguje na požiadavku praxe.

K bodu 2

Dopĺňa sa vymedzenie pojmov „agrolesnícky systém využívania poľnohospodárskej pôdy“ a „poľnohospodárska účelová zeleň“ súvisiacich s novelizačnými bodmi 3 a 4. Doplnenie pojmov si vyžaduju tie spôsoby využívania poľnohospodárskej pôdy, ktoré kombinujú bežné obrábanie pôdy s pestovaním drevín.

Oba pojmy komplementárne dopĺňajú systém ekologických opatrení subvencovaných v rámci Spoločnej pôdohospodárskej politiky EÚ na základe platného Strategického plánu SR (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality; nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 3/2023 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory na neprojektové opatrenia Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky). V rámci tohto systému sa podporujú najmä celofarmové ekoschémy, realizácia agrolesníckeho systému na poľnhospodárskej pôde, zakladanie biopásov a bylinných políčok. Keďže ich primárnym cieľom je realizácia ich mimoprodukčných funkcií, dáva sa tomuto využívaniu poľnohospodárkej pôdy širší všeobecnejší rámec vo forme definície agrolesníckeho systému využívania poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskej účelovej zelene, ktoré postihujú tak hospodárke (produkčné) ako aj nehospodárske (mimoprodukčné) funkcie.

K bodu 3

Dopĺňa sa povinnosť predchádzať výskytu a šíreniu náletových drevín, pričom sa špecifikuje že táto povinnosť sa vzťahuje na poľnohospodárske (nie nepoľnohospodárske) pozemky mimo zastavaného územia obce s prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 1, podľa ktorého sa ukladajú povinnosti vlastníkom a užívateľom poľnohospodárskej pôdy, nie akéhokoľvek (aj nepoľnohospodárskeho) neobrábaného pozemku. Zároveň sa povinnosť ukladá aj vo vzťahu k zabráneniu šírenia biotických škodcov, ktorému sa doteraz nevenovala pozornosť, pokiaľ išlo o poľnohospodársku pôdu.

K bodu 4

Navrhuje sa ustanoviť právny rámec pre nariaďovanie výrubu (t. j. vypílenia s ponechaním pňa a koreňov) alebo odstránenia (t. j. vrátane pňa a koreňov) drevín na poľnohospodárskej pôde. Ustanovujú sa podmienky a postup pri nariadení výrubu a odstránenia drevín, ak je to účelné z dôvodu zabezpečenia udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy.

Ustanovuje sa vecná príslušnosť orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy (okresného úradu, pozemkového a lesného odboru) na konanie o nariadení odstránenia drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde.

Ustanovuje sa, že účastníkom konania o nariadení výrubu drevín je vlastník a užívateľ poľnohospodárskeho pozemku, ktorí nesú zodpovednosť za dodržiavanie povinností pri starostlivosti o poľnohospodársku pôdu. Dotknutým orgánom bzude orgán ochrany životného

prostredia, ktorý je oprávnený podať v tomto konaní svoje stanovisko v určenej procesnej lehote s ustanoveným minimálnym trvaním.

K bodu 5

Vypúšťa sa požiadavka na doloženie zhodnotenia historických súvislostí a zámerov regionálneho rozvoja a nahrádza sa stanoviskom dotknutej obce. Táto požiadavka bola v praxi nevykonateľná z dôvodu, že orgány územnej samosprávy odmietali požadované stanoviská vydávať s odôvodnením, že nedisponujú dostatočnými informáciami pre jeho vypracovanie. Osobitná úprava zmeny druhu pozemku vinica bola zavedená z dôvodu obmedzenia účelových zmien druhu pozemku s cieľom vyhnúť sa odvodu za odňatie vinice. Požiadavka na doloženie stanoviska Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho sa vypúšťa v prípadoch, kedy nie je potrebné podľa § 17 ods. 2 písm. b) vydať rozhodnutie o odňatí a teda sa ani nepredpíše odvod za odňatie.

K bodu 6

Precizuje sa rozsah príloh k žiadosti o zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku tak, aby sa odstránili nezrovnalosti doterajej formulácie.

K bodu 7

Dopĺňa sa možnosť zmeny nepoľnohospodárskeho druhu pozemku (napríklad druhu pozemku ostatná plocha) na ovocný sad na základe požiadaviek aplikačnej praxe.

K bodu 8

Vecná úprava odôvodnená odbornými a praktickými požiadavkami. Predmetom rozhodovania podľa § 10 nie sú len pozemky, ktoré za určité časové obdobie „zmenili charakter“ z poľnohospodárskych na nepoľnohospodárske a naopak, ale aj pozemky ktoré vždy zodpovedali charakteru nepoľnohospodárskej, resp. poľnohospodárskej pôdy a sú v katastri evidované s nesprávnym druhom pozemku, t.j. nejedná sa o fyzickú zmenu charakteru pozemku vplyvom prírodných procesov, ale o zosúladenie evidencie katastra so skutočným stavom. Napríklad v prípade zastavanej plochy je nepravdepodobné, aby „vplyvom prírodných procesov“ v relatívne krátkom čase zmenila charakter na poľnohospodársku pôdu.

K bodom 9 a 10

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 11

Legislatívno-technická formulačná úprava. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy rozhodne o zmene druhu pozemku na základe zistenia charakteru pozemku a vlastností pôdneho profilu v teréne, nie na základe zistenia jeho zmeny.

K bodu 12

Ustanvuje sa zákaz rozhodnúť o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný druh pozemku pochybnostiach, ak vlastnosti a charakter pozemku, ktoré by inak túto zmenu odôvodňnovali, vznikli následkom orušenia povinností pri starosltivosti o poľnohospodársku pôdu. predchádza sa tak úbytku poľnohospodárskej pôdy a v spojení s možnosťou nariadiť výrub alebo odstránenie drevín to umožňuje rekultivovať zanedbané plochy, najmú v trvalých kultúrach.

K bodu 13

Upresňuje sa rozsah príloh k žiadosti o zmenu druhu pozemku podľa § 11 tak, aby sa odstránili nezrovnalosti doterajej formulácie.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 15, 16 a 33

Ustanovuje sa povinnosť zaplatiť odvod za odňatie každej poľnohospodárskej pôdy a vinice, nie len odvod za odňatie „najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území“. Týmto ustanovením sa odstraňuje hlavný nedostatok súčasnej právnej úpravy vo vzťahu k ochrane najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v SR umožňujúcej v niektorých katastrálnych územiach odňať na nepoľnohospodárske účely bez odvodu aj poľnohospodárske pôdy najvyššej kvality zaradenú do druhej či dokonca aj prvej (najvyššej) skupiny kvality. Sadzbu odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek diferencovane podľa kvality pôdy a sadzbu odvodu za odňatie vinice podľa vinohradníckych oblastí ustanovuje osobitný predpis vydaný na základe § 27a – nariadenie vlády č. 58/2013 Z. z.

K bodu 17

Precizovanie textu v záujme jednoznačnosti výkladu a všeobecnej zrozumiteľnosti ustanovenia. Povinnosť zaplatiť odvod sa predpisuje v rozhodnutí o odňatí a splatnosť odvodu je podľa osobitného predpisu naviazaná na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o odňatí. Stanoviskom vydaným podľa § 17 ods. 3 nahrádzajúcim rozhodnutie o odňatí nie je možné predpísať odvod za odňatie. Účelom vydávania stanovísk nahrádzajúcich rozhodnutie o odňatí je okrem zjednodušenia postupu pri odňatí aj oslobodenie od odvodu v zákonom špecifikovaných prípadoch (malý rozsah odňatia, odňatie v zastavanom území obce). Povinnosť zaplatiť odvod sa vzťahuje aj na toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu v rozpore so zákonom, teda „bez rozhodnutia alebo stanoviska podľa § 17“.

K bodu 18

Ustanovuje sa povinnosť správeho orgánu pri posudzovaní návrhov nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pdy pri zmenách a doplnkoch územnoplánovacej dokumentácie prihliadať na už odsúhlasené a doteraz na nepoľnohospodárske účely nevyužité plochy poľnohospodárskej pôdy. Účelom ustanovenia je obmedzenie neustáleho navyšovania plôch poľnohospodárskej pôdy určených v územnoplánovacej dokumentácii na výstavbu a iné nepoľnohospodárske využitie bez reálneho odôvodenia potreby takéhoto navyšovania.

K bodu 19

Možnosť vydať súhlas k individuálnemu návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy sa obmedzuje na prípady, keď ide o obec ktorá nemá územný plán. V obciach ktoríé majú platný územný plán je možné realizovať len zámer, ktorý je v súlade s územným plánom. Vydávanie súhlasov k stavebným a iným zámerom ktoré nie sú v súlade s územným plánom je v rozpore s účelom a cieľmi územného plánovania.

K bodu 20

Ustanovuje sa povinnosť orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy neudeliť súhlas k návrhu, ktorý nespĺňa všetky zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, nie len záasadu podľa § 12 ods. 2 písm. a), t. j. chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu a vinice.

K bodu 21

Dopĺňa sa dôvod, pri ktorom je vylúčená potreba rozhodnutia o odňatí pôdy, v prípade, že sa na pozemku umiestňuje inžinierska stavba, čo si važiadala rozsiahla zmena právnej úpravy na úseku stavebného konania a územného plánovania.

K bodu 22

Výmera pozemku, pri ktorej nie je v hraniciach zastavaného územia obce potrebné vydať rozhodnutie o odňatí (rozhodnutie sa nahrádza stanoviskom podľa § 17 ods. 3), sa zvyšuje z 500 m2 na 1000 m2, čím sa zosúlaďuje s výmerou pri ktorej nie je v zmysle § 16 ods. 2 potrebné vydať súhlas podľa § 13 až § 15. Cieľom je zníženie administratívnej záťaže pri realizácii stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde v hraniciach zastavaného územia obce.

K bodu 23

Precizovanie znenia ustanovenia s cieľom lepšej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti výkladu. Účelom právnej úpravy je ustanoviť, že v prípadoch keď podľa § 17 ods. 2 nie je potrebné vydať rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy stanovisko, nie že stanovisko sa vydáva na základe kópie katastrálnej mapy. Na vydanie stanoviska nahrádzajúceho rozhodnutie o odňatí sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 5 o prílohách k žiadosti o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.

K bodu 24

Vypúšťa sa požiadavka, aby projekt spätnej rekultivácie obsahoval časový harmonogram a ekonomický prepočet nákladov rekultivácie. Požiadavka na časový harmonogram je upravená vo vykonávacom predpise ustanovujúcom náležitosti projektu spätnej rekultivácie, ktorým je vyhláška č. 508/2004 Z. z., a jej uvedenie v zákone je duplicitné a nadbytočné. Požiadavka na „ekonomický prepočet nákladov“ nemá vo vzťahu k účelu zákona opodstatnenie. Vzhľadom na skutočnosť že poľnohospodársku pôdu možno odňať dočasne na 10 rokov a k realizácii spätnej rekultivácie tak dôjde o 10 rokov nemá ekonomický prepočet nákladov predložený v čase podania žiadosti o dočasné odňatie relevantnú výpovednú hodnotu. Osoby odborne spôsobilé na vypracovanie projektu spätnej rekultivácie spravida ani nie sú kompetentné na vypracovanie ekonomického prepočtu nákladov a kvalita predkladaných rozpočtov je sporná. Požiadavka na ekonomický prepočet nákladov rekultivácie má korene v dávnejšej minulosti, keď legislatíva umožňovala realizáciu tzv. náhradných rekultivácií za záber poľnohospodárskej pôdy ako alternatívu odvodu za odňatie, dnes však nemá opodstatnenie.

K bodu 25

Vypúšťa sa požiadavka na doloženie zhodnotenia hisorických súvislostí a zámerov regionálneho rozvoja ako prílohy k žiadosti o odňatie z dôvodu, že predmetné ustanovenie je v praxi nevykonateľné. Orgány územnej samosprávy budú vydávať len svoje stanovisko.

K bodu 26

Vypustením ustanovenia o povinnosti žiadateľa doložiť výpočet výšky odvodu sa sleduje zníženie administratívnej záťaže žiadateľov o odňatie poľnohospodárskej pôdy. Výpočet výšky odvodu vykoná správny orgán, ktorý v rozhodnutí o odňatí predpíše odvod za odňatie a v odôvodnení rozhodnutia odôvodní jeho výšku a spôsob výpočtu. Aplikovanie jednotlivých ustanovení zákona a osobitného predpisu stanovujúceho sadzby odvodu, spôsob výpočtu odvodu za odňatie a oslobodenie od odvodov je na správnom orgáne, nie na žiadateľovi o odňatie.

K bodu 27

Dopĺňajú sa kompetencie okresného úradu v sídle kraja na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy. Účelom ustanovenia nie je zavedenie nových kompetencií pre okresný úrad v sídle kraja, ale len zosúladenie legislatívy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy s inými predpismi, ktoré dávajú okresnému úradu v sídle kraja kompetencie týkajúce sa celého územia kraja.

K bodom 28 a 30

Doplnenie právomoci okresného úradu v nadväznosti na úpravy v § 3.

Úprava ustanovení o správnych deliktoch. Priestupku, resp. správneho deliktu sa dopustí ten, kto v rozpore s § 18a založí porast rýchlorastúcich drevínna poľnohospodárskej pôde, alebo ten, kto síce založí porast rýchlorastúcich drevín v súlade so zákonom, ale nevykoná spätnú rekultiváciu. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku, resp. správneho deliktu nie nevyhnutné kumulatívne splnenie oboch podmienok.

K bodu 29

Vypúšťa sa obsolétna časť ustanovenia. Inštitút komplexnej revízie katastrálneho územia neexistuje, takže v aplikačnej praxi sa táto časť ustanovenia nevyužíva a je potrebné ju vypustiť.

K bodom 31 a 32

Zvyšuje sa horná hranica sadby pokuty za priestupky v najzávažnejšej kategórii a dolná hranica sadzby pokuty za iné správne delikty v základnej kategórii. Dôvodom je potreba zvýšiť tieto sadzby s ohľadom na neaktuálnosť týchto sadzieb a potrebu efektívne vynucovať dodržiavanie povinností uložených zákonom alebo na základe zákona.

K bodu 34

Pre konania súvisiace s pozemkami je typický veľký počet účastníkov, súvisiaci s veľkou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva a s tým súvisiaca veľká administratívna záťaž správnych orgánov, ako aj neprimeraná dĺžka správnych konaní. Z uvedeného dôvodu sa obdobne ako je to upravené v zákone č. 326/2005 Z.z. o lesoch ustanovuje doručovanie rozhodnutí a iných písomností verejnou vyhláškou v prípadoch konaní, v ktorých je viac ako 20 účastníkov, zúčastnených alebo dotknutých osôb. Uvedené sa však nevzťahuje na situáciu, kedy účastníkov konania zastupuje Slovenský pozemkový fond konajúci za štát a nezistených vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov.

K bodu 35

Ustanovuje sa, že konania začaté a právoplatne neskončené do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa dovtedy platných predpisov.

K bodu 36

Opravujú sa názvy orgánov miestnej štátnej správy v súlade so zákonom č. 180/2013 Z. z.

K čl. II

Ide o zmenu parametra, ktorá neumožňuje vo väčšine prípadov aplikovať dnové sedimenty na poľnohospodársku a lesnú pôdu hlavne z melioračných kanálov. Z hodnotenia výsledkov monitoringu vlastností sedimentov v Slovenskej republike vyplýva, že až 90 % analyzovaných sedimentov nedosahuje obsah organickej hmoty viac ako 18 %, čo znemožňuje uplatňovanie § 5 ods. 1 zákona č.188/2003 Z. z.

Zmena hodnoty obsahu organických látok z 18 % na 1,8 % prdstavuje v pedologickej praxi hranicu dobrého obsahu organickej hmoty v pôde. Aplikáciou sedimentu s obsahom organického uhlíka min 1,8 % nebude dochádzať k jeho znižovaniu v pôde pod hodnotu v kategórii dobrej zásoby pôdnej organickej hmoty (1,8 - 2,9 %), ale naopak, pri aplikácii na pôdy z nízkym obsahom organickej hmoty sa jej obsah môže zvýšiť. Samozrejme, ostáva naďalej podmienkou, aby takýto sediment spĺňal požiadavky uvedené v zákone č. 188/2003 Z. z.

Dnový sediment, ktorý by podľa platnej úpravy nespĺňal prísnu normu (18 %), by po jej zmiernení nemusel byť nevyhnutne považovaný za odpad, ale mohol by byť ekologicky využitý na obohatenie pôdy. Využívanie organického materiálu z dnových sedimentov v poľnohospodárstve alebo lesníctve podporuje cirkulárnu ekonomiku, keďže tieto materiály vracajú živiny späť do pôdy. Znížením limitu sa vytvorí väčšia flexibilita pri aplikácii týchto materiálov, čo umožní prispôsobiť dávkovanie podľa typu pôdy a jej potrieb.

K čl. III

Dátum nadobudnutia účinnosti sa navrhuje na deň 1. apríl 2025, aby bol adresátom novej právnej úpravy poskytnutý čas na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.

Bratislava, 6. november 2024

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Takáč v. r.

minister pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky