Parlamentný inštitút K NR SR  
september – október 2024  
Obsah  
1. Podnikateľská aktivita v eurozóne  
2. Nemecká ekonomika  
3. Správa o konkurencieschopnosti EÚ  
4. REPowerEU  
5. Elektromobily z Číny  
6. Zelené projekty  
7. Škrty v rozpočte EÚ  
8. Životná úroveň  
9. Inflácia  
10. Rýchly prehľad tém  
2
Parlamentný inštitút K NR SR  
Podnikateľská aktivita v eurozóne  
Podnikateľská aktivita v eurozóne v septembri klesla a slabší dopyt zmiernil  
inflačný nátlak. Podľa predbežných prieskumov indexu nákupných manažérov  
(PMI), ktorý zostavil S&P Global zaznamenal súkromný sektor eurozóny  
v septembri výraznejší pokles, než sa očakávalo. Úroveň aktivity klesla  
na hodnoty naposledy zaznamenané v januári. Najväčší pokles v septembri  
zaznamenalo Francúzsko. Jeho súkromný sektor spadol na úroveň spred  
Olympijských hier, ktoré v lete francúzskej ekonomike značne pomohli.  
Obe, služby aj výrobný sektor, značne zaostávajú, čo poukazuje na narastajúce  
výzvy, ktorým čelia podniky naprieč eurozónou. Výrobná aktivita klesla z 45,9  
na 44,8, čo je najväčší prepad od decembra 2023, a už 27. mesiac v rade sa drží  
v recesii. Aj sektor služieb zaostáva, keďže jeho aktivita klesla z 52,9 na 50,5, čo  
je pod očakávanými 52,1 a predstavuje najpomalší rast od februára. Pokles  
dopytu pomohol zníženiu inflácie, čo sa môže v dohľadnom čase odzrkadliť na  
znižovaní úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky.  
Viac informácií: tu a tu.  
Legenda  
Služby  
Dáta: S&P Global PMI, mesačný bulletin, september, s. 5.  
3
Parlamentný inštitút K NR SR  
Výrobný sektor  
Dáta: S&P Global PMI, mesačný bulletin, september, s. 5.  
Nemecká ekonomika smeruje k poklesu už druhý rok po sebe  
Revidovaná prognóza vlády naznačuje, že najväčšia ekonomika Európy smeruje k poklesu  
už druhý rok po sebe. Minister hospodárstva Robert Habeck uviedol, že HDP by sa malo  
v roku 2024 znížiť o 0,2 %, po poklese o 0,3 % v roku 2023.  
Situácia spôsobuje, že firmy sú opatrné a namiesto investícií sa zameriavajú na  
šetrenie. Ministerstvo očakáva, že v roku 2025 by malo HDP vzrásť o 1,1 %, a v roku 2026  
o 1,6 %. Vláda plánuje zaviesť „iniciatívu rastu“, ktorá by mala zahŕňať daňové úľavy,  
zníženie cien energií pre priemysel a podporu zamestnanosti, nakoľko tento vývoj  
môže ovplyvniť celkovú stabilitu eurozóny. Zostáva však otázne, ako sa ekonomická  
situácia vyvinie a či vládne opatrenia prinesú očakávané výsledky.  
Viac informácií tu a tu.  
4
Parlamentný inštitút K NR SR  
Mario Draghi: Správa o konkurencieschopnosti EÚ  
Prezident Európskej centrálnej banky, poverený Európskou komisiou,  
vypracoval správu o konkurencieschopnosti EÚ, ktorá stojí na prechode  
na zelenú energiu, rozvoji digitálnych technológií a zjednodušení regulácií.  
Poukazuje na vysoké ceny energií, ktoré sú dôsledkom aj vojny na Ukrajine,  
navrhuje veľké investície do obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie, aby sa  
Európa menej spoliehala na externé zdroje a dosiahla svoje ciele v oblasti  
znižovania emisií.  
Ďalej sa opiera o rozvíjajúci sa trh umelej inteligencie a technológií. Zdôraznil,  
že umelá inteligencia v Európe zatiaľ prispievala skôr k zlepšovaniu pracovných  
miest než k ich nahradzovaniu. V oblasti regulácií kritizuje vysoké regulačné  
náklady, ktoré zaťažujú malé a stredné podniky. Ďalšiemu EÚ cyklu odporúča  
“regulačnú pauzu” a tiež pre tieto podniky znížiť administratívu o 25 %.  
Viac informácií tu.  
Plán REPowerEU: EÚ dosiahla pokrok pri zaisťovaní bezpečnej  
a cenovo dostupnej energie pre všetkých  
Európska komisia zverejnila správu o stave energetickej únie za rok 2024, ktorá  
hodnotí, ako EÚ zvládla výzvy v energetickej politike a zabezpečila prechod na čistú  
energiu.  
Podiel ruského plynu v dovozoch klesol zo 45 % (2021) na 18 % (jún 2024).  
V prvom polroku 2024 pochádzala polovica elektriny v EÚ z obnoviteľných zdrojov,  
pričom veterná energia predbehla plyn a stala sa druhým najväčším zdrojom  
po jadrovej energii. Vďaka tomu sa emisie skleníkových plynov od roku 1990 do  
roku 2022 znížili o 32,5 %, zatiaľ čo hospodárstvo rástlo o 67 %.  
EÚ naplnila ciele v oblasti skladovania plynu na 90 % už v auguste 2024, čím  
zabezpečila energetickú pripravenosť na zimné obdobie.  
Napriek pokroku správa upozorňuje na potrebu zlepšiť energetickú efektívnosť  
a podporiť renováciu budov. EÚ musí zvýšiť úsilie vynaložené na dosiahnutie  
cieľa, ktorým je zníženie spotreby energie o 11,7 % do roku 2030, pričom štáty  
EÚ sú vyzvané na predloženie aktualizovaných energetických a klimatických  
plánov. Uvedené kroky majú pomôcť zabezpečiť dosiahnutie spoločných cieľov  
EÚ v oblasti energetiky a klímy.  
V správe o stave Európska komisia konštatuje, že Slovensko dosiahlo  
významné zlepšenia:  
Diverzifikácia dodávok plynu: Slovensko výrazne znížilo svoju závislosť  
od ruského plynu a zvýšilo dovoz od dôveryhodných partnerov.  
5
Parlamentný inštitút K NR SR  
V prvej polovici roka 2024 pochádzala polovica elektriny v EÚ  
z obnoviteľných zdrojov. Slovensko taktiež zaznamenalo nárast  
v oblasti veternej a solárnej energie, čím prispieva k zníženiu uhlíkovej  
stopy a plneniu cieľov REPowerEU.  
Slovensko dosiahlo svoj cieľ v oblasti skladovania plynu na úrovni 90 %  
už  
v
auguste 2024, čo zabezpečilo dostatočné zásoby  
pre nadchádzajúce zimné obdobie.  
Energetická efektívnosť: Hoci Slovensko dosiahlo pokrok v oblasti  
zlepšenia  
energetickej  
efektívnosti,  
správa  
zdôrazňuje,  
že  
na dosiahnutie cieľa zníženia spotreby energie o 11,7 % do roku 2030  
bude potrebné ďalšie úsilie, najmä v oblasti renovácie budov  
a modernizácie infraštruktúry.  
Viac informácií tu a tu.  
Vyššie clá na elektromobily z Číny  
Návrh Európskej komisie na zavedenie ciel na dovoz batériových  
elektrických vozidiel z Číny získal potrebnú podporu členských štátov EÚ,  
avšak až 12 členských štátov sa zdržalo a 5 štátov vrátane Slovenska bolo  
proti.  
Uložené clá sú diferencované:  
SVET: 17,0 %  
Geely: 18,8 %  
SAIC: 35,3 %  
Ostatné spolupracujúce spoločnosti: 20,7 %  
Tesla (individuálne preskúmanie): 7,8 %  
Nespolupracujúce spoločnosti: 35,3 %  
Komisia zároveň pokračuje v rokovaniach s Čínou o alternatívnych  
riešeniach, ktoré by zodpovedali pravidlám WTO. Taktiež zostáva otvorená  
možnostiam cenových záväzkov s jednotlivými čínskymi vývozcami.  
EÚ bude monitorovať účinnosť opatrení a zabezpečí, aby nedochádzalo  
k ich obchádzaniu. Počas piatich rokov môžu výrobcovia požiadať  
o individuálne preskúmanie sadzby, pričom dovozcovia môžu požiadať  
o náhradu v prípade, že dokážu, že ich výrobca nie je subvencovaný.  
Viac informácií tu. Pozri tiež dáta Eurostatu:  
“Rastúci obchod EÚ s elektrickými a hybridnými automobilmi”  
6
Parlamentný inštitút K NR SR  
EÚ investuje viac ako 380 miliónov EUR  
do projektov pre zelenú transformáciu  
Európska komisia oznámila investíciu vo výške viac ako 380 miliónov EUR  
na podporu 133 nových projektov v rámci programu LIFE, zameraného na ochranu  
životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám. Celková investícia na tieto  
projekty dosahuje 574 miliónov EUR, pričom zvyšné financovanie pochádza od  
miestnych samospráv, verejno-súkromných partnerstiev, podnikov a občianskych  
organizácií. Projekty podporujú širokú škálu cieľov Európskej zelenej dohody, vrátane  
dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050 a zastavenia úbytku biodiverzity do  
roku 2030.  
Rozdelenie financií je nasledujúce:  
Obehové hospodárstvo a kvalita života: 143 miliónov EUR je určených na projekty  
na zníženie odpadu a znečistenia.  
Príroda a biodiverzita: Takmer 216 miliónov EUR podporí obnovu ekosystémov  
a ochranu druhov.  
Odolnosť proti zmene klímy: Približne 110 miliónov EUR je vyčlenených na projekty,  
ktoré pomôžu regiónom odolávať klimatickým zmenám.  
Čistá energia: 105 miliónov EUR bude podporovať prechod na čistú energiu,  
vrátane inovácií v stavebníctve a energetických komunitách.  
Pozícia Slovenska v rámci programu LIFE  
Slovensko je jednou z krajín, ktoré z programu LIFE získali podporu na konkrétne  
environmentálne projekty. Medzi nimi sú:  
1. LIFE DIVERSEED: Tento projekt sa zameriava na ochranu a obnovu trávnych  
porastov na Slovensku a v Rumunsku. V rámci neho sa plánuje zber a distribúcia  
pôvodných trávnych semien na obnovu viac než 2 000 hektárov trávnatých plôch.  
Projekt bude spolupracovať s poľnohospodármi a organizovať aktivity pre verejnosť  
s cieľom zlepšiť ochranu flóry a fauny trávnych porastov, čo podporí biodiverzitu,  
najmä pre opeľovače.  
2. LIFE RESISTANCE: Tento projekt sa zameriava na boj proti inváznym druhom na  
Slovensku a v Maďarsku. Použitie moderných technológií, ako sú drony a satelity,  
pomôže detekovať a eradikovať invázne druhy. Projekt tiež obnoví 120 hektárov  
mokradí a 20 hektárov lužných lesov, pričom sa na 720 hektároch obnoví šetrná  
pastva.  
Viac informácií dostupných tu, tu a tu.  
7
Parlamentný inštitút K NR SR  
Fond pre emisnú neutralitu podporí projekty za 4,8 miliardy EUR  
Cieľom je urýchliť prechod na čisté technológie v priemyselných odvetviach,  
obnoviteľných zdrojoch energie a dekarbonizácii dopravy. Projekty budú realizované  
v 18 štátoch vrátane Slovenska. Medzi podporovanými iniciatívami sú napríklad výroba  
solárnych a veterných zariadení, zachytávanie a uskladňovanie CO₂, produkcia  
obnoviteľného vodíka a vývoj udržateľných palív pre dopravu.  
Očakáva sa, že tieto projekty pomôžu do roku 2030 znížiť emisie CO₂ o 476 miliónov  
ton a priblížia EÚ k cieľu uhlíkovej neutrality. Komisia zdôraznila najmä náročnosť  
dekarbonizácie odvetví ako výroba cementu, chemikálií a dopravy.  
Viac informácií tu.  
Plány rozpočtu EÚ na rok 2025 zahŕňajú výrazný pokles  
vo financovaní programu Erasmus+ a výskumných iniciatív  
Členské štáty EÚ formálne schválili plán zníženia rozpočtu programu Erasmus+ o 295  
miliónov eur, čo vyvolalo kritiku zo strany poslancov Európskeho parlamentu. Program  
Erasmus+ sa od svojho vzniku rozšíril na podporu stáží, učiteľov a športovcov. Tento úspech  
mnohí zákonodarcovia považujú za natoľko významný, že program vnímajú ako  
neodmysliteľnú súčasť vzdelávacieho systému EÚ.  
Za týmto plánom stojí Rada EÚ, ktorá toto rozhodnutie vníma ako nutnosť s argumentáciou,  
že v roku 2025 je potrebné sústrediť financie na ďalšie záležitosti tak, aby rozpočet zostal  
realistický a zohľadňoval aktuálne potreby.  
Taktiež sa snaží zabezpečiť dostatočné rezervy na nepredvídané okolnosti a financovanie  
priorít, ako je solidarita s Ukrajinou a riešenie súvisiacich kríz, v súlade s revíziou viacročného  
finančného rámca EÚ.  
Rozpočet na rok 2025 je taktiež podporený opatreniami zameranými na obnovu po  
pandémii COVID-19, a to v rámci programu Next Generation EU.  
Rovnako, bolo navrhnuté zníženie rozpočtu vedecko-výskumnému programu Horizont  
Európa. Podľa Rady by mal byť jeho rozpočet o 400 miliónov nižší, než pôvodne navrhla  
Európska komisia.  
Európsky parlament začne v novembri rokovať o konečnom texte s Radou.  
Viac informácií tu.  
8
Parlamentný inštitút K NR SR  
Životná úroveň  
V roku 2023 bol v EÚ medián ročného  
disponibilného príjmu 19 955 štandardu kúpnej  
sily (ŠKS) na obyvateľa. V jednotlivých štátoch  
EÚ sa značne odlišoval: západné a severské  
krajiny EÚ uvádzali najvyššie úrovne a južné,  
východné a pobaltské krajiny najnižšie úrovne.  
Hodnoty sa pohybovali od 10 670 ŠKS  
na obyvateľa na Slovensku, 10 960 ŠKS  
v Maďarsku, 11 084 PPS v Rumunsku a 11 155 ŠKS  
v Bulharsku až po 28 690 ŠKS na obyvateľa  
v Rakúsku a 34 777 ŠKS v Luxembursku.  
V roku 2023 bol podiel domácností v EÚ, ktoré dokážu veľmi ľahko alebo ľahko  
vystačiť s peniazmi, spolu 23,6 %. Na druhej strane škály bol podiel domácností,  
ktoré s ťažkosťami alebo veľkými ťažkosťami vychádzajú s peniazmi, až 19,1 %.  
Podiel domácností, ktoré vychádzajú s peniazmi pomerne ľahko alebo  
s určitými ťažkosťami, bol spolu 57,2 %.  
Podiel domácností, ktoré mali v roku 2023 aspoň určité ťažkosti vystačiť  
s peniazmi, sa pohyboval od približne štvrtiny alebo menej v Holandsku,  
Nemecku, Švédsku, Luxembursku a Fínsku až po 78,2 % v Bulharsku a 87,6 %  
v Grécku. Pozri mapu nižšie.  
Viac štatistík dostupných  
v publikácii Key figures  
on Living conditions  
in Europe – 2024 edition.  
Eurostat, s.26  
  
9
Parlamentný inštitút K NR SR  
Inflácia eurozóny  
za september a október 2024  
Eurostat, september a október  
10  
Parlamentný inštitút K NR SR  
ECB znížila úrokové sadzby  
V roku 2024 sa Európska  
centrálna banka (ECB) rozhodla  
znížiť svoje úrokové sadzby  
celkovo trikrát:  
CRA sa vzťahuje na široké  
spektrum zariadení,  
od inteligentných spotrebičov  
po priemyselné technológie,  
s cieľom zabrániť kybernetickým  
zraniteľnostiam a zvýšiť dôveru  
spotrebiteľov prostredníctvom  
jednotného označenia CE.  
6. júna 2024 – Hlavné úrokové  
sadzby boli znížené o 25  
bázických bodov, čím sa  
depozitná sadzba dostala na  
úroveň 3,75 %.  
Zákon má veľký ekonomický  
význam, pretože podporuje  
bezpečné digitálne prostredie  
a pomáha firmám znížiť finančné  
náklady spojené s kybernetickými  
útokmi.  
12. septembra 2024 – ECB opäť  
znížila sadzby o 25 bázických  
bodov, znižujúc depozitnú  
sadzbu na 3,50 %.  
17. októbra 2024 – Nasledovalo  
ďalšie zníženie o 25 bázických  
bodov, čím sa depozitná sadzba  
dostala na 3,25 %.  
Viac informácií tu.  
Správa o pokroku  
digitálneho eura  
Viac informácií tu.  
Európska centrálna banka pokračuje  
v práci na vydaní digitálneho eura,  
v najnovšej správe o pokroku uvádza  
tieto kľúčové oblasti:  
Zvýšenie kyberbezpečnosti  
Európska únia schválila Cyber  
Resilience Act (CRA), nový regulačný  
rámec zameraný na zvýšenie  
bezpečnosti digitálnych produktov  
a ochranu spotrebiteľov pred  
kybernetickými hrozbami.  
1. Minimálne štandardy  
používateľskej skúsenosti –  
stanovenie základných štandardov  
pre používateľské rozhrania  
a bezproblémové transakcie.  
2. Identifikácia a autentifikácia  
používateľov.  
3. Offline transakcie – ECB skúma  
možnosti offline platieb, ktoré by  
umožnili používateľom realizovať  
transakcie aj bez internetového  
pripojenia, čo poskytuje vysokú  
úroveň súkromia.  
Tento zákon ukladá povinnosť  
výrobcom hardvéru a softvéru  
zaviesť prísne bezpečnostné  
opatrenia a pravidelné aktualizácie  
počas celého životného cyklu  
produktov.  
Viac informácií tu.  
11  
Parlamentný inštitút K NR SR  
12 % pracovného potenciálu EÚ  
zostáva nevyužitých  
V roku 2023 predstavovala  
nevyužitosť trhu práce až 12,0 %  
rozšírenej pracovnej sily, čo znamená,  
že 27,1 milióna ľudí vo veku 15 až 74  
rokov v EÚ dávalo bezkonkurenčnú  
ponuku pracovnej sily na trhu, a to  
preto, že boli nezamestnaní,  
podzamestnaní a takí, ktorí si hľadali  
prácu, aj keď neboli okamžite k  
dispozícii, a takí, ktorí prácu nehľadali.  
Viac informácií tu.  
Maďarské predsedníctvo  
Maďarsko sa 1. júla 2024 už štvrtýkrát ujalo predsedníctva Rady Európskej  
únie. Medzi jeho hlavné priority patrí posilnenie konkurencieschopnosti  
a prijatie novej európskej dohody v tejto oblasti, zlepšenie obrannej politiky  
a podpora rozširovania Únie, predovšetkým smerom k západnému Balkánu.  
Maďarské predsedníctvo sa tiež zameriava na ochranu hraníc pred nelegálnou  
migráciou, vyvážený regionálny rozvoj, podporu udržateľného  
poľnohospodárstva a riešenie demografických výziev.  
Viac informácií tu.  
Reformné programy západného Balkánu  
Európska komisia schválila reformné  
programy Albánska, Kosova, Čiernej Hory,  
Severného Macedónska a Srbska. Tieto  
reformy, ktoré sa budú realizovať v rokoch  
2024 až 2027, umožnia uvoľnenie 6 miliárd  
EUR z nástroja EÚ na podporu reforiem  
a rastu. Cieľom je zlepšiť právny štát,  
spravovanie verejných financií, podporiť  
digitálnu a zelenú transformáciu a rozvoj  
podnikateľského prostredia.  
Viac informácií tu.  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Text: Mgr. Dominika Pazderová, Parlamentný inštitút  
Šimon Karšňak, Petra Sitáriková  
Obrazový a fotografický materiál:  
obr. s. 1: petovarga | Shutterstock. https://eu.boell.org/en/100-percent-renewables  
tab. s. 2: , s. 3: https://cdn.ihsmarkit.com/www/pdf/0924/PMI_monthly_bulletin_2409.pdf  
obr. s. 8: https://ec.europa.eu/eurostat/documents/15216629/20161003/KS-01-24-001-EN-  
N.pdf/d0998edb-fc06-d7d4-8e78-d34ba2ed5608?version=2.0&t=1729770203005  
mapa. s. 9: https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-eurostat-news/w/ddn-20241029-2  
obr. s. 9: https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-eurostat-news/w/ddn-20241029-2  
Schválila: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou  
© Parlamentný inštitút  
november 2024  
pi@nrsr.sk  
parlamentny_institut