materiálnu podstatu na sankcionovanie. V závere uviedol, že funkciu, do ktorej bol menovaný si váži, riadne, svedomito a s náležitou odbornou starostlivosťou si plní svoje povinnosti a koná len v súlade s ústavným zákonom a príslušnou legislatívou.Podľa čl. 9 ods. 13 ústavného zákona môže výbor rozhodnúť aj o zastavení konania, ak sa v konaní nepreukáže, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosti ustanovené ústavným zákonom. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí podľa odseku 6 vzdá svojej funkcie.
S prihliadnutím na právne závery (str. 12) nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/08-22 sú verejní funkcionári povinní poznať a vykladať obsah ústavného zákona, pričom ústavný zákon explicitne definuje, že verejný funkcionár má povinnosť splniť si oznamovaciu povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona v rámci taxatívne vymedzeného časového intervalu, a to buď po ujatí sa funkcie, resp. počas jej výkonu. Skutkové okolnosti (nepodanie oznámenia zo strany verejného funkcionára riadne a včas) nasvedčujú tomu, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Výbor na margo vyjadrenia verejného funkcionára dodáva, že termín pre podanie oznámenia v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je fixne stanovený do 30. apríla každého kalendárneho roka.
K tvrdeniam verejného funkcionára: „Omeškanie podania majetkového priznania za rok 2023 odôvodňuje náročným pracovným nasadením z pracovnej pozície, ako aj nevyhnutnou starostlivosťou o jeho imobilnú matku, ktorá utrpela poranenie chrbtice s dlhodobou liečbou a nevyhnutnou každodennou starostlivosťou.“ výbor uvádza, že čo sa týka neúmyselného konania, resp. nedbanlivosti pri nepodaní oznámenia zo strany verejných funkcionárov výbor uvádza, že zavinenie verejného funkcionára (úmysel alebo nedbanlivosť) a ani „intenzita“ porušenia povinnosti nepredstavuje v zmysle ústavného zákona relevantný faktor, ktorý by mal byť pri rozhodovaní o porušení povinností podľa ústavného zákona zohľadnený (Nález Ústavného súdu I. ÚS 331/2021-28). Výbor na okraj uvádza, že dané dôvody sú z ľudského hľadiska pochopiteľné, avšak v rovine ústavnoprávnej irelevantné (II. ÚS 448/2018).
K tvrdeniam verejného funkcionára: „ V stave jeho majetku neprišlo oproti roku 2022 k žiadnej k zmene“ výbor uvádza, že práve na overenie danej skutočnosti je v ústavnom zákone stanovený pravidelný mechanizmus podávania oznámení v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a to v určených lehotách. Len včasné podanie oznámenia má za následok splnenie ústavných povinností zo strany verejných funkcionárov.
K neskôr a dodatočne podanému oznámeniu výbor uvádza, že neskôr dodatočne podané oznámenie znamená rovnako porušenie povinností, ktoré zakladá možnosť výboru uložiť sankciu, ergo neznamená zbavenie sa zodpovednosti verejných funkcionárov za porušenie ustanovení ústavného zákona. Dodatočným podaním oznámenia sa však verejní funkcionári vyhnú účinkom čl. 9 ods. 12 ústavného zákona.
Verejní funkcionári sú povinní poznať a vykladať ustanovenia ústavného zákona tak, aby nedochádzalo k jeho porušovaniu, v opačnom prípade im hrozí sankčný postih. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 633/2013: „Ústavným súdom už vyslovený