1

Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií

Číslo rozhodnutia: VP/114/24/K/SVF

R o z h o d n u t i e

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií

zo dňa 1. októbra 2024

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií

v konaní o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti Ing. Mgr. Elene Michaldovej, členke dozornej rady Technická inšpekcia a. s. vo veci porušenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov

t a k t o r o z h o d o l :

verejná funkcionárka Ing. Mgr. Elena Michaldová, členka dozornej rady Technická inšpekcia a. s. tým, že nepodala oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov v lehote stanovenej v tomto článku, porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (oznámenie za rok 2023 mala podať do 30.4.2024, oznámenie podala 9.5.2024);

v y s l o v u j e s t r a t u v e r e j n e j f u n k c i e

verejnej funkcionárke Ing. Mgr. Elene Michaldovej, členke dozornej rady Technická inšpekcia a. s. podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, keďže sa v predchádzajúcom konaní (č. VP/10/24/K) voči dotknutej verejnej funkcionárke počas jedného funkčného obdobia právoplatne rozhodlo, že porušila povinnosť ustanovenú ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov;

2

O d ô v o d n e n i e :

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) ako orgán ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa v rámci svojej kontrolnej činnosti zaoberá najmä kontrolou dodržiavania povinností verejných funkcionárov pri výkone verejnej funkcie.

Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) v čl. 7 ods. 1 stanovuje verejným funkcionárom (čl. 2 ods. 1 ústavného zákona) povinnosť do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 30. apríla podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 ústavného zákona.

Verejní funkcionári v pôsobnosti výboru (čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona) sú povinní podať toto oznámenie uvedenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu verejná funkcionárka Ing. Mgr. Elena Michaldová, členka dozornej rady Technická inšpekcia a. s., ktorá mala podať oznámenie za rok 2023 do 30. apríla 2024, predmetné oznámenie podala až 9.5.2024.

V prípade, že verejný funkcionár poruší povinnosti a zákazy uvedené v ústavnom zákone, výbor v súlade s čl. 9 ods. 2 ústavného zákona začne voči verejnému funkcionárovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Výbor takéto konanie uskutočňuje z vlastnej iniciatívy alebo na základe riadne odôvodneného podnetu.

Výbor sa so skutočnosťou, že verejná funkcionárka nepodala oznámenie v lehote stanovenej ústavným zákonom oboznámil dňa 18. júna 2024 pri rokovaní o Prehľade Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o došlých oznámeniach funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov k 30.4.2024 za rok 2023 a za máj – jún 2024, a uznesením č. 178 z 18. júna 2024 začal voči menovanej verejnej funkcionárke konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Súčasne podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona požiadal dotknutú verejnú funkcionárku o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu.

Verejná funkcionárka sa k uzneseniu o začatí konania vyjadrila listom zo dňa 15.7.2024 (výboru doručený dňa 17.7.2024), v ktorom uviedla, že členkou dozornej rady sa stala v novembri 2023. Na povinnosť podania majetkového priznania bola upozornená vo februári tohto roka, na čo danú povinnosť obratom splnila a výboru svoje daňové priznanie poslala začiatkom februára. Žiaľ, nakoľko túto povinnosť vo vzťahu k zákonu mala po prvý raz, omylom poslala majetkové priznanie nie za rok 2022, ale za rok 2023 priamo na meno predsedníčky výboru. Taktiež obratom poslala stanovisko k začatiu správneho konania. Následne jej bola rozhodnutím výboru uložená pokuta za nepodanie majetkového priznania za rok 2022 vo výške 1 304 eur. Túto uhradila a musí uviesť, že až pri pozornom študovaní rozhodnutia si uvedomila, že mala podať majetkové priznanie za rok 2022, tak ho obratom 11.6.2024 podala.

3

Pokiaľ sa jedná o aktuálne uznesenie opakovane uvádza, že majetkové priznanie za rok 2023 (i keď omylom) poslala priamo na meno predsedníčky výboru začiatkom februára 2024, žiaľ obyčajnou poštou, takže nemá doklad o odoslaní, ale jej majetkové priznanie z daného dátumu musí byť na sekretariáte. Vďaka problémom, ktoré mala s majetkovým priznaním za rok 2022 si uvedomila, že nemá doklad o odoslaní majetkového priznania za rok 2023, tak ešte raz majetkové priznanie za rok 2023 poslala 9.5.2024.

V liste ďalej uviedla, že prosí o zohľadnenie, že sa jedná o neplatenú funkciu, jediným príjmom je mzda štátneho zamestnanca a majetkové priznanie ako štátny zamestnanec podáva zamestnávateľovi každý rok. Nejedná sa o ignorovanie povinnosti, obchádzanie zákona alebo snahu zatajiť nejakú časť majetku/príjmu. Nesplnenie si zákonnej povinnosti súvisí aj s jej pracovným vyťažením, ktoré bolo v danom období mimoriadne vysoké a nemala priestor detailne sa venovať osobnej korešpondencii. Pôsobenie ako členky dozornej rady je bez nároku na odmenu a vykonáva ho ako bežnú súčasť jej pracovných povinností. Zákony si ctí a nemá dôvod ich obchádzať, žiaľ v tomto prípade jej povinnosť v stanovenej lehote unikla a navyše ju v rýchlosti nesprávne pochopila. V závere ubezpečuje, že situácia sa nebude opakovať a žiada o zohľadnenie daných skutočností v ďalších krokoch konania.

Výbor v liste zo dňa 2.7.2024 verejnú funkcionárku písomne upozornil, že ak sa v tomto konaní preukáže, že opäť porušila ústavný zákon počas jedného funkčného obdobia, rozhodnutím podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona sa vysloví strata verejnej funkcie v zmysle čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona.

Podľa čl. 9 ods. 13 ústavného zákona môže výbor rozhodnúť aj o zastavení konania ak sa v konaní nepreukáže, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosti ustanovené ústavným zákonom. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí podľa odseku 6 vzdá svojej funkcie.

S prihliadnutím na právne závery (str. 12) nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/08-22 sú verejní funkcionári povinní poznať a vykladať obsah ústavného zákona, pričom ústavný zákon explicitne definuje, že verejný funkcionár má povinnosť splniť si oznamovaciu povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona v rámci taxatívne vymedzeného časového intervalu, a to buď po ujatí sa funkcie, resp. počas jej výkonu. Skutkové okolnosti (nepodanie oznámenia zo strany verejnej funkcionárky riadne a včas) nasvedčujú tomu, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Výbor na margo vyjadrenia verejnej funkcionárky dodáva, že termín pre podanie oznámenia v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je fixne stanovený do 30. apríla každého kalendárneho roka.

K tvrdeniam verejnej funkcionárky: „Pokiaľ sa jedná o aktuálne uznesenie opakovane uvádza, že majetkové priznanie za rok 2023 (i keď omylom) poslala priamo na meno predsedníčky výboru začiatkom februára 2024, žiaľ obyčajnou poštou, takže nemá doklad o odoslaní, ale jej majetkové priznanie z daného dátumu musí byť na sekretariáte. Vďaka problémom, ktoré mala s majetkovým priznaním za rok 2022 si uvedomila, že nemá doklad o odoslaní majetkového priznania za rok 2023, tak ešte raz majetkové priznanie za rok 2023 poslala 9.5.2024,“ výbor uvádza, že so situáciou, kedy verejný funkcionár podal oznámenie

4

predsedovi výboru, Ústavný súd SR sa zaoberal v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 786/2016, v ktorom konštatoval, „Doručenie písomného podania poslancovi národnej rady, aj keď tento zastáva funkciu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, nie je spôsobilé vyvolať účinky právne perfektného podania v súlade s čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií je, obdobne ako iné výbory národnej rady, iniciatívnym a kontrolným orgánom národnej rady pozostávajúcim z poslancov národnej rady [§ 45 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“)]. Rozhodujúcou pre posúdenie argumentácie navrhovateľky je skutočnosť, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií (obdobne ako iné výbory národnej rady) je kolektívnym orgánom, ktorý prijíma rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona so súhlasom trojpätinovej väčšiny prítomných členov v súlade s čl. 9 ods. 9 ústavného zákona.“

K tvrdeniam verejnej funkcionárky: „Nesplnenie si zákonnej povinnosti súvisí aj s jej pracovným vyťažením, ktoré bolo v danom období mimoriadne vysoké a nemala priestor detailne sa venovať osobnej korešpondencii,“ výbor uvádza, čo sa týka neúmyselného konania, resp. nedbanlivosti pri nepodaní oznámenia zo strany verejných funkcionárov výbor uvádza, že zavinenie verejného funkcionára (úmysel alebo nedbanlivosť) a ani „intenzita“ porušenia povinnosti nepredstavuje v zmysle ústavného zákona relevantný faktor, ktorý by mal byť pri rozhodovaní o porušení povinností podľa ústavného zákona zohľadnený (Nález Ústavného súdu I. ÚS 331/2021-28).

V záujme preverenia dodržiavania ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je preto nutné vyžadovať, aby každý verejný funkcionár, na ktorého sa vzťahuje osobná pôsobnosť tohto ústavného zákona, podával písomné oznámenie riadne a včas, pretože v opačnom prípade by jeho aktívny výkon funkcie nebol preverený, čím by došlo k popretiu účelu tohto ústavného zákona (m. m. PLz. ÚS 1/2010, III. ÚS 471/2011 a II. ÚS 803/2015).

K tvrdeniam verejnej funkcionárky: „Jedná sa o neplatenú funkciu,“ výbor uvádza, že so situáciou, kedy verejný funkcionár síce nepoberá žiadny príjem a nesplní si povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona Ústavný súd SR judikoval nálezom č. III ÚS 114/08-22 nasledovné: „Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľky, podľa ktorého v prípadoch, ak verejný funkcionár nepoberá za výkon verejnej funkcie žiadnu finančnú odmenu, tak mu nemôže byť ani uložená pokuta podľa príslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Podľa názoru ústavného súdu je čl. 9 ods. 16 ústavného zákona ustanovujúci mechanizmus určenia výšky pokuty u verejných funkcionárov...“ Ústavný súd predmetným nálezom pripustil, že v danom prípade išlo o extenzívny výklad uvedeného ustanovenia ústavného zákona, ale zároveň podotkol, že: „ak by porušovanie povinností a obmedzení ustanovených verejným funkcionárom, ktorí podliehajú pod osobnú pôsobnosť tohto ústavného zákona (čl. 2 ods. 1), nebolo možné vo vzťahu k niektorým z týchto verejných funkcionárov sankcionovať uložením pokuty, tak by nebolo možné naplniť ani jeho účel.“ (Nález ÚS č. III ÚS 114/08-22).

K tvrdeniam verejnej funkcionárky: „Jediným príjmom je mzda štátneho zamestnanca a majetkové priznanie ako štátny zamestnanec podáva zamestnávateľovi každý rok,“ výbor

5

dáva do pozornosti, že podanie majetkového priznania štátneho zamestnanca vo výkone práce v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je ekvivalentom, resp. dokumentom, ktorý je podľa ustanovení ústavného zákona schopný vyvolať rovnaké účinky ako je podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Podanie majetkového priznania v zmysle § 114 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov preto nepostačuje na splnenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, keďže sa jedná o odlišný formulár a danú povinnosť normuje iná právna norma, ktorá je dokonca vyššej právnej sily ako spomínaný zákon č. 55/2017 Z. z. Jedná sa o odlišný formulár a o odlišnú povinnosť (taktiež názvy daných formulárov sú odlišné, keďže v prípade ústavného zákona sa jedná o oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, kým v prípade zákona o štátnej službe sa jedná o majetkové priznanie), ktoré vyplývajú z dvoch rozdielnych právnych predpisov. Ide o splnenie dvoch odlišných povinností. Výbor z vyššie uvedeného rezumuje, že podaním majetkového priznania podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré nie je ekvivalentom podania oznámenia v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nedošlo k splneniu ústavnej povinnosti zo strany verejnej funkcionárky.

K neskôr a dodatočne podanému oznámeniu výbor uvádza, že neskôr dodatočne podané oznámenie je stále porušením povinností, ktoré zakladá možnosť výboru uložiť sankciu, ergo neznamená zbavenie sa zodpovednosti za porušenie povinnosti. Výbor overil tvrdenie verejnej funkcionárky, v ktorom tvrdila, že oznámenie za rok 2023 mala vo februári 2024 podať predsedníčke výboru, avšak referát podateľne Kancelárie Národnej rady SR neeviduje žiadne podanie oznámenia zo strany dotknutej verejnej funkcionárky, iba to z dňa 9. mája 2024. So situáciou, kedy sa navrhovateľ dostal do dôkaznej núdze, pretože nevedel preukázať, že predmetné oznámenie podal riadne a včas, sa Ústavný súd SR už v minulosti zaoberal, pričom vyslovil právny názor: „Podľa ústavného súdu záver výboru týkajúci sa nesplnenia povinnosti podať oznámenie navrhovateľom vychádzajúci z toho, že navrhovateľom predložené dôkazy nemôžu spochybniť tvrdenie výboru o nedoručení uvedeného oznámenia navrhovateľom, ktoré je podložené evidenciou sekretariátu výboru (podľa tejto evidencie bolo uvedenou poštovou zásielkou výboru doručené len oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona) a aj programom 16. schôdze výboru z 3. apríla 2008, do takej miery, aby založilo odôvodnenú pochybnosť týkajúcu sa porušenia povinnosti navrhovateľa doručiť oznámenie výboru. Vzhľadom na uvedené záver výboru o nedoručení oznámenia navrhovateľom, z ktorého v napadnutom rozhodnutí vychádzal, podľa ústavného súdu nemožno označiť za svojvoľný alebo arbitrárny (I. ÚS 174/09).“ Verejní funkcionári sú teda sami povinní uniesť bremeno preukázania skutočnosti, že oznámenie podali riadne a včas, k čomu však v tomto konaní podľa názoru výboru nedošlo.

Výbor ďalej poukazuje i na iné konania vedené na Ústavnom súde SR, v ktorých sa navrhovatelia dostali do dôkaznej núdze, keďže nevedeli hodnoverne preukázať včasné doručenie oznámenia:

„Ústavným súdom už vyslovený právny názor v rozhodovacej činnosti (I. ÚS 174/09, IV. ÚS 635/2012) založený na tom, že dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti, že oznámenie

6

podľa príslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bolo podané riadne a včas, spočíva na dotknutom verejnom funkcionárovi (IV. ÚS 633/2013).“

„Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky a napadnuté rozhodnutie výboru nepovažuje za nepreskúmateľné. Navrhovateľkou predložené dôkazy výbor riadne prešetril, pričom dospel k záveru, že tieto dostatočne nepreukazujú riadne podanie oznámenia. V tejto súvislosti aj ústavný súd poukazuje na to, že výbor vykonal lustráciu došlej pošty na referáte podateľne a zistil, že oznámenie navrhovateľky bolo doručené 11. mája 2021, a zároveň konštatuje, že navrhovateľka sa dostala do dôkaznej núdze, pokiaľ nedokáže vierohodne preukázať riadne podanie oznámenia (II. ÚS 138/2022).“

Z vyjadrenia verejnej funkcionárky je možné teda rezumovať, že nedošlo k naplneniu litery čl. 7 ods. 1 ústavného zákona v spojení s citovanou judikatúrou Ústavného súdu SR(sp. zn. IV. ÚS 633/2013 I. ÚS 174/09 a II. ÚS 138/2022), keďže dotknutá verejná funkcionárka lehotu nestihla a uvedené dôvody (prvý krát vzniknutá povinnosť, pracovné vyťaženie, neplatená funkcia) výbor nepovažuje za liberačné k meritu prejednávanej veci, pričom dotknutá verejná funkcionárka taktiež neuniesla bremeno preukázania skutočnosti, že oznámenie podala riadne a včas.

Výbor preto dospel po vykonanom posúdení skutkových okolností k právnemu záveru, že zo strany verejnej funkcionárky aj napriek uvedeným dôvodom, ktoré výbor vyhodnotil ako nie relevantné k meritu prejednávanej veci, nepodaním oznámenia v časovom intervale určenom ústavným zákonom došlo k porušeniu čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Verejná funkcionárka si však povinnosť podania oznámenia v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nesplnila počas jedného funkčného obdobia i v konaní vedenom pod č. VP/10/24/K (právoplatné 3.6.2024, vykonateľné 3.7.2024).

Podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona: „Rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví strata verejnej funkcie, ak sa v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi počas jedného funkčného obdobia právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, a to napriek písomnému upozorneniu orgánu uvedenému v čl. 7 ods. 5 v lehote ním určenej.“.

V prípade, že sa v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona preukáže, že verejný funkcionár porušil povinnosti a zákazy uvedené v ústavom zákone, výbor prijme rozhodnutie v súlade s čl. 9 ods. 6 ústavného zákona. Je potrebné uviesť, že ústavný zákon počíta i s možnosťou uložiť sankciu vo forme peňažnej pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona, pokiaľ sa jedná o singulárne porušenie ústavného zákona, avšak v prípadoch, podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona sa jedná o opätovné porušenie povinností alebo obmedzení ustanovených ústavným zákonom, o ktorých bolo právoplatne v rámci funkčného obdobia rozhodnuté, a z toho dôvodu výbor vyslovil stratu verejnej funkcie, pričom takéto rozhodnutie podlieha podľa čl. 10 ods. 1 ústavného zákona schváleniu Národnej rade Slovenskej republiky.

7

Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že verejná funkcionárka Ing. Mgr. Elena Michaldová, členka dozornej rady Technická inšpekcia a. s. nepodala oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote stanovenej v tomto článku, t. j. do 30.4.2024, a tým opätovne porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, pričom sa v predchádzajúcom konaní (č. VP/10/24/K) voči dotknutej verejnej funkcionárke počas jedného funkčného obdobia právoplatne rozhodlo, že porušila povinnosť ustanovenú ústavným zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 9 ústavného zákona výbor prijal uznesenie, ktorým sa verejnej funkcionárke Ing. Mgr. Elene Michaldovej, členke dozornej rady Technická inšpekcia a. s. vyslovila strata verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo dňa 1. októbra 2024 schválené uznesením č. 330, podľa ktorého v časti C výbor poveril predsedníčku výboru v súlade s čl. 10 ods. 1 ústavného zákona predložiť písomné rozhodnutie výboru na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu môže dotknutá verejná funkcionárka podať návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v súlade s čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Podanie návrhu na preskúmanie tohto rozhodnutia má odkladný účinok.

V Bratislave 1. októbra 2024

Veronika R e m i š o v á, v. r.

predsedníčka výboru

Ľubica L a š š á k o v á, v. r.

overovateľka výboru