D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mária Kolíková, Ondrej Dostál, Marián Viskupič a Juraj Krúpa.

Cieľom návrhu zákona je reagovať na niektoré aplikačné otázky, týkajúce sa schvaľovania zmieru v civilnom procese.

Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona - Civilný sporový poriadok, ktorý bol predložený Národnej rade Slovenskej republiky dňa 19. decembra 2014 (ČPT 1333), uvádzala najmä, že sa „odstraňuje redundantný prvok spočívajúci v opätovnom potenciálnom prejednaní veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá, súd predsa otázku súladnosti s hmotným právom vyriešil v rozsudku, ktorým schválil súdny zmier.“.

Je nepochybné, že tak v teórii ako aj praxi je možné sa s redundantnosťou niektorých inštitútov stretnúť (napr. „U Bronsteina, ktorý redukoval redundantný počet učebníc, aby si uvoľnil sektor B1; Jak básníci přicházejí o iluze, 1984), avšak pri súdnom zmieri nie je táto argumentácia adekvátna.

Možnosť uzavretia súdneho zmieru vychádza z predpokladu existencie určitej skutkovej okolnosti, o ktorej sa strany môžu dohodnúť a dohode bráni existencia asymetrických informácií, na ktorých existenciu majú strany dosah. Taká okolnosť bude vyplývať typicky z dvojstranných súkromnoprávnych vzťahov strán, založených na zmluvnej autonómii strán. Korekciou pri nich je len rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V prvom rade absolútna neplatnosť alebo odporovateľnosť (pozri napr. I. ÚS 260/2019 z 28. 1. 2020) Nie všetky právne vzťahy sú však založené na zmluvnej autonómii strán. Na to pamätal aj pôvodný procesný predpis t.j. Občiansky súdny poriadok, ktorý v § 99 ods. 1 uvádzal výslovne ešte jedno korektívne kritérium pre možnosť skončiť vec zmierom, potvrdeným súdom a síce, že to pripúšťa „povaha veci“. Toto pravidlo zamedzovalo tomu, aby strany využívali autoritu súdu na to, aby svojou „pečiatkou“ prikryl existenciu alebo neexistenciu určitej skutkovej okolnosti, na ktorej sa strany dohodli, hoci táto okolnosť nebola stranami negociovateľná, zjavne nenastala alebo jej vznik bol nepravdepodobný.

V demokratickom a právnom štáte však súdy nemôžu pôsobiť ako inštitúcie nepresadzujúce žiadne hodnoty. Išlo by o návrat pred rok 1989 a k tomu, čo napr. maďarský teoretik Csaba Varga nazval, „degeneráciou európskeho právneho pozitivizmu“. Právo by bolo identifikované iba a výlučne zákonom zbaveným relevantných hodnôt, princípov a účelu. Analýza relevantných hodnôt a iných pre výklad práva relevantných štandardov by bola nahradená sterilným opakovaním fráz a rozsiahlymi citáciami statí, o ktorých význame takmer nikto nepremýšľa, a ktorých spochybňovanie je zakázané (porovnaj Kühn Z., Ideologie aplikace práva v době reálneho socialismu, in Komunistické právo v Československu, MU, Brno, 2009, str. 61, dostupné na adrese www.komunistickepravo.cz ).

2

Navrhuje sa preto, aby zákon výslovne uvádzal, že súdny zmier je možné schváliť iba v situáciách, kedy to pripúšťa „povaha veci“ a zároveň pri súdnom zmieri sa neupínať len na preventívnu súdnu kontrolu jeho súladu so „všeobecne záväznými právnymi predpismi“, ale pripustiť (hoci pôjde zrejme o výnimočné situácie) aj možnosť kontroly takéhoto súladu aj po jeho schválení. Zároveň sa zvýrazňuje, že zmiery nemožno uzatvárať v situáciách, kedy by išlo o rozpor so zákonom o pamäti národa.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa zavedenie možnosti zrušiť rozsudkom zmier, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný alebo ak by povaha veci uzavretie zmieru nepripúšťala. Vytvára sa tak výslovne priestor, aby v osobitných zákonoch mohli byť stanovené situácie, aby schválený súdny zmier v situáciách, v ktorých to nepripúšťa povaha veci resp. je neplatný pre rozpor so zákonom, mohol byť odstránený.

V kontexte daného návrhu zákona ide najmä o prípad uvedený v čl. II, bode 2. Zároveň sa zakotvuje, že návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia, ktorým bol zmier schválený.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby výslovne v prípadoch, že tak stanoví osobitný predpis, mohol generálny prokurátor podať dovolanie aj na základe podnetu inej osoby ako strany konania.

K čl. II

K bodu 1

V § 8 ods. 1, ktorý upravuje úlohy Ústavu pamäti národa zverené štátom, sa dopĺňa nová úloha, ktorou je podávanie podnetov na podanie dovolania generálneho prokurátora, ak ide o vec týkajúcu sa pôsobnosti Ústavu pamäti národa a to aj v prípadoch, kedy Ústav pamäti národa nie je stranou konania. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky už v súčasnosti významne pôsobí pri napĺňaní cieľov zákona.

K bodu 2

Aj keď to povaha veci nepripúšťa, pre zamedzenie akýchkoľvek pochybností sa do § 8 ods. 3 navrhuje doplniť zákaz pre orgán verejnej moci uzatvoriť dohodu o urovnaní alebo zmier ohľadom obsahu dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu [§ 2 písm. f) a g)] vo vlastníctve ústavu. Dôvodom takto navrhnutého ustanovenia je snaha o zamedzenie uzatvárania dohôd o urovnaní alebo zmierov, pretože sa tak dohodou nahrádza riadne posúdenie veci nezávislým súdom. Dohody o urovnaní alebo zmiery zjavne kolidujú s dôvodmi, cieľmi a podstatou toho, prečo tento zákon bol prijatý.

K bodu 3

Navrhuje sa prechodné ustanovenie podľa ktorého zmier schválený súdom pred 1. marcom 2025, možno žiadať zrušiť do troch rokov od právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým bol zmier schválený, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný alebo ak povaha veci uzavretie zmieru nepripúšťala.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. marca 2025.