Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Anna ZÁBORSKÁ a Richard VAŠEČKA.
Cieľom návrhu zákona je podporiť zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie, osobitne si pripomenúť tých, ktorí sa nebojácne 25. marca 1988 postavili na obranu ľudských práv a poukázať na tento významný deň slovenských dejín ako na deň hrdosti.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa zavedenie nového štátneho sviatku 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva výročie Sviečkovej manifestácie. 25. marec 1988 je jeden z najvýznamnejších výročí slovenských moderných dejín. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Česko-Slovensku pre všetkých občanov veriacich aj neveriacich. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý ČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie.
Sme presvedčení, že zavedením nového štátneho sviatku 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva výročie Sviečkovej manifestácie, výrazne podporíme výnimočnosť vtedajších udalostí vo vnímaní verejnosti - nielen, no najmä v kontexte pádu komunistického režimu po 17. novembri 1989. Je žiadúce, aby povedomie o udalostiach 24. marca 1988 bolo v spoločnosti rovnaké ako o 17. novembri 1989, nakoľko bez tzv. „Bratislavského veľkého piatku“ by nebola „Nežná revolúcia“.
Význam tzv. „Bratislavského veľkého piatku“ zdôraznil vo svojom príhovore aj Kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska, slovami: „Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej Cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“
Považujeme za nevyhnutné dôrazne a podrobne pripomínať význam nielen Sviečkovej manifestácie ako takej, ale predovšetkým toho, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo. Hovoríme o prenasledovaní, perzekúciách, fyzickom i psychickom terore, nevysvetlených úmrtiach ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Tieto fakty a súvislosti, ich presah do súčasnosti by mali byť základnou mantrou hodnôt celej spoločnosti a najmä mladej generácie.
K bodu 2
Štátny sviatok 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva výročie Sviečkovej manifestácie nebude dňom pracovného pokoja.
K bodu 3
Legislatíávno-technická úprava v súvislosti s bodom 1.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Anna Záborská a Richard Vašečka
2. Názov návrhu zákona: ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Bezpredmetné
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1.Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2.Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3.Sociálne vplyvy
X
-vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
-sociálnu exklúziu,
X
-rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4.Vplyvy na životné prostredie
X
5.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
6.Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
X
A.3. Poznámky
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a Ministerstvu hospodárstva SR a stanovisko ministerstiev tvorí súčasť predkladaného materiálu.