B. Osobitná časťČl. I
K bodu 1
Navrhuje sa zavedenie nového štátneho sviatku 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva – výročie Sviečkovej manifestácie. 25. marec 1988 je jeden z najvýznamnejších výročí slovenských moderných dejín. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Česko-Slovensku pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý ČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie.
Sme presvedčení, že zavedením nového štátneho sviatku 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva – výročie Sviečkovej manifestácie, výrazne podporíme výnimočnosť vtedajších udalostí vo vnímaní verejnosti - nielen, no najmä v kontexte pádu komunistického režimu po 17. novembri 1989. Je žiadúce, aby povedomie o udalostiach 24. marca 1988 bolo v spoločnosti rovnaké ako o 17. novembri 1989, nakoľko bez tzv. „Bratislavského veľkého piatku“ by nebola „Nežná revolúcia“.
Význam tzv. „Bratislavského veľkého piatku“ zdôraznil vo svojom príhovore aj Kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska, slovami: „Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov – veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej Cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“
Považujeme za nevyhnutné dôrazne a podrobne pripomínať význam nielen Sviečkovej manifestácie ako takej, ale predovšetkým toho, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo. Hovoríme o prenasledovaní, perzekúciách, fyzickom i psychickom terore, nevysvetlených úmrtiach ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Tieto fakty a súvislosti, ich presah do súčasnosti by mali byť základnou mantrou hodnôt celej spoločnosti a najmä mladej generácie.