DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SLOVENSKO (ďalej len „NR SR“) Igor Matovič, Michal Šipoš a Gábor Grendel.

Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe veci verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu aktuálnej politickej situácie, keď sa javí, že parlamentná väčšina v NR SR nechráni verejný záujem, ale vlastné záujmy a záujmy finančných skupín.

Návrhom ústavného zákona sa priznáva občanom Slovenskej republiky právo, aby mohli v referende priamo rozhodnúť o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia NR SR. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR totiž platí, že občania môžu rozhodnúť o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky len vtedy, ak im takéto právo prizná základná norma štátu, ktorou je Ústava Slovenskej republiky. Podľa súčasnej právnej úpravy čl. 73 ods. 3 Ústavy SR sa môže prebiehajúce volebné obdobie NR SR skrátiť len na základe uznesenia NR SR (nie referendom).

S cieľom osloviť širokú verejnosť je návrh ústavného zákona formulovaný v otázke referenda rovnako ako tomu bolo pri referende, ktoré sa uskutočnilo 21. januára 2023 a ktoré bolo iniciované vtedajšou parlamentnou opozíciou. Chceme tým zároveň vystaviť zrkadlo terajšej vládnej koalícii v parlamente, aby svojim hlasovaním o návrhu ústavného zákona dali najavo, či svoj úmysel z roku 2023 priznať ľuďom právo skrátiť volebné obdobie Národnej rady mysleli vážne alebo len predstierali. Zároveň chceme prijatím ústavného zákona uľahčiť referendové iniciatívy tým, ktorí sú presvedčení, že je potrebné čim skôr ukončiť volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh ústavného zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a nezakladá ani žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, či sociálne vplyvy.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Národná rada Slovenskej republiky umožnila v roku 2023 (január) novelou Ústavy Slovenskej republiky, aby poslanci parlamentu mohli uznesením schváliť skrátenie jej práve prebiehajúceho volebného obdobia (ústavný zákon č. 24/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Na prijatie takéhoto uznesenia sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina - najmenej 90 poslancov parlamentu. Zároveň sa v tom istom čase (22.1.2023) uskutočnilo celoštátne referendum, ktoré hoci bolo neplatné, malo okrem poslancov parlamentu priznať rovnaké právo aj občanom Slovenskej republiky priamo prostredníctvom referenda.

Keďže sa aj v súčasnosti uskutočňujú ľudové iniciatívy, ktorých úmyslom je skrátenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, návrhom ústavného zákona sa reaguje na tento verejný dopyt a občanom Slovenskej republiky sa priznáva právo rozhodnúť o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky priamo v referende. Zohľadňuje sa tým judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. PL ÚS 24/2014, PL ÚS 7/2021 alebo PL ÚS 11/2022), ktorý konštatoval, že bez toho, aby bola zmenená Ústava Slovenskej republiky, nie je možné rozhodovať o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky ani v parlamente ani v referende. Nakoľko Národná rada Slovenskej republiky v roku 2023 priznala takéto právo výlučne poslancom parlamentu, je potrebné ju zmeniť opätovne a priznať toto právo aj ľudom.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona, so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty, na 1. januára 2025.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ ústavného zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Igor Matovič, Michal Šipoš a Gábor Grendel

2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu ústavného zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh ústavného zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a Ministerstvu hospodárstva SR, ktorých stanoviská tvoria súčasť predkladaného materiálu.