Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Poslanec a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Ján Hargaš a Zuzana

Mesterová predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom predkladaného návrhu je reflektovať na aplikačnú prax novely zákona o

verejnom obstarávaní, ktorá vstúpila do platnosti pod číslom 179/2024 Z.z. a zároveň na

realitu dvojkoľajnosti zaužívaných postupov pri obstarávaní tovarov, služieb z finančných

prostriedkov Slovenskej republiky a finančných prostriedkov Európskej únie, čo zákonite

vytvára aj dvojkoľajnosť kontroly a narábania s verejnými financiami Slovenskej republiky a

verejnými financiami Európskej únie. Predkladateľ a predkladateľka zákona sa zároveň

zameriavajú na modernizáciu základného zákona regulujúceho štátne nákupy, a to

predovšetkým zavádzaním tzv. “soft opatrení” do zákona, ktoré primárne motivujú verejných

obstarávateľov a obstarávateľov k využívaniu menej známych nástrojov a postupov

verejného obstarávania (napr. prípravné trhové konzultácie), poskytujú praxou dlhodobo

žiadaný rámec pre vydávanie negatívnych (neuspokojivých) referencií ako prostriedku

čistiaceho trh od nespoľahlivých a špekulatívnych hospodárskych subjektov, no zároveň

prinášajú prehľadnosť a mieru transparentnosti a predvídateľnosti verejných nákupov pre

hospodárske subjekty, ktoré budú informované o plánovaných nákupoch verejných

obstarávateľov a obstarávateľov v dostatočnom časovom predstihu prostredníctvom

zverejňovania plánov verejných obstarávaní.

Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní sa tiež vracia k širšiemu penzu aktívne

legitimovaných subjektov pre podanie námietky a tiež posilňuje právomoci ÚVO ako

ústredného orgánu štátnej správy na úseku dohľadu nad nad verejnými nákupmi.

Navrhovaná novela rovnako odstraňuje tzv. abstraktné právne pojmy, resp. novelou

zákona o verejnom obstarávaní č. 179/2024 Z.z. zavedené pojmy, ktoré sú spôsobilé vyvolať

právnu nepredvídateľnosť. Ide najmä o definíciu tzv. “základného bezpečnostného záujmu

Slovenskej republiky”, ktorá ide nad rámec európskej legislatívy a ako výnimka je dostatočne

obsiahnutá v jednotlivých postupoch zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovaná novela

rovnako reflektuje na absenciu úpravy minimálnej lehoty na predkladanie ponúk pri

zákazkách, ktoré nie sú povinne zverejňované vo vestníku verejného obstarávania, kde tento

stav odstraňuje a opiera sa o zaužívanú prax pri zákazkách financovaných z fondov EÚ.

Podobne do zákona explicitne vracia možnosť super-reverznej a reverznej súťaže pri

podlimitných zákazkách, ktorá novelou zákona o verejnom obstarávaní č. 179/2024 Z.z.

vypadla. Pre zrýchlenie verejných obstarávaní sa zavádza explicitná možnosť verejných

obstarávateľov stanoviť predpokladanú hodnotu zákazky a vybrať úspešného uchádzača v

jednom kroku.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými

zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky,

medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská

republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá vplyv na

rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby

verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na manželstvo,

rodičovstvo a rodinu.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

V zmysle dôvodovej správy k novele zákona o verejnom obstarávaní č. 179/2024 Z.z. ide o

umelé rozširovanie pojmov a významu stanoveného v článku 346 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie a nepriamo rozširuje možnosť obstarávať komodity bez riadnej súťaže.

Zároveň nie je definované v akých prípadoch, kto a akým spôsobom bude vyhlasovať, ktorá

situácia je a ktorá nie je v “základnom bezpečnostnom záujme”, nakoľko navrhované znenie

v dôvodovej správe počíta aj so situáciami, ktoré sa dejú mimo ohrozenia vojnou, vojnovým

stavom alebo celoštátnej mimoriadnej situácie. V súvislosti s prijímaním iných legislatívnych

zmien ide o ustanovenie, ktoré má spôsobilosť kriviť hospodársku súťaž, a to najmä svojou

širokou definíciou. Z uvedeného dôvodu je potrebné takto širokú definíciu odstrániť, nakoľko

zákon sám operuje s pojmami opierajúcimi sa o mimoriadnu situáciu.

K bodu 2

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sa v praxi často stretávajú s prípadmi, kedy musia tzv.

“dvojfázovo” obstarávať tú istú komoditu. V prvom kroku sú nútení nanečisto, spravidla

emailom, zistiť indikatívnu cenovú ponuku a až následne po stanovení priemeru týchto

cenových ponúk, môžu obstarávať “naostro”. Ide o nehospodárny a neefektívny spôsob, kedy

dochádza aj na strane hospodárskych subjektov k neochote s dvojfázovým poskytovaním

cenových ponúk, nakoľko sa narúša hospodárska súťaž, do tej miery, kedy hospodárske

subjekty vyjadrujú obavu, že ich ponuka môže byť poskytnutá konkurencii, ktorá sa potom v

rámci “ostrého” verejného obstarávania tejto cene prispôsobí. Situáciu prax pri bývalých

zákazkách s nízkou hodnotou vyriešila tak, že umožnila výber víťazného uchádzača a

realizáciu prieskumu trhu za účelom stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky v jednom

kroku, čím sa dosiahla časová aj finanćná úspora. Nakoľko však novelou zákona o verejnom

obstarávaní č. 179/2024 Z.z. boli zákazky s nízkou hodnotou zrušené, je nevyhnutné túto

možnosť zaviesť pre podlimitné zákazky, a to aj vo svetle skutočností, že takýto postup

umožňujú príručky pre verejné obstarávanie platné pre zákazky financované z prostriedkov

Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

K bodu 3

Ide o reakciu na zníženie transparentnosti vo verejnom obstarávaní po prijatí novely zákona o

verejnom obstarávaní č. 179/2024 Z.z. spočívajúcu najmä vo zvyšovaní limitov na nákup

tovarov, služieb a prác, ale aj na znižovanie počtu opravných prostriedkov používaných vo

verejnom obstarávaní a tiež na rozširovanie penza výnimiek zo zákona o verejnom

obstarávaní. V súvislosti s dlhotrvajúcim problémom s nákupmi niektorých služieb podľa

Prílohy č. 1 zákona o verejnom obstarávaní (napr. bezpečnostné služby, právne služby,

audítorské služby a pod.), ktoré sú aj pri vysokých sumách skryté pred trhom, zavádzame

povinnosť verejných obstarávateľov zverejniť plán verejných obstarávaní na nadchádzajúci

kalendárny rok a to do konca predchádzajúceho kalendárneho roka. Túto povinnosť už v

súčasnosti viacero kľúčových verejných obstarávateľov a obstarávateľov plní, avšak, zavádza

sa aj možnosť zverejnenia plánu v profile verejného obstarávateľa, k čomu je potrebné

vykonať drobnú úpravu elektronickej platformy. Zverejnené plány verejných obstarávaní

prispievajú k lepšiemu plánovaniu hospodárskych subjektov ohľadom zapojenia sa do

verejného obstarávania. Navrhovaná zmena hospodárskym subjektom umožní aj proaktívne

kontaktovať verejného obstarávateľa so záujmom o budúcu účasť v takejto zákazke, pričom

verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemá povinnosť vyhovieť účasti (ak postupuje

postupom, kde oslovuje tri hospodárske subjekty), ale má povinnosť takéto žiadosti evidovať,

a teda podliehajú aj infožiadosti, čo zvyšuje mieru verejnej kontroly.

Zverejňovanie plánov verejného obstarávania majú zakotvené viaceré krajiny EÚ ako

Rumunsko, Maďarsko, Litva, Chorvátsko či Bulharsko. Je dôvodné očakávať pozitívny vplyv

na podnikateľské prostredie - zvýšenie transparentnosti voči hospodárskym subjektom a

zvýšenie záujmu hospodárskych subjektov o obchodovanie so štátom.

K bodu 4

Zrýchlenie a zefektívnenie verejného obstarávania sa dá dosiahnuť aj tzv. “soft” opatreniami,

ktorými sa zákonodarca zameriava na vzdelávaciu funkciu. Prax ukazuje, že napriek tomu, že

mnohí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia nie sú spokojní s výkonom im

poskytovaných tovarov, služieb či prác, nevyhotovujú neuspokojivú (negatívnu) referenciu,

nakoľko si nie sú istí rámcom, kedy je a kedy nie je vhodné takúto referenciu vydať a za

akých okolností. Navrhovaná zmena pridáva demonštratívny (nie taxatívny) výpočet práve z

dôvodu, aby tvoril vodítko pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Pri dôslednom

vystavovaní referencií, a to aj neuspokojivých, sa z trhu vylúčia nepoctivé hospodárske

subjekty, ktoré sa nebudú môcť ďalej zúčastňovať na obchodovaní so štátom. Vystavenie

jednej neuspokojivej referencie jedného verejného obstarávateľa postačí na eventuálne

neprijatie ponuky iným verejným obstarávateľom, resp. prijmä ho dôkladnejšie preveriť, či

daný hospodársky subjekt už prijal kroky nápravy vo vzťahu k predchádzajúcemu

neuspokojivému plneniu si povinností vyplývajúcich zo zmluvy.

K bodu 5

Odstraňuje sa aplikačný problém pri povinnom predlžovaní lehoty na predkladanie ponúk, ak

verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vykonajú podstatnú zmenu v súťažnej dokumentácii.

Súčasná právna úprava im stanovuje predĺženie o celú dĺžku pôvodnej lehoty na predkladanie

ponúk. Prax od zavedenia ukázala, že ide o zmätočné ustanovenie, kedy nebolo jasné či

verejní obstarávatelia a obstarávatelia predlžujú lehotu o plnú dĺžku lehoty na predkladanie

ponúk alebo o dvojnásobok zostávajúcej lehoty, prípadne o čas, ktorý prešiel od vyhlásenia

verejného obstarávania po vykonanie zmeny. Čiastočne túto nejasnosť korigoval ÚVO svojim

metodickým pokynom, avšak to nemá zákonnú záväznosť. Navyše, ustanovenie môže

spôsobiť zbytočné predlžovanie súťaže o neprimeraný čas (najmä pri tovaroch a službách vo

vysokých cenách) a zároveň nie je jasná korelácia tohto ustanovenia vo vzťahu k podaným

námietkam - či sa lehota na podanie námietky počíta nanovo od vykonania zmeny a

predĺženia lehoty a to vo vzťahu k celej zákazke, alebo len k tej časti zákazky, ktorá bola

menená. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie precizuje tak, že lehota bude predĺžená

primerane, nie však o menej ako 5 pracovných dní, pričom hospodárske subjekty sú

oprávnené požiadať z objektívnych dôvodov o jej predĺženie. Kladie sa teda dôraz na

komunikáciu medzi trhom a verejným sektorom. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia

nie sú povinní takejto žiadosti vyhovieť, ale sú povinní komunikovať, pričom zamietnutie

žiadosti musia riadne zdôvodniť.

K bodu 6

Ide o posilnenie inštitútu prípravných trhových konzultácií (ďalej len “PTK”) a jeho priame

zaradenie do zákona. Prípravné trhové konzultácie sú vhodným nástrojom nie len na určenie

predpokladanej hodnoty zákazky, ale aj na precizovanie súťažných podkladov. V súvislosti so

zmenou zákona v odstránení inštitútu žiadosti o nápravu, tak ide o kľúčový komponent

verejných obstarávaní, pri ktorých je zapojená odborná verejnosť resp. trh za stanovených

podmienok. Problémom nízkeho využívania PTK je najmä nedostatočné povedomie.

Zákonné ustanovenie ukladajúce povinnosť ÚVO organizovať školenia a zároveň explicitné

zaradenie možnosti sa vzdelávať do paragrafového znenia zákona, má spôsobilosť primäť

verejných obstarávateľov, obstarávateľov ako aj hospodárske subjekty k lepšiemu

pochopeniu inštitútu.

K bodu 7

Navrhovaná zmena harmonizuje finančné limity pre zákazky financované z fondov Európskej

únie, cezhraničného obstarávania a zákaziek financovaných z vlastných verejných zdrojov

Slovenskej republiky. Ide o odstránenie dvojkoľajnosti, kedy dochádza de facto aj k

nepriamoúmernej ochrane vlastných financií nachádzajúcich sa v rozpočte verejných

obstarávateľov a obstarávateľov resp. v štátnom rozpočte a prostriedkov prúdiacich z

externých zdrojov. Zmena finančných limitov (ich zníženie) a posilnenie soft opatreniami

zrýchľujúcimi, ale aj sprehľadňujúcimi proces verejného obstarávania, zároveň prispieva k

plneniu míľnikov pre čerpanie finančných prostriedkov z Plánu obnovy.

Zavádza sa minimálny rámec pre dĺžku lehôt na predkladanie ponúk pre zákazky, pri ktorých

sa nevyžaduje uverejnenie vo vestníku verejného obstarávania. Navrhovaná zmena reflektuje

na prax pri obstarávaní tovarov, služieb a prác z prostriedkov Európskej únie. Rovnako sa

explicitne ustanovuje, že verejní obstarávatelia môžu využívať tzv. “super-reverz” alebo

“reverz” pri vyhodnocovaní súťaže.

K bodu 8

V praxi dochádza k limitácii hospodárskej súťaže pre subjekty z iných krajín ako Slovenska

alebo Českej republiky z dôvodu, že v prípade správneho konania je potrebné na náklady

verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa zabezpečiť úradný preklad spornej

dokumentácie. Túto povinnosť navrhujeme presunúť na orgán dohľadu resp. kontroly, ktorý

disponuje spravidla vyššími rozpočtovými prostriedkami na zabezpečenie úradného prekladu

než verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Rovnako, v súlade s prezumovaním neviny a

dobrého úmyslu, ustanovenie zavádza a priori dôveru voči zriadeným komisiám na

vyhodnotenie ponúk, ktoré by mali byť jazykovo spôsobilé vyhodnocovať také ponuky, v

prípade, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ umožnili aj používanie iného ako

slovenského resp. českého jazyka. Povinnosť zabezpečiť preklad uložená verejnému

obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, môže mať pre nich negatívne dopady – hospodárnosť

konania alebo iné dopady v prípade nestihnutia zabezpečiť preklad v termíne určenom

dohľadovým orgánom. Ide zároveň o relevantnú požiadavku Únie miest Slovenska.

K bodu 9

Posilňujú sa právomoci ÚVO, nakoľko sa mu zavádza oprávnenie nebyť v námietkovom

konaní viazaný rozsahom označených skutočností, proti ktorým námietky smerujú, a teda

môže rozhodnúť nad ich rámec. Týmto krokom sa jednak dáva ÚVO patričná právomoc ako

ústrednému orgánu štátnej správy, no zároveň sa pristupuje v komplexnosti k možným

sporom z verejných nákupov, ktoré môžu končiť na preťažených súdoch, a to aj z dôvodu, že

ÚVO sa nemôže zaoberať zákazkou v plnom rozsahu.

K bodu 10

V súvislosti s aktuálnou neexistenciu žiadosti o nápravu ako prostriedku nápravy v rámci

štádia lehoty na predkladanie ponúk, nie je vhodné obmedzovať rozsah aktívne

legitimovaných subjektov na podanie námietok vo verejnom obstarávaní, a to obzvlášť vo

vzťahu k osobám, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť

dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a zároveň orgán štátnej

správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci. Nemožnosť pre takto aktívne legitimované

subjekty podať námietku, znamená aj vylúčenie záujmu verejnosti na hospodárskej súťaži. Z

uvedeného dôvodu sa tieto dva aktívne legitimované subjekty pre podanie námietky vo

verejnom obstarávaní vracajú späť do právneho poriadku.

K bodu 11

Viazanosť ÚVO rozsahom námietok sa zrušuje. ÚVO je ústredným orgánom štátnej správy,

ktorý plní nezastupiteľnú funkciu pri kontrole verejných obstarávaní a nakladaní s verejnými

zdrojmi. Rozsah jeho právomocí nehodno okliešťovať, a to zvlášť v rámci kontrolnej

činnosti. Nakoľko už v súčasnom stave námietky nemajú odkladný charakter, nie je dôvodné

viazať ÚVO rozsahom preskúmavania len na petit námietky, nakoľko takéto viazanie

neprispeje k hospodárnosti konania, naopak má tendenciu prispieť k nehospodárnosti s

nakladaním s verejnými prostriedkami.

K Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.