DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš, Roman Malatinec
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu právneho predpisu nie je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve,
b)v sekundárnom práve,
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
x
7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
x
A.3. Poznámky
Predkladaný návrh zákona bude mať podľa vyššie uvedenej tabuľky A.2 pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Pozitívny vplyv, konkrétne na štátny rozpočet, možno očakávať najmä v súvislosti so zvýšením horných hraníc pokút za priestupky proti majetku.
Negatívne vplyvy sa môžu odraziť na rozpočte celej verejnej správy (nielen štátneho rozpočtu), a to v súvislosti so zavedením nového druhu sankcie, menších obecných služieb, keďže možno predpokladať, že v niektorých prípadoch správne orgány pristúpia k uloženiu tejto alternatívnej formy sankcie namiesto peňažnej pokuty.
Priestupky proti majetku prejednávajú výlučne okresné úrady a v blokovom konaní aj orgány Policajného zboru a pokuty uložené za tieto priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.
V roku 2021 bolo okresnými úradmi prejednaných 4 791 priestupkov proti majetku, z toho
1 475 v rozkaznom konaní. V roku 2022 to bolo 4 991 priestupkov proti majetku, z toho 1 467 v rozkaznom konaní a v roku 2023 bolo prejednaných 5 556 priestupkov proti majetku, z toho 1 763 v rozkaznom konaní.
Orgány Policajného zboru udelili v roku 2021 za priestupky proti majetku blokové pokuty v počte 10 122, v roku 2022 v počte 13 213 a v roku 2023 v počte 13 890.
Celková suma uložených pokút okresnými úradmi a orgánmi Policajného zboru bola v roku 2021 vo výške 278 525 eur, v roku 2022 vo výške 343 205 eur a v roku 2023 vo výške 354 652 eur.
Podľa aktuálne účinnej právnej úpravy možno za priestupok proti majetku uložiť pokutu v blokovom konaní najviac do výšky 33 eur, v rozkaznom konaní do 250 eur a v neskrátenom konaní najviac do výšky 331 eur. S ohľadom na zmenu výšky malej škody, na základe ktorej dochádza ku kvalifikovaniu protiprávneho konania, ktorým bola spôsobená škoda vo výške menšej ako 700 eur, za priestupok, sa úmerne navrhuje zvýšiť peňažné sankcie, ktoré možno za tieto priestupky uložiť. V blokovom konaní, pokiaľ je spoľahlivo zistený skutkový stav a páchateľ je ochotný zaplatiť pokutu, sa navrhuje horná hranica pokuty vo výške 500 eur, v rozkaznom konaní 1 000 eur a v neskrátenom konaní do výšky 1 400 eur.
Zároveň sa návrhom zavádza sprísnená peňažná penalizácia pre páchateľov, ktorí sa priestupku proti majetku dopustia opakovane v priebehu 12 mesiacov. Horná hranica pokuty v rozkaznom konaní bude v tomto prípade 1 500 eur a v neskrátenom konaní 2 000 eur. Správny orgán je schopný si za účelom posúdenia opakovanej delikvencie páchateľa zabezpečiť údaje z evidencie priestupkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené možno predpokladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Presný výpočet vplyvov na štátny rozpočet však nie je možné určiť.
S ohľadom na zavedenie nového druhu sankcie však na druhej strane možno predpokladať zároveň negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy spočívajúci v úbytku potenciálnych príjmov verejných rozpočtov v prípadoch, ak správny orgán v konaní o priestupku vyhodnotí, že je vhodnejšie uložiť namiesto peňažnej sankcie sankciu výkonu menších obecných služieb. Tu je potrebné zdôrazniť, že sankciu výkonu menších obecných služieb bude možné uložiť pri prejednávaní ktoréhokoľvek druhu priestupku a v pôsobnosti všetkých správnych orgánov prejednávajúcich priestupky.
Podľa vyššie uvedenej tabuľky A.2 bude mať predkladaný návrh zákona tiež pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy vo vzťahu k hospodáreniu obyvateľstva.
Pozitívne a negatívne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva sa prejavia výlučne u tej skupiny obyvateľstva, ktorá sa dopustí protiprávneho konania. Vo vzťahu k zvýšeniu sadzby pokút sa predpokladá, že uložená pokuta bude mať negatívny vplyv na majetkovú sféru páchateľa priestupku. V prípadoch, kedy správny orgán uloží sankciu menších obecných služieb, sa naopak predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie páchateľa, nakoľko bude táto sankcia páchateľovi uložená namiesto pokuty, ktorá by mala bezpochyby negatívny vplyv na jeho majetkovú sféru. Zároveň však páchateľ vykoná verejnoprospešnú činnosť pre spoločnosť v podobe menších obecných služieb. Presný výpočet vplyvov na rozpočet verejnej správy však nie je možné určiť.
A.4. Alternatívne riešenia
Nepredkladajú sa
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a ich stanoviská tvoria súčasť predkladaného materiálu.