DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), sa predkladá na základe úlohy č. 2 na mesiac december z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024.

Dôvodom predloženia návrhu zákona je úsilie o vyriešenie problémov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a ktoré boli avizované od športovej verejnosti, športových organizácií a športovcov samotných. Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) kládol vo svojej doterajšej podobe neúmernú byrokratickú záťaž na subjekty, ktorých postavenie upravoval, a oslaboval tak ich športovú činnosť, ako aj ich iné úlohy o personálne, finančné a časové zdroje, ktoré majú k dispozícii. Prax rovnako ukázala potrebu zrušiť alebo zmeniť niektoré inštitúty, ktoré sú v zákone upravené, ako aj potrebu zaviesť nové inštitúty, a to aj v súlade s medzinárodnými záväzkami najmä v súvislosti s Antidopingovou agentúrou Slovenskej republiky (ďalej len „agentúra“) a negatívnymi javmi v športe.

V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 sa vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) zaviazala zvážiť legislatívne zmeny za účelom motivovať súkromný sektor k väčšej podpore športu. Vláda v programovom vyhlásení vlády ďalej sľúbila také legislatívne úpravy vo vzťahu k financovaniu športu zo strany štátu, aby ho urobila spravodlivejším a menej byrokraticky náročným. Tieto ciele návrh zákona bezpochyby dosahuje. Zmena regulácie v oblasti športu je nevyhnutná za účelom dosiahnutia toho úsilia, ktoré je deklarované ambíciou zabezpečiť štátnej športovej reprezentácii optimálne finančne, technicky, materiálne a personálne saturované podhubie, ktoré jej umožní dlhodobo prinášať najvyššie medailové umiestnenia a byť konkurencieschopnou na svetovej a olympijskej úrovni. Aj k tomuto vedú predkladané zmeny.

Navrhuje sa rozšírenie definície verejného záujmu športu, modifikuje sa definícia pojmu šport, posilňuje sa pracovnoprávny charakter výkonu činnosti športovcov a zlepšuje sa postavenie športových odborníkov. Upravujú sa náležitosti a podmienky zmlúv v športe, tak aby príslušné ustanovenia napomáhali rozvoju športu poskytnutím väčšej miery voľnosti. Športové organizácie dostávajú širší rozsah práv a redukujú sa ich povinnosti, ktoré mali často byrokratický charakter a boli bez významného úžitku pre štát alebo šport. Skvalitňuje sa úprava riešenia sporov v športe, predpokladá sa vznik nového orgánu pod egidou Slovenského olympijského a športového výboru, príslušnosť ku ktorému bude pre športové organizácie dobrovoľná. Návrh zákona vyjasňuje príslušnosť súdov, aby odstránil neistotu, ktorá sa objavila ohľadom správneho, či civilného súdnictva ako príslušného pre vybrané spory v športe. Návrh zákona zásadným spôsobom znižuje prísnosť ustanovení o spôsobilosti prijímať verejné prostriedky a to tak, že napr. dáva subjektom čas na nápravu. Predkladaná norma reflektuje na povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v otázke agentúry, jej postavenie umocňuje a zveruje jej do pôsobnosti ďalšie negatívne javy odlišné od dopingu. To všetko v záujme ochrany integrity športu.

Návrh zákona nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani negatívne vplyvy na limit verejných výdavkov a bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

1.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení,

2.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011) v platnom znení.

Termín začiatku a ukončenia PPK

jún 2024

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

júl 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

september 2024

2.Definovanie problému

Dôvodom predloženia návrhu zákona je úsilie o vyriešenie problémov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a ktoré boli avizované od športovej verejnosti, športových organizácií a športovcov samotných. Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) kládol vo svojej doterajšej podobe neúmernú byrokratickú záťaž na subjekty, ktorých postavenie upravoval, a oslaboval tak ich športovú činnosť, ako aj ich iné úlohy o personálne, finančné a časové zdroje, ktoré majú k dispozícii. Prax rovnako ukázala potrebu zrušiť alebo zmeniť niektoré inštitúty, ktoré sú v zákone upravené, ako aj potrebu zaviesť nové inštitúty, a to aj v súlade s medzinárodnými záväzkami, najmä v súvislosti s Antidopingovou agentúrou Slovenskej republiky a negatívnymi javmi v športe.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je úprava náležitostí a podmienok zmlúv v športe tak, aby príslušné ustanovenia napomáhali rozvoju športu poskytnutím väčšej miery voľnosti. Ďalej je cieľom návrhu zákona stanoviť širší rozsah práv športových organizácií a redukcia ich povinnosti, ktoré mali často byrokratický charakter a boli bez významného úžitku pre štát alebo šport. Cieľom návrhu zákona ďalej je aj skvalitniť úroveň riešenia sporov v športe, a preto sa zavádza nový orgán pod egidou Slovenského olympijského a športového výboru, príslušnosť ku ktorému bude pre športové organizácie dobrovoľná. Návrh zákona vyjasňuje príslušnosť súdov, aby odstránil neistotu, ktorá sa objavila ohľadom správneho, či civilného súdnictva ako príslušného pre vybrané spory v športe.

Návrh zákona zásadným spôsobom znižuje prísnosť ustanovení o spôsobilosti prijímať verejné prostriedky, a to tak, že napr. dáva subjektom čas na nápravu. Predkladaná norma reflektuje na povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v otázke Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky a negatívnymi javmi v športe, jej postavenie umocňuje a zveruje jej do pôsobnosti ďalšie negatívne javy odlišné od dopingu.

4.Dotknuté subjekty

Športové organizácie, športovci, športoví odborníci, obce, VÚC

5.Alternatívne riešenia

Alternatívnym riešením je nulový variant, t. j. neprijatie návrhu právneho predpisu. Tým by však nedošlo k náprave závažných nedostatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe avizovaných od športovej verejnosti, športových organizácií a športovcov samotných. Naďalej by pretrvávala neúmerná byrokratická záťaž na športové organizácie, ktorá oslabuje ich športovú činnosť. Nedošlo by ani k zavedeniu potrebných inštitútov a tým aj k zosúladeniu s medzinárodnými záväzkami, najmä v súvislosti s Antidopingovou agentúrou Slovenskej republiky. Zároveň by nedošlo ani k splneniu úlohy definovanej v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2023-2027 pre Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky v oblasti športu.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky už nebude metodiku týkajúcu sa výpočtu príspevku uznanému športu na príslušné roky ustanovovať nariadením, ale na tento účel bude vydávať vyhlášku.

Zároveň návrhom zákona dochádza k zrušeniu vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 396/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam zakázaných látok a zakázaných metód na účely dopingu v športe v znení neskorších predpisov.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Cieľom predmetnej úpravy je zjednodušenie právnych vzťahov v športe, debyrokratizácia športového prostredia, prispôsobenie legislatívy potrebám aplikačnej praxe.

Predpokladané preskúmanie účelnosti sa zrealizuje do 31.12.2029. Predkladateľ prieskumom naprieč športovej obce overí, či návrh zákona priniesol zjednodušenie právnej úpravy pre oblasť športu a bola znížená administratívna záťaž na športové organizácie. Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky vyhodnotí, či došlo skvalitneniu údajov v informačnom systéme športu.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Vzhľadom na vypustenie čl. II. a III., materiál už nemá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na limit verejných výdavkov a negatívne a pozitívne sociálne vplyvy.

11.Kontakt na spracovateľa

Miloslav Lapčák,

Odbor štátnej športovej politiky,

Sekcia financovania športu a štátnej športovej politiky

Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky

e-mail:

miloslav.lapcak@mincrs.sk

tel. kontakt: 0947 749 450

12.Zdroje

Dotazník Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, diskusie a rokovania s odborníkmi, národnými športovými zväzmi a národnými športovými organizáciami.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 110/2024

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť telefonický kontakt.

Odôvodnenie: Odporúča sa uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický

kontakt.

Vyhodnotenie: Predkladateľ pripomienku akceptoval a dopracoval

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa, aby v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. Vybrané vplyvy materiálu vyznačil pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vrátane MSP a vrátane vyznačenia skutočnosti, či sa uplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.

Komisia žiada predkladateľa, aby vypracoval Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie s popísanými a vyčíslenými vplyvmi na podnikateľské prostredie a tiež vypracoval Kalkulačku nákladov.

Odôvodnenie: Pozitívny vplyv Komisia vidí v posilnení právnej istoty a odstránení právneho vákua,

pretože pôvodné znenie zákona odsúvalo vzťah športovej organizácie a amatérskeho športovca do roviny, kde medzi nimi jestvujú vzťahy, práva a povinnosti, predmet výkonu, t. j. príslušný šport, ako aj iné náležitosti, a teda forma dohody (zmluvy) je v praxi nevyhnutná. Cieľom zákona je tiež zefektívnenie a zjednodušenie procesov pri jednotlivých úkonoch súvisiacich s výkonom súťažného športu ako podnikania. Návrh tiež znižuje neúmernú administratívnu záťaž na dotknuté subjekty. Návrh napr. zjednodušuje vznik oprávnenia na podnikanie športovca, vypúšťa reguláciu týkajúcu sa časových náležitostí inštitútu pozastavenia podnikania, rozšíril legislatívne podmienky pre športového odborníka, uvoľnil reguláciu týkajúcu sa sponzorstva, atď. V prípade potreby konzultácie pri vypracovaní Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a Kalkulačky nákladov sa môžete obrátiť na

1in2out@mhsr.sk

Komisia zároveň odporúča upraviť text v Predkladacej správe a Dôvodovej správe ohľadne vplyvov na podnikateľské prostredie.

Vyhodnotenie: Predkladateľ pripomienku čiastočne akceptoval a dopracoval príslušnú analýzu

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, žiadny vplyv na rozpočet VÚC a obcí a žiadny vplyv na limit verejných výdavkov. V časti 10. Poznámky predkladateľ predpokladá marginálny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne, keďže na základe poskytnutých informácií, Sociálna poisťovňa eviduje ku dňu 31.05.2024 len 143 fyzických osôb vykonávajúcich športovú činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Návrhom sa okrem iného plánuje zaviesť tzv. superodpočet, t. j. odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii podpory športu možno odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na podporu športu v zdaňovacom období. Návrh zákona spôsobuje výpadky na dani z príjmov právnických osôb, nižšie príjmy a vyššie náklady Sociálnej poisťovne.

Z pohľadu Komisie návrh spôsobí fiškálny výpadok na dani z príjmov právnických osôb prostredníctvom zavedenia superodpočtu na šport. U samotného inštitútu superodpočtu na vedu a výskum sa uvažovalo o prehodnotení tohto nástroja v jeho súčasnej forme s cieľom zvýšenia efektívnosti poskytovania superodpočtu cez lepšie cielenie na subjekty. Tieto úvahy neuvažovali o rozšírení superodpočtu na iné oblasti. Zároveň samotný superodpočet na vedu a výskum má dodatočné, pozitívne ekonomické efekty cez zvýšenie produktivity a ekonomického rastu. Pri superodpočte na šport je veľmi otázny vplyv na ekonomický rast.

Komisia taktiež nesúhlasí s nastavením sociálneho poistenia športovcov. Športové kluby predstavujú vo väčšine súkromné spoločnosti, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie zisku, čím sa vo svojej podstate nelíšia od iných firiem, ktoré musia taktiež znášať plné náklady práce na svojich zamestnancov. V súčasnosti existuje podozrenie, že športové kluby obchádzajú platnú legislatívu a športovci sú vedení ako živnostníci a klub im vypláca faktúry. Zároveň športovci predstavujú do veľkej

miery skupiny zamestnancov s nadštandardnými príjmami v porovnaní s bežnými zamestnancami. Komisia považuje za spoločensky žiadúce, aby boli športovci začlenení do štandardného sociálneho systému s vymeriavacím základom ako má zamestnanec. Športovci predstavujú špecifickú skupinu, ktorá ma vysoké nároky na sociálny systém (rizikový charakter zamestnania s vysokou úrazovosťou, krátkodobá povaha povolania). Uvedená alternatíva uvažuje o výrazne nižšom vymeriavacom základe ako má zamestnanec s porovnateľným príjmom. Návrh zákona výrazne znižuje odvodovú povinnosť športovca voči zamestnancovi, ale nárok na dávky má identické, čo vytvára nespravodlivosť. Z krátkodobého pohľadu predstavuje športovec pre Sociálnu poisťovňu nižšie príjmy. Zároveň v strednodobom horizonte vznikajú pre športovca neprimerane vyššie nároky k jeho príspevkom, čo zvyšuje náklady Sociálnej poisťovne. Zároveň povahou svojho povolania predstavuje športovec riziko častejšieho nárokovania na dávky ako bežný zamestnanec. Návrh zákona tak výrazne negatívne pôsobí na hospodárenie Sociálnej poisťovne.

Z dôvodu negatívneho fiškálneho vplyvu je návrh zákona v rozpore s konsolidačným úsilím vlády SR. Vzhľadom na uvedené Komisia žiada predkladateľa vypracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy. Zároveň návrh neposkytuje spôsob krytia fiškálneho výpadku. S materiálom, z ktorého bude vyplývať nekrytý vplyv, resp. fiškálny výpadok nebude možné zo strany Komisie súhlasiť.

Zároveň Komisia žiada predkladateľa o úpravu doložky vplyvov vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu (štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti a aj športové organizácie), a to o doplnenie pozitívneho a aj negatívneho vplyvu. Na športové organizácie bude mať zvýšenie hraníc pre povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom pozitívny vplyv a zároveň toto zvýšenie hraníc bude mať negatívny vplyv pre štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, nakoľko im klesne počet vykonaných auditov. Z uvedeného dôvodu je potrebné vypracovať aj analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie: Predkladateľ pripomienku čiastočne akceptoval a dopracoval príslušnú analýzu

K sociálnym vplyvom

Komisia považuje za potrebné prehodnotiť identifikáciu sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona, a to zo žiadnych sociálnych vplyvov na pozitívne sociálne vplyvy a aj negatívne sociálne vplyvy. Hodnotenie sociálnych vplyvov je potrebné vykonať v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám). Analýzu sociálnych vplyvov je potrebné vypracovať tak, aby bol zrejmý opis navrhovaného opatrenia s pozitívnym resp. negatívnym sociálnym vplyvom, kvalitatívne a tiež kvantitatívne zhodnotenie jeho vplyvu pri porovnaní predloženého návrhu opatrenia so súčasným (nielen právnym) stavom a uvedená špecifikácia dotknutých skupín. V bode 9 doložky vybraných vplyvov je zároveň potrebné označiť pozitívne sociálne vplyvy a negatívne sociálne vplyvy; túto skutočnosť je potrebné zohľadniť aj vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Odôvodnenie: V predloženom návrhu zákona sa navrhujú opatrenia na posilnenie pracovnoprávneho

charakteru výkonu činnosti športovcov a zároveň sa navrhuje, aby sa odvody na sociálne poistenie u takýchto športovcov a ich zamestnávateľov platili maximálne z priemernej mzdy; navrhuje sa tiež, že amatérsky športovec môže vykonávať šport na základe inej zmluvy, než je zmluva o amatérskom vykonávaní športu; navrhuje sa zrušiť inštitút kontrolóra v športovej organizácii; navrhuje sa trvanie dovolenky u profesionálnych športovcov, ustanoviť čo do rozsahu, podľa Zákonníka práce (aktuálne je rozsah najmenej 20 dní); navrhuje sa zrušiť obmedzenie trvania profesionálnej zmluvy na päť rokov; navrhuje sa bez náhrady (v predloženom materiáli) vypustiť ustanovenie zakotvujúce povinnosť ministerstva cestovného ruchu a športu SR zabezpečovať testovanie pohybových predpokladov žiakov prvých a tretích ročníkov základných škôl; navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť agentúry aj o prevenciu a boj proti negatívnym javom v športe v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi. Uvedené návrhy opatrení teda zakladajú ako pozitívne sociálne vplyvy, tak aj negatívne sociálne vplyvy, ktoré je potrebné v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov identifikovať v doložke vybraných vplyvov a zhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov, ktorá sa tak stáva povinnou súčasťou predkladaného materiálu.

Vyhodnotenie: Predkladateľ pripomienku akceptoval a dopracoval.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

89 850

E. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D+E

89 850

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

89 850

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa

1in2out celkom

Goldplating celkom

Zvýšenie limitu na 500 000 eur pre povinnosť športových zväzov spracovať výročnú správu a mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom

zákon č. 440/2015 Z. z. o športe

§ 9 ods. 4 a 5

1.SK

1. januára 2025

športové zväzy

1 872

89 850

Out (znižuje náklady)

89 850

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Návrh zákona upravuje limit, kedy je športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, povinná spracovať výročnú správu a mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom. Táto navrhovaná úprava bude mať vplyv na hospodárenie športovej organizácie, a teda predstavuje úsporu na strane výdavkov.

Zvýšenie limitu pre túto povinnosť ušetrí ročne jednému športovému zväzu v priemere 1872 eur. Celkovo 48 športovým zväzom ušetrí táto zmena ročne 89 850 eur.

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie2

Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).

Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..

Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.

Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo športu“) zriadilo pracovnú skupinu k legislatívnym zmenám a vypracovalo návrh novely zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“). V mesiacoch marec až máj boli zaslané elektronické dotazníky

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

národným športovým zväzom, kde vyjadrili svoje požiadavky a pripomienky k aktuálnemu zneniu zákona o športe. Zástupcovia ministerstva športu zrealizovali pracovné stretnutie za okrúhlym stolom s pozvanými zástupcami vybraných národných športových zväzov, a to dňa 26.06.2024. Z uvedeného stretnutia ako aj z dotazníkov bolo zrejmé, že je potrebné zefektívniť a zjednodušiť procesy pri jednotlivých úkonoch súvisiacich s výkonom športovej činnosti športovca ako aj športového odborníka.

Dotknuté subjekty vyjadrili súhlas s prezentovaným návrhom zákona a nemali k nemu žiadne zásadné pripomienky.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dôvodom predloženia návrhu zákona je úsilie o vyriešenie problémov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a ktoré boli avizované od športovej verejnosti, športových organizácií, športovcov samotných. Zákon o športe kládol vo svojej doterajšej podobe neúmernú byrokratickú záťaž na subjekty, ktorých postavenie upravoval a oslaboval športovú činnosť a iné ich úlohy o personálne, finančné a časové zdroje, ktoré majú k dispozícii.

Implementáciou opatrenia očakávame pozitívny vplyv aj na podniky, ktoré svojou činnosťou podporujú šport a športové organizácie.

Návrh zákona zvyšuje konkurencieschopnosť športových organizácií a podnikateľských subjektov pôsobiacich v športe oproti organizáciám a subjektom v iných hlavne okolitých krajinách. Prijatím návrhu sa celkovo zlepší prostredie v športe.

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

X zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona posilní právnu istotu a odstráni právne vákuum, ktoré pôvodné znenie zákona vytváralo vo vzťahu športovej organizácie a amatérskeho športovca, kde tento vzťah bol možný bez zmluvy a bez úprav vzťahov, práv a povinností. V praxi je forma dohody alebo zmluvy v tomto smere nevyhnutná.

Cieľom návrhu zákona je úprava náležitostí a podmienok zmlúv v športe, tak aby príslušné ustanovenia napomáhali rozvoju športu poskytnutím väčšej miery voľnosti. Ďalej je cieľom stanoviť širší rozsah práv športových organizácií a redukcia ich povinnosti, ktoré mali často byrokratický charakter a boli bez významného úžitku pre štát alebo šport. Cieľom je ďalej aj skvalitniť úroveň riešenia sporov v športe, a preto sa zavádza nový orgán pod egidou Slovenského olympijského a športového výboru, príslušnosť ku ktorému bude pre športové organizácie dobrovoľná. Návrh zákona vyjasňuje príslušnosť súdov, aby odstránil neistotu, ktorá sa objavila ohľadom správneho, či civilného súdnictva ako príslušného pre vybrané spory v športe. Návrh zákona zásadným spôsobom znižuje prísnosť ustanovení o spôsobilosti prijímať verejné prostriedky, a to tak, že napr. dáva subjektom čas na nápravu. Predkladaná norma reflektuje na povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v otázke Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky a negatívnymi javmi v športe, jej postavenie umocňuje a zveruje jej do pôsobnosti ďalšie negatívne javy odlišné od dopingu. Návrh tiež uvoľňuje reguláciu týkajúcu sa sponzorstva. Z vyššieho uvedeného sú zrejmé pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona úpravou limitu na povinnosť spracovať výročnú správu a mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom, bude mať vplyv na štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, nakoľko im klesne počet vykonaných auditov, a teda úprava predstavuje pokles tržieb za poskytované služby s výkonom auditu.

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

Zmluva o fungovaní Európskej únie čl. 6 a 165

b)v sekundárnom práve

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení

- gestor: Úrad na ochranu osobných údajov

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011) v platnom znení

- gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

bezpredmetné

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení

Lehota na prebranie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011) v platnom znení je do 18. decembra 2013

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Ku dňu predloženia návrhu zákona v oblasti jeho právnej úpravy

-nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“

-bol začatý postup Európskej komisie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení

porušenie č. 2135/2019; formálne oznámenie; nesprávna implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011) v platnom znení

-nebolo začaté konanie Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

smernica 2011/93/EÚ v platnom znení bola prebratá do

- zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

úplne

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K bodu 1 [§ 1]

Precizuje sa predmet zákona, kedy sa zreálňuje rozsah úpravy na vybrané oblasti športu. Pôvodné znenie upravovalo šport v celej šírke jeho zákonnej definície, pričom v skutočnosti niektoré oblasti športu upravujú iné všeobecne záväzné právne predpisy alebo predpisy športových organizácií, či iné akty. Nie je ambíciou štátu upravovať ľudskú činnosť na tomto úseku v 100% miere, ale iba vo vybraných oblastiach, do ktorých má štát dôvod ingerovať. Príklady vybraných oblastí športu, ktoré nie sú regulované zákonom o športe sú napríklad problematika organizovania verejných športových podujatí, ktorá je regulovaná zákonom o organizovaní verejných športových podujatí alebo oblasť školského športu, ktorá je upravená v zákone o výchove a vzdelávaní.

K bodu 2 [§ 2]

Návrh zákona sa vyrovnáva s potrebou presnejšie definovať verejný záujem v športe. Obsah verejného záujmu sa rozširuje o výstavbu športovej infraštruktúry a ochranu jej využívania na športovú činnosť, vzhľadom na to, že materiálna základňa je neoddeliteľnou súčasťou športu a jej absencia zbavuje všetky subjekty záujmu napĺňať zmysel zákona a ich potreby. Ochrana športovej infraštruktúry a jej využívania na športovú činnosť je reflexiou na udalosti, ktoré viedli k zániku tohto účelu pri mnohých kapacitách, ktoré boli súčasťou športovej infraštruktúry a z rôznych dôvodov, ktorým orgány verejnej správy nedokázali v rozsahu svojich oprávnení zabrániť. Návrh zákona ďalej rozhraničuje úlohu subjektov súkromného práva pri plnení úloh verejného záujmu. Upresňuje, že definícia verejného záujmu v športe neznamená automaticky výkon verejnej správy, ale verejný záujem je dôvodom, pre ktorý sa zavádzajú v športe osobitné povinnosti pre športovcov, športové organizácie a športových odborníkov, ktorí sú inak súkromnoprávnymi subjektmi, do ktorých vzťahov by štát mal regulačne zasahovať čo najmenej.

K bodu 3 [§ 3 písm. p)]

Z legislatívnotechnického hľadiska sa pojem „medzinárodná súťaž” nahrádza pojmom „významná súťaž” v súlade s definíciou tohto pojmu uvedenou v § 3 písm. h), keďže pojem „významná súťaž“ je širší ako pojem „medzinárodná súťaž“.

K bodu 4 [§ 3 písm. t)]

Modifikuje sa definícia športu tak, aby sa nespochybňoval športový charakter niektorých športových organizácií (napr. šach), ktorých telesná zložka ustupuje dôrazu kladenému na duševné schopnosti (rýchlosť myslenia). Súťaživosť v športe zostáva jeho základným znakom. Nakoľko takáto definícia môže byť pomerne široká, zákon ju koriguje tým, že existujú osobitné „uznané športy“, ktoré sú štátom podporované, a ktorých uznanie závisí od ďalších podmienok, ako je členstvo a uznanie v medzinárodných športových organizáciách.

K bodu 5 [§ 4 ods. 3]

Zákon sa vracia k pracovnoprávnemu vzťahu športu vykonávaného ako závislá práca, čo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ako aj zo zahraničných úprav. Závislá práca v športe sa zásadne týka iba úzkej množiny profesionálnych športovcov primárne v kolektívnych športoch, čo sa podľa doterajších zistení odhaduje na dve alebo tri stovky osôb v Slovenskej republike. Tieto by mali uzatvárať zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, ktorá zabezpečuje potrebnú sociálnu ochranu takýmto športovcom. V písmene c) príslušného ustanovenia sa upresňuje, že aj športovci, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, najmä v individuálnych športoch, môžu uzatvárať osobitné zmluvné vzťahy vzťahujúce sa na výkon ich športovej činnosti, a to napríklad podľa Obchodného zákonníka, ak ich výkon športu nepredstavuje závislú prácu a nenapĺňa znaky závislej práce upravené v Zákonníku práce.

K bodom 6 a 56 [§ 4 ods. 4 písm. a) a § 47 ods. 6]

Navrhovanou úpravou dochádza k zosúladeniu výkonu športu amatérskym športovcom s výkonom športu profesionálnym športovcom, a to v zmysle že, ak amatérsky športovec vykonáva šport na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (podobne ako profesionálny športovec na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu), tento výkon sa posudzuje ako závislá práca. Tým sa zároveň odstráni rozpor so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K bodu 7 [§ 4 ods. 4 písm. d)]

Upravuje sa, že aj amatérsky športovec môže vykonávať šport na základe inej zmluvy, než je zmluva o amatérskom vykonávaní športu, ktorá sa využíva pri amatéroch, ktorých činnosť napĺňa znaky závislej práce, ale nezarábajú viac než minimálnu mzdu a nevykonávajú športovú činnosť za primárnym účelom zárobku. Takáto „iná zmluva“ môže byť odplatná i bezodplatná. Zároveň amatérsky športovec môže vykonávať šport aj bez písomnej zmluvy, pričom takáto činnosť bude vždy bezodplatná.

K bodu 8 [§ 4 ods. 7]

Legislatívnotechnická úprava ustanovenia v nadväznosti na vypustenie písmena k) v § 80 ods. 2.

K bodu 9 [§ 5 ods. 2 písm. a) a ods. 4]

Vzhľadom na zmeny v ustanovení § 4 sa namiesto výpočtu konkrétnych zmlúv odkazuje z dôvodu legislatívnej úspornosti a prehľadnosti iba na príslušné paragrafy zákona, ktoré upravujú jednotlivé zmluvné možnosti.

K bodu 10 [§ 6 ods. 1 ]

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa dopingový komisár zo zoznamu športových odborníkov podľa § 6 ods. 1.

K bodu 11 [§ 6 ods. 3 písm. e)]

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje absencia existencie zmluvného vzťahu, na základe ktorého by športový odborník vykonával svoju činnosť. Navrhovanou úpravou sa preto športovému odborníkovi umožňuje vykonávať športovú činnosť na základe inej zmluvy ako inú samostatne zárobkovú činnosť alebo na druhej strane aj bezodplatne, napríklad na základe príkaznej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.

K bodu 12 [§ 6 ods. 5, 6 a 9]

Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k vypusteniu povinnosti zapisovať do registra fyzických osôb športe údaje o dátume vzniku a zániku funkčného obdobia a označenie vykonávanej funkcie, ak ide športového odborníka, ktorým je kontrolór športovej organizácie a funkcionár športovej organizácie.

K bodu 13 [§ 7 ods. 4]

Návrh zákona zavádza overenie bezúhonnosti jej preukázaním na ročnej báze, pokiaľ ide o bezúhonnosť fyzickej osoby v športe mládeže. Cieľom pravidelného preverovania je zníženie rizika, že by s mládežou v športe pracovala fyzická osoba, ktorá stratila bezúhonnosť a neoznámila to. Zmyslom ustanovenia je teda posilniť ochranu mládeže.

K bodu 14 [§ 8 ods. 3]

Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenami v § 80, kde sa znižuje rozsah údajov, ktoré sú povinne zapisované do registra fyzických osôb v športe. Predmetné zníženie je prejavom úsilia nepožadovať údaje, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na výkon verejnej správy a znížiť byrokratické nároky voči osobám v športe.

K bodu 15 [§ 8 ods. 10]

Upresňuje sa, že na účasť na športovej reprezentácii nemá športovec nárok, ale musí byť na ňu nominovaný , podľa predpisov príslušnej športovej organizácie. Návrh zákona eliminuje doterajší stav, ktorý na základe znenia mohol evokovať právny nárok každého člena športovej organizácie stať sa reprezentantom bez vymedzenia ďalších podmienok.

K bodom 16 až 18 [§ 9 ods. 4 a 5]

Veľká väčšina športových organizácií v Slovenskej republike sa z hľadiska zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov radí medzi mikro účtovné jednotky a malé účtovné jednotky. Podľa § 19 zákona o účtovníctve, ktorý definuje parametre účtovnej jednotky povinnej mať audítorom overenú účtovnú závierku je ustanovenie zákona mimoriadne prísne a komparatívne ekonomicky neobhájiteľné. Zákon by nemal „trestať“ prísnejšími povinnosťami na úseku účtovníctva športové organizácie iba preto, že oblasťou ich činnosti je šport. Pričom, ten je na druhú stranu deklarovaný ako oblasť spoločenského života, ktorá je štátom vítaná a podporovaná. Samozrejme, najmä vzhľadom na to, že v písmene a) predmetného ustanovenia ide o verejné prostriedky, je určitá miera prísnosti zrozumiteľná. Ťažisko však nesmie byť vychýlené na jednu stranu subjektu, čo sú v tomto prípade športové organizácie, ale má byť stanovený ekonomicky racionálnejší kompromis. Preto je navrhované

hodnoty zvýšiť podľa predloženého návrhu a v praxi najmä malé zväzy a tie s najmenším príspevkom zbaviť tejto povinnosti.

K bodu 19 [§ 10 ods. 1]

Navrhovanou úpravou sa mení limit príjmu verejných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, pri ktorom je športová organizácia povinná zriadiť a obsadiť funkciu kontrolóra.

K bodu 20 [§ 11 ods. 3]

S ohľadom na rozšírenie rozsahu činnosti hlavného kontrolóra športu vykonávať kontrolnú činnosť v športových organizáciách, ktoré pred navrhovanou právnou úpravou museli mať zriadenú a obsadenú funkciu kontrolóra, sa ustanovuje, že hlavný kontrolór športu bude vykonávať skúšky kontrolóra už len v prípade, keď bude kontrolór ustanovený do funkcie kontrolóra po prvýkrát, a to do troch mesiacoch od jeho ustanovenia do funkcie.

K bodom 21 až 22 [§ 14 ods. 6 a 9]

Z náležitostí správy o kontrolnej činnosti sa vypúšťajú zmätočné údaje uvedené v písmene a), a to meno, priezvisko a dátum narodenia fyzickej osoby uvedenej v správe o kontrolnej činnosti.

K bodom 23 až 25 [§ 16 ods. 2]

Povinnosť zverejňovania zoznamu talentovaných športovcov sa ukázala ako zbytočná a administratívne zaťažujúca. Takisto úprava v bode 26 odstráni administratívnu náročnosť a duplicitu uvádzania a zhromažďovania údajov, ktoré sú verejne dostupné v informačnom systému športu. Na druhú stranu zavádza návrh zákona povinnosť, ktorá má viesť k vyjasneniu zákonnej úpravy, tým, že určuje národný športový zväz ako orgán vydávajúci na žiadosť dokument preukazujúci fyzickej osobe, že je reprezentantom, alebo účastníkom medzinárodného športového podujatia a tiež zaväzuje zväzy na základe požiadavky Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) poskytnúť informáciu o športovej infraštruktúre, ktorú využívajú. Predmetná informácia, ak si ju ministerstvo vyžiada, má slúžiť v duchu verejného záujmu v športe na jej ochranu, alebo za účelom pasportizácie infraštruktúry, prípadne ako podklad strategických rozhodnutí v oblasti podpory jej výstavby.

K bodom 26 až 29 [§ 17 ods. 1]

Namiesto povinnosti zverejňovať zmeny predpisov národného športového zväzu do 15 dní sa zjednocuje lehota na 25 dní, tak ako je to pri iných povinnostiach národného športového zväzu. Zároveň sa zužuje povinnosť viesť a zverejňovať zoznam všetkých delegátov najvyššieho orgánu zväzu. Prax ukazuje, že je dostatočné, ak sa bude evidovať zoznam členov najvyššieho výkonného orgánu (napr. výkonného výboru alebo rady), a to v rozsahu meno a priezvisko. Ministerstvo sa stotožnilo s pripomienkou zo športovej obce, keďže počet delegátov (členov najvyššieho orgánu) v národných športových zväzoch je vysoký a časté personálne zmeny spôsobujú byrokratickú záťaž pre národné športové zväzy. V súlade so zásadou minimalizácie osobných údajov dochádza k vypusteniu osobného údaju: miesto trvalého pobytu. V písmene j) sa upresňuje, že zväz si nemusí vytvárať vlastné orgány na

riešenie sporov a disciplinárne orgány, ak sa podriadi spoločnému orgánu zriadenému Slovenským olympijským a športovým výborom (ďalej len „SOŠV").

K bodu 30 [§ 18 ods. 3]

Národný športový zväz je vo svojom hospodárení obmedzený mnohými reguláciami. Takou je napr. oprávnenosť, resp. neoprávnenosť, pri verejných zdrojoch. Úspech štátnej reprezentácie, alebo príjmy z prevádzky športovej infraštruktúry, ak sa pretavia do zisku obchodných spoločností, môžu byť jeden z mála zdrojov, z ktorých si národný športový zväz môže financovať investičnú činnosť a nadobúdať napr. aktíva, ktoré zvýšia jeho finančnú stabilitu a znížia závislosť na cudzích zdrojoch. Záujmom štátu sú národné športové zväzy, ktoré majú vlastnú majetkovú podstatu a majú čo najväčší objem príjmov odlišných od príspevkov štátu. Preto je návrhom umožnené rozšírenie možností o obstaranie dlhodobého majetku súvisiaceho s hlavnou činnosťou národného športového zväzu.

K bodom 31 až 33 [§ 19]

Upresňuje sa doterajšia nejednoznačná úprava zastúpenia športovcov v najvyšších orgánoch zväzu. Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré národné športové zväzy nevytvárajú orgány na riešenie sporov, tak sa navrhovanou úpravou pre tieto národné športové zväzy ustanovuje možnosť prešetriť tieto spory pred orgánom na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vytvoreným Slovenským olympijským a športovým výborom, ak si tak národné športové zväzy ustanovia v zakladajúcom dokumente. V písmene j) sa upresňuje, že voleným funkcionárom zväzu môže byť iba osoba so spôsobilosťou na právne úkony v plnom rozsahu, a teda zásadne osoba plnoletá, čím sa reaguje na skúsenosti aplikačnej praxe. Zároveň sa ruší doterajšie obmedzenie pri voľbách do orgánov národného športového zväzu a voľby sa budú môcť realizovať elektronickou formou ale už nie prostredníctvom informačného systému športu, ako bolo stanovené v pôvodnom znení, ale aj inými mechanizmami. Zmena posilňuje mieru slobody organizácií vo výkone ich vnútornej správy.

K bodu 34 [§ 20 ods. 1 písm. b)]

Pôvodné znenie písmena b) bolo predmetom najčastejších žiadostí o výklad zákona zo strany športových organizácií. V praxi spôsobovalo množstvo aplikačných a výkladových problémov napr. v nejednoznačnosti výkladu pri dodávaní služieb zo strany športových odborníkov, ktorí boli zároveň funkcionármi športového zväzu, alebo jeho člena. Je potrebné si uvedomiť, že v krajine s malým počtom obyvateľov ako je Slovenská republika je veľká časť športovej činnosti záležitosťou nadšencov a komunít spriaznených oddanosťou svojmu športu. Zabezpečovanie tovarov, služieb alebo prác tak nepredstavuje obchodnú príležitosť dosahovať zisk, ale nevyhnutnosť elementárne zabezpečiť napr. športovú výbavu, alebo ešte skôr, služby potrebné k výkonu športu, alebo súvisiacej obsluhe daného športu. V súlade s uvedeným ministerstvo navrhovanou úpravou pristúpilo s cieľom odblokovať fungovanie vzťahov v športových organizáciách, aby nemuseli vznikať „simulované“ personálne obsadenia, k úprave konfliktu záujmov.

K bodu 35 [§ 23]

Inštitút nezávislého pozorovateľa sa v praxi neosvedčil. Zväzy zvyčajne o túto asistenciu žiadali v krátkom termíne a pozorovateľ tak nemal možnosť oboznámiť sa do momentu konania volieb s vnútornými predpismi daného zväzu. Očakávania od pozorovateľa

smerovali k okamžitým upozorneniam na prípadné nedostatky a rozhodovanie v reálnom čase. Toto nie je možné materiálno-technicky, odborne ani personálne zabezpečovať zo strany ministerstva. Ide o ustanovenie, ktoré je náročne uplatniteľné a prax dokladuje, že účasť pozorovateľa namiesto pomoci skôr komplikovala voľby a viedla k ďalším sporom vo zväzoch.

K bodu 36 [§ 24 ods. 2]

Vzhľadom na nevykonateľnosť doterajších ustanovení o rovnakej aplikácii § 17 ods. 1 a 2 aj na iné športové organizácie než sú národné športové zväzy, mení sa doterajší pojem „rovnako“ na „primerane“. Primeranosť je lepším vyjadrením pre organizácie, ktoré sa v mnohom líšia a úsilie o rovnakú aplikáciu naráža na iné postavenie, práva a povinnosti, štruktúru orgánov, atď.

K bodu 37 [§ 25 ods. 6]

Návrhom zákona sa rozvíja inštitút orgánu pre riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vytvoreným Slovenským olympijským a športovým výborom (ďalej len „SOŠV“), ktorému športová organizácia môže zveriť rozhodovanie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vo svojom zakladajúcom dokumente. Nejde teda o vytváranie akéhosi rozhodcovského súdu, ale iba o vytvorenie orgánu na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach pod gesciou SOŠV, tak ako to v súčasnosti pri športových organizáciách upravuje zákon o športe. Orgán na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vytvorený SOŠV má slúžiť predovšetkým na finančné „odľahčenie“ športových organizácií v tom smere, aby nemali automatickú zákonnú povinnosť vytvárať svoje vlastné orgány na riešenie sporov, na ktoré by museli vynaložiť finančné prostriedky, ale aby mali možnosť určiť vo svojom zakladajúcom dokumente podriadenie sa spoločnému orgánu na riešenie sporov pod gesciou SOŠV. Ďalej je potrebné uviesť, že SOŠV je garanciou vytvorenia orgánu, ktorý bude v sebe implikovať „odbornosť a integritu“ svojich športových arbitrov zahŕňajúc požiadavky bezúhonnosti, morálnej integrity, odbornosti vo vzťahu k požadovanému vzdelaniu, ako aj špeciálnej spôsobilosti na riešenie sporov v športe, ktoré budú explicitne stanovené v štatúte vydanom Slovenským olympijským a športovým výborom.

K bodom 38 a 39 [§ 28]

Návrhom sa precizuje ochrana olympijskej symboliky odkazom na interné predpisy príslušného výboru (SOŠV alebo Slovenský paralympijský výbor), čím sa vyjasňuje rámec, v ktorom sa subjekt využívajúci olympijskú symboliku bude môcť pohybovať. Upresňujú sa nároky, ktoré bude možné výzvou a následne súdnou cestou uplatňovať. Konečnú výšku náhrady určí súd vo všeobecnom civilnom súdnictve. Prax ukazuje, že zneužívanie symboliky na účely odlišné od olympijskej myšlienky, alebo dokonca od športovej činnosti, je častá a je náročné jej zabrániť.

K bodom 40 a 41 [§ 31]

Do všeobecných ustanovení o zmluvných vzťahoch v športe sa popri športovcovi dopĺňa aj úprava pre športového odborníka, nakoľko aj zmluvná úprava postavenia a vzťahov športového odborníka je obsahom tejto časti zákona. Navrhovanou úpravou sa tieto ustanovenia zákona zosúlaďujú so zákonom č. 178/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý zmenil všeobecnú úpravu zákazu

detskej práce obsiahnutú v Zákonníku práce. Do nového odseku 4 sa presúva doterajšia úprava, ktorá sa týkala iba zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a v novom návrhu sa bude vzťahovať na všetky typy zmlúv vo všeobecnosti – o možnosti uzatvárať zmluvy zákonným zástupcom v mene športovca a športového odborníka mladšieho ako 15 rokov. Doterajšie „vyjadrenie“ zákonného zástupcu konajúceho spolu so športovcom alebo športovým odborníkom od 15 rokov veku do dňa dovŕšenia 18 rokov veku sa v návrhu nahrádza súhlasom zákonného zástupcu.

K bodom 42 a 43 [§ 34 ods. 5 a 6]

Vypúšťa sa odkaz na zdroj zásady rovnakého zaobchádzania ako nadbytočný, vzhľadom na všeobecnú záväznosť tejto zásady. Zároveň sa doterajší odsek 6 vypúšťa a text sa čiastočne presúva do všeobecných ustanovení o zmluvných vzťahoch a čiastočne do nasledujúcich ustanovení o zmluve o profesionálnom vykonávaní športu, kam logicky patrí.

K bodu 44 [§ 35 ods. 2, § 47 ods. 2 a § 48 ods. 2]

Dopĺňa sa sankcia neplatnosti zmluvy nespĺňajúcej základné náležitosti.

K bodom 45 a 59 [§ 35 ods. 4 písm. b) a § 49a ods. 4]

Doterajší pojem „lehota“ sa v prípade výpovede mení na výpovednú „dobu“, v súlade s pracovnoprávnymi predpismi.

K bodu 46 [§ 35 ods. 5 až 8]

Ustanovenia odsekov 5 až 8 boli na základe logickej súvislosti premiestnené z iných častí zákona do ustanovení o zmluve o profesionálnom vykonávaní športu, na ktorú sa majú vzťahovať. Zároveň navrhovanou úpravou sa príslušné ustanovenia zosúlaďujú so zákonom č. 178/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý zmenil všeobecnú úpravu zákazu detskej práce obsiahnutú v Zákonníku práce.

K bodom 47 až 49 [§ 37 ods. 1, 2 a 4]

Doterajšie odseky 1 a 2 sa zlučujú do samostatného odseku tak, aby pracovný čas športovca bol určený zmluvne alebo predpismi športovej organizácie, v závislosti od druhu športu, a to za zachovania nepretržitého odpočinku, tak ako to určujú v rozsahu dňa a týždňa nasledujúce odseky. V bodoch 48 a 49 ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s prečíslovaním odsekov.

K bodu 50 [§ 41]

Pojem výpovedná lehota, pochádzajúci zo všeobecného súkromného práva, sa nahrádza pracovnoprávnym pojmom výpovedná doba, ktorý je primeraný upravovanému vzťahu.

K bodu 51 [§ 42 ods. 2 písm. a) a b)]

Doterajšie ustanovenie o neuhradení mzdy za tri jednotlivé mesiace počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov sa zjednodušuje v prospech ochrany práv športovcov v zmysle

nevyplatenia mzdy vo výške najmenej za 3 jednotlivé mesiace napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu zo strany športovca. Touto zmenou sa zužuje možnosť športovej organizácie dlhodobo neuhrádzať mzdy. V písmene b) sa obdobne pridáva možnosť skončenia pracovnoprávneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu predchádzajúce upozornenie a lehota na nápravu, tak ako je tomu v ustanovení písmena a). Ustanovenia zákona tak usilujú o napomáhanie dohode medzi športovcami a športovými organizáciami poskytnutím rámca, v ktorom môžu dospieť k vyriešeniu problému.

K bodu 52 [§ 44 ods. 2]

Zákon o športe bezdôvodne upravoval rozsah dovolenky športovcov, čím ich vyčleňoval spomedzi profesií, bez ohľadu na to, o aký šport ide. Rôznorodosť športovej činnosti nedáva dôvody na takú ambíciu zákona a rozsah najmenej 20 dní je navyše veľmi obmedzujúci. Preto sa ustanovenie z tohto paragrafu vypúšťa a zavádza sa zo systematického hľadiska odkaz na Zákonník práce v § 46 ods. 2.

K bodom 53 až 55 [§ 46]

Navrhovanou úpravou v odseku 2 sa dopĺňa odkaz na § 13 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania. Rovnako sa dopĺňa odkaz na ustanovenia § 142 až 144 Zákonníka práce, predmetom ktorých je úprava prekážok v práci. Uvedené ustanovenia sa teda budú vzťahovať aj na pracovné vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. V novelizačnom bode 54 ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na presun niektorých ustanovení z § 46 do § 35, ako aj v nadväznosti na vypustenie niektorých ustanovení z dôvodu ich obsolentnosti. Vo vzťahu k inej zmluve, ktorú športovec uzatvára, ak vykonáva pre športovú organizáciu šport ako samostatne zárobkovo činná osoba, sa z dôvodu právnej istoty ustanovuje jej písomná forma, ktorej absencia je sankcionovaná neplatnosťou.

K bodu 57 [§ 47 ods. 7 a § 48 ods. 9]

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s novelizačným bodom 54.

K bodu 58 [§ 49]

Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 písm. d) môže amatérsky športovec vykonávať športovec aj bez písomnej zmluvy, pričom uvedenú činnosť bude môcť realizovať výlučne bez nároku na odplatu. S ohľadom na uvedené dochádza k úprave ustanovenia § 49. Úlohou štátu v oblasti športu nie je zužovať priestor pre formy, v akých sa realizujú vzťahy, ale naopak, rozširovať priestor pre výkon športovej činnosti.

K bodom 60 až 62 [§ 50]

Cieľom štátu je zvýšiť financovanie športu zo súkromnej sféry a jedným z nástrojov je aj zmluva o sponzorstve v športe. Pre túto zmluvu je typické, že jej účelom zo strany sponzora je maximalizovať na svojej strane marketingové benefity, a preto je prirodzené, že súčasťou takej zmluvy môžu byť, a spravidla sú, rôzne motivačné prvky smerom k výkonu športovca. Takými sú napr. odmeny, či benefity, za počet gólov, prekonanie rekordov, kvalifikovanie sa na súťaž, počet absolvovaných výkonov, atď. Preto je nevyhnutné nechať stranám zmluvy

priestor na úpravu odmien pre množstvo dopredu nedefinovateľných prípadov, čo návrh zabezpečuje vypustením obmedzenia v § 50 ods. 1. Návrh ďalej prináša zvýšenie limitu pre náklady na uvádzanie sponzora, čím sa zatraktívni sponzorom využívanie inštitútu zmluvy o sponzorstve v športe, pretože sa rozšíria materiálne možnosti marketingovej a mediálnej prezentácie. Poskytnutie 100% sumy sponzorského s možnosťou iba 10% použiť na uvádzanie sponzora limituje sponzorovaného v možnosti ponúkať sponzorom atraktívny produkt prezentácie. Moderné nosiče reklamy a iné zákonom reálne nedefinovateľné formy prezentácie sú nástrojom nielen v prospech sponzora, ale celkovo otvárajú možnosti prílivu moderných metód reklamy do športu a následne posilnenia zdroja financovania, ktorým musí byť v rozvinutej spoločnosti predovšetkým súkromný sektor. Neexistuje dôvod zasahovať do zmluvnej voľnosti strán obmedzením doby trvania zmluvy. V praxi je naopak žiadúce zabezpečiť trvanie sponzorských zmlúv a teda dodatočného zdroja financovania športu na čo možno najdlhšie obdobie. Je len prirodzené, že ak má zmluva o sponzorstve ako zákonný inštitút fungovať, musí poskytovať obom stranám nielen právnu istotu, ale aj slobodu upraviť si vzájomné vzťahy k obojstrannému prospechu. Trvanie zmluvy je už z podstaty jedným zo základných parametrov takých vzťahov. Zákonodarca nedokáže domyslieť nekonečnú variantu potrieb zmluvných strán v súvislosti s časovými náležitosťami. Navyše ani pre sponzora nie je rozhodnutie spojiť svoju značku so športom, alebo športovcom, jednoduchým rozhodnutím, ktoré má v podnikateľskej praxi rôzne dôsledky a riziká, a predovšetkým náklady. Obmedzenie na štyri roky je bezdôvodné a môže sťažiť krytie týchto nákladov, ako aj elimináciu rizík. Preto návrh vypúšťa obmedzenie v § 50 ods. 3 písm. b).

K bodom 63 až 66 [§ 52 ods. 1, 5 a 6 a § 54 ods. 1 a 3]

Rozvíja sa inštitút orgánu na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vytvoreným SOŠV, ktorému športová organizácia môže zveriť rozhodovanie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vo svojom zakladajúcom dokumente. Orgán na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vytvorený SOŠV má slúžiť predovšetkým na finančné „odľahčenie“ športových organizácií v tom smere, aby nemali automatickú zákonnú povinnosť vytvárať svoje vlastné orgány na riešenie sporov, na ktoré by museli vynaložiť finančné prostriedky, ale aby mali možnosť určiť vo svojom zakladajúcom dokumente podriadenie sa spoločnému orgánu na riešenie sporov pod gesciou SOŠV. V odseku 5 sa ustanovuje, že všetky rozhodnutia orgánov na riešenie sporov musia byť odôvodnené. Novým odsekom 6 sa ustanovuje, že ak vznikne spor týkajúci sa rozhodnutia orgánu na riešenie sporov v konaní podľa odseku 2, ktoré je právoplatne skončené, rozhoduje na návrh dotknutej osoby súd príslušný podľa Civilného sporového poriadku. Uvedený spôsob „preskúmateľnosti“ rozhodnutí súdmi Slovenskej republiky sa bude vzťahovať na všetky rozhodnutia (vrátane rozhodnutí vydaných v disciplinárnych veciach) vydávané v pôsobnosti športových organizácií a súdom príslušným na preskúmanie rozhodnutia bude súd, ktorého príslušnosť bude určená podľa Civilného sporového poriadku. Zavedenie nového odseku 6 tak reaguje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 8Sžk/16/2020 zo 16. decembra 2021, 1SKomp/38/2022 zo 6. októbra 2022), podľa ktorých rozhodovanie športových organizácií je zásadne súkromnoprávnym rozhodovaním občianskych združení, ktoré nevykazuje znaky výkonu verejnej správy, a preto nepatrí jeho prieskum do správneho súdnictva, ale do všeobecného civilného súdnictva. Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa v záujme vylúčenia akýchkoľvek pochybností ustanovuje, že disciplinárne konanie môže okrem „vlastného“ disciplinárneho orgánu športovej organizácie viesť aj orgán na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach pod gesciou SOŠV a pre „preskúmateľnosť“ takýchto rozhodnutí rovnako platí ustanovenie § 52 ods. 6 a vo vzťahu k povinnosti odôvodniť predmetné (disciplinárne) rozhodnutie platí ustanovenie § 52 ods. 5.

K bodu 67 [§ 55 ods. 1 písm. c)]

Navrhovanou úpravou dochádza k zosúladeniu ustanovenia § 55 ods. 1 písm. c) so zákonom č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci schvaľovania príspevkov na projekt podpory výstavby, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry národného významu, ak jeho výška presahuje 10 mil. eur.

K bodom 68 a 69 [§ 58]

Vypúšťa sa ustanovenie zakotvujúce povinnosť ministerstva zabezpečovať testovanie pohybových predpokladov žiakov prvých a tretích ročníkov základných škôl, vzhľadom na to, že oblasť školského športu spadá pod Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktoré si túto povinnosť, ak ju považuje za nevyhnutnú, upraví v predpisoch vo svojej gescii. Zároveň v ustanovení § 58 dochádza k legislatívnotechnickej úprave vo vzťahu k § 80 ods. 2, ktorého predmetom je zápis údajov o fyzickej osobe do registra fyzických osôb v športe.

K bodom 70 až 72 [§ 60 a 61]

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že hlavný kontrolór športu už nebude vykonávať odbornú kontrolu v športových organizáciách, ktoré sú prijímateľmi sponzorského, čím sa odstraňuje anomálna ambícia kontrolovať prostriedky odlišné od verejných. Zároveň sa upravuje, že hlavný kontrolór športu už nebude postupovať pri vykonávaní svojej kontrolnej činnosti podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale podľa ustanovenia § 14 zákona o športe.. Vo vzťahu k § 61 ods. 1 dochádza k precizovaniu textácie jednotlivých kompetencií hlavného kontrolóra športu z legislatívnotechnického hľadiska.

K bodom 73 a 74 [§ 63 a 64]

Ustanovuje sa povinnosť samosprávnym krajom a obciam, na základe požiadavky ministerstva, poskytnúť informáciu o športovej infraštruktúre, ktorá je vo vlastníctve týchto subjektov Predmetná informácia, ak si ju ministerstvo vyžiada, má slúžiť v duchu verejného záujmu v športe na jej ochranu, alebo za účelom pasportizácie infraštruktúry, prípadne ako podklad strategických rozhodnutí v oblasti podpory jej výstavby.

K bodom 75 až 80 [§ 66 a 67]

Návrh reaguje na doterajšiu prax ministerstva, podľa ktorej sa prostriedky patriace uznanému športu počas dočasnej straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov zadržia, nevyplatia, a musia sa paradoxne vrátiť do toho istého športu novou zmluvou. Navrhovaná úprava umožňuje vrátenie nevyplatených prostriedkov športovej organizácii, ktorá obnoví svoju spôsobilosť prijímateľa najneskôr do 30. novembra príslušného kalendárneho roka. Ide o posilnenie ochrany a postavenia športových organizácií ako prijímateľov verejných prostriedkov. V § 67 sa precizujú podmienky straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov tak, aby lepšie zabezpečovali ochranu verejných zdrojov a zároveň netrestali neodvratne a bez možnosti nápravy športové organizácie za napr. formálne pochybenia. Rovnako ako v prípade straty a obnovy spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, tak aj

pri dočasnom pozastavení spôsobilosti a jeho následnom zrušení dochádza k dodatočnému doplateniu zadržaných prostriedkov, ak pominie dôvod dočasného pozastavenia do 30. novembra. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností sa do odseku 9 dopĺňa príslušnosť správneho súdu, pre prípad sporov týkajúcich sa straty a obnovenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, keďže o týchto veciach rozhoduje ministerstvo v pozícií orgánu verejnej správy.

K bodu 81 [§ 68 ods. 4]

Doterajšie znenie zákona zaťažovalo povinnosťou vládu SR vydávať nariadenie v procese, ktorý je každoročne veľmi obdobný a ktorého význam spočíva v určení metodiky zisťovania hodnôt a ich určenia za účelom dosadenia do zákonom určeného vzorca, čo je úloha, ktorú ministerstvo dokáže vykonať rovnako kvalitne, ale hospodárnejšie a efektívnejšie z hľadiska legislatívneho procesu. Podklady pre nariadenie vlády doteraz tvorilo ministerstvo, čo aj bude zachované, líši sa iba forma všeobecne záväzného právneho aktu, ktorým bude zavŕšené určovanie metodiky a hodnota váh.

K bodom 82 a 83 [§ 69 ods. 4 a 6]

Ďalej sa návrhom zákona mení percentuálny podiel, ktorý je zväz povinný použiť na účel športu mládeže, a to zvýšením z 15 % na 20%. Zároveň návrh umožní národným športovým zväzom, prostredníctvom rozhodnutia najvyššieho orgánu, zvoliť si kritérium rozdelenia finančných prostriedkov športovým klubom, a to podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov. Návrh dáva väčšiu mieru slobody národným športovým zväzom tým, že ruší tzv. „výdavkovú brzdu“ vo výške maximálne 30% podielu na výstavbu, modernizáciu alebo rekonštrukciu športovej infraštruktúry. Je zásadným záujmom predkladaného návrhu a záujmom štátu v oblasti športu, aby národné športové zväzy boli jedným z pilierov výstavby športovej infraštruktúry a akcelerácie tejto výstavby. Je to účel tak zásadný pre rozvoj športu, že na takúto brzdu neexistuje racionálny dôvod.

K bodom 84 a 85 [§ 69 ods. 7 a 69a ods. 2 písm. j)]

§ 69 ods. 7 návrhu zákona rozvíja snahu netrestať hneď stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ale poskytnúť subjektom lehotu na nápravu. Preto sa určuje termín, do ktorého môže národný športový zväz obnoviť svoju spôsobilosť, v prípade jej straty, a to aj vo vzťahu k príspevku uznanému športu. Návrh ďalej v § 69a rozširuje náležitosti zmluvy o príspevku uznanému športu o oprávnené výdavky. Doterajšia prax oprávnenosť výdavkov riešila usmernením ministerstva, pričom navrhovaná úprava sprehľadní oprávnenosť pre prijímateľov, a zvýši ich právnu istotu, tým, že budú upravené v zmluve, t. j. budú rovnaké a záväzné po celú dobu trvania zmluvného vzťahu.

K bodom 86 až 89 [§ 77 a 79 ods. 2 písm. d)]

Návrh mení percentuálne rozdelenie prostriedkov podľa § 77 ods. 2 písm. c) a d). Zároveň rozdelenie navyšuje prostriedky, ktoré budú v súlade s § 77 ods. 3 využívané najmä na národné športové projekty a poskytovanie dotácií ministerstvom. V § 79 ods. 2 písm. d) ide o legislatívnotechnickú úpravu z dôvodu precizovania textu.

K bodom 90 až 102 [§ 80 až 82]

Znižuje sa zásadným spôsobom administratívne zaťaženie osôb v športe. Výrazne sa redukuje rozsah údajov, ktoré sa zapisovali do registra, bez toho, aby mali význam pre osoby samotné, alebo pre orgány verejnej správy. Výsledkom bude personálna a časová úspora na strane športovcov a športových organizácií.

K bodu 103 [§ 82a ods. 4]

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na zverejnenie zápisov z rokovania správnej rady Fondu na podporu športu.

K bodom 104 až 107 [§ 83 a 84]

Podľa § 83 ods. 3 písm. a) vzdelávanie na získanie odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti tréner poskytuje vysoká škola prostredníctvom fakulty, ktorá uskutočňuje študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore 1. šport alebo 2. učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov. Z doterajšieho znenia zákona nie je zrejmý dôvod, na základe ktorého poskytovanie vyššie uvedeného vzdelávania zo strany vysokej školy je možné výlučne fakultou vysokej školy uskutočňujúcou študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore 1. šport alebo 2. učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov. Súčasná právna úprava neprihliada na zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 131/2002 Z. z.“), v zmysle ktorého vysokoškolské vzdelávanie poskytujú, organizujú a zabezpečujú v rámci akreditovaných študijných programov vysoké školy, pričom študijné programy sa uskutočňujú nielen na fakulte ale aj na samotnej vysokej škole, ak ich odborne aj organizačne zabezpečuje. O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom zákonom č. 131/2002 Z. z. orgány verejnej vysokej školy. Je v súlade so samosprávnou pôsobnosťou verejnej vysokej školy určiť, či sa bude členiť na fakulty, resp. stanoviť, ktoré študijné programy sa budú uskutočňovať na fakulte a ktoré sa budú uskutočňovať na vysokej škole. Nie sú preukázané dôvody, ktoré by umožňovali dospieť k záveru, že by dotknuté vzdelávanie poskytované na úrovni fakulty automaticky garantovalo vyššiu úroveň kvality v porovnaní so vzdelávaním poskytovaným na úrovni vysokej školy prostredníctvom jej súčasti, resp. že by samotná vysoká škola bez zriadenej fakulty nebola spôsobilá poskytovať toto vzdelávanie v požadovanej kvalite. Preto navrhovanou úpravou dochádza k predmetnej legislatívnotechnickej úprave v § 83 a 84.

K bodom 108 až 116 [§ 86 až 94]

Rozširuje sa pôsobnosť agentúry aj o prevenciu a boj proti negatívnym javom v športe v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi. Okrem oblasti boja proti dopingu v športe bude agentúra zodpovedná aj za oblasť prevencie a boja proti negatívnym javom v športe, najmä proti manipulácii športových podujatí, diskriminácii na základe rasy alebo pohlavia a nenávistným a násilným prejavom v športe. Navrhovaná úprava posilňuje postavenie agentúry voči iným subjektom nielen v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi, ale aj v súlade so záujmom štátu eliminovať v oblasti športu negatívne javy. Účelom úpravy je zabezpečiť prístup k relevantným informáciám, ktoré sú potrebné pre účely disciplinárneho konania alebo v súvislosti s konaním o dopingu. Cieľom je získať relevantné informácie pre zabezpečenie spravodlivého procesu a pre ochranu základných práv športovca alebo tretej osoby. Národné športové zväzy ani agentúra nedisponujú právomocami, ktoré by im umožňovali získať relevantné údaje priamo. Preto je nevyhnutné zabezpečiť prístup k týmto údajom od orgánov činných v trestnom konaní alebo od súdu. Ďalej v súvislosti s novelizačným

bodom 138 sa návrhom ustanovuje povinnosť agentúry každoročne na svojom webovom sídle zverejňovať zoznam zakázaných látok a zakázaných metód na účely dopingu v športe. Navrhovanou úpravou dochádza aj k legislatívnotechnickej úprave nadpisu v § 94 a odstráneniu gramatickej chyby v odseku 7 tohto paragrafu.

K bodom 117 až 129 [§ 95 až 98]

Dochádza k úprave, alebo vypusteniu niektorých priestupkov a správnych deliktov z dôvodu absencie, alebo zmeny niektorých inštitútov, alebo práv a povinností, alebo iných skutočností, ktoré boli v pôvodnom znení zákona. Takáto úprava je nevyhnutná z dôvodu zachovania vnútornej konzistencie a logiky predpisu.

K bodom 130 a 131 [§ 100]

Zoznam zakázaných látok a zakázaných metód každoročne vydáva Svetová antidopingová agentúra a je súčasťou Svetového antidopingového programu. V zmysle § 87 ods. 1 zákona platí, že agentúra je povinná prijať antidopingové pravidlá v súlade so Svetovým antidopingovým programom. Na základe tohto ustanovenia agentúra pre účely boja proti dopingu v športe v Slovenskej republike každoročne upraví antidopingové pravidlá o nový zoznam zakázaných látok a zakázaných metód, ktorý vydáva Svetová antidopingová agentúra ako súčasť Svetového antidopingového programu. Všeobecne záväzný právny predpis ministerstva stratil svoje opodstatnenie. Dynamická podstata vývoja športu a jeho vnútorná fragmentácia na rôzne odvetvia s významne rozrôznenými potrebami postuluje nutnosť pristupovať k vymedzovaniu oprávnených nákladov v individuálnych právnych aktoch a nie všeobecne záväzným právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu dochádza k vypusteniu splnomocňovacieho ustanovenia týkajúceho sa oprávnených nákladov použitia príspevku uznanému športu.

K bodom 132 a 133 [§ 101 ods. 1 a 2]

Ide o úpravu vo vzťahu k použitiu správneho poriadku, pričom sa rozširuje použitie ustanovení správneho poriadku aj na konania o rozhodnutí o odmietnutí vydania osvedčenia o uznaní za národný športový zväz alebo za národnú športovú organizáciu.

K bodom 134 a 135 [§ 101a]

V návrhu zákona sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa rozdelenia finančných prostriedkov, ako aj určenia výšky limitu výdavkov na správu a prevádzku počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, a to vzhľadom na zmeny vykonané v § 69.

K bodu 136 [§ 106i]

Ustanovenie upravuje vzájomné vzťahy vyplývajúce z jednotlivých úprav a časové súvislosti. Ide najmä o úpravy vo vzťahu k zmluvám a iným právnym vzťahom, vo vzťahu k zosúladeniu stanov a vnútorných predpisov športovej organizácie. Ďalej v prípade Slovenského olympijského a športového výboru sa ustanovuje zriadiť orgán na riešenie sporov a disciplinárnych previnení do 31. januára 2025.

K bodu 137 [§ 107a]