Súčasťou analýzy sú ukazovatele o rozdelení počtu špecializovaných ambulancií podľa typu poskytovateľa, počet a priemerný vek lekárov v špecializovaných ambulanciách a iných zdravotníckych pracovníkov v špecializovaných ambulanciách ako aj rozdelenie počtu návštev a prvovyšetrení. Bližšie informácie sú uvedené v závere dôvodovej správy alebo na webovom sídle MZ SR: https://www.health.gov.sk/?Analyza-stavu-SAS
. Súčasný stav špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách v Slovenskej republike možno zhrnúť do súboru problémov, ktoré sú zároveň výzvami na nasledujúce obdobie s akcentom na starnutie populácie a následný rastúci dopyt aj po zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách. Medzi základné vlastnosti tohto segmentu patrí najmä:
▪statická verejná minimálna sieť, ktorá nereaguje na meniace sa potreby v čase,
▪nízky stupeň medzigeneračnej obmeny a absencia motivačných nástrojov,
▪vysoký priemerný vek lekárov vo vybraných odbornostiach,
▪nezohľadňovanie odlišného účelu pri naplnenosti siete, ktorý špecializované ambulancie v systéme plnia,
▪systémové bariéry spôsobujúce časť nevyžiadaných návštev ako napríklad indikačné a preskripčné obmedzenia,
▪nízky kompetenčný status lekárov vo všeobecných ambulanciách a ich nedostatočná funkcia ako gatekeeperov v systéme s dopadom na vysoký počet návštev u lekára,
▪kompetenčné kolízie medzi lekármi vo všeobecných ambulanciách a lekármi v špecializovaných ambulanciách,
▪vysoký stupeň administratívnej záťaže,
▪zastaraný zoznam zdravotných výkonov,
▪nedostatočný stupeň využívania elektronických služieb,
▪absencia nástrojov na manažment dopytu, čoho dôsledkom je vysoký počet návštev na lekára v medzinárodných porovnaniach,
▪pretrvávajúci model „sólo ambulancie“ v zložení 1 lekár a 1 sestra bez využitia potenciálu, ktorý na seba viaže administratívny pracovník a iné.
Sieť definovaná v roku 2008 pre 42 odborností je statická, formálne naplnená v 36 odbornostiach, bez každoročného prehodnocovania, vyjadrená výlučne na úrovni kraja, definovaná na odbor a nie na úroveň poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách podľa zákonného zoznamu špecializovaných ambulancií. Optimálna kapacita stanovuje minimálny počet lekárskych miest a nie optimálny počet, pričom zohľadňuje mernú jednotku lekárske miesto, kde aplikačná prax ukazuje výraznú diskrepanciu v evidencii úväzkov v databázach samosprávnych krajov a jednotlivých zdravotných poisťovní. Navyše nie je systémovo zabezpečené prepojenie, aby poskytovateľom nahlásený údaj o výške lekárskeho miesta zodpovedal rozsahu schválených ordinačných hodín. Zároveň sieť nezohľadňuje ďalšie demografické kritériá, ktoré ovplyvňujú dostupnosť a udržateľnosť siete, ktorými sú napr. veková štruktúra poistencov a pacientov jednotlivých špecializovaných ambulancií ako aj nerovnomernosť demografickej skladby medzi okresmi.
Chýba mechanizmus, ktorý by pravidelne monitoroval a vyjadroval cieľové hodnoty verejnej optimálnej siete po vzore definovanej siete pre poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti so zapojením terénnej znalosti samosprávnych krajov. Ide o jednu z kľúčových intervencií napríklad pre stratégiu vzdelávania a plánovania kapacít v oblasti ľudských zdrojov v ambulantnom sektore.