Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marek Lackovič a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Dana Kleinert.

Cieľom návrhu zákona je zefektívniť využívanie výnosu miestneho poplatku za rozvoj tým, že obciam a mestám, ktoré sú prijímateľom tohto výnosu, umožní vynakladať tieto zdroje na kúpu nehnuteľného majetku a pozemkov do vlastníctva obce za predpokladu splnenia vymedzených účelov. Týmto návrh reaguje na aplikačnú prax, kedy je získanie majetku do vlastníctva samosprávy častokrát lepším riešením pre rozvoj jej územia ako výstavba nových zariadení či infraštruktúry. Najvyšší kontrolný úrad (ďalej len „NKÚ“) vo svojej správe z roku 2023 konštatuje, že približne 65% výnosu poplatku za rozvoj bol v kontrolovaných obciach použitý na výdavky súvisiace so starostlivosťou o deti, školskými, športovými, sociálnymi zariadeniami a kultúrnou infraštruktúrou. Ďalej správa v tejto súvislosti popisuje príklad obce, ktorá porušila zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj tým, že z výnosu poplatku za rozvoj kúpila budovu za účelom zriadenia materskej školy. Z pohľadu NKÚ „možno skonštatovať, že realizáciou uvedených projektov sa na území obce zlepšili podmienky v predprimárnom aj v primárnom vzdelávaní detí. Financovať celú výstavbu od spracovania projektu alebo adaptovať prenajaté priestory z vlastných rozpočtových zdrojov, resp. cudzích zdrojov v podobe nenávratných príspevkov alebo bankových úverov nebolo možné.“.1 Z uvedeného možno konštatovať, že v aplikačnej praxi pozorujeme prípady, kedy platné znenie zákona naráža na účel samotného zákona, ktorým je prínos pre obyvateľov samosprávy vo forme novej infraštruktúry, resp. novej občianskej vybavenosti. Z pohľadu účelu zákona však nie je podstatné či nová infraštruktúra vstúpi do majetku obce vo forme novej výstavby alebo kúpou tejto infraštruktúry. Tento návrh zákona preto rozširuje možnosť použitia výnosu na kúpu príslušnej budovy za predpokladu, že dochádza k splneniu vymedzených účelov.

Zároveň otvorením možnosti nákupu pozemkov sa rovnako reaguje na aplikačnú prax, kedy samospráva doposiaľ nemohla kúpiť pozemok, na ktorom plánovala stavať nehnuteľný majetok z výnosu poplatku za rozvoj. Samosprávy tak boli nútené hľadať zdroje na kúpu majetku z iných príjmov hoci pre naplnenie účelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj bol majetok nevyhnutným predpokladom jeho naplnenia. V prvej časti sa tiež spresňuje, že príjmy z výnosov môžu byť použité aj na rekonštrukciu či obnovu majetku, pretože doposiaľ platné znenie zákona mohlo byť pre niektoré prípady nejednoznačné.

Zároveň sa navrhuje rozšírenie účelov, na ktoré môže byť výnos z poplatku za rozvoj použitý. V tejto časti sa rovnako vychádza z požiadavky aplikačnej praxe, kedy rozvojové obce potrebujú investovať zdroje výnosu aj na ďalšie oblasti, ktoré bezprostredne súvisia s nárastom populácie daných samospráv. V tomto prípade dochádza k rozšíreniu účelov aj na pohrebiská,

1 Najvyšší kontrolný úrad. str. 6, 2023. zdroj: https://www.nku.gov.sk/documents/33855/189570/96956-0-145.pdf/bdd995aa-387c-27f4-009c-ef3e0ea96f0b?t=1698021068198

krematóriá, ale aj infraštruktúru obecnej a mestskej polície, vrátane bezpečnostných systémov a administratívnych budov obcí a miest.

Návrhom zákona sa zvyšuje horná hranica sadzby poplatku, ktorú stanovuje miestna samospráva z pôvodných 35 eur na 50 eur. Horná hranica pre stanovenie výšky poplatku nebola zmenená od prijatia zákona v roku 2015. Od tohto obdobia je nevyhnutné zohľadniť infláciu, ktorá najmä v uplynulých troch rokoch zaznamenala bezprecedentný nárast a rovnako aj vývoj cien stavebných materiálov, ktoré rástli najmä v dôsledku externých faktorov. Výnos poplatku za rozvoj je primárne určený na stavebné a rekonštrukčné investície, a preto je nevyhnutné zohľadniť spomenuté faktory. Novostanovená výška 50 eur je určená s ohľadom na to, že samosprávy majú tendenciu zvyšovať sumu poplatkov postupne, nie nárazovo, a rovnako sa zohľadňuje fakt, že výška poplatkov je spravidla stanovená s dlhším časovým horizontom a nebýva novelizovaná každý rok.

Zároveň sa navrhuje doplniť príloha požadovaná ako súčasť návrhu na vklad do katastra pri vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti. Touto prílohou je potvrdenie obce o úhrade poplatku, ak bol na stavbu vyrubený. Návrh zákona tak reaguje na aplikačnú prax, kedy v niektorých prípadoch došlo k prevodu vlastníckych práv na novú osobu bez úhrady poplatku za rozvoj, pričom tento poplatok nebolo možné od poplatníka z objektívnych dôvodov (zánik bez právneho nástupcu) vymôcť.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, má pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V § 5 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý stanovuje, že povinnou prílohou zmluvy, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol vyrubený obcou/mestom poplatok za rozvoj, musí byť potvrdenie obce/mesta o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Touto zmenou sa sleduje zvýšenie vymožiteľnosti pohľadávok na poplatku za rozvoj zo strany samospráv.

K bodu 2

V § 7 ods. 1 sa upravuje horná hranica sadzby poplatku za rozvoj na 50 Eur. Navrhovaná zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia miestneho poplatku za rozvoj v roku 2015 zohľadnená nebola.

K bodu 3

V § 11 ods. 2 sa rozširuje možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaný v predmetnom ustanovení.

K bodu 4

V § 11 sa odsek 2 dopĺňa novými písmenami i) až k), čím sa rozširuje účel, na ktorý je možné použiť výnos z miestneho poplatku za rozvoj, a to o cintoríny, krematóriá, infraštruktúru mestskej či obecnej polície ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientske centrá.

K bodu 5

V § 11 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, v zmysle ktorého sa rozširuje možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov na kúpu nehnuteľného majetku slúžiaceho na účel definovaný v odseku 2.

K čl. II

V § 30 sa odsek 4 dopĺňa písmenom h), čím sa rozširuje zoznam príloh k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o potvrdenie obce/mesta o úhrade vyrubeného miestneho poplatku za rozvoj za prevádzanú stavbu.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2025.