1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá vláda Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024.
Zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) (ďalej len „zákon o dôveryhodných službách“) bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky implementované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28.8.2014) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“). Cieľom nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu vytvorením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej moci, čím sa mala zvýšiť účinnosť verejných a súkromných on-line služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Európskej únii (ďalej len „Únia“). Pre dosiahnutie predmetného cieľa nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení vytvorilo podmienky pre vzájomné uznávanie kľúčových cezhraničných prostriedkov komunikácie ako elektronická identifikácia, elektronické dokumenty, elektronické podpisy a elektronické doručovacie služby.
V politickom programe Európskej komisie „Digitálne desaťročie do roku 2030“, schváleného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. L 323, 19.12.2022), sa stanovujú všeobecné a digitálne ciele rámca Únie, ktoré majú do roku 2030 viesť k rozsiahlemu zavádzaniu dôveryhodnej, dobrovoľnej a používateľsky kontrolovanej digitálnej identity, ktorá je uznávaná v celej Únii a umožňuje každému používateľovi kontrolovať svoje údaje v online interakciách.
Návrh zákona implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. L 2024/1183, 30.4.2024) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1183“), do právneho poriadku Slovenskej republiky a taktiež zabezpečuje nevyhnutnú právnu úpravu vyplývajúcu z aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa zvýši celková úroveň poskytovania dôveryhodných služieb na národnej úrovni, ako aj v rámci európskeho spoločenstva.
Jedným z najdôležitejších doplnení v návrhu zákona ustanovenia o európskej peňaženke digitálnej identity. Účelom európskej peňaženky digitálnej identity je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám v celej Únii harmonizovaný prostriedok elektronickej identifikácie, ktorý im umožní vykonávať autentifikáciu a zdieľať údaje súvisiace s ich totožnosťou. Prostredníctvom európskej peňaženky digitálnej identity sa poskytne bezpečný prístup k verejným a súkromným službám prostredníctvom zlepšeného ekosystému dôveryhodných
2
služieb a prostredníctvom overených dôkazov totožnosti a elektronických osvedčení atribútov, ako napríklad akademické kvalifikácie vrátane vysokoškolských titulov alebo iné dosiahnuté formy vzdelania alebo odbornej kvalifikácie.
V súvislosti s uvedeným sa návrhom zákona upravujú aj úlohy a pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v oblasti digitálnej identifikácie a elektronického osvedčenia atribútov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude na základe tohto zákona poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity ex offo, zároveň však poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity bude môcť každý subjekt verejného, ako aj súkromného sektora, ktorý je kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby, alebo na tento účel preukáže, že s kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby uzatvorenú zmluvu a spĺňa požiadavky podľa čl. 5a nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Návrhom zákona sa tiež upravujú postupy ako sa stať poskytovateľom európskej peňaženky digitálnej identity
Ustanovenia upravujúce vydávanie mandátnych certifikátov budú aj naďalej platné, aj keď nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, v oddiely 9 (Elektronické osvedčenie atribútov) upravuje prvky elektronickej identifikácie, ktoré možno využívať na preukázanie konať za inú osobu. Taktiež sa dopĺňajú ustanovenia o kontrole, kde sa dopĺňa postavenie a právomoci Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „úrad“) v súvislosti s európskou peňaženkou digitálnej identity. Zároveň sa v návrhu zákona upravujú ustanovenia o správnych deliktoch a výškach pokút.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Únie.
Návrh zákona pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyvy na limit verejných výdavkov, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia / implementácia práva EÚ
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L 2024/1183, 30.4.2024).
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
júl 2024
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
september 2024
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
október 2024
2.Definovanie problému
Zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) (ďalej len „zákon o dôveryhodných službách“) bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky implementované nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28.8.2014) [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“]. Cieľom nariadenia (EÚ) č. 910/2014 je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu vytvorením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej moci, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných on-line služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Európskej únii (ďalej len „Únia“). Pre dosiahnutie predmetného cieľa nariadenie (EÚ) č. 910/2014 vytvára podmienky pre vzájomné uznávanie kľúčových cezhraničných prostriedkov komunikácie ako elektronická identifikácia, elektronické dokumenty, elektronické podpisy a elektronické doručovacie služby.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov je implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“] do právneho poriadku Slovenskej republiky a zároveň zabezpečiť nevyhnutnú právnu úpravu vyplývajúcu z aplikačnej praxe.
Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania dôveryhodných služieb, povinnosti poskytovateľov dôveryhodných služieb, pôsobnosť Ministerstva vnútra SR, Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „úrad“)
4
v oblasti dôveryhodných služieb, v oblasti elektronickej identifikácie, podmienky poskytovania európskych peňaženiek digitálnej identity, povinnosti poskytovateľov európskych peňaženiek digitálnej identity a sankcie za porušenie povinností podľa osobitného predpisu a tohto zákona.
4.Dotknuté subjekty
orgány verejnej moci
ústredné orgány štátnej správy
poskytovatelia dôveryhodných služieb
5.Alternatívne riešenia
Neboli identifikované žiadne alternatívne riešenia.
Nulový variant
Nariadenia Únie sa automaticky stávajú záväznými vo všetkých členských štátoch Únie odo dňa ich uplatňovania, avšak vzhľadom na rozsah nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení je potrebná aj úprava vnútroštátnych právnych predpisov. Úrad ako orgán dohľadu návrhom zákona upravuje nevyhnutné ustanovenia v zákone o dôveryhodných službách vyplývajúce z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, ako aj ustanovenia, ktoré sú z hľadiska aplikačnej praxe problematické.
Neschválením návrhu zákona budú pretrvávať problémy aplikačnej praxe nielen na strane poskytovateľov dôveryhodných služieb, ale aj na strane regulačných a kontrolných orgánov.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
-certifikačné politiky a podpisové politiky,
-schéma dohľadu,
-schéma certifikácie európskych peňaženiek digitálnej identity a schéma elektronickej identifikácie a schémy, ktorými sa určia technické postupy,
-podrobnosti pre kvalifikované dôveryhodné služby a európske peňaženky digitálnej identity podľa osobitného predpisu, na ktoré nie sú uplatňované vykonávacie akty podľa osobitného predpisu.
7.Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
Áno Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
--
8.Preskúmanie účelnosti
Preskúmanie účelnosti návrhu zákona sa bude vykonávať priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti, pričom sa budú zohľadňovať najmä skúsenosti z aplikačnej praxe a dodržiavanie bezpečnostných opatrení dotknutými subjektmi.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
5
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
Áno
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Áno
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V návrhu zákona sa v čl. I § 13 sa upravuje pokuta za priestupky a v čl. I § 14 sa upravujú pokuty za správne delikty. V nadväznosti na vypracovanú Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie nepredpokladá výrazný nárast počtu pokuty za priestupky a pokút za správne delikty, z toho dôvodu úrad predpokladá žiadny priamy vplyv na rozpočet verenej správy a na limit verejných výdavkov, po účinnosti novely zákona.
11.Kontakt na spracovateľa
PhDr. Ľubomír Klačko, PhD.
odbor regulácie a metodiky
sekcia regulácie a dohľadu
Národný bezpečnostný úrad
+421 2 6869 2446
12.Zdroje
Interné zdroje.
Závery z rokovaní vnútroštátnych pracovných skupín a pracovných skupín v rámci Únie v oblasti dôveryhodných služieb.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
6
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 161/2024 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
7
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2024
2025
2026
2027
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
149 977
150 802
150 802
v tom: Národný bezpečnostný úrad
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
149 977
150 802
150 802
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
+3
+3
+3
- vplyv na ŠR
0
+3
+3
+3
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
94 176
94 176
94 176
- vplyv na ŠR
0
94 176
94 176
94 176
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
149 977
150 802
150 802
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Tabuľka č. 1/B
8
2024
2025
2026
2027
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Výdavky a limit počtu zamestnancov vyplývajúce z návrhu zákona budú zabezpečené zo schváleného/stanoveného rozpočtu kapitoly NBÚ na príslušné rozpočtové roky, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2024
2025
2026
2027
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
9
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
10
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
V návrhu zákona sa v čl. I § 13 sa upravuje pokuta za priestupky a v čl. I § 14 sa upravujú pokuty za správne delikty. V nadväznosti na vypracovanú Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie nepredpokladá výrazný nárast počtu pokuty za priestupky a pokút za správne delikty, z toho dôvodu úrad predpokladá žiadny priamy vplyv na rozpočet verenej správy a na limit verejných výdavkov, po účinnosti novely zákona.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
11
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Platné pre Národný bezpečnostný úrad.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
149 977
150 802
150 802
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
94 176
94 176
94 176
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
36 618
36 618
36 618
Tovary a služby (630)2
0
0
825
825
Bežné transfery (640)2
0
19 183
19 183
19 183
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
149 977
150 802
150 802
12
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
0
0
0
13
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2024
2025
2026
2027
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
+3
+3
+3
z toho vplyv na ŠR
0
+3
+3
+3
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
130 794
130 794
130 794
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
94 176
94 176
94 176
z toho vplyv na ŠR
0
94 176
94 176
94 176
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
36 618
36 618
36 618
z toho vplyv na ŠR
0
36 618
36 618
36 618
Poznámka:
Platné pre Národný bezpečnostný úrad.
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
14
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.
15
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Zákon z ... 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov
Predkladateľ: Národný bezpečnostný úrad
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Sankcie a pokuty
0
0
D. Nepriame finančné náklady
161 000
0
E. Administratívne náklady
132 148
0
Spolu = A+B+C+D+E
293 148
0
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
293 148
0
G. Goldplating
0
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
0
0
1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.
16
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa
1
Zavedenie povinnosti pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby vykonať audit
272/2016 Z.z.
§ 3 odsek 4
2. EÚ úplná harmonizácia
01.01.2025
Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ
6
17 500
105 000
In (zvyšuje náklady)
2
Zavedenie povinnosti poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity predložiť certifikát súladu európskych peňaženiek digitálnej identity
272/2016 Z.z.
§ 10 ods. 1
2. EÚ úplná harmonizácia
01.01.2025
Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ
472
23
10 773
In (zvyšuje náklady)
3
Zavedenie povinnosti poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity zrušiť platnosť vydanej peňaženky digitálnej identity
272/2016 Z.z.
§ 10 ods. 3
2. EÚ úplná harmonizácia
01.01.2025
Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ
472
20
9 337
In (zvyšuje náklady)
4
Povinnosti poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity
272/2016 Z.z.
§ 10 ods. 5a - 5f
2. EÚ úplná harmonizácia
01.01.2025
Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ
472
237
112 039
In (zvyšuje náklady)
5
Zavedenie novej pokuty pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov
272/2016 Z.z.
§ 14 ods. 6
2. EÚ úplná harmonizácia
01.01.2025
Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ
670 817
0
6 000
In (zvyšuje náklady)
6
Zavedenie novej pokuty pre nekvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb
272/2016 Z.z.
§ 14 ods. 8
2. EÚ úplná harmonizácia
01.01.2025
Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ
1
20 000
20 000
In (zvyšuje náklady)
17
7
Zavedenie novej pokuty pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb
272/2016 Z.z.
§ 14 ods. 10
2. EÚ úplná harmonizácia
01.01.2025
Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ
6
3333,333333
20000
In (zvyšuje náklady)
8
Zavedenie novej pokuty pre poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity
272/2016 Z.z.
§ 14 ods. 12
2. EÚ úplná harmonizácia
01.01.2025
Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ
472
21
10 000
In (zvyšuje náklady)
18
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
3.1.3.1. Vstupné faktory
Základným vstupným faktorom je Početnosť jednotlivých dotknutých subjektov, ktorú zobrazuje nasledujúca tabuľka
Dotknutý subjekt
Početnosť
Zdroj
Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb (právnická osoba – podnikateľ)
6
NBÚ/EK2
Nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb
03
NBÚ/EK4
Poskytovateľ európskej peňaženky digitálnej identity
472
Odhad NBÚ na základe údajov poskytnutých NBS
Právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia
670 817
SBA na základe údajov ŠÚ SR5
3.1.3.2. Zavedenie povinnosti auditu kybernetickej bezpečnosti pre nové subjekty
Novela zákona v § 3 ods. 4 dopĺňa povinnosť pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby vykonať audit kybernetickej bezpečnosti.
Dotknutý subjekt
Počet človekodní
Cena za človekodeň
Cena celkom
Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodnej služby
50
700
35 000
Zdroj: Počet človekodní vychádza z expertného odhadu Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej, cena vychádza z cenníku KCCKB
https://cybercompetence.sk/wp-
content/uploads/dokumenty/ine/KCCKB-Cennik.pdf
Do samotnej kalkulačky pre Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií bol doplnený riadok pričom pre subjekty, ktoré vykonajú audit KB bola doplnená cena na základe odhadovaného počtu človekodní a trhovej ceny za človekodeň.
3.1.3.3. Zavedenie povinností pre poskytovateľov európskej peňaženky digitálnej identity
Jedným z najdôležitejších doplnení v návrhu zákona ustanovenia o európskej peňaženke digitálnej identity. Účelom európskej peňaženky digitálnej identity je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám v celej Európskej únii (ďalej len „Únia“) harmonizovaný prostriedok elektronickej identifikácie, ktorý im umožní vykonávať autentifikáciu a zdieľať údaje súvisiace s ich totožnosťou. Prostredníctvom európskej peňaženky digitálnej identity sa poskytne bezpečný prístup k verejným a súkromným službám prostredníctvom zlepšeného ekosystému
19
dôveryhodných služieb a pomocou overených dôkazov totožnosti a elektronických osvedčení atribútov, ako napríklad akademické kvalifikácie vrátane vysokoškolských titulov alebo iné dosiahnuté formy vzdelania alebo odbornej kvalifikácie. Cieľom európskeho rámca digitálnej identity je dosiahnuť posun od výlučného využívania vnútroštátnych riešení digitálnej identity k poskytovaniu elektronických osvedčení atribútov platných a právne uznávaných v celej Únii. Poskytovatelia elektronických osvedčení atribútov by mali profitovať z jasného a jednotného súboru pravidiel, zatiaľ čo orgány verejnej moci by mali mať možnosť využívať elektronické dokumenty v určitom stanovenom formáte. Návrhom zákona sa upravujú postupy ako sa stať poskytovateľom európskej peňaženky digitálnej identity.
Novela zákona určuje poskytovateľom európskej peňaženky digitálnej identity súbor povinností. Keďže poskytovanie európskej peňaženky digitálnej identity je inováciou, ktoré nebola doteraz zavedená, nie je možné stanoviť presnú kvantifikáciu časovej náročnosti. Z tohto dôvodu bola využitá Štandardná časová náročnosť povinnosti v zmysle metodického postupu pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie
3.1.3.4. Zavedenie novej pokuty
1. V § 14 ods. 6 sa zavádza nová pokuta, ktorú môže úrad uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi v maximálnej výške 3 000 EUR. Keďže v roku 2023 nebola uložená žiadna pokuta právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi, nepredpokladá sa výrazný počet nových pokút po účinnosti novely zákona.
2. V § 14 ods. 8 sa zavádza nová pokuta, ktoré môže Úrad uložiť nekvalifikovanému poskytovateľovi dôveryhodných služieb za správny delikt, do 5 000 000 eur, pre právnickú osobu pokutu do 5 000 000 eur alebo do 1 % jeho celosvetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, v ktorom k správnemu deliktu došlo, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Keďže v roku 2023 nebola uložená žiadna pokuta, nepredpokladá sa výrazný nárast ich počtu po účinnosti novely zákona.
3. V § 14 ods. 10 sa zavádza nová pokuta, ktoré môže Úrad uložiť kvalifikovanému poskytovateľovi dôveryhodných služieb za správny delikt, do 5 000 000 eur, pre právnickú osobu pokutu do 5 000 000 eur alebo do 1 % jeho celosvetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, v ktorom k správnemu deliktu došlo, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Keďže v roku 2023 nebola uložená žiadna pokuta, nepredpokladá sa výrazný nárast ich počtu po účinnosti novely zákona.
4. V § 14 ods. 12 sa zavádza nová pokuta, ktorú môže úrad uložiť poskytovateľovi európskej peňaženky digitálnej identity za správny delikt, a to vo výške do 500 000 eur. Keďže v roku 2023 nebola uložená žiadna pokuta, nepredpokladá sa výrazný počet nových pokút po účinnosti novely zákona.
Sumár odhadovaných frekvencií uložených pokút (vstup do ďalšieho výpočtu) a ich výška je uvedená v nasledovnej tabuľke:
Pokuta podľa
Frekvencia
Výška pokuty
§ 14 ods. 6
10 pokút každých 5 rokov
3 000
§ 14 ods. 8
1 pokuta každých 5 rokov
100 000
§ 14 ods. 10
1 pokuta každých 5 rokov
100 000
§ 14 ods. 12
1 pokuta každých 5 rokov
50 000
3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie
doplňujúce informácie6
6 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia
20
Nerelevantné nedochádza ku goldplatingu
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Účelom návrhu zákona je implementovať ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. L 2024/1183, 30.4.2024) [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“], do právneho poriadku Slovenskej republiky a taktiež zabezpečenie nevyhnutnej právnej úpravy vyplývajúcej z aplikačnej praxe. Úpravou existujúcej právnej normy sa zvýši celková úroveň poskytovania dôveryhodných služieb na národnej úrovni, ako aj v rámci európskeho spoločenstva. Konzultácie boli realizované Európskou komisiou pred vypracovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024. Závery konzultácií sú dostupné na:
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Nie
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Nie
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Nie
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Nie
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Nie
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity?
Nie
Akým spôsobom?
N/A
s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).
21
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?N/A
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
zvyšuje X nemení znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Bez vplyvu
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
zvyšuje X nemení znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
N/A
22
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby C-zvýšené používanie služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?
N/A
N/A
N/A
N/A
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
N/A
N/A
N/A
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
nie
áno
A,B
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
Áno
Nie
Konanie o splnení požiadaviek poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
Áno
Nie
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
Áno
Nie
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
Áno
Nie
K oznámeniu o zámere poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity sa predkladá certifikát súladu európskych peňaženiek digitálnej identity
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
Áno
Nie
23
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
Áno
Nie
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
Áno
Nie
N/A
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
Áno
Nie
Zoznam poskytovateľov európskej peňaženky digitálnej identity
Zoznam spoliehajúcich sa strán využívajúcich európske peňaženky digitálnej identity
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
Áno
Nie
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
Áno
Nie
Viď §10
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov?
Áno
Nie
Viď §10,11
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?
Áno
Nie
MV SR vydáva elektronické osvedčenie atribútov založených na referenčných údajoch v mene správcu alebo prevádzkovateľa referenčného registra, ktorý ho tým poverí
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?
(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)
24
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov
3.
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve:
Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Kapitola 3 – Aproximácia práva)
b)v sekundárnom práve:
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28.8.2014) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“);
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L, 2024/1183, 30.4.2024) ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1183“;
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019);
-vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1505 z 8. septembra 2015, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie a formáty týkajúce sa dôveryhodných zoznamov podľa článku 22 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 235, 9.9.2015) v platnom znení.
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-362/21
Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 20. októbra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Veliko Tarnovo - Bulharsko) „Ekofrukt“ EOOD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ - Veliko Tarnovo
Výrok rozsudku
1. Článok 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES sa vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby bol správny akt vyhotovený vo forme elektronického
25
dokumentu vyhlásený za neplatný, ak je podpísaný elektronickým podpisom, ktorý nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, aby sa považoval za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 12 uvedeného nariadenia, pod podmienkou, že jediným dôvodom vyhlásenia neplatnosti tohto aktu nie je len skutočnosť, že podpis na ňom elektronickú podobu.
2. Článok 3 bod 12 nariadenia č. 910/2014 sa vykladať v tom zmysle, že neexistencia „kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 15 tohto nariadenia postačuje na preukázanie, že elektronický podpis nie je „kvalifikovaným elektronickým podpisom“ v zmysle tohto článku 3 bodu 12, pričom jeho prípadná kvalifikácia ako „profesionálneho elektronického podpisu“ nie je v tejto súvislosti relevantná.
3. Nariadenie č. 910/2014 sa vykladať v tom zmysle, že zápis elektronického podpisu do certifikátu vydaného poskytovateľom dôveryhodných služieb nestačí na to, aby tento podpis zodpovedal požiadavkám stanoveným týmto nariadením na to, aby sa považoval za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 12 tohto nariadenia. Ak je takáto kvalifikácia spochybnená v rámci súdneho konania, vnútroštátny súd je povinný overiť, či splnené všetky kumulatívne podmienky stanovené v tomto článku 3 bode 12, z čoho vyplýva najmä jeho povinnosť overiť, či splnené podmienky uvedené v článku 26 a prílohe I toho istého nariadenia.
4. Článok 3 bod 12 a príloha I nariadenia č. 910/2014 sa majú vykladať v tom zmysle, že pri kontrole súladu kvalifikovaného elektronického podpisu s požiadavkami uvedenej prílohy nebráni okolnosť, že mená podpisovateľa, ktorý na ich napísanie obvykle používa cyriliku, boli prepísané do latinky, tomu, aby bol elektronický podpis tejto osoby považovaný za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle uvedeného článku 3 bodu 12 za predpokladu, že tento podpis je jedinečne spojený s podpisovateľom a umožňuje určenie jeho totožnosti, čo musí posúdiť vnútroštátny súd.
-rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-466/22
Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 29. februára 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen säd Veliko Tarnovo - Bulharsko) V.B. Trade OOD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ - Veliko Tarnovo
Výrok rozsudku
Článok 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES sa má vykladať v tom zmysle, že:
pokiaľ splnené podmienky článku 3 bodu 12 tohto nariadenia, súdy členských štátov povinné priznať kvalifikovanému elektronickému podpisu rovnakú dôkaznú silu ako vlastnoručnému podpisu v rámci toho, čo pre tento vlastnoručný podpis stanovuje príslušný vnútroštátny právny režim.
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)
uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení:
26
Bezpredmetné. Nariadenie záväzné odo dňa účinnosti.
b)
uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie:
Voči Slovenskej republike nebolo začaté žiadne z uvedených konaní ani uvedený postup Európskej komisie.
c)
uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:
K implementácií nariadenia (EÚ) 2024/1183 do slovenského právneho poriadku dochádza predkladaným návrhom zákona.
5.
Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom Európskej únie.
Úplne.
27
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Rozširuje sa predmet zákona v súlade s návrhom zákona podľa ktorého, sa ustanovuje pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) v oblasti elektronickej identifikácie. Ustanovujú sa podmienky poskytovania európskej digitálnej peňaženky digitálnej identity a povinnosti poskytovateľa európskej digitálnej peňaženky digitálnej identity. Navrhovaná úprava vyplýva z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, ktoré sa vykonáva návrhom zákona.
K bodom 2, 4, 7, 14 až 16 a 24
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“), ktoré majú vplyv na odkazy v poznámkach pod čiarou.
K bodu 3
Ide o zosúladenie pojmu „preukaz totožnosti“ so zákonom č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pojmu „cestovný pas“ so zákonom č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 5
S cieľom digitalizácie výkonu verejnej správy, sledovania princípu hospodárnosti a efektívnosti sa vypúšťa možnosť listinnej podoby formulára, ktorý oznamuje zámer poskytovať kvalifikovanú dôveryhodnú službu. Navrhovaný ods. 1 písm. c) vyplýva z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, ktoré ukladá povinnosť predkladať pred udelením štatútu audit o splnení požiadaviek stanovených v článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. L 333, 27. 12. 2022 [ďalej len „smernica (EÚ) 2022/2555“]. Transponovaním smernice (EÚ) 2022/2555 do právneho poriadku Slovenskej republiky je táto podmienka splnená auditom kybernetickej bezpečnosti podľa čl. 21 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení alebo podľa § 29 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 6
Navrhované ustanovenie § 3 ods. 4 je implementáciou čl. 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, ktorý ukladá povinnosť prevádzkovateľom základnej služby plniť povinnosti vyplývajúce z vyššie citovaného ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení . Súčasne sa ustanovuje notifikačná povinnosť kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby, ktorú si plní prostredníctvom formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle.
Ustanovenie odseku 5 ustanovuje povinnosť kvalifikovaného poskytovateľa
28
dôveryhodnej služby oznámiť úradu každú zmenu v poskytovaní kvalifikovanej dôveryhodnej služby prostredníctvom elektronického formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle, a predložiť úradu aktualizovaný certifikát príslušnej kvalifikovanej dôveryhodnej služby v elektronickej podobe a záverečnú správu z auditov orgánu dohľadu o výsledkoch auditu kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu, v elektronickej podobe, ktorá je splnená auditom kybernetickej bezpečnosti podľa § 29 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 8
Nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení špecifikuje v čl. 24 ods. 2 písm. a) v platnom znení lehotu na oznámenie zmien v poskytovaných kvalifikovaných službách, čím zanikla potreba úpravy tohto procesu v národnej legislatíve. Zároveň sa rušia ustanovenia o povinných hláseniach poskytovateľov dôveryhodných služieb o vydaných certifikátov, keďže nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení ukladá v čl. 24 ods. 2 písm. 5) každému, kto vydáva kvalifikované certifikáty, zriadiť a aktualizovať databázu vydaných certifikátov. Návrhom sa zabraňuje duplicite ustanovení v zákone s nariadením (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
K bodu 9
Ide o zosúladenie pojmu „cestovný pas“ so zákonom č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 10
Zverejnenie zoznamu oprávnení v strojovo spracovateľnej podobe umožňuje automatizované spracovanie dát, čo vedie k ich efektívnejšiemu využívaniu vo verejných elektronických službách.
K bodu 11
Ustanovenie § 11 upravuje podmienky poskytovania európskej peňaženky digitálnej identity a povinnosti poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity Ministerstvo vnútra bude na základe tohto zákona poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity ex offo, zároveň však poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity bude môcť osoba, ktorá je kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby, alebo na tento účel preukáže, že s kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby uzatvorenú platnú zmluvu a spĺňa požiadavky podľa čl. 5a nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Ide teda o každý subjekt verejného, ako aj súkromného sektora, ktorý bude spĺňať vyššie uvedené požiadavky v súlade s nariadením (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Zmluvou sa preukazuje, že musí ísť o zabezpečenie funkcionalít podporovaných peňaženkou, pričom samotné posúdenie prebieha v rámci administratívneho konania.
Subjektom, ktoré budú poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity sa ustanovuje základný rámec ich povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Z dôvodu výkonu dohľadu ex ante sa ukladá povinnosť subjektu, ktorý plánuje poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity, oznámiť tento zámer úradu prostredníctvom elektronického formulára, ktorý úrad zverení na svojom webovom sídle, spolu s certifikátom európskej peňaženky digitálnej identity. Úrad ako orgán dohľadu možnosť rozhodnutím pozastaviť plánované poskytovanie európskej peňaženky digitálnej identity, ak nie splnené požiadavky nariadenia (EÚ) č. 910/2014
29
v platnom znení. Návrhom sa tiež ukladá povinnosť poskytovateľovi európskej peňaženky digitálnej identity zrušiť európsku peňaženku digitálnej identity v prípadoch stanovených v čl. 5a ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
Registrovať spoliehajúcu sa stranu je podľa návrhu zákona možné len na základe žiadosti a po overení identity, aby nemohli byť spochybnené právne následky využívania európskej peňaženky digitálnej identity. Používanie európskej peňaženky digitálnej identity musí byť dobrovoľné, a preto sa vyžaduje, aby osoba vykonala prejav vôle a zaviazala sa k dodržiavaniu pravidiel európskej peňaženky digitálnej identity.
Navrhované povinnosti v odseku 6 majú za cieľ zefektívniť výkon dohľadu nad poskytovateľmi európskej peňaženky digitálnej identity a naplniť požiadavky nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Za autentifikačný certifikát sa bude považovať „access certificate“ podľa vykonávacieho nariadenia k nariadeniu (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
K bodu 12
Ministerstvo vnútra bude za Slovenskú republiku poskytovať elektronickú peňaženku digitálnej identity, čím bude naplnená povinnosť pre členské štáty vyplývajúca z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, poskytnúť aspoň jednu európsku peňaženku digitálnej identity. Ustanovením sa ministerstvu vnútra v oblasti digitálnej identifikácie priznávajú oprávnenia a zodpovednosti za centralizáciu zoznamu spoliehajúcich sa strán, poskytovanie európskej peňaženky digitálnej identity, spojenie osobných údajov s európskou peňaženkou digitálnej identity a ich validácia v súlade s požiadavkami čl. 5a ods. 18 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Čl. 11a ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení bude implementovaný v rámci schémy elektronickej identifikácie, ktorú predpokladá nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
Súčasne sa v § 10a ods. 2 návrhu zákona ministerstvu vnútra určuje rozsah pôsobnosti v oblasti elektronického osvedčenia atribútov, ak o to požiada osoba zodpovedná za autentický zdroj a identifikuje subjekty verejného sektora, ktoré zodpovedné za elektronické atribúty, ktoré majú byť osvedčované. Ministerstvo vnútra na základe požiadavky subjektu verejného sektora zaregistruje typy atribútov oprávnení pre elektronické osvedčenia atribútov a bude zodpovedať za jednoznačné pridelenie elektronického osvedčenia atribútov oprávnenej osoby. Ministerstvo vnútra vydáva a ruší elektronické osvedčenie atribútov založené na údajoch z autentického zdroja subjektu verejného sektora. Týmto nie je dotknuté oprávnenie vydať alebo zrušiť elektronické osvedčenia atribútov inej osobe v súlade s čl. 45f nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
K bodu 13
Ustanovenie § 11 vymedzuje úlohy úradu vychádzajúc z obsahu nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení a zároveň z existujúcej praxe. Nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení zaviedlo inštitút jednotného kontaktného miesta na komunikáciu a spoluprácu s orgánmi Európskej únie, ako aj s ostatnými členskými štátmi a skupinu pre spoluprácu v oblasti digitálnej identity. Úrad sa podľa navrhovanej úpravy stane členom skupiny pre spoluprácu v oblasti digitálnej identity, ako aj jednotným kontaktným miestom pre dôveryhodné služby, európske peňaženky digitálnej identity a schémy elektronickej identifikácie. Úradu sa ukladajú oznamovacie povinnosti
30
vyplývajúce z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Úrad pozastavuje poskytovanie alebo používanie európskej peňaženky digitálnej identity a ruší jej platnosť podľa čl. 5e ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Navrhované ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) až m) ostávajú zachované.
Ustanovenie § 12 oprávňuje úrad vykonávať kontrolu dodržiavania povinností poskytovateľa dôveryhodnej služby alebo poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity, ktorá sa vykonávať podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z“). Návrh reflektuje na problémy z aplikačnej praxe, ktoré vznikali limitovaním výkonu kontroly len na základe konkrétnych ustanovení zákona č. 10/1996 Z. z.
Ustanovenie upravuje výkon dohľadu, podľa ktorého úrad dohliada na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb a poskytovateľov európskych peňaženiek digitálnej identity s cieľom zaručiť prostredníctvom dohľadu ex ante a ex post, aby títo poskytovatelia dôveryhodných služieb a poskytovatelia európskych peňaženiek digitálnej identity spĺňali požiadavky stanovené nariadením (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
K bodu 17
Navrhovaná úprava reflektuje zmeny v rozsahu povinností v zákone ako aj v nariadení (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. V § 14 ods. 5 sa ustanovuje, že správneho deliktu sa orgán verejnej moci dopustím tým, že vydá elektronické osvedčenie atribútov v rozpore s čl. 45f ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení a ustanovuje sa výška pokuty.
V § 14 ods. 6 sa ustanovujú správne delikty, ktorých sa dopustí nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodnej služby tým, že poruší povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení .
K bodu 18
V § 14 ods. 7 sa ustanovuje výška pokuty pre nekvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby za správny delikt podľa § 14 ods. 6 v súlade s požiadavkami čl. 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
V § 14 ods. 8 sa ustanovujú správne delikty pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby za porušenie povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení
K bodu 19
V § 14 ods. 9 sa ustanovuje výška pokuty pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby za správny delikt podľa § 14 ods. 8 v súlade s požiadavkami čl. 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
V § 14 ods. 10 a 11 sa ustanovujú správne delikty poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity a výška pokút v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, aby stanovené sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce.
K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenami v § 14.
K bodu 21
31
V návrhu zákona sa vypúšťa ustanovenie o elektronickej podateľne, avšak táto úprava bude upravená v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý je sprievodnou novelou ako čl. II návrhu zákona, spolu so splnomocňovacím ustanovením na vydanie podrobností o zabezpečení činností elektronickej podateľne súvisiace s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.
Presun právnej úpravy v oblasti elektronickej podateľne je odôvodnený skutočnosťou, že nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení takýto inštitút nepozná a úprava je nad rámec predmetného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že elektronická podateľňa je etablovaný prvok v oblasti elektronickej komunikácie na vnútroštátnej úrovni a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a iné orgány verejnej moci prejavili potrebu tento inštitút zachovať na účely zabezpečenia elektronickej komunikácie v Slovenskej republike, dochádza po dohode s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky k presunu právnej úpravy do § 10 ods. 7 a § 59 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
K bodu 22
Vypúšťa sa splnomocňovacie ustanovenie týkajúce sa elektronickej podateľne, keďže táto úpravu bude upravená v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý je sprievodnou novelou ako čl. II návrhu zákona.
Súčasne sa navrhuje ustanoviť splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia opatrenia v oblasti elektronickej identifikácie a dôveryhodných služieb podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Ide o obdobné splnomocňovacie ustanovenie ako je ustanovené v zákone č. 69/2018 Z. z., ktoré vyplýva z aplikačnej praxe, kedy sa bežne stáva, že Európska komisia mešká s prijatím vykonávacích nariadení k európskemu nariadeniu. Ide teda o riešenie situácie, ktorá v budúcnosti môže vzniknúť a úrad, ako orgán zodpovedný za danú oblasť, zámer byť pripravený legislatívne na to, ak táto situácia vznikne, aby mal právny základ na vydanie vykonávacieho právneho predpisu.
K bodu 23
Z dôvodu ponechania mandátnych certifikátov a zavedenia elektronického osvedčenia atribútov v súlade s nariadením (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení sa ustanovuje vzťah medzi týmito inštitútmi.
K bodu 25
Ide o opravu chyby v písaní v platnom znení zákona, keďže v poznámke pod čiarou k odkazom 43 a 44 je uvedený nesprávny odkaz na nariadenie (EÚ) č. 910/2016 a správne má ísť o nariadenie (EÚ) č. 910/2014.
32
K čl. II
K bodu 1
V nadväznosti na vypustenie úpravy elektronickej podateľne zo zákona č. 272/2014 Z. z. sa navrhuje úprava v predmetnej úprave v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
K bodu 2
Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie podrobností o zabezpečení činností elektronickej podateľne súvisiace s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.
K čl. III
Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potreby implementácie nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
V Bratislave, 2. októbra 2024
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Roman Konečný, v. r.
riaditeľ Národného bezpečnostného úradu