dokumentu vyhlásený za neplatný, ak je podpísaný elektronickým podpisom, ktorý nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, aby sa považoval za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 12 uvedeného nariadenia, pod podmienkou, že jediným dôvodom vyhlásenia neplatnosti tohto aktu nie je len skutočnosť, že podpis na ňom má elektronickú podobu.
2. Článok 3 bod 12 nariadenia č. 910/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že neexistencia „kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 15 tohto nariadenia postačuje na preukázanie, že elektronický podpis nie je „kvalifikovaným elektronickým podpisom“ v zmysle tohto článku 3 bodu 12, pričom jeho prípadná kvalifikácia ako „profesionálneho elektronického podpisu“ nie je v tejto súvislosti relevantná.
3. Nariadenie č. 910/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že zápis elektronického podpisu do certifikátu vydaného poskytovateľom dôveryhodných služieb nestačí na to, aby tento podpis zodpovedal požiadavkám stanoveným týmto nariadením na to, aby sa považoval za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 12 tohto nariadenia. Ak je takáto kvalifikácia spochybnená v rámci súdneho konania, vnútroštátny súd je povinný overiť, či sú splnené všetky kumulatívne podmienky stanovené v tomto článku 3 bode 12, z čoho vyplýva najmä jeho povinnosť overiť, či sú splnené podmienky uvedené v článku 26 a prílohe I toho istého nariadenia.
4. Článok 3 bod 12 a príloha I nariadenia č. 910/2014 sa majú vykladať v tom zmysle, že pri kontrole súladu kvalifikovaného elektronického podpisu s požiadavkami uvedenej prílohy nebráni okolnosť, že mená podpisovateľa, ktorý na ich napísanie obvykle používa cyriliku, boli prepísané do latinky, tomu, aby bol elektronický podpis tejto osoby považovaný za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle uvedeného článku 3 bodu 12 za predpokladu, že tento podpis je jedinečne spojený s podpisovateľom a umožňuje určenie jeho totožnosti, čo musí posúdiť vnútroštátny súd.
-rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-466/22
Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 29. februára 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen säd Veliko Tarnovo - Bulharsko) – V.B. Trade OOD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ - Veliko Tarnovo
Článok 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES sa má vykladať v tom zmysle, že:
pokiaľ sú splnené podmienky článku 3 bodu 12 tohto nariadenia, súdy členských štátov sú povinné priznať kvalifikovanému elektronickému podpisu rovnakú dôkaznú silu ako vlastnoručnému podpisu v rámci toho, čo pre tento vlastnoručný podpis stanovuje príslušný vnútroštátny právny režim.