1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, ako iniciatívny materiál.

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 zaviazala, s ohľadom na zefektívnenie boja proti daňovým a colným únikom, eliminovať legislatívne medzery umožňujúce agresívne daňové plánovanie a podporujúce škodlivé daňové praktiky. Využitím existujúcich a prijímaním nových opatrení sa sleduje dosiahnutie minimalizácie počtu a objemu daňových únikov a zníženie daňovej medzery. Pre tento účel vláda Slovenskej republiky chce, okrem využitia represívnych opatrení, uplatňovať v čo najväčšej miere aj preventívne nástroje.

Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), je, v súlade s vyššie uvedeným, realizácia špecifických opatrení v oblasti práva na odpočítanie dane, ako aj jeho opráv a úprav. Sleduje sa prijatie takých pravidiel zodpovedajúcich základným požiadavkám spoločného systému DPH, cieľom ktorých je zabezpečiť presnosť odpočítanej dane z tovarov a služieb a tým aj neutralitu daňového zaťaženia. Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde najmä k rozšíreniu prípadov, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť opravy odpočítanej dane, k spresneniu legálnej definície pojmu „investičný majetok“ a k úprave pravidiel v oblasti úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku.

V oblasti opravy odpočítanej dane podľa § 53 zákona o DPH sa navrhuje zohľadniť aj iné prípady, ako len situácie, keď oprave odpočítanej dane predchádza oprava základu dane na strane dodávateľa tovaru alebo služby. V praxi totiž môžu nastať aj iné situácie, ktoré by odôvodňovali vykonať opravu odpočítanej dane, a to vo všeobecnosti v prípade, keď nastane zmena vo faktoroch použitých pri určení výšky odpočítanej dane. Tieto situácie však nie sú v súčasnom znení zákona o DPH zohľadnené. V tejto súvislosti sa navrhuje doplniť § 53 zákona o DPH ďalšími situáciami, kedy je, s ohľadom na realizáciu zásady neutrality, potrebné pristúpiť k vykonaniu opravy odpočítanej dane. Rozšírenie uplatňovania § 53 zákona o DPH sa navrhuje aj vo vzťahu k investičnému majetku.

Zákon o DPH v platnom znení obsahuje pre svoje účely legálnu definíciu pojmu „investičný majetok“, ktorá sa uplatňuje naprieč celým týmto zákonom, no predovšetkým v rámci úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku. Keďže súčasná definícia nie je dostatočná, nakoľko z nej nie je zrejmé, že pod tento pojem sa má zahŕňať výlučne dlhodobý majetok platiteľa, navrhuje sa jej spresnenie, aby jednoznačne vylučovala zásoby.

Aktuálne platný a účinný vzorec, ktorým sa určuje výška buď dodatočne odpočítateľnej dane, alebo dodatočne neodpočítateľnej dane pri investičnom majetku, nereflektuje požiadavky kladené Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347 11.12.2006) v platnom znení. V tejto súvislosti sa zavádza nový spôsob vykonávania úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku, a to tak pri zmene

2

účelu použitia, ako aj pri zmene rozsahu použitia investičného majetku. Pôvodná technika výkonu úpravy odpočítanej dane zostane zachovaná, v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES v platnom znení, len pre situáciu dodania investičného majetku pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane.

Zároveň z dôvodu požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe dôjde k úprave niektorých ustanovení zákona o DPH.

Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky.

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Trinásta smernica Rady zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (86/560/EHS) (Ú. v. ES L 326, 21.11.1986; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/ zv. 1).

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.

Smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008).

Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008) v platnom znení.

Smernica Rady 2008/117/ES zo 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 14, 20.1.2009).

Smernica Rady 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2010).

Smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017) v platnom znení.

Smernica Rady (EÚ) 2018/1695 zo 6. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 282, 12.11.2018) v platnom znení.

Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení.

Termín začiatku a ukončenia PPK

III. štvrťrok 2024

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

III. štvrťrok 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

III. štvrťrok 2024

2.Definovanie problému

V oblasti opravy odpočítanej dane sa zohľadňujú len situácie, keď oprave odpočítanej dane predchádza oprava základu dane na strane dodávateľa tovaru alebo služby. V praxi však môžu nastať aj iné situácie, ktoré by odôvodňovali vykonať opravu odpočítanej dane, napríklad v prípade, keď nastane zmena vo faktoroch použitých pri určení výšky odpočítanej dane.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) obsahuje pre svoje účely legálnu definíciu pojmu „investičný majetok“, ktorá sa uplatňuje naprieč celým týmto

4

zákonom. Súčasná definícia ale nie je dostatočná, nakoľko z nej nie je zrejmé, že pod tento pojem sa má zahŕňať výlučne dlhodobý majetok platiteľa.

Aktuálne platný a účinný vzorec, ktorým sa určuje výška dodatočne odpočítateľnej dane alebo dodatočne neodpočítateľnej dane pri investičnom majetku, nereflektuje požiadavky kladené Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica“).

Dôvodom ďalších navrhovaných právnych úprav sú najmä poznatky zistené z praxe pri aplikácii zákona o DPH, ktorých cieľom je eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž.

3.Ciele a výsledný stav

V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027 je primárnym cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) realizácia špecifických opatrení v oblasti práva na odpočítanie dane, ako aj jeho opráv a úprav. Sleduje sa prijatie takých pravidiel zodpovedajúcich základným požiadavkám spoločného systému DPH, cieľom ktorých je zabezpečiť presnosť odpočítanej dane z tovarov a služieb, a tým aj neutralitu daňového zaťaženia.

Upravia sa teda ďalšie situácie, kedy je potrebné pristúpiť k vykonaniu opravy odpočítanej dane, s ohľadom na realizáciu zásady neutrality. Rozšírenie sa navrhuje aj vo vzťahu k investičnému majetku.

Spresnením legálnej definície investičného majetku sa z nej jednoznačne vylúčia zásoby.

Úprava odpočítanej dane za príslušný kalendárny rok sa nebude vykonávať v rozsahu za všetky zostávajúce kalendárne roky do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane, vrátane kalendárneho roka, v ktorom došlo k zmene účelu a/alebo rozsahu použitia investičného majetku. Zároveň sa zavedie nový spôsob vykonávania úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku, a to tak pri zmene účelu použitia, ako aj pri zmene rozsahu použitia investičného majetku.

Ďalšími navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady, zdaniteľné osoby.

5.Alternatívne riešenia

Neboli identifikované žiadne iné alternatívne riešenia k návrhu zákona.

Nulovým variantom je ponechanie súčasného stavu, ktorý však zachováva negatívny dopad na štátny rozpočet, ale aj negatívny dopad na cash flow platiteľov dane.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☒ Áno ☐ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Vplyvov na podnikateľské prostredie

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti návrhu zákona sa uskutoční v súlade s bodom 10. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (Ex post hodnotenie).

5

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Primárny dôvod na vypracovanie predkladaného návrhu zákona, a to realizácia špecifických opatrení v oblasti práva na odpočítanie dane, ako aj jeho opráv a úprav, predstavuje v rámci návrhu zákona pozitívny, nekvantifikovaný vplyv na verejné financie. Vzhľadom na technickú povahu opatrení a nedostatok dát potrebných na kvantifikáciu, nie je možné určiť presné čísla fiškálneho vplyvu. Povaha návrhu zákona avšak evokuje dodatočné zvýšenie príjmov z dane z pridanej hodnoty na horizonte rozpočtu.

Návrh zákona bude vyžadovať úpravy v informačných systémoch finančnej správy, a to PFS a ISFS-SD, ale bez finančného dopadu, resp. finančný dopad už bol zahrnutý vo finančných vplyvoch vyvolaných predchádzajúcou novelou zákona o DPH v rámci povahy nevyhnutných zmien a pridelený do rozpočtu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky na rok 2024.

6

Návrh zákona vyvoláva pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré však nie je možné kvantifikovať prostredníctvom kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie. Podľa povahy navrhovaných zmien však ide najmä o spresnenie, resp. o zmenu už existujúcich regulácií. Prognózovať správanie podnikateľského prostredia v tejto súvislosti však nie je možné. MFSR predpokladá, že návrh zákona bude mať marginálny negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Filip Richter, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:

filip.richter@mfsr.sk

, tel.: 02 5958 3494

JUDr. Ján Dancák, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:

jan.dancak@mfsr.sk

, tel.: 02 5958 3495

12.Zdroje

Rozsudky Súdneho dvora.

Aplikačná prax Ministerstva financií Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, Inštitútu finančnej politiky.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 144/2024

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť dátum a kritéria hodnotenia účelnosti predkladaného materiálu.

Pripomienka neakceptovaná.

Odôvodnenie: MF SR okrem uvedeného v bode 8 vyššie posudzuje účelnosť prijatých zákonov na základe podnetov orgánov finančnej správy vykonávajúcich správu daní.

Ku goldplatingu

Komisia sa domnieva, že pri preukazovaní čl. 1 ods. 3 smernice 2008/117/ES v platnom znení dochádza ku goldplatingu, kedy smernica EÚ ustanovuje lehotu „nepresiahne jeden mesiac“ , pričom navrhovaná slovenská právna úprava nad rámec požiadaviek smernice EÚ ustanovuje lehotu 25 dní. Komisia preto žiada náležite vyplniť stĺpce (9) a (10) tabuľky zhody, pod tabuľkou zhody uviesť „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ a uvedené reflektovať v doložke vybraných vplyvov.

Pripomienka neakceptovaná.

Odôvodnenie: SR si historicky zvolila lehotu na podanie daňového priznania k DPH 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, nakoľko čím skôr mala finančná správa k dispozícii údaje, tým skôr mohla identifikovať nepoctivých platiteľov dane. Rovnakú lehotu si SR zvolila v súvislosti so vstupom do Európskej únie aj na podanie súhrnného výkazu s cieľom, aby finančná správa získala dáta v rovnakom čase na prípadnú ďalšiu analýzu. Neskôr začala napomáhať aj analýza dát získaných z kontrolných výkazov, ktoré sa podávajú v rovnakej lehote.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu:

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ:

Vláda Slovenskej republiky.

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

E. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D+E

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:

IN

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

8

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

9

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie2

Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).

Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..

Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.

Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

10

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2024/87 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (internetová stránka www.slov-lex.sk) od 16.4.2024, s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 15.05.2024. K predbežnej informácií neboli predložené žiadne pripomienky.

K predbežnej informácii sa uskutočnili konzultácie s dvomi subjektmi – Slovenskou komorou daňových poradcov a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré prejavili záujem zúčastniť sa konzultácií k predbežnej informácii. V priebehu konzultácii odzneli skôr podnety technickej a vysvetľujúcej povahy vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax a právnu úpravu. Záverom uvádzame, že predmetný návrh zákona je v prípravnej fáze a jeho znenie bude zverejnené v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Na konzultácie/diskusiu k návrhu zákona boli prizvaní:

Slovenská komora daňových poradcov (ďalej len „SKDP“)

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MHSR“)

Dňa 28. mája 2024 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2024/87 stretnutia so zástupcami SKDP a MHSR.

Zástupca MFSR predstavil základné ciele pripravovaného návrhu zákona.

Návrhom zákona dôjde predovšetkým, tak ako bolo avizované v predbežnej informácii, k vyplneniu aktuálnych legislatívnych medzier, ktoré boli identifikované v spolupráci s finančnou správou. Návrh zákona sa primárne zameriava na dva kľúčové inštitúty súvisiace s právom na odpočítanie dane. Ide o opravu odpočítanej dane a úpravu odpočítanej dane. Podstatou navrhovaných zmien je nastaviť také opatrenia, aby sa spresnilo uplatňovanie práva na odpočítanie dane, keď podľa súčasných pravidiel môže dochádzať k väčšiemu oddaneniu majetku, než k akému by malo dochádzať.

Oprava odpočítanej dane podľa § 53 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH) sa podľa aktuálneho znenia zákona o DPH vykonáva len v prípadoch, kedy dochádza k oprave základu dane, pričom smernica o DPH je v tomto ohľade formulovaná oveľa širším spôsobom, na základe ktorého by sa oprava odpočítanej dane mala vykonávať aj v iných prípadoch. Pri úprave odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH predstavuje problematický prvok práve definícia investičného majetku na účely zákona o DPH. Podľa nášho názoru táto definícia nie je dostatočne presná, keďže z nej explicitne nie sú vylúčené zásoby. Príkladom situácie, kedy by sa nemala vykonávať úprava odpočítanej dane, ale oprava odpočítanej dane, je výstavba bytového domu, pozostávajúceho z jednotlivých bytov, na účely predaja jednotlivých bytov konečným spotrebiteľom, pričom na vstupe došlo k uplatneniu práva na odpočítanie dane v plnom rozsahu a byty sa podarilo predať až po 5 rokoch od kolaudácie v režime povinného oslobodenia od dane podľa § 38 zákona o DPH.

Návrhom zákona sa ďalej stanoví nové kritérium začiatku obdobia na úpravu odpočítanej dane, a to tak pri hnuteľnom investičnom majetku, ako aj pri nehnuteľnom investičnom majetku, pričom pôjde o prvé skutočné použitie tohto majetku. Uvedené sa následne prejaví aj na potrebe následnej úpravy spôsobu vykonávania opravy, resp. úpravy odpočítanej dane. Zákon o DPH zároveň vychádza z tzv. predikatívneho systému vykonávania úpravy odpočítanej dane, na

11

základe ktorého sa predpokladá, že investičný majetok sa bude používať príslušným spôsobom až do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane. Uvedený mechanizmus je síce pre podnikateľský sektor administratívne jednoduchší, ale smernica o DPH požaduje, aby sa úprava odpočítanej dane rozložila na jednotlivé roky. Návrh zákona sa okrem doposiaľ uvedeného dotkne aj výpočtu základu dane pri bezodplatne dodaných tovaroch. V tejto súvislosti sa budeme inšpirovať právnymi úpravami okolitých členských štátov, ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ [napr. Fischer a Brandenstein, C-322/99 alebo Finanzamt X (a transmission d’un bien à titre gratuit), C-207/23].

Komentované úpravy obsiahnuté v návrhu zákona by v zásade nemali predstavovať výrazný náklad ani vo vzťahu k štátnym (informačným) systémom, ako ani vo vzťahu k podnikateľom, s výnimkou úpravy odpočítanej dane.

Účinnosť návrhu zákona sa bude odvíjať aj od rýchlosti a celkového priebehu legislatívneho procesu, no predpokladá sa 1.1.2025.

Návrh zákona sa môže čiastkovo dotknúť aj osobitných úprav pre malé podniky, čo bude závisieť od výsledkov diskusií k predmetným úpravám na úrovni EÚ. Každopádne by však malo ísť len o drobné zmeny.

K návrhu zákona odzneli nasledovné okruhy otázok a reakcií:

1.Prosba o zopakovanie príkladu s výstavbou a predajom bytu.

Developer postaví bytový dom pozostávajúci z jednotlivých bytov, ktoré budú vlastne zásobou a nemali by byť na účely zákona o DPH považované za investičný majetok. V takomto prípade by mala vzniknúť len povinnosť opravy odpočítanej dane, a nie úpravy odpočítanej dane.

2.Podľa poslednej novely zákona o DPH sa umožnilo vybraným subjektom, keď poskytujú výlučne služby oslobodené od DPH podľa § 37 až 39 zákona o DPH, aby nepodávali žiadosť o registráciu pre daň. Uvažuje sa o nejakých zmenách aj v tejto súvislosti?

Od roku 2023 platí, že tieto vybrané subjekty sa nemusia registrovať pre daň, ak poskytujú výlučne plnenia oslobodené od dane. Vzhľadom na zmeny v registračných ustanoveniach v nadväznosti na osobitné úpravy pre malé podniky s účinnosťou od 1.1.2025, uvedené už nebolo možné zachovať v pôvodnom znení. So snahou zachovať týmto subjektom isté odbremenenie od administratívnych povinností, do zákona o DPH sa zakotvilo, že tieto subjekty síce budú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň, ale uvedú v nej, že dosiahli obrat výlučne z plnení oslobodených od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH, a potom od nich zákon o DPH nevyžaduje plnenie iných administratívnych povinností, s výnimkou vedenia záznamov. Takáto situácia sa ale zväčša týka prenajímateľov nehnuteľností. Pri finančných službách, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39 zákona o DPH, sa k týmto službám často pridruží aj iná služba, ktorá nespĺňa podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane.

3.Čo sa teda vlastne presne zmení v tej úprave odpočítanej dane? Teraz sa postupuje tak, že každý rok sa prehodnotí používanie investičného majetku a buď sa do-odpočítava všetko alebo sa vráti všetko za počet zostávajúcich kalendárnych rokov vrátane príslušného kalendárneho roka, za ktorý sa vykonáva úprava odpočítanej dane.

12

Problém predstavuje práve to súhrnné vykonávanie úpravy za počet zostávajúcich kalendárnych rokov. Zákon o DPH akoby predpokladá, že sa dotknutý investičný majetok bude takto využívať až do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane. Výpočet čiastky úpravy odpočítanej dane by sa nemal násobiť počtom zostávajúcich rokov do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane. Jediná výnimka je pri predaji tovaru pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane. V ostatných prípadoch by sa úprava odpočítanej dane mala robiť jednotlivo za každý kalendárny rok.

4.Postup bude teda taký, že v decembri sa bude prepočítavať, čo sa stalo v tom danom roku.

Áno. Referenčným kritérium bude uplatnené právo na odpočítanie dane v čase prvého skutočného použitia.

5.Obmedzí sa navrhovanou úpravou uplatňovanie práva na odpočítanie dane v takom zmysle, že platiteľ si ho nebude môcť uplatniť až dokiaľ nenastane prvé použitie?

Nie, právo na odpočítanie dane bude naďalej možné uplatniť aj pri zamýšľanom použití. Uplatnené právo na odpočítanie sa prípadne následne len upraví podľa toho, aké bude prvé skutočné použitie daného vstupu.

6.Otázka na báze konkrétneho príkladu – podnikateľ si kúpil automobil, sleduje pri ňom 5 rokov úpravu odpočítanej dane, pričom na začiatku si odpočítal všetko. Postupom podľa návrhu zákona si teda rozdelí sumu odpočítanej dane na 5 rokov a po 1 jednom roku upravuje príslušnú jednu pätinu tejto sumy. Keď podnikateľovi vznikne za prvý rok koeficient, tak upraví odpočítanú daň za ten jeden príslušný rok. Keď je táto príslušná časť sumy odpočítanej dane vysporiadaná, v druhom roku sa podnikateľ sústreďuje na druhú pätinu sumy odpočítanej dane atď.

Áno, presne takýmto spôsobom bude podnikateľ postupovať. Úprava odpočítanej dane sa vykonáva vždy vo vzťahu k tomu úvodnému odpočítaniu dane zodpovedajúcemu prvému skutočnému použitiu.

7.Zdá sa, že absentuje spôsob naviazania opravy aj úpravy odpočítanej dane v prípade, že ide o situáciu vrátenia dane zahraničnej osobe. Keď si pôvodne zahraničná osoba uplatní odpočítanie dane v plnom rozsahu a následne dôjde k zmene účelu použitia investičného majetku, podľa aktuálnej právnej úpravy neexistuje príčinný vzťah medzi § 54 a § 55a a nasl. zákona o DPH.

Uvedenú oblasť budeme musieť preskúmať. Právna úprava by totiž mala byť jednotná, bez ohľadu na to, že ide o mechanizmus vrátenia dane.

8.Akým spôsobom sa zvažuje zmeniť výpočet v § 22 ods. 5 zákona o DPH? Pôjde sa rovnakou cestou ako v prípade § 54 zákona o DPH?

Veľkou inšpiráciou je právna úprava v ČR. Pôjde sa na kritérium ceny v čase použitia tovaru, resp. nákladov, ak takáto cena neexistuje. Je to istá analógia s § 22 ods. 8 zákona o DPH, kde sa používa kritérium trhovej hodnoty na voľnom trhu.

13

9.Keďže sa stanoví kritérium ceny v čase použitia, bude ju treba dokazovať znaleckými posudkami? Čo napr. pri automobile za 200 000 eur? Ako sa to bude preukazovať?

Ak pôjde o bežné veci, tak určite nie je potrebné preukazovať cenu v čase použitia znaleckým posudkom. Takáto cena sa bude zisťovať na trhu, je to bežne dostupný údaj – to platí aj pri drahých automobiloch; pri overovaní ceny sa samozrejme berie ohľad aj na stav tovaru. Nie je zámerom MFSR ukladať platiteľom povinnosť predkladať znalecké posudky na účely preukázania ceny v čase použitia tovaru.

10.Rozumieme správne, že ak si v prípade bytu developer uplatní právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, pričom tento byt bude zásobou, developer nebude postupne upravovať uplatnené právo na odpočítanie dane, ale po tých 5 rokoch, keď byt predá s oslobodením od dane, tak ho opraví naraz?

Áno. Bude po novom postupovať podľa § 53 zákona o DPH.

11.Ak trhová cena neexistuje, a pôjde sa na kritérium nákladov, aké náklady bude platiteľ mať, ak ten majetok bude plne odpísaný? Hoci to môže byť v praxi len zopár prípadov, tak v takýchto veciach by išlo o problém – teda situácia, kde nenájdeme cenu a potom je problém určiť aj tie náklady. Ako príklad problematickej situácie uvádzame stav, keď spoločnosť vyradila počítače a chcela ich venovať škole. Existujú určité komodity, kde je ťažké zistiť cenu, resp. náklady.

Veľmi dobrá otázka, zamyslíme sa nad ňou a následne ju zodpovieme. Podľa nášho názoru nemôže ísť o časté prípady, kedy nebude možné zistiť cenu v čase použitia. Uvedená oblasť však bude predmetom ďalšej diskusie v rámci prípravy návrhu zákona.

12.Zástupca SKDP poukázal, v nadväznosti na spôsob registrácie pre daň a nadobúdanie statusu platiteľa dane podľa § 4 zákona o DPH, na potrebu systematického výkladu podmienok registrácie k dani podľa § 4 zákona o DPH. Inými slovami, aby sa § 4 nevykladal izolovane, ale aby sa prihliadlo aj na iné súvisiace ustanovenia zákona, konkrétne na § 81 ods. 3 písm. b) bod 2 zákona o DPH, ktorý formuluje akoby negatívnu podmienku (alebo prekážku) registrácie, pretože uvádza, že "nie sú dôvody na registráciu... ak platiteľ opakovane v kalendárnom roku neplní...". Existuje totiž riziko, že daňový subjekt, ktorý sa stal nekontaktným a opakovane si nesplnil povinnosti podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, najmä s ohľadom na podvod, a ktorému bola v tejto súvislosti zrušená registrácia pre daň, sa neskôr znovu stane platiteľom a vyskytne sa v ďalšom reťazci dodaní. Daňový úrad touto novou registráciou akoby potvrdil spoľahlivosť tohto daňového subjektu.

Registrácia pre daň nie je o spoľahlivosti konkrétneho platiteľa dane. Je otázne, či sa § 81 ods. 3 zákona o DPH nestane v súvislosti s novým mechanizmom registrácie pre daň a spôsobom nadobúdania statusu platiteľa dane podľa § 4 zákona o DPH obsolétnym. Pokiaľ ale ide o súčasný stav, zákon o DPH umožňuje odmietnuť registráciu pre daň len vtedy, ak je postavenie zdaniteľnej osoby fingované. Ak je ale osoba zdaniteľnou osobou, tak tam nie je dôvod na zamietnutie registrácie pre daň.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

14

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nové zdaniteľné osoby. Návrhom zákona zavádzané povinností nijakým spôsobom nezasahujú do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla tuzemská zdaniteľná osoba v tuzemsku podnikať.

Návrh zákona nepredpokladá ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Rovnako sa predmetným návrhom zákona neovplyvní cena alebo dostupnosť základných zdrojov a ani prístup k financiám.

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

V predkladanom návrhu zákona boli identifikované 4 regulácie s vplyvom na podnikateľské prostredie.

Nižšie uvedené zmeny svojím charakterom prispievajú k zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak vzhľadom na nedostupnosť dát ich nie je možné kvantifikovať.

1. Rozšírenie povinnosti vykonať opravu odpočítanej dane

15

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. § 53 zákona o DPH sa dopĺňa o nové skutočnosti, ktoré zakladajú povinnosť, resp. právo vykonať opravu odpočítanej dane, a to v nadväznosti na navrhovanú zmenu kritériá určujúceho začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane, ako aj na potrebu rozšíriť povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane, keď dôjde k zmene vo faktoroch určujúcich výšku práva na odpočítanie dane, na ktorú má platiteľ skutočne nárok.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv, avšak výšku administratívnych nákladov nie je možné kvantifikovať. Dotknutými subjektmi sú platitelia dane, ktorým vznikne povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane. Pre absenciu údajov nie je možné ani len predpokladať, v koľkých prípadoch môžu u platiteľov dane nastať skutočnosti zakladajúce povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane. Oprava odpočítanej dane sa uvedie v už existujúcom riadku daňového priznania (28) – oprava odpočítanej dane podľa § 53 a 53a zákona.

2. Úprava odpočítanej dane - zmena právnej úpravy

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. V súlade s navrhovanými zmenami v prílohe č. 1, sa upravuje § 54a ods. 3 a § 54d ods. 3 zákona o DPH tak, že úprava odpočítanej dane za príslušný kalendárny rok sa nevykonáva v rozsahu za všetky zostávajúce kalendárne roky do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane, vrátane kalendárneho roka, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia investičného majetku. Postup pri úprave odpočítanej dane sa navrhovanou úpravou dostáva do súladu s článkom 187 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. Stichting Schoonzicht, C-791/18). Nový spôsob vykonávania úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku sa zavádza pri zmene účelu použitia, ako aj v uvedených prípadoch pri zmene rozsahu použitia investičného majetku.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv, avšak výšku administratívnych nákladov nie je možné kvantifikovať. Dotknutými subjektmi sú platitelia dane, ktorým vznikne povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykonáva len v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Pre nepresnosť údajov nie je možné ani len predpokladať, v koľkých prípadoch môžu u platiteľov dane nastať zvýšenie frekvencie novej povinnosti oproti doterajšiemu stavu. Úprava odpočítanej dane sa uvedie v už existujúcom riadku daňového priznania (18 a 19) – odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 52 a § 54 až 54d zákona.

3. Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte – prvý výkaz (rozšírenie rozsahu údajov)

Zmena regulácie dotknutým subjektom minimálne zvyšuje náklady. Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý je oprávnený uplatňovať osobitnú úpravu oslobodenia od dane v inom členskom štáte, je povinný podávať štvrťročné výkazy. Uvedená povinnosť malého podniku tuzemskej osoby sa upravuje tak, že v prvom štvrťročnom výkaze je okrem hodnôt dodaní tovarov a služieb za kalendárny štvrťrok, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, povinný uviesť aj hodnotu dodaní tovarov a služieb za obdobie od podania oznámenia o tomto zámere, do konca kalendárneho štvrťroka prechádzajúceho kalendárnemu štvrťroku, v ktorom tento malý podnik začal osobitnú úpravu uplatňovať.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv, avšak výšku administratívnych nákladov nie je možné kvantifikovať. Dotknutými subjektmi sú malé

16

podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Tieto subjekty sú následne povinné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňovali osobitnú úpravu, podať výkaz, v ktorom uvedú ustanovené údaje, ktorých rozsah sa navrhovanou reguláciou čiastočne rozširuje. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Navyše samotná oznamovacia povinnosť malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte bola predmetom kvantifikácie v rámci predchádzajúcej novely zákona o DPH (zákon č. 102/2024 Z. z.), ktorá ešte nie je účinná.

4. Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte – prvý výkaz (zúženie rozsahu údajov)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý je oprávnený uplatňovať osobitnú úpravu oslobodenia od dane v inom členskom štáte, je povinný podávať štvrťročné výkazy. Uvedená povinnosť malého podniku tuzemskej osoby sa upravuje (zužuje) tak, že ak podal oznámenie o zámere uplatňovať osobitnú úpravu počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom ju aj začal uplatňovať, neuvádza v prvom štvrťročnom výkaze ako súčasť požadovaných hodnôt hodnoty dodaných tovarov a služieb v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré už uviedol v oznámení o zámere uplatňovať osobitnú úpravu.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty zníženie administratívneho vplyvu, avšak výšku administratívnych nákladov nie je možné kvantifikovať. Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Tieto subjekty sú následne povinné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňovali osobitnú úpravu, podať výkaz, v ktorom uvedú ustanovené údaje, ktorých rozsah sa navrhovanou reguláciou čiastočne zužuje. Navyše z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi.

Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie:

Článok 185 odsek 2 pododsek 2 smernice 2006/112/ES - Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje v predmetnom ustanovení výslovne uviesť, že v prípade krádeže tovaru je platiteľ dane povinný odviesť daň, ktorú z tohto tovaru odpočítal aj v prípade, ak bol tento tovar ním vytvorený. Zámerom je, aby sa ustanovenie jednoznačne uplatňovalo nielen na situáciu, keď príde ku krádeži tovaru, ktorý bol kúpený na účely vykonávania ekonomickej činnosti a pri ktorom bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, ale aj na situáciu, keď príde ku krádeži tovaru, ktorý bol vytvorený jeho činnosťou z komponentov, pri ktorých platiteľ dane uplatnil právo na odpočítanie dane. A zároveň sa do ustanovenia navrhuje doplniť spôsob výpočtu dane. Ustanovenie v smernici 2006/112/ES je dobrovoľné, avšak jeho transponovaním sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie u platiteľov dane, ktorí odpočítavajú daň na vstupe, a neplatiteľov dane, ktorí si neodpočítavajú daň na vstupe, pokiaľ ide o vzťah voči štátnemu rozpočtu v spojitosti s krádežou tovaru.

Článok 187 odsek 1 smernice 2006/112/ES – SR si historicky zvolila v prípade nehnuteľného investičného majetku dĺžku obdobia slúžiaceho na výpočet úpravy odpočítanej dane 20 rokov, aby sa čo možno najviac objektívne mohlo uplatňovať odpočítanie dane pri používaní nehnuteľností (napr. stavieb, bytov a nebytových priestorov) pri vykonávaní ekonomickej činnosti, t. j. podľa účelu a rozsahu jeho použitia pri jeho prvotnom použití a počas 20 rokov

17

v závislosti od zmien účelu a rozsahu jeho použitia pri podnikaní.

Článok 205 smernice 2006/112/ES – Tento inštitút sa považuje za významný v boji proti daňovým únikom, ktoré majú vplyv na výšku vybranej dane, resp. výšku daňovej medzery.

18

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby C-zvýšené používanie služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

nie

B

isvs_7213

Portál finančnej správy (PFS)

nie

* Body 6.3. až 6.7.2 Analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti vzhľadom na povahu zmien vyplývajúcich z návrhu zákona nie je potrebné vyplniť.

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☐

Áno

☐

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☐

Áno

☐

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

19

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa

20

podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

21

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

b)Sekundárne právo:

-trinásta smernica Rady zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (86/560/EHS) (Ú. v. ES L 326, 21.11.1986; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/ zv. 1), gestor: MF SR,

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008), gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/117/ES zo 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 14, 20.1.2009), gestor: MF SR,

22

-smernica Rady 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2010), gestor: MF SR,

- smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2018/1695 zo 6. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 282, 12.11.2018) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/ zv. 1), gestori: MPSVR SR, MS SR, MF SR, MV SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-322/99 a C-323/99, Finanzamt Burgdorf proti Hans-Georg Fischer a Finanzamt Düsseldorf-Mettmann proti Klaus Brandenstein

Výrok rozsudku:

„1. Keď osoba podliehajúca dani alokuje na účely iné ako podnikateľské tovar (v tomto prípade motorové vozidlo), pri nadobudnutí ktorého nebola DPH odpočítateľná a, ktorý bol neskôr po nadobudnutí predmetom prác, pri ktorých sa DPH odpočítala, daň z pridanej hodnoty splatná uplatňovaním článku 5 ods. 6, šiestej smernice 77/388/EHS Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, sa týka iba "súčastí tovaru", pri ktorých bolo právo na odpočet, to znamená súčastí, ktoré definitívne stratili fyzickú a ekonomickú rozlišovaciu spôsobilosť, keď boli vložené do vozidla, neskôr po ich nákupe, po transakciách zahŕňajúcich dodanie tovaru, ktoré spôsobili trvalé navýšenie hodnoty vozidla, nie úplne spotrebovanej v čase alokácie.

2. V rámci alokácie podliehajúcej zdaneniu uplatňovaním článku 5 ods. 6 šiestej smernice 77/388 týkajúc sa konkrétne alokácie tovaru (v tomto prípade motorového vozidla)

- nadobudnutého bez toho, aby bol nárok na odpočet,

- na ktorom boli urobené práce s nárokom na odpočet a spôsobili vloženie "súčastí tovaru",

23

daňový základ podľa článku 11 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice 77/388 musí byť určený s odvolaním sa na cenu v momente alokácie, tovarov vložených do vozidla, ktoré predstavujú súčasti alokovaného tovaru podľa článku 5 ods. 6 tej istej smernice.

3. V prípade, kedy práce vykonané neskôr po kúpe tovaru (v tomto prípade motorového vozidla) a pri ktorých vstupná DPH bola odpočítaná, nespôsobujú podliehanie dani z pridanej hodnoty uplatňovaním článku 5 ods. 6 šiestej smernice 77/388 počas aplikácii vozidla, musí byť DPH odpočítaná v súvislosti s vykonanou prácou predmetom úpravy podľa článku 20 ods. 1 písm. b) tejto smernice, ak hodnota spomínaných prác nebola úplne spotrebovaná v rámci profesionálnej činnosti osoby podliehajúcej dani pred tým ako alokovala vozidlo do súkromného majetku.“.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-791/18 Stichting Schoonzicht proti Staatssecretaris van Financiën

Výrok rozsudku:

„Články 184 až 187 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obsahuje režim úpravy uplatňujúci sa na investičný majetok, ktorý stanovuje rozloženie úpravy na niekoľko rokov a podľa ktorého počas roka, keď bol prvýkrát použitý dotknutý majetok, zodpovedajúceho tiež prvému roku úpravy, je celé pôvodne uplatnené odpočítanie dane z tohto majetku predmetom jednorazovej úpravy, ak sa pri tomto skutočnom používaní zistí, že toto odpočítanie nezodpovedá odpočítaniu, ktoré bola zdaniteľná osoba oprávnená uplatniť na základe skutočného použitia uvedeného majetku.“.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-207/23 Finanzamt X proti Y KG

Výrok rozsudku:

„1. Článok 16 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že:

bezodplatné poskytnutie tepla vyrobeného touto zdaniteľnou osobou iným zdaniteľným osobám na účely ich ekonomických činností predstavuje použitie zdaniteľnou osobou tovaru, ktorý je súčasťou majetku jej podniku, ktorý bezodplatne poskytuje v zmysle tohto ustanovenia podobne ako dodanie tovaru za protihodnotu, pričom skutočnosť, že tieto iné zdaniteľné osoby používajú toto teplo na plnenia, ktoré im zakladajú právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemá v tejto súvislosti vplyv.

2. Článok 74 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že:

cena predstavujúca náklady v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa nielen priame produkčné alebo výrobné náklady, ale aj nepriamo pripočítateľné náklady, akými sú finančné výdavky, bez ohľadu na to, či sa na tieto náklady vzťahuje alebo nevzťahuje daň z pridanej hodnoty zaplatená na vstupe.“.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie trinástej smernice 86/560/EHS bola stanovená dňom vstupu SR do EÚ, t. j. do 1.5.2004.

Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1.1.2008.

Lehota na prebratie smernice 2008/8/ES (čl. 2 ods. 8) bola stanovená do 1.1.2010.

Lehota na prebratie smernice 2008/9/ES bola stanovená do 1.1.2010.

Lehota na prebratie smernice 2008/117/ES bola stanovená do 1.1.2010.

24

Lehota na prebratie smernice 2009/162/EÚ bola stanovená do 1.1.2011.

Lehota na prebratie čl. 2 ods. 30 smernice (EÚ) 2017/2455 bola stanovená do 31.12.2020 a lehota účinnosti ustanovení čl. 2 ods. 30 smernice (EÚ) 2017/2455 bola stanovená od 1.1.2021.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2018/1695 nebola stanovená.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/285 je stanovená do 31.12.2024.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Trinásta smernica 86/560/EHS je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2006/112/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/8/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/9/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/117/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2009/162/EÚ je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernice (EÚ) 2017/2455 je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2018/1695 je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2020/285 je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1.1.2025) a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne.

25

Osobitná časť

K Čl. I bodu 1 /§ 4 ods. 1 písm. f)/

Navrhuje sa vypustiť časť ustanovenia, ktorá je v zásade obsiahnutá v § 4 ods. 1 písm. b), teda je duplicitná.

K Čl. I bodu 2 /§ 4 ods. 1 písm. h)/

Vzhľadom na vývoj aplikačnej praxe sa navrhuje úprava dotknutého ustanovenia, nakoľko zdaniteľná osoba môže súčasne využívať osobitnú úpravu pre malé podniky a aj osobitnú úpravu uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie podľa § 68b zákona o DPH.

K Čl. I bodu 3 /§ 4 ods. 4 písm. b)/

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K Čl. I bodom 4 až 7 (§ 4 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na ustanovenie § 48c ods. 5.

K Čl. I bodu 8 (§ 4 ods. 13)

Z dôvodu právnej istoty a jednotného prístupu v prípade oznamovania skutočnosti, na základe ktorej sa zdaniteľná osoba stala platiteľom, sa navrhuje doplniť, že aj oznámenie zdaniteľnej osoby, ktorá podala žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre daň, avšak neskôr zároveň došlo k skutočnosti, na základe ktorej sa stane platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. a) až h) zákona o DPH pred dňom uvedeným v rozhodnutí o dobrovoľnej registrácii pre daň, sa podáva na registračnom tlačive.

K Čl. I bodom 9 a 10 (§ 5 ods. 5)

Z dôvodu jednoznačnosti a jednotného prístupu, ako aj s ohľadom na ostatné ustanovenia zákona o DPH, sa navrhuje zjednotiť terminológiu používanú v súvislosti s registráciou pre daň.

K Čl. I bodu 11 (§ 22 ods. 5)

V súlade s článkom 74 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“) a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ [napr. Fischer a Brandenstein, C-322/99 a C-323/99, Finanzamt X (a transmission d’un bien à titre gratuit), C-207/23] sa navrhuje precizovať doterajšie znenie § 22 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). V dôsledku navrhovaného prepracovaného znenia tak dôjde k zmene doterajšieho spôsobu určenia základu dane pri dodaní tovaru na základe ceny, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane súvisiacich nákladov, resp. na základe nákladov na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou alebo, v prípade tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom a tovaru nadobudnutého na iný účel ako na ďalší predaj s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur vrátane a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, na základe zostatkovej ceny, ktorý nemala oporu v smernici 2006/112/ES v platnom znení. Podľa novo-navrhovaného znenia bude základom dane kúpna cena tovaru

26

alebo podobného tovaru v čase jeho dodania. Ak túto cenu nebude možné zistiť, resp. určiť, pretože táto nebude existovať, základ dane sa určí na základe nákladov na vytvorenie príslušného tovaru, a to opäť v čase jeho dodania. Zdôrazniť však treba skutočnosť, že základ dane sa určí na základe ceny v čase dodania predmetného tovaru, teda základom dane nebude cena, za ktorú platiteľ tento tovaru nadobudol. Zákon o DPH však neustanovuje výpočet podkladov, na základe ktorých sa má táto cena určiť, teda platiteľ na tento účel môže vychádzať z rôznych podkladov, napr. z vykonaného porovnania cien druhovo zhodného tovaru na trhu (prípadne podobného tovaru, ak druhovo zhodný tovar nie je na trhu dostupný), ktoré bude opatrené dôkazom realizácie tohto úkonu v relevantnom čase, prípadne môže na tento účel použitý znalecký posudok, ktorý však na určenie stanovenia kúpnej ceny nie je nevyhnutný. S ohľadom na zachovanie dostatočnej miery právnej istoty uvádzame nasledujúci príklad na určenie základu dane podľa citovaného ustanovenia: Platiteľ si v roku 2024 kúpil automobil za sumu 60 000 eur s DPH (z toho základ dane 50 000 eur a DPH 10 000 eur) na účely výkonu ekonomickej činnosti. Po 4 rokoch od jeho užívania sa platiteľ rozhodol tento automobil darovať svojmu dlhoročnému kamarátovi, z čoho platiteľovi vznikla povinnosť odviesť daň zo základu dane 15 000 eur. Platiteľ určil základ dane po zohľadnení stavu dotknutého automobilu a v nadväznosti na cenu, za ktorú sa predáva totožný druh automobilu s rovnakou motorizáciou, obdobným počtom najazdených kilometrov a dátumom prvej evidencie vozidla, a to prieskumom viacerých autobazárov, čo si zdokumentoval, aby tento prieskum a určenú cenu vozidla, ktorá predstavovala základ dane, vedel preukázať.

K Čl. I bodom 12 a 40 /§ 25 ods. 4 písm. c), § 69 ods. 13 a § 69c ods. 1/

S ohľadom na teoretické vymedzenie nevedomej nedbanlivosti sa navrhuje legislatívno-technická úprava. K vecnej zmene dotknutých ustanovení však nedochádza.

K Čl. I bodu 13 (§ 25a ods. 5)

V súvislosti so skutočnosťou, že odovzdanie tovaru na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy s dojednanou opciou kúpy odovzdaného tovaru nájomcom, ak pri jej uzatvorení využitie opcie kúpy predstavuje ekonomicky jedinú racionálnu voľbu pre nájomcu, sa s účinnosťou od 1. januára 2025 bude na účely zákona o DPH považovať za dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) tohto zákona, navrhuje sa upraviť § 25a ods. 5 zákona o DPH, nakoľko tento v súčasnosti nezohľadňuje špecifické prípady, ktoré by v praxi mohli nastať, čím sa de facto obmedzuje právo dodávateľa na opravu základu dane. Konkrétne ide o situáciu, keď nájomca prestane platiť splátky (nájomné) až po 3 rokoch, odkedy mu bol tovar odovzdaný. S cieľom odstrániť tento nežiaduci stav sa navrhuje ustanoviť osobitnú skutočnosť, od ktorej začína plynúť prekluzívna doba na výkon opravy základu dane, pokiaľ ide o dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

K Čl. I bodu 14 (§ 49 ods. 5)

V § 49 ods. 5 sa ďalej navrhuje, podobne ako aj v iných ustanoveniach, opustiť techniku odkazovania sa na všeobecne záväzný právny predpisov upravujúci oblasť dane z príjmov. Na základe uvedeného sa teda v ustanovení § 49 ods. 5 pojmy „hmotný majetok, ktorý je odpisovaným majetkom podľa osobitného predpisu“ a „hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je odpisovaným majetkom podľa osobitného predpisu“, navrhuje nahradiť zákonom o DPH legálne definovaným pojmom investičný majetok alebo pojmom tovar, a to v závislosti od kontextu právnej normy. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby sa možnosť uplatniť odpočítanie dane len sčasti, ak platiteľ pri nadobudnutí majetku predpokladá jeho použitie na podnikanie len sčasti, vzťahovala na hnuteľný investičný majetok podľa § 54 ods.

27

2 písm. a), ale zároveň sa dopĺňa, aby sa táto možnosť vzťahovala aj na nehmotný investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. d). Ak sa teda platiteľ rozhodne neodpočítať časť dane, pretože pri nadobudnutí tohto investičného majetku predpokladal jeho použitie na podnikanie len sčasti, nebude následne musieť zdaňovať používanie tohto majetku v rozsahu, v akom ho používa na iný účel ako na podnikanie, pretože použitie tohto majetku sa nebude v danom rozsahu považovať za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Z dôvodu zabezpečenia rovnakého zaobchádzania s investičným majetkom sa však navrhuje doplniť, že ak nastanú ďalšie zmeny v rozsahu použitia tohto hnuteľného alebo nehmotného investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal len časť dane podľa § 49 ods. 5, tieto sa vysporiadajú prostredníctvom mechanizmu úpravy odpočítanej dane podľa § 54d.

K Čl. I bodu 15 (§ 52a)

V § 52a sa, okrem iného, navrhuje legislatívne upraviť definície najvýznamnejších pojmov, používaných v novo-navrhovaných ustanoveniach ohľadom opravy a úpravy odpočítanej dane. Ide o prvotné použitie, pod ktorým sa bude rozumieť prvé skutočné použitie tovarov a služieb platiteľom na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a dlhodobý majetok platiteľa. Súčasné znenie zákona o DPH tieto pojmy neobsahuje, pričom ich ukotvenie do citovaného ustanovenia zastáva zásadný význam, a to aj s ohľadom na ciele návrhu zákona. Návrh na legálne zakotvenie pojmu prvotné použitie do zákona o DPH je prirodzeným výsledkom motivácie zaviesť prvé skutočné použitie ako nové kritérium začiatku obdobia na úpravu odpočítanej dane. Využitie daného pojmu sa nevzťahuje výlučne na mechanizmus úpravy odpočítanej dane, ale aj na mechanizmus opravy odpočítanej dane, čo je bližšie vysvetlené v časti dôvodovej správy k § 53. Opodstatnenie zavedenia navrhovaného pojmu sa opiera aj o uplatnenie zásady neutrality, keďže prvotné použitie bude predstavovať objektívny ukazovateľ (ne)súladu zamýšľaného účelu a rozsahu použitia vstupných plnení a ich reálneho použitia na dodávky tovarov a služieb, čo sa následne, ak sa zamýšľaný účel a rozsah použitia nebude stotožňovať s reálnym použitím, premietne do povinnosti vykonať opravu odpočítanej dane. Kritérium prvotného použitia sa bude sledovať len v prípade, že vstupné plnenia platiteľ skutočne nadobudol v postavení platiteľa, a teda mu pri nich vzniklo právo na odpočítanie dane. Prostredníctvom navrhovaného kritéria prvotného použitia sa, v nadväznosti na vyššie uvedené, objektívne determinuje rozsah práva na odpočítanie dane, na aký má platiteľ skutočne nárok pri príslušnom vstupnom plnení, pričom tento určený rozsah následne predstavuje referenčný ukazovateľ pre následnú opravu odpočítanej dane (§ 53), ako aj úpravu odpočítanej dane počas celého obdobia na úpravu odpočítanej dane, ktoré začína plynúť po prvotnom použití tovaru alebo služby, ak tieto predstavujú investičný majetok (§ 54 ods. 2). Sledovanie prvotného použitia vstupných plnení, ako aj následná oprava či úprava odpočítanej dane, však bude prichádzať do úvahy len v prípadoch, keď pri týchto vstupných plneniach vzniklo platiteľovi právo na odpočítanie dane.

Novo-navrhovaný pojem dlhodobý majetok platiteľa pozostáva výlučne z takého majetku, ktorý nebol nadobudnutý alebo vytvorený vlastnou činnosťou na účely jeho ďalšieho predaja a súčasne doba jeho použiteľnosti je viac ako jeden rok. Takéto vymedzenie nachádza svoje uplatnenie pri definícii investičného majetku, do ktorej bolo aj priamo premietnuté ako základný obsahový znak pojmu investičný majetok (pozri § 54 ods. 2).

V § 52a sa z dôvodu legislatívnej ekonomiky navrhuje vymedziť dĺžku obdobia na úpravu odpočítanej dane, a to súhrnne pre všetky situácie, kedy sa vykonáva úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku, teda na účely sledovania zmien účelu použitia, ako aj zmien rozsahu použitia investičného majetku. V súlade s článkom 187 smernice 2006/112/ES v platnom znení sa zároveň pre nehmotný investičný majetok upravuje päťročné obdobie na úpravu odpočítanej dane. Keďže doterajšia právna úprava výslovne neustanovovala, že na účely úpravy odpočítanej

28

dane podľa § 54a a § 54d sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok, ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, uvedené sa navrhuje zakotviť, opäť z dôvodu legislatívnej ekonomiky, súhrnne (aj pre § 54) do § 52a.

K Čl. I bodom 16 až 18 (§ 53 ods. 1 a 2)

V nadväznosti na navrhovanú zmenu kritéria určujúceho začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane, ako aj na potrebu rozšíriť povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane, keď dôjde k zmene vo faktoroch určujúcich výšku práva na odpočítanie dane, na ktorú má platiteľ skutočne nárok, navrhuje sa doplniť § 53 novými skutočnosťami, ktoré zakladajú povinnosť, resp. právo vykonať opravu odpočítanej dane. Z dôvodu legislatívnej ekonomiky, lepšej prehľadnosti ustanovení a s ohľadom aj na systematiku a zabráneniu prebytočnej duplicity sa navrhuje prepracovať doterajšie znenie § 53 tak, že prvý odsek komplexne upravuje prípady spojené so vznikom práva alebo povinnosti pristúpiť k oprave odpočítanej dane. Doterajšie situácie, s ktorými bola spojená oprava odpočítanej dane zostávajú zachované, avšak navrhuje sa k nim doplniť zohľadnenie prvotného použitia vo vzťahu k zamýšľanému použitiu a výšky uplatneného práva na odpočítanie dane. Oprava odpočítanej dane podľa navrhovaného ustanovenia sa bude vzťahovať aj na investičný majetok. Povinnosť opraviť odpočítanú daň vznikne za predpokladu, že platiteľ si uplatnil odpočítanie dane vo vyššej výške, ako by mohol uplatniť na základe prvotného použitia. Naopak, ak platiteľ odpočítal daň v nižšej výške, než by mohol odpočítať vzhľadom na prvotné použitie, vznikne mu právo vykonať opravu odpočítanej dane.

V druhom odseku sa navrhuje stanoviť zdaňovacie obdobie, za ktoré sa má oprava odpočítanej dane, v jednotlivých prípadoch uvedených v odseku 1, vykonať. Zdaňovacie obdobie, za ktoré platiteľ vykonáva opravu odpočítanej dane v prípade, že nastala skutočnosť, ktorá má za následok zníženie alebo zvýšenie základu dane, zostalo zachované v pôvodnom znení, pričom v navrhovanom znení je upravené v § 53 ods. 2 písm. a) a b). Zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva oprava odpočítanej dane v prípade prvotného použitia, resp. zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému použitiu nedôjde, sa navrhuje upraviť v § 53 ods. 2 písm. c). Situácia, keď sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému použitiu nedôjde, zahŕňajú nielen prípady súkromnej spotreby, ale aj akékoľvek iné dôvody, na základe ktorých sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k dodaniu tovaru alebo služby nepríde, napr. pri preddavkových platbách (napr. FIRIN, C-107/13 a Kollroß, C-660/16 a C-661/16).

V nadväznosti na zákon č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 102/2024 Z. z.“), ktorým sa zavádza, okrem iného, samozdanenie pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. júla 2025, sa navrhuje, s rovnakým dátumom účinnosti, upraviť časové okamihy, kedy sa bude vykonávať oprava odpočítanej dane pri znížení alebo zvýšení základu dane v prípade uplatnenia samozdanenia pri dovoze tovaru.

K Čl. I bodom 19 a 20 (§ 53 ods. 5 a 6)

Tak ako aj pri iných ustanoveniach zákona o DPH, aj v § 53 ods. 5 sa navrhuje opustiť odkazovanie sa na postupy odpisovania podľa všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho oblasť dane z príjmov a ich zohľadňovania, pričom v tomto konkrétnom prípade na účely výpočtu dane, ktorú je platiteľ povinný odviesť, ak bol jeho tovar, pri ktorého kúpe alebo jeho časti, alebo vytvorení ktorého alebo jeho súčasti odpočítal daň v plnom alebo čiastočnom rozsahu, nezákonne prisvojený inou osobou. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť postup výpočtu dane, ktorú je platiteľ povinný odviesť, tak, že platiteľ výšku dane vypočíta

29

rovnako, ako pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH. Bude sa teda vychádzať z kúpnej ceny tohto tovaru alebo podobného tovaru v čase jeho krádeže, resp. z iného nezákonného prisvojenia si tovaru trvalej povahy inou osobou, a ak taká kúpna cena nebude existovať, tak z nákladov na vytvorenie príslušného tovaru, rovnako v čase, kedy bol tovar platiteľovi odcudzený, resp. kedy túto skutočnosť zistil. Zároveň sa z dôvodu zásady neutrality navrhuje doplniť, že platiteľ je povinný odviesť daň najviac do výšky odpočítanej dane (napr. ak platiteľ odpočítal daň v pomernej výške). S ohľadom na výpočet sumy dane platí, podobne ako pri § 22 ods. 5, že daň sa určuje z ceny v čase nezákonného prisvojenia tovaru inou osobou, teda nie z ceny, za ktorú platiteľ tovar, ktorý mu bol nezákonné odcudzený, nadobudol. V tejto súvislosti platí mutatis mutandis príklad k čl. I bodu 10 (§ 22 ods. 5), ktorý možno použiť primerane aj na demonštráciu praktickej aplikácie výpočtu dane podľa § 53 ods. 5.

S ohľadom na skutočnosť, že aktuálne znenie § 53 ods. 5 zákona o DPH nereflektuje skutočnosť, že nezákonne prisvojený tovar inou osobou sa môže v budúcnosti nájsť a vrátiť späť do dispozície platiteľa, navrhuje sa, s ohľadom na zásadu neutrality, v zdaňovacom období, v ktorom platiteľ získal tovar späť, priznať platiteľovi právo na opravu opravenej odpočítanej dane, ktorú platiteľ odviedol podľa citovaného ustanovenia, za predpokladu, že platiteľ použije tento späť získaný tovar na podnikanie s možnosťou odpočítania dane.

K Čl. I bodom 21 až 23 (§ 54 ods. 1, 2, 4 a 8)

Zavedenie prvotného použitia ako nového kritéria určujúceho začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane má významný vplyv aj na úpravu odpočítanej dane. V tejto súvislosti sa z dôvodu právnej istoty v § 54 ods. 1 navrhuje precizovať, že úprava odpočítanej dane sa vykonáva až v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvému použitiu investičného majetku, aby bolo v spojitosti s § 53 zrejmé, kedy sa pri investičnom majetku vykonáva oprava odpočítanej dane a kedy úprava odpočítanej dane. Nevyhnutnou podmienkou výkonu úpravy odpočítanej dane podľa § 54 je zmena účelu použitia investičného majetku bližšie upravená v § 54 ods. 3, ktorý sa nenavrhuje zmeniť. Podobne ako v § 53, aj pri úprave odpočítanej dane sa navrhuje zaviesť logiku rozlišovania povinnosti a práva vykonať túto úpravu, v porovnaní s doterajším znením ustanovení § 54, kedy sa platiteľovi ukladá príkaz vykonať úpravu odpočítanej dane, teda ide de facto vždy o povinnosť. Platiteľovi v tejto súvislosti podľa navrhovaného § 54 ods. 1 vznikne povinnosť upraviť odpočítanú daň vtedy, ak je výška uplatneného práva na odpočítanie dane pri prvotnom použití investičného majetku vyššia, než na akú by mal platiteľ v dôsledku zmeny účelu použitia tohto investičného majetku, v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku, nárok. Naopak, platiteľovi vznikne právo vykonať úpravu odpočítanej dane, ak je výška uplatneného práva na odpočítanie dane pri prvotnom použití nižšia, než na akú by mal platiteľ v dôsledku zmeny účelu použitia tohto investičného majetku, v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku, nárok.

Zároveň sa navrhuje spresniť definíciu investičného majetku v § 54 ods. 2, a to doplnením základnej podmienky, že musí ísť o dlhodobý majetok platiteľa. S ohľadom na obsahové vymedzenie pojmu dlhodobý majetok platiteľa v § 52a ods. 1 písm. b), investičným majetkom už jednoznačne nebudú zásoby, aj keby tieto bolo možné podradiť pod niektorú z kategórii investičného majetku v § 54 ods. 2 písm. a) až d). Ďalej sa navrhuje doplniť novú kategóriu majetku, ktorý sa na účely zákona o DPH bude považovať za investičný majetok, a to nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur. Pri stanovení cenového kritéria sa vychádzalo z účtovných predpisov, aby sa pre platiteľov zabezpečilo aspoň čiastočné administratívne zjednodušenie. Ku zmene dochádza aj pri vymedzení hnuteľného investičného majetku v § 54 ods. 2 písm. a), kde sa navrhuje znížiť cenovú podmienku na minimálne

30

1 700,01 eur. Cieľom uvedenej zmeny je, rovnako ako pri nehmotnom investičnom majetku, aspoň čiastočné administratívne zjednodušenie pre platiteľov, ktorí budú tak na účely zákona o DPH, ako aj účtovných predpisov a dane z príjmov, sledovať pri hnuteľnom majetku rovnakú sumu.

Prvá veta v § 54 ods. 4 sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko v § 52a sa z dôvodu legislatívnej ekonomiky navrhuje vymedziť dĺžku obdobia na úpravu odpočítanej súhrnne pre všetky situácie, kedy sa vykonáva úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku, teda na účely sledovania zmien účelu použitia, ako aj zmien rozsahu použitia investičného majetku. Rovnako sa v § 54 ods. 4 navrhuje vypustiť aj druhú vetu, keďže právna norma v nej obsiahnutá je, v súvislosti so zmenou kritéria určujúceho začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane na prvé použitie, obsolétna. Situácia dodania investičného majetku pred prvým použitím, ktorá by založila povinnosť alebo právo vykonať úpravu odpočítanej dane totiž nemôže nastať. Doterajšia tretia veta § 54 ods. 4 si, z dôvodu právnej istoty, vyžaduje vykonať úpravu v nadväznosti na zmeny, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2025 zavádza zákon č. 102/2024 Z. z. vo vzťahu k daňovému posúdeniu odovzdania tovaru na základe nájomných (resp. iných obdobných) zmlúv podľa § 8 ods. 1 písm. c). V zásade sa navrhuje upresniť, že doterajšia tretia veta sa vzťahuje na nájomné zmluvy iné ako nájomné zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c), avšak v ostatnom rozsahu zostáva nezmenená.

Navrhuje sa vypustiť doterajší § 54 ods. 8, nakoľko tento bude v širšom rozsahu obsiahnutý v § 52a ods. 3.

K Čl. I bodom 22, 24 a 25 (§ 54a ods. 1, 2 a 3)

Podobne ako v § 54, aj v § 54a, konkrétne v odseku 1 sa navrhuje precizovať, že úprava odpočítanej dane pri zmene rozsahu použitia investičného majetku sa vykonáva až v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku. Rovnako sa navrhuje rozlišovať medzi vznikom povinnosti a práva vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54a, pričom použitá legislatívna technika je identická, ako pri § 54, s výnimkou skutočnosti, že na účely § 54a ide o zmenu rozsahu použitia investičného majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie. Z rovnakých dôvodov ako v § 54 ods. 4, sa v § 54a ods. 2 navrhuje vypustiť prvá veta a druhá veta. Doterajšia prvá veta je totiž obsiahnutá v navrhovanom § 52a a právna norma obsiahnutá v druhej vete je obsolétna, nakoľko, v súvislosti so zmenou kritéria určujúceho začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane na prvé použitie, situácia dodania investičného majetku pred prvým použitím, ktorá by založila povinnosť alebo právo vykonať úpravu odpočítanej dane, totiž nemôže nastať. Čo sa týka doterajšej tretej vety v § 54a ods. 2, aj na tomto mieste sa, rovnako ako v § 54 ods. 4, navrhuje upresniť, že doterajšia tretia veta sa vzťahuje na nájomné zmluvy iné ako nájomné zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c), avšak v ostatnom rozsahu zostáva nezmenená.

V § 54a ods. 3 sa navrhuje spresniť, v súlade s navrhovanými zmenami v prílohe č. 1, že úprava odpočítanej dane za príslušný kalendárny rok sa nevykonáva v rozsahu za všetky zostávajúce kalendárne roky do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane, vrátane kalendárneho roka, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia investičného majetku.

K Čl. I bodom 26 až 29 (§ 54d ods. 1 až 4)

Navrhuje sa rozšíriť uplatňovanie § 54d v celom rozsahu aj na nehmotný investičný majetok, bližšie špecifikovaný v § 54 ods. 2 písm. d). Okrem toho sa v § 54d, podobne ako v § 54 a § 54a, konkrétne v odseku 1 navrhuje precizovať, že úprava odpočítanej dane pri zmene rozsahu použitia investičného majetku podľa § 54d sa vykonáva až v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku. Rovnako sa

31

navrhuje rozlišovať medzi vznikom povinnosti a práva vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54d, pričom použitá legislatívna technika je identická, ako pri § 54a. Identicky ako v § 54 a § 54a, sa v § 54d ods. 2 tiež navrhuje vypustiť prvá veta, upravujúca dĺžku obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 54d, ktorá je totiž obsiahnutá v navrhovanom § 52a, ako aj spresniť, že doterajšia druhá veta § 54d ods. 2 sa vzťahuje na nájomné zmluvy iné ako nájomné zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c), avšak v ostatnom rozsahu zostáva nezmenená.

V § 54d ods. 3 sa navrhuje spresniť, v súlade s navrhovanými zmenami v prílohe č. 1, že úprava odpočítanej dane za príslušný kalendárny rok sa nevykonáva v rozsahu za všetky zostávajúce kalendárne roky do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane, vrátane kalendárneho roka, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia investičného majetku.

K Čl. I bodu 30 (§ 55b ods. 1 a § 57 ods. 1)

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresniť postup pri počítaní lehôt špeciálnym spôsobom, teda odlišne od všeobecných pravidiel upravených v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zohľadňujúc pri tom zároveň čl. 5 ods. 2 Nariadenia rady (EHS, EURATOM) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny v platom znení, keďže ide o termín. Podľa doplneného znenia dotknutých ustanovení teda nebude dochádzať k posunu posledného dňa lehoty na najbližší nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.

K Čl. bodom 31 a 32 /§ 68c ods. 2 písm. a) a d)/

Aby sa s účinnosťou od 1. januára 2025, v nadväznosti na osobitné úpravy pre malé podniky, zabránilo situáciám, kedy by sa pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov oslobodilo dodanie tohto tovaru z dôvodu, že dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu pre malé podniky, navrhuje sa v § 68c ods. 2 písm. a) spresniť, že osobitnú úpravu podľa § 68c môže uplatňovať len platiteľ, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby, ktorý má zároveň sídlo v tuzemsku, alebo platiteľ, ktorý má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie.

Z obdobných dôvodov sa navrhuje spresniť aj § 68c ods. 2 písm. d), keď sa zdaniteľná osoba chce registrovať do osobitnej úpravy prostredníctvom sprostredkovateľa. V tejto súvislosti sa dopĺňajú podmienky vzťahujúce sa na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c:

–tuzemskou zdaniteľnou osobou, ktorá musí byť platiteľom so sídlom v tuzemsku a nesmie uplatňovať osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby alebo

–zahraničnou zdaniteľnou osobou, ktorá musí byť identifikovaná pre daň podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 4 alebo § 4b a nemôže byť v inom členskom štáte identifikovaná pre osobitnú úpravu pre malé podniky.

K Čl. I bodom 33 až 39 (§ 68g)

V nadväznosti na usmernenie Výboru pre DPH k aktualizácii schémy pre malé podniky od 1. januára 2025 a s cieľom vyplniť legislatívnu medzeru právnej úpravy zavádzanej zákonom č. 102/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2025, sa navrhuje upraviť povinnosť malého podniku tuzemskej osoby uviesť v prvom štvrťročnom výkaze okrem hodnôt dodaní tovarov a služieb za kalendárny štvrťrok, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g, aj hodnoty dodaní tovarov a služieb za obdobie od podania oznámenia podľa § 68g ods. 2, ak toto oznámenie podal pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g, do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo toto oznámenie podané.

32

V prípade, že malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, v prvom výkaze neuvádza ako súčasť hodnôt v § 68g ods. 8 písm. b) a c) hodnoty dodaných tovarov a služieb podľa citovaných ustanovení v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré uviedol v podanom oznámení podľa § 68g ods. 2. Vzhľadom na zvolenú legislatívnu techniku sa zároveň navrhuje prečíslovanie odsekov a úprava vnútorných odkazov.

S ohľadom na usmernenie Výboru pre DPH k aktualizácii schémy pre malé podniky od 1. januára 2025, zásadu právnej istoty a na procesný postup správcu dane sa navrhuje spresniť, že tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá chce uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g zákona o DPH, je povinná v oznámení podľa § 68g ods. 2 uvádzať aj hodnotu 0, ak v príslušnom období nedodala v členských štátoch žiadne tovary alebo služby, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii. V súlade s uvedenými dôvodmi sa rovnako navrhuje spresniť, ako sa bude postupovať v prípade, keď sa malý podnik tuzemskej osoby (teda zdaniteľná osoba po pridelení identifikačného čísla s príponou „EX“) pred doručením oznámenia daňového úradu o tom, že (ne)splnil podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v poslednom z pôvodne oznámených členských štátoch, rozhodne, že chce uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky aj v inom členskom štáte/iných členských štátoch. V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť fikciu, že toto následné oznámenie malého podniku tuzemskej osoby sa považuje za oznámené daňovému úradu až v deň, keď mu daňový úrad oznámi (doručí) vyjadrenie posledného z členských štátov, ktoré malý podnik tuzemskej osoby uviedol v oznámení podľa § 68g ods. 2.

V súlade so zásadou právnej istoty a s ohľadom na zachovanie rovnakého postupu ako pri navrhovaných doplneniach v § 55b ods. 1 a § 57 ods. 1 sa navrhuje ustanoviť, že lehota na podanie výkazu podľa § 68g ods. 8 sa neposúva na nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.

K Čl. I bodu 41 (§ 80 ods. 9)

S účinnosťou od 1. januára 2025 dochádza zákonom č. 102/2024 Z. z. k substantívnym zmenám v registračných ustanoveniach v nadväznosti na novo-zavádzané osobitné úpravy pre malé podniky v § 68e až § 68g. V tejto súvislosti sa v prípadoch, kedy tuzemskému alebo zahraničnému platiteľovi nebolo do uplynutia lehoty na splnenie určitých povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania, podanie kontrolného výkazu) daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, navrhlo ustanoviť dodatočnú lehotu na prvotné splnenie týchto povinností, a to päť pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Nevyhnutou podmienkou na uplatnenie tejto dodatočnej lehoty je, aby si dotknutý platiteľ včas splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Keďže súčasťou rámca povinností týchto osôb je aj podávanie súhrnného výkazu, ak nastanú podmienky na jeho podanie, navrhuje sa, s ohľadom na princíp proporcionality a zachovanie uniformného prístupu, rozšíriť uplatnenie tejto dodatočnej lehoty aj na prvotnú povinnosť podať súhrnný výkaz ako platiteľ. Zvolená technika navrhovanej úpravy kopíruje podmienky uvedené pri ostatných administratívnych povinnostiach. V tejto súvislosti sa vyžaduje, aby si platiteľ riadne splnil registračnú povinnosť, a aby mu nebolo do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, ktorým mu správca dane prideľuje súčasne aj identifikačné číslo pre daň.

K Čl. I bodom 42 a 43 (§ 81 ods. 5 a 6)

V nadväznosti na navrhované zmeny zákona o DPH ako celku, spočívajúce v opustení doterajšej techniky sledovania a zohľadňovania odpisov majetku a postupu odpisovania majetku podľa všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho oblasť dane z príjmov,

33

sa pri výpočte daňovej povinnosti, vzťahujúcej sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, navrhuje odstrániť odkaz na postup podľa dane z príjmov, teda ako keby bol platiteľ účtovnou jednotkou. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby sa daň vypočítavala zo základu dane podľa § 22 ods. 5, pretože sa upravuje fikcia, že takýto majetok bol platiteľom dodaný podľa § 8 ods. 3 v poslednom zdaňovacom období. Okrem uvedeného sa navrhuje vyplniť legislatívnu medzeru, týkajúcu sa situácie, keď platiteľ nadobudol nehnuteľný investičný majetok, pri ktorom ešte neuplynulo obdobie na úpravu odpočítanej dane a podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7 je jeho dodanie po 5 rokoch oslobodené od dane, hoci dochádza k zrušeniu registrácie pre daň tomuto platiteľovi. Platiteľ bude v takomto prípade povinný zaplatiť daň vo výške, v akej by bol povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a z dôvodu, že zmenil rozsah použitia tohto majetku len na iný účel ako na podnikanie. Zároveň sa obdobne navrhuje doplniť povinnosť platiteľa odviesť daň aj v prípade nehmotného investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. d), pričom tento majetok sa bude posudzovať až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie a pri výpočte výšky dane bude platiteľ postupovať podľa prílohy č. 1.

Zároveň sa v § 81 ods. 6 navrhuje spresniť, v kontexte zmien zavádzaných v oblasti opravy a úpravy odpočítanej dane, aby sa na účely výpočtu dane z majetku podľa § 81 ods. 5 namiesto úpravy odpočítanej dane zohľadňovala oprava odpočítanej dane. Úprava odpočítanej dane je totiž vysporiadaná za príslušné predchádzajúce kalendárne roky.

K Čl. I bodom 44 a 45 (§ 85kn ods. 6 a 8)

Navrhuje sa precizovať platný § 85kn ods. 6 a doplniť nový odsek 8 s cieľom dosiahnutia právnej istoty a jednoznačnosti pri aplikácii konkrétnych pravidiel zákona v prechodnom období.

K Čl. I bodu 46 (§ 85ko)

Nakoľko sa navrhuje zaviesť prvotné použitie ako nové kritérium začiatku obdobia na úpravu odpočítanej dane, spolu so skutočnosťou, že odpočítaná daň podlieha úprave v dlhšom časovom horizonte, čo pri prechode na novú právnu úpravu môže spôsobiť aplikačné problémy, je potrebné upraviť hraničné situácie a vymedziť presný postup platiteľov, s cieľom zabezpečiť plynulý prechod z doterajšej právnej úpravy na novo-navrhovanú právnu úpravu. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby platiteľ postupoval podľa § 53 v znení účinnom od 1. januára 2025, ak k prvému použitiu nedošlo do 31. decembra 2024. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, keď pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024 už začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 ods. 4, § 54a ods. 2 alebo § 54d ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024.

S cieľom administratívneho zjednodušenia sa zároveň navrhuje, aby platiteľ pokračoval v úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2024, ak obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 ods. 4, § 54a ods. 2 alebo § 54d ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024, začalo plynúť do 31. decembra 2024.

V súvislosti s navrhovanou úpravou § 81 ods. 5 a 6 a z dôvodu právnej istoty spolu s odstránením možných aplikačných problémov sa navrhuje, aby v prípade, keď platiteľovi vznikne daňová povinnosť podľa § 81 ods. 5 z majetku, ktorého dodanie by bolo oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7, avšak obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo platiteľovi plynúť do 31. decembra 2024, platiteľ vypočítal daň z tohto majetku podľa § 81 ods. 5 a 6 v znení účinnom od 1. januára 2025.

34

K Čl. I bodu 47 (príloha č. 1)

V súlade s článkom 187 smernice 2006/112/ES v platnom znení a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. Stichting Schoonzicht, C-791/18) sa navrhuje upustiť od aktuálnej techniky vykonávania úpravy odpočítanej dane podľa § 54, 54a a § 54d, na základe ktorej sa predpokladá používanie investičného majetku príslušným spôsobom až do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane. Podľa citovaného článku smernice 2006/112/ES v platnom znení sa vyžaduje, aby sa úprava odpočítanej dane rozložila na viac rokov, pričom úprava odpočítanej dane sa vykonáva vždy len do výšky dane, zodpovedajúcej časti celkovej odpočítanej dane, pripadajúcej na príslušný kalendárny rok. Úprava odpočítanej dane sa vykoná vždy v závislosti od úprav týkajúcich sa zmien práva na odpočítanie dane, ku ktorým došlo v nasledujúcom období, v porovnaní s právom na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku. Inými slovami povedané, úprava odpočítanej dane podľa § 54, 54a a § 54d sa bude vykonávať čiastkovo za každý kalendárny rok, ak sa za príslušný kalendárny rok zmení účel alebo rozsah použitia investičného majetku, a tým aj výška práva na odpočítanie dane, na ktorú má platiteľ skutočne nárok, v porovnaní s účelom a rozsahom použitia investičného majetku, a tým aj právom na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v čase prvého použitia tohto investičného majetku. V tejto súvislosti sa navrhuje spresniť činiteľ A, aby bolo zrejmé, že je číselným vyjadrením práva na odpočítanie dane, na ktoré mal platiteľ nárok v čase prvotného použitia investičného majetku, a zároveň sa navrhuje upraviť aj vymedzenie činiteľa R tak, aby bol tento činiteľ buď číslo 1, čo symbolizuje čiastkovú úpravu odpočítanej dane, alebo aby predstavoval počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu alebo rozsahu použitia investičného majetku, keď sa investičný majetok dodá pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane. Okrem uvedených zmien sa navrhuje spresniť, že podľa vzorca v prílohe č. 1 platiteľ nepostupuje len pri úprave odpočítanej dane podľa § 54, ale aj podľa § 54a, 54c, 54d, 64a a § 85j.

S ohľadom na výrazné zmeny v oblasti opravy a úpravy odpočítanej dane a z dôvodu priblíženia navrhovaných zmien dotknutým platiteľom, uvádzame nasledujúci príklad: Platiteľ, ktorý vykonával taktiež ekonomickú činnosť oslobodenú od dane bez nároku na odpočítanie dane si na tento účel v roku 2025 kúpil hnuteľný investičný majetok za 12 000 eur s DPH, ktorý ešte v januári začal používať. Keďže sa zamýšľané použitie zhodovalo s prvotným použitím, platiteľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane a ani povinnosť opraviť odpočítanú daň. V roku 2026 platiteľ dane zmenil účel použitia investičného majetku, nakoľko predmetný hnuteľný investičný majetok začal od začiatku roka používať výlučne na ekonomickú činnosť s nárokom na odpočítanie dane (účel použitia investičného majetku sa následne nezmenil do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane, ktoré uplynie skončením roka 2029). Platiteľovi dane tak vzniklo právo upraviť odpočítanú daň za rok 2026 vo výške zodpovedajúcej jednej pätine sumy celkovej odpočítanej dane a platiteľ bude týmto postupom vykonávať úpravu odpočítanej dane v poslednom zdaňovacom období každého kalendárneho roka až do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane (2029). Ak by však platiteľ zmenil svoje rozhodnutie a počnúc prvotným použitím /§ 52a ods. 1 písm. a)/ by začal investičný majetok používať na podnikanie s možnosťou odpočítania dane, nepostupuje podľa § 54, ale vzniká mu právo opraviť odpočítanú daň podľa § 53 ods. 1 písm. c) zákona, t. j. v celej výške.

35

K Čl. II

Zákonom č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 1. júla 2024, malo, s ohľadom na zákon č. 102/2024 Z. z., dôjsť k legislatívnej zmene ustanovení § 53 ods. 1 a 2 zákona o DPH (čl. V body 7 a 8), ktorá by zohľadňovala novo-zavádzanú právnu úpravu samozdanenia pri dovoze tovaru. Uvedenú zmenu právnej úpravy by ale nebolo možné vykonať, keďže týmto zákonom sa navrhuje úprava znenia § 53 ods. 1 a 2 zákona o DPH do takej miery, že by sa znemožnilo zapracovanie pôvodných návrhov. Odhliadnuc od uvedeného, návrh zákona však zároveň reflektuje skutočnosti obsiahnuté v pôvodne navrhovaných zmenách, čo znamená, že tieto pôvodné zmeny § 53 ods. 1 a 2 zákona o DPH by boli nadbytočné. V tejto súvislosti sa s účinnosťou od 30. júna 2025 (čl. III) navrhuje vypustiť z čl. V zákona č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z. a zákona č. 102/2024 Z. z. body 7 a 8 ešte predtým, ako tieto nadobudnú účinnosť. Túto zmenu sa rovnako navrhuje zapracovať aj do čl. X citovaného zákona, ktorý upravuje nadobudnutie účinnosti jednotlivých ustanovení citovaného zákona.

K čl. III

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025 s výnimkou úprav vzťahujúcich sa na samozdanenie pri dovoze tovaru, uvedených v čl. II, ktorých účinnosť sa navrhuje 30. júna 2025 a v čl. I v § 53 ods. 2 písm. a) druhom bode a v písm. b) (body 17 a 18), ktorých účinnosť sa navrhuje 1. júla 2025.

V Bratislave dňa 2. októbra 2024

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický v. r.

minister financií Slovenskej republiky