TABUĽKA ZHODY návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

Smernica

Právne predpisy Slovenskej republiky

Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 zo 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (Ú. v. EÚ L 328, 22.12.2022)

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „návrh“)

Zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „507/2023“)

Článok (Č, O, V, P)

Text

Spôsob transpozície

Číslo

Článok (Č, §, O, V,

Text

Zhoda

Poznámky

Identifikácia goldplatingu

Identifikácia oblasti gold- platingu a vyjadrenie k opods

tatnenosti

goldplatingu*

Čl. 2 ods. 3 písm. b) bod ii)

Táto smernica sa nevzťahuje na tieto subjekty (ďalej len „vylúčené subjekty“):

subjekt, v prípade ktorého najmenej 95 % jeho hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov uvedených v písmene a), s výnimkou subjektov dôchodkových služieb, a ktorý:

ii)

vykonáva výlučne doplnkové činnosti k tým, ktoré vykonáva subjekt alebo subjekty uvedené v písmene a);

507/ 2023 a

návrh čl. I

(3)Ak v odseku 6 nie je ustanovené inak, tento zákon sa nevzťahuje na vylúčené subjekty, ktorými sú

a)verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia, dôchodkový fond, investičný fond, ktorý je hlavným materským subjektom, alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností, ktorý je hlavným materským subjektom,

b)subjekt, ktorého najmenej 95 % hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden, alebo viac subjektov uvedených v písmene a), okrem subjektov dôchodkových služieb, a ktorý

GP-N

§ 3 ods. 4

1.pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v prospech subjektov uvedených v písmene a), alebo

2.vykonáva výlučne doplnkové činnosti k tým, ktoré vykonávajú subjekty uvedené v písmene a),

c)subjekt, ktorého najmenej 85 % hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov uvedených v písmene a), okrem subjektov dôchodkových služieb, ak takmer celý jeho príjem pochádza z podielov na zisku (dividend) alebo zo ziskov, alebo strát vzniknutých v súvislosti s vlastníckym podielom, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 6 ods. 2 písm. b) a c).

(4)Činnosti subjektu, ktorého 100 % hodnoty vlastní priamo alebo nepriamo nezisková organizácia alebo neziskové organizácie, sa považujú za doplnkové činnosti podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu, ak úhrnné výnosy všetkých subjektov

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývaj

nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, okrem výnosov neziskovej organizácie alebo subjektu, ktorý je vylúčeným subjektom podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c), sú za účtovné obdobie nižšie ako 750 000 000 eur alebo nižšie ako 25 % výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny. Ak účtovné obdobie nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je dlhšie alebo kratšie ako 12 mesiacov, prahová hodnota výnosov sa upraví podľa odseku 2.

úce z digitalizácie hospodárstva –komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 1. februára 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 1.5.2 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernen

ie z 1.2.2023).

Čl. 3 ods. 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„subjekt“ je akékoľvek právne usporiadanie, ktoré vedie samostatnú účtovnú evidenciu, alebo akákoľvek právnická osoba;

507/ 2023 a

návrh čl. I

§ 2 písm. a)

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)subjektom právnická osoba alebo právne usporiadanie, ktoré vedie samostatnú účtovnú evidenciu, okrem Slovenskej republiky, ak má majetkovú účasť v právnickej osobe alebo v takomto právnom usporiadaní, okrem ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných štátnych orgánov, miestnej štátnej správy a územnej samosprávy,

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 1. februára 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentár

GP-N

a k definícii subjektu v článku 10.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

Čl. 3 ods. 9

„vládny subjekt“ je subjekt, ktorý spĺňa všetky tieto kritériá:

je súčasťou vlády alebo je vo výlučnom vlastníctve vlády vrátane akéhokoľvek politického celku alebo orgánov územnej samosprávy;

nevykonáva obchodnú ani podnikateľskú činnosť a jeho hlavným účelom je:

Návrh čl. I

§ 2 písm. r)

r) verejnoprávnym subjektom subjekt zriadený zákonom, subjekt zriadený na základe zákona alebo subjekt so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo so 100-percentnou majetkovou účasťou obcí alebo vyšších územných celkov, alebo nimi zriadený alebo založený iný subjekt alebo organizácia, ak

1.nevykonávajú obchodnú činnosť ani podnikateľskú činnosť a ich hlavným účelom je zabezpečenie riadenia alebo investovanie majetku štátu, majetku obcí alebo majetku

GP-N

vykonávanie vládnej funkcie alebo

ii)

riadenie alebo investovanie aktív tejto vlády alebo jurisdikcie prostredníctvom vykonávania a držby investícií, správy aktív a súvisiacich investičných činností pre uvedené aktíva vlády alebo jurisdikcie;

zodpovedá vláde za svoje celkové výsledky a každoročne podáva vláde informačné správy a

jeho majetok prechádza pri zrušení na vládu, a pokiaľ ide o rozdelenie jeho čistého zisku, takýto čistý zisk sa vypláca výlučne uvedenej vláde, pričom žiadna časť jeho čistého zisku neplynie v prospech akejkoľvek súkromnej osoby;

vyšších územných celkov prostredníctvom vykonávania a držby investícií, správy tohto majetku a vykonávania investičných činností súvisiacich s týmto majetkom,

2.zodpovedajú štátu, obciam alebo vyšším územným celkom za svoje celkové výsledky a každoročne podávajú informácie o svojej činnosti, a

3.ich majetok prechádza po zániku na štát, obce alebo vyššie územné celky a ak subjekt rozdeľuje zisk, tento zisk plynie výlučne štátu, obciam alebo vyšším územným celkom a žiadna jeho časť neplynie inému subjektu alebo fyzickej osobe (ďalej len „súkromná osoba“),

Čl. 3 ods. 14

14.

„hlavný materský subjekt“ je:

subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo vlastní kontrolný podiel v inom subjekte a ktorý nie je priamo alebo nepriamo vlastnený iným subjektom s kontrolným podielom v ňom, alebo

hlavný subjekt skupiny vymedzený v bode 3 písm. b);

507/ 2023

Návrh čl. I

§ 2 písm. d)

§ 3 ods. 5

d)hlavným materským subjektom

1.subjekt, ktorý má priamy kontrolný podiel alebo nepriamy kontrolný podiel v inom subjekte a v ktorom iný subjekt nemá priamy kontrolný podiel alebo nepriamy kontrolný podiel,

2. hlavný subjekt, ktorý je subjektom skupiny podľa písmena f) druhého bodu,

(5) Štátny investičný fond, ktorý je verejnoprávnym subjektom podľa § 2 písm. r), sa nepovažuje za hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny ani za člena tejto skupiny.

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlá

GP-N

m proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 1. februára 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 1.4.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

Čl. 3 ods. 18

18.

„kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov“ je súbor pravidiel, ktoré sú zavedené vo vnútroštátnom práve jurisdikcie, za predpokladu, že takáto jurisdikcia neposkytuje žiadne výhody, ktoré súvisia s uvedenými pravidlami, a ktoré sú:

Návrh čl. I

§ 2 písm. bn) a bm)

bn) kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmov pravidlo zahrnutia príjmov zavedené štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,

GP-N

rovnocenné s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) (ďalej len „modelové pravidlá OECD“), v súlade s ktorými materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočítava a platí svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani v súvislosti s nízko zdanenými základnými subjektmi uvedenej skupiny;

spravované spôsobom, ktorý je konzistentný s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD;

bm) pravidlom zahrnutia príjmov postup, podľa ktorého materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny,

Čl. 3 ods. 20

20.

„medzistupňový materský subjekt“ je základný subjekt, ktorý vlastní, priamo alebo nepriamo, vlastnícky podiel v inom základnom subjekte v rámci tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a ktorý nemožno považovať za hlavný materský subjekt, čiastočne vlastnený materský subjekt, stálu prevádzkareň ani investičný subjekt;

Návrh čl. I

§ 2 písm. bk)

bk) medzistupňovým materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v inom základom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za medzistupňový materský subjekt sa nepovažuje hlavný materský subjekt, čiastočne materský vlastnený subjekt, stála prevádzkareň, investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,

GP-N

Čl. 3 ods. 22

22.

„čiastočne vlastnený materský subjekt“ je základný subjekt, ktorý vlastní, priamo alebo nepriamo, vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a v súvislosti s ktorým viac ako 20 % jeho vlastníckeho podielu na jeho ziskoch priamo alebo nepriamo drží jedna alebo viaceré osoby, ktoré nie sú základnými subjektmi uvedenej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a ktorý nemožno považovať za hlavný materský subjekt, stálu prevádzkareň ani investičný subjekt;

Návrh čl. I

§ 2 písm. bl)

bl) čiastočne vlastneným materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v inom základom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a viac ako 20 % jeho vlastníckeho podielu priamo alebo nepriamo drží jedna alebo viaceré osoby, ktoré nie sú základnými subjektmi tejto nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za čiastočne vlastnený materský subjekt sa nepovažuje hlavný materský subjekt, stála prevádzkareň, investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,

GP-N

Čl. 3 ods. 24

24.

„materský subjekt“ je hlavný materský subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom, medzistupňový materský subjekt alebo čiastočne vlastnený materský subjekt;

Návrh čl. I

§ 2 písm. bj)

bj) materským subjektom hlavný materský subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom, medzistupňový materský subjekt alebo čiastočne vlastnený materský subjekt,

GP-N

Čl. 3 ods. 28

28.

„kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň“ je dorovnávacia daň, ktorá je zavedená vo vnútroštátnom práve jurisdikcie, za predpokladu, že takáto jurisdikcia neposkytuje žiadne výhody, ktoré súvisia s týmito pravidlami, a ktorá:

stanovuje určenie nadmerných ziskov základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, v modelových pravidlách OECD, a uplatňovanie minimálnej sadzby dane na tieto nadmerné zisky súvisiace s danou jurisdikciou a základnými subjektmi v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD, a

je spravovaná spôsobom, ktorý je konzistentný s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD;

Návrh čl. I

§ 2 písm. br) a bq)

br) kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň vnútroštátna dorovnávacia daň zavedená štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií.

bq) vnútroštátna dorovnávacia daň postup, podľa ktorého nízko zdanené základné subjekty vypočítajú a uhradia dorovnávaciu daň v štáte, v ktorom sa nachádzajú,

GP-N

Čl. 3 ods. 36

36.

„oprávnený príjem alebo oprávnená strata“ je čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva, upravené v súlade s pravidlami stanovenými v kapitolách III, VI a VII;

Návrh čl. I

§ 5 ods. 1

(1) Oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou základného subjektu je zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie určené podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu pred konsolidačnými úpravami vylučujúcimi vnútroskupinové transakcie a upravené podľa § 6 až 15.

GP-N

Čl. 3 ods. 37

37.

„nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň“ je každá daň iná ako kvalifikovaná imputačná daň vzniknutá základnému subjektu alebo zaplatená základným subjektom, ktorá je:

refundovateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca takýto základný subjekt, v súvislosti s danou dividendou alebo započítateľná skutočným vlastníkom voči daňovej povinnosti inej ako daňovej povinnosti týkajúcej sa takejto dividendy, alebo

refundovateľná vyplácajúcej spoločnosti po vyplatení dividendy spoločníkovi;

Návrh čl. I

§ 2 písm. ay) a ax)

ay) nekvalifikovanou refundovateľnou imputačnou daňou daň iná ako kvalifikovaná imputačná daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo ktorú základný subjekt zaplatil a ktorá je

1.refundovateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca takýto základný subjekt, v súvislosti s touto dividendou alebo započítateľná skutočným vlastníkom voči daňovej povinnosti inej ako daňovej povinnosti týkajúcej sa takejto dividendy, alebo

GP-N

na účely tohto vymedzenia „kvalifikovaná imputačná daň“ je zahrnutá daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo ktorú zaplatil základný subjekt, vrátane stálej prevádzkarne, a ktorá je refundovateľná alebo započítateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca základný subjekt, alebo v prípade zahrnutej dane vzniknutej stálej prevádzkarni alebo zaplatenej stálou prevádzkarňou dividenda, ktorú vypláca hlavný subjekt, pokiaľ je refundácia splatná, alebo ak sa poskytne zápočet:

jurisdikciou inou ako jurisdikcia, ktorá uložila zahrnuté dane;

skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorá podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby rovnajúcej sa minimálnej sadzbe dane alebo presahujúcej minimálnu sadzbu dane z prijatej dividendy podľa vnútroštátneho práva jurisdikcie, ktorá základnému subjektu uložila zahrnuté dane;

fyzickej osobe, ktorá je skutočným vlastníkom dividendy a daňovým rezidentom v jurisdikcii, ktorá základnému subjektu uložila zahrnuté dane, a ktorá podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby rovnajúcej sa alebo presahujúcej štandardnú sadzbu dane uplatniteľnú na bežný príjem, alebo

2.refundovateľná vyplácajúcej spoločnosti po vyplatení dividendy spoločníkovi,

ax) kvalifikovanou imputačnou daňou zahrnutá daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo stálej prevádzkarni hlavného subjektu, alebo ktorú základný subjekt alebo stála prevádzkareň hlavného subjektu zaplatili, a ktorá je pri vyplatení podielu na zisku (dividendy) základným subjektom alebo hlavným subjektom stálej prevádzkarne refundovateľná alebo započítateľná skutočnému vlastníkovi podielu na zisku (dividendy) v rozsahu v akom je refundácia splatná, alebo zápočet poskytnutý

1.iným štátom ako štátom, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň,

2.skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorý podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby rovnajúcej sa minimálnej sadzbe dane alebo presahujúcej

vládnemu subjektu, medzinárodnej organizácii, sídliacej neziskovej organizácii, sídliacemu dôchodkovému fondu, sídliacemu investičnému subjektu, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo sídliacej životnej poisťovni, pokiaľ sa dividenda prijíma v spojení s činnosťami sídliaceho dôchodkového fondu, ktorý podlieha zdaneniu podobným spôsobom ako dividenda prijatá dôchodkovým fondom;

na účely písmena d):

nezisková organizácia alebo dôchodkový fond sídlia v danej jurisdikcii, ak sú zriadené a spravované v danej jurisdikcii;

ii)

investičný subjekt sídli v danej jurisdikcii, ak je zriadený a spravovaný v danej jurisdikcii;

iii)

životná poisťovňa sídli v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza;

minimálnu sadzbu dane z prijatej dividendy podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň,

3.fyzickej osobe, ktorá je skutočným vlastníkom dividendy a daňovým rezidentom v štáte, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň, a ktorá podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby dane rovnajúcej sa alebo presahujúcej nominálnu sadzbu dane uplatniteľnú na aktívny príjem, alebo

4.verejnoprávnemu subjektu, medzinárodnej organizácii, neziskovej organizácii, dôchodkovému fondu, investičnému subjektu, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny alebo životnej poisťovni, ak sa dividenda prijíma v spojení s činnosťami dôchodkového fondu, ktorý podlieha zdaneniu obdobným spôsobom ako dividenda prijatá

dôchodkovým fondom, pričom nezisková organizácia alebo dôchodkový fond sa nachádzajú v štáte, v ktorom sú založené a riadené, investičný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom je založený a regulovaný, a životná poisťovňa sa nachádza v štáte, v ktorom je umiestnená,

Čl. 3 ods. 38

38.

„kvalifikovaný refundovateľný zápočet dane“ je:

refundovateľný zápočet dane navrhnutý takým spôsobom, že sa má zaplatiť ako platba v hotovosti alebo peňažný ekvivalent základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na refundovateľný zápočet dane podľa práva jurisdikcie, ktorá zápočet udeľuje; alebo

ak je zápočet dane refundovateľný čiastočne, jeho časť, ktorá je splatná ako platba v hotovosti alebo peňažný ekvivalent základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na čiastočný refundovateľný zápočet dane;

kvalifikovaný refundovateľný zápočet dane nezahŕňa žiadnu sumu dane započítateľnej alebo refundovateľnej

Návrh čl. I

§ 2 písm. av)

av) kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom

1.refundovateľný daňový zápočet, ktorý sa má vyplatiť v hotovosti alebo v iných peňažných ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na refundovateľný daňový zápočet podľa právnych predpisov štátu, ktorý daňový zápočet udeľuje, okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane, alebo

GP-N

podľa kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane;

2.daňový zápočet, ktorý je čiastočne refundovateľný, ak sa jeho časť vypláca v hotovosti alebo v iných peňažných ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na čiastočný refundovateľný daňový zápočet, okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane,

Čl. 3 ods. 39

39.

„nekvalifikovaný refundovateľný zápočet dane“ je zápočet dane, ktorý nie je kvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane, ale ktorý je refundovateľný úplne alebo čiastočne;

Návrh čl. I

§ 2 písm. aw)

§ 2 písm. az) až bi)

aw) nekvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý je úplne refundovateľný alebo čiastočne refundovateľný a nie je kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom,

az) obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý sa v štáte, v ktorom sa daňový zápočet poskytuje, môže použiť na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní držiteľa daňového zápočtu a ktorý u držiteľa daňového zápočtu spĺňa

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z

GP-N

zákonný štandard prevoditeľnosti a štandard obchodovateľnosti,

ba) pôvodným príjemcom daňového zápočtu základný subjekt, ktorý vykonáva činnosti, na základe ktorých sa poskytuje daňový zápočet,

bb) nadobúdateľom daňového zápočtu základný subjekt, na ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu prevádza daňový zápočet,

bc) držiteľom daňového zápočtu pôvodný príjemca daňového zápočtu alebo nadobúdateľ daňového zápočtu, pričom pôvodný príjemca daňového zápočtu a nadobúdateľ daňového zápočtu sú závislé osoby, ak

1.jeden z nich vlastní, priamo alebo nepriamo, aspoň 50 % hodnoty alebo celkových hlasovacích práv na druhom z nich, alebo iná osoba vlastní priamo alebo nepriamo aspoň 50 % hodnoty alebo celkových hlasovacích práv na oboch, alebo

2.na základe súvisiacich skutočností a okolností jeden ovláda druhého

digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 13. júla 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 8.2.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane

alebo obaja sú pod kontrolou tej istej osoby alebo tých istých osôb,

bd) zákonným štandardom prevoditeľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard, na základe ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet na nezávislú osobu v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu alebo do 15 mesiacov od konca tohto účtovného obdobia,

be) zákonným štandardom prevoditeľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na základe ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet na nezávislú osobu v účtovnom období, v ktorom nadobudol daňový zápočet a tento prevod nepodlieha prísnejším zákonným obmedzeniam ako u pôvodného príjemcu daňového zápočtu,

bf) štandardom obchodovateľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard, na základe

OECD, príloha A, kapitola 3 (administratívne usmernenie z 13.7.2023 a 15.12.2023) a z doplnenia komentára k článku 3.2.4, 4.1.2 a 4.1.3 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 13.7.2023).

ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu prevedie daňový zápočet na nezávislú osobu za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje, do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu; to platí, aj ak sa daňový zápočet neprevedie alebo sa prevedie na závislú osobu za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje a ktorá by sa použila medzi nezávislými osobami v období 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu,

bg) štandardom obchodovateľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na základe ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu nadobudne daňový zápočet od nezávislej osoby za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje,

bh) obchodovateľnou minimálnou cenou 80 % čistej súčasnej hodnoty daňového zápočtu,

bi) čistou súčasnou hodnotou hodnota určená na základe výnosov do splatnosti dlhového nástroja emitovaného štátom, ktorý poskytol daňový zápočet, s rovnakou alebo obdobnou lehotou splatnosti, najviac do päť rokov, pričom tento dlhový nástroj bol emitovaný v tom istom účtovnom období, v ktorom sa daňový zápočet previedol, alebo v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, ak sa daňový zápočet nepreviedol,

Čl. 3 ods. 43

43.

„kvalifikované pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky“ je súbor pravidiel zavedených do vnútroštátneho práva jurisdikcie, za predpokladu, že takáto jurisdikcia neposkytuje žiadne výhody, ktoré súvisia s týmito pravidlami, a ktoré:

sú rovnocenné s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD, v súlade s ktorými jurisdikcia vyberá svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani nadnárodnej skupiny podnikov,

Návrh čl. I

§ 2 písm. bo) a bp)

bp) kvalifikovaným pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky zavedené štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,

bo) pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky postup, podľa ktorého základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj

GP-N

ktorá nebola uložená podľa pravidla zahrnutia príjmov, v súvislosti s nízko zdanenými základnými subjektmi tejto nadnárodnej skupiny podnikov;

je spravovaná spôsobom, ktorý je konzistentný s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD;

podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny, ak dorovnávacia daň nebola vypočítaná a uhradená podľa pravidla zahrnutia príjmov,

Čl. 11 ods. 1 tretí pod odsek

Na základe kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane môžu byť vnútroštátne nadmerné zisky nízko zdanených základných subjektov vypočítané skôr podľa prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva povoleného schváleným účtovným orgánom a upravené tak, aby sa predišlo akémukoľvek podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže, než ako podľa štandardu finančného účtovníctva použitého pri konsolidovanej účtovnej závierke.

n.a.

Ustanovenie sa neuplatňuje na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – administratívne usmernenie ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z z

GP-N

11. marca 2022. a 13. júla 2023.

Čl. 15 ods. 1 a 2

KAPITOLA III

VÝPOČET OPRÁVNENÉHO PRÍJMU ALEBO OPRÁVNENEJ STRATY

Článok 15

Stanovenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata základného subjektu sa vypočíta tak, že sa vykonajú úpravy čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva za dané účtovné obdobie uvedené v článkoch 16 až 19 pred akýmikoľvek konsolidačnými úpravami na elimináciu vnútroskupinových transakcií, ako sa stanovuje podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

Keď stanovenie čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu nie je primerane uskutočniteľné, čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva za dané

Návrh čl. I

§ 5

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata

(2)Ak zisk alebo stratu základného subjektu z finančného účtovníctva nie je možné primerane určiť podľa odseku 1, zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie sa určí na základe iného prijateľného

Text „po úprave o podstatné narušenie hospodárskej súťaže“ doplnený z komentá

GP-N

účtovné obdobie sa môže stanoviť pomocou iného prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva za predpokladu, že:

finančné účty základného subjektu sú vedené na základe tohto účtovného štandardu;

informácie obsiahnuté na finančných účtoch sú spoľahlivé a

trvalé rozdiely väčšie ako 1 000 000EUR, ktoré vyplývajú z uplatňovania konkrétnej zásady alebo štandardu na výnosové, nákladové alebo transakčné položky, ak sa uvedená zásada alebo štandard odlišujú od finančného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, sa upravia tak, aby zodpovedali zaobchádzaniu s touto položkou vyžadovanému podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky.

štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva po úprave o podstatné narušenie hospodárskej súťaže, ak

a)finančné výkazy základného subjektu sú zostavené na základe tohto účtovného štandardu,

b)informácie vykázané vo finančných výkazoch sú spoľahlivé, a

c)trvalé rozdiely vyššie ako 1 000 000 eur vyplývajúce z uplatňovania konkrétnej zásady alebo štandardu na položky výnosov, nákladov alebo transakcií, ak sa táto zásada alebo tento štandard odlišujú od finančného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, sa upravia tak, aby zodpovedali posúdeniu týchto položiek podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky.

(3) Ak súčasťou zisku alebo straty základného subjektu z finančného

ra k článku 3.1.3 Modelových pravidiel OECD. Podľa recitálu č. 24 smernice sa ustanovenia smernice majú interpretovať v súlade s komentárom k Modelovým pravidlám OECD.

účtovníctva podľa odseku 1 sú výnosy a náklady vykazované v súvislosti so zmenou účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov v základnom subjekte, tieto výnosy a náklady sa zo zisku alebo straty základného subjektu vylúčia; to neplatí, ak vlastnícke podiely boli nadobudnuté pred 1. decembrom 2021 a zisk alebo stratu základného subjektu nie je možné určiť na základe účtovnej hodnoty majetku a záväzkov pred zmenou účtovnej hodnoty.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.

Doplnenie na základe

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývaj

úce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 8.2.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD, príloha A, kapitola 3 (administ

ratívne usmernenie z 13.7.2023 15.12.2023).

Čl. 16 ods. 1 písm. a) bod v)

nekvalifikované refundovateľné imputačné dane vykázané ako náklad

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 6 ods. 1 písm. a) štvrtý bod

Na účely úprav na určenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty je

a)nákladom na daň

4. nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň vykázaná ako náklad,

GP-N

Čl. 16 ods. 1 písm. b)

„vylúčená dividenda“ je dividenda alebo iná forma rozdelenia zisku prijatá alebo vzniknutá v súvislosti s vlastníckym podielom s výnimkou dividendy alebo inej formy rozdelenia zisku prijatej alebo vzniknutej v súvislosti s:

vlastníckym podielom, ktorý:

— daná skupina drží v subjekte, v ktorom má právo na menej ako 10 % zisku, kapitálu alebo fondov alebo hlasovacích práv ku dňu rozdelenia zisku alebo predaja podielu (ďalej len „portfóliový podiel“)

507/ 2023

§ 6 ods. 1 písm. b)

b)vylúčenou dividendou podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom, okrem podielu na zisku (dividendy) alebo inej formy rozdelenia zisku prijatých alebo vzniknutých v súvislosti s

1. portfóliovým podielom, ktorý po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku skutočne vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká nárok na tento podiel

GP-N

— po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku ekonomicky vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká dividenda alebo iná forma rozdelenia zisku;

ii)

vlastníckym podielom v investičnom subjekte, ktorý podlieha rozhodnutiu podľa článku 43;

Návrh čl. I

§ 2 písm. m)

§ 6 ods. 3 a 4

na zisku (dividendu) alebo inú formu rozdelenia zisku,

2. vlastníckym podielom v investičnom subjekte, ktorý podlieha rozhodnutiu podľa

§ 30

m) portfóliovým podielom vlastnícky podiel v držbe skupiny vo výške menej ako 10 % na vlastnom imaní alebo na hlasovacích právach subjektu ku dňu rozdelenia zisku alebo predaja podielu,

(3) Ak podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku sú prijaté alebo vzniknuté v súvislosti so zloženým finančným nástrojom, ktorý má kapitálovú zložku a dlhovú zložku, vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b) je iba časť podielu na zisku (dividendy) alebo iného rozdelenia zisku prijatá alebo vzniknutá v súvislosti s kapitálovou zložkou tohto zloženého finančného nástroja.

(4) Podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti

s finančným nástrojom sú vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b), ak emitent a držiteľ tohto finančného nástroja sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a platba v súvislosti s finančným nástrojom je vykázaná vo finančných výkazoch u oboch ako podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku. Ak platba v súvislosti s finančným nástrojom je u držiteľa finančného nástroja vykázaná odlišne, na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa zohľadní spôsob vykázania finančného nástroja vo finančných výkazoch emitenta finančného nnástroja.

(druhý pilier) z 11. marca 2022 a 1. februára 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 3.2.1(b) globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k definícii vlastníckeho podielu v článku 10.1

globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

Čl. 16 ods. 1 písm. h)

„vzniknutý dôchodkový náklad“ je rozdiel medzi sumou nákladu v podobe dôchodkovej dávky zahrnutého v čistom zisku alebo čistej strate z finančného účtovníctva a sumou príspevku do dôchodkového fondu za dané účtovné obdobie.

507/ 2023 a Návrh Čl. 1

§ 6 ods. 1 písm. h)

h) dôchodkovým nákladom rozdiel medzi sumou nákladu na úhradu dôchodkového záväzku alebo sumou výnosu zahrnutých v zisku alebo strate z finančného účtovníctva a sumou príspevku do dôchodkového fondu za príslušné účtovné obdobie.

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár

GP-N

ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 1. februára 2023.

Čl. 16 ods. 2

Čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva sa na účely stanovenia jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty upraví o sumu týchto položiek:

čisté náklady na daň;

vylúčené dividendy;

vylúčené zisky alebo straty vo vlastnom imaní;

zahrnuté zisky alebo straty z metódy precenenia;

zisky alebo straty zo scudzenia majetku a záväzkov vylúčených podľa článku 35;

asymetrické kurzové zisky alebo straty;

507/ 2023

Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva sa upravia o

a) náklady na daň,

b) vylúčené dividendy,

c) vylúčený zisk alebo stratu vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom,

d) zahrnuté zisky alebo straty z metódy precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení,

e) zisky alebo straty z predaja majetku a záväzkov vylúčených podľa

§ 35

f) asymetrické kurzové zisky alebo straty,

g) zákonom neuznané náklady,

h) chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách,

i) dôchodkové náklady.

GP-N

zákonom neuznané náklady;

chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách a

vzniknuté dôchodkové náklady.

Návrh čl. I

§ 6 ods. 6

(6) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vylúčený zisk alebo strata vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom podľa odseku 2 písm. c) budú zahŕňať aj kurzové zisky alebo kurzové straty zahrnuté v zisku alebo strate základného subjektu z finančného účtovníctva, ak

a)kurzový zisk alebo kurzová strata vznikli zo zabezpečovacieho nástroja na zabezpečenie kurzového rizika v súvislosti s vlastníckym podielom okrem portfóliového podielu,

b)kurzový zisk alebo kurzová strata sú zaznamenané v konsolidovanej účtovnej závierke v inom úplnom výsledku, a

c)zabezpečovací nástroj sa podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky

Doplnenie na základe

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 1. februára 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 3.2.1(c) globálnych

GP-N

§ 6a

Rozhodnutie o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom

(1) Na účely prijatia rozhodnutia o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu je

a)kvalifikovaným vlastníckym podielom investícia v transparentnom subjekte,

1.ktorá sa na daňové účely považuje za podiel na vlastnom imaní alebo ktorá by sa považovala za podiel na vlastnom imaní podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva v štáte, v ktorom

modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

Doplnenie na základe

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z

GP-N

transparentný subjekt pôsobí, pričom majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky transparentného subjektu nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a

2.pri ktorej úhrnná predpokladaná výnosnosť investície je nižšia ako úhrnná suma investície investora, pričom časť investície sa investorovi vráti vo forme daňového zápočtu okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu bez ohľadu na to, či sa daňový zápočet použije na zníženie daňovej povinnosti investora alebo sa prevedie na iný subjekt,

b)výnosnosť investície najmä suma rozdelených ziskov, výhoda vyplývajúca z daňových strát, kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet plynúci cez transparentný subjekt, okrem daňových zápočtov iných ako refundovateľný daňový zápočet,

c)úhrnná predpokladaná výnosnosť investície očakávaný výnos v okamihu uskutočnenia

11. marca 2022, 1. februára 2023 a 13.7.2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 3.2.1(c) globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023 a 13.7.2023).

investície určený na základe skutočností a podmienok, za ktorých bola investícia uskutočnená.

(2) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vlastník vlastníckeho podielu okrem vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu pri výpočte svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty nevylúči zo zisku alebo straty z finančného účtovníctva zisk alebo stratu, ktoré vznikli

a)na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu a zníženia hodnoty vlastníckeho podielu, ak vlastník vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo na základe zníženia hodnoty vlastníckeho podielu a náklad na daň z príjmov zahŕňa daň z príjmov z tohto zdanenia, alebo ak vlastník podlieha zdaneniu na základe realizačného princípu a náklad na daň z príjmov zahŕňa náklad na odloženú daň z príjmov zo zmeny reálnej hodnoty alebo

zníženia hodnoty vlastníckeho podielu,

b)v súvislosti s vlastníckym podielom v transparentnom subjekte, ktorý je v účtovníctve vlastníka vykázaný metódou vlastného imania,

c)z prevodu vlastníckeho podielu, pričom zisk alebo strata z tohto prevodu sú zahrnuté v zdaniteľnom príjme vlastníka, okrem zisku, ktorý je v plnej sume kompenzovaný a pomernej časti zisku, ktorá je čiastočne kompenzovaná odpočtom alebo obdobnou úľavou.

(3) Odsek 2 sa uplatňuje na všetky vlastnícke podiely základných subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike okrem portfóliových podielov.

(4) Vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo nepriamy vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu držaného prostredníctvom reťazca transparentných subjektov, ktorí nie sú základnými subjektmi

nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pripočíta k sume upravených zahrnutých daní sumu kvalifikovanej daňovej výhody v rozsahu, v akom kvalifikovaná daňová výhoda znížila jeho náklady na daň z príjmov. Kvalifikovanou daňovou výhodou, v rozsahu v akom táto daňová výhoda znižuje investíciu vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5, je

a)suma daňového zápočtu, ktorá plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu, a

b)súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.

(5) Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho

podielu sa zníži najviac na nulovú sumu o

a)daňový zápočet, ktorý plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

b)súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka,

c)zisk rozdelený vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

d)sumu z predaja kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo jeho časti.

(6) Ak sa investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5 zníži na nulovú sumu a tomuto vlastníkovi plynú ďalšie položky podľa odseku 5 tieto položky znižujú sumu upravených zahrnutých daní, pričom položky podľa odseku 5 písm. c) a d) alebo suma kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu sa v sume upravených zahrnutých daní

posúdia ako záporné sumy len v rozsahu sumy kvalifikovanej daňovej výhody, ktorá sa pripočítala k sume upravených zahrnutých daní vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 4.

(7) Odchylne od odseku 4 vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva účtuje o tejto investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície. Podávajúci subjekt môže v účtovnom období, v ktorom vlastník nadobudne podiely, alebo v účtovnom období, v ktorom sa na vlastníka vzťahuje tento zákon, neodvolateľne rozhodnúť, že vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva neúčtuje o investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície.

(8) Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa podľa proporcionálnej metódy amortizovania podľa odseku 7 zníži o položky podľa odseku 5 v rozsahu predpokladaného pomeru daňovej výhody. Predpokladaný pomer daňovej výhody je pomer súčtu položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu v príslušnom účtovnom období a predpokladanej úhrnnej sumy týchto položiek prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu počas doby trvania investície. Suma položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu nad rámec zníženia investície sa nepripočítava k upraveným zahrnutým daniam vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.

§ 6c

(9) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 2 sa nemôže prestať uplatňovať, ak sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadnila v súvislosti s vlastníckym podielom strata.

§ 6c

Odpustený dlh

(1)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu, ktorý je dlžníkom, sa zo zisku alebo straty tohto základného subjektu z finančného účtovníctva vylúči suma odpusteného dlhu, ak

a)dlh je odpustený v súvislosti s konkurzom alebo reštrukturalizáciou,6a) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľovi, ktorý v konkurze neuplatnil svoje pohľadávky voči základnému subjektu; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie

Doplnenie na základe

GP-N

konkurzu pre nedostatok majetku, a u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok základného subjektu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

b)možno dôvodne predpokladať, že by základný subjekt do 12 mesiacov nebol schopný plniť svoje záväzky, ak by k odpusteniu dlhu nedošlo alebo

c)záväzky základného subjektu bezprostredne pred odpustením dlhu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku a neuplatnil sa postup podľa písmena a) alebo písmena b).

(2)Na účely postupu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní odpustený dlh voči veriteľovi bez ohľadu na to, či dlžník je prepojenou osobou s týmto veriteľom.

februára 2023.

6a) § 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 3.2.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne

(3)Na účely postupu podľa odseku 1 písm. c) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní len odpustený dlh voči veriteľovi, ktorý nie je prepojený so základným subjektom, v sume najviac v rozsahu nižšej z týchto súm:

a) suma, o ktorú záväzky základného subjektu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku bezprostredne pred odpustením dlhu,

b) suma, ktorá zodpovedá zníženiu daňovej povinnosti základného subjektu v súvislosti s odpusteným dlhom podľa daňových právnych predpisov štátu základného subjektu.

usmernenie z 1.2.2023).

Čl. 16 ods. 3

Podávajúci základný subjekt sa môže rozhodnúť, že základný subjekt môže nahradiť sumu zaúčtovanú na jeho finančných účtoch ako náklady alebo výdavky takéhoto základného subjektu, ktoré boli uhradené kompenzáciou založenou na akciách, sumou povolenou ako odpočet pri výpočte jeho zdaniteľného príjmu v mieste, v ktorom sa nachádza.

V prípade, že sa neuplatnila možnosť využitia opcie na akcie, suma kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách, ktorá sa odpočítala od čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva pri výpočte jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty za všetky predchádzajúce účtovné obdobia, sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom táto možnosť uplynula.

Návrh čl. I

§ 12a

Kompenzácia na základe akcií

(1)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov sa suma vykázaná vo finančných výkazoch základných subjektov ako náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií, nahradí sumou povolenou ako odpočet pri výpočte ich zdaniteľného príjmu.

(2)Ak náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií vznikne v súvislosti s opciou, ktorá nebola uplatnená, suma tohto nákladu alebo výdavku, ktorá sa podľa odseku 1 v predchádzajúcich účtovných obdobiach odpočítala od zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva, sa pripočíta k zisku alebo strate z finančného účtovníctva v účtovnom období, v ktorom možnosť uplatnenia tejto opcie uplynula.

GP-N

V prípade, že suma kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách sa zaznamenala na finančných účtoch základného subjektu v účtovných obdobiach predchádzajúcich účtovnému obdobiu, v ktorom sa prijalo toto rozhodnutie, suma rovnajúca sa rozdielu medzi celkovou sumou kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách, ktorá bola odpočítaná na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedených predchádzajúcich účtovných obdobiach, a celkovou sumou kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách, ktorá by sa odpočítala na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedených predchádzajúcich účtovných obdobiach, keby sa toto rozhodnutie v takýchto účtovných obdobiach prijalo, sa zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty tohto základného subjektu za dané účtovné obdobie.

Rozhodnutie sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1 a uplatňuje sa jednotne na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v tej istej jurisdikcii pre rok, v ktorom sa rozhodnutie prijalo, a pre všetky nasledujúce účtovné obdobia.

(3)Ak sa časť nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií vykázala vo finančných výkazoch základného subjektu v účtovných obdobiach predchádzajúcich účtovnému obdobiu, za ktoré sa toto rozhodnutie prijalo, do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu za toto účtovné obdobie sa zahrnie suma rovnajúca sa rozdielu medzi celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá bola odpočítaná na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, a celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá by sa odpočítala na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, ak by sa toto rozhodnutie v týchto účtovných obdobiach prijalo.

V účtovnom období, v ktorom sa toto rozhodnutie zruší, sa suma nezaplateného kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách odpočítaná v súlade s rozhodnutím, ktorá presahuje vzniknutý finančný účtovný náklad, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

(4)Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 1 sa uplatňuje na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, pričom v účtovnom období, v ktorom sa toto rozhodnutie prestane uplatňovať, sa suma nezaplateného nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií odpočítaná v súlade s rozhodnutím, ktorá presahuje vzniknutý finančný účtovný náklad, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

Čl. 16 ods. 5

S kvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane uvedeným v článku 3 bode 38 sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zaobchádza ako s príjmom. S nekvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nezaobchádza ako s príjmom.

Návrh čl. I

§ 6b

Daňové zápočty

(1) Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu sa nominálna hodnota kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu alebo obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu posúdi ako príjem pôvodného príjemcu daňového zápočtu v tom účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu.

Doplnenie na základe

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelov

GP-N

(2) Ak kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet poskytnuté na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku znižujú podľa účtovných zásad pôvodného príjemcu daňového zápočtu účtovnú hodnotu majetku alebo sa tieto zápočty účtujú do výnosov budúcich období, ktoré sa zúčtujú do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu môže pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty postupovať podľa týchto účtovných zásad.

(3) Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú nominálnu hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu alebo zvýšenie účtovnej hodnoty majetku v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu.

ým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 13. júla 2023.

(4) Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, použije pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, namiesto nominálnej hodnoty obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu jeho predajnú cenu.

(5) Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet po 15 mesiacoch od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom došlo k prevodu, rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu. Pri

komentára k článku 3.2.4, 4.1.2 a 4.1.3 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 13.7.2023).

obchodovateľnom prevoditeľnom daňovom zápočtu poskytnutom na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku, ktorý sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu postupne počas zostávajúcej doby použiteľnosti majetku.

(6) Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý používa obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období použitia zápočtu rozdiel medzi nominálnou hodnotou obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho kúpnou cenou v pomere podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty.

(7) Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý predáva obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období predaja zisk alebo stratu z predaja, pričom zisk alebo strata z predaja sa rovná rozdielu medzi predajnou cenou a súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty.

(8) Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, nadobúdateľ daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu, pričom táto strata sa rovná rozdielu medzi súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a sumou použitého daňového zápočtu.

(9) Daňový zápočet iný ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nepovažuje za príjem.

Čl. 16 ods. 6 tretí pod odsek

Účtovná hodnota majetku alebo záväzku na účely stanovenia zisku alebo straty podľa prvého pododseku je účtovná hodnota v čase nadobudnutia majetku alebo vzniku záväzku alebo v prvý deň účtovného obdobia, v ktorom sa prijme rozhodnutie, podľa toho, čo nastane neskôr.

507/ 2023 a

návrh čl. I

§ 8 ods. 2

(2) Účtovná hodnota majetku a záväzkov na účely určenia zisku a straty podľa odseku 1 je účtovná hodnota v čase nadobudnutia majetku alebo vzniku záväzku alebo účtovná hodnota majetku a záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, za ktoré sa rozhodnutie podľa odseku 1 prijalo, podľa toho, ktorý deň nastal neskôr.

GP-N

Čl. 16 ods. 6 piaty pod odsek

V účtovom období, v ktorom sa rozhodnutie zruší, sa suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku v prvý deň účtovného obdobia, v ktorom dôjde k zrušeniu, stanovená podľa rozhodnutia, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ak reálna hodnota prevyšuje účtovnú hodnotu, alebo sa z tohto výpočtu odpočíta, ak účtovná hodnota prevyšuje reálnu hodnotu.

507/ 2023 a

návrh čl. I

§ 8 ods. 4

(4) V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prestane uplatňovať, sa suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou majetku a záväzku a účtovnou hodnotou majetku a záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie prestane uplatňovať, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ak reálna hodnota

GP-N

prevyšuje účtovnú hodnotu alebo sa z výpočtu odpočíta, ak účtovná hodnota prevyšuje reálnu hodnotu.

Čl. 16 ods. 9

Hlavný materský subjekt sa môže rozhodnúť, že bude uplatňovať svoje postupy konsolidovaného účtovania na elimináciu výnosov, nákladov, ziskov a strát vyplývajúcich z transakcií medzi základnými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v tej istej jurisdikcii a sú súčasťou daňovej konsolidačnej skupiny na účely výpočtu čistého oprávneného príjmu alebo čistej oprávnenej straty uvedených základných subjektov.

Toto rozhodnutie sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1.

V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie prijme alebo zruší, sa vykonajú náležité úpravy tak, aby sa položky oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty nezohľadňovali viac než raz alebo aby sa v dôsledku takéhoto rozhodnutia alebo zrušenia neopomenuli.

Návrh čl. I

§ 12b

Použitie postupov konsolidácie

(1)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej daňovej konsolidačnej skupiny, sa uplatnia postupy konsolidácie na elimináciu výnosov, nákladov, ziskov a strát vyplývajúcich z transakcií medzi základnými subjektami.

(2)V účtovnom období, za ktoré sa rozhodnutie podľa odseku 1 prijalo alebo prestalo uplatňovať, sa vykonajú úpravy, aby sa položky oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zohľadňovali vždy jedenkrát.

GP-N

Čl. 16 ods. 10

10.

Poisťovňa z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty vylúči akúkoľvek sumu účtovanú poistencom za dane zaplatené poisťovňou v súvislosti s

507/ 2023

§ 11 ods. 3

(3) Poisťovňa, ktorá je základným subjektom, z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty vylúči sumu dane

Doplnenie na základe

recitálu č. 24 smernice

GP-N

výnosmi poistencov. Poisťovňa do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zahrnie akékoľvek výnosy vyplatené poistencom, ktoré nie sú zohľadnené v jej čistom zisku alebo čistej strate z finančného účtovníctva, v rozsahu, v akom sa v jej čistom zisku alebo čistej strate z finančného účtovníctva premietlo príslušné zvýšenie alebo zníženie záväzku voči poistencom.

Návrh čl. I

§ 11 ods. 4

prislúchajúcu výnosom poistencov zaplatenú poisťovňou. Poisťovňa do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zahrnie výnosy vyplatené poistencom, ktoré nie sú zohľadnené v jej zisku alebo strate z finančného účtovníctva v rozsahu, v akom sa v jej zisku alebo strate z finančného účtovníctva premietlo príslušné zvýšenie alebo zníženie záväzku voči poistencom.

(4) Poisťovňa, ktorá je základným subjektom, z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty vylúči sumu nákladu prislúchajúcu krytiu záväzkov z poistných zmlúv súvisiacich s vylúčenými dividendami podľa § 6 ods. 2 písm. b) z finančných nástrojov držaných v mene poistencov alebo s vylúčeným ziskom alebo stratou vzniknutými v súvislosti s vlastníckym podielom podľa § 6 ods. 2 písm. c) z finančných nástrojov držaných v mene poistencov.

a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 1. februára 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 3.2.1(b) a 3.2.1(c) globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu

základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

Čl. 20 ods. 1 písm. a)

Medzi zahrnuté dane základného subjektu patria:

dane zaznamenané na finančných účtoch základného subjektu v súvislosti s jeho príjmom alebo ziskom alebo jeho podielom na príjme alebo zisku základného subjektu, v ktorom má vlastnícky podiel;

Návrh čl. I

§ 2 písm. ak)

ak) zahrnutou daňou základného subjektu daň vykázaná vo finančných výkazoch základného subjektu v súvislosti s jeho príjmom, ziskom alebo v súvislosti s jeho podielom na príjme alebo zisku základného subjektu, v ktorom drží vlastnícky podiel, daň vyrubená namiesto všeobecne uplatniteľnej dane z príjmov právnických osôb a daň vyrubená v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo inou časťou vlastného imania vrátane dane z viacerých zložiek založených na príjme a vlastnom imaní, pričom za zahrnutú daň základného subjektu sa nepovažuje dorovnávacia daň, daň zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom a nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň,

GP-N

Čl. 20 ods. 1 písm. b)

dane z rozdelených ziskov, predpokladaných rozdelení ziskov a nákladov, ktoré sa nevzťahujú na podnikateľskú činnosť uložené podľa uznaného distribučného daňového systému;

n.a.

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávcej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém

GP-N

nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

Čl. 20 ods. 1 písm. c) a d)

dane uložené namiesto všeobecne uplatniteľnej dane z príjmu právnických osôb a

dane vyberané v súvislosti s nerozdelenými ziskami a vlastným imaním spoločnosti vrátane daní z viacerých zložiek na základe príjmu a vlastného imania.

Návrh čl. I

§ 2 písm. ak)

GP-N

vrátane dane z viacerých zložiek založených na príjme a vlastnom imaní, pričom za zahrnutú daň základného subjektu sa nepovažuje dorovnávacia daň, daň zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom a nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň,

Čl. 20 ods. 2 písm. b)

dorovnávacia daň, ktorá vznikla základnému subjektu v rámci kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane;

Návrh čl. I

§ 2 písm. ak)

ak) zahrnutou daňou základného subjektu daň vykázaná vo finančných výkazoch základného subjektu v súvislosti s jeho príjmom, ziskom alebo v súvislosti s jeho podielom na príjme alebo zisku základného subjektu, v ktorom drží vlastnícky podiel, daň vyrubená namiesto všeobecne uplatniteľnej dane z príjmu právnických osôb a daň vyrubená v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo inou časťou vlastného imania vrátane dane z viacerých zložiek založených na príjme a vlastnom imaní, pričom za zahrnutú daň základného subjektu sa nepovažuje dorovnávacia daň, daň zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom a

GP-N

nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň,

Čl. 20 ods. 2 písm. d) a e)

nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň a

dane zaplatené poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom.

Návrh čl. I

§ 2 písm. ak)

GP-N

a nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň,

Čl. 21 ods. 2 písm. b)

akúkoľvek sumu oprávnenej odloženej daňovej pohľadávky súvisiacej so stratou, ktorá sa použila podľa článku 23 ods. 2;

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 17 ods. 1 písm. d)

d) oprávnenej odloženej pohľadávky podľa § 18a.

GP-N

Čl. 21 ods. 2 d)

akúkoľvek sumu zápočtu alebo refundácie v súvislosti s kvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane, ktorý sa vykázal ako položka znižujúca bežné náklady na daň.

Návrh čl. I

§ 17 ods. 1 písm. c)

c) zápočtu alebo refundácie v súvislosti s kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom alebo obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom, ktoré sa vykázali ako zníženie nákladov na splatnú daň z príjmov,

Doplnenie na základe

GP-N

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 8.2.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD, príloha A, kapitola 3 (administratívne usmernenie z 13.7.2023 a 15.12.2023) a z doplnenia komentára k článku 3.2.4, 4.1.2 a 4.1.3 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu

základu dane OECD (administratívne usmernenie z 13.7.2023).

Čl. 21 ods. 3 písm. b)

akúkoľvek sumu zápočtu alebo refundácie v súvislosti s nekvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane, ktorý nebol zaznamenaný ako položka znižujúca bežné náklady na daň;

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 17 ods. 2 písm. e)

Položky znižujúce zahrnuté dane základného subjektu za príslušné účtovné obdobie sú sumy

e) zápočtu alebo refundácie v súvislosti s daňovým zápočtom iným ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, ktorý sa nevykázal ako zníženie nákladov na splatnú daň z príjmov.

Doplnenie na základe

GP-N

základu dane OECD (administratívne usmernenie z 13.7.2023).

Čl. 21 ods. 3 písm. c)

akúkoľvek sumu zahrnutých daní, ktoré boli základnému subjektu refundované alebo boli predmetom zápočtu, pri ktorom nešlo o úpravu bežných nákladov na daň na finančných účtoch, pokiaľ sa netýka kvalifikovaného refundovateľného zápočtu dane;

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 17 ods. 2 písm. b)

b)zahrnutých daní, ktoré boli základnému subjektu refundované alebo započítané voči daňovej povinnosti, ak neboli zohľadnené v splatných nákladoch na daň z príjmov vo finančnom účtovníctve; to neplatí, ak ide o kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet,

Doplnenie na základe

GP-N

dane OECD (administratívne usmernenie z 13.7.2023).

Čl. 22 ods. 2

Článok 22

Celková výška úpravy odloženej dane

Ak sa sadzba dane uplatnená na účel výpočtu odloženého daňového nákladu rovná minimálnej sadzbe dane alebo je nižšia ako minimálna sadzba dane, celková suma úpravy odloženej dane, ktorá sa má pripočítať k upraveným zahrnutým daniam základného subjektu za účtovné obdobie podľa článku 21 ods. 1 písm. b), je odložený daňový náklad, ktorý sa vykázal na jeho finančných účtoch v súvislosti so zahrnutými daňami, s výhradou úprav podľa odsekov 3 až 6 tohto článku.

Ak je sadzba dane uplatnená na účel výpočtu odloženého daňového nákladu vyššia ako minimálna sadzba dane, celková suma úpravy odloženej dane, ktorá sa má pripočítať k upraveným zahrnutým daniam

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 18 ods. 2

Upravená odložená daň z príjmov

(2)Ak sadzba dane uplatnená na účely výpočtu odloženého nákladu na daň z príjmov

a)sa rovná alebo je nižšia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie podľa § 16 ods. 1 písm. b), je odložený náklad na daň z príjmov vykázaný vo finančnom účtovníctve základného subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami upravený podľa odsekov 3 až 6,

b)je vyššia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie podľa § 16 ods. 1 písm. b), je odložený náklad na daň z príjmov vykázaný vo finančnom

GP-N

základného subjektu za účtovné obdobie podľa článku 21 ods. 1 písm. b), je odložený daňový náklad, ktorý sa vykázal na jeho finančných účtoch v súvislosti so zahrnutými daňami prepočítanými podľa minimálnej sadzby dane, s výhradou úprav podľa odsekov 3 až 6 tohto článku.

účtovníctve základného subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami prepočítaný podľa minimálnej sadzby dane a upravený podľa odsekov 3 až 6.

Čl. 22 ods. 5 písm. e)

sumu odloženého daňového nákladu v súvislosti s vytvorením a použitím zápočtov dane.

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 18 ods. 1 písm. c)

(1)Na účely výpočtu sumy upravenej odloženej dane z príjmov je

a)neuznaným odloženým nákladom na daň z príjmov

1.odložený náklad na daň z príjmov, ktorý sa vykázal vo finančných výkazoch základného subjektu a ktorý súvisí s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov,

2.odložený náklad na daň z príjmov, ktorý sa vykázal vo finančných výkazoch základného subjektu a ktorý súvisí s rozdelením zisku od základného subjektu,

b)nenárokovaným odloženým nákladom na daň z príjmov zvýšenie odloženého daňového záväzku vykázaného vo finančných výkazoch základného subjektu za príslušné účtovné obdobie, pri ktorom sa neočakáva, že bude zaplatený v lehote podľa odseku 7, a ktorý sa

Doplnenie na základe

GP-N

podávajúci subjekt každoročne rozhodne podľa

§ 42 ods. 3 nezahrnúť do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobie,

c) náhradnou odloženou daňovou pohľadávkou

1.odložená daňová pohľadávka v sume dane z príjmov zaplatenej v zahraničí, ktorá sa započíta na úhradu dane z príjmov v Slovenskej republike a prenesie do budúcich období, alebo v sume súčinu daňovej straty základného subjektu pred započítaním príjmov zo zdrojov v zahraničí a sadzby dane z príjmov podľa toho, ktorá suma je nižšia, ak

1a.podľa daňových predpisov sa zdaniteľný príjem zo zdrojov v zahraničí započítava s daňovou stratou zo zdrojov na území Slovenskej republiky pred uplatnením zápočtu dane z príjmov zaplatenej v zahraničí,

1b.za príslušné účtovné obdobie základný subjekt dosiahol daňovú stratu zo zdrojov na

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 4.4.1 e) globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

území Slovenskej republiky, ktorá sa čiastočne alebo úplne započítava so zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí a

1c.podľa daňových predpisov sa zápočet dane z príjmov zaplatenej v zahraničí môže preniesť do budúcich období a započítať s daňou z príjmov vypočítanou z príjmov, ktoré sa zahŕňajú do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu,

súčin daňovej straty zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorá sa podľa daňových predpisov započítava so zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí a sadzby dane z príjmov, ak sa na účely uplatnenia zápočtu dane v budúcich obdobiach príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky považuje za príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí, a to najviac do výšky tejto daňovej straty.

2.súčin daňovej straty zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorá sa podľa

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 18 ods. 5 písm. e)

daňových predpisov započítava so zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí a sadzby dane z príjmov, ak sa na účely uplatnenia zápočtu dane z príjmov v budúcich obdobiach príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky považuje za príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí, a to najviac do výšky tejto daňovej straty.

e)sumu odloženého nákladu na daň z príjmov súvisiacu so vznikom zápočtu dane a jeho započítaním voči daňovej povinnosti, to neplatí, ak ide o náhradnú odloženú daňovú pohľadávku.

GP-N

Čl. 23 ods. 1 až 6

Článok 23

Rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty

Odchylne od článku 22 môže podávajúci základný subjekt prijať v určitej jurisdikcii rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty, na základe ktorého sa oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou určí za každé účtovné obdobie, v ktorom v danej jurisdikcii existuje čistá oprávnená strata. Na tento účel sa oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so

Návrh čl. 1

§ 18a

Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty

(1)Podávajúci subjekt sa môže odchylne od § 18 rozhodnúť o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty (ďalej len „oprávnená odložená pohľadávka“), ktorá sa za každé

GP-N

stratou rovná čistej oprávnenej strate za účtovné obdobie v danej jurisdikcii vynásobenej minimálnou sadzbou dane.

Rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty sa neprijíma pre jurisdikciu, v ktorej sa uplatňuje uznaný distribučný daňový systém podľa článku 40.

Oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou určená podľa odseku 1 sa použije v každom nasledujúcom účtovnom období, v ktorom v danej jurisdikcii existuje čistý oprávnený príjem, vo výške rovnajúcej sa čistému oprávnenému príjmu vynásobenému minimálnou sadzbou dane, alebo vo výške oprávnenej odloženej daňovej pohľadávky súvisiacej so stratou, ktorá je k dispozícii, podľa toho, ktorá je nižšia.

Oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou určená podľa odseku 1 sa zníži o sumu, ktorá je použitá za účtovné obdobie, a zostatok sa prenesie do nasledujúcich účtovných období.

účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty dosiahli čistú oprávnenú stratu, vypočíta ako súčin čistej oprávnenej straty za účtovné obdobie a minimálnej sadzby dane.

(2) Oprávnená odložená pohľadávka sa zníži o sumu, ktorá sa za príslušné účtovné obdobie použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní, a zostatok sa prenesie do nasledujúcich účtovných období.

(3) Oprávnená odložená pohľadávka sa použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcich účtovných obdobiach, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem, vo výške súčinu čistého oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo v sume nevyužitej oprávnenej odloženej pohľadávky podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.

(4) Ak sa rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky

V prípade zrušenia rozhodnutia týkajúceho sa oprávnenej straty sa akákoľvek zostávajúca oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou určená podľa odseku 1 zníži na nulu od prvého dňa prvého účtovného obdobia, v ktorom sa už rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty neuplatňuje.

Rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty sa podáva s prvým oznámením nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s informáciami na určenie dorovnávacej dane uvedeným v článku 44, ktoré zahŕňa jurisdikciu, v prípade ktorej sa rozhodnutie prijalo.

Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, prijme rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty podľa tohto článku, oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou sa vypočíta s ohľadom na oprávnenú stratu subjektu s prvkom daňovej transparentnosti po znížení podľa článku 38 ods. 3.

prestane uplatňovať, zostávajúca suma oprávnenej odloženej pohľadávky sa zníži na nulu k prvému dňu prvého účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty prestane uplatňovať.

(5)Rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky sa môže uplatniť len raz a toto rozhodnutie sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, ak § 44a neustanovuje inak.

(6)Ak rozhodnutie podľa odseku 1 prijíma subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, oprávnená odložená pohľadávka sa vypočíta na základe oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti upravenej podľa § 15 ods. 3.

Čl. 24 ods. 5

Základnému subjektu, ktorý počas účtovného obdobia uskutočnil rozdelenie zisku, sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sa z takéhoto rozdelenia zisku vykázali na finančných účtoch základných subjektov, ktoré sú jeho vlastníkmi s priamym podielom.

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 19 ods. 9

(9)Základnému subjektu, ktorý počas príslušného účtovného obdobia rozdelil zisk, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané z takéhoto rozdelenia zisku vo finančných výkazoch základných subjektov, ktoré majú priamy vlastnícky podiel na tomto základnom subjekte, vrátane zahrnutých daní vzniknutých v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo majetkom základného subjektu, ak sa v štáte tohto základného subjektu takéto domnelé rozdelenie zisku považuje na daňové účely za plynúce z podielu na vlastnom imaní.

Doplnenie na základe

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 4.3.2(e) globálnych

GP-N

modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

Čl. 25

Článok 25

Úpravy po podaní informácií a oznámení a zmeny sadzby dane

Návrh čl. 1

§ 20

Úpravy zahrnutých daní v predchádzajúcich účtovných obdobiach po podaní oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a zmeny sadzby dane

GP-N

Čl. 27 ods. 1 až 7

Článok 27

Výpočet dorovnávacej dane

Ak je efektívna sadzba dane jurisdikcie, v ktorej sa nachádzajú základné subjekty, nižšia ako minimálna sadzba dane za účtovné obdobie, nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina vypočíta dorovnávaciu daň zvlášť pre každý zo svojich základných subjektov, ktorý má oprávnený príjem zahrnutý do výpočtu čistého oprávneného príjmu danej jurisdikcie. Dorovnávacia daň sa vypočítava na úrovni jurisdikcie.

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 22

Výpočet dorovnávacej dane

(1)Ak efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je nižšia ako minimálna sadzba dane, vypočíta sa percentuálna sadzba dorovnávacej dane a suma dorovnávacej dane týchto základných subjektov.

(2)Na výpočet percentuálnej sadzby dorovnávacej dane za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

GP-N

Percentuálna sadzba dorovnávacej dane za určitú jurisdikciu za účtovné obdobie je prípadný kladný percentuálny rozdiel vypočítaný podľa tohto vzorca:

𝑃𝑒𝑟𝑐𝑒𝑛𝑡𝑢á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑒𝑗 𝑑𝑎𝑛𝑒

𝑚𝑖𝑛𝑖𝑚á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑎𝑛𝑒 – 𝑒𝑓𝑒𝑘𝑡í𝑣𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑎𝑛𝑒

kde efektívna sadzba dane je sadzba vypočítaná v súlade s článkom 26.

Dorovnávacia daň jurisdikcie za účtovné obdobie je prípadná kladná suma vypočítaná podľa tohto vzorca:

Dorovnávacia daň jurisdikcie (percentuálna sadzba dorovnávacej dane x

nadmerný zisk) + dodatočná dorovnávacia daň – vnútroštátna dorovnávacia daň

kde:

dodatočná dorovnávacia daň je suma dane určená v súlade s článkom 29 za dané účtovné obdobie;

vnútroštátna dorovnávacia daň je suma dane za dané účtovné obdobie určená v súlade s článkom 11 alebo podľa oprávnenej vnútroštátnej dorovnávacej dane jurisdikcie tretej krajiny.

𝑃𝑒𝑟𝑐𝑒𝑛𝑡𝑢á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑒𝑗 𝑑𝑎𝑛𝑒

𝑚𝑖𝑛𝑖𝑚á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑎𝑛𝑒 – 𝑒𝑓𝑒𝑘𝑡í𝑣𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎

𝑑𝑎𝑛𝑒

kde

minimálna sadzba dane je sadzba dane vo výške podľa § 2 písm. aj),

efektívna sadzba dane je sadzba dane vypočítaná podľa § 21.

(3)Na výpočet dorovnávacej dane za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

𝐷𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň

(

𝑝𝑒𝑟𝑐𝑒𝑛𝑡𝑢á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑒𝑗 𝑑𝑎𝑛𝑒

𝑥 𝑛𝑎𝑑𝑚𝑒𝑟𝑛ý 𝑧𝑖𝑠𝑘

)

𝑑𝑜𝑑𝑎𝑡𝑜č𝑛á 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň

kde

percentuálna sadzba dorovnávacej dane je sadzba dane vypočítaná podľa odseku 2, pričom sa zohľadní iba kladná suma,

nadmerný zisk je suma zisku vypočítaná podľa odseku 4,

dodatočná dorovnávacia daň je suma dane vypočítaná podľa § 24.

(4)Na výpočet nadmerného zisku za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa pri kladnej sume použije tento vzorec:

Nadmerný zisk za jurisdikciu za dané účtovné obdobie uvedený v odseku 3 je prípadná kladná suma vypočítaná podľa tohto vzorca:

Nadmerný zisk = čistý oprávnený príjem – vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

kde:

čistý oprávnený príjem je príjem určený v súlade s článkom 26 ods. 2 za danú jurisdikciu;

vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty je suma určená v súlade s článkom 28 za danú jurisdikciu.

Dorovnávacia daň základného subjektu za bežné účtovné obdobie sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Dorovnávacia daň základného subjektu = dorovnávacia daň jurisdikcie

𝑁𝑎𝑑𝑚𝑒𝑟𝑛ý

𝑧𝑖𝑠𝑘

č𝑖𝑠𝑡ý

𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý

𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚

―

𝑠𝑢𝑚𝑎 𝑣𝑦𝑙úč𝑒𝑛ý𝑐ℎ 𝑝𝑟í𝑗𝑚𝑜𝑣

𝑛𝑎 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑒

𝑒𝑘𝑜𝑛𝑜𝑚𝑖𝑐𝑘𝑒𝑗 𝑝𝑜𝑑𝑠𝑡𝑎𝑡𝑦

kde

čistý oprávnený príjem je suma príjmu vypočítaná podľa § 21 ods. 1 ,

suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty je suma vypočítaná za všetky základné subjekty podľa § 23.

(5)Na výpočet dorovnávacej dane každého základného subjektu za príslušné účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

𝐷𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛éℎ𝑜 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑢

𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň 𝑧𝑎 𝑣š𝑒𝑡𝑘𝑦 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛é 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑦

𝑥

𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý 𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛éℎ𝑜 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑢

úℎ𝑟𝑛𝑛ý 𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý 𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚 𝑣š𝑒𝑡𝑘ý𝑐ℎ

𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛ý𝑐ℎ 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑜𝑣

kde

oprávnený príjem základného subjektu za príslušné účtovné obdobie je príjem základného subjektu vypočítaný podľa § 5 až 15,

x oprávnený príjem základného subjektu úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov

kde:

oprávnený príjem základného subjektu za určitú jurisdikciu za dané účtovné obdobie je príjem určený v súlade s kapitolou III;

úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov za určitú jurisdikciu za dané účtovné obdobie je súčet oprávnených príjmov všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii za dané účtovné obdobie.

Ak dorovnávacia daň jurisdikcie vyplýva z prepočítania podľa článku 29 ods. 1 a v danej jurisdikcii nebol za účtovné obdobie čistý oprávnený príjem, dorovnávacia daň sa priradí každému základnému subjektu s použitím vzorca uvedeného v odseku 5 tohto článku na základe oprávneného príjmu základných subjektov v účtovných obdobiach, za ktoré sa vykonávajú prepočítania podľa článku 29 ods. 1.

úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov za príslušné účtovné obdobie je súčet oprávnených príjmov všetkých základných subjektov za príslušné účtovné obdobie, ktoré sa vypočítali podľa § 5 až 15.

(6)Ak dorovnávacia daň je výsledkom výpočtu dodatočnej dorovnávacej dane podľa § 24 ods. 1 a základné subjekty nedosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem, dorovnávacia daň sa priradí každému základnému subjektu podľa odseku 5, pričom pri výpočte sa použijú sumy oprávneného príjmu základných subjektov v účtovných obdobiach, za ktoré sa vypočítala dodatočná dorovnávacia daň.

(7)Dorovnávacia daň členov podskupiny v menšinovom vlastníctve a základného subjektu v menšinovom vlastníctve sa vypočíta podľa § 25.

(8)Dorovnávacia daň investičných subjektov a poisťovacích investičných subjektov sa vypočíta podľa § 28.

Dorovnávacia daň sa za subjekt

Dorovnávacia daň každého základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa za každé účtovné obdobie vypočítava oddelene od dorovnávacej dane všetkých ostatných základných subjektov.

§ 45

(9)Dorovnávacia daň základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa za každé účtovné obdobie vypočítava oddelene od dorovnávacej dane všetkých ostatných základných subjektov.

§ 45

Mena výpočtu dorovnávacej dane a prepočet mien

(1)Na účely určenia meny pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane sa vykazovanou menou rozumie mena, ktorá sa používa pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(2)Základné subjekty vykonajú výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vykazovanej mene.

(3)Na prepočet dorovnávacej dane v cudzej mene na eurá sa použije priemer z priemerných mesačných referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených

y uvedené v ods. 7 sa vypočítava podľa článku 31 smernice tiež samostatne.

§ 45 doplnený na základe

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym

GP-N

Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska za kalendárne mesiace, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

(4)Ak vykazovanou menou je cudzia mena, prahové hodnoty podľa tohto zákona sa prepočítajú na eurá priemerným referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska za mesiac december kalendárneho roka, ktorý predchádza analyzovanému účtovnému obdobiu.

modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 13. júla 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k definícii kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane v článku 10.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z

13.7.2023).

Čl. 28 ods. 5

Článok 28

Na účely odseku 4 účtovná hodnota uznaného hmotného majetku predstavuje priemer účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na začiatku a účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na konci účtovného obdobia, ako je zaznamenaný na účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, znížený o kumulované odpisy, opotrebenie a zníženie hodnoty a zvýšený o sumu prisúditeľnú kapitalizácii mzdových nákladov.

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 23 ods. 5 až 8

Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

(5) Účtovná hodnota uznaného hmotného majetku je priemer účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na začiatku účtovného obdobia a účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na konci účtovného obdobia zníženej o kumulované odpisy, opotrebenie a zníženie hodnoty a zvýšenej o sumu prisúditeľnú kapitalizácii mzdových nákladov vykazovanej na účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu bez ohľadu na oceňovacie rozdiely z dôvodu precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení na reálnu hodnotu.10a)

10a) Napríklad Medzinárodný účtovný štandard 16 Prílohy k

Doplnenie na základe

GP-N

Návrh čl. 1

nariadeniu Komisie (EÚ) 2023/1803 z 13. augusta 2023, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 237, 26.9.2023) v platnom znení.

(6) Odchylne od odseku 4 písm. a) základný subjekt, ktorý prenajíma majetok nachádzajúci sa v Slovenskej republike na základe operatívneho prenájmu,10a) zohľadní pri výpočte sumy vyňatého hmotného majetku sumu vypočítanú ako rozdiel medzi účtovnou hodnotou uznaného hmotného majetku prenajatého na základe operatívneho prenájmu a priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku10a) na začiatku účtovného obdobia a na konci účtovného obdobia, pričom, ak

a)nájomca nie je základný subjekt, priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku je nediskontovaná

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 5.3.4 globálnych

splatná suma platieb nájomného, vrátane akéhokoľvek predĺženia prenájmu, ktoré by sa zohľadnilo pri určovaní práva nájomcu na užívanie majetku podľa štandardu finančného účtovníctva pri stanovení zisku alebo straty prenajímateľa z finančného účtovníctva,

b)ide o hmotný majetok využívaný na krátkodobý operatívny prenájom, ktorého trvanie vo vzťahu k jednému nájomcovi je 30 dní alebo menej počas účtovného obdobia, priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku je nulová suma,

c)základný subjekt prenajíma podstatnú časť uznaného hmotného majetku a zvyšnú časť tohto majetku využíva, účtovná hodnota uznaného hmotného majetku sa určí na základe rozsahu použitia tohto majetku.

(7) Ak uznaný zamestnanec vykonával prácu pre nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu v Slovenskej

modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 13.7.2023).

republike v príslušnom účtovnom období polovicu alebo menej svojho pracovného času, základný subjekt pri výpočte sumy vyňatých mzdových nákladov zohľadní len pomernú časť uznaných mzdových nákladov pripadajúcu na pracovný čas tohto zamestnanca strávený v Slovenskej republike.

(8) Ak sa uznaný hmotný majetok nachádzal v Slovenskej republike v príslušnom účtovnom období polovicu tohto obdobia alebo kratšie, základný subjekt pri výpočte sumy vyňatého hmotného majetku zohľadní len pomernú časť účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku pripadajúcu obdobiu, v ktorom sa tento majetok nachádzal v Slovenskej republike.

Čl. 28 ods. 7

Uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov, ktoré platí subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ako aj uznaný hmotný majetok, ktorý tento subjekt vlastní, ktoré nie sú priradené podľa odseku 6, sa priradia:

základným subjektom, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, úmerne k sume, ktorá

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 23 ods. 12 a 13

(12) Uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov, ktoré platí subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ako aj uznaný hmotný majetok, ktorý subjekt s prvkom daňovej transparentnosti vlastní a ktoré sa neprisúdili stálej prevádzkarni podľa odsekov 9 až 11, sa prisúdia

GP-N

im bola priradená podľa článku 19 ods. 4 za predpokladu, že uznaní zamestnanci a uznaný hmotný majetok sa nachádzajú v jurisdikcii základných subjektov, ktoré sú vlastníkmi, a

subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ak je hlavným materským subjektom, znížené úmerne k príjmu vylúčenému z výpočtu oprávneného príjmu subjektu s prvkom daňovej transparentnosti podľa článku 38 ods. 1 a článku 38 ods. 2, a to za predpokladu, že uznaní zamestnanci a uznaný hmotný majetok sa nachádzajú v jurisdikcii subjektu s prvkom daňovej transparentnosti.

Všetky ostatné uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok subjektu s prvkom daňovej transparentnosti sú vylúčené z výpočtov vylúčenia príjmov na základe ekonomickej podstaty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

základným subjektom, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti pomerne k sume, ktorá im bola priradená podľa

§ 14 ods. 4

, ak uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a základné subjekty, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, sa nachádzajú v Slovenskej republike,

subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ak je hlavným materským subjektom, znížené pomerne k sume príjmu vylúčeného z výpočtu oprávneného príjmu subjektu s prvkom daňovej transparentnosti podľa

§ 15 ods.

, ak sa uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a subjekt s prvkom daňovej transparentnosti nachádzajú v Slovenskej republike.

(13) Ostatné uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok subjektu s prvkom daňovej transparentnosti neprisúdené podľa odseku 12 sú vylúčené z výpočtu sumy vylúčených

príjmov na základe ekonomickej podstaty.

Čl. 32

Článok 32

Bezpečné prístavy

Odchylne od článkov 26 až 31 členské štáty zabezpečia, aby sa na základe rozhodnutia podávajúceho základného subjektu dorovnávacia daň splatná skupinou v určitej jurisdikcii považovala za dané účtovné obdobie za nulovú, ak efektívna úroveň zdanenia základných subjektov nachádzajúcich sa v tejto jurisdikcii spĺňa podmienky uznanej medzinárodnej dohody o bezpečných prístavoch.

Na účely prvého odseku „uznaná medzinárodná dohoda o bezpečných prístavoch“ je medzinárodný súbor pravidiel a podmienok, s ktorými všetky členské štáty súhlasili a ktorou sa skupinám v rámci pôsobnosti tejto smernice poskytuje možnosť rozhodnúť sa využívať výhody jedného alebo viacerých bezpečných prístavov za danú jurisdikciu.

507/ 2023 a návrh čl. I

Návrh čl. 1

§ 32 ods. 1 úvodná veta

§ 32 ods. 1 písm. b)

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov

(1)Na účely uplatnenia výnimky pre výpočet dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov sa rozumie

b) kvalifikovanou účtovnou závierkou

1. finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky,

2. individuálna účtovná závierka základného subjektu zostavená v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo schváleným štandardom finančného účtovníctva, ak informácie vykazované na základe tohto štandardu v účtovnej závierke sú spoľahlivé,

3. finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavení

Znenie § 32 je implementované z usmernenia OECD (dokument Bezpečné prístavy a úľava od sankcií: globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 15.12. 2022.

Doplnenie vychádza z doplnenia dokumentu Bezpečné prístavy a úľava od sankcií: globálne

GP-N

Návrh čl. 1

§ 32 ods. 1 písm. g)

§ 32 ods. 2

správy podľa jednotlivých štátov, ak základný subjekt nie je zahrnutý v konsolidovanej účtovnej závierke,

g) kvalifikovanou osobou v súvislosti so subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 a 2 a v súvislosti s hlavným materským subjektom, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky podľa § 30a ods. 2 a 3.

(2) Ak sa vo finančných výkazoch základného subjektu používaných pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky alebo v individuálnej účtovnej závierke základného subjektu, vykazujú zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia jeho vlastníckych podielov, tieto finančné výkazy alebo táto individuálna účtovná závierka sa považujú za kvalifikovanú účtovnú závierku podľa odseku 1 písm. b), ak

modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 15.12. 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia dokumentu OECD „Bezpečné prístavy a úľava od sankcií z 15.12.2022“ (administratívne usmernenie z 15.12.2023).

a)správy podľa jednotlivých štátov obsahujú úpravy účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov základného subjektu už za účtovné obdobie začínajúce po 31. decembri 2022 alebo tieto úpravy obsahuje správa podľa jednotlivých štátov prvýkrát za účtovné obdobie začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu splnenia zákonných požiadaviek na úpravu finančných výkazov alebo individuálnej účtovnej závierky,

a)sa pri uplatnení odseku 3 písm. a) k zisku alebo strate základného subjektu pred zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty goodwillu, pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021,

c) sa pri uplatnení odseku 3 písm. b) k zisku alebo strate základného subjektu pred zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty goodwillu, pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021; to platí, ak sa

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 32 ods. 3 úvodná veta

§ 32 ods. 5

vo finančných výkazoch v súvislosti so znížením hodnoty goodwillu nevykazuje zánik odloženého daňového záväzku, vznik odloženej daňovej pohľadávky alebo zvýšenie odloženej daňovej pohľadávky.

(3) Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov za Slovenskú republiku sa za príslušné účtovné obdobie v súlade s § 32a považuje za nulovú, ak

(5) Postup podľa odseku 2 sa nemôže uplatniť, ak sa v Slovenskej republike nachádza subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom; to neplatí, ak všetky jeho vlastnícke podiely sú v držbe kvalifikovaných osôb, pričom suma zisku alebo straty takéhoto hlavného materského subjektu pred zdanením a prislúchajúca suma zahrnutých daní sa zníži v rozsahu, v akom je možné tieto sumy na základe vlastníckeho podielu priradiť alebo rozdeliť kvalifikovanej osobe.

(6) Ak hlavný materský subjekt podlieha režimu odpočítateľných dividend, suma jeho zisku alebo

Návrh čl. 1

§ 32 ods. 6

§ 32a

straty pred zdanením a prislúchajúca suma zahrnutých daní sa zníži v rozsahu, v akom je možné túto sumu na základe vlastníckeho podielu rozdeliť kvalifikovanej osobe.

32a

Hybridné opatrenia

(1) Na účely určenia nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa rozumie

a)hybridným opatrením opatrenie vedúce k

1.odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu),

2.dvojitej strate, alebo

3.dvojitému uznaniu dane,

b)opatrením vedúcim k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) opatrenie, na základe ktorého základný subjekt priamo alebo nepriamo poskytuje úver alebo

Uvedená úprava vychádza z doplnenia dokumentu OECD „Bezpečné prístavy a úľava od sankcií z 15.12.2022“ (administratívne usmernenie z 15.12.2023).

inú formu investície inému základnému subjektu, v dôsledku čoho základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, okrem výdavku (nákladu) alebo straty týkajúcich sa výlučne dodatočného kapitálu Tier 1, v rozsahu v akom

1.nedošlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu príjmu (výnosu) alebo zisku v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo

2.sa neočakáva, že počas trvania opatrenia dôjde k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľného príjmu iného základného subjektu,

c)opatrením vedúcim k dvojitej strate opatrenie na základe ktorého, základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, v rozsahu v akom

1.tento výdavok (náklad) alebo táto strata sú tiež vykázané ako výdavok (náklad) alebo strata v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo

2.opatrenie vedie k dvojitému uplatneniu daňového výdavku pri určení zdaniteľného príjmu iného základného subjektu v druhom štáte,

d)opatrením vedúcim k dvojitému uznaniu dane opatrenie, na základe ktorého viac ako jeden základný subjekt zahrnie rovnaké celkové náklady na daň z príjmov alebo ich rovnakú časť do upravených zahrnutých daní, alebo do výpočtu zjednodušenej efektívnej sadzby dane na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov, okrem opatrenia, ktoré

1.vznikne výlučne preto, že zjednodušená efektívna sadzba dane základného subjektu nevyžaduje úpravy nákladov na daň z príjmov, ktoré by boli priradené inému základnému subjektu, pri určení upravených zahrnutých daní prvého základného subjektu,

2.vedie k tomu, že príjem podliehajúci dani sa zahrnie do príslušných účtovných závierok každého takéhoto základného subjektu,

e)základným subjektom subjekt, ktorý sa považuje za základný subjekt podľa tohto zákona, spoločný podnik a subjekt zostavujúci kvalifikovanú účtovnú závierku, ktorá sa zohľadní na účely výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov bez ohľadu na to, či sa tieto subjekty nachádzajú v tom istom štáte,

f)účtovnou závierkou základného subjektu účtovná závierka použitá pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu alebo kvalifikovaná účtovná závierka subjektu, na ktorý sa vzťahuje výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov.

(2) Na účely odseku 1

a)základný subjekt pristúpil k opatreniu po 15. decembri 2022, ak po tomto dni

1.je toto opatrenie zmenené alebo prevedené,

2.plnenie práv alebo povinností podľa tohto opatrenia je rozdielne od plnenia práv alebo povinností pred 15. decembrom 2022, a to vrátane zastavenia alebo zníženia platieb, ktoré majú za následok zvýšenie zostatku záväzku, alebo

3.nastala zmena v účtovných postupoch v súvislosti s týmto opatrením,

b)k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľných príjmov u základného subjektu podľa odseku 1 písm. b) nedošlo v rozsahu, v akom

1.suma zahrnutá v zdaniteľnom príjme je kompenzovaná atribútom dane, ako napríklad stratou prenesenou do budúcich období alebo úrokovými výdavkami (nákladmi) prenesenými do budúcich období, v súvislosti s ktorým sa vykonala úprava ocenenia alebo úprava účtovného uznania alebo by sa vykonala táto

úprava, ak by sa stanovenie úpravy vykonalo bez ohľadu na to, či základný subjekt môže tento atribút dane použiť v súvislosti s opatrením uzavretým po 15. decembri 2022, alebo

2.platba, ktorá vedie k výdavku alebo strate, tiež vedie k zdaniteľnému odpočtu alebo strate základného subjektu, pričom nie je zahrnutá v nákladoch (výdavkoch) alebo strate pri určení zisku alebo straty pred zdanením v Slovenskej republike, pričom druhý základný subjekt sa tiež nachádza v Slovenskej republike, vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v účtovnej závierke subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je vo vlastníctve základného subjektu v štáte, v ktorom sa nachádza druhý základný subjekt,

c)opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná s výnosom zahrnutým v účtovnej závierke oboch základných subjektov,

d)opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná s výnosom alebo príjmom, ktorý je zahrnutý

1.v účtovnej závierke základného subjektu vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v účtovnej závierke a

2.v zdaniteľnom príjme základného subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet príslušného výdavku (nákladu) alebo straty,

e)výdavok (náklad) alebo strata sa nepovažujú za vykázané v účtovnej závierke transparentného subjektu v rozsahu, v akom výdavok (náklad) alebo strata sú zahrnuté v účtovnej závierke vlastníkov základného subjektu.

(3) Pri určení nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa vylúčia

a)zo zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením výdavky (náklady) alebo straty vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) alebo k dvojitej strate a

b)z nákladov na daň z príjmov náklady na daň vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k dvojitému uznaniu dane.

(4) Ak sa pri opatrení vedúcom k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu všetky základné subjekty vrátane relevantných výdavkov (nákladov) alebo straty v ich účtovných závierkach nachádzajú v Slovenskej republike, nevykoná sa úprava podľa odseku 3 písm. a) s ohľadom na výdavky (náklady) alebo stratu v účtovnej závierke jedného zo základných subjektov.

§ 32b

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov

§ 32b

(1) Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov sa za príslušné účtovné obdobie považuje za nulovú, ak

a)priemerné oprávnené výnosy základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata základných subjektov sú nižšie ako 1 000 000 eur,

b)efektívna sadzba dane základných subjektov je vyššia ako 15 %, alebo

c)čistý oprávnený príjem základných subjektov je rovný alebo nižší ako suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty určená podľa § 23.

(2) Na účely odseku 1

a)suma priemerných oprávnených výnosov základných subjektov a suma priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v § 31 ods. 2,

b)efektívna sadzba dane sa vypočíta podľa § 21 ods. 1.

§ 32c

Zjednodušené výpočty pre nevýznamné základné subjekty

(1) Na účely uplatnenia zjednodušených výpočtov pre nevýznamné základné subjekty sa rozumie

a)nevyznaným základným subjektom základný subjekt a jeho stále prevádzkarne, ktorého majetky, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu z dôvodu veľkosti alebo významnosti, ak

1.konsolidovanou účtovnou závierkou je účtovná závierka podľa § 2 písm. i) prvého bodu alebo tretieho bodu,

2.konsolidovaná účtovná závierka je predmetom externého auditu a

3.finančné účty základného subjektu, na základe ktorých sa zostavuje správa podľa jednotlivých štátov, sú vedené na základe prijateľného štandardu finančného

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 8.2.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD, príloha A, kapitola 2 (administratívne usmernenie z 15.12.2023).

účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva, ak celkové výnosy základného subjektu sú vyššie ako 50 000 000 eur,

b)relevantnými predpismi pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov predpisy pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov platné v štáte hlavného materského subjektu alebo v štáte náhradného materského subjektu, ak sa v štáte hlavného materského subjektu správa podľa jednotlivých štátov nepodáva.11a)

11a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov

(2) Na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov podľa § 32b sa podávajúci subjekt môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že

a)suma oprávneného príjmu nevýznamného základného subjektu sa rovná celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov pre

podávanie správ podľa jednotlivých štátov,

b)oprávnené výnosy nevýznamného základného subjektu sa rovnajú celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov a

c)suma upravených zahrnutých daní nevýznamného základného subjektu sa rovná sume splatnej dane z príjmov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov.

(3) Podávajúci subjekt uplatňuje rozhodnutie podľa odseku 2 jednotlivo za každý základný subjekt.

Čl. 39

Článok 39

Hlavný materský subjekt podliehajúci režimu odpočítateľných dividend

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Návrh čl. I

§ 30a

Hlavný materský subjekt podliehajúci režimu odpočítateľných dividend

(1)Na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a sumy upravených zahrnutých daní hlavného materského subjektu,

GP-N

„režim odpočítateľných dividend“ je daňový režim, ktorý uplatňuje jednu úroveň zdanenia príjmov vlastníkov subjektu tak, že z príjmov subjektu odpočíta alebo vylúči zisky rozdelené vlastníkom, alebo tak, že oslobodí družstvo od dane;

„odpočítateľná dividenda“ je v súvislosti so základným subjektom, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend:

rozdelenie zisku držiteľovi vlastníckeho podielu v základnom subjekte, ktoré je odpočítateľné od zdaniteľného príjmu základného subjektu podľa právnych predpisov jurisdikcie, v ktorej sa nachádza, alebo

ii)

patronátna dividenda členovi družstva a

„družstvo“ je subjekt, ktorý kolektívne uvádza na trh alebo nadobúda tovar alebo služby v mene svojich členov a ktorý podlieha daňovému režimu v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza, ktorý zabezpečuje daňovú neutralitu, pokiaľ ide o tovar alebo služby, ktoré jeho členovia predávajú alebo nadobúdajú prostredníctvom družstva.

ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, sa rozumie

a)režimom odpočítateľných dividend daňový režim, ktorý uplatňuje jednu úroveň zdanenia príjmov vlastníkov subjektu tak, že z príjmov subjektu sa odpočítajú alebo vylúčia zisky rozdelené vlastníkom, alebo tak, že družstvo sa oslobodí od dane,

b)odpočítateľnou dividendou

1.rozdelenie zisku držiteľovi vlastníckeho podielu v základnom subjekte, ktoré je odpočítateľné od zdaniteľného príjmu základného subjektu podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sa nachádza, alebo

2.patronátna dividenda členovi družstva,

c)družstvom subjekt, ktorý v mene svojich členov ponúka alebo nadobúda tovar alebo služby a ktorý podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, daňovému režimu, ktorý zabezpečuje daňovú neutralitu, vo vzťahu k týmto tovarom alebo službám.

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, za predpokladu, že:

dividenda podlieha zdaneniu na strane príjemcu za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, nominálnou sadzbou, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, alebo

možno odôvodnene očakávať, že úhrnná suma upravených zahrnutých daní a daní hlavného materského subjektu, ktoré zaplatil príjemca z takýchto dividend, sa rovná tomuto príjmu vynásobeného minimálnou sadzbou dane alebo ho prevyšuje.

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý

(2)Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak

a)dividenda podlieha u príjemcu zdaneniu vo výške nominálnej sadzby, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia hlavného materského subjektu, alebo

b)možno odôvodnene predpokladať, že úhrnná suma zahrnutých daní zaplatených hlavným materským subjektom a daní zaplatených príjemcom týchto dividend, sa rovná súčinu oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo ho prevyšuje.

(3)Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov

podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu aj o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, za predpokladu, že príjemcom je:

fyzická osoba a prijatá dividenda je patronátnou dividendou od dodávateľského družstva;

fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom v tej istej jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na 5 % alebo menej ziskov a majetku hlavného materského subjektu, alebo

vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktoré sú daňovým rezidentom v jurisdikcii, v ktorej sa hlavný materský subjekt nachádza.

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak príjemcom je

a)fyzická osoba a prijatá dividenda je patronátnou dividendou od dodávateľského družstva,

b)fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom v tom istom štáte, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo vo výške 5 % a menej na ziskoch a majetku hlavného materského subjektu, alebo

c)verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktoré sú daňovým rezidentom v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.

Zahrnuté dane hlavného materského subjektu, iné ako dane, v prípade ktorých sa umožnil odpočet dividend, sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého v súlade s odsekmi 2 a 3.

Ak má hlavný materský subjekt v držbe vlastnícky podiel v inom základnom subjekte, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, priamo alebo prostredníctvom reťazca takýchto základných subjektov, odseky 2, 3 a 4 sa uplatňujú na akýkoľvek iný základný subjekt nachádzajúci sa v jurisdikcii hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, v rozsahu, v akom jeho oprávnený príjem hlavný materský subjekt ďalej rozdeľuje príjemcom, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v odsekoch 2 a 3.

Na účely odseku 2 sa patronátne dividendy vyplatené zo strany dodávateľského družstva považujú za podliehajúce dani na strane príjemcu, pokiaľ takéto dividendy znižujú odpočítateľný výdavok alebo náklad pri výpočte zdaniteľného príjmu alebo straty príjemcu.

(4)Zahrnuté dane hlavného materského subjektu, iné ako dane z daňovo uznaných dividend sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého v súlade s odsekmi 2 a 3.

(5)Odseky 2 až 4 sa uplatňujú aj na základný subjekt nachádzajúci sa v štáte hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, ak má hlavný materský subjekt v držbe vlastnícky podiel priamo alebo prostredníctvom reťazca základných subjektov v tomto základnom subjekte a v rozsahu v akom hlavný materský subjekt rozdeľuje oprávnený príjem tohto základného subjektu príjemcom podľa odsekov 2 a 3.

(6)Na účely odseku 2 sa patronátne dividendy vyplatené dodávateľským družstvom považujú za podliehajúce dani na strane príjemcu, ak pri výpočte zdaniteľného príjmu alebo daňovej straty tieto dividendy znižujú

daňovo uznaný výdavok alebo náklad.

Čl. 42 4

Rozhodnutie podľa odseku 2 tohto článku sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1.

Ak sa rozhodnutie zruší, akýkoľvek zisk alebo strata zo scudzenia majetku alebo záväzku v držbe investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu sa určuje na základe reálnej trhovej hodnoty majetku alebo záväzku k prvému dňu roka, v ktorom sa rozhodnutie zrušilo.

Návrh čl. I

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 29 ods. 3 až 5

Rozhodnutie o zaobchádzaní s investičným subjektom ako s transparentným subjektom

(3) Na účely uplatnenia rozhodnutia podľa odseku 1 sa vzájomný poisťovací spolok, ktorý vlastní podiel v investičnom subjekte, považuje za subjekt podliehajúci zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu založeného na ročných zmenách reálnej hodnoty jeho vlastníckych podielov v takomto subjekte a sadzba dane uplatniteľná na tento príjem je rovná alebo vyššia ako minimálna sadzba dane.

(4)V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prestane uplatňovať, sa zisk alebo strata z predaja majetku alebo

Doplnenie na základe

GP-N

Návrh čl. I

§ 2 písm. aq)

záväzku v držbe investičného subjektu určí na základe reálnej trhovej hodnoty majetku alebo záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať.

(5) Odseky 1 až 4 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

aq) vzájomným poisťovacím spolkom regulovaná poisťovňa, ktorú vlastnia výlučne jej poistenci,

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 7.5 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

GP-N

Čl. 44 ods. 3 a 4

Odchylne od odseku 2 nie je základný subjekt povinný podať svojej daňovej správe oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane, ak takéto oznámenie podal v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 5:

hlavný materský subjekt, ktorý sa nachádza v jurisdikcii, ktorá má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 39 ods. 6

GP-N

členským štátom, v ktorom sa nachádza základný subjekt, alebo

určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v jurisdikcii, ktorá má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza základný subjekt.

Ak sa uplatňuje odsek 3, základný subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte alebo určený miestny subjekt v jeho mene oznamuje svojej daňovej správe totožnosť subjektu, ktorý podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane, ako aj jurisdikciu, v ktorej sa nachádza.

orgánov. Daňovník alebo miestne určený subjekt sú vtedy povinní oznámiť elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 identifikačné údaje hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádzajú.

Čl. 43 ods. 5

Rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1.

Ak sa rozhodnutie zruší, s podielom základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok na konci účtovného obdobia predchádzajúceho účtovného obdobia, v ktorom došlo k zrušeniu, sa zaobchádza ako s oprávneným príjmom investičného subjektu za dané účtovné obdobie. So sumou rovnajúcou sa takémuto oprávnenému príjmu vynásobenou minimálnou sadzbou dane sa na účely kapitoly II zaobchádza ako s dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za dané účtovné obdobie.

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 30 ods. 9

(9)V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 2 prestane uplatňovať, oprávneným príjmom investičného subjektu je podiel základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok v zostatkovej sume na konci účtovného obdobia predchádzajúceho účtovnému obdobiu, v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane je dorovnávacou daňou nízko zdaneného

GP-N

základného subjektu za príslušné účtovné obdobie.

Čl. 45

Článok 45

Rozhodnutia

Rozhodnutia uvedené v článku 2 ods. 3 druhom pododseku, článku 16 ods. 3, 6 a 9, článku 42 a článku 43, sú platné počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom sa prijali. Rozhodnutie sa automaticky obnovuje, pokiaľ ho podávajúci základný subjekt na konci päťročného obdobia nezruší. Zrušenie rozhodnutia je platné počas obdobia piatich rokov počnúc koncom roka, v ktorom bolo zrušenie vykonané.

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 42 ods. 2 a 3

Rozhodnutia podávajúceho subjektu

(2) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 3 ods. 6, § 6 ods. 5 a 6, § 6a, § 8, § 12a, § 12b, § 29 a 30 sa uplatňuje počas piatich účtovných období počnúc účtovným obdobím, za ktoré sa rozhodnutie prijalo. Uplatňovanie tohto rozhodnutia sa predlžuje o ďalších päť účtovných období, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za piate účtovné obdobie neoznámi ukončenie jeho uplatňovania, pričom toto oznámenie o ukončení uplatňovania rozhodnutia je platné päť účtovných období nasledujúcich po tomto piatom účtovnom období.

GP-N

Rozhodnutia uvedené v článku 16 ods. 7, článku 22 ods. 1 písm. b), článku 25 ods. 1, článku 28 ods. 2, článku 30 ods. 1 a článku 40 ods. 1 sú platné počas obdobia jedného roka. Rozhodnutie sa automaticky obnovuje, pokiaľ ho podávajúci základný subjekt na konci roka nezruší.

Rozhodnutia uvedené v článku 2 ods. 3 druhom pododseku, článku 16 ods. 3, 6, 7 a 9, článku 22 ods. 1 písm. b), článku 25 ods. 1, článku 28 ods. 2, článku 30 ods. 1, článku 40 ods. 1, článku 42 a článku 43, sa oznamujú daňovej správe členského štátu, v ktorom sa nachádza podávajúci základný subjekt.

(3) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 6c, § 9, § 17 ods. 4, § 18 ods. 1 písm. b), § 20 ods. 3, § 23 ods. 2, § 31 ods. 1 a § 32c sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia a jeho uplatňovanie sa predlžuje o ďalšie účtovné obdobie, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za toto účtovné obdobie oznámi jeho opätovné uplatnenie.

Čl. 47 ods. 1

KAPITOLA IX

PRECHODNÉ PRAVIDLÁ

Článok 47

Daňové zaobchádzanie s odloženými daňovými pohľadávkami, odloženými daňovými záväzkami a prevedeným majetkom v prechodnom období

Na účely tohto článku „prechodný rok“ pre určitú jurisdikciu je prvé účtovné obdobie, v ktorom nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice vo vzťahu k uvedenej jurisdikcii.

Návrh čl. I

§ 2 písm. at)

at) prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti tohto zákona,

GP-N

Čl. 47

KAPITOLA IX

PRECHODNÉ PRAVIDLÁ

Článok 47

Daňové zaobchádzanie s odloženými daňovými pohľadávkami, odloženými daňovými záväzkami a prevedeným majetkom v prechodnom období

V prípade prevodu majetku medzi základnými subjektmi po 30. novembri 2021 a pred začiatkom prechodného roka vychádza základ tvorený nadobudnutým majetkom, iným ako sú zásoby, z účtovnej hodnoty prevádzaného majetku scudzujúceho základného subjektu pri scudzení, pričom odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa určia na tomto základe.

507/ 2023 a návrh čl. I

§ 44 ods. 4

(4) Pri prevode majetku medzi základnými subjektmi v období, ktoré začína po 30. novembri 2021 a končí dňom, ktorý predchádza prvému dňu prechodného roka, sa základ nadobudnutého majetku, iného ako zásoby, určí na základe účtovnej hodnoty prevádzaného majetku u predávajúceho základného subjektu pri prevode, pričom odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa určia na tomto základe; to platí, ak predávajúci základný subjekt nepodlieha dorovnávacej dani, zdaneniu podľa kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov alebo kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, alebo sa na predávajúci základný subjekt vzťahuje výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32 alebo obdobná výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v inom štáte.

(5) Na účely odseku 4 sa účtovnou hodnotu majetku pri prevode

GP-N

§ 44 ods. 5 až 9

rozumie účtovná hodnota prevedeného majetku v deň prevodu upravená o odpisy a kapitalizované náklady určené po prevode majetku do začiatku prechodného roka u nadobúdajúceho základného subjektu podľa účtovného štandardu použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

(6) Na účely odseku 4 nadobúdajúci základný subjekt zohľadní odloženú daňovú pohľadávku zaúčtovanú v súvislosti s prevodom majetku v rozsahu,

a)v akom predávajúci základný subjekt uhradil v súvislosti s prevodom daň, ktorá by sa považovala za zahrnutú daň,

b)v akom by sa predávajúcemu základnému subjektu priradila zahrnutá daň podľa § 19,

c)odloženej daňovej pohľadávky, ktorá by sa určila podľa odsekov 1 a 2, ale ktorá sa zrušila alebo nebola u predávajúceho základného subjektu vytvorená, pretože zisk z predaja majetku sa zahrnul do

Doplnenie na základe

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 9.1.3 globálnyc

GP-N

zdaniteľného príjmu predávajúceho základného subjektu.

(7) Suma odloženej daňovej pohľadávky podľa odseku 6 nemôže presiahnuť súčin rozdielu medzi hodnotou majetku na daňové účely a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 a minimálnou sadzbou dane.

(8) Odchylne od odseku 4, ak nadobúdajúci základný subjekt vykazuje nadobudnutý majetok vo finančných výkazoch v reálnej hodnote a na základe rozdielu medzi daňovou hodnotou majetku podľa osobitného predpisu8) a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 by na účely tohto zákona pri použití minimálnej sadzby dane vyčíslil odloženú daňovú pohľadávku, základ nadobudnutého majetku sa určí na základe účtovnej hodnoty majetku vykázanej u nadobúdajúceho základného subjektu.

(9) Na účely odsekov 1, 2 a 5 sa prechodným rokom základných subjektov, ktoré uplatňujú

h modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernenie z 1.2.2023).

výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32, rozumie prvé účtovné obdobie, v ktorom sa na základné subjekty nevzťahuje táto výnimka.

(10) Na účely odseku 4 sa prechodným rokom rozumie prechodný rok u predávajúceho základného subjektu, ktorým je prvé účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt podlieha zdaneniu podľa kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov, kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky alebo prvé účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt neuplatňuje výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32 alebo podľa obdobnej výnimky v inom štáte.

§ 2 au)

§ 44a

au) novým prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov alebo kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, ak toto účtovné obdobie začína po začiatku prechodného roka,

§ 44a

Nový prechodný rok

Pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane v novom prechodnom roku a za každé nasledujúce účtovné obdobie

a)zostatok nadmerného záporného nákladu na daň vypočítaný podľa § 17 ods. 4 pred začiatkom nového prechodného roka sa na začiatku nového prechodného roka nezohľadní,

Doplnenie na základe

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodár

GP-N

b)odložené daňové záväzky zohľadnené pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní podľa § 16 ods. 1 písm. b) pred začiatkom nového prechodného roka nepodliehajú v novom prechodnom roku a v nasledujúcich účtovných obdobiach úprave podľa § 18 ods. 7 a 8,

c)oprávnená odložená pohľadávka vypočítaná podľa § 18a pred začiatkom nového prechodného roka sa nezohľadní a podávajúci subjekt sa za nový prechodný rok môže rozhodnúť o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky podľa § 18a,

d)na začiatku nového prechodného roka sa opätovne určí stav odložených daňových pohľadávok a odložených daňových záväzkov podľa § 44 ods. 1 a 2,

e)odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v písmene d), ak takéto odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii

stva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 13. júla 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k definícii kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane v článku 10.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD

po 30. novembri 2021 a pred začiatkom nového prechodného roka, pričom odložená daňová pohľadávka zaúčtovaná v súvislosti s daňovou stratou, na základe ktorej vznikla základným subjektom dorovnávacia daň podľa § 17 ods. 3 sa nepovažuje za odloženú daňovú pohľadávku vyplývajúcu z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

(administratívne usmernenie z 13.7.2023).

Čl. 48

Článok 48

Prechodná úľava pre vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

Na účely uplatňovania článku 28 ods. 3 sa hodnota 5 % nahrádza za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v tejto tabuľke:

2023

10 %

2024

9,8 %

2025

9,6 %

2026

9,4 %

2027

507/ 2023

Návrh čl. I

§ 46 ods. 1

§ 46a

Prechodné ustanovenia

(1)Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2023 sa hodnota 5 % podľa § 23 ods. 3 nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 tabuľke č. 1.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2024

(1) Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31.

Doplnenie na základe

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové

GP-N

9,2 %

2028

9,0 %

2029

8,2 %

2030

7,4 %

2031

6,6 %

2032

5,8 %

decembra 2023, sa na účely § 5 rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.

(2) Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z

výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 15. 12. 2023.

Uvedená úprava vychádza z doplnenia komentára k článku 9.4.1 globálnych modelových pravidiel proti narúšaniu základu dane OECD (administratívne usmernen

oprávnenej straty podľa § 18a sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v ktorom sa prestane uplatňovať výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32 v znení účinnom od 31. decembra 2024.

(3) Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31 decembra 2023, sa na účely § 18a ods. 5 rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31 decembra 2024.

(4) Ak lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 ods. 2 a lehota na podanie daňového priznania podľa § 40 ods. 2 uplynú pred 30. júnom 2026, lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a lehota na podanie daňového priznania sa predlžujú do 30. júna 2026.

ie z 15.12.2023).

Doplnené z dokumentu Bezpečné prístavy a úľava od sankcií: globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 15.12. 2022.

Čl. 50 ods. 2 druhý a tretí pod odsek

Hlavný materský subjekt uvedený v prvom pododseku vymenuje určený podávajúci subjekt v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa hlavný materský subjekt nachádza, alebo – ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom členskom štáte – v jurisdikcii tretej krajiny, ktorej oprávnený príslušný orgán má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.

V takom prípade určený podávajúci subjekt podá oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 44 ods. 5. Základné subjekty nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý si uplatnil možnosť podľa odseku 1 tohto článku, poskytnú určenému podávajúcemu subjektu informácie potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 44 ods. 5 a sú oslobodené od povinnosti podania oznámenia podľa článku 44 ods. 2.

507/ 2023 a návrh čl. I

507/ 2023

§ 39 ods. 6

§ 39 ods. 7

(6)Daňovník neoznámi správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak za neho tieto informácie oznámil hlavný materský subjekt alebo určený podávajúci subjekt nachádzajúci sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov. Daňovník alebo miestne určený subjekt sú vtedy povinní oznámiť elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 identifikačné údaje hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádzajú.

(7) Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúci sa v Slovenskej republike poverí určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie alebo, ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období

účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov a poskytne mu informácie potrebné na výpočet dorovnávacej dane za nadnárodnú skupinu podnikov. Hlavný materský subjekt je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 identifikačné údaje určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádza, pričom daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov, nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak takéto informácie za nich podal tento určený podávajúci subjekt.

*Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie: