subjektu alebo zmena reálnej hodnoty majetku, na základe ktorej subjekt zaúčtuje zisk alebo stratu a zodpovedajúco upraví účtovnú hodnotu majetku. Subjekt sa v týchto prípadoch bude považovať za predávajúci základný subjekt a súčasne za nadobúdajúci základný subjekt. Odsek 4 sa uplatní napríklad na nasledujúce typy vnútroskupinových transakcií alebo reštrukturalizácii: ‐predaj majetku,
‐kapitálový lízing, ktorý sa účtuje rovnakým alebo podobným spôsobom ako obstaranie majetku,
‐licencia, ktorá sa na účtovné účely považuje za predaj,
‐prevod majetku prostredníctvom predaja kontrolného podielu,
‐predplatenie licenčných poplatkov alebo nájomného, kde poskytovateľ licencie/prenajímateľ vykazuje preddavok ako výnos a nadobúdateľ licencie/nájomca majetok kapitalizuje a odpisuje vo svojich finančných účtoch;
‐swap na celkový výnos, pri ktorom sa podkladové aktívum prevedie na finančné účty subjektu, ktorý získal práva na výnosy a kapitálové zisky vytvorené podkladovým aktívom,
‐premiestnenie subjektu/subjektov, pri ktorom dochádza k zvýšeniu daňového základu alebo účtovnej hodnoty premiestneného majetku (napr. na základe reálnej hodnoty majetku),
‐prechod na účtovanie v reálnej hodnote, pri ktorom subjekt vykazuje zisky alebo straty zo zmien reálnej hodnoty majetku a zodpovedajúce úpravy účtovnej hodnoty majetku.
Odsek 4 sa nevzťahuje na lízing, licenciu alebo swap na celkový výnos, pri ktorých zúčastnené strany účtujú výnosy a zodpovedajúce náklady v rovnakých účtovných obdobiach.
V prípade, že sa nadobudnutie majetku vykazuje vo finančných výkazoch nadobúdajúceho základného subjektu v účtovnej hodnote prevádzaného majetku u predávajúceho základného subjektu a nadobúdajúci základný subjekt vykáže z dôvodu rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku a daňovou hodnotou majetku odloženú daňovú pohľadávku, nadobúdajúci základný subjekt môže podľa § 44 ods. 6 túto odloženú daňovú pohľadávku zohľadniť pri výpočte efektívnej sadzby dane v rozsahu,
‐v akom predávajúci základný subjekt uhradil v súvislosti s prevodom daň, ktorá by sa považovala za zahrnutú daň,
‐v akom by sa predávajúcemu základnému subjektu priradila zahrnutá daň podľa § 19,
‐odloženej daňovej pohľadávky, ktorá by sa určila podľa odseku 1 a 2, ale ktorá sa zrušila alebo nebola u predávajúceho základného subjektu vytvorená, pretože zisk z predaja majetku sa zahrnul do zdaniteľného príjmu predávajúceho základného subjektu.
Suma tejto odloženej daňovej pohľadávky však nesmie podľa § 44 ods. 7 presiahnuť súčin rozdielu medzi hodnotou majetku na daňové účely a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 a minimálnou sadzbou dane.
V prípade, že sa nadobudnutie majetku vykazuje vo finančných výkazoch nadobúdajúceho základného subjektu v reálnej hodnote, nadobúdajúci základný subjekt môže podľa § 44 ods. 8 pri výpočte efektívnej sadzby dane vychádzať z reálnej hodnoty majetku, ak by nadobúdajúci základný subjekt vyčíslil na základe rozdielu medzi daňovou hodnotou prevedeného majetku podľa zákona o dani z príjmov a účtovnou hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 (tzn. účtovnou hodnotou majetku u predávajúceho základného subjektu) odloženú daňovú pohľadávku.
§ 44 ods. 9 stanovuje, že prechodným rokom základných subjektov, ktoré uplatňujú výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa