rámci uvedeného procesu sa rieši otázka spoľahlivosti, dôveryhodnosti a presnosti systémov monitorovania a nahlasovaných údajov a informácií o emisiách, a to najmä údajov a informácií týkajúcich sa:
a.nahlásených palív, ktoré sa uviedli na trh, a súvisiacich výpočtov,
b.výberu a uplatnenia emisných faktorov,
c.výpočtov vedúcich k určeniu celkových emisií.
3.Nahlásené emisie sa môžu potvrdiť len vtedy, ak dané emisie možno na základe spoľahlivých a dôveryhodných údajov a informácií určiť s vysokým stupňom istoty. V záujme zabezpečenia vysokej miery istoty je potrebné, aby regulovaný subjekt preukázal, že:
a.nahlasované údaje neobsahujú nezrovnalosti,
b.zhromažďovanie údajov sa vykonalo v súlade s uplatniteľnými vedeckými normami, a
c.príslušné záznamy regulovaného subjektu sú úplné a konzistentné.
4.Overovateľ musí mať prístup do všetkých lokalít a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú predmetu overovania.
5.Overovateľ musí zohľadniť, či je regulovaný subjekt registrovaný v schéme Únie pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).
B.Metodika
1.Strategická analýza
Pri overovaní sa musí vychádzať zo strategickej analýzy všetkých množstiev palív, ktoré na trh uviedol regulovaný subjekt. Vyžaduje si to, aby mal overovateľ prehľad o všetkých činnostiach, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza dané palivá na trh, ako aj o ich významnosti z hľadiska emisií.
2.Analýza procesov
Overovanie predložených údajov a informácií sa vo vhodných prípadoch uskutočňuje v lokalite regulovaného subjektu. Overovateľ použije kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť nahlasovaných údajov a informácií.
3.Analýza rizika
3.1.Overovateľ vyhodnotí všetky spôsoby, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza palivá na trh, a to so zameraním na overenie spoľahlivosti údajov o celkových emisiách regulovaného subjektu.
3.2.Na základe tejto analýzy overovateľ explicitne určí každý prvok s vysokým rizikom výskytu chýb a ďalšie aspekty postupu monitorovania a nahlasovania, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že môžu prispieť k výskytu chýb pri určovaní celkových emisií. Patria sem predovšetkým výpočty potrebné na určenie úrovne emisií z jednotlivých zdrojov. Osobitnú pozornosť treba venovať uvedeným prvkom s vysokým rizikom výskytu chýb a spomínaným aspektom postupu monitorovania.
3.3.Overovateľ musí vziať do úvahy všetky metódy účinnej kontroly rizika, ktoré regulovaný subjekt používa na minimalizovanie stupňa neistoty.
4.Správa
4.1.Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania, v ktorej uvedie, či je správa podľa § 21 ods. 6 písm. a) uspokojivá. V tejto správe sa musia uvádzať všetky aspekty týkajúce sa uskutočnenej práce. Vyhlásenie o tom, že správa podľa § 21 ods. 6 písm. a) je uspokojivá, možno vydať vtedy, ak predmetné celkové emisie nie sú podľa názoru overovateľa závažne skreslené.
5.Minimálne požiadavky na spôsobilosť overovateľa
Overovateľ musí byť nezávislý od regulovaného subjektu, vykonávať svoje činnosti náležite, objektívne a profesionálne, pričom rozumie: