z našich členských spoločností, pričom zavedenie systému EU ETS2 pre regulované subjekty významne zvýši administratívnu záťaž a je aj predpoklad, že po jeho plnohodnotnom zavedení, bude mať negatívny vplyv na cenu palív uvádzaných na trh v SR. Vzhľadom na uvedené je preto veľmi dôležité, aby sa systém EU ETS2 už od začiatku upravil tak, aby bol čo najtransparentnejší voči regulovaným subjektom a súčasne bolo možné dosiahnuť ciele tejto úpravy, a to určiť množstvo emisií z palív uvedených na trh v predmetných sektoroch, čiže určiť a skontrolovať základné veličiny, ktoré majú byť základom pre výpočet množstva emisií, t. j. správne množstvo palív uvádzaných na trh, ich emisný a konverzný faktor. Čo sa týka určenia množstva palív, ktoré sú použité na činnosti podliehajúce EU ETS2, máme za to, že je nutné pri tvorbe novely zákona vychádzať principiálne zo systému založeného na určení množstiev, ktoré slúžia pre výpočet spotrebnej dane, t. j. využiť existujúce povinnosti a neustanovovať pre regulované subjekty nové, duplicitné povinnosti, napr. v oblasti monitorovania. Systém spotrebných daní je už v SR dlhodobo zavedený a vychádza zo smernice Rady (EÚ) 2020/262, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní. Správcom tejto dane a teda aj kontrolórom, či subjekt odvádza správnu výšku spotrebnej dane je finančná správa, konkrétne colné úrady. Množstvo palív, ktoré dotknutý subjekt uvádza do tzv. daňového voľného obehu musí byť merané len overenými meradlami (určenými meradlami) a všetky podmienky, ktoré musia subjekty spĺňať sú podrobne upravené v príslušných zákonoch o spotrebných daniach. Subjekty, ktoré platia spotrebné dane sú v zmysle príslušných daňových zákonov povinné najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom im vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové priznanie a túto daň aj zaplatiť. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že regulované subjekty pravidelne musia, aj v zmysle daňových predpisov, monitorovať množstvá palív uvedených na trh, čo následne podlieha aj kontrole zo strany colných úradov. Čo sa týka určenia emisného faktoru sme toho názoru, že za účelom, aby bol výpočet čo najmenej komplikovaný, a berúc do úvahy skutočnosť, že poplatky sa budú uplatňovať na palivá, ktorých kvalita je stabilná, palivá, resp. pohonné látky uvádzané na trh musia plniť požiadavky kvality podľa príslušných STN EN, čiže nedochádza k zmene ich zloženia, navrhujeme aby bol určený národný emisný faktor pre každé dotknuté palivo. Súčasne, podľa prílohy III smernice, rozumieme, že pohonné látky, ktoré sú spotrebované v sektore poľnohospodárstva, nie sú činnosťami na ktoré sa vzťahuje EU ETS2. V tejto súvislosti je ale dôležité upozorniť na skutočnosť, že regulovaný subjekt, t. j. dodávateľ paliva neskúma konečný účel palív, ktoré uvádza na trh, nemá na to prostriedky a ani možnosti a tiež nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani skontrolovať jeho konečné použitie u konečného spotrebiteľa. Ak sa majú palivá používané v sektoroch, ktoré nepodliehajú činnostiam vymedzeným v prílohe III smernice, sme zásadne toho názoru, že povinnosť týkajúca sa preukazovania spôsobu použitia palív na činnosti nevymedzené prílohou III smernice, má byť jednoznačne daná pre odberateľov palív a nie pre dodávateľov týchto palív.