1

SPRÁVA O ÚČASTI VEREJNOSTI NA TVORBE PRÁVNEHO PREDPISU

1.Spôsob zapojenia verejnosti do tvorby právneho predpisu

Informovanie – vyplnia sa body 2 a 3

☒

Prerokovanie – vyplnia sa body 2 až 11

☐

Odôvodnenie:1

2.Spôsob informovania verejnosti o začatí tvorby právneho predpisu

Predbežná informácia

☒

Legislatívny zámer

☐

Iné:1

☐

3.Informácie poskytnuté verejnosti

O probléme, ktorý má právny predpis riešiť

☒

O spôsobe zapojenia verejnosti do tvorby právneho predpisu

☒

O časovom rámci tvorby právneho predpisu

☒

O procese tvorby právneho predpisu

☒

O spôsobe naloženia s vyjadreniami a návrhmi verejnosti

☒

Iné:1

☐

4.Forma prerokovania s verejnosťou

Osobne

☐

Ústne

☐

Písomne

☐

Inou formou:1

☐

Odôvodnenie:1

5.Spôsoby prerokovania s verejnosťou

Pracovná skupina

☐

Konferencia

☐

Diskusia k legislatívnemu procesu2

☐

Konzultácia3

☐

Pripomienkovanie

☐

Iné:1

☐

2

6.Okruhy subjektov predkladateľom adresne vyzvané na účasť na tvorbe právneho predpisu

Okruh subjektov

Počet subjektov

Záujmové združenia subjektov územnej samosprávy

Podnikatelia a záujmové združenia podnikateľov

Mimovládne neziskové organizácie4

Akademická a vedecká obec

Cirkvi a náboženské spoločnosti

Iné:1

Odôvodnenie:1

7.Okruhy adresne vyzvaných subjektov aktívne zúčastnených na tvorbe právneho predpisu

Okruh subjektov

Počet subjektov

Záujmové združenia subjektov územnej samosprávy

Podnikatelia a záujmové združenia podnikateľov

Mimovládne neziskové organizácie4

Akademická a vedecká obec

Cirkvi a náboženské spoločnosti

Iné:1

8.Okruhy subjektov, ktoré prejavili záujem zúčastniť sa na tvorbe právneho predpisu z vlastnej iniciatívy

Okruh subjektov

Počet subjektov

Záujmové združenia subjektov územnej samosprávy

Podnikatelia a záujmové združenia podnikateľov

Mimovládne neziskové organizácie4

Akademická a vedecká obec

Cirkvi a náboženské spoločnosti

Iné:1

9.Okruhy iniciatívnych subjektov aktívne zúčastnených na tvorbe právneho predpisu

Okruh subjektov

Počet subjektov

Záujmové združenia subjektov územnej samosprávy

Podnikatelia a záujmové združenia podnikateľov

Mimovládne neziskové organizácie4

Akademická a vedecká obec

3

Cirkvi a náboženské spoločnosti

Iné:1

10.Spôsob naloženia s vyjadreniami a návrhmi zapojených subjektov

Okruh subjektov

Prevažne

akceptované / neakceptované

Orgány verejnej správy

☐ / ☐

Záujmové združenia subjektov územnej samosprávy

☐ / ☐

Podnikatelia a záujmové združenia podnikateľov

☐ / ☐

Mimovládne neziskové organizácie4

☐ / ☐

Akademická a vedecká obec

☐ / ☐

Cirkvi a náboženské spoločnosti

☐ / ☐

Iné:1

☐ / ☐

Odôvodnenie:1

11.Vyhodnotenie účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu predkladateľom:1

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dňa 14. júna 2023 zverejnilo prostredníctvom portálu SLOV-LEX Predbežnú informáciu (PI/2023/167) k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K predmetnej informácii boli v termíne do 27. júna 2023 prijaté tri vyjadrenia.

SUBJEKT

SAPPO (Slovenská asociácia palivového priemyslu a obchodu)

VYJADRENIE

Pripomienky Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu („SAPPO“) k predbežnej informácii k novele zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami (PI/2023/167): Vzhľadom na to, že pripravovaná novela zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami (ďalej len „zákon“), v rámci ktorej sa bude okrem iného transponovať aj problematika upravená v kapitole IVa smernice EP a Rady 2023/959 ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii upravuje systém obchodovania s emisiami pre odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia (ďalej len „smernica“), sa významným spôsobom dotkne platiteľov dane podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja ako aj zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani elektriny, uhlia a zemného plynu, t. j. osôb ktoré uvádzajú palivá do daňového voľného obehu alebo ich používajú v zmysle predmetných zákonov, žiadame o účasť na konzultáciách k pripravovanej novele zákona. Ustanovenie systému obchodovania s emisiami v sektore cestnej dopravy a budov (ďalej len „EU ETS2“) má významný vplyv na aktivity niektorých

4

z našich členských spoločností, pričom zavedenie systému EU ETS2 pre regulované subjekty významne zvýši administratívnu záťaž a je aj predpoklad, že po jeho plnohodnotnom zavedení, bude mať negatívny vplyv na cenu palív uvádzaných na trh v SR. Vzhľadom na uvedené je preto veľmi dôležité, aby sa systém EU ETS2 už od začiatku upravil tak, aby bol čo najtransparentnejší voči regulovaným subjektom a súčasne bolo možné dosiahnuť ciele tejto úpravy, a to určiť množstvo emisií z palív uvedených na trh v predmetných sektoroch, čiže určiť a skontrolovať základné veličiny, ktoré majú byť základom pre výpočet množstva emisií, t. j. správne množstvo palív uvádzaných na trh, ich emisný a konverzný faktor. Čo sa týka určenia množstva palív, ktoré sú použité na činnosti podliehajúce EU ETS2, máme za to, že je nutné pri tvorbe novely zákona vychádzať principiálne zo systému založeného na určení množstiev, ktoré slúžia pre výpočet spotrebnej dane, t. j. využiť existujúce povinnosti a neustanovovať pre regulované subjekty nové, duplicitné povinnosti, napr. v oblasti monitorovania. Systém spotrebných daní je už v SR dlhodobo zavedený a vychádza zo smernice Rady (EÚ) 2020/262, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní. Správcom tejto dane a teda aj kontrolórom, či subjekt odvádza správnu výšku spotrebnej dane je finančná správa, konkrétne colné úrady. Množstvo palív, ktoré dotknutý subjekt uvádza do tzv. daňového voľného obehu musí byť merané len overenými meradlami (určenými meradlami) a všetky podmienky, ktoré musia subjekty spĺňať sú podrobne upravené v príslušných zákonoch o spotrebných daniach. Subjekty, ktoré platia spotrebné dane sú v zmysle príslušných daňových zákonov povinné najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom im vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové priznanie a túto daň aj zaplatiť. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že regulované subjekty pravidelne musia, aj v zmysle daňových predpisov, monitorovať množstvá palív uvedených na trh, čo následne podlieha aj kontrole zo strany colných úradov. Čo sa týka určenia emisného faktoru sme toho názoru, že za účelom, aby bol výpočet čo najmenej komplikovaný, a berúc do úvahy skutočnosť, že poplatky sa budú uplatňovať na palivá, ktorých kvalita je stabilná, palivá, resp. pohonné látky uvádzané na trh musia plniť požiadavky kvality podľa príslušných STN EN, čiže nedochádza k zmene ich zloženia, navrhujeme aby bol určený národný emisný faktor pre každé dotknuté palivo. Súčasne, podľa prílohy III smernice, rozumieme, že pohonné látky, ktoré sú spotrebované v sektore poľnohospodárstva, nie sú činnosťami na ktoré sa vzťahuje EU ETS2. V tejto súvislosti je ale dôležité upozorniť na skutočnosť, že regulovaný subjekt, t. j. dodávateľ paliva neskúma konečný účel palív, ktoré uvádza na trh, nemá na to prostriedky a ani možnosti a tiež nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani skontrolovať jeho konečné použitie u konečného spotrebiteľa. Ak sa majú palivá používané v sektoroch, ktoré nepodliehajú činnostiam vymedzeným v prílohe III smernice, sme zásadne toho názoru, že povinnosť týkajúca sa preukazovania spôsobu použitia palív na činnosti nevymedzené prílohou III smernice, má byť jednoznačne daná pre odberateľov palív a nie pre dodávateľov týchto palív.

STANOVISKO MŽP SR

V oblasti monitorovania MŽP SR navrhovalo prostredníctvom Expertnej skupiny pre zmenu klímy, ktorá sa v súvislosti s EU ETS2 venovala zmenám vykonávacieho nariadenia 2018/2066 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov, aby sa pri monitorovaní emisií vychádzalo čo najviac zo systému spotrebných daní. Pri určení množstva palív sa bude vychádzať aj zo spotrebných daní, spôsob monitorovania emisií však bude využívať prvky už existujúceho systému obchodovania a bude závisieť od veľkosti regulovaného subjektu, resp. od množstva paliva, ktoré regulovaný subjekt uvádza do daňového voľného obehu. Problematické budú výnimky zo smernice 2003/87/ES, pretože ich nie je možné na základe systému spotrebných daní určiť. Problematickými môžu byť tiež regulované subjekty, ktoré sú zároveň prevádzkami v už existujúcom

5

systéme obchodovania. Najideálnejším riešením z pohľadu regulovaného subjektu/prevádzky ako aj z pohľadu príslušného orgánu teda Ministerstva životného prostredia SR bude vyhnúť sa v rámci monitorovania dvojitému započítavaniu ex-ante ako aj odovzdávaniu kvót za palivá použité mimo rozsah pôsobnosti nového systému obchodovania, v prípadoch kde to nebude možné bude nevyhnutné dvojité započítavanie a kompenzácie prenesených nákladov riešiť ex-post. Národné emisné faktory pre dotknuté palivá sa už používajú a budú sa využívať aj v rámci ETS2. Monitorovanie emisií a ich nahlasovanie v EU ETS2 sú bližšie špecifikované v už prijatom novelizovanom vykonávacom nariadení Komisie 2018/2066 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES. Regulovanými subjektami sú prevádzkovatelia daňových skladov a platitelia spotrebnej dane, ktorí uvádzajú palivo do daňového voľného obehu.

SUBJEKT

Verejnosť

VYJADRENIE

Návrh Lesoochranárskeho zoskupenia VLK k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom 082 13 Tulčík 310, predkladá návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Číslo legislatívneho procesu PI/2023/167, rezortné číslo 10226/2023-1.15, dátum konca medzirezortného pripomienkového konania 27. 6. 2022. Pripomienkovaný materiál je zverejnený na stránke: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2023/167 Návrh LZ VLK: V § 18 zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhujeme nasledujúcu úpravu znenia odseku 4, písm. c) (znenie platné od 1.1.2024): Výnos získaný z dražieb kvót podľa odsekov 1 a 2 je príjmom Environmentálneho fondu, pričom c) 10 % sa použije na zabezpečenie zvýšených záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase zvyšovaním rozlohy bezzásahových území/území s 5. stupňom ochrany (podľa §15 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v z. n. p. (ďalej zákon o OPaK)) a uskutočnením opatrení ochrany a starostlivosti o chránené územia (§17 zákona o OPaK) prostredníctvom organizácie ochrany prírody a krajiny zriadenej osobitným predpisom (§65a a § 65b zákona o OPaK). Odôvodnenie: VLK navrhuje v § 18, ods. 4, písm. c) zaviesť podporu rozširovania a starostlivosti o bezzásahové územia, prirodzené úložiská uhlíka a jediné efektívne, okamžité a nízkonákladové riešenie ukladania významného množstvá uhlíka. Prísnou ochranou, resp. nezasahovaním v takýchto územiach, zabránime uvoľňovaniu významných množstiev uhlíka do atmosféry a zároveň ochránime najefektívnejší prirodzený spôsob jeho ukladania. Nedotknuté lesy sú suchozemskými ekosystémami s najväčšou rôznorodosťou života a s najvyššou zásobou uhlíka – obsahujú ekvivalent 80 % všetkého uhlíka, ktorý sa v súčasnosti nachádza v zemskej atmosfére. Zmeny vo využívaní krajiny (napr. odlesňovanie) a degradácia existujúcich lesov napr. ťažbou dreva sú zodpovedné za 25% globálnych emisií uhlíka. Ničenie lesov uvoľňuje do ovzdušia veľké množstvá CO2 a zároveň poškodzuje prirodzené úložisko uhlíka. Donedávna prevládala všeobecná predstava, že rýchlosť rastu stromov sa s vekom znižuje. Aktuálne vedecké štúdie však ukázali, že to tak nie je. Veľké, staré stromy nepôsobia ako stagnujúce zásobníky uhlíka, ale naďalej aktívne ukladajú veľké množstvo uhlíka v

6

porovnaní s menšími stromami; v extrémnom prípade môže za rok na jedinom veľkom strome pribudnúť rovnaké množstvo uhlíka, aké obsahuje celý stredne veľký strom. Na výskumných plochách na západe USA tvorili stromy s priemerom väčším ako 100 cm iba 6% všetkých stromov, no napriek tomu tvorili 33% ročného prírastku lesnej hmoty. Pri pomyslení na les si každý prirodzene predstaví stromy, no v nadzemnej biomase je uložených iba 30% uhlíka. Zvyšných 70% je uložených v pôde vo forme živej biomasy (pôdne organizmy, korene, ...) ale hlavne vo forme organického a anorganického pôdneho uhlíka. Ťažba dreva, či už obnovná alebo výchovná, má veľký vplyv na zásobu uhlíka v lesoch. Samotná ťažba predstavuje odliv uhlíka uloženého vo vyťaženom dreve. Ďalej pri ťažbe dochádza k rozrušeniu a obnaženiu lesnej pôdy, v prípade výchovnej ťažby k presvetleniu, čo má za následok zvýšený rozklad uhlíka v pôdnom profile. Zrýchlenie rozkladu je spôsobené prístupom svetla a tepla, zvýšeným prístupom kyslíka do pôdnych horizontov a následným zintenzívnením oxidačných procesov v dôsledku rozrušovania pôdy, ale napr. aj zvýšenou vlhkosťou z dôvodu zníženej evapotranspirácie. Do ovzdušia sa tak dostáva nielen uhlík z nadzemnej biomasy, ale aj uhlík uložený v pôde po tisícročia. Staré, nedotknuté lesy účinne pohlcujú uhlík z atmosféry a slúžia ako jeho globálne úložisko. V lesoch, starších ako 15 rokov, uhlíková bilancia nie je neutrálna, ako sa donedávna myslelo, ale je pozitívna. To znamená, že ukladajú viac uhlíka ako ho uvoľňujú. Len samotné staré lesy mierneho a chladného severného pásma dokážu pohltiť 1,3 ± 0,5 Gt uhlíka ročne (3,5 Gt CO2/rok). Predstava, že hospodárenie v lesoch je uhlíkovo neutrálne je dávno prekonaným konceptom. Na úrovni EU zvýšená ťažba dreva v období rokov 2013-2017 výrazne prispela k zníženiu uloženého uhlíka. Ak bude ťažba dreva pokračovať takýmto tempom, predpokladá sa, že do roku 2030 sa zníži schopnosť lesov ukladať uhlík až o tretinu oproti roku 2005. Umožnenie lesom rásť bez ľudských zásahov a dosiahnuť tak ich ekologický potenciál je efektívny, okamžitý a nízko nákladový spôsob ako ukladať významné množstvá uhlíka a zároveň zabrániť jeho uvoľňovaniu do atmosféry. Tento spôsob sa dá uplatniť v lesoch všetkých typov a veku. Nezasahovanie navyše maximalizuje ostatné mimoprodukčné funkcie lesa a ekosystémové služby, ako sú zvyšovanie biodiverzity, zlepšovanie kvality vody a ovzdušia, protipovodňová a protierózná ochrana, prínosy pre verejné zdravie, vytváranie potenciálu pre prírodný turizmus a krajinárske hodnoty. Juraj Lukáč, LZ VLK, juro@osadne.sk Peter Sabo, LZ VLK, peto@wolf.sk Jana Zajaková, LZ VLK, jana@wolf.sk Korešpondenčná adresa: Lesoochranárske zoskupenie VLK, 082 13 Tulčík 310

STANOVISKO MŽP SR

Podobné znenie písm. c) § 18 zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 1. januára 2024, kde sa 10 % použije na zabezpečenie zvýšených záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase uskutočnením opatrení ochrany a starostlivosti o chránené územia prostredníctvom organizácie ochrany prírody a krajiny zriadenej osobitným predpisom. Tieto opatrenia môžu zahŕňať aj zvyšovanie rozlohy bezzásahových území/území s 5. stupňom ochrany podľa §16 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Z pohľadu MŽP SR je vhodnejšie znenie použité vo verzii účinnej od 1. 1. 2024, pretože tá je viac všeobecná a zahŕňa všetky opatrenia na úseku ochrany prírody, ktoré sú vhodné pre zvyšovanie záchytov v lesnej pôde a biomase.

SUBJEKT

RÚZ SR (Republiková únia zamestnávateľov)

VYJADRENIE

RÚZ si dovoľuje požiadať o účasť na konzultáciách k pripravovanej novele zákona. Ustanovenie systému obchodovania s emisiami v sektore cestnej dopravy a budov (ďalej len „EU ETS2“) má významný vplyv na aktivity našich členov, pričom zavedenie systému

7

EU ETS2 pre regulované subjekty významne zvýši administratívnu záťaž a je aj predpoklad, že po jeho plnohodnotnom zvedení, bude mať negatívny vplyv na cenu palív uvádzaných na trh v SR. Vzhľadom na uvedené je preto veľmi dôležité, aby sa systém EU ETS2 už od začiatku upravil tak, aby bol čo najtransparentnejší voči regulovaným subjektom a súčasne bolo možné dosiahnuť ciele tejto úpravy, a to určiť množstvo emisií z palív uvedených na trh v predmetných sektoroch, čiže určiť a skontrolovať základné veličiny, ktoré majú byť základom pre výpočet množstva emisií, t. j. správne množstvo palív uvádzaných na trh, ich emisný a konverzný faktor. Čo sa týka určenia množstva palív, ktoré sú použité na činnosti podliehajúce EU ETS2, máme za to, že je nutné pri tvorbe novely zákona vychádzať principiálne so systému založeného na určení množstiev, ktoré slúžia pre výpočet spotrebnej dane, t. j. využiť existujúce povinnosti a neustanovovať pre regulované subjekty nové, duplicitné povinnosti, napr. v oblasti monitorovania. Systém spotrebných daní je už v SR už dlhodobo zavedený a vychádza zo smernice Rady (EÚ) 2020/262, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní. Správcom tejto dane a teda aj kontrolórom, či subjekt odvádza správnu výšku spotrebnej dane je finančná správa, konkrétne colné úrady. Množstvo palív, ktoré dotknutý subjekt uvádza do tzv. daňového voľného obehu musí byť merané len overenými meradlami (určenými meradlami) a všetky podmienky, ktoré musia subjekty spĺňať sú podrobne upravené v príslušných zákonoch o spotrebných daniach. Subjekty, ktoré platia spotrebné dane sú v zmysle príslušných daňových zákonov povinné najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom im vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové priznanie a túto daň aj zaplatiť. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že regulované subjekty pravidelne musia, aj v zmysle daňových predpisov, monitorovať množstvá palív uvedených na trh, čo následne podlieha aj kontrole zo strany colných úradov. Čo sa týka určenia emisného faktoru sme toho názoru, že za účelom aby bol výpočet čo najmenej komplikovaný a berúc do úvahy skutočnosť, že poplatky sa budú uplatňovať na palivá, ktorých kvalita je stabilná, palivá, resp. pohonné látky uvádzané na trh musia plniť požiadavky kvality podľa príslušných STN EN, čiže nedochádza k zmene ich zloženia, navrhujeme aby bol určený národný emisný faktor pre každé dotknuté palivo. Súčasne, podľa prílohy III smernice, rozumieme, že pohonné látky, ktoré sú spotrebované v sektore poľnohospodárstva, nie sú činnosťami na ktoré sa vzťahuje EU ETS2. V tejto súvislosti upozorňujeme, že regulovaný subjekt, t. j. dodávateľ paliva neskúma konečný účel palív, ktoré uvádza na trh, nemá na to prostriedky a ani možnosti a tiež nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani skontrolovať jeho konečné použitie u konečného spotrebiteľa. Ak sa majú palivá používané v sektoroch, ktoré nepodliehajú činnostiam vymedzeným v prílohe III smernice, sme zásadne toho názoru, že povinnosť týkajúca sa preukazovania spôsobu použitia palív na činnosti nevymedzené prílohou III smernice, má byť daná pre odberateľov palív a nie pre dodávateľov týchto palív.

STANOVISKO MŽP SR

V oblasti monitorovania MŽP SR navrhovalo prostredníctvom Expertnej skupiny pre zmenu klímy, ktorá sa v súvislosti s ETS2 venovala zmenám vykonávacieho nariadenia 2018/2066 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov, aby sa pri monitorovaní emisií vychádzalo čo najviac zo systému spotrebných daní. Pri určení množstva palív sa bude vychádzať aj zo spotrebných daní, spôsob monitorovania emisií však bude využívať prvky už existujúceho systému obchodovania a bude závisieť od veľkosti regulovaného subjektu, resp. od množstva paliva, ktoré regulovaný subjekt uvádza do daňového voľného obehu. Problematické budú výnimky zo smernice 2003/87/ES, pretože ich nie je možné na základe systému spotrebných daní určiť. Problematickými môžu byť tiež regulované subjekty, ktoré sú zároveň prevádzkami v už existujúcom systéme obchodovania. Najideálnejším riešením z pohľadu regulovaného

8

subjektu/prevádzky ako aj z pohľadu príslušného orgánu teda Ministerstva životného prostredia SR bude vyhnúť sa v rámci monitorovania dvojitému započítavaniu ex-ante, v prípadoch kde to nebude možné bude nevyhnutné dvojité započítavanie riešiť ex-post. Národné emisné faktory pre dotknuté palivá sa už používajú a budú sa využívať aj v rámci ETS2. Regulovanými subjektami sú platitelia spotrebnej dane, ktorí uvádzajú bez ohľadu na to, či ide o dodávateľov alebo odberateľov palív a tí majú určiť výnimky.

Vysvetlivky:

1 Vypĺňa sa nepovinne, ak sa predkladateľ rozhodne nepovinné údaje vyplniť, uvedie ich slovne.

2 Prostredníctvom právneho a informačného portálu Slov-Lex.

3 Podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a podľa § 2 zákona o tripartite.

4 Vrátane odborových organizácií a ich združení.