Príloha č. 3a
1
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Sankcie a pokuty
0
0
D. Nepriame finančné náklady
3 434 750
0
E. Administratívne náklady
1 117 473
0
Spolu = A+B+C+D+E
4 552 223
0
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
4 552 223
0
G. Goldplating
0
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
0
0
Príloha č. 3a
2
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa
1in2out celkom
Goldplating celkom
1
Spaľovanie komunálneho odpadu - monitorovanie emisií
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 21a ods. 2 písm. a)
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov
2
102
204
In (zvyšuje náklady)
0
0
2
Spaľovanie komunálneho odpadu - monitorovanie emisií
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 21a ods. 2 písm. a)
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov
2
64
128
In (zvyšuje náklady)
0
0
3
Spaľovanie komunálneho odpadu - monitorovanie emisií (nové interné smernice)
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 21a ods. 2 písm. a)
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov
2
24
49
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
3
4
Spaľovanie komunálneho odpadu - monitorovanie emisií (externý audit - IMS)
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 21a ods. 2 písm. a)
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov
2
639
1 277
In (zvyšuje náklady)
0
0
5
Spaľovanie komunálneho odpadu - nahlasovanie emisií
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 21a ods. 2 písm. b)
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov
2
177
353
In (zvyšuje náklady)
0
0
6
Spaľovanie komunálneho odpadu - overenie správy o emisiách
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 21a ods. 2 písm. b)
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov
2
1 043
2 085
In (zvyšuje náklady)
0
0
7
Vypracovanie plánu klimatickej neutrality
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 10 ods. 5
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Výroba papiera, výroba nekovových minerálnych výrobkov, výroba chemikálií
5
60,8640625
304,3203125
In (zvyšuje náklady)
0
0
8
Overenie plánu klimatickej neutrality (prvýkrát v roku 2026)
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 10 ods. 7
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Výroba papiera, výroba nekovových minerálnych výrobkov,
5
209
1 043
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
4
výroba chemikálií
9
Žiadosť o bezodplatnú alokáciu na roky 2026-2030
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 310 ods. 11
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Ťažba a dobývanie, priemyselná výroba, dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
90
40
3 615
In (zvyšuje náklady)
0
0
10
Žiadosť o bezodplatnú alokáciu na roky 2026-2030
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 310 ods. 11
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Ťažba a dobývanie, priemyselná výroba, dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
90
50
4 492
In (zvyšuje náklady)
0
0
11
Overenie žiadosti o bezodplatnú alokáciu na roky 2026-2030
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 310 ods. 11
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Ťažba a dobývanie, priemyselná výroba, dodávka elektriny, plynu, pary a
90
209
18 767
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
5
studeného vzduchu
12
Regulované subjekty - žiadosť o povolenie na emisie
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 6, 6a, 6b, 38c ods. 1
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Uvádzanie palív, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do daňového voľného obehu.
1 500
26
38 801
In (zvyšuje náklady)
0
0
13
Regulované subjekty - monitorovanie emisií
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 6, 6a, 6b, 38d ods. 1
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Uvádzanie palív, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do daňového
1 500
125
187 157
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
6
voľného obehu.
14
Regulované subjekty - monitorovanie emisií
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 6, 6a, 6b
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Uvádzanie palív, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do daňového voľného obehu.
1 500
73
109 555
In (zvyšuje náklady)
0
0
15
Regulované subjekty - monitorovanie emisií (nové interné smernice)
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 6, 6a, 6b
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Uvádzanie palív, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do daňového
1 500
631
946 630
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
7
voľného obehu.
16
Regulované subjekty - žiadosť o zriadenie účtu v registri
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 7
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Uvádzanie palív, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do daňového voľného obehu.
1 500
15
22 824
In (zvyšuje náklady)
0
0
17
Regulované subjekty - spravovanie účtu v registri
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 7
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Uvádzanie palív, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do daňového
1 500
699
1 048 037
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
8
voľného obehu.
18
Regulované subjekty - nahlasovanie emisií
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 21 ods. písm. a), § 38c ods. 2
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Uvádzanie palív, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do daňového voľného obehu.
1 500
402
602 554
In (zvyšuje náklady)
0
0
19
Regulované subjekty - overenie správy o emisiách
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 21 ods. písm. a)
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Uvádzanie palív, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do daňového
1 500
01043
01 563 907
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
9
voľného obehu.
20
Prevádzkovateľ lietadla - monitorovanie non-CO2 vplyvov
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 38d ods. 2
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Letecká činnosť
2
44
88
In (zvyšuje náklady)
0
0
21
Prevádzkovateľ lietadla - nahlasovanie non-CO2 vplyvov
Návrh zákona č. 414/2012 Z. z.
§ 38d ods. 2
2. úplná harmonizácia
Dňom vyhlásenia
Letecká činnosť
2
177
353
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
10
Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
Zdroj informácií k častiam 3.1.1 a 3.1.2:
V systéme EU ETS sa nachádza 96 prevádzok a 2 prevádzkovatelia lietadiel (údaj z mája 2024). Počet je stanovený na základe vydaných povolení na vypúšťanie emisií skleníkových plynov, ktoré MŽP SR k dispozícii. Z celkového počtu bude mať nárok na bezodplatné pridelenie emisných kvót približne 90 prevádzok. Bezodplatné emisné kvóty nemožno prideliť prevádzkovateľovi na časť prevádzky spojenú s výrobou elektrickej energie.
Plán klimatickej neutrality sa týka 5 prevádzok. Informáciu, o ktoré presne prevádzky ide poskytuje MŽP SR Európska komisia. Ide o dôveryhodné údaje, verejne dostupné hodnoty predstavujúce 80. percentil podľa čl. 10a ods. 1 smernice 2003/87/ES:
Spaľovanie komunálneho odpadu sa týka 2 prevádzok podľa údajov dostupných na stránke:
https://www.enviroportal.sk/ovzdusie/zoznam-spalovni-2023
Počet regulovaných subjektov (1 500) je odhadovaný na základe konzultácií s Ministerstvom financií SR (MF SR) a Finančným riaditeľstvom SR (FR SR).
MF SR nemá v gescii tvorbu zoznamov subjektov registrovaných pre jednotlivé spotrebné dane a nemá informácie o plnení povinností vyplývajúcich týmito subjektmi z príslušných hmotnoprávnych predpisov upravujúcich zdanenie minerálnych olejov (zákon č. 98/2004 Z. z.), elektriny, uhlia a zemného plynu (zákon č. 609/2007 Z. z.). Tieto informácie predstavujú predmet daňového tajomstva podľa § 11 Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.).
FR SR, ako orgán, ktorý podľa § 52 ods. 5 Daňového poriadku vypracúva a aktualizuje zoznamy subjektov registrovaných pre spotrebné dane (kompetencie stanovené zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe). Nakoľko nie je možné v tejto chvíli prekonať daňové tajomstvo, FR SR finančná nevie MŽP SR poskytnúť zúžený zoznam dotknutých subjektov, ktoré budú regulovanými subjektmi podľa novely zákona č. 414/2012 Z. z. Z tohto dôvodu a v tejto fáze MŽP SR berie ako počet potenciálnych regulovaných subjektov ETS 2 spomenutý zoznam registrovaných subjektov pre spotrebné dane, MŽP SR v návrhu novely zákona navrhuje ustanoviť povinnosť pre FR SR poskytovať údaje z daňových priznaní a colných vyhlásení dotknutých subjektov registrovaných pre spotrebné dane.
Frekvencia plnenia povinností vyplýva z legislatívy.
Žiadosti o bezodplatnú alokáciu sa predkladajú každých päť rokov v zmysle čl. 4 nariadenia 2019/331 (v relevantných prípadoch je súčasťou aj plán klimatickej neutrality).
Overené správy o emisiách (ETS1 aj ETS2) sa predkladajú každoročne v zmysle čl. 68 a 75p nariadenia 2018/2066.
Príloha č. 3a
11
Monitorovací plán sa v zmysle čl. 11 a 75b nariadenia 2018/2066 vypracúva jednorazovo. Prípadné zmeny záležia od zmien, ktoré prevádzkovateľ, resp. regulovaný subjekt vykonáva.
Nepriame finančné náklady vyplývajú z konzultácií s dotknutými subjektmi a zo zmlúv s overovacími spoločnosťami, ktoré sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.
Účet v registri
Výška priamych finančných nákladov za spravovanie účtu regulovaného subjektu vychádza z aktuálneho paušálneho ročného poplatku pre prevádzkovateľov a prevádzkovateľov lietadiel.
Aktuálny cenník vnútroštátneho správcu emisných kvót je dostupný na adrese:
http://emisie.icz.sk/dokumenty/cennik/
Náklady, ktoré nie je možné vyčísliť:
MŽP SR nedisponuje informáciami o odporúčaniach, ktoré uvedené v písomnej správe z energetického auditu alebo v správe z certifikovaného systému energetického manažérstva (§ 10 ods. 3), preto náklady na investície do techník slúžiacich na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií ako podmienka bezodplatného prideľovania kvót nie je možné vyčísliť.
Systém obchodovania s emisnými kvótami nemá regulačný charakter. Prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo bude transformačný. Očakáva sa, že táto iniciatíva bude mať priamy vplyv tým, že bude smerovať investície a rast v odvetviach ETS k udržateľným výrobkom a procesom. V prípade činností s vysokými emisiami môžu byť náklady na emisie a náklady na transformáciu vyššie.
Riziko úniku uhlíka zasa ovplyvňuje konkurencieschopnosť firiem v s potenciálnym vplyvom na rast a zamestnanosť. Ak medzinárodní konkurenti nemusia dodržiavať rovnako prísnu environmentálnu legislatívu, cena uhlíka vytvára rozdiel vo výrobných nákladoch. Výsledkom je, že domáce firmy súťažia na trhoch (prostredníctvom dovozu alebo vývozu), kde zahraniční výrobcovia nemusia čeliť ekvivalentnej cene uhlíka. Táto potenciálna strata konkurencieschopnosti môže spôsobiť, že firmy znížia svoju výrobu alebo investície do výrobných kapacít, čo vplyv na miestny rast a zamestnanosť. Opatrením, ktoré znižovať riziko strany konkurencieschopnosti firiem v je mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, ktorý na základe emisnej náročnosti produkcie tovarov z vybraných sektorov, zvyšovať cenu tovarov ktoré boli importované na colné územie EÚ, ktoré majú vyššie viazané emisie ako tovary produkované na európskych trhoch. Implementácia mechanizmu pomôcť európskym podnikom aby nečelili konkurencii lacnej emisne náročnej produkcií a prispievať tak k spravodlivejšej hospodárskej súťaži. Cieľom nariadenia je tiež zavedenie vytvorenie obdobných nástrojov na oceňovanie uhlíka ako EU ETS v tretích krajinách.
Bez väčších globálnych opatrení majú totiž rastúce klimatické ambície v spravidla negatívny vplyv na energeticky náročné odvetvia. Negatívne vplyvy znižované bezodplatným prideľovaním emisných kvót. Výrobu možno pozitívne ovplyvniť, ak sa politika v oblasti klímy a všetky súvisiace príjmy z uhlíka budú chápať ako stimuly investícií a hospodárskeho rozvoja.
Príloha č. 3a
12
Pre tie odvetvia, na ktoré sa vzťahuje ETS návrh zákona neprináša nové administratívne náklady. Existujúci účastníci ETS dobre oboznámení s ročným cyklom dodržiavania pravidiel ETS na základe povinností súvisiacich s monitorovaním, podávaním správ a overovaním emisií.
Odlišná situácia je v prípade nového systému obchodovania s emisnými kvótami pre odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia. Regulované subjekty nemajú skúsenosti s obchodovaním s emisnými kvótami a ani s jeho praktickými dôsledkami (s výnimkou subjektov, ktoré v existujúcom systéme ETS a zároveň budú aj regulovaným subjektom v novom systéme). Účasť v novom systéme regulovaným subjektom spôsobí náklady súvisiace so získaním povolenia na emisie skleníkových plynov, otvorením a vedením účtu v registri kvót, dodržiavaním pravidiel monitorovania, nahlasovania a overovania emisií (príprava a aktualizácia plánu monitorovania, implementácia jeho postupov, monitorovanie a podávanie správ, overovacie poplatky účtované overovateľom). Administratívne náklady zahŕňajú aj poplatky za používanie registra, ktoré v súčasnosti nie sú známe.
Zmena prebieha aj v EÚ ETS pre letectvo, kde dochádza k ukončeniu bezodplatného prideľovania kvót od roku 2026. Na zabezpečenie postupného vyraďovania sa v roku 2024 znížia bezplatné kvóty o 25% a v roku 2025 o 50%. Predpokladá sa, že zníženie bezodplatných kvót pre letectvo prispeje k dosiahnutiu cieľov a globálnych klimatických cieľov a prejde sa postupne na používanie trvalo udržateľných leteckých palív (SAF). Ako podpora pre prevádzkovateľov lietadiel je vyhradených 20 miliónov kvót medzi 1. 1. 2024 a 31. 12. 2030 pre tých, čo zvýšia používanie udržateľných leteckých palív.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol predmetom konzultácií s podnikateľskými subjektmi od 29. januára do 29. februára 2024. Navrhované zmeny boli subjektom predstavené na online stretnutí dňa 16. februára 2024.
Konzultácie boli zverejnené na webovej stránke:
Vyhodnotenie zaslaných pripomienok je uvedené v samostatnej prílohe.
Príloha č. 3a
13
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Konkurencieschopnosť môže znižovať chýbajúca environmentálna legislatíva v tretích krajinách. Vplyvy na konkurencieschopnosť priemyslu sa zmierňujú cielenejším bezodplatným prideľovaním emisných kvót. V prípade uplatnenia medziodvetvového korekčného faktora, ktorým sa znižuje bezodplatné prideľovanie emisných kvót, bude alokácia obmedzená pre všetkých prijímateľov. Nový systém obchodovania pre odvetvie budov, cestnej dopravy a ďalšie odvetvia sa uplatňuje na vyššej úrovni dodávateľského reťazca a je naviazaný na existujúce ustanovenia, ktorými sa upravuje systém spotrebných daní. Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach naopak konkurencieschopnosť podnikov zvyšuje, nakoľko robí hospodársku súťaž na európskych trhoch spravodlivejšou a viac naviazanou na emisnú náročnosť výroby a to aj pre tovary produkované v tretích krajinách a importované na colné územie EÚ.
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
zvyšuje nemení znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Materiál si bude vyžadovať zvýšené náklady na investície a transformáciu, čím môže poklesnúť produktivita dotknutých subjektov.
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
zvyšuje nemeníznižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;
b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným
Príloha č. 3a
14
javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.
Návrh zákona ustanovuje pokutu za neodovzdanie kvót do registra potrebných na pokrytie emisií za predchádzajúci rok vo výške 100 eur za každú nepokrytú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého. Zároveň ustanovuje pokuty vo výške 1 000 eur 16 600 eur za porušenie pravidiel monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov. Uvedené pokuty sa týkajú prevádzkovateľov, prevádzkovateľov lietadiel a lodných spoločností.
Výška prípadnej pokuty za neodovzdanie kvót do registra závisí od overeného množstva emisií skleníkových plynov za predchádzajúci kalendárny rok, preto nie je zahrnutá do výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií.
Účastníkom systému obchodovania, ktorí budú oprávnení využívať prostriedky z inovačného alebo modernizačného fondu môžu vznikať náklady súvisiace so žiadosťami o prostriedky z týchto fondov. Návrh zákona tiež postihuje podniky, ktoré sa zaoberajú importom tovarov z tretích krajín, a to v situáciách ak si nesplnia povinnosť odovzdať príslušné množstvo certifikátov (výška pokuty 100 eur za každý neodovzdaný certifikát) a v prípade ak je tovar dovezený bez statusu schváleného deklaranta, kedy sa výška pokuty navyšuje s prihliadnutím na závažnosť porušenia pravidiel.
Návrh zákona ustanovuje, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určí ako sa použije celý výnos z dražieb kvót, ktorý je príjmom Environmentálneho fondu a môže sa použiť ako výdavok aj v budúcich rokoch. Výšku prostriedkov z výnosu, ktoré sa použijú na financovanie definovaných účelov použitia súvisiacich so zmenou klímy určí každoročne Minister životného prostredia Slovenskej republiky.
Vplyvy rozšírenia systému obchodovania o námornú dopravu:
V námornom registri SR nie je zapísaná žiadna loď z hrubou priestornosťou viac ako 5000 RT a z uvedeného dôvodu v SR teda ani nie je žiadny vlastník alebo spoločnosť, ktorá vlastní alebo prevádzkuje lode z hrubou priestornosťou viac ako 5000 RT (podľa nariadenia EP a Rady (EÚ) 2015/757) a ktorých vlajkovým štátom je SR. V dôsledku praxe „flag of convenience“ je v budúcnosti nepravdepodobné, že nejaký vlastník lode zapísať loď pod vlajku SR. Preto SR na Rade požadovala udelenie výnimky z uplatňovania ustanovení týkajúcich sa námornej dopravy ako aj výnimky transpozície týchto ustanovení. Výnimka pre transpozíciu týchto ustanovení napokon nebola udelená žiadnemu členskému štátu v obdobnej situácii a preto SR povinnosť transponovať aj ustanovenia pre námornú dopravu.
Prevádzkovateľ lodnej spoločnosti povinnosť vypracovať monitorovací plán, každoročne predkladať príslušnému orgánu overenú správu o emisiách a odovzdávať množstvo overených emisií. Z dôvodu, že žiadny prevádzkovateľ lodnej spoločnosti zo SR v systéme obchodovania nebude, nie je zahrnutý do výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov.
Príloha č. 3a
15
Návrhom zákona dôjde aj k zníženiu disponibilných finančných prostriedkov, a to z dôvodu zvýšenia nákladov v súvislosti s požiadavkami na nákup emisných kvót na palivá, ktoré dotknuté regulované subjekty budú uvádzať do daňového voľného obehu. Je predpoklad, že výška tohto negatívneho dopadu bude pre regulované subjekty vo výške niekoľko miliónov desiatok miliónov eur, a to v závislosti od množstva palív uvádzaných do daňového voľného obehu regulovaným subjektom. V závislosti od ceny emisných kvót je teda aj predpoklad, že návrh zákona bude mať od roku 2027 negatívny vplyv na cenu palív.