Parlamentný inštitút K NR SR  
Začiatok 10. volebného obdobia Európskeho parlamentu  
júl – august 2024  
Obsah  
1.Inovačná výkonnosť Európy  
2.Dopravná infraštruktúra  
3.WTO  
4.Výskum a vývoj  
5.Ekonomické ukazovatele prvého štvrťroka 2024  
6.Implementácia pravidiel EÚ na podávanie správ o udržateľnosti  
7.Nedávne rozhodnutia  
8.Inflácia  
9.Rýchly prehľad tém  
2
Parlamentný inštitút K NR SR  
Inovačná výkonnosť Európy sa neustále zlepšuje, ale  
v jednotlivých členských štátoch rôznym tempom  
Inovačná výkonnosť v EÚ dosiahla v období rokov 2017 – 2024 nárast o 10 %,  
pričom medziročný nárast medzi rokmi 2023 a 2024 bol vo výške 0,5 %.  
*Štáty sú usporiadané podľa poradia v rebríčku.  
Medzi lídrov v oblasti inovácií patria štyri členské štáty (Dánsko, Švédsko,  
Fínsko a Holandsko), ktorých výkonnosť v tejto oblasti presahuje 125 %.  
Medzi silných inovátorov patrí osem členských štátov s výkonnosťou medzi  
100 % a 125 %. Táto skupina zahŕňa Belgicko, Rakúsko, Írsko, Luxembursko,  
Nemecko, Cyprus, Estónsko a Francúzsko.  
Medzi miernych inovátorov sa zaraďuje deväť členských štátov, ktorých  
výkonnosť je medzi 70 % a 100 %. Táto skupina zahŕňa Slovinsko, Španielsko,  
Česko, Taliansko, Malta, Litva, Portugalsko, Grécko a Maďarsko.  
Medzi nových inovátorov patrí šesť členských štátov, ktoré vykazujú úroveň  
výkonnosti nižšiu ako 70 %. Do tejto skupiny patrí Chorvátsko, Poľsko,  
Slovensko, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko.  
Viac informácií tu.  
Inovačná výkonnosť v EÚ. Porovnanie rokov 2017 a 2023.  
Dáta: European Innovation Scoreboard 2024  
3
Parlamentný inštitút K NR SR  
EÚ investuje rekordných 7 miliárd EUR do udržateľnej,  
bezpečnej a inteligentnej dopravnej infraštruktúry  
Európska komisia vybrala 134 dopravných projektov, ktoré získajú viac ako  
7 miliárd EUR v grantoch EÚ z Nástroja na prepájanie Európy.  
Železničné projekty dostanú 80 % zo 7 miliárd eur.  
Financovanie pôjde na veľké projekty na zlepšenie cezhraničných železničných  
spojení. V pobaltských členských štátoch (Rail Baltica), medzi Francúzskom  
a
Talianskom (Lyon-Turín)  
a
medzi Dánskom  
a
Nemeckom (tunel  
Fehmarnbelt).  
Približne 20 námorných prístavov dostane podporu na modernizáciu  
infraštruktúry, z ktorých niektoré im umožnia dodávať pobrežnú elektrinu pre  
lode, resp. prepravovať obnoviteľnú energiu.  
Viac informácií o zlepšení vnútrozemnských vodných ciest a o zlepšení cestnej  
dopravy tu.  
Komisia víta text globálnej dohody o elektronickom obchode  
prerokovanej vo WTO  
Prerokovaná dohoda o elektronickom obchode obsahuje súbor základných  
pravidiel o digitálnom obchode:  
Iniciatívy na podporu bezproblémového digitálneho medzinárodného  
obchodu, vrátane elektronických podpisov a elektronických faktúr;  
Ustanovenia na zlepšenie dôvery spotrebiteľov aj podnikov v prostredí  
digitálneho obchodu, najmä posilnením ochrany spotrebiteľov na internete;  
Ustanovenia, aby sa prostredie medzinárodného digitálneho obchodu stalo  
spoľahlivejším  
a
dostupnejším, vrátane spolupráce  
v
oblasti rizík  
kybernetickej bezpečnosti;  
Zákaz uvalenia ciel na elektronický prenos, ktorý má veľký obchodný  
význam a je kľúčovou prioritou pre priemysel na celom svete;  
Iniciatívy na uľahčenie účasti spotrebiteľov a spoločností z rozvojových  
štátov na digitálnom obchode.  
Viac informácií tu.  
4
Parlamentný inštitút K NR SR  
Vlády EÚ zvýšili v roku 2023 prostriedky  
na výskum a vývoj o 5 %.  
V roku 2023 boli celkové vládne rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj v celej  
EÚ vo výške 123 684 miliónov EUR, čo zodpovedá 0,73 % HDP. V porovnaní s rokom  
2022 to bol nárast o 5,3 % a nárast až o 54,8 % v porovnaní s rokom 2013.  
V roku 2023 vyčlenili vládne rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj na  
úrovni EÚ v priemere 275,6 EUR na osobu, čo predstavuje nárast o 53,3 %  
v porovnaní s rokom 2013 (181,0 EUR na osobu).  
Najvyššie alokácie zaznamenalo Luxembursko (646,6 EUR na osobu), s odstupom  
nasledovalo Dánsko (552,4 EUR) a Nemecko (529,3 EUR). Na druhej strane štáty  
EÚ s najnižšími rozpočtovými prostriedkami na výskum a vývoj na osobu boli  
Rumunsko (21,2 EUR na osobu), Bulharsko (33,1 EUR) a Maďarsko (48,1 EUR).  
Maďarsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá zaznamenala medzi týmito rokmi  
pokles (-28 % zo 66,9 EUR).  
Na porovnanie rozpočtových prostriedkov zvyšných štátov V4: na osobu  
pripadá v Česku 146,8 EUR, v Poľsku 93,3 EUR a na Slovensku 76, 5 EUR.  
Dáta Eurostat. Viac informácií tu.  
Nezamestnanosť – priemer EÚ na šiestich percentách  
Eurozóna  
Dáta: Eurostat  
5
Parlamentný inštitút K NR SR  
HDP vzrástlo o 0,3 % v eurozóne aj v EÚ  
V druhom štvrťroku 2024 vzrástlo podľa predbežného rýchleho odhadu  
zverejneného Eurostatom, sezónne upravené HDP v eurozóne, v EÚ  
a na Slovensku o 0,3 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.  
Porovnanie druhého štvrťoka 2024 a 2023 dostupné tu.  
Reálna spotreba domácností na obyvateľa sa zvyšuje  
V prvom štvrťroku 2024 sa reálna spotreba domácností na obyvateľa  
v eurozóne zvýšila o 0,2 % po miernom náraste o 0,1 % v predchádzajúcom  
štvrťroku. Reálny príjem domácností na obyvateľa sa v prvom štvrťroku 2024  
zvýšil o 1,5 % po zvýšení o 0,7 % v štvrtom štvrťroku 2023.  
V EÚ sa reálna spotreba domácností na obyvateľa v prvom štvrťroku 2024  
zvýšila o 0,2 % po náraste o 0,2 % v predchádzajúcom štvrťroku. Reálny príjem  
domácností na obyvateľa sa zároveň v prvom štvrťroku 2024 zvýšil o 1,6 % po  
zvýšení o 0,6 % v štvrtom štvrťroku 2023.  
Miera úspor domácností v eurozóne a EÚ vzrástla  
V prvom štvrťroku 2024 sa miera úspor v eurozóne aj v EÚ v porovnaní  
s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšila o 1,4 percentuálneho bodu (pb).  
Spomedzi členských štátov s dostupným dátasetom, sa miera úspor  
domácností zvýšila v ôsmich členských štátoch a znížila sa v šiestich. Najväčší  
nárast zaznamenalo Portugalsko (+5,1 pb), nasledované Talianskom (+2,6 pb).  
Najväčší pokles bol zároveň zaznamenaný v Maďarsku (-2,6 pb), Grécku (-2,0  
pb) a Česku (-1,9 pb).  
Miera investícií domácností klesla v eurozóne aj v EÚ  
V prvom štvrťroku 2024 sa miera investícií domácností v porovnaní  
s predchádzajúcim štvrťrokom znížila o 0,1 pb v eurozóne a o 0,3 pb v EÚ.  
Spomedzi členských štátov s dostupným dátasetom sa miera investícií  
domácností zvýšila v troch členských štátoch a znížila sa v zostávajúcich  
jedenástich. Najväčší nárast zaznamenalo Grécko (0,5 pb), zatiaľ čo najväčší  
pokles bol zaznamenaný v Maďarsku (-1,0 pb), Dánsku a Portugalsku (obe -0,5  
pb) a Poľsku (-0,4 pb).  
Viac informácií tu.  
Analýzu vývoja základných makroekonomických ukazovateľov za prvý štvrťrok  
2024 vydal Štatistický úrad SR. Dostupné tu.  
6
Parlamentný inštitút K NR SR  
Verejný dlh na konci prvého štvrťroka 2024  
podľa členských štátov  
Na konci prvého štvrťroka 2024 bol pomer hrubého verejného dlhu k HDP  
v eurozóne na úrovni 88,7 % v porovnaní s 88,2 % na konci štvrtého štvrťroka  
2023. V EÚ sa tiež zvýšil z 81,5 % na 82,0 %.  
Najvyššie pomery vládneho dlhu k HDP ku koncu prvého štvrťroka 2024  
zaznamenalo Grécko (159,8 %), Taliansko (137,7 %), Francúzsko (110,8 %),  
Španielsko (108,9 %), Belgicko (108,2 %) a Portugalsko (100,4 %) a najmenšie  
boli v Bulharsku (22,6 %), Estónsku (23,6 %) a Luxembursku (27,2 %).  
Dáta: Eurostat  
V porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2023 zaznamenalo na konci prvého  
štvrťroka 2024 dvadsať členských štátov zvýšenie pomeru dlhu k HDP a sedem  
pokles. Najvyšší nárast pomeru bol na Slovensku (+4,6 pb), Estónsku (+4,0 pb),  
Belgicku (+3,1 pb), Rumunsku (+2,8 pb), Maďarsku (+2,5 pb) a Rakúsku (+ 2,1 pb),  
zatiaľ čo poklesy zaznamenali Grécko (-2,1 pb), Cyprus a Holandsko (rovnako -1,2  
pb), Švédsko a Írsko (obe -0,8 pb), Bulharsko (-0,5 pb) a Nemecko (-0,2 pb).  
Viac informácií tu.  
7
Parlamentný inštitút K NR SR  
Často kladené otázky o implementácii pravidiel EÚ  
na podávanie správ o udržateľnosti podnikov  
Smernica Európskej únie o podávaní správ o udržateľnosti podnikov zavádza  
pre spoločnosti pôsobiace v rámci EÚ rozsiahle povinnosti podávania správ  
o udržateľnosti. Keď sa podniky pripravujú na implementáciu týchto pravidiel,  
vyvstáva niekoľko často kladených otázok. Nižšie je súhrn niektorých kľúčových  
odpovedí, ktoré zverejnila EK.  
Na ktoré spoločnosti sa vzťahuje?  
Smernica sa vzťahuje na veľké spoločnosti (subjekty verejného záujmu, veľké  
korporácie s viac ako 250 zamestnancami a čistým obratom nad 40 miliónov  
EUR), ako aj kótované MSP (malé a stredné podniky) a niektoré neeurópske  
spoločnosti EÚ s významnými prevádzkami v EÚ.  
Kedy začínajú oznamovacie povinnosti?  
2024: Spoločnosti, ktoré už podliehajú neaktualizovanej smernici.  
2025: Veľké spoločnosti, ktoré predtým nepodliehali smernici.  
2026: Kótované MSP a iné malé a nekomplexné subjekty.  
2028: Niektoré spoločnosti mimo EÚ pôsobiace v EÚ.  
Aké informácie musia spoločnosti zverejňovať?  
Environmentálne faktory, ako je zmena klímy, biodiverzita a znečistenie.  
Sociálne otázky, ako je zaobchádzanie so zamestnancami, ľudské práva  
a zapojenie komunity.  
Témy riadenia, vrátane protikorupčných opatrení, rozmanitosti  
v správnych radách a podnikovej etiky.  
Správy musia obsahovať aj výhľadové a retrospektívne informácie,  
hodnotenia rizík a ciele súvisiace s udržateľnosťou.  
Aké štandardy vykazovania budú spoločnosti používať?  
Tieto štandardy sú v súlade s globálnymi rámcami, ako je Pracovná skupina  
pre zverejňovanie finančných informácií v oblasti klímy (TCFD) a Global  
Reporting Initiative (GRI).  
Ako budú oznámené informácie kontrolované?  
Správy o udržateľnosti budú podrobené nezávislému auditu, podobne ako  
finančné výkazy.  
Viac informácii a súbor ďalších dôležitých otázok dostupných tu.  
8
Parlamentný inštitút K NR SR  
Nedávne rozhodnutia o nesplnení povinnosti (Infringement)  
Komisia vyzýva Slovensko, aby zabezpečilo riadny zber  
a čistenie komunálnych odpadových vôd  
Na Slovensku nemá šesť aglomerácií vytvorený zberný systém a nemá  
zabezpečené primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vstupujúcich do  
zberných systémov. Vo všetkých týchto aglomeráciách sa mal zabezpečiť súlad  
do 31. decembra 2015. Komisia poslala v decembri 2021 Slovensku formálnu  
výzvu. Slovenské orgány reagovali na vyjadrené obavy a znížili počet  
nevyhovujúcich aglomerácií z 19 na šesť. Nie všetky problémy sa však podarilo  
v plnej miere odstrániť. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného  
stanoviska Slovensku.  
Komisia vyzýva, aby správne transponovalo pravidlá EÚ týkajúce sa práva  
na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní  
Slovensko do svojho vnútroštátneho práva správne netransponovalo smernicu  
o práve na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní (smernica  
2013/48/EÚ). Smernicou sa posilňuje vzájomná dôvera členských štátov v systémy  
trestnej justície, čím sa uľahčuje vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných  
veciach.  
V
doplňujúcom odôvodnenom stanovisku Komisia poukazuje  
na nedostatky, pokiaľ ide o správnu transpozíciu rozsahu uplatňovania  
procesných práv a výnimiek z práva na prístup k obhajcovi. Komisia zaslala v júni  
2023 Slovensku formálnu výzvu a v novembri 2023 odôvodnené stanovisko.  
Hoci sa niektoré nedostatky odvtedy odstránili, novozavedené zmeny zákona,  
najmä pokiaľ ide o definíciu pojmu podozrivý, vyvolávajú nové obavy. Komisia  
preto rozhodla o vydaní doplňujúceho odôvodneného stanoviska. Štát má teraz  
dva mesiace na to, aby odpovedal a prijal potrebné opatrenia. V opačnom  
prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej  
únie.  
Viac informácií tu.  
9
Parlamentný inštitút K NR SR  
Inflácia eurozóny  
za júl a august 2024  
Eurostat, júl a august  
10  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Drahšie bývanie  
rozhoduje Rada EÚ na návrh  
Vysokého predstaviteľa Únie  
pre zahraničné veci a bezpečnostnú  
politiku. Komisia spolu s ním  
navrhuje Rade sankcie  
V prvom štvrťroku 2024  
sa ceny domov v EÚ v porovnaní  
so štvrtým štvrťrokom 2023  
zvýšili o 0,4 % a nájomné o 0,9 %.  
na jednomyseľné schválenie.  
Po zverejnení v Úradnom vestníku  
sa stávajú právne záväznými  
pre celú EÚ.  
V porovnaní s prvým štvrťrokom  
2023 sa ceny domov v EÚ zvýšili  
o 1,3 %, pričom nájomné  
sa zvýšilo o 3,0 %.  
Viac informácií tu.  
Viac informácií tu.  
Kanada a Horizont Európa  
Sankcie EÚ voči Bielorusku  
Nové sankcie voči Bielorusku  
sa zameriavajú na obchod, služby  
a dopravu. V rámci obchodu sa  
obmedzenia rozšírili na vývoz  
technológií s dvojakým použitím,  
na luxusné tovary, navigačné  
námorné systémy, rovnako je  
zakázaný tranzit citlivého tovaru.  
Rada môže uvaliť opatrenia na  
osoby aj subjekty, ktoré sankcie  
obchádzajú.  
Kanada sa pripája k druhému pilieru  
programu, ktorý financuje spoločné  
výskumné projekty v širokej škále  
oblastí.  
Kanadské subjekty sa teraz môžu  
pripojiť a viesť výskumné konzorciá  
s niektorými z najlepších svetových  
výskumných organizácií.  
V súčasnosti sa kanadské subjekty  
podieľajú na 155 projektoch. Doteraz  
dostali prostriedky vo výške viac ako  
6 miliónov eur. Z toho 2,3 milióna EUR  
tvoria granty Európskej rady pre  
výskum. Okrem toho kanadský  
partner poskytol 1,9 milióna EUR na  
projekty v rámci piliera II a 1,8 milióna  
EUR v rámci výskumných  
Platí zákaz cestnej prepravy tovaru  
v EÚ (vrátane tranzitu) pre firmy z EÚ  
vlastnených z 25 % a viac osobami  
s bieloruským občianstvom.  
Sankcie môžu byť vyhlásené  
na základe rozhodnutia  
Bezpečnostnej rady OSN, alebo ich  
môže EÚ uvaliť samostatne.  
O ich zavedení, predĺžení či zrušení,  
infraštruktúr.  
Viac informácií tu.  
11  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Podpora podnikania  
na západnom Bakáne  
posilnenie dôvery v digitálny  
Nové hlavné investície spadajú  
pod tri priority hospodárskeho  
a investičného plánu:  
obchod, a to aj prostredníctvom  
prísnych pravidiel týkajúcich sa  
spamu.  
Životné prostredie a klíma:  
rekonštrukcia a obnova  
infraštruktúry zásobovania  
vodou a vybudovanie  
kanalizácie v Čiernej Hore  
a Bosne a Hercegovine.  
Udržateľná doprava:  
napredovanie železničnej  
infraštruktúry koridoru X,  
pričom vysokorýchlostné  
spojenie Belehrad – Velika  
Plana umožňuje rýchlejšiu  
prepravu cestujúcich  
Viac informácií tu.  
Otvorenie podnikov klesá,  
počet bankrotov stúpa  
V druhom štvrťroku 2024  
sa počet vyhlásení konkurzov  
podnikov v EÚ zvýšil o 3,1 %.  
Registrácie firiem zároveň klesli  
o 2,1 %. Údaje ukazujú, že počet  
registrácií podnikov oproti  
prvému štvrťroku klesol  
vo všetkých odvetviach  
a nákladu v regióne.  
hospodárstva: v obchode (-4,7 %),  
priemysle (-3,6 %), vzdelávaní  
a sociálnych činnostiach (-3,4 %).  
Podpora podnikateľského  
sektora: spustenie nového  
nástroja na inovácie a zelenú  
transformáciu podnikov.  
Vyhlásenia konkurzov vzrástli  
v štyroch odvetviach:  
Viac informácií tu.  
stavebníctvo (+3,8 %), finančné  
činnosti (+2,6 %), obchod (+2,4 %)  
a priemysel (+1,6 %). Naopak  
bankrot sa znížil pri: informácie  
a komunikácia (-4,8 %), doprava  
(-1,6 %), ubytovacie a stravovacie  
služby (-1,1 %), vzdelávanie  
EÚ a Singapur uzavreli  
dohodu o digitálnom obchode  
Dohoda medzi EÚ a Singapurom  
prináša:  
a sociálne činnosti ( -1,0 %).  
uľahčenie digitálneho obchodu  
s tovarom a službami;  
zabezpečenie cezhraničných  
tokov údajov bez  
Viac informácií tu.  
neopodstatnených prekážok;  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Text: Mgr. Dominika Pazderová, Parlamentný inštitút  
Obrazový a fotografický materiál:  
obr. s. 1: https://multimedia.europarl.europa.eu/en/photoset/ep-plenary-session-opening-of-  
the-sitting-with-the-interpretation-to-the-european-anthem_EP-170366W  
tab. s. 2: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/3-30082024-bp  
obr. s. 11: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_24_3982  
Schválila: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou  
© Parlamentný inštitút  
september 2024  
pi@nrsr.sk  
parlamentny_institut