Správa o hodnotení plnenia  
pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a pravidiel  
rozpočtovej  
transparentnosti za rok  
2023  
august 2024  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
©Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 2024  
Táto správa prezentuje oficiálne stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade s jej mandátom  
stanoveným v ústavnom zákone č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
Táto publikácia je dostupná na internetovej stránke RRZ (http://www.rrz.sk).  
Copyright ©  
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rešpektuje všetky práva tretích strán, najmä práva chránené  
autorským právom (informácie alebo údaje, štylistika a znenie textov do tej miery, ak majú individuálny  
charakter). Publikácie Kancelárie RRZ s odkazom na autorské práva (©Kancelária Rady pre rozpočtovú  
zodpovednosť, Kancelária RRZ, Secretariat of the Council for Budget Responsibility/Secretariat of the CBR,  
Slovakia, alebo podobne) smú byť použité (reprodukované, odkaz na internete, a pod.) len za podmienky, že  
bude správne uvedený zdroj. Všeobecné informácie a údaje publikované bez odkazu na autorské práva smú byť  
publikované bez uvedenia zdroja. Pokiaľ sú informácie a údaje jednoznačne získané zo zdrojov tretích strán,  
používateľ takýchto informácií a údajov je povinný rešpektovať existujúce práva, prípadne je povinný si získať  
povolenie na použitie samostatne.  
Pripomienky alebo komentáre k správe sú vítané na e-mailovej adrese sekretariat@rrz.sk.  
2
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Obsah  
Zhrnutie _________________________________________________________________________ 5  
1. Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska _________________________________ 18  
2. Plnenie hlavného cieľa zákona - dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR __________________ 22  
3. Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti _________________________________________ 27  
3.1. Limit dlhu verejnej správy ____________________________________________________ 27  
3.2. Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu ___________________________________ 35  
3.3. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov _______________________ 41  
3.4. Odporúčania RRZ na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti__________________________ 44  
4. Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti________________________________________ 46  
4.1. Výbory ___________________________________________________________________ 46  
4.2. Zverejňovanie údajov________________________________________________________ 47  
4.3. Činnosť RRZ počas roka 2023__________________________________________________ 54  
4.4. Odporúčania RRZ na zlepšenie rozpočtovej transparentnosti_________________________ 56  
Referencie ___________________________________________________________________ 57  
Príloha 1 – Prehľad najvýznamnejších zmien v rozpočtových pravidlách v roku 2023_____________ 59  
Príloha 2 – Prehľad plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti_____________ 60  
Príloha 3 – Prehľad plnenia odporúčaní RRZ ____________________________________________ 65  
Príloha 4 – Vývoj dlhu v rokoch 2018 až 2028 ___________________________________________ 67  
Príloha 5 – Informácia o plnení numerických fiškálnych pravidiel samosprávou_________________ 69  
3
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Zoznam boxov, tabuliek, schém a grafov  
Box 1: Reforma pravidiel fiškálneho rámca EÚ __________________________________________ 19  
Box 2: Faktory nárastu štrukturálneho deficitu na strednodobom horizonte __________________ 25  
Box 3: Očakávaný vývoj dlhu podľa Programu stability SR na roky 2024 až 2027 _______________ 35  
Box 4: Poskytovanie návratných finančných výpomocí samosprávam________________________ 36  
Box 5: Implementácia limitu verejných výdavkov________________________________________ 42  
Box 6: Obsah dokumentov popisujúcich rozpočet verejnej správy __________________________ 48  
Box 7: Obsah Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2022_____________________ 52  
Graf 1: Vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti _______________________________________ 6  
Graf 2: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti ____________________________________________ 22  
Graf 3: Vývoj hrubého dlhu do roku 2073______________________________________________ 23  
Graf 4: Príspevky k vývoju štrukturálneho salda_________________________________________ 26  
Graf 5: Vývoj dlhu a hraníc stanovených zákonom o rozpočtovej zodpovednosti _______________ 32  
Graf 6: Vývoj úrovne hrubého a čistého dlhu ___________________________________________ 33  
Graf 7: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2024-2028 _____________________ 34  
Graf 8: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2023-2028 _____________________ 35  
Graf 9: Vývoj daňových príjmov oproti roku 2016 v aktuálnej strednodobej prognóze___________ 38  
Graf 10: Obce nespĺňajúce limity § 17 zákona č. 583/2004 za rok 2023 ______________________ 41  
Graf 11: Podiely zložiek príjmov verejnej správy ________________________________________ 47  
Graf 12: Podiely zložiek prognózovaných výborom v roku 2023 ____________________________ 47  
Graf 13: Počet publikácií RRZ a KRRZ v roku 2023 _______________________________________ 54  
Graf 14: Počty obcí podľa pomeru ich dlhu k príjmom ____________________________________ 71  
Graf 15: Podiely jednotlivých dlhových pásiem na celkovom dlhu___________________________ 71  
Tab 1: Hodnotenie plnenia sankcií dlhovej brzdy za rok 2022 _______________________________ 8  
Tab 2: Hodnotenie plnenia sankcií dlhovej brzdy za rok 2023 _______________________________ 9  
Tab 3: Pokuty uložené obciam za rok 2022_____________________________________________ 40  
Tab 4: Zasadnutia Výboru pre daňové prognózy a zverejnenie prognóz ______________________ 46  
Tab 5: Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti _____________________________________ 60  
Tab 6: Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti____________________________________ 63  
Tab 7: Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ z augusta 2023______________________________ 65  
Tab 8: Vývoj dlhu medzi rokmi 2018 až 2028 ___________________________________________ 67  
Tab 9: Jednorazové vplyvy__________________________________________________________ 68  
Tab 10: Prehľad vybraných príspevkov k medziročnej zmene dlhu v rokoch 2018-2028__________ 68  
Tab 11: Vyhodnotenie pravidiel pre VÚC ______________________________________________ 70  
Tab 12: Predbežné vyhodnotenie dlhov obcí ___________________________________________ 72  
Tab 13: Zoznam obcí, ktoré v roku 2023 nepredložili potrebné výkazy pre vyhodnotenie dlhu ____ 73  
Schéma 1: Prehľad pravidiel a postupov upravujúcich hospodárenie SR______________________ 18  
Schéma 2: Prehľad jednotlivých publikácií zverejnených v priebehu roku 2023 ________________ 55  
4
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Zhrnutie  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti každoročne  
do 31. augusta posudzuje plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti1 za predchádzajúci rok. Okrem hodnotenia vývoja dlhodobej udržateľnosti ako  
najdôležitejšieho cieľa zákona, hodnotí dodržiavanie ústavného limitu na dlh, ako aj ďalšie zákonom  
stanovené povinnosti, najmä v oblasti poskytovania a zverejňovania údajov, dlhu samospráv  
a financovania ich kompetencií.  
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií  
Hlavným cieľom rozpočtovej zodpovednosti je dosiahnuť udržateľné verejné financie. Ochrana  
dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov transparentnosti  
a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov je od roku 2020 ukotvená v Ústave Slovenskej  
republiky2.  
Rada vo svojom hodnotení3 konštatovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií za rok 2023,  
nebola dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v scenári nezmenených politík dosiahol  
6,2 % HDP, čo znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika.  
Od začiatku roka 2024 do konca augusta 2024 boli prijaté viaceré opatrenia, resp. sú v procese  
schvaľovania (úprava parametrov pre predčasné dôchodky, zavedenie dane zo sladených  
nealkoholických nápojov, zvýšenie spotrebnej dane z tabaku čiastočne kompenzované zavedením  
13. dôchodkov a nových výdavkov štátneho rozpočtu), ktoré prispievajú k miernemu zlepšeniu  
ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti približne o 0,1 % HDP oproti odhadovanému stavu na konci roka  
2023. Tieto opatrenia však nie sú postačujúce na zníženie vysokého rizika spojeného s verejnými  
financiami.  
1
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Vyhodnotenie plnenia pravidiel je uvedené v prílohe č. 2.  
Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 doplnil článok 55a do Ústavy Slovenskej republiky  
2
č. 460/1992 Zb.  
3
RRZ, Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2023, apríl 2024.  
5
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Graf 1: Vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti (% HDP)  
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
s vplyvom  
energokrízy  
s vplyvom  
pandémie  
vysoké riziko ( > 5% )  
7,0  
6,2  
5,3  
5,2  
4,9  
4,3  
4,2  
4,0  
stredné riziko ( > 1% )  
1,9  
1,6  
1,4  
1,2  
0,8  
0,4  
Zdroj: RRZ  
Vzhľadom na zlý stav verejných financií, ovplyvnený okrem prijatých opatrení s negatívnym vplyvom  
na saldo aj externými faktormi mimo kontroly vlády (bezpečnostná a energetická kríza), by vláda  
mala čo najskôr predstaviť dostatočne ambiciózne opatrenia vedúce k zlepšovaniu udržateľnosti.  
Potrebu zlepšovania dlhodobej udržateľnosti umocňuje aj súčasná vysoká úroveň hrubého dlhu,  
ktorá je už štvrtý rok po sebe v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy.  
K zlepšovaniu dlhodobej udržateľnosti mohla počnúc rokom 2023 prispieť aj efektívna  
implementácia výdavkových limitov, k čomu však nedošlo. Platný výdavkový limit na rok 2023  
z dôvodu uplatňovanej výnimky naviazanej na európske pravidlá Paktu stability a rastu nebol záväzný  
pre zostavenie rozpočtu4. Rozpočet na roky 2024 až 2026 nebol zostavený v súlade s platným limitom5  
a následne v roku 2024 prišlo k zmene zákona, ktorou sa limit verejných výdavkov naviazal na európske  
pravidlá, čím zaniklo pôvodné pravidlo priamo prepojené s definíciou dlhodobej udržateľnosti  
verejných financií uvedenou v ústavnom zákone.  
Vláda nevyužila vhodné makroekonomické podmienky najmä od leta 2023 na postupnú a trvalú  
konsolidáciu verejných financií, začiatok konsolidácie sa tak odkladá najskôr do roku 2025. V rokoch  
4
RRZ vyhodnotila, že limit verejných výdavkov na rok 2023 bol prekročený o takmer 1 mld. eur (0,8 % HDP) najmä z dôvodu  
trvalého zvýšenia výdavkov na 13. dôchodky a zdravotníctvo, pričom v dôsledku prekročenia výdavkov došlo k zhoršeniu  
udržateľnosti o 0,6 % HDP. Napriek tomu, že pravidlo nebolo záväzné, zákon predpokladal, že ani v takejto situácii nemala  
byť ohrozená dlhodobá fiškálna udržateľnosť.  
5
Podľa názoru MF SR v čase zostavovania Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 neexistoval platný limit,  
keďže schválený limit na roky 2023 až 2025 sa vzťahoval iba na predchádzajúce volebné obdobie a limit v novom  
volebnom období ešte nebol schválený. Podľa právneho stanoviska RRZ ide o nesprávnu interpretáciu zákona. Limit na  
roky 2023 až 2025 schválený uznesením NR SR nestratil začatím nového volebného obdobia platnosť a do schválenia  
nového limitu je pre vládu záväzný pri zostavovaní rozpočtu. Inak by bolo príliš jednoduché mechanizmus výdavkových  
limitov obchádzať.  
6
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
2023 a 2024 naopak dochádza k zhoršovaniu dlhodobej udržateľnosti vplyvom opatrení vlády,  
a to napriek konsolidačnému balíčku6 schválenému na konci roku 2023.  
V súvislosti s reformovanými európskymi pravidlami Paktu stability a rastu bude musieť vláda  
do 20. septembra 2024 predložiť národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán7, ktorý by mal  
predstaviť fiškálnu stratégiu na dôveryhodné zníženie dlhu a deficitu verejnej správy vrátane  
prioritných investícií a štrukturálnych reforiem. Ministerstvo financií zatiaľ nezverejnilo referenčnú  
trajektóriu, ktorú členským štátom v rámci usmernenia zaslala Európska komisia. Podľa nezávislých  
prepočtov inštitútu Bruegel, ako aj podľa odhadov RRZ, však možno očakávať, že požiadavky na  
konsolidáciu verejných financií Slovenska budú jedny z najprísnejších medzi krajinami EÚ. To je  
spôsobené najmä nepriaznivou východiskovou situáciou verejných financií, resp. nevyužitím priestoru  
na konsolidáciu v rokoch 2023 a 2024 a odhadovaným nárastom nákladov na starnutie populácie.  
Z pohľadu zlepšovania dlhodobej udržateľnosti však bude kľúčová kredibilita a vymáhateľnosť nových  
pravidiel, ako aj konkrétne zloženie konsolidačných opatrení8.  
Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti  
Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií ústavný zákon ukladá existenciu  
výdavkových limitov a limitu na dlh verejnej správy (tzv. dlhovej brzdy). Oba tieto nástroje mali prispieť  
k dosiahnutiu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.  
Súčasný spôsob aplikácie ústavného zákona9 vládami a tiež parlamentom však nezabezpečil  
dostatočnú ochranu dlhodobej udržateľnosti najmä z dôvodu absencie efektívnych výdavkových  
limitov a čisto formálneho prístupu k plneniu sankcií dlhovej brzdy. Ústavný zákon by preto bolo  
potrebné zmodernizovať tak, aby reflektoval súčasný vývoj dlhu, potrebu efektívneho riadenia likvidity  
a najmä, aby sa dlhová brzda stala efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti  
(napríklad v podobe prísnejších opatrení pri prekročení nižších sankčných pásiem a ochrany ekonomiky  
pred prudkou zmenou v rozpočtovej politike za predpokladu dostatočnej konsolidácie), čo si vyžaduje  
dosiahnutie zhody naprieč politickým spektrom. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany  
dlhodobej udržateľnosti je aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej  
zodpovednosti. Formálny prístup, ktorý vedie k obchádzaniu účelu pravidiel, je potrebné nahradiť ich  
reálnym plnením. Samotné sprísnenie sankcií dlhovej brzdy alebo sprecizovanie znenia ústavného  
zákona môže byť nedostatočné, ak nebude existovať funkčný mechanizmus na zabezpečenie  
dodržiavania jeho ustanovení. V neposlednom rade si je potrebné osvojiť skutočnosť, že efektívne  
6
Pozitívny strednodobý vplyv opatrení zahrnutých do rozpočtu na rok 2024 alebo prijatých v priebehu roku 2024 v oblastí  
daní a odvodov (zavedenie bankového odvodu, dočasné navýšenie zdravotných odvodov, zníženie príspevkov do II.  
piliera, zvýšenie sadzieb spotrebných daní, zavedenie dane zo sladených nápojov) je pritom výraznejší, ale je z veľkej časti  
využitý na financovanie nových výdavkových opatrení (zavedenie 13. dôchodku, navýšenie financovania zdravotníctva).  
Negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť vyplýva najmä z toho, že významná časť príjmov je dočasná (iba do roku 2027).  
Podľa hodnotenia RRZ z januára 2024 trvalé opatrenia vlády v rozpočte prispievajú k zhoršeniu udržateľnosti o 0,5 % HDP.  
7
Členské štáty EÚ sa môžu s Európskou komisiou dohodnúť na predĺžení termínu predloženia národného strednodobého  
fiškálno-štrukturálneho plánu o primeranú dobu.  
Nové európske pravidlá nezaručujú plnohodnotné premietnutie spomalenia rastu výdavkov do trvalého ozdravovania  
8
verejných financií, nakoľko nedostatočne rozlišujú medzi trvalými a dočasnými opatreniami (napr. zníženie príspevkov  
do 2. piliera, zrušenie dotácií na energopomoc, alebo dočasné zvýšenie daní).  
Vychádzajúc z prezumpcie racionálneho zákonodarcu bol ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schválený  
9
s dobromyseľným predpokladom, že jeho ustanovenia sa budú dodržiavať s cieľom zabezpečiť dosiahnutie dlhodobej  
udržateľnosti hospodárenia Slovenska, a nie že sa bude aplikovať spôsobom, ktorý obchádza jeho dodržiavanie a ignoruje  
jeho podstatu.  
7
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
fiškálne pravidlá, či už národné alebo európske, predstavujú len minimálne štandardy pre zodpovedné  
hospodárenie. Pravidlá nastavujú odôvodnené minimálne mantinely, ale nemusia po zohľadnení  
všetkých potrieb Slovenska predstavovať optimálne usmernenie pre hospodársku politiku.  
Limit dlhu verejnej správy  
Podiel dlhu na HDP bol v rokoch 2022 a 2023 v najvyššom, piatom sankčnom pásme10 dlhovej brzdy.  
Dlh na konci roku 2022 dosiahol na základe údajov, ktoré zverejnil Eurostat v októbri 2023, úroveň  
57,8 % HDP a na konci roku 2023 bol na základe predbežných11 údajov z apríla 2024 na úrovni  
56,0 % HDP.  
Keďže 24-mesačná výnimka z uplatňovania prísnejších sankcií ústavného zákona12 neplatila v období  
medzi 5. májom 2023 a 21. novembrom 2023, na dosiahnutú výšku dlhu za rok 2022 sa počas tohto  
obdobia vzťahovali sankcie vyplývajúce z prekročenia hraníc všetkých piatich sankčných pásiem  
ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Sankcie dlhovej brzdy sa uplatňujú kumulovane,  
počnúc sankciami vyplývajúcimi z prekročenia druhého pásma až po najvyššie sankčné pásmo (Tab 1).  
Tab 1: Hodnotenie plnenia sankcií dlhovej brzdy za rok 2022  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
Návrh opatrení na zníženie dlhu za rok 2022 nebol  
Vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh  
opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu.  
nesplnené  
predložený na rokovanie NR SR13  
.
V roku 2023 ostali platy členov vlády na úrovni  
z 1. mája 2022, resp. roku 2021. Vláda si však vo  
februári 2024 schválila niekoľkonásobné zvýšenie  
paušálnych náhrad, ktoré formálne netvoria  
súčasť platu, čím ale obchádza účel tejto sankcie.  
Platy členov vlády sa znížia na úroveň  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie.  
formálne  
splnené  
MF SR zaviazalo 3 % výdavkov štátneho rozpočtu,  
ktoré však nemali vplyv na saldo rozpočtu,  
čím nedošlo k naplneniu podstaty tejto sankcie,  
ktorou je zníženie dlhu verejnej správy.  
Ministerstvo financií SR zaviaže 3 % zo zákonom  
stanovených výdavkov štátneho rozpočtu.  
formálne  
splnené  
Podľa MF SR nedošlo v období od 5. 5. 2023  
do 21. 11. 2023 k uvoľneniu prostriedkov z rezervy  
vlády ani z rezervy predsedu vlády.  
Nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu  
vlády a z rezervy vlády.  
splnené  
Vláda nesmie predložiť na rokovanie národnej rady  
návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, ktorý  
formálne  
splnené  
Vláda predložila návrh vyrovnaného rozpočtu  
do NR SR dňa 13. októbra 2023. Vyrovnané saldo  
10  
Najvyššie sankčné pásmo v roku 2022 znamenalo, že podiel hrubého dlhu na HDP je vyšší ako 55 % HDP, vrátane.  
K definitívnemu potvrdeniu podielu dlhu na HDP za rok 2023 dôjde v jesennej notifikácii v októbri 2024.  
Povinnosť uplatňovať sankcie spojené s prekročením hraníc tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy  
sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde.  
Keďže Národná rada SR dňa 4. mája 2021 schválila Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 až 2024, povinnosti  
vyplývajúce z prekročenia uvedených sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa začali  
uplatňovať od 5. mája 2023. Po voľbách do Národnej rady SR, ktoré sa uskutočnili 30. septembra 2023, Národná rada SR  
schválila programové vyhlásenie novej vlády SR na roky 2023 až 2027 a vyslovila jej dôveru dňa 21. novembra 2023, čím  
došlo k opätovnému spusteniu 24-mesačnej výnimky.  
Nepredloženie materiálu do konca roku 2023 MF SR odôvodnilo neskorým sformovaním vlády po voľbách do NR SR s tým,  
že absolútnou prioritou bola príprava a schválenie rozpočtu s cieľom vyhnúť sa provizóriu. K následnému posunu jeho  
predloženia došlo podľa MF SR v dôsledku hľadania politickej dohody na konsolidačných opatreniach. Materiál bol preto  
predložený na rokovanie vlády až 10. júla 2024. Z pohľadu RRZ však uvedený materiál reflektuje na zverejnenú výšku dlhu  
za rok 2023 a nie je ho možné súčasne považovať aj za splnenie sankcie na základe zverejnenej výšky dlhu za rok 2022,  
keďže sankcia sa uplatňuje každoročne.  
11  
12  
13  
8
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných  
výdavkov v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok  
2023.  
dosiahla výlučne výrazným znížením vybraných  
výdavkov verejnej správy. Vláda vnímala  
predloženie návrhu len ako splnenie zákonnej  
povinnosti a predpokladala jeho späťvzatie.  
Samosprávy sú povinné schváliť rozpočet na rok 2024  
s výdavkami maximálne vo výške rozpočtovaných  
výdavkov v roku 2023.  
Samosprávy mohli schváliť rozpočet na rok 2024  
nehodnotené do 31. decembra 2023. Od 22. novembra 2023  
platí dočasná výnimka z plnenia tejto sankcie.  
Vláda predložila návrh vyrovnaného rozpočtu  
do NR SR dňa 13. októbra 2023. Vyrovnané saldo  
Vláda nemôže predložiť národnej rade rozpočet  
verejnej správy na rok 2024 s rozpočtovým schodkom.  
formálne  
splnené  
dosiahla výlučne výrazným znížením vybraných  
výdavkov verejnej správy. Vláda vnímala  
predloženie návrhu len ako splnenie zákonnej  
povinnosti a predpokladala jeho späťvzatie.  
Samosprávy mohli schváliť rozpočet na rok 2024  
nehodnotené do 31. decembra 2023. Od 22. novembra 2023  
platí dočasná výnimka z plnenia tejto sankcie.  
Samosprávy sú zároveň povinné schváliť na rok 2024  
len vyrovnaný alebo prebytkový* rozpočet.  
Dňa 15. júna 2023 došlo v NR SR k hlasovaniu  
o PVV a hlasovaniu o vyslovení dôvery tzv.  
„úradníckej“ vláde14. Vláde nebola vyslovená  
Vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery.  
splnené  
dôvera.  
* Vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet sa vzťahuje iba na bežný a kapitálový rozpočet a nezahŕňa finančné operácie.  
Zdroj: RRZ  
Dosiahnutá výška dlhu za rok 2023 je vzhľadom na trvanie 24-mesačnej výnimky spojená  
so sankciami vyplývajúcimi z prekročenia prvých dvoch sankčných pásiem dlhovej brzdy (Tab 2).  
Tab 2: Hodnotenie plnenia sankcií dlhovej brzdy za rok 2023  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
Dokument bol doručený do NR SR, konkrétne  
opatrenia však nie sú dostatočné na zníženie  
podielu dlhu verejnej správy na HDP, čím nedošlo  
Vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh  
opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu.  
formálne  
splnené  
k
reálnemu naplneniu cieľa ustanovení  
ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a  
čl. 55a Ústavy SR, ktorých účelom je zabezpečiť  
dlhodobo udržateľné verejné financie.  
Platy členov vlády v roku 2024 ostali zachované  
na úrovni z 1. mája 2022, resp. roku 2021. Vláda  
Platy členov vlády sa znížia na úroveň  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie.  
priebežne sa si  
však  
vo  
februári  
2024  
schválila  
formálne plní niekoľkonásobné zvýšenie paušálnych náhrad,  
ktoré formálne netvoria súčasť platu, čím ale  
obchádza účel tejto sankcie.  
Zdroj: RRZ  
Napriek vysokým úrovniam dlhu verejnej správy, ktoré sa od roku 2020 kontinuálne nachádzajú  
v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, v poslednom období opakovane dochádza len  
k formálnemu plneniu sankcií, ktoré má minimálne vplyvy na zníženie dlhu verejnej správy:  
•
Na rokovanie národnej rady vláda opakovane predkladá dokument k zdôvodneniu výšky dlhu  
verejnej správy a návrhu opatrení na jeho zníženie. Rada opakovane upozorňuje, že tento  
materiál neobsahuje postačujúce množstvo konkrétnych opatrení na zníženie dlhu,  
14  
Prezidentka SR dňa 15. mája 2023 vymenovala novú vládu. Vláda predložila svoje programové vyhlásenie na rokovanie  
národnej rady a požiadala poslancov národnej rady o vyslovenie dôvery, o ktorom sa hlasovalo 15. júna 2023, čo súčasne  
naplnilo aj požiadavku sankcie ústavného zákona. Poslanci národnej rady programové vyhlásenie neschválili a dôveru  
vláde nevyslovili. Ústavným dôsledkom nevyslovenia dôvery je odvolanie vlády. Vláda bola odvolaná a vzápätí 15. júna  
2023 bola poverená vykonávaním pôsobnosti vlády až do zostavenia novej vlády, ktorá vzišla z predčasných  
parlamentných volieb do národnej rady konaných 30. septembra 2023.  
9
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
čím nedochádza k reálnemu plneniu cieľa sankcií, ktorým je zníženie dlhu verejnej správy  
pod sankčné pásma. Dokument týkajúci sa dlhu za rok 2022 dokonca nebol vôbec predložený,  
resp. ho vláda predložila v júli 2024 kumulatívne za roky 2022 a 2023, čo ústavný zákon  
neumožňuje.  
•
•
Vláda v máji 2023 viazala 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu, avšak urobila tak  
na položkách bez vplyvu na saldo verejnej správy. Opätovne išlo iba o formálne splnenie  
ustanovenia ústavného zákona bez vplyvu na zníženie dlhu verejnej správy.  
Vláda predložila do národnej rady návrh vyrovnaného rozpočtu na roky 2024 až 2026, ktorý  
bol po spustení dočasnej výnimky z plnenia najprísnejších sankcií dlhovej brzdy späťvzatý.  
V návrhu vláda sama upozornila, že schválenie a realizácia vyrovnaného rozpočtu by v roku  
2024 spôsobilo recesiu a ohrozilo fungovanie štátu a explicitne deklarovala, že predloženie  
návrhu vyrovnaného rozpočtu vníma výlučne ako splnenie zákonnej povinnosti15.  
Podľa predkladateľov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti mala realizácia opatrení  
vyplývajúcich z prekročenia sankčných pásiem dlhovej brzdy viesť k znižovaniu úrovne zadlženosti  
štátu na bezpečnú úroveň. Opatrenia prijímané vládami však dlhodobo nenapĺňajú tento zámer. Prax  
ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať ústavný zákon a sankcie dlhovej brzdy  
pravidelne obchádzajú. Ignorujú tým účel zákona, ktorým je dosiahnutie dlhodobo udržateľného  
hospodárenia Slovenskej republiky.  
Slovenská republika, to znamená všetky jej orgány, resp. verejná moc ako taká, má chrániť dlhodobú  
udržateľnosť hospodárenia krajiny. Ak hospodárenie nie je dlhodobo udržateľné, môže nastať situácia,  
že štát nebude môcť v budúcnosti riadne zabezpečovať ochranu základných práv, a to predovšetkým  
tých, ktoré sú od verejných financií závislé16. Vláda pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy  
a opatrení chrániacich dlhodobú udržateľnosť disponuje mierou voľnej úvahy iba v medziach  
všeobecne záväzných právnych predpisov17. Formalizmus pri výklade a uplatňovaní príslušných  
ústavných noriem nie je prípustný. Formálne plnenie ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený  
jeho účel, možno považovať za jeho porušenie18.  
V strednodobom horizonte RRZ odhaduje19, že bez dodatočných konsolidačných opatrení hrubý dlh  
kumulatívne porastie o 10,7 p.b. z úrovne 56 % HDP na konci roku 2023 na úroveň 66,8 % HDP v roku  
2028. Odhadované zvyšovanie dlhu verejnej správy je spôsobené najmä veľmi nepriaznivým vývojom  
štrukturálneho primárneho salda. Najvyššie sankčné pásmo vyplývajúce z dlhovej brzdy bude v roku  
15  
Vláda dosiahla vyrovnané saldo hospodárenia v návrhu rozpočtu výlučne znížením výdavkov verejnej správy približne  
o 11 mld. eur. Rada vo svojom stanovisku takýto postup zostavovania rozpočtu vnímala ako veľmi zjednodušený  
a analyticky nepodložený. Vláda pri tvorbe návrhu rozpočtu vyvinula nedostatočnú snahu s cieľom čisto formálne naplniť  
požiadavku ústavného zákona. Na druhej strane Rada si bola vedomá toho, že do konca roku 2023 by s vysokou  
pravdepodobnosťou došlo ku vzniku novej vlády a spusteniu výnimky z povinnosti uplatňovania sankcie vyrovnaného  
rozpočtu, čo prakticky znižovalo dôležitosť prípravy vyrovnaného rozpočtu.  
16  
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2022, body 158 a 159.  
Túto mieru voľnej úvahy musí využiť spôsobom, s ktorým je sama stotožnená, a to tak, aby bola ňou navrhované opatrenia  
17  
pripravená dobromyseľne plniť. Zároveň štátne orgány sú viazané nielen textom, ale aj zmyslom a účelom príslušného  
zákona.  
Praktické plnenie zákona pred formalizmom vyzdvihol Ústavný súd SR napríklad pri úlohách RRZ v 161. bode  
18  
z odôvodnenia nálezu sp. zn. PL. ÚS 13/2022. Ústavný súd zároveň pripomenul, že ústava nie je dokumentom  
obsahujúcim normatívne irelevantné proklamácie, ktorých význam je určený až ďalšou zákonodarcovou činnosťou, ale je  
skutočným súborom priamo aplikovateľných noriem, princípov a hodnôt, ktoré majú svoj konkrétny normatívny dopad.  
19  
RRZ, Strednodobý semafor, júl 2024.  
10  
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
2028 začínať na úrovni 50 % HDP, čo by znamenalo jeho prekročenie o 16,8 p.b. Pri zohľadnení 2-ročnej  
výnimky z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy po schválení programového vyhlásenia  
novej vlády, ktorá vzišla z predčasných parlamentných volieb na jeseň v roku 2023, tak existuje vážne  
riziko opätovnej potreby predloženia vyrovnaného návrhu rozpočtu verejnej správy s nerastúcimi  
výdavkami na rok 2026.  
Limit verejných výdavkov  
Ústavný zákon predpokladal od samého začiatku ako nevyhnutnú súčasť zodpovedného hospodárenia  
okrem limitu na dlh aj zavedenie operatívneho nástroja riadenia rozpočtu – výdavkových limitov.  
K uzákoneniu limitu verejných výdavkov však došlo až po 11 rokoch od schválenia ústavného zákona.  
Limity sa s účinnosťou od 1. apríla 2022 stali hlavným rozpočtovým nástrojom na dosiahnutie  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií, no v takejto podobe ostali platné len do 31. júla 2024.  
Počas ich dvojročnej účinnosti nedošlo k efektívnej aplikácii pravidla a k záväznému použitiu limitu  
verejných výdavkov ako hlavného nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti. Limit verejných  
výdavkov na rok 2023 sa napriek schváleniu Národnou radou SR nepremietol do schváleného rozpočtu  
z dôvodu uplatňovanej výnimky naviazanej na európske pravidlá Paktu stability a rastu20. Následne,  
schválený Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 nebol zostavený v súlade s platným  
výdavkovým limitom21, čím došlo k porušeniu zákona.  
Vláda namiesto zosúladenia rozpočtu s platným limitom schválila zmenu zákona o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy, ktorou limity verejných výdavkov v plnej miere naviazala na reformované  
európske pravidlá Paktu stability a rastu s účinnosťou od 1. augusta 202422. Limit verejných výdavkov  
bude po novom vypočítavať ministerstvo financií vychádzajúc z predpokladov Európskej komisie.  
Podľa Rady schválené zmeny fungovania limitu sú pravdepodobne v rozpore s konceptom ochrany  
dlhodobého hospodárenia Slovenskej republiky zakotvenej v článku 55a Ústavy SR a v ústavnom  
zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Ide o významné oslabenie doterajšieho rámca pravidiel,  
keďže limity verejných výdavkov naviazané na európske pravidlá nedostatočne23 zohľadňujú  
potrebu dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti na 50-ročnom horizonte.  
20  
Podľa hodnotenia Rady došlo k prekročeniu platného limitu pre rok 2023 o 1,0 mld. eur (0,8 % HDP) najmä z dôvodu  
trvalého zvýšenia výdavkov na 13. dôchodky a zdravotníctvo. Plánovaným cieľom limitu na rok 2023 bolo zlepšenie  
dlhodobej udržateľnosti o 0,2 % HDP, avšak skutočný vývoj výdavkov spadajúcich pod limit prispel v roku 2023 k zhoršeniu  
dlhodobej udržateľnosti o 0,6 % HDP.  
21  
Vzhľadom na to, že v čase schvaľovania rozpočtu vládou a národnou radou nebol schválený limit verejných výdavkov  
na roky 2024 až 2027, ktorý predložila RRZ do NR SR dňa 15. decembra 2023, platným limitom bol limit schválený  
1. februára 2023 uznesením NR SR č. 1964. RRZ vo svojom stanovisku k právnej záväznosti limitu verejných výdavkov  
upozorňovala, že limit schválený 1. februára 2023 nestratil platnosť uplynutím volebného obdobia NR SR.  
22  
Národná rada SR schválila túto novelu 9. mája 2024 v skrátenom legislatívnom konaní. K výpočtu limitu verejných  
výdavkov v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami by malo dôjsť pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na roky 2025  
až 2027. Pre rok 2024 novela ustanovuje limit verejných výdavkov, ktorý vychádza z odporúčaní Rady EÚ z júna 2023  
pre maximálny rast čistých výdavkov na úrovni 5,7 %.  
23  
Nové európske pravidlá vyžadujú kompenzovanie odhadovaných nákladov na starnutie populácie len v 10-ročnom  
horizonte, pričom nezaručujú plnohodnotné premietnutie spomalenia rastu výdavkov do trvalého ozdravovania  
verejných financií, nakoľko nedostatočne rozlišujú medzi trvalými a dočasnými opatreniami (napr. zníženie príspevkov  
do 2. piliera, zrušenie dotácií na energopomoc, alebo dočasné zvýšenie daní).  
11  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Táto zmena vo fungovaní limitov môže viesť k pomalšiemu trvalému ozdraveniu verejných financií  
a aj k jeho odďaľovaniu. Nové pravidlo limitu verejných výdavkov nevyžaduje na rok 2024 žiadnu  
konsolidáciu a jeho splnenie je možné aj pri zhoršení dlhodobej udržateľnosti verejných financií.  
Konsolidácia verejných financií by mala začať od roku 2025 a jej prísnosť ovplyvní aj to, či Európska  
komisia umožní jej rozloženie na dlhšie ako štvorročné obdobie. Podľa RRZ nemusia byť nové limity  
dostatočne funkčné a pružné. Budú sa totiž vyznačovať zdĺhavým procesom korekcie v prípade ich  
nedodržiavania, menšou precíznosťou proti možnému obchádzaniu a vyššou rigiditou v prípade kríz.  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
Pravidlá týkajúce sa územnej samosprávy majú za cieľ oddeliť zodpovednosť za platobnú schopnosť  
samosprávy od štátu, zabezpečiť financovanie ich nových úloh zo strany štátu a zabrániť nadmernému  
zadlženiu samospráv. Z týchto dôvodov sa vyhodnocujú tri oblasti: 1/ či štát finančne nezabezpečuje  
platobnú schopnosť samospráv; 2/ či došlo k presunutiu nových úloh a kompetencií na samosprávy  
bez finančného krytia a 3/ výška dlhu samospráv.  
•
RRZ konštatuje, že štát finančne nezabezpečoval platobnú schopnosť samospráv. Vláda  
v roku 2023 neposkytla samosprávam nové úvery, ale odpustila im pôžičky poskytnuté v roku  
202024, čím dočasne zlepšila ich hospodárenie25. Aktuálne platné pravidlá poskytovania  
návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív by bolo potrebné upraviť tak,  
aby zabránili selektívnemu zvýhodňovaniu samospráv a predchádzaniu ich platobnej  
neschopnosti v budúcnosti.  
•
Podľa dostupných informácií v priebehu roku 2023 nedošlo k vytvoreniu nových úloh  
pre samosprávu, ktoré by si vyžadovali zabezpečenie ich financovania zo strany štátu26.  
Naďalej však pretrvávajú negatívne dopady výrazného zásahu do výnosu z podielových daní  
(zvýšenie daňového bonusu na deti), ktorých dopady neboli zo strany vlády a parlamentu  
vopred dostatočne vyhodnotené. Povinnosť zabezpečiť adekvátne finančné zdroje sa podľa  
ústavného zákona nevzťahuje na zmeny v existujúcich kompetenciách samospráv, ktoré  
nemajú významné finančné vplyvy. Existujú mechanizmy, pomocou ktorých môže samospráva  
získať zdroje iným spôsobom (napr. zvýšením daní27 alebo prenesením nákladov  
24  
Vláda v roku 2023 odpustila samosprávam pôžičky čerpané vo forme návratných finančných výpomocí. Vláda obciam  
a vyšším územným celkom tieto financie pôvodne poskytla na kompenzáciu výpadku dane z príjmov fyzických osôb  
spôsobeného pandémiou ochorenia COVID-19.  
25  
Odpustené pôžičky boli pomerne rovnomerne rozdelené medzi samosprávne kraje a väčšie obce. Niektoré mestá a obce  
však o pôžičky nežiadali, resp. im neboli poskytnuté, a iné dostali výrazne menej. Z ex-post vyhodnotenia je teda zrejmé,  
že financovanie výpadkov príjmov samospráv spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 nebolo distribuované  
spravodlivo a podľa vopred jasných kritérií, na čo doplatili obce a mestá, ktoré o pôžičky nepožiadali.  
Ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o zabezpečení primeraného financovania samospráv pri  
nových úlohách sa vzťahuje na nové úlohy pri výkone originálnej právomoci územnej samosprávy. Na financovanie nových  
úloh v rámci preneseného výkonu štátnej správy existuje ústavná garancia v rámci Ústavy, v čl. 71, ods. 1: „Na obec a vyšší  
územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu  
štátnej správy uhrádza štát.“.  
26  
27  
Úroveň zdaňovania nehnuteľností na Slovensku je z medzinárodného hľadiska nízka a existuje priestor na zvýšenie tejto  
dane.  
12  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
na prijímateľov služieb)28. Ich nevyužívanie môže naznačovať nižšiu urgenciu problémov  
s financovaním.  
Je nevyhnutné, aby v súlade s princípom transparentnosti a efektivity boli akékoľvek zmeny  
týkajúce sa financovania samospráv vždy predmetom štandardného pripomienkového  
konania. Tiež je potrebné dôsledne dodržiavať a monitorovať vplyvy opatrení tak,  
aby ústredné orgány štátu nevytvárali dodatočné vplyvy na rozpočty samospráv bez ich  
identifikácie v doložkách vplyvov a zároveň, aby nedochádzalo k presunom nových úloh (či už  
pri výkone originálnej alebo prenesenej právomoci samosprávy) na samosprávy  
bez poskytnutia adekvátneho finančného krytia.  
•
V prípade samospráv s nadmerným dlhom29 boli ukončené správne konania o uložení pokuty  
za rok 2022. Kým všetky VÚC mali dlh pod stanoveným limitom, z 34 prvotne  
identifikovaných obcí po zohľadnení zákonných výnimiek a kontrole vykázaných hodnôt  
bola pokuta uložená 3 obciam. Za rok 2023 hrozí pokuta predbežne 27 obciam, v súčasnosti  
prebieha overovanie vykázaných hodnôt. Ďalších 38 obcí bolo oslovených, pretože nepodali  
potrebné finančné výkazy. Všetky VÚC mali aj za rok 2023 dlh pod zákonom stanoveným  
limitom. Plnenie dlhového pravidla samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát  
posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však nezverejnilo ani jedno vyhodnotenie. RRZ odporúča, aby  
MF SR transparentne zverejňovalo30 všetky informácie súvisiace s overovaním výšky dlhu  
samospráv a uložením pokút.  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti definované ústavným zákonom boli takmer v plnej miere  
splnené. Makroekonomické a daňové prognózy boli schválené príslušnými nezávislými výbormi  
a zverejnené v termínoch, ktoré ukladá ústavný zákon. Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026  
obsahoval s výnimkou informácií o väčšine podnikov s majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva  
SR (zdravotnícke zariadenia a Všeobecná zdravotná poisťovňa) všetky zákonom definované údaje.  
Súhrnná výročná správa za rok 2022 obsahovala všetky údaje stanovené zákonom.  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách posudzuje rozpočtovú transparentnosť aj z hľadiska  
vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených v hodnotených dokumentoch,  
konzistentného použitia metodiky ESA2010 a miery kontroly parlamentu nad schvaľovaním a plnením  
rozpočtu. Do týchto oblastí smerovali aj odporúčania RRZ v správe z augusta 202331, v ktorých však  
nedošlo, s výnimkou mierneho zlepšenia porovnateľnosti rozpočtu s vykazovanými údajmi  
a plánovaným spresnením vyčíslenia čistého bohatstva, k žiadnemu pokroku. Skôr naopak,  
28  
Súčasné znenie ústavného zákona neobsahuje objektívne kritériá, ktoré by umožňovali RRZ jednoznačne vyhodnotiť súlad  
s ústavným zákonom. Objektívne hodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty samospráv nie je možné kvôli  
chýbajúcej porovnávacej základni. Na to, aby sa ústavný zákon v tejto oblasti stal efektívnym, by bolo potrebné uskutočniť  
audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv a ich finančné krytie zo strany štátu. RRZ okrem iného  
považuje za dôležité vyhodnocovať vplyvy opatrení v kontexte dlhšieho časového obdobia a tiež toho, ako sa v čase tieto  
úlohy menia aj vo vzťahu k ich finančným zdrojom.  
29  
Prekročenie limitu dlhu vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Presná definícia ukazovateľa je uvedená  
v prílohe 5.  
30  
RRZ nemá k dispozícii upravené finálne podkladové údaje o výške dlhu obcí, ktoré MF SR zistilo v rámci overovania  
vykázaných hodnôt v identifikovaných obciach.  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ je uvedené v prílohe 3.  
31  
13  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
transparentnosť sa znížila v oblasti použitia metodiky ESA2010 a v dôsledku upustenia  
od zostavovania výdavkov rozpočtu na základe scenárov nezmenených politík.  
Medzi najväčšie pretrvávajúce nedostatky, ktorých náprava by mohla viesť ku skvalitneniu rozpočtovej  
transparentnosti a celého rozpočtového procesu, podľa RRZ patrí:  
•
•
Rozpočet verejnej správy nebol zostavený v súlade s rozpočtovými cieľmi na roky 2024  
až 2026. V roku 2024 bol cieľ rozpočtu stanovený vládou naplnený vďaka zaznamenaniu  
financovania časti energopomoci zo zdrojov EÚ, čo však vzhľadom na načasovanie pomoci  
v roku 2023 bolo v rozpore s princípmi ESA2010. V ďalších rokoch chýbali konkrétne  
konsolidačné opatrenia (vo výške 1,1 resp. 1,6 % HDP).  
RRZ opakovane poukazuje na to, že súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v NR  
SR nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci. Schvaľovanie  
hotovostného (a len) štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky  
a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií  
a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskymi štandardmi definovanými  
metodikou ESA2010.  
•
Zostavovanie výdavkovej strany rozpočtu by malo vo väčšej miere vychádzať zo scenára  
nezmenených politík na najbližšie tri roky tak, ako to v minulosti ukladal zákon  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy32. V ostatných rokoch bol takto prezentovaný  
rozpočet len v oblasti výdavkov zdravotných poisťovní, čo umožňovalo transparentne posúdiť  
predpoklady zostavenia rozpočtu zdravotníctva, vrátane vplyvov zapracovaných opatrení.  
Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 takéto informácie neobsahoval už ani pri  
výdavkoch v zdravotníctve33.  
•
•
K zlepšeniu informovanosti by malo dôjsť u štátnych podnikov. Stručný komentár  
k predpokladaným hospodárskym výsledkom jednotlivých podnikov by umožnil lepšie  
posúdenie prípadných rizík plynúcich z hospodárenia podnikov vo vlastníctve štátu,  
resp. MH Manažment, a. s.  
K lepšej vypovedacej hodnote ukazovateľa čisté bohatstvo by mohlo napomôcť ocenenie  
zatiaľ nevyčíslených zložiek čistého bohatstva, na čom v súčasnosti MF SR pracuje34.  
Z pohľadu hlbšej analýzy vplyvov opatrení vlády na čisté bohatstvo je potrebné vytvoriť  
technické predpoklady pre zber údajov a v spolupráci s RRZ definovať metodiku previazania  
zmeny čistého bohatstva so saldom rozpočtu.  
32  
Podľa druhej vety §4, ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: „Rozpočet verejnej správy  
sa zostavuje a realizuje v súlade s limitom verejných výdavkov na základe scenárov nezmenených politík.“ Táto časť však  
bola s účinnosťou od 1. augusta 2024 zo zákona vypustená (v čase schvaľovania rozpočtu však bola stále platná).  
Ministerstvo financií SR túto úpravu odôvodňuje nutnosťou zabezpečiť plnenie záväzkov schválených v strednodobom  
fiškálno-štrukturálnom pláne v zmysle nových európskych pravidiel. Podľa názoru RRZ však príprava rozpočtu na základe  
NPC scenárov nie je v rozpore s požiadavkou, aby bol rozpočet zostavený v súlade s novými európskymi pravidlami  
(dosiahnutie požadovaného tempa rastu výdavkov zabezpečujú práve opatrenia nad rámec NPC scenára).  
MF SR však na požiadanie poskytlo RRZ podklad za zdravotníctvo v štruktúre vývoja výdavkov podľa NPC scenára  
a dodatočných opatrení.  
MF SR listom potvrdilo, že aktívne pracuje na metodike Konceptu čistého bohatstva SR, pričom v súčasnosti sa zameralo  
na tri nezmapované oblasti, ktoré neboli doteraz vykazované a kvantifikované – ocenenie kultúrneho dedičstva bohatstva  
SR, ekosystémy a ekosystémové služby na Slovensku a chránené územia (lesy, voda, fauna a flóra).  
33  
34  
14  
 
 
 
Limit dlhu verejnej správy  
Dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2023  
Vývoj hrubého dlhu od roku 2011  
úroveň 56 %HDP. Aj napriek miernemu medziročnému  
poklesu sa hrubý dlh nachádzal v najvyššom  
sankčnom pásme dlhovej brzdy.  
Dlh verejnej správy, v % HDP  
80  
70  
60  
50  
40  
66,8  
Dosiahnutá úroveň dlhu za rok 2023 je v súčasnosti  
spojená so sankciami vyplývajúcimi z prekročenia  
hraníc druhého sankčného pásma dlhovej brzdy,  
kedže platí 24-mesačná výnimka z uplatňovania  
najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.  
64,1  
61,5  
61,1  
58,8  
60,1  
57,7  
58,6  
56,0  
Bez prijatia dodatočných konsolidačných opatrení  
prognóza RRZ predpokladá, že hrubý dlh do konca  
roka 2028 stúpne až na úroveň 66,8 % HDP. Najviac sa  
na neustálom medziročnom náraste bude podieľať  
nepriaznivé hospodárenie vlády a vplyv úrokových  
nákladov na obsluhu verejného dlhu.  
účinnosť  
ústavného  
zákona  
30  
20  
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 2028  
skutočnosť  
prognóza RRZ (strednodobý výhľad, júl 2024)  
Vybrané príspevky k zmene dlhu (2019-2028)  
15  
Oproti predkrízovému obdobiu na konci roka 2019  
sa úroveň hrubého dlhu na konci roka 2023 zvýšila  
kumulatívne o 8,1 p.b. HDP z 48 % HDP na 56 % HDP.  
10  
5
0,6 1,3  
4,1  
Na zvýšení dlhu v rokoch 2020 a 2021 sa podpísalo  
najmä vládne hospodárenie vrátane jednorazových  
opatrení na sanáciu dôsledkov pandémie (príspevok  
8,3 p.b. HDP) a zvýšená hotovostná rezerva štátu  
v období neistoty na finančných trhoch (7,2 p.b. HDP).  
0
-5  
-2  
-0,1 -1,4  
-10  
-15  
strednodobá prognóza RRZ  
Vplyvom bezpečnostnej a energetickej krízy došlo  
v roku 2022 k výraznému nárastu inflácie, čo dočasne  
znížilo podiel verejného dlhu na HDP. Inflácia v rokoch  
2022 a 2023 kumulatívne prispela k poklesu dlhu  
o 9,6 p.b. HDP.  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
2025  
2026  
2027  
2028  
Úrokové náklady  
Primárne saldo  
Deflátor HDP (vplyv inflácie)  
Reálny rast HDP  
Likvidné finančné aktíva  
Zosúladenie deficitu a dlhu  
Príspevky k medziročnej zmene dlhu (2024-2028)  
Hrubý dlh v strednodobom horizonte  
rokov 2024-2028 podľa odhadu RRZ  
porastie o 10,7 percentuálnych bodov  
z 56 % HDP na 66,8 % HDP.  
Zosúladenie deficitu a dlhu  
0,4  
Likvidné finančné aktíva  
Deflátor HDP (vplyv inflácie)  
Vplyv hospodárskeho cyklu  
Potenciálny ekonomický rast  
Úrokové náklady  
0,3  
Ak sa neprijmú dodatočné fiškálne  
opatrenia na zlepšenie štrukturálnej  
primárnej bilancie, rozpočtová politika  
spolu s rastúcim vplyvom úrokových  
nákladov bude predstavovať značné  
riziko pre udržateľnosť verejných  
financií.  
-8,8  
Vplyv diferenciálu  
ekonomického rastu  
a úrokov = - 9,1 p.b.  
-0,7  
-7,3  
7,7  
Predpokladané nepriaznivé hospodárenie  
vlády zvýši verejný dlh v období rokov  
2024-2028 o 18,4 p.b. HDP. Tento nárast  
bude iba mierne kompenzovaný  
diferenciálom ekonomického rastu  
a úrokových nákladov, ktorý prispeje  
k zníženiu dlhu o 9,1 p.b. HDP.  
Jednorazové vplyvy  
0,8  
Štrukturálne primárne saldo  
18,4  
Kumulatívna zmena dlhu v rokoch 2024-2028  
10,7  
-25  
-20  
-15  
-10  
-5  
0
5
10  
15  
20  
25  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
Dlhový limit pre obce a VÚC  
Vyhodnotenie roku 2022  
Dodržiavanie dlhového limitu bolo ministerstvom  
financií prvýkrát vyhodnotené za rok 2015. Limit  
je definovaný ako 60 % bežných príjmov  
predchádzajúceho roka a pri jeho nedodržaní hrozia  
samosprávam pokuty.  
34  
2 926  
obcí vykázalo  
dlh nad 60 %  
počet obcí  
46  
obcí nepredložilo  
výkazy  
obec bola v nútenej  
správe (pokuta sa na  
ňu nevzťahuje)  
pokuta uložená v minulosti  
16  
1
5 a dlh sa nezvyšoval  
oslovenie  
zmena starostu/primá-  
tora (výnimka z platenia  
pokuty)**  
12*  
0 nútenej správy  
reštrukturalizácia z čias  
hlavných  
62  
kontrolórov  
obec napriek výzvam  
otvorené  
objem záväzkov nebol  
nepredložila výkazy  
správne  
3
58 vykázaný správne  
1
(pokutovaná iným spôsobom)  
konanie  
uloženie  
pokuty***  
3
zaplatená  
pokuta  
nezaplatená  
pokuta  
2
1
Košice - Kavečany (KE)  
Svidnička (SK)  
281,58  
43,20  
Malý Slivník (PO)  
3 905,75  
* Rovnaká výnimka sa týkala aj ďalších štyroch obcí, kde sa ale prekrývala  
s predošlými výnimkami.  
**V týchto obciach boli tiež oslovení hlavní kontrolóri pre účely preverenia  
skutočného stavu, avšak po dodatočnej kontrole sa zistilo, že všetky obce spĺňajú  
zákonom stanovený limit na dlh.  
*** Stav k 10.7.2024. Uložené pokuty sú uvedené v eurách.  
Všetky vyššie územné celky mali dlh pod 60 % limitom.  
Vyhodnotenie roku 2023  
Predbežne bolo identifikovaných 30 obcí s dlhom nad 60 %. Z toho po zohľadnení zákonných výnimiek MF SR  
požiadalo o preverenie poskytnutých údajov 27 hlavných kontrolórov obcí. Momentálne prebieha kontrola  
vykázaných dlhov. Ďalších 38 obcí bolo oslovených, pretože nepredložili potrebné finančné výkazy. Všetky VÚC mali  
dlh pod 60 % aj v roku 2023.  
Zdroj: MF SR, Štátna pokladnica, RRZ  
Hodnotenie plnenia sankcií  
Hodnotenie plnenia sankcií dlhovej brzdy za rok 2022  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
Vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení,  
ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu.  
Návrh opatrení na zníženie dlhu za rok 2022 nebol predložený  
na rokovanie NR SR.  
nesplnené  
V roku 2023 ostali platy členov vlády na úrovni z 1. mája 2022, resp.  
roku 2021. Vláda si však vo februári 2024 schválila niekoľkonásobné  
zvýšenie paušálnych náhrad, ktoré formálne netvoria súčasť platu,  
čím ale obchádza účel tejto sankcie.  
Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom  
rozpočtovom roku, ak ich platy  
rozpočtovom roku boli nižšie.  
v predchádzajúcom  
formálne splnené  
MF SR zaviazalo 3 % výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré však  
nemali vplyv na saldo rozpočtu, čím nedošlo k naplneniu  
podstaty tejto sankcie, ktorou je zníženie dlhu verejnej správy.  
Ministerstvo financií SR zaviaže 3 % zo zákonom stan-  
ovených výdavkov štátneho rozpočtu.  
formálne splnené  
Podľa MF SR nedošlo v období od 5. 5. 2023 do 21. 11. 2023  
Nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády  
a z rezervy vlády.  
k
uvoľneniu prostriedkov z rezervy vlády ani z rezervy  
splnené  
predsedu vlády.  
Vláda predložila návrh vyrovnaného rozpočtu do NR SR dňa 13.  
októbra 2023. Vyrovnané saldo dosiahla výlučne výrazným  
znížením vybraných výdavkov verejnej správy. Vláda vnímala  
predloženie návrhu len ako splnenie zákonnej povinnosti  
a predpokladala jeho späťvzatie.  
Vláda nesmie predložiť na rokovanie národnej rady návrh  
rozpočtu verejnej správy na rok 2024, ktorý obsahuje  
medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov  
v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2023.  
formálne splnené  
Samosprávy sú povinné schváliť rozpočet na rok 2024  
s výdavkami maximálne vo výške rozpočtovaných výdavkov  
v roku 2023.  
Samosprávy mohli schváliť rozpočet na rok 2024 do 31. decem-  
bra 2023. Od 22. novembra 2023 platí dočasná výnimka  
z plnenia tejto sankcie.  
nehodnotené  
Vláda predložila návrh vyrovnaného rozpočtu do NR SR dňa 13.  
októbra 2023. Vyrovnané saldo dosiahla výlučne výrazným  
znížením vybraných výdavkov verejnej správy. Vláda vnímala  
predloženie návrhu len ako splnenie zákonnej povinnosti  
a predpokladala jeho späťvzatie.  
Vláda nemôže predložiť národnej rade rozpočet verejnej  
správy na rok 2024 s rozpočtovým schodkom.  
formálne splnené  
Samosprávy mohli schváliť rozpočet na rok 2024 do 31. decem-  
bra 2023. Od 22. novembra 2023 platí dočasná výnimka  
z plnenia tejto sankcie.  
Samosprávy sú zároveň povinné schváliť na rok 2024 len  
vyrovnaný alebo prebytkový* rozpočet.  
nehodnotené  
Dňa 15. júna 2023 došlo v NR SR k hlasovaniu o PVV  
a hlasovaniu o vyslovení dôvery tzv. úradníckej vláde. Vláde  
nebola vyslovená dôvera.  
Vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery.  
splnené  
Hodnotenie plnenia sankcií dlhovej brzdy za rok 2023  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
Dokument bol doručený do NR SR, konkrétne opatrenia však nie  
sú dostatočné na zníženie podielu dlhu verejnej správy na HDP,  
čím nedošlo k reálnemu naplneniu cieľa ustanovení ústavného  
zákona o rozpočtovej zodpovednosti a čl. 55a Ústavy, ktorých  
účelom je zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie.  
Vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení,  
ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu. Zákon nestano -  
vuje termín predloženie tohto návrhu.  
formálne splnené  
Platy členov vlády v roku 2024 ostali zachované na úrovni z 1. mája  
2022, resp. roku 2021. Vláda si však vo februári 2024 schválila  
niekoľkonásobné zvýšenie paušálnych náhrad, ktoré formálne  
netvoria súčasť platu, čím ale obchádza účel tejto sankcie.  
Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom  
rozpočtovom roku, ak ich platy  
rozpočtovom roku boli nižšie.  
v predchádzajúcom  
priebežne sa  
formálne plní  
Hodnotenie plnenia osobitných ustanovení pre územnú samosprávu  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
RRZ konštatuje, že štát finančne nezabezpečoval platobnú  
schopnosť samospráv. Štát v roku 2023 neposkytol samosprá-  
vam úvery, ktorými by zlepšoval ich hospodárenie.  
Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezod-  
povedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho  
územného celku.  
splnené  
Podľa dostupných informácií v priebehu roku 2023 nedošlo  
k vytvoreniu nových úloh pre samosprávu, ktoré by si vyžado-  
vali zabezpečenie ich financovania zo strany štátu.  
Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci  
alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie  
súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku  
zodpovedajúce finančné prostriedky.  
splnené  
Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku  
dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádza-  
júceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný  
celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo  
financií, a to vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou  
dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho  
rozpočtového roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho  
územného celku ustanovuje zákon.  
V súčasnosti prebieha overovanie výšky dlhu za rok 2023 u 27  
obcí. Oslovených bolo aj 38 obcí, ktoré nepredložili výkazy. Po  
preverení výšky dlhu začne MF SR správne konanie o uložení  
pokuty.  
prebieha overovanie  
* Vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet sa vzťahuje iba na bežný a kapitálový rozpočet a nezahŕňa finančné operácie.  
Zdroj: RRZ  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
1. Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska  
Slovenská republika v súčasnosti funguje v priestore štandardných fiškálnych pravidiel definovaných  
národnou legislatívou a legislatívou Európskej únie. Napriek rozdielnym prístupom k definícii pravidiel,  
ich spoločným cieľom je predovšetkým zamedziť vládam vytvárať vysoké deficity vedúce  
k neudržateľným úrovniam verejného dlhu, podporovať realizáciu proticyklickej fiškálnej politiky,  
zvýšiť kredibilitu rozpočtového procesu a znížiť informačnú asymetriu prostredníctvom zverejňovania  
relevantných údajov. Navyše jedným z cieľov európskych pravidiel je aj obmedziť negatívne vplyvy  
deficitov jednotlivých členských krajín na ekonomický vývoj v ostatných členských krajinách, obzvlášť  
v rámci eurozóny.  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého pravidlá sú predmetom hodnotenia tejto  
správy, nie je jediným zdrojom fiškálnych pravidiel a postupov uplatňovaných na Slovensku. Nemenej  
dôležité sú pravidlá určené bežnými zákonmi: rozpočtové pravidlá verejnej správy, rozpočtové pravidlá  
územnej samosprávy a zákon o štátnom rozpočte. Okrem týchto pravidiel definovaných na národnej  
úrovni sa na Slovensko vzťahujú aj pravidlá európskeho spoločenstva, ktoré sa menili v apríli 2024  
a pravidlá vyplývajúce z medzinárodných zmlúv (prehľad je uvedený v schéme 1).  
Schéma 1: Prehľad pravidiel a postupov upravujúcich hospodárenie SR  
Medzinárodné pravidlá  
Národné pravidlá  
Pakt stability a rastu  
Ústava Slovenskej republiky (čl. 55a)  
• SR ochraňuje dlhodobú udržateľnosť hospodárenia  
• deficit < 3 % HDP, dlh < 60 % HDP  
• procedúra nadmerného deficitu  
• metodika analýzy udržateľnosti dlhu v strednodobom  
horizonte od Európskej komisie  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti  
• dlhová brzda (44-54 % HDP v roku 2023*)  
• existencia limitu verejných výdavkov  
• plán konsolidácie na 4 alebo maximálne 7 rokov  
• zohľadnenie štrukturálnych reforiem a investícií  
• požiadavky na minimálnu konsolidáciu – o 0,4 % HDP  
počas 4 rokov alebo o 0,25 % HDP počas siedmich  
rokov trvania plánu alebo o 0,5 % HDP v EDP  
• iba výdavkové pravidlo  
• pravidlá pre samosprávy, uloženie pokuty pre  
samosprávy s dlhom nad 60 % bežných príjmov  
• pravidlá transparentnosti  
Zákony o rozpočtových pravidlách  
• definovanie limitu verejných výdavkov podľa Paktu  
stability a rastu (nadobudlo účinnosť od 1. augusta  
2024)  
• polo-automatické sankcie  
• dlh samosprávy < 60 % bežných príjmov, postup  
výpočtu pokuty pri prekročení hranice  
• mechanizmus oddlženia jednotky samosprávy  
• splátky dlhu samospráv < 25 % upravených bežných  
príjmov  
• pravidlo vyrovnaného rozpočtu (z fiškálneho  
kompaktu) vrátane korekčného mechanizmu  
• vyhodnocovanie štátneho rozpočtu  
• termín predkladania návrhu rozpočtu  
• posudzovanie návrhu rozpočtu EK (do 15.10.)  
Smernica 2011/85/EU (súčasť Paktu stability a rastu)  
Požiadavky na národné rozpočtové rámce:  
• účtovníctvo, štatistika, audit  
• nezávislé prognózy, citlivostné scenáre  
• numerické pravidlá, strednodobé rámce  
• transparentnosť  
Zákon o štátnom rozpočte  
• určuje príjmy, výdavky, maximálny schodok  
• výdavky môžu byť prekročené max. o 1 %  
• platí vždy len na jeden rok  
„Fiškálny kompakt“  
• pravidlo vyrovnaného rozpočtu  
• strednodobý cieľ do národnej legislatívy  
• korekčný mechanizmus  
Zákon o účtovníctve  
• definuje účtovné jednotky a účtovné povinnosti  
• znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne  
* Ide o dolný a horný limit dlhovej brzdy počas prechodného obdobia. Počnúc rokom 2018 klesajú o 1 percentuálny bod ročne, až kým  
nedosiahnu 40 resp. 50 % HDP v roku 2027.  
Zdroj: RRZ  
18  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Box 1: Reforma pravidiel fiškálneho rámca EÚ  
Rada EÚ dňa 29. apríla 2024 prijala tri právne predpisy, ktoré reformujú rámec správy hospodárskych  
záležitostí a fiškálneho riadenia EÚ35.  
Základom nových pravidiel bude národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. Každý členský štát by mal  
predložiť národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, v ktorom sa stanoví stratégia fiškálnej politiky spolu  
s prioritnými investíciami a reformami, ktoré zabezpečia nepretržité a postupné znižovanie dlhu a udržateľný  
a inkluzívny rast, a zároveň zabráni procyklickej fiškálnej politike. Fiškálna trajektória by mala pozostávať  
z medziročného rastu čistých výdavkov počas trvania plánu, ktorý je potrebné dodržať na dosiahnutie  
cieleného zníženia dlhu a deficitu na konci horizontu plánu.  
Plán by sa mal stanoviť na štyri roky, počas ktorého členský štát konsoliduje verejné financie s možnosťou  
predĺženia maximálne o tri roky (spolu s rozložením potrebnej konsolidácie na dlhšie obdobie), ak sa členský  
štát zaviaže uskutočniť súbor reforiem a investícií zlepšujúci potenciál rastu a odolnosti svojho hospodárstva.  
Pre prvé kolo plánov by mala byť hodnovernosť poklesu verejného dlhu v strednodobom horizonte založená  
na analýze udržateľnosti dlhu v strednodobom horizonte vypracovanej podľa metodiky Európskej komisie.  
Na stanovenie a monitorovanie fiškálnej trajektórie bude slúžiť jediný operačný ukazovateľ založený na čistých  
výdavkoch financovaných z vnútroštátnych zdrojov. Ide o výdavky verejnej správy bez úrokových výdavkov,  
diskrecionárnych príjmových opatrení, výdavkov na programy Európskej únie plne krytých príjmami z fondov  
únie, vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie programov financovaných úniou, ako aj cyklických  
výdavkov na dávky v nezamestnanosti a jednorazových výdavkov a dočasných vplyvov stanovených podľa  
metodiky Európskej komisie.  
Prípadné ročné a kumulatívne odchýlky pozorovaných čistých výdavkov od trajektórie vývoja čistých výdavkov  
stanovenej Radou EÚ sa budú zaznamenávať na kontrolný účet príslušného členského štátu. V prípade  
zaznamenania odchýlky o aspoň 0,3 p.b. HDP ročne alebo kumulatívnej odchýlky o aspoň 0,6 p.b. HDP  
dochádza v rámci nových pravidiel k splneniu podmienok pre spustenie procedúry nadmerného deficitu.  
Okrem všeobecnej únikovej doložky zavádzajú nové európske fiškálne pravidlá aj národné únikové doložky,  
na základe ktorých sa bude môcť členský štát v prípade prudkého hospodárskeho poklesu alebo v prípade,  
ak nastanú výnimočné okolnosti mimo kontroly členského štátu, ktoré výrazne ovplyvňujú jeho verejné  
financie, odchýliť od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou EÚ.  
Implementácia pravidiel od roku 2025  
Európska komisia zaslala členským štátom, ktorých verejný dlh presahuje 60 % HDP alebo deficit verejných  
financií presahuje 3 % HDP, predbežné usmernenie dňa 21. júna 2024. Predbežné usmernenie obsahuje  
strednodobé projekcie verejného dlhu, makroekonomickú prognózu s predpokladmi a referenčnú trajektóriu  
pre čisté výdavky vzťahujúcu sa obdobie konsolidácie v trvaní štyroch a maximálne siedmich rokov. Toto  
usmernenie zatiaľ nezverejnila ani Európska komisia, ani Ministerstvo financií SR. Podľa nezávislých prepočtov  
zverejnených inštitútom Bruegel, ako aj podľa odhadov RRZ vychádza pre Slovensko potrebná miera  
priemernej ročnej konsolidácie na úrovni 1,3 % HDP v prípade štvorročného plánu a 0,8 % HDP  
pri sedemročnom pláne konsolidácie, čo sú jedny z najprísnejších hodnôt v rámci EÚ. Potreba výrazného  
zlepšovania verejných financií je spôsobená najmä zlým východiskovým stavom, nerealizovanou konsolidáciou  
v rokoch 2023 a 2024 a odhadovanými vyššími budúcimi nákladmi spojenými so starnutím populácie.  
Prvé národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány by mali členské štáty predložiť na posúdenie Európskej  
komisii a na schválenie Radou EÚ do 20. septembra 202436. Tieto by mali obsahovať záväznú trajektóriu  
konsolidácie v súlade s predbežným usmernením Európskej komisie37.  
35  
Ide o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263, ktorým sa ruší a nahrádza nariadenie Rady (ES)  
č. 1466/97 tzv. preventívna časť. Nariadenie Rady (EÚ) 2024/1264, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1467/97,  
tzv. korektívna časť. Smernica Rady (EÚ) 2024/1265, ktorou sa mení smernica 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové  
rámce členských štátov.  
Členské štáty EÚ sa môžu s Európskou komisiou dohodnúť na predĺžení termínu predloženia plánu o primeranú dobu.  
Najneskôr v čase zverejnenia tohto plánu bude zverejnené aj predbežné usmernenie Európskej komisie.  
36  
37  
19  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Zmeny v rozpočtových pravidlách v roku 2023  
Počas roku 2023 došlo k zmenám v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v zákone  
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Novelizácia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy prebehla celkovo raz, zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách  
územnej samosprávy sa novelizoval taktiež jedenkrát (podrobne v prílohe 1).  
Zmena zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy spočívala v doplnení Úradu pre územné  
plánovanie medzi výnimky z rozpočtových organizácií, ktoré môžu byť zakladateľom alebo  
zriaďovateľom inej právnickej osoby.  
Najvýznamnejšia zmena sa týkala zákona o rozpočtových pravidlách pre samosprávy, ktorá zaviedla  
možnosť oddlženia jednotky samosprávy za predpokladu, ak sa v priebehu nútenej správy nepodarí  
uspokojiť dlhy v celkovej výške, čo znamená, že po uplynutí 20 rokov sa neuhradené časti dlhu stanú  
nevymáhateľnými (nie skôr ako 31.12.2024)38. Tento návrh zákona bol schválený cez pozmeňovací  
návrh k poslaneckému návrhu zákona, kedy došlo k významným zmenám oproti návrhu, ktorý prešiel  
prvým čítaním v NR SR, výbormi NR SR a medzirezortným pripomienkovým konaním.  
Podľa stanoviska MF SR je prijatá novela v rozpore s platným kompetenčným zákonom,  
keďže legislatívna úprava insolvenčného práva územnej samosprávy neprislúcha gescii ministerstva  
financií, ale ministerstva spravodlivosti. Schválená novela dáva MF SR právo rozhodovať o návrhu  
na konsolidáciu pohľadávok a po schválení plánu konsolidácie obecným zastupiteľstvom aj právo  
schvaľovať konsolidačný plán obce. MF SR upozornilo predkladateľov, že právo vykonávať úkony, ktoré  
môžu viesť k zániku pohľadávok veriteľov, má v právnom poriadku SR len nezávislý súd. Zároveň  
existuje riziko žalôb na Slovenskú republiku zo strany veriteľov, ak sa neuhradené pohľadávky stanú  
po 20 rokoch nevymáhateľnými. Podľa MF SR táto zmena zákona nemá oporu v aplikačnej praxi a je  
nekompatibilná s platným právnym poriadkom SR. V súčasnosti však spolu s Ministerstvom  
spravodlivosti SR prebiehajú pracovné rokovania k možnosti systémového riešenia insolventnosti  
územnej samosprávy. Aktuálne v režime konsolidácie hospodári iba mestská časť Bratislava – Devín.  
Zmeny v rozpočtových pravidlách v roku 2024  
Počas roku 2024 do termínu vypracovania tejto hodnotiacej správy, došlo k novelizácii zákona  
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy aj zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových  
pravidlách územnej samosprávy.  
Najvýznamnejšia zmena nastala v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v rámci ktorej  
došlo k úprave limitu verejných výdavkov:  
•
Novela v zákone stanovuje sumu limitu verejných výdavkov na rok 202439, ktorá vychádza  
z odporúčaní Rady EÚ z júna 2023 pre maximálny rast čistých výdavkov na úrovni 5,7 %.  
38  
39  
V hodnotiacej správe z roku 2023 RRZ odporúčala, v ideálnom prípade, nastaviť systém oddlženia obcí podobne, ako je to  
u fyzických osôb, pod dohľadom súdu, so stanovením lehoty na uspokojenie veriteľov a podmienky dodržiavania dobrej  
viery dlžníka (napr. vyvinúť primeranú snahu na zvýšenie vlastných príjmov obce s cieľom uspokojiť čo najväčšiu časť  
dlhu).  
Vyhodnotenie plnenia limitu verejných výdavkov na rok 2024 je plne v kompetencii MF SR, pričom zákon nestanovuje  
spôsob jeho vyhodnotenia.  
20  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
•
Limit verejných výdavkov definuje od roku 2025 ako maximálnu výšku výdavkov vyjadrených  
sumou určenou v súlade s povoleným medziročným rastom čistých výdavkov40. Limit bude  
vypočítavať ministerstvo financií v súlade s trajektóriou vývoja čistých výdavkov v národnom  
strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne vychádzajúcom z nových európskych fiškálnych  
pravidiel41. Limit schvaľuje vláda a následne NR SR na všetky roky, na ktoré sa zostavuje  
rozpočet verejnej správy.  
Okrem samotnej definície limitu verejných výdavkov novela zákona obsahuje aj nasledovné zmeny:  
•
•
určuje ministerstvu financií povinnosť vypracovať výročnú správu pri vykonávaní národného  
strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu,  
ustanovuje aj novú úlohu pre RRZ, ktorá má vyhodnotiť výročnú správu ministerstva financií  
posudzujúc súlad výsledku rozpočtového hospodárenia s trajektóriou vývoja čistých  
výdavkov, plnenie limitu verejných výdavkov a analýzu faktorov vplývajúcich na odchýlku  
od trajektórie vývoja čistých výdavkov,  
•
zrušila sa povinnosť zostavovania scenárov nezmenených politík (NPC scenárov) pre rozpočet,  
namiesto čoho sa rozpočet zostavuje a realizuje v súlade s národným strednodobým fiškálno-  
štrukturálnym plánom,  
•
•
zúžil sa okruh rozpočtových rezerv, ktoré sa následne odpočtujú, a  
obmedzilo sa použitie výdavkov štátneho rozpočtu iba do konca rozpočtového roka, na ktorý  
boli rozpočtované, čím sa zrušila možnosť prenášania najmä kapitálových výdavkov do ďalších  
rokov (výnimku predstavujú prostriedky Európskej únie, ktoré je možné použiť  
aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania).  
Novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy dovoľuje obciam a VÚC v prípade  
použitia prostriedkov z rezervného fondu ich využitie na bežné výdavky do konca roku 2024, prípadne  
aj možnosť nezabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na rok 2024 (neplatí to však už na zostavenie  
rozpočtu na roky 2025 až 2027). Ostatné novelizácie sa týkali hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti  
strategickej investície a drobných technických úprav.  
40  
Ide o výdavky verejnej správy bez úrokových výdavkov, diskrecionárnych príjmových opatrení, výdavkov na programy  
Európskej únie plne krytých príjmami z fondov únie, vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie programov  
financovaných úniou, ako aj cyklických výdavkov na dávky v nezamestnanosti a jednorazových výdavkov a dočasných  
vplyvov stanovených podľa metodiky Európskej komisie. V porovnaní s pôvodným pravidlom platným do konca júla 2024,  
čisté výdavky na základe definície fiškálnych pravidiel EÚ nie sú očistené o výdavky územnej samosprávy a odvod  
do rozpočtu EÚ. Preto výška limitov výdavkov podľa pôvodnej a novelizovanej legislatívy nie je navzájom porovnateľná.  
41  
Nový rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ je upravený v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263,  
ktorý však neobsahuje konkrétnu metodiku výpočtu čistých výdavkov, resp. medziročného rastu čistých výdavkov,  
preto momentálne nie je jasné ako bude ministerstvo financií postupovať pri výpočte limitu verejných výdavkov.  
21  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
2. Plnenie hlavného cieľa zákona - dlhodobej udržateľnosti  
hospodárenia SR  
Hlavným cieľom zákona o rozpočtovej zodpovednosti je dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti  
hospodárenia Slovenskej republiky (článok 1). Zákon tak konkrétnymi pravidlami podporuje ochranu  
dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov transparentnosti  
a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov, ktorá bola v roku 2020 ukotvená v novele Ústavy  
Slovenskej republiky42.  
RRZ každoročne vyhodnocuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v súlade s ustanoveniami ústavného  
zákona o rozpočtovej zodpovednosti s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia  
Slovenskej republiky. Hodnotenie situácie vo verejných financiách v dlhodobom horizonte berie  
do úvahy súčasné nastavenie politík. Správa o dlhodobej udržateľnosti je publikovaná pravidelne  
k 30. aprílu a vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery  
vláde43.  
Graf 2: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti (% HDP)  
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
s vplyvom  
energokrízy  
s vplyvom  
pandémie  
vysoké riziko ( > 5% )  
7,0  
6,2  
5,3  
5,2  
4,9  
4,3  
4,2  
4,0  
stredné riziko ( > 1% )  
1,9  
1,6  
1,4  
1,2  
0,8  
0,4  
Zdroj: RRZ  
Rada vo svojom hodnotení44 konštatovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií za rok 2023  
nebola dosiahnutá a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v scenári nezmenených politík dosiahol  
6,2 % HDP, čo znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika.  
42  
Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 doplnil článok 55a do Ústavy Slovenskej republiky  
č. 460/1992 Zb.  
43  
Správy zverejňované k 30. aprílu hodnotia vývoj dlhodobej udržateľnosti vychádzajúc zo zverejnených výsledkov  
hospodárenia za predchádzajúci rok a nastavených politík ku koncu predchádzajúceho roka. Mimoriadne správy  
(zverejnené do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády) môžu obsahovať aj odhad na základe aktuálnejších  
údajov o vývoji verejných financií.  
44  
RRZ, Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2023, apríl 2024.  
22  
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Pri danej úrovni ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti by hrubý dlh bez dodatočných opatrení v 50-  
ročnom horizonte, t.j. na konci roku 2073, dosiahol 417,2 % HDP45. Ide o hypotetický scenár,  
keďže finančné trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu  
a Slovensko by s najväčšou pravdepodobnosťou nemohlo trvalo ignorovať národné a európske fiškálne  
pravidlá. Zároveň ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje horný limit dlhu vo výške 50 %  
HDP, pričom definuje odstupňované sankcie, v prípade, že dlh prekročí tento limit. Na základe toho má  
vláda povinnosť reagovať na zvyšujúci sa dlh opatreniami v zmysle stanovených sankcií, čo by malo  
zabrániť zotrvaniu dlhu nad horným limitom.  
Graf 3: Vývoj hrubého dlhu do roku 2073 (% HDP)  
500,0  
Dlh v scenári z roku 2023  
450,0  
417,2  
368,2  
Dlh v scenári z roku 2022  
400,0  
350,0  
300,0  
250,0  
200,0  
150,0  
100,0  
50,0  
56,0  
0,0  
Zdroj: RRZ  
V období od začiatku roku 2024 do konca augusta 2024 boli prijaté nasledovné opatrenia, ktorých  
celkový vplyv prispieva k miernemu zlepšeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti (oproti stavu  
odhadovanému na konci roka 2023). Tieto opatrenia však nie sú postačujúce na zníženie vysokého  
rizika spojeného s verejnými financiami:  
•
Zvýšenie 13. dôchodku a jeho transformácia zo štátnej sociálnej dávky na dávku  
dôchodkového poistenia46 od roku 2024 - zhoršenie o 0,4 % HDP.  
45  
46  
V tomto hypotetickom scenári by dlh presiahol úroveň napríklad 100 % HDP v roku 2038. V porovnaní so scenárom  
vychádzajúcim z roku 2022 (zodpovedajúci hodnote ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti za rok 2022 vo výške 5,3 % HDP)  
by to bolo o tri roky skôr.  
RRZ v januári 2024 publikovala detailnú kvantifikáciu opatrenia.  
23  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
•
•
Úprava parametrov pre predčasné dôchodky47 – zlepšenie o 0,3 % HDP. Pozitívny vplyv tohto  
opatrenia na saldo verejných financií sa prejaví za strednodobým horizontom, pričom  
na horizonte 50 rokov bude jeho pozitívny príspevok narastať.  
Zavedenie novej dane zo sladených nealkoholických nápojov, zvýšenie spotrebnej dane  
z tabaku – zlepšenie o 0,3 % HDP. Ide o vládne opatrenia, ktoré boli prerokované NR SR  
v I. čítaní. Výsledné znenia budú známe po prerokovaní v II. a III. čítaní, ktoré je plánované  
na jesennú schôdzu parlamentu.  
•
Nové výdavky štátneho rozpočtu – zhoršenie o 0,1 % HDP. V priebehu roku boli vládou  
schválené viaceré opatrenia, ktoré navyšujú čerpanie výdavkov na strednodobom horizonte48.  
K zlepšovaniu dlhodobej udržateľnosti mohla počnúc rokom 2023 prispieť aj efektívna  
implementácia výdavkových limitov, k čomu však nedošlo (viac v časti 3.3). Platný výdavkový limit  
na rok 2023 z dôvodu uplatňovanej výnimky naviazanej na európske pravidlá Paktu stability a rastu  
nebol záväzný pre zostavenie rozpočtu a v roku 2024 prišlo k zmene zákona, ktorou sa limit verejných  
výdavkov naviazal na európske pravidlá, čím zaniklo pôvodné pravidlo priamo prepojené s definíciou  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií uvedenou v ústavnom zákone.  
Vhodné makroekonomické podmienky, najmä od leta 2023, neboli využité na konsolidáciu verejných  
financií. RRZ v júni 2024 zverejnila hodnotenie plnenia limitu verejných výdavkov za rok 202349,  
kde konštatovala, že vláda v roku 2023 prekročila platný limit o 994 mil. eur, čo predstavuje 0,8 % HDP.  
Kým limit na rok 2023 predpokladal zlepšenie dlhodobej udržateľnosti o 0,2 % HDP, v skutočnosti vývoj  
výdavkov spadajúcich pod limit viedol v roku 2023 k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti približne  
o 0,6 % HDP najmä z dôvodu trvalého zvýšenia výdavkov na 13. dôchodky a zdravotníctvo. Aktivácia  
únikovej klauzuly umožňovala vláde prekročiť výdavkový limit na rok 2023, mala pritom podľa zákona  
dbať na zachovanie udržateľnosti verejných financií – no prišlo k jej zhoršeniu.  
Navyše, nové pravidlo limitu verejných výdavkov nevyžaduje na rok 2024 žiadnu dodatočnú  
konsolidáciu50. Stanovený limit na rok 2024 je mierne nad úrovňou rozpočtovaných výdavkov  
spadajúcich pod limit, pričom podľa RRZ schválený rozpočet prispieva k zhoršeniu dlhodobej  
udržateľnosti51.  
47  
Spolu s transformáciou 13. dôchodku bolo opatrenie schválené NR SR 18. apríla 2024 (ČPT 137). Po novom sa počet  
odpracovaných rokov potrebných pre vznik nároku na dávku bude určovať v nadväznosti na vývoj dôchodkového veku.  
Zároveň pre nových poberateľov, ktorí spĺňajú počet odpracovaných rokov, sa krátenie sumy dávky sa zvýšilo z 0,3 %  
na 0,5 % za každých 30 dní od dňa vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku.  
48  
Najvyššie náklady sú spojené s akčným plánom k Národnej koncepcii prevencie a ukončovania bezdomovectva  
a so zameraním dvojstrannej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky.  
RRZ, Hodnotenie plnenia limitu verejných výdavkov za rok 2023, jún 2024.  
Podľa MF SR (Program stability Slovenskej republiky na roky 2024 až 2027, str. 17, box 4): „K splneniu [pravidla] dochádza  
49  
50  
napriek medziročnému zvýšeniu deficitu verejnej správy o 1 p. b. HDP. Dôvodom je, že odporúčanie formulované ešte  
počas jari 2023 vychádzalo z očakávanej vyššej inflácie povoľujúcej vyšší rast výdavkov, pričom následné zreálnenie  
inflácie smerom nadol sa už v povolenom raste dodatočne nezohľadňuje a umožňuje čistým výdavkom rásť o pôvodných  
5,7 %. Príjmy v roku 2024 zároveň rastú bez konsolidačného balíka pomalšie než štandardne, pod tempom rastu  
ekonomiky. Posledným dôvodom je aj to, že silno rastú aj úrokové náklady, čo výdavkové pravidlo so svojím užším  
rozsahom neobmedzuje.“  
51  
RRZ, Hodnotenie Rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, január 2024.  
24  
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Vzhľadom na zlý stav verejných financií (box 2), ovplyvnený okrem prijatých opatrení s negatívnym  
vplyvom na saldo aj externými faktormi mimo kontroly vlády (bezpečnostná a energetická kríza),  
vláda by čo najskôr mala predstaviť dostatočne ambiciózne opatrenia vedúce k zlepšovaniu  
udržateľnosti. Potrebu zlepšovania dlhodobej udržateľnosti umocňuje aj súčasná vysoká úroveň  
hrubého dlhu, ktorá je už štvrtý rok po sebe v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy (viac v časti  
3.1). Bez dodatočne prijatých konsolidačných opatrení s potenciálom citeľne zlepšiť štrukturálne saldo  
do budúcna, bude súčasná úroveň dlhu predstavovať čoraz väčšie riziko s ohľadom na udržateľnosť  
verejných financií.  
Ku konsolidácii verejných financií by mala prispieť aj nová povinnosť vlády vyplývajúca z európskych  
pravidiel v podobe predloženia fiškálno-štrukturálneho plánu do 20. septembra 202452 s dostatočne  
špecifikovanými opatreniami. Plán by mal plniť požiadavky nových európskych pravidiel, ktoré sú  
v prípade Slovenska jedny z najprísnejších v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ53. Z pohľadu  
zlepšovania dlhodobej udržateľnosti však bude kľúčová kredibilita a vymáhateľnosť nových pravidiel,  
ako aj konkrétne zloženie konsolidačných opatrení54.  
Box 2: Faktory nárastu štrukturálneho deficitu na strednodobom horizonte  
Podľa aktuálnej strednodobej fiškálnej prognózy RRZ55 bude hospodárenie Slovenska vykazovať  
v nasledujúcich rokoch neudržateľne vysoké deficity a z toho plynúci rastúci verejný dlh. Štrukturálny deficit  
v scenári nezmenených politík rastie od roku 2021 na celom horizonte s výnimkou mierneho poklesu v roku  
2027, pričom počnúc rokom 2024 výrazne prekračuje maastrichtský limit 3 % HDP.  
Nárast deficitov je vo výraznej miere spôsobený vplyvom opatrení prijatých v rokoch 2022 a 2023. Ide  
predovšetkým o opatrenia v zdravotníctve (navýšenie platov zdravotníkov, lieková politika a dofinancovanie  
ambulancií), ďalej tzv. rodinný balíček (navýšenie daňového bonusu a prídavkov na dieťa), zavedenie  
rodičovského dôchodku, daňové opatrenia (zníženie sadzby DPH pre gastro), a náklady na nové opatrenia  
v školstve (novela školského zákona, navýšenie financovania vysokých škôl). Počnúc rokom 2023 bol ich dopad  
na štrukturálne saldo každoročne 2,6 až 2,8 % HDP.  
Opatrenia prijaté po voľbách56 v rámci rozpočtu na rok 2024 ako aj v priebehu roku 2024 zlepšujú štrukturálny  
deficit každoročne o 0,0 až 0,2 % HDP. Pozitívny vplyv opatrení v oblastí daní a odvodov (zavedenie bankového  
odvodu, dočasné navýšenie zdravotných odvodov, zvýšenie sadzieb spotrebných daní, zavedenie dane  
zo sladených nápojov) je pritom výraznejší, ale je z veľkej časti využitý na financovanie nových výdavkových  
opatrení (zavedenie 13. dôchodku, navýšenie financovania zdravotníctva).  
Zásadným faktorom zhoršujúcim vývoj štrukturálneho deficitu sú obidve krízy – pandémia a bezpečnostná  
a ekonomická kríza (BEK) – ktoré okrem bezprostredných dopadov a nákladov na vyvolané jednorazové  
opatrenia negatívne vplývajú na verejné financie aj na strednodobom horizonte. V oblasti pandémie išlo  
predovšetkým o trvalý výpadok daňových príjmov, BEK spôsobila vo verejných financiách okrem iného  
podstatné navýšenie výdavkov na energie ako aj nárast výdavkov v rezorte obrany v súlade so záväzkom NATO  
vo výške 2 % HDP. Okrem toho sa dočasne navýšili výdavky na dôchodky (náhle vyšší rast spotrebiteľskej  
52  
Členské štáty EÚ sa môžu s Európskou komisiou dohodnúť na predĺžení termínu predloženia plánu o primeranú dobu.  
Európska komisia, ani MF SR zatiaľ nezverejnili konkrétne hodnoty. Podľa prepočtov inštitúcie Bruegel by Slovensko  
53  
potrebovalo každoročne zlepšovať stav verejných financií priemerne o 1,3 % HDP v prípade 4-ročnej konsolidácie resp.  
o 0,8 % HDP v prípade 7-ročnej konsolidácie. V rámci EÚ ide o najvyššie hodnoty, čo je ovplyvnené nepriaznivou  
východiskovou situáciou verejných financií (v dôsledku nerealizovania konsolidácie v rokoch 2023 a 2024) a tiež  
odhadovaným nárastom nákladov starnutia populácie.  
54  
Nové európske pravidlá nezaručujú plnohodnotné premietnutie spomalenia rastu výdavkov do trvalého ozdravovania  
verejných financií, nakoľko nedostatočne rozlišujú medzi trvalými a dočasnými opatreniami (napr. zníženie príspevkov  
do 2. piliera, zrušenie dotácií na energopomoc, alebo dočasné zvýšenie daní).  
RRZ, Strednodobý semafor, júl 2024  
55  
56  
Vrátane najnovších opatrení schválených zatiaľ len vládou a očistené o zmeny v 2. pilieri (len dočasne pozitívny vplyv  
na štrukturálny deficit).  
25  
 
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
inflácie vs. pomalší nárast HDP deflátora) a znížil sa výber najmä spotrebných daní (vo forme zníženia  
dočasného zvýšeného daňového výberu od 2020). Vplyv týchto kríz na štrukturálny deficit dosahuje od roku  
2022 výšku 1,8 až 2,6 % HDP.  
V neposlednom rade je dôležité spomenúť vplyv vyšších úrokových nákladov, ktoré okrem zvýšenia sadzieb  
zo strany ECB v posledných rokoch reagujú aj na vysoké úrovne deficitov na strednodobom horizonte.  
Negatívny vplyv postupne rastie až na úroveň 0,5 % HDP v roku 2028.  
Graf 4: Príspevky k vývoju štrukturálneho salda (% HDP, voči predkrízovému roku 2019)  
1,0  
0,0  
-1,0  
-2,0  
-1,6  
-1,9  
-3,0  
-2,8  
-3,1  
-4,0  
-5,0  
-4,4  
-4,9  
-5,0  
-5,2  
-6,0  
-7,0  
-5,3  
-5,4  
2020 feb 2020  
+ COVID  
2021  
2022  
2023  
2024  
2025  
2026  
2027  
2028  
Vývoj NPC + neleg. opatrenia do 2023  
Legislatívne opatrenia - aktuálna vláda*  
Štrukturálne saldo  
Legislatívne opatrenia - vlády pred voľbami  
Dopady BEK a iné vplyvy**  
* - bez vplyvu zmeny príspevkov do II. piliera  
Zdroj: RRZ  
** - zahŕňa výdavky na energie, investície v obrane, dôchodky bez opatrení, spotrebné dane a zmeny príspevkov do II. piliera  
26  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
3. Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú pravidlá rozpočtovej zodpovednosti tvorené číselným  
pravidlom o výške hrubého dlhu verejnej správy (článok 5 a súvisiace prechodné ustanovenia  
v článkoch 11 až 13), osobitnými pravidlami pre územnú samosprávu (článok 6), ukazovateľom  
dlhodobej udržateľnosti a limitom na verejné výdavky (článok 7). Pri vyhodnocovaní plnenia  
jednotlivých ustanovení RRZ vychádza zo záverov ústavnoprávnej analýzy, ktorú si RRZ dala vypracovať  
s cieľom podrobného vysvetlenia niektorých ustanovení zákona57.  
3.1. Limit dlhu verejnej správy  
Úroveň dlhu ku koncu predchádzajúceho roka zverejňuje Eurostat v rámci pravidelných notifikácií vždy  
dvakrát ročne: v apríli a októbri. Keďže Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2022 z augusta 2023 zachytávala  
vzhľadom na termín jej prípravy iba aprílové zverejnenie výšky dlhu za rok 2022, súčasťou tejto správy  
je aktualizácia hodnotenia na základe októbrovej notifikácie. Aktualizácia je potrebná aj z toho dôvodu,  
že sankčné mechanizmy ústavného zákona obsahujú opatrenia, ktoré je možné vyhodnotiť s dlhším  
časovým odstupom. Správa taktiež obsahuje predbežné hodnotenie dlhu ku koncu roka 2023, ktoré  
vychádza z prvého zverejnenia jeho výšky v apríli 2024. RRZ popri vyjadrení názoru na to, či boli splnené  
požiadavky definované zákonom, uvádza aj výhľad vývoja dlhu vo vzťahu k dlhovej brzde.  
Aktualizácia hodnotenia za rok 2022  
Koncom apríla 2023 Eurostat zverejnil, že hrubý dlh verejnej správy na Slovensku v pomere k HDP  
dosiahol na konci roku 2022 úroveň 57,8 %. Po revízii v rámci októbrovej notifikácie dlh verejnej správy  
za rok 2022 ostal úrovni na 57,8 % HDP. Aj podľa revidovanej výšky dlhu sa hrubý dlh SR nachádzal  
v najvyššom, piatom58 sankčnom pásme dlhového pravidla.  
Dňa 5. mája 2023 prestala platiť dočasná výnimka59, na základe ktorej nedochádzalo k uplatňovaniu  
sankcií od tretieho pásma (vrátane), na dosiahnutú výšku dlhu za rok 2022 sa do schválenia  
programového vyhlásenia vlády dňa 21. novembra 2023 vzťahovali sankcie vyplývajúce zo všetkých  
sankčných pásiem dlhovej brzdy.  
Počas roku 2023 sa mali uplatniť nasledujúce sankcie:  
•
Vláda predloží na rokovanie Národnej rady SR návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť  
zníženie dlhu. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.  
57  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
zo dňa 31.07.2020, vypracovaná na základe zmluvy s Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa  
22.05.2020.  
Najvyššie sankčné pásmo v roku 2022 znamenalo, že podiel hrubého dlhu na HDP je vyšší ako 55 % HDP, vrátane.  
Povinnosť uplatňovať sankcie spojené s prekročením hraníc tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy  
sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády. Keďže Národná rada SR dňa 4. mája  
2021 schválila Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 až 2024, povinnosti vyplývajúce z prekročenia uvedených  
sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa mohli uplatňovať od 5. mája 2023.  
58  
59  
27  
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Materiál sa na základe doterajšej praxe zvyčajne predkladal na rokovanie NR SR v čase  
schvaľovania alebo tesne po schválení zákona o štátnom rozpočte v NR SR, pričom sankcia sa  
uplatňuje každoročne na základe zverejnenej výšky dlhu za predchádzajúci rok. V prípade  
vykázanej úrovne dlhu za rok 2022 nedošlo60 k predloženiu návrhu opatrení s cieľom znížiť  
vykázaný dlh na rokovanie Národnej rady SR. Táto požiadavka nebola splnená61.  
•
Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie.  
Platy členov vlády v roku 2023 ostali zachované na úrovni z 1. mája 2022, resp. roku 2021.  
Vláda si dňa 6. februára 2024 uznesením č. 73 schválila niekoľkonásobné zvýšenie paušálnych  
náhrad. Paušálne náhrady netvoria súčasť platu členov vlády62, preto formálne nedochádza  
k porušeniu sankcií ústavného zákona. Navýšenie paušálnych náhrad však obchádza účel  
sankcie, ktorý vychádza z princípu vyvodenia zodpovednosti voči orgánom a subjektom,  
ktoré sa podieľali na vzniku vysokej úrovne zadlženia verejnej správy63. Táto požiadavka bola  
formálne splnená.  
•
Ministerstvo financií SR zaviaže 3 % zo zákonom stanovených výdavkov štátneho rozpočtu.  
Ministerstvo financií zaviazalo výdavky štátneho rozpočtu vo výške 3 % z celkových výdavkov  
schváleného rozpočtu na rok 2023, čo predstavuje 708,5 mil. eur.64 Došlo však k viazaniu  
takých prostriedkov, ktoré nemajú vplyv na saldo verejnej správy (prostriedky boli  
rozpočtované ako transfer medzi subjektmi verejnej správy s nulovým vplyvom na deficit  
a dlh), čím sa nenaplnil účel sankcie, ktorým je spomalenie nárastu dlhu verejnej správy. Táto  
požiadavka bola formálne splnená.  
•
Zároveň nie je možné poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a rezervy vlády.  
60  
61  
Ministerstvo financií dňa 4. októbra 2023 predstavilo rozsiahly dokument takmer 100 konsolidačných opatrení  
s konkrétnymi kvantifikáciami vplyvov jednotlivých opatrení. Tento materiál však nebol predložený na rokovanie NR SR  
a nemožno ho považovať za plnenie danej sankcie.  
Nepredloženie materiálu do konca roku 2023 MF SR odôvodnilo neskorým sformovaním vlády po voľbách do NR SR s tým,  
že absolútnou prioritou bola príprava a schválenie rozpočtu s cieľom vyhnúť sa provizóriu. K následnému posunu jeho  
predloženia došlo podľa MF SR v dôsledku hľadania politickej dohody na konsolidačných opatreniach. Materiál bol preto  
predložený na rokovanie vlády až 10. júla 2024. Z pohľadu RRZ však uvedený materiál reflektuje na zverejnenú výšku dlhu  
za rok 2023 a nie je ho možné súčasne považovať aj za splnenie sankcie na základe zverejnenej výšky dlhu za rok 2022,  
keďže sankcia sa uplatňuje každoročne.  
Paušálne náhrady (§14 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov) nemožno vztiahnuť  
pod pojem plat, keďže slúžia na pokrytie nákladov spojených s výkonom funkcie.  
Dôvodová správa k ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti všeobecne o sankciách dlhovej brzdy uvádza  
nasledovné: „Vychádza sa pritom z princípu vyvodenia zodpovednosti voči orgánom a subjektom, ktoré sa podieľali  
na vzniku vysokej hladiny zadlženia Slovenskej republiky.“  
MF SR zaviazalo rozpočtovým opatrením č. 170/2023 v kapitole Všeobecná pokladničná správa prostriedky v objeme asi  
779 mil. eur. Medzi MF SR a RRZ došlo 10. mája 2023 k rokovaniu, ktorého záverom bolo, že pre účely Ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti sa prostriedky z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti považujú za prostriedky  
Európskej únie a prostriedky zo štátneho rozpočtu na úhradu DPH v súvislosti s mechanizmom na podporu obnovy  
a odolnosti za prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov SR a EÚ. Keďže pre účely viazania sa  
z celkových výdavkov štátneho rozpočtu očistia okrem iných aj prostriedky EÚ došlo rozpočtovým opatrením č. 175/2023  
k umožneniu prekročenia limitu výdavkov v kapitole VPS v objeme 70,3 mil. eur.  
62  
63  
64  
28  
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Podľa Ministerstva financií SR nedošlo počas platnosti tejto sankcie v období od 5. mája 2023  
do 21. novembra 2023 k uvoľneniu prostriedkov z rezervy vlády ani z rezervy predsedu vlády.  
Táto požiadavka bola splnená.  
•
Vláda nesmie predložiť na rokovanie národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024,  
ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov v porovnaní  
so schváleným rozpočtom na rok 2023.  
Vláda65 dňa 11. októbra 2023 schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026.  
Návrh obsahoval vyrovnané saldo verejnej správy v rokoch 2024 až 2026, čo vláda dosiahla  
výlučne znížením vybraných výdavkov verejnej správy približne o 11 mld. eur (extrémnym  
znížením investícií a osobných a prevádzkových výdavkov, ktoré by podľa samotnej vlády  
ohrozilo fungovanie základných úloh štátu). Vláda takýto rozpočet doručila do Národnej rady  
SR dňa 13. októbra 202366. Samotná vláda vnímala predloženie návrhu vyrovnaného rozpočtu  
výlučne ako splnenie zákonnej povinnosti s tým, že po predložení návrhu zákona o štátnom  
rozpočte do Národnej rady SR predpokladala, že by bolo možné ho vziať späť z rokovania  
Národnej rady SR. Táto požiadavka bola len formálne splnená.  
•
Samosprávy sú povinné schváliť rozpočet na rok 2024 s výdavkami maximálne vo výške  
rozpočtovaných výdavkov v roku 2023.  
Samosprávy si môžu schváliť rozpočet na nadchádzajúci rozpočtový rok do 31. decembra  
bežného roka67. Keďže dňa 21. novembra 2023 došlo k schváleniu programového vyhlásenia  
vlády a vysloveniu dôvery vláde, čím na obdobie 24 mesiacov začala opätovne platiť výnimka  
z uplatňovania tejto sankcie, samosprávy mali dostatočný čas na schválenie svojich rozpočtov  
bez obmedzení vyplývajúcich z tejto sankcie. Táto požiadavka sa preto nevyhodnocuje.  
•
Vláda nemôže predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024  
s rozpočtovým schodkom.  
Vláda návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 s vyrovnaným saldom doručila  
národnej rade dňa 13. októbra 202368. Štruktúra rozpočtu na dosiahnutie vyrovnaného salda  
bola nerealistická69. Rada vo svojom stanovisku kritizovala kvalitu návrhu rozpočtu verejnej  
65  
66  
Išlo o vládu, ktorá bola vymenovaná Prezidentkou SR dňa 15. mája 2023, ktorá nezískala dôveru v NR SR (hlasovanie  
o dôvere prebehlo 15. júna 2023).  
Vláda uznesením č. 712 z 12. decembra 2023 poverila predsedu vlády SR na späťvzatie návrhu rozpočtu verejnej správy  
na roky 2024 až 2026 (ČPT 18), predloženého do NR SR dňa 13. októbra 2024 a zároveň poverila predložením návrhu  
rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 schváleného vládou dňa 12. decembra 2023 a predloženého na rokovanie  
NR SR dňa 12. decembra 2023.  
V prípade neschválenia rozpočtu do tohto termínu by sa na ich rozpočty vzťahovalo rozpočtové provizórium.  
Po voľbách do národnej rady SR konajúcich sa 30. septembra 2023, došlo dňa 21. novembra 2023 k schváleniu PVV vlády  
na roky 2023 až 2027, čím došlo k spusteniu výnimky z uplatňovania sankcií tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma  
dlhovej brzdy na 24 mesiacov. Nová vláda sa preto po voľbách rozhodla späťvziať návrh vyrovnaného rozpočtu a predložiť  
do NR SR rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý obsahoval deficit na rok 2024 na úrovni 5,97 % HDP.  
Návrh rozpočtu mal dosiahnuť nulový deficit extrémnym znížením investícií a osobných prevádzkových výdavkov  
bez snahy o zohľadnenie rozpočtových priorít či efektívnosti. Suma výdavkových oparení presiahla 11 mld. eur. Takýto  
rozpočet by podľa samotnej vlády ohrozil fungovanie základných úloh štátu.  
67  
68  
69  
29  
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
správy70. Samotná vláda vnímala predloženie návrhu vyrovnaného rozpočtu výlučne ako  
splnenie zákonnej povinnosti s tým, že po predložení návrhu zákona o štátnom rozpočte  
do Národnej rady SR predpokladala, že by bolo možné ho vziať späť z rokovania Národnej rady  
SR. Táto požiadavka bola len formálne splnená.  
•
•
Samosprávy sú zároveň povinné schváliť na rok 2024 len vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.  
Samosprávy si môžu schváliť rozpočet na nadchádzajúci rozpočtový rok do 31. decembra  
bežného roka. Keďže dňa 21. novembra 2023 došlo k schváleniu programového vyhlásenia  
vlády a vysloveniu dôvery vláde, čím na obdobie 24 mesiacov začala opätovne platiť výnimka  
z uplatňovania tejto sankcie, samosprávy mali dostatočný čas na schválenie svojich rozpočtov  
bez obmedzení vyplývajúcich z tejto sankcie. Táto požiadavka sa preto nevyhodnocuje.  
Vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery.  
Prezidentka SR dňa 15. mája 2023 vymenovala novú vládu. Vláda predložila svoje programové  
vyhlásenie na rokovanie národnej rady a požiadala poslancov národnej rady o vyslovenie  
dôvery, o ktorom sa hlasovalo 15. júna 2023. Poslanci národnej rady programové vyhlásenie  
neschválili a dôveru vláde nevyslovili. Ústavným dôsledkom nevyslovenia dôvery je odvolanie  
vlády. Vláda bola odvolaná a vzápätí 15. júna 2023 bola poverená vykonávaním pôsobnosti  
vlády až do zostavenia novej vlády, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb. Táto  
požiadavka bola splnená.  
Hodnotenie za rok 2023  
Výšku hrubého dlhu verejnej správy ku koncu roka 2023 zverejnil Eurostat71 v apríli 2024. Pomer dlhu  
verejnej správy k HDP za rok 2023 dosiahol 56,0 % HDP a naďalej ostal v najvyššom (piatom)  
sankčnom pásme vyplývajúcom z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého hranica  
začínala v roku 2023 od úrovne 54 % HDP72. K definitívnemu potvrdeniu dosiahnutej úrovne dlhu dôjde  
v októbri 2024, pričom splnenie prípadných sankcií bude možné vyhodnotiť až po skončení roku 2024.  
Dňa 22. novembra 2023 začala platiť 24-mesačná výnimka z plnenia povinností vyplývajúcich  
z prekročenia hraníc tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy, ktorá vyplynula  
zo schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde73. Sankcie dlhovej brzdy sa  
uplatňujú kumulovane, počnúc sankciami vyplývajúcimi z prekročenia druhého pásma až po najvyššie  
sankčné pásmo. Vzhľadom na uvedenú 24-mesačnú výnimku, dosiahnutá výška verejného dlhu za rok  
70  
Rada roky upozorňovala na protiprávny stav absencie limitov verejných výdavkov ako hlavného rozpočtového nástroja  
na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Rada taktiež odporúčala modernizáciu dlhovej brzdy, ktorá by  
okrem iného uprednostňovala postupné trvalé zlepšovanie stavu verejných financií.  
Eurostat dňa 22. apríla 2024 zverejnil výšku dlhu a salda verejnej správy členských krajín Európskej únie za rok 2023  
71  
v rámci jarnej notifikácie.  
Hranice sankčných pásiem dlhovej brzdy sa v roku 2023 pohybovali v rozmedzí 44 % až 54 % HDP.  
Národná rada SR dňa 21. novembra 2023 schválila Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023 až 2027, čím nadobudla  
72  
73  
platnosť výnimka z uplatňovania povinností vyplývajúcich z prekročenia troch najvyšších sankčných pásiem ústavného  
zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
30  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
2023 je spojená so sankciami vyplývajúcimi z prekročenia prvých dvoch sankčných pásiem dlhovej  
brzdy.  
Počas roka 2024 dochádza k uplatňovaniu nasledujúcich sankcií:  
•
Vláda predloží na rokovanie Národnej rady SR návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť  
zníženie dlhu. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.  
Dokument s názvom Zdôvodnenie výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie74  
bol doručený NR SR dňa 30. júla 202475. Konkrétne opatrenia obsiahnuté v rámci toho  
dokumentu sú nedostatočné na zníženie podielu dlhu verejnej správy na HDP, čím nedošlo  
k reálnemu naplneniu cieľa ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a čl.  
55a Ústavy SR, ktorých účelom je zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie. Táto  
požiadavka bola splnená len formálne.  
•
Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie.  
Platy členov vlády v roku 2024 ostali zachované na úrovni z 1. mája 2022 resp. roku 2021. Vláda  
si dňa 6. februára 2024 uznesením č. 73 schválila niekoľkonásobné zvýšenie paušálnych  
náhrad. Paušálne náhrady netvoria súčasť platu členov vlády76, preto formálne nedochádza  
k porušeniu sankcií ústavného zákona. Navýšenie paušálnych náhrad však obchádza účel  
sankcie, ktorý vychádza z princípu vyvodenia zodpovednosti voči orgánom a subjektom,  
ktoré sa podieľali na vzniku vysokej úrovne zadlženia verejnej správy77. Táto požiadavka sa  
priebežne formálne plní.  
74  
75  
Vláda SR schválila materiál so zdôvodnením výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie dňa 10. júla 2024. Vláda  
SR materiál predložila do národnej rady dňa 30. júla 2024 (ČPT 379).  
Nad rámec opatrení zahrnutých v rozpočte na roky 2024 až 2026 materiál obsahuje opatrenia na zdanenie tabakových  
výrobkov a sladených nápojov. Podľa odhadu RRZ v čase hodnotenia schváleného rozpočtu rozpočtované hodnoty  
deficitu vedú k nárastu dlhu v strednodobom horizonte, a teda prijaté opatrenia nie sú dostatočné na pokles dlhu, ako to  
predpokladá sankcia ústavného zákona. Celkový vplyv opatrení nad rámec rozpočtu, ktoré vláda predstavila v rámci  
Programu stability SR na roky 2024 až 2027, dosahuje po plnom nábehu ich vplyvov 0,3 % HDP ročne. Na stabilizáciu  
pomeru dlhu k HDP (zníženie deficitu približne na úroveň 3 % HDP) sú však podľa aktuálneho odhadu RRZ z júla 2024  
potrebné opatrenia minimálne vo výške 2 % HDP.  
Paušálne náhrady (§14 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov) nemožno vztiahnuť  
pod pojem plat, keďže formálne slúžia na pokrytie nákladov spojených s výkonom funkcie.  
Dôvodová správa k ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti všeobecne o sankciách dlhovej brzdy uvádza  
nasledovné: „Vychádza sa pritom z princípu vyvodenia zodpovednosti voči orgánom a subjektom, ktoré sa podieľali  
na vzniku vysokej hladiny zadlženia Slovenskej republiky.“  
76  
77  
31  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Výhľad vývoja dlhu  
Dlhová brzda nadobudla účinnosť v roku 2012. V tom istom roku dlh v pomere k HDP dosiahol 51,7 %  
a prvýkrát sa dostal nad hranicu sankčných pásiem dlhovej brzdy. Od nadobudnutia účinnosti zákona  
hrubý dlh verejnej správy nikdy neklesol pod jeho prvé sankčné pásmo (graf 5).  
Graf 5: Vývoj dlhu a hraníc stanovených zákonom o rozpočtovej zodpovednosti (v % HDP)  
80  
70  
60  
50  
40  
30  
účinnosť  
ústavného  
20  
zákona  
10  
0
skutočnosť  
prognóza RRZ (strednodobý výhľad)  
Pozn.: V rokoch 2024 až 2028 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2024.  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
Zatiaľ čo vývoj slovenského hospodárstva a verejných financií bol v rokoch 2020-2022 poznačený  
sériou negatívnych šokov v podobe pandémie koronavírusu, ako aj bezpečnostnej a energetickej  
krízy78, rok 2023 sa niesol v znamení stále neistého oživovania hospodárstva v kombinácii  
s pretrvávajúcou vysokou mierou inflácie. V porovnaní s predkrízovým obdobím na konci roku 2019  
sa verejný dlh počas rokov 2020 až 2023 kumulatívne zvýšil o 8,1 p.b. na úroveň 56 % HDP. K tomuto  
zvýšeniu najviac prispeli jednorazové opatrenia vlády (príspevok kumulatívne 7,4 p.b.), ktoré boli  
v rokoch 2020 a 2021 hlavným prostriedkom na sanáciu dôsledkov pandémie a neskôr na financovanie  
plošnej energopomoci. Ďalším výrazným faktorom vplývajúcim na nárast dlhu boli likvidné finančné  
aktíva, pri ktorých dochádzalo k výraznejšiemu nárastu z dôvodu predzásobenia v období neistoty  
počas pandémie (príspevok 5,6 p.b.). Hospodárenie vlády v podobe štrukturálneho primárneho salda  
(salda očisteného o vplyv úrokových nákladov, hospodárskeho cyklu a jednorazových opatrení) verejný  
dlh medzi rokmi 2020-2023 navýšilo o 4,8 p.b. HDP. Naopak, protichodný vplyv na dynamiku verejného  
dlhu mala vysoká inflácia, ku ktorej výraznému nárastu došlo v roku 2022 a pretrvala aj v roku 2023.  
Vplyv inflácie prostredníctvom efektu menovateľa prispel k poklesu dlhu medzi rokmi 2020 až 2023  
kumulatívne o 12 p.b. HDP.  
78  
Bezpečnostná a energetická kríza zahŕňa bezprostredné vplyvy vojny na Ukrajine, vrátane reakcie vlády na bezpečnostnú  
situáciu v Európe v podobe zvýšenia výdavkov na obranu (na 2 % HDP v zmysle záväzku Slovenska v rámci NATO) a trvalé  
zvýšenie výdavkov verejnej správy na energie ovplyvnené odklonom od fosílnych palív a reakciou na klimatické zmeny.  
32  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Graf 6: Vývoj úrovne hrubého a čistého dlhu (v % HDP)  
80  
70  
60  
50  
40  
30  
20  
10  
0
66,8  
60,7  
64,1  
58,1  
61,5  
55,5  
61,1  
49,6  
60,1  
51,9  
58,6  
58,8  
56,0  
48,3  
54,7  
47,8  
57,7  
47,6  
51,7  
45,0  
53,5  
49,5  
52,3  
46,9  
51,7  
47,3  
51,5  
45,7  
49,4  
43,3  
48,0  
43,1  
50,7  
48,9  
Hrubý dlh  
Čistý dlh  
Pozn.: V rokoch 2024 až 2028 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2024  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
RRZ odhaduje79, že na konci roku 2024 hrubý dlh medziročne narastie o 2,6 p.b. na úroveň 58,6 %  
HDP. Tým sa skončí obdobie dvoch po sebe idúcich medziročných poklesov hrubého dlhu z rokov 2022  
a 2023, ktoré dočasne spôsobil pokles hotovostnej rezervy štátu a najmä vysoká inflácia  
prostredníctvom efektu menovateľa. Bez prijatia dodatočných konsolidačných opatrení sa bude  
hrubý dlh v strednodobom horizonte zvyšovať a na konci roku 2028 dosiahne 66,8 % HDP (pre  
porovnanie prognóza vlády z apríla 2024 je uvedená v boxe 3). Čistý dlh by sa v takomto prípade zvýšil  
do konci roka 2028 nad úroveň 60 % HDP80.  
Podľa strednodobej prognózy RRZ sa úroveň hrubého dlhu nachádza v najvyššom (piatom)  
sankčnom pásme dlhovej brzdy na celom časovom horizonte až do roku 2028. Keďže hranica  
najvyššieho sankčného pásma postupne klesá až do roku 2027, do roku 2028 sa rozdiel medzi  
odhadovanou úrovňou hrubého dlhu a najvyššou sankčnou hranicou prehĺbi. Kým v roku 2023 úroveň  
dlhu prevyšovala hranicu najvyššieho sankčného pásma o 2 percentuálne body, na konci roka 2028 by  
mal dlh dosiahnuť 66,8 % HDP, zatiaľ čo najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy bude začínať na úrovni  
50 % HDP. Tým by došlo k prekročeniu hranice najvyššieho sankčného pásma o 16,8 percentuálnych  
bodov. Keďže v súčasnosti stále platí 2-ročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej  
brzdy, riziko potreby predloženia vyrovnaného návrhu rozpočtu verejnej správy s nerastúcimi  
výdavkami na rok 2026 je veľmi vysoké.  
79  
RRZ, Strednodobý semafor, júl 2024.  
Prognóza predpokladá postupne sa znižujúcu hotovostnú rezervu štátu, ktorá konverguje k historickému priemeru.  
80  
33  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Graf 7: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2024-2028 (kumulatívne, v p.b. HDP)  
Zosúladenie deficitu a dlhu  
Likvidné finančné aktíva  
0,4  
0,3  
-8,8  
Deflátor HDP (vplyv inflácie)  
-0,7  
Vplyv hospodárskeho cyklu  
Potenciálny ekon. rast  
Vplyv diferenciálu  
ekonomického rastu  
a úrokov = -9,1 p.b.  
-7,3  
7,7  
Úrokové náklady  
Jednorazové vplyvy  
0,8  
18,4  
Štrukturálne primárne saldo  
10,7  
Kumulatívna zmena dlhu v rokoch 2024-2028  
-10,0 -5,0  
Pozn.: V rokoch 2024 až 2028 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2024.  
-15,0  
0,0  
5,0  
10,0  
15,0  
20,0  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
RRZ predpokladá, že hrubý dlh v strednodobom horizonte rokov 2024-2028 bez dodatočných  
opatrení kumulatívne narastie o 10,7 percentuálnych bodov z 56 % HDP ku koncu roka 2023  
na 66,8 % HDP v roku 2028. Hlavným faktorom, ktorý bude v nasledujúcich rokoch tlačiť úroveň  
zadlženia nahor, je hospodárenie vlády v podobe vysokého štrukturálneho salda (príspevok 18,4 p.b.).  
Rozpočtová politika očistená o vplyv jednorazových opatrení, v súčasnosti predstavuje najväčšie riziko  
s ohľadom na udržateľnosť verejných financií.  
Tzv. efekt snehovej gule, t.j. vplyv ekonomického rastu a úrokov prispeje k poklesu dlhu o 9,1 p.b.  
Keďže na celom strednodobom horizonte očakávame návrat inflácie blízko cieľov ECB, rast cien už  
v porovnaní s rokmi 2022 a 2023 nebude znižovať úroveň dlhu v pomere k HDP tak výrazne  
(kumulatívny príspevok k poklesu dlhu o 8,8 p.b. počas piatich rokov). Reálny ekonomický rast  
na pokles dlhu vplýva kumulatívnym príspevkom 8 p.b. HDP v horizonte rokov 2024-2028. Na druhej  
strane sprísnená monetárna politika ECB prostredníctvom vyšších úrokových sadzieb spolu s vysokými  
úrovňami deficitov bez potrebných konsolidačných opatrení priamo prispievajú k rastúcim úrokovým  
nákladom súvisiacim s financovaním verejného dlhu Slovenska (kumulatívny príspevok k nárastu dlhu  
o 7,7 p.b.).  
34  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Graf 8: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2023-2028 (medziročne, v p.b. HDP)  
15  
Úrokové náklady  
Deflátor HDP (vplyv inflácie)  
Likvídne finančné aktíva  
Primárne saldo  
Reálny rast HDP  
Zosúladenie deficitu a dlhu  
prognóza  
10  
5
0,9  
3,7  
1,2  
0
-5,3  
-1,7  
-5  
-10  
-0,8  
-1,3  
Pozn.: V rokoch 2024 až 2028 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2024.  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
Box 3: Očakávaný vývoj dlhu podľa Programu stability SR na roky 2024 až 2027  
Vláda v roku 2024 predpokladá v Programe stability SR na roky 2024 až 2027 deficit verejnej správy vo výške  
5,9 % HDP81. V prípade prognózy hrubého dlhu, vláda na konci roka 2024 očakáva medziročný nárast dlhu  
o 2,6 percentuálneho bodu z 56 % HDP na úroveň 58,6 % HDP. V horizonte do roku 2027 by mal pri absencii  
dodatočných konsolidačných opatrení hrubý dlh dosiahnuť úroveň 67,8 % HDP, čo znamená, že sa po celú  
dobu bude držať v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Predpokladaný nominálny rast ekonomiky  
v časovom horizonte rokov 2024-2027 nebude stačiť na to, aby plne kompenzoval vplyv pretrvávajúceho  
vysokého primárneho salda v kombinácii s vplyvom zvyšujúcich sa úrokových nákladov.  
Prognóza dlhu z programu stability nezahŕňa odhady rozpočtových vplyvov vyplývajúcich z oznámeného  
zavedenia novej spotrebnej dane zo sladených nealkoholických nápojov, zvýšenia dane z tabakových výrobkov  
a zavedenia dodatočnej spotrebnej dane z iných ako tabakových výrobkov (týka sa elektronických cigariet,  
nikotínových vrecúšok a iných výrobkov obsahujúcich nikotín).  
3.2. Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu sa týkajú oddelenia zodpovednosti za platobnú  
schopnosť samosprávy od štátu, zabezpečenia financovania ich nových úloh zo strany štátu a uloženia  
pokuty pri prekročení limitu dlhu. Za účelom získania podkladov pre hodnotenie ich plnenia RRZ listom  
oslovila Ministerstvo financií SR, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Úniu miest Slovenska (ÚMS)  
a Združenie samosprávnych krajov (SK8). Ministerstvo financií poskytlo aj informácie o vyhodnotení  
81  
Podľa aktuálneho odhadu MF SR zverejneného v auguste 2024 by deficit verejnej správy v roku 2024 mal dosiahnuť 5,9 %  
HDP. V porovnaní s prognózovaným deficitom v Programe stability z apríla 2024 ide o zníženie očakávaného deficitu  
o 0,08 percentuálneho bodu. Hrubý dlh by na konci roka 2024 mal podľa odhadu MF SR dosiahnuť 58,4 % HDP.  
35  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
uloženia pokút za roky 2021 a 2022, ako aj údaje, z ktorých vychádzalo pri identifikácii obcí, ktorých  
dlh prekročil zákonom stanovený limit za rok 2023.  
Na základe získaných podkladov je možné konštatovať, že štát v roku 2023 v súlade s ústavným  
zákonom finančne nezabezpečoval platobnú schopnosť samospráv. Vláda počas roka 2023  
neposkytla samosprávam návratné finančné výpomoci zo štátnych finančných aktív, avšak uznesením  
č. 459 z 13. septembra 2023 došlo k zníženiu štátnych finančných aktív v sume 151,82 mil. eur.  
Ministerstvo financií pôvodne poskytlo tieto finančné zdroje samosprávam ako návratnú finančnú  
výpomoc na základe uznesenia vlády č. 494 z 12. augusta 2020 s cieľom preklenúť výpadky dane  
z príjmov fyzických osôb v roku 2020 spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19. Prostredníctvom  
odpustenia týchto návratných finančných výpomocí vláda zlepšovala finančné pozície niektorých  
samospráv82.  
Box 4: Poskytovanie návratných finančných výpomocí samosprávam  
V súčasnosti sú zo štátnych finančných aktív poskytnuté viaceré návratné finančné výpomoci samosprávam.  
Hlavnou motiváciou ich získania zo strany vyšších územných celkov, miest a obcí sú výhodnejšie podmienky  
financovania svojich aktivít v porovnaní s podmienkami na finančných trhoch. Vo väčšine prípadov ide  
o bezúročné úvery bez adekvátneho zabezpečenia istiny. Pomoc samosprávam spočíva v dotovaní úrokových  
nákladov a v prípade neplatenia zo strany prijímateľa môže dôjsť aj k relatívne jednoduchému predĺženiu  
obdobia splácania, prípadne až k odpusteniu záväzku.  
Financovanie nových úloh samospráv  
Hodnotenie toho, či úprava pôsobností samosprávy bola spojená s adekvátnym financovaním  
zo strany štátu, je možné len v obmedzenej miere. Audit kompetencií samospráv z mája roku 2014  
nepriniesol žiadny objektívny spôsob hodnotenia ustanovení ústavného zákona. Chýba v ňom  
zhodnotenie existujúceho stavu a chýbajú odporúčania pre oblasť financovania kompetencií obcí  
a vyšších územných celkov do budúcnosti. Odvtedy sa v tejto oblasti neudiali žiadne zmeny. Bolo by  
preto potrebné uskutočniť audit, ktorý by vytvoril porovnávaciu základňu pre nastavenie  
financovania samospráv, ako aj hodnotenie RRZ v tejto oblasti.  
Ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o zabezpečení primeraného  
financovania samospráv pri nových úlohách sa vzťahuje na nové úlohy83 pri výkone originálnej  
82  
Odpustené pôžičky boli pomerne rovnomerne rozdelené medzi samosprávne kraje a väčšie obce. Niektoré mestá a obce  
však o pôžičky nežiadali, resp. im neboli poskytnuté, a iné dostali výrazne menej. Spomedzi väčších miest bez podpory  
môžeme spomenúť Liptovský Mikuláš, Sereď, Bytču, či Tvrdošín. Asi polovičný objem na obyvateľa v porovnaní  
s podobnými mestami získala Galanta. Z ex-post vyhodnotenia je teda zrejmé, že financovanie výpadkov príjmov  
samospráv spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 nebolo distribuované spravodlivo a podľa vopred jasných  
kritérií, na čo doplatili obce a mestá, ktoré o pôžičky nepožiadali.  
83  
Pri zdôvodnení toho, či sa ustanovenie vzťahuje na zmenu obsahu existujúcich úloh samospráv alebo len na nové úlohy,  
právna analýza odpoveď odvodzuje od pôvodného úmyslu predkladateľov návrhu ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti. GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 24. Analýza vypracovaná na základe zmluvy s Univerzitou Komenského v Bratislave,  
Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020: „Pôvodný úmysel vlády ako kolektívneho orgánu a jednotlivých poslancov  
Národnej rady môže byť veľmi ťažko identifikovateľný. ÚZoRZ je však od týchto prípadov z hľadiska svojej legislatívnej  
histórie zreteľne odlišný. Na rokovanie Národnej rady bol predložený ako návrh skupiny šiestich poslancov, pričom každý  
poslanec reprezentoval jeden vtedajší poslanecký klub. V treťom čítaní bol návrh schválený hlasmi 146 zo 147 prítomných  
36  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
právomoci územnej samosprávy84. Nie každá legislatívna zmena ovplyvňujúca rozpočty samospráv  
spadá pod toto ustanovenie. Povinnosť zabezpečiť adekvátne finančné zdroje sa podľa ústavného  
zákona nevzťahuje na zmeny v existujúcich kompetenciách samospráv, ktoré nemajú významné  
finančné vplyvy a existujú mechanizmy, pomocou ktorých môže samospráva získať zdroje iným  
spôsobom (napr. zvýšením daní alebo prenesením nákladov na prijímateľov služieb). Na druhej strane  
výrazné znižovanie financovania samospráv by malo byť doplnené adekvátnym znížením ich  
povinností.  
Zvýšenie daňového bonusu85 na 140 eur na dieťa v rokoch 2023 a 2024 a jeho následný pokles na 100  
eur (deti do 15 rokov) resp. 50 eur (deti od 15 rokov) od roku 2025 spôsobuje výpadky v rozpočtoch  
samospráv a je zo strany vlády a národnej rady nedostatočne kompenzované. Národná rada tento  
výpadok čiastočne kompenzovala v rokoch 2023 a 2024 presunom podielu dane z príjmov právnických  
osôb (DPPO) na samosprávy a tiež došlo k jednorazovej kompenzácii časti zvýšených nákladov  
na energie zo strany vlády. Trvalé a dočasné vplyvy zo zvýšenia daňového bonusu na hospodárenie  
samospráv boli zo strany národnej rady a vlády vykryté jednorazovými transfermi, z ktorých časť ani  
nesúvisí s danou legislatívnou zmenou (kompenzácia vyšších cien energií). Najvýraznejší dopad  
zvýšenia daňového bonusu na hospodárenie samospráv odhaduje RRZ v roku 2025 a súvisí  
predovšetkým s časovým posunutím uplatňovania dočasne navýšeného daňového bonusu86 ako aj  
s odznením kompenzácií z výnosu DPPO.  
Popri dopade opatrení na hospodárenie samospráv je vhodné posúdiť aj dynamiku rastu dane  
z príjmov fyzických osôb (DPFO) v kontexte dynamiky vývoja daňových príjmov verejného rozpočtu,  
a teda, či príjmy samospráv rástli alebo budú rásť rýchlejšie/pomalšie ako by sa vyvíjali ich daňové  
príjmy, ak by neboli naviazané len na DPFO ale na mix daní87 (graf 9). Príjmy samospráv z DPFO rástli  
rýchlejšie ako príjmy centrálnej vlády od roku 2016 do roku 2020. Napríklad v roku 2019 tak  
samosprávy dostali o 297 mil. eur viac a v roku 2020 o 327 mil. eur. viac ako by mali, keby boli  
financované daňovým mixom. V rokoch 2024 a 2025 samospráva kvôli zmene legislatívy bude  
zaostávať za financovaním z daňového mixu o 439 mil. eur a 397 mil. eur. Následne bude tento  
výpadok klesať a v roku 2028 by malo dôjsť k preklopeniu do plusových hodnôt vo výške 85 mil. eur.  
poslancov. Identifikovať pôvodný úmysel je za týchto okolností korektné... V rozprave [1. a 2. čítanie návrhu zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti] opakovane zaznelo „presun nových kompetencií“, „nové kompetencie, ktoré budú  
prevádzané“, „presúvať ďalšie a ďalšie kompetencie“ a „prenos kompetencií“.“  
84  
Na financovanie nových úloh v rámci preneseného výkonu štátnej správy existuje ústavná garancia v rámci Ústavy, čl. 71  
ods. 1: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady  
takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“.  
Pred zmenou (do júna 2022) dosahoval daňový bonus na dieťa sumy 23,57 eur, 43,60 eur a 47,14 eur (postupne pre deti  
85  
nad pätnásť rokov, deti medzi šiestimi a pätnástimi rokmi, a deti do šesť rokov).  
V porovnaní s akruálnym vplyvom opatrenia na schodok verejnej správy v metodike ESA 2010 je časový priebeh dopadu  
86  
opatrenia na príjmy samospráv mierne oneskorený. Navýšený daňový bonus uplatňovaný v rámci preddavkov zníži príjem  
samosprávy s oneskorením dvoch mesiacov oproti mesiacu, ktorého sa týka.  
Daňový mix je zostavený z celkovej výšky akruálnych daňových príjmov VS posudzovaných Výborom pre daňové prognózy  
87  
(t.j. bez sociálnych a zdravotných odvodov), z ktorých je odrátaný výnos miestnych daní a daňové príjmy  
Environmentálneho fondu a RTVS. Definícia daňového mixu ako možnej alternatívy nie je ustálená, ide o technický  
predpoklad RRZ pre účely ilustrácie dopadov a nemožno ho považovať za návrh RRZ. Príjmy samospráv zohľadňujú  
kompenzáciu z DPPO v rokoch 2023 a 2024.  
37  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Graf 9: Vývoj daňových príjmov oproti roku 2016 v aktuálnej strednodobej prognóze (v mil. eur)  
400  
200  
0
327  
297  
149  
133  
85  
51  
24  
0
-77  
-121  
-200  
-400  
-600  
-228  
-397  
-439  
Rozdiel Samosprávy s vplyvom legislaꢀvy a Daňový mix  
Zdroj: MF SR, odhad a prepočet RRZ  
Organizácie združujúce samosprávy, okrem vplyvov zmien v daňovom bonuse na ich rozpočty,  
negatívne vnímajú viaceré zmeny v zákonoch, ktoré boli prijaté počas roka 2023 a vytvárajú  
neočakávané výdavky (alebo znižujú príjmy) nad rámec príslušných rozpočtov. Išlo najmä o zmeny,  
ktoré zavádzajú triedenie a zhodnocovanie komunálneho odpadu88 a mechanicko-biologické úpravy  
odpadu, povinnosť zabezpečiť verejne prístupné funkčné defibrilátory89, zmeny v zdaňovaní  
pozemkov90, kompetencie pri kontrole malých spaľovacích zariadení91, ako aj vyjednané valorizácie  
platových taríf pre zamestnancov vo verejnej správe na základe kolektívnej zmluvy92. Niektoré mestá  
a obce vnímajú ako nedostatočné financovanie preneseného výkonu štátnej správy na zabezpečenie  
chodu matrík, stavebných úradov, kancelárií Štátneho fondu rozvoja bývania a pod. V dôsledku  
pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá spôsobila utečeneckú krízu, boli samosprávy nútené  
registrovať žiadateľov o ubytovanie z Ukrajiny ako aj začleňovať deti, ktoré utiekli pred vojnou, do škôl,  
čím došlo k zvýšeniu požiadaviek na administratívne kapacity samospráv.  
Podľa RRZ na základe v súčasnosti známych informácií nedošlo v priebehu roku 2023 k vytvoreniu  
nových úloh pre samosprávu, ktoré by si vyžadovali zabezpečenie ich financovania zo strany štátu.  
Naďalej však pretrvávajú dopady výrazného zásahu do výnosu z podielových daní (zvýšenie daňového  
bonusu na deti), ktorých dopady neboli zo strany vlády a parlamentu vopred dostatočne vyhodnotené.  
88  
Novela zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch s účinnosťou od 1. januára 2021 s postupným nábehom povinností.  
Novela č. 285/2023 Z. z. mení zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorá dopĺňa povinnosť zabezpečiť verejne  
89  
prístupný a funkčný defibrilátor obciam s viac ako 500 obyvateľmi a na každých ďalších 5000 obyvateľov, aby bol dostupný  
ďalší funkčný automatický externý defibrilátor.  
Novela č. 2/2023 Z. z., ktorá mení zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady  
90  
dopĺňa osobitný režim zdanenia (nižšie zdanenie) pre plochy využívané na poľnohospodárstvo alebo lesné hospodárstvo.  
Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia prenáša kompetencie na obce pri kontrole malých spaľovacích zariadení  
91  
na tuhé palivo a kvapalné palivo.  
Na základe Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 1. januára 2023 až 31. augusta 2024 došlo  
92  
k zvýšeniu platových taríf štátnych zamestnancov od 1. januára 2023 o 7 % a od 1. septembra 2023 o ďalších 10 %. Došlo  
tiež k navýšeniu platových taríf o 10 % od 1. januára 2023 a o 12 % od 1. septembra 2023 pre učiteľov vysokých škôl  
a výskumných a vývojových zamestnancov, pedagogických zamestnancova odborných zamestnancov pracovníkov.  
38  
 
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Ministerstvo financií v nadväznosti na doložky vplyvov legislatívnych opatrení neeviduje žiadnu úpravu  
pôsobností, ktorá by ustanovovala nové úlohy pre obce alebo vyššie územné celky, na ktoré by bolo  
potrebné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu zodpovedajúce finančné prostriedky.  
Je nevyhnutné, aby v súlade s princípom transparentnosti a efektivity, boli akékoľvek zmeny  
týkajúce sa financovania samospráv vždy predmetom štandardného pripomienkového konania. Tiež  
je potrebné dôsledne dodržiavať a monitorovať vplyvy opatrení tak, aby ústredné orgány štátu  
nevytvárali dodatočné vplyvy na rozpočty samospráv bez ich identifikácie v doložkách vplyvov  
a zároveň, aby nedochádzalo k presunom nových úloh (či už pri výkone originálnej alebo prenesenej  
právomoci samosprávy) na samosprávy bez poskytnutia adekvátneho finančného krytia.  
Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2022  
Ustanovenie ústavného zákona týkajúce sa uloženia pokuty samosprávam pri prekročení limitu dlhu  
vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka nadobudlo účinnosť v roku 2015. Prvýkrát bola  
posudzovaná výška dlhu samospráv ku koncu roka 201593, vykázaná v priebehu roku 2016.  
Monitorovanie výšky dlhu a uloženie pokuty je v kompetencii ministerstva financií.  
Závery vyhodnotenia ministerstvo financií dlhodobo nezverejňuje94, údaje však poskytuje RRZ. Za rok  
2022 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu95 VÚC dosiahla  
ku koncu roka 2022 úroveň 31,9 % bežných príjmov roka 2021. Najvyšší pomer dlhu evidoval  
Bratislavský samosprávny kraj (43,8 %), najnižší dlh dosiahol opakovane Nitriansky samosprávny kraj  
(14,6 %).  
Ministerstvo financií z predložených finančných výkazov za rok 2022 identifikovalo prekročenie  
numerického dlhového limitu celkovo u 34 obcí. V 16 obciach platila výnimka z uloženia pokuty podľa  
čl. 6 ods. 4 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti96. 6 obcí bolo z vyhodnotenia vylúčených  
zo zákonných dôvodov97. S cieľom verifikovať skutočný stav MF SR požiadalo 44 hlavných kontrolórov  
obcí o preverenie poskytnutých údajov. Okrem toho bolo oslovených 46 hlavných kontrolórov obcí,  
ktoré nepredložili potrebné finančné výkazy. Po vyhodnotení odpovedí MF SR postúpilo na správne  
konanie 3 obce. Všetkým z nich bola uložená pokuta98.  
93  
Za rok 2015 boli uložené pokuty v celkovej výške 6 408,67 eur, za rok 2016 v celkovej výške 28 909,20 eur, za rok 2017  
v celkovej výške 9 735,51 eur, za rok 2018 v celkovej výške 165,25 eur, za rok 2019 v celkovej výške 5 688,66 eur, za rok  
2020 v celkovej výške 16 606,68 eur, za rok 2021 v celkovej výške 33 968,20 eur.  
Vyhodnotenia odpovedí kontrolórov, závery správnych konaní a ani opravené výkazy sa nezverejňujú, resp. nevykazujú.  
94  
To vytvára netransparentnosť celého procesu, keďže tieto dodatočné opravy bývajú zásadné. Každoročne je vysoký podiel  
samospráv, ktorým hrozila pokuta, no preverením sa zistilo, že nevykázali všetky údaje správne. Pomer ich dlhu nebol  
potvrdený a pokuta nakoniec nebola uložená.  
Definovaná podľa § 17 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.  
Uplatňuje sa v prípade zmeny starostu/starostky a znamená výnimku z uloženia pokuty počas 24 mesiacov od konania  
95  
96  
ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva.  
Mestská časť Bratislava-Devín (BA) bola v nútenej správe, obce Luhyňa (TV), Bertotovce (PO), Ladomirová (SK), Bešeňová  
97  
(RK) a Baďan (BS) už boli pokutované v minulosti a výška ich zadlženia sa nezvyšovala.  
Pokuta vo výške 300 eur bola uložená aj obci Šuľa (VK). Išlo však o pokutu v zmysle § 20 zákona 583/2004 Z. z., keďže aj  
98  
napriek niekoľkým výzvam obec nepredložila finančné výkazy za rok 2022 a teda nebolo možné vyčísliť sumu dlhu.  
39  
 
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Tab 3: Pokuty uložené obciam za rok 2022 (v eurách)  
Názov obce (Okres)  
Malý Slivník (PO)  
Košice – Kavečany (KE)  
Svidnička (SK)  
Uložená pokuta  
3 905,75  
281,58  
Stav k 10.07.2024  
nezaplatené  
zaplatené  
43,20  
zaplatené  
Spolu  
4 230,53  
Zdroj: MF SR, RRZ  
Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2023  
Za rok 2023 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu VÚC  
dosiahla ku koncu roka 2023 úroveň 29,5 % bežných príjmov roka 2022. Najvyšší pomer dlhu evidoval  
Bratislavský samosprávny kraj (41,5 %), najnižší dlh dosiahol Nitriansky samosprávny kraj (9 %).  
MF SR predbežne identifikovalo 30 obcí, ktoré vykázali prekročenie 60 % limitu dlhu za rok 2023  
a za účelom zistenia reálneho stavu požiadalo hlavných kontrolórov 27 obcí99 o preverenie údajov.  
V súvislosti s možnou pokutou neboli oslovené tri obce – mestská časť Bratislava – Devín je od roku  
2005 v nútenej správe a obciam Luhyňa a Bertotovce boli v minulosti uložené pokuty a ich zadlženie sa  
nezvyšovalo100. Výnimku z uloženia pokuty počas 24 mesiacov od konania ustanovujúceho zasadnutia  
obecného zastupiteľstva z dôvodu, že ich ako starosta/starostka vedie iná fyzická osoba,  
ako v predchádzajúcom volebnom období, má ďalších 7 obcí101. MF SR v snahe verifikovať stav  
a upozorniť na vykázané dlhy informatívne oslovilo aj hlavných kontrolórov týchto obcí.  
Keďže ešte nie je známa výška právoplatne uložených sankcií za rok 2023, na základe údajov  
od ministerstva financií RRZ ilustratívne vyčíslila výšku pokút pre jednotlivé obce (príloha 5). Ak by sa  
vykázané údaje potvrdili, celková výška pokút obcí by dosiahla 131 tis. eur. Pokuty hrozia aj obciam,  
ktoré boli dodatočne oslovené zo strany MF SR z dôvodu nepodania potrebných výkazov, ak by bol ich  
zistený dlh nad limitom. V prípade, že by obec vykázala nižší dlh, ako v skutočnosti bol, na túto  
skutočnosť je povinný upozorniť MF SR príslušný audítor v rámci overovania účtovných závierok obcí.  
Samosprávy majú okrem pravidla o výške dlhu definované aj pravidlo o výške jeho ročných splátok.  
S jeho neplnením však nie sú spojené finančné sankcie. Za rok 2023 toto pravidlo na základe  
vykázaných hodnôt porušilo 158 obcí. Dlhová služba všetkých VÚC bola aj za rok 2022 pod stanoveným  
limitom.  
99  
Okrem toho MF SR oslovilo hlavných kontrolórov 38 obcí, ktoré za rok 2023 nepredložili potrebné výkazy.  
Pokuta sa opakovane ukladá len v prípade zvýšenia zadlženia nad hranicou 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka.  
100  
Neukladá sa, ak nepresiahne sumu 40 eur.  
Okrem týchto 7 obcí platí rovnaká výnimka aj v obciach Bertotovce a Bratislava – Devín, ktorá sa ale prekrýva s inými  
101  
dôvodmi na neuloženie pokuty.  
40  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
V grafe sú zobrazené obce nespĺňajúce aspoň jeden numerický limit § 17 zákona č. 583/2004102  
.
Graf 10: Obce nespĺňajúce limity § 17 zákona č. 583/2004 za rok 2023  
pomer dlhu  
160%  
limit dlhovej  
iba dlhový limit (20 obcí)  
služby  
140%  
iba limit dlhovej služby (178 obcí)  
120%  
oba limity súčasne (10 obcí)  
100%  
80%  
limit dlhu  
60%  
40%  
20%  
pomer dlh. služby  
0%  
0%  
25%  
50%  
75%  
100%  
125%  
150%  
Pozn.: Poloha bubliny reprezentujúcej obec závisí od pomeru dlhu a pomeru dlhovej služby. Veľkosť  
bubliny je daná skutočnými bežnými príjmami za rok 2022. Graf z dôvodu prehľadnosti nezobrazuje celý  
rozsah oboch osí. Výšky dlhov obcí, ktoré vykázali nadmerný dlh, sú uvedené v prílohe 5.  
Zdroj: Štátna pokladnica,  
MF SR, RRZ  
3.3. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov  
Článok 7 ústavného zákona ukladá RRZ, aby na svojom webovom sídle zverejnila metodológiu  
výpočtov a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti, merajúceho  
pokrok v dlhodobej udržateľnosti verejných financií. RRZ túto svoju povinnosť splnila. Pri výpočte  
ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti sa zohľadnili zákonom stanovené zdroje údajov103  
.
Ústavný zákon obsahuje aj povinnosť zavedenia záväzných limitov na verejné výdavky, pričom  
postup ich určenia má stanoviť iný zákon. Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) dňa 16. marca  
2022 schválila novelizáciu zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy,  
čím po 11 rokoch od účinnosti ústavného zákona uzákonila limity verejných výdavkov ako hlavný  
rozpočtový nástroj na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Táto novela nadobudla  
účinnosť 1. apríla 2022 a ustanovenia definujúce limit verejných výdavkov104 platili do 31. júla 2024.  
Limity sa mali prvýkrát uplatniť v Rozpočte verejnej správy na roky 2023 až 2025 (podrobne v boxe 5).  
NR SR však uzákonila výnimku, vďaka ktorej nebola vláda povinná zosúladiť rozpočet s limitom  
verejných výdavkov počas roka 2023 v dôsledku aktivácie všeobecnej únikovej klauzuly pravidiel Paktu  
stability a rastu105. Následne, schválený Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 nebol zostavený  
102  
Prvým limitom je dlhový strop na úrovni 60 %, druhým je 25 % limit dlhovej služby.  
Metodológia výpočtu a použité predpoklady sú zverejnené v diskusnej štúdii s názvom Ako vyhodnocovať dlhodobú  
103  
udržateľnosť verejných financií?. Postup zostavenia základného scenára verejných financií je zverejnený v diskusnej štúdií  
s názvom Zostavenie základného scenára vývoja verejných financií. Výpočet ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti vrátane  
popisu zdrojových údajov je uvedený v správach o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktoré RRZ každoročne  
zverejňuje do konca apríla, resp. do 30 dní od schválenia programového vyhlásenia vlády.  
104  
Konkrétne ide o §30aa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v ktorom bol limit verejných výdavkov  
definovaný, vrátane spôsobu jeho výpočtu, aktualizácie, hodnotenia jeho plnenia a únikových klauzúl.  
Podľa hodnotenia Rady došlo k prekročeniu platného limitu pre rok 2023 o 1,0 mld. eur (0,8 % HDP) najmä z dôvodu  
105  
trvalého zvýšenia výdavkov na 13. dôchodky a zdravotníctvo. Plánovaným cieľom limitu na rok 2023 bolo zlepšenie  
41  
 
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
v súlade s platným výdavkovým limitom106, 107, čím došlo k porušeniu zákona. V skutočnosti tak počas  
účinnosti tejto novely nikdy nedošlo k efektívnej aplikácii pravidla a k záväznému použitiu limitu  
verejných výdavkov ako hlavného rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti  
v zmysle ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
Box 5: Implementácia limitu verejných výdavkov  
Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) dňa 16. marca 2022 schválila novelizáciu zákona č. 523/2004  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy, čím uzákonila limity verejných výdavkov ako hlavný rozpočtový  
nástroj na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Táto novela nadobudla účinnosť 1. apríla  
2022 a ustanovenia definujúce limit verejných výdavkov108 platili do 31. júla 2024.  
Prvý limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025  
Limity sa mali prvýkrát uplatniť v Rozpočte verejnej správy na roky 2023 až 2025. Nevyhnutným predpokladom  
ich implementácie bola dohoda na metodike ich výpočtu s MF SR. Dohoda s MF SR na metodike výpočtu limitu  
sa dosiahla až 22. decembra 2022 (niekoľko hodín po schválení rozpočtu). RRZ bezprostredne po dohode  
predložila do NR SR vypočítané limity verejných výdavkov na roky 2023 až 2025.  
Do zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 bola pozmeňujúcim návrhom doplnená suma limitu verejných  
výdavkov na rok 2023, ktorá sa zhodovala so sumou, ktorú RRZ následne predložila do NR SR. Zákon o štátnom  
rozpočte na rok 2023 schválila NR SR dňa 22. decembra 2022. Vzhľadom na únikovú klauzulu109 platnú počas  
aktivácie všeobecnej únikovej doložky pravidiel Paktu stability a rastu vyhlásenej Radou EÚ nemala vláda  
počas roka 2023 povinnosť zosúladiť rozpočet na rok 2023 s platným limitom za predpokladu, že to neohrozí  
fiškálnu udržateľnosť.  
NR SR schválila predložené limity na roky 2023 až 2025 dňa 1. februára 2023 uznesením č. 1964. Schválením  
novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a následne aj limitov verejných výdavkov národnou  
radou došlo k odstráneniu stavu porušujúceho ústavný zákon110. Proces od schválenia novely zákona  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý zaviedol limity verejných výdavkov, po schválenie prvých  
limitov v NR SR trval 322 dní.  
Rada dňa 30. júna 2023 zverejnila aktualizáciu platného limitu verejných výdavkov a predložila ju na rokovanie  
výborov NR SR. Aktualizovaný limit bol schválený len Výborom pre hospodárske záležitosti a nebol schválený  
Výborom pre financie a rozpočet, preto aktualizovaný limit nevstúpil do platnosti.  
dlhodobej udržateľnosti o 0,2 % HDP, avšak skutočný vývoj výdavkov spadajúcich pod limit prispel v roku 2023 k zhoršeniu  
dlhodobej udržateľnosti o 0,6 % HDP.  
Vzhľadom na to, že v čase schvaľovania rozpočtu vládou a národnou radou nebol schválený limit verejných výdavkov  
106  
na roky 2024 až 2027, ktorý predložila RRZ do NR SR dňa 15. decembra 2023, platným limitom bol limit schválený  
1. februára 2023 uznesením NR SR č. 1964. RRZ vo svojom stanovisku k právnej záväznosti limitu verejných výdavkov  
upozorňovala, že limit schválený 1. februára 2023 nestratil platnosť uplynutím volebného obdobia NR SR.  
107  
Skupina 31 poslancov NR SR dňa 29. februára 2024 podala na Ústavný súd SR Návrh na začatie konania o súlade právnych  
predpisov a pozastavenie účinnosti zákona podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd SR prijal uvedený  
návrh na ďalšie konanie v plnom rozsahu, pričom bude posudzovať súlad zákona č. 534/2023 Z. z. o štátnom rozpočte  
na rok 2024 s vybranými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky (vrátane článku 55a) a ústavným zákonom  
č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Súčasťou podania je aj argumentácia o tom, že rozpočet nie je zostavený  
v súlade s limitom verejných výdavkov a prispieva k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.  
108  
Konkrétne ide o §30aa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v ktorom bol limit verejných výdavkov  
definovaný, vrátane spôsobu jeho výpočtu, aktualizácie, hodnotenia jeho plnenia a únikových klauzúl.  
Dňa 22. decembra 2022 národná rada schválila ďalšiu novelu zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej  
109  
správy, ktorá s účinnosťou od 31. decembra 2022 zaviedla novú výnimku pre vládu z povinnosti zosúladiť rozpočet  
verejnej správy s limitom verejných výdavkov, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka na úrovni Európskej únie.  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
110  
zo dňa 31.07.2020, s. 29: „Ak v súčasnosti nejestvujú efektívne výdavkové limity, ktorých existenciu predpokladá čl. 7 ods.  
3 v spojení s čl. 1 ÚZoRZ, potom ide o protiústavný stav, za ktorý nesú zodpovednosť tie subjekty, ktoré majú povinnosť  
tieto limity v adekvátnej podobe vytvoriť. Je dôležité im túto skutočnosť intenzívne pripomínať a pritom zdôrazňovať,  
že nejde o maličkosť, ale o otázku dodržiavania ústavného poriadku štátu.“  
42  
 
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Následne Rada bola povinná vypočítať limit verejných výdavkov, ak v roku konania volieb do Národnej rady  
Slovenskej republiky nebolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde  
do 30. septembra po voľbách do NR SR. Tento limit nepodliehal schvaľovaniu NR SR, ani jej výbormi, nakoľko  
išlo len o tzv. indikatívny limit. Jeho účelom bolo indikovať novej vláde, ktorá mala vzniknúť po voľbách do NR  
SR, sumy limitu verejných výdavkov na celé jej volebné obdobie. Rada takýto indikatívny limit verejných  
výdavkov na roky 2024 až 2027 zverejnila dňa 2. novembra 2023.  
Limit verejných výdavkov na roky 2024 až 2027 pre novú vládu po voľbách  
Po voľbách do NR SR, ktoré sa konali 30. septembra 2023, došlo k schváleniu programového vyhlásenia vlády  
a k vysloveniu dôvery vláde dňa 21. novembra 2023. Od tohto momentu mala Rada 60 dňovú zákonnú lehotu  
na predloženie vypočítaného limitu verejných výdavkov pre novú vládu111. Zámerom Rady bolo pripraviť jeho  
výpočet včas tak, aby mohol byť zapracovaný do rozpočtu verejnej správy. MF SR však nevyvinulo dostatočné  
úsilie na to, aby mohli byť požiadavky nových limitov zahrnuté do rozpočtu verejnej správy.  
Limit verejných výdavkov na roky 2024 až 2027 RRZ zverejnila a doručila do NR SR dňa 15. decembra 2023  
a splnila tak zákonné povinnosti s vyše mesačným predstihom. Tieto výdavkové limity zahŕňali stav ku dňu  
schválenia programového vyhlásenia vlády.  
Po schválení limitov v NR SR mohla vláda požiadať RRZ o ich aktualizáciu tak, aby odrážali vplyvy legislatívnych  
opatrení schválených v NR SR, a ktoré boli zahrnuté do Rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026. RRZ  
bola následne pripravená bezodkladne predložiť aktualizáciu limitu tak, aby odzrkadľoval schválené  
legislatívne zmeny v NR SR s vplyvom na príjmy verejnej správy a/alebo dlhodobú udržateľnosť verejných  
financií112  
.
Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026 však nebol zostavený v súlade s platným výdavkovým limitom  
a takýto rozpočet neobsahujúci limity verejných výdavkov schválila národná rada dňa 21. decembra 2023.  
Opomenutím limitu, ktorý bol v tom čase hlavným nástrojom na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti  
verejných financií, podľa názoru Rady došlo k porušeniu čl. 55a Ústavy SR, v ktorej sa Slovenská republika  
zaväzuje chrániť udržateľnosť svojho hospodárenia, ako aj čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011, ktorý  
stanovuje požiadavku určenia limitu verejných výdavkov a to nielen ako formálnu existenciu limitu,  
ale aj potrebu implementácie v rozpočtovom procese113  
.
Následne poslanci NR SR dňa 2. februára 2024 neschválili predložený limit verejných výdavkov na roky 2024  
až 2027114, ktoré vypočítala Rada v súlade s ustanoveniami zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.  
Neschválením limitu a nezahrnutím platného limitu do rozpočtu došlo k znefunkčneniu tohto pravidla.  
Namiesto zahrnutia platného limitu verejných výdavkov do rozpočtu verejnej správy na roky 2024  
až 2026, Vláda SR dňa 2. mája 2024 schválila zmenu zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách  
verejnej správy, ktorou sa menia aj pravidlá určovania limitu verejných výdavkov s účinnosťou  
od 1. augusta 2024. Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní dňa 9. mája 2024 tento vládny  
návrh zákona schválila. Rada vzniesla k tejto novelizácii viacero zásadných pripomienok.  
111  
Keďže k schváleniu programového vyhlásenia vlády na roky 2023 až 2027 a vyslovení dôvery vláde došlo dňa  
21. novembra 2023, zákonný termín pre RRZ na výpočet limitu verejných výdavkov na roky 2024 až 2027 by uplynul  
20. januára 2024.  
Aktualizované limity schvaľuje Výbor NR SR pre financie a rozpočet a Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti.  
112  
113  
Zo stanoviska k právnej záväznosti limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025, ktorý si dala vypracovať RRZ vyplýva,  
že: „Zákonodarca je preto oprávnený upraviť postup pri určení limitu verejných výdavkov podľa svojho uváženia, no čl. 7  
ods. 3 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. ho neoprávňuje na to, aby kľúčová vlastnosť (záväznosť) nahradil právne  
nezáväznou proklamáciou.“  
114  
Tento limit obsahoval makroekonomické a daňové predpoklady zohľadňujúce legislatívny stav v čase schválenia  
programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde dňa 21. novembra 2023 v súlade s požiadavkami zákona  
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.  
43  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Pre rok 2024 táto novela ustanovuje limit verejných výdavkov, ktorý vychádza z odporúčaní Rady EÚ  
z júna 2023 pre maximálny rast čistých výdavkov na úrovni 5,7 %.  
Nový limit verejných výdavkov bude vypočítavať ministerstvo financií a pravidlo bude od roku 2025  
v plnej miere naviazané na reformované európske pravidlá Paktu stability a rastu. Podľa názoru Rady,  
schválené zmeny fungovania limitu sú pravdepodobne v rozpore s konceptom ochrany dlhodobého  
hospodárenia Slovenskej republiky zakotvenej v čl. 55a Ústavy SR a v ústavnom zákone o rozpočtovej  
zodpovednosti. Možno ich vnímať ako významné oslabenie doterajšieho rámca pravidiel, keďže  
limity verejných výdavkov naviazané na európske pravidlá nedostatočne115 zohľadňujú potrebu  
dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti na 50-ročnom horizonte.  
Táto zmena môže viesť k pomalšiemu trvalému ozdraveniu verejných financií a aj k jeho  
odďaľovaniu. Nové pravidlo limitu verejných výdavkov nevyžaduje na rok 2024 žiadnu konsolidáciu  
a jeho splnenie je možné aj pri zhoršení dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Konsolidácia  
verejných financií by mala začať od roku 2025 a jej prísnosť ovplyvní aj to, či Európska komisia umožní  
jej rozloženie na dlhšie ako štvorročné obdobie. Podľa RRZ nemusia byť nové limity dostatočne funkčné  
a pružné. Budú sa totiž vyznačovať zdĺhavým procesom korekcie v prípade ich nedodržiavania, menšou  
precíznosťou proti možnému obchádzaniu116 a vyššou rigiditou v prípade kríz.  
Rada vo svojich hodnoteniach opakovane upozorňovala, že ústavné ukotvenie výdavkových limitov by  
výrazne prispelo k ich záväznosti a zároveň by výrazne znížilo riziko, že limity ako nástroj rozpočtovej  
politiky by podliehal zmenám, ktoré oslabia alebo úplne zrušia schopnosť zabezpečovať efektívne  
napĺňanie cieľa dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií.  
3.4. Odporúčania RRZ na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti  
Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti RRZ sformulovala odporúčania117  
ktoré by tieto pravidlá posilnili:  
,
Potreba novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
•
•
Sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy na základe  
doterajších skúseností (prísnejšie opatrenia pri prekročení nižších sankčných pásiem, ochrana  
ekonomiky pred prudkou zmenou v rozpočtovej politike za predpokladu dostatočnej  
konsolidácie, väčší rozdiel medzi spodným a horným sankčným pásmom, minimalizovať  
možnosť formálneho plnenia resp. obchádzania sankcií).  
Posilniť záväznosť limitov verejných výdavkov ich ústavným ukotvením a ich opätovné  
prepojenie na koncept dosiahnutia a ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia  
Slovenskej republiky v zmysle článku 55a Ústavy SR.  
115  
116  
Nové európske pravidlá vyžadujú kompenzovanie odhadovaných nákladov na starnutie populácie len v 10-ročnom  
horizonte.  
Nové európske pravidlá nezaručujú plnohodnotné premietnutie spomalenia rastu výdavkov do trvalého ozdravovania  
verejných financií, nakoľko nedostatočne rozlišujú medzi trvalými a dočasnými opatreniami (napr. zníženie príspevkov  
do 2. piliera, zrušenie dotácií na energopomoc, alebo dočasné zvýšenie daní).  
117  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní zo správy RRZ z augusta 2023 je uvedené v prílohe č. 3.  
44  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
•
•
•
Stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív  
samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a predchádzaniu prípadnej  
platobnej neschopnosti.  
Uskutočniť audit kompetencií obcí a vyšších územných celkov, ktorý by vytvoril porovnávaciu  
základňu pre vyhodnotenie toho, či úpravy pôsobností samosprávy sú spojené s adekvátnym  
financovaním zo strany štátu.  
Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv, uložených  
sankciách, prebiehajúcich konaniach a zdôvodniť prípady, ktoré neviedli k uloženiu sankcií  
napriek prvotnej identifikácii nesplnenia záväzných pravidiel. Plnenie dlhového pravidla  
samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však  
nezverejnilo ani jedno vyhodnotenie.  
45  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
4. Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti sú v ústavnom zákone definované v článkoch 8 a 9. Tie sa týkajú  
výborov pre makroekonomické a daňové prognózy (článok 8), ako aj zverejňovania dôležitých  
informácií a údajov o verejných financiách (článok 9). Súčasťou tejto kapitoly je aj informácia o činnosti  
a prístupe RRZ k údajom potrebným na vykonávanie svojho mandátu (článok 4, odsek 2).  
4.1. Výbory  
Zákon stanovuje požiadavky na nezávislé posúdenie makroekonomických predpokladov a daňovej  
prognózy, ktoré sú nevyhnutné pre realistické zostavenie fiškálneho rámca. Realistickosť  
makroekonomických predpokladov, resp. predpokladaného vývoja daňových a vybraných nedaňových  
príjmov ako aj vybraných výdavkov118 hodnotia členovia Výboru pre makroekonomické prognózy  
(VpMP), resp. členovia Výboru pre daňové prognózy (VpDP). Výbory boli zriadené ako poradné orgány  
ministra financií s cieľom zvýšenia transparentnosti rozpočtového procesu. Podľa zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti sú výbory povinné vypracovať a zverejniť prognózy najneskôr do 15. februára a 30. júna  
príslušného rozpočtového roka. Výbory môžu zasadať aj viackrát ako stanovuje zákon. Výbory fungujú  
nezávisle119, Kancelária RRZ je členom VpMP aj VpDP. V roku 2023 zasadal VpMP päťkrát a VpDP  
šesťkrát. Termíny zverejnenia prognóz boli v súlade s ústavným zákonom.  
Tab 4: Zasadnutia Výboru pre daňové prognózy a zverejnenie prognóz  
Povinný  
termín do  
15.02.  
Povinný  
termín do  
30.06.  
zasadnutie  
VpMP  
zverejnenie  
prognóz  
zasadnutie  
VpDP  
zverejnenie  
prognóz  
01.02.2023  
07.02.2023  
09.02.2023  
15.02.2023  
14.06.2023 13.09.2023 08.11.2023 05.12.2023  
Výbor pre  
makroekonomické  
prognózy  
29.06.2023 28.09.2023 21.11.2023 12.12.2023  
14.11.2023  
30.03.2023  
(per rollam)  
22.06.2023 21.09.2023  
07.12.2023  
(per rollam)  
Výbor pre daňové  
prognózy  
31.03.2023 29.06.2023 28.09.2023 21.11.2023 12.12.2023  
Zdroj: MF SR  
Podľa článku 9, odseku 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bola splnená povinnosť  
zverejniť najmenej dvakrát ročne prognózy vypracované výbormi v zákonom stanovených  
termínoch.  
Prognóza daňových a odvodových príjmov, ako aj vybraných nedaňových príjmov a výdavkov, bola  
schválená Výborom pre daňové prognózy (VpDP) v decembri 2023. V procese prijímania Rozpočtu  
118  
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti pojednáva v pravidlách rozpočtovej transparentnosti o prognózach daňových  
a odvodových príjmov. Tieto položky sú predmetom VpDP, pričom od júna 2021 výbor hodnotí realistickosť daňových  
a odvodových príjmov spolu s vybranými nedaňovými príjmami ako celok. Zároveň v priebehu roka 2021 začali  
hodnoteniu výboru podliehať aj vybrané výdavky.  
119  
Nejde o úplnú nezávislosť, keďže podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú výbory poradnými orgánmi  
ministra financií. Ako príklad možno uviesť Čl. 6 ods. 1 Štatútu VpDP a Štatútu VpMP, na základe ktorého bola možná  
zmena štatútu okrem zmeny prílohy len na návrh ministra financií SR. Táto podmienka bola zo štatútov oboch výborov  
vypustená s účinnosťou od júna 2023.  
46  
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
verejnej správy na roky 2024 až 2026 a s ním súvisiaceho tzv. lex konsolidácia prišlo ku legislatívnym  
úpravám nad rámec toho, čo bolo predmetom decembrového zasadnutia VpDP. Dodatočne bola  
upravená účinnosť zvýšenia sadzby zrážkovej dane z dividend a k dodatočným úpravám došlo  
aj pri spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Použité prognózy v rozpočte verejnej správy na roky  
2024 až 2026 tak neboli v súlade s aktualizovaným legislatívnym stavom120  
.
Výbor pre daňové prognózy v súčasnosti prognózuje približne 86 % celkových daňových a nedaňových  
príjmov podľa metodiky ESA2010121, čo predstavuje takmer štyri pätiny (78 %) celkových príjmov  
verejnej správy (grafy 11 a 12). Zároveň podlieha schvaľovaniu výboru takmer 22 % bežných výdavkov.  
Rozšírenie položiek, ktoré sú od roku 2021 predmetom posudzovania nezávislým výborom, vníma RRZ  
pozitívne, nakoľko sa z dôvodu zvýšenej transparentnosti zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia  
rozpočtovaných príjmov, resp. výdavkov.  
Graf 11: Podiely zložiek príjmov verejnej správy  
(%, ESA2010)  
Graf 12: Podiely zložiek prognózovaných výborom  
v roku 2023 (%, ESA2010)  
%, p.b.  
8,3  
6,0  
100  
50  
0
5,8  
10,9  
83,3  
85,7  
Príjmy (daň. a nedaň.) prognózované VpDP  
Neprognózované - vplyv metodiky*  
Ostatné (daň. a nedaň.) príjmy neprognóz. VpDP  
Daňové príjmy  
Granty a transfery  
Nedaňové príjmy  
* Ide o štátom platené poistné za vybraný okruh osôb a imputované poistné. Sú to transakcie medzi subjektmi  
verejnej správy, ktoré sa v zmysle metodiky ESA2010 nekonsolidujú a navyšujú daňové príjmy a výdavky  
verejnej správy o rovnakú sumu.  
Zdroj: RRZ, ŠÚ SR  
4.2. Zverejňovanie údajov  
Táto časť hodnotí, či materiály Rozpočet verejnej správy na roky 2024-2026 a Súhrnná výročná správa  
Slovenskej republiky za rok 2022 obsahovali všetky náležitosti vymedzené v ústavnom zákone  
(článok 9).  
120  
V rámci schvaľovania RVS na roky 2024 až 2026 v dňoch 19-22. decembra 2023 došlo v parlamente k niekoľkým zmenám  
zákonov s vplyvom na verejné financie (zrážková daň a spotrebná daň z tabakových výrobkov). Okrem vyššie uvedených  
zmien zákonov schválených v parlamente bol 10. januára 2024 vládou SR schválený návrh zákona týkajúci sa  
13. dôchodkov. Výdavky na toto opatrenie boli zahrnuté v rozpočte v rámci rezervy, avšak z hľadiska transparentnosti  
bolo dôležité, aby ich vplyv posúdil Výbor pre daňové prognózy. O zmenách, ktoré neboli zahrnuté do RVS 2024-2026,  
informoval listom riaditeľ IFP dňa 12. januára 2024, pričom k zmene daňovej legislatívy došlo ešte v decembri. Prognóza  
upravená o predmetné legislatívne zmeny bola schválená členmi výboru vo februári 2024 v rámci 76. zasadnutia per  
rollam.  
121  
Daňové príjmy v metodike ESA2010 tvoria Dane z produkcie a dovozu (D.2), Bežné dane z dôchodkov, majetku (D.5),  
Príspevky na sociálne zabezpečenie (D.61) a Dane z kapitálu (D.91). Nedaňové príjmy v metodike ESA2010 zahrňujú Tržby  
(P.11 + P.12 + P.131) a Dôchodky z majetku (D.4).  
47  
 
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
4.2.1. Rozpočet verejnej správy  
Proces prípravy rozpočtu ako aj schválené dokumenty by mali rešpektovať pravidlá transparentnosti  
definované v ústavnom zákone. Dátové požiadavky by mali zabezpečiť lepšiu informovanosť o celkovej  
situácii v rozpočte a o realizovaných politikách. Podľa ústavného zákona by súčasťou návrhov  
rozpočtov subjektov verejnej správy mali byť údaje o skutočnom plnení za predchádzajúce dva  
rozpočtové roky, očakávaná skutočnosť a rozpočet bežného roka ako aj rozpočtované položky  
v horizonte nadchádzajúcich troch rokov. Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať tieto údaje  
do 30 dní od schválenia ich rozpočtu a do 60 dní od skončenia rozpočtového roka. Rozpočet verejnej  
správy by mal obsahovať nasledujúce informácie:  
•
•
•
•
•
•
•
konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
stratégiu riadenia štátneho dlhu,  
daňové výdavky,  
implicitné záväzky,  
podmienené záväzky,  
jednorazové vplyvy,  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 vláda schválila 12. decembra 2023, NR SR ho  
vzala na vedomie spolu so schválením zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 na 6. schôdzi dňa  
21. decembra 2023.  
Hodnotenie plnenia zákonom daných požiadaviek  
V Rozpočte verejnej správy na roky 2024 až 2026 sú uvedené všetky zákonom definované údaje  
s výnimkou informácií o väčšine podnikov s majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva SR  
(zdravotnícke zariadenia a Všeobecná zdravotná poisťovňa). Popis obsahu rozpočtu je uvedený  
v boxe 6. Po obsahovej stránke neboli niektoré údaje dostatočne vysvetlené a zdôvodnené, čo sťažilo  
jeho vyhodnotenie a identifikáciu potenciálnych rizík122  
.
Box 6: Obsah dokumentov popisujúcich rozpočet verejnej správy  
Rozpočet verejnej správy na roky 2024-2026  
Rozpočet verejnej správy na roky 2024-2026 (RVS 2024-2026) obsahuje hlavnú knihu a 8 príloh. Tabuľky  
rozpočtu obsahujú údaje za roky 2021 až 2026 v zmysle požiadaviek ústavného zákona.  
Súčasťou hlavnej knihy rozpočtu je analýza vývoja vo verejných financiách za rok 2023. Najvýznamnejšie  
pozitívne a negatívne faktory, ktoré sa podpisujú pod očakávané výsledky roka 2023, prezentujú tabuľky  
v členení podľa klasifikácie ESA2010 a bližšie ich rozvíja text, prípadne ilustrujú grafy.  
Predložená aktualizácia stratégie riadenia štátneho dlhu na rok 2023 (príloha č. 6) vychádza zo Stratégie  
riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018123. V uplynulom období sa podľa MF SR podarilo zlepšiť  
parametre portfólia štátneho dlhu cez predĺženie splatností a durácie a dosiahnuť tak cielenú úroveň priemeru  
krajín OECD, EÚ a eurozóny. Dosiahnutie cieľových hodnôt bolo možné vďaka nízkym úrokovým sadzbám  
122  
RRZ dodatočne požiadala o sprístupnenie dát a zodpovedanie doplňujúcich otázok. MF SR požiadavke vyhovelo a niektoré  
témy boli ďalej hlbšie konzultované.  
Stratégia riadenia štátneho dlhu sa aktualizuje každé štyri roky. Zámerom MF SR bolo aktualizovať stratégiu  
po parlamentných voľbách, ktoré sa konali v februári 2020. K aktualizácii však zatiaľ nedošlo.  
123  
48  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
vyvolaným menovou politikou ECB, ktorá umožnila Slovensku znížiť riziko portfólia štátneho dlhu  
bez dodatočných výdavkov pre štátny rozpočet. Od roku 2022 došlo k prudkému rastu sadzieb, čo sa postupne  
premieta do nákladov na obsluhu štátneho dlhu. Zároveň slovenská ekonomika a riadenie štátneho dlhu čelia  
výzvam spôsobeným bezpečnostnou a energetickou krízou. Napĺňanie Stratégie riadenia štátneho dlhu  
a zlepšujúca sa likvidita slovenských štátnych cenných papierov na sekundárnom trhu zabezpečili podľa MF SR  
bezproblémové financovanie počas krízy. S ohľadom na v tom čase aktuálny makroekonomický vývoj a situáciu  
na finančných trhoch nedošlo k modifikovaniu kvantitatívnych cieľov riadenia rizika a ani ostatných cieľov  
stanovených v pôvodnej Stratégii riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018.  
Zverejňovanie daňových výdavkov umožňuje presnejšie posúdiť náklady realizovaných politík vlády. Povinnosť  
reportovania daňových výdavkov a ich vplyvu na daňové príjmy vyplýva aj zo smernice Rady 2011/85/EÚ  
o požiadavkách na rozpočtové rámce členských krajín. Vyčíslenie daňových výdavkov v rámci RVS 2024-2026  
(v časti 3.4 hlavnej knihy) vychádza z manuálu MF SR.  
Implicitné záväzky predstavujú skryté zadlženie verejného sektora nad rámec oficiálnych štatistík o dlhu.  
Okruh implicitných záväzkov aktuálne zahŕňa náklady spojené so starnutím populácie (výdavky na dôchodky,  
zdravotníctvo, dlhodobá starostlivosť a školstvo), náklady spojené s likvidáciou jadrových zariadení, ako aj PPP  
projekty (obchvat D4/R7; rýchlostná cesta R1 a väzenské zariadenie v Rimavskej Sobote). Súčasťou  
implicitných záväzkov sú aj odhady zvýšených platieb do rozpočtu EÚ súvisiace so splácaním výdavkov z Plánu  
obnovy pre Európu v rámci nástroja „Next Generation EU“. Podľa aktuálneho prepočtu MF SR uverejneného  
v rámci prílohy č. 5 dosahujú celkové implicitné záväzky 247,6 % HDP, čo predstavuje pokles oproti rozpočtu  
na roky 2023 až 2025 o zhruba 100 p. b. HDP124. V zmysle prijatej metodiky MF SR pre výpočet implicitných  
záväzkov došlo k štandardnému posunu horizontu, na ktorom MF SR porovnáva implicitné záväzky  
na konečnom horizonte a to o rok, teda do roku 2066. V budúcnosti by bolo vhodné predĺžiť konečný horizont  
pre odhad implicitných záväzkov tak, aby v čo najlepšej možnej miere zachytil celý cyklus odhadovaného  
vývoja nákladov spojených so starnutím populácie.  
Podmienené záväzky verejnej správy (príloha č. 4) sú definované ako iné pasíva účtovnej jednotky vykazované  
v poznámkach v rámci individuálnej účtovnej závierky. Ich potenciálne vplyvy na verejné financie sú často  
ťažko kvantifikovateľné, preto sa v podkladoch MF SR uvádzajú tieto záväzky v plnej (nominálnej) výške. MF SR  
ich ku koncu roka 2022 vyčíslilo na 20,6 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 0,4 mld. eur125  
spôsobený najmä zvýšením hodnoty hroziacich a prebiehajúcich súdnych sporov.  
Osobitá časť RVS na roky 2024-2026 (časť 2.8) je venovaná jednorazovým a dočasným vplyvom. Ministerstvo  
financií v rokoch 2022 až 2024 identifikovalo jednorazové opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia  
COVID-19, riešením dopadov energetickej krízy, vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu a vysporiadaním platieb  
do rozpočtu EÚ kvôli nezrovnalostiam pri preclievaní tovaru z tretích krajín. V roku 2022 sú súčasťou  
protiinflačné opatrenia, 14. dôchodky a dotácie pre sociálne služby. V ďalších rokoch rozpočet neuvažuje  
s jednorazovými opatreniami (spĺňajúcimi definíciu európskych fiškálnych pravidiel).  
Príloha č. 3 rozpočtu obsahuje základné informácie o hospodárení štátnych podnikov (vlastné imanie,  
hospodársky výsledok). Štátne podniky sú členené podľa vlastníckeho podielu kapitol štátneho rozpočtu,  
pričom v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva SR s výnimkou Debitum, a.s. absentujú spoločnosti  
124  
Zmena bola podľa MF SR spôsobená primárne reformou dôchodkového systému, ktorú parlament schválil v poslednom  
štvrťroku 2022, ale vzhľadom na termín jej schválenia už nebola zahrnutá do výpočtu implicitných záväzkov v rámci RVS  
na roky 2023 – 2025 (zmeny v I. pilieri dôchodkového systému). Ďalšími faktormi s pozitívnym vplyvom bola aktualizácia  
makroekonomických predpokladov (najmä vývoj nominálneho HDP), aktualizácia dlhodobých demografických  
a makroekonomických predpokladov slúžiacich na prípravu dlhodobých projekcií EK. Legislatívne opatrenia schválené  
vládou (zvýšenie 13. dôchodku a zníženie príspevkov do II. piliera) mali približne neutrálny vplyv.  
125  
Medziročný nárast predstavuje 383 654 tis. eur (resp. 57 695 tis. eur po konsolidácii). Úrad pre dohľad nad zdravotnou  
starostlivosťou vykázal hodnotu sporu so súkromnou zdravotnou spoločnosťou z dôvodu rozhodnutia úradu pri registrácii  
novej súkromnej zdravotnej poisťovni (z roku 2005), v ktorom spoločnosť požaduje zaplatiť 280 000 tis. eur, kým Úrad  
požaduje o zamietnutie v celom rozsahu. Medzi ďalšie faktory medziročného nárastu zaraďujeme aj hodnotu založeného  
majetku Slovenských elektrární, a. s. v prospech banky, ktorá sa medziročne zvýšila o 94 813 tis. eur. Rovnako,  
Ministerstvo financií SR zvýšilo podsúvahový záväzok z kapitálových vkladov na požiadanie v niektorých medzinárodných  
inštitúciách (69 617 tis. eur). Naopak, medziročný pokles záväzkov nastal kvôli zníženiu hodnoty súdnych sporov  
vzniknutých v minulosti u niektorých subjektov (Kancelária národnej rady SR (179 340 tis. eur), MH Manažment, a.s.  
(34 047 tis. eur)) a poklesli aj záruky Ministerstva financií SR (97 736 tis. eur).  
49  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
a ich výsledky hospodárenia spadajúcich pod MZ SR (jednotlivo nie sú uvedené ani v iných častiach rozpočtu).  
Ide konkrétne o zdravotnícke zariadenia (s právnou formou a.s. a š.p.). Predpokladané smerovanie štátnych  
podnikov nie je, podobne ako v minulých rozpočtoch VS, v ďalších rokoch podrobnejšie zdôvodnené,  
čo sťažuje vyhodnotenie potenciálneho rizika pre verejnú správu plynúceho z ich hospodárenia. Pre úplné  
vyhodnotenie rizika by bolo vhodné zahrnúť aj ukazovatele o hospodárení podnikov MH Manažment  
doplnené o stručný popis predpokladaného vývoja.  
Návrh rozpočtového plánu na rok 2024  
V zmysle požiadaviek Európskej komisie sa súbežne predkladal aj Návrh rozpočtového plánu SR na rok 2024,  
ktorý poskytuje doplňujúce informácie k predkladanému rozpočtu. Materiál predstavuje analytický pohľad  
na hospodárenie verejnej správy. Definujú sa v ňom ciele vlády na nadchádzajúce obdobie, k dispozícii je  
kvantifikácia niektorých opatrení na dosiahnutie stanovených cieľov, vyčíslenie fiškálnych ukazovateľov ako  
štrukturálne saldo rozpočtu, čistý dlh VS a dlhodobá udržateľnosť. Materiál informuje o reforme fiškálnych  
pravidiel EÚ a z nich vyplývajúcich odporúčaní pre Slovensko. Chýbajúcou časťou bol scenár nezmenených  
politík, ktorý bol dodatočne vyžiadaný a následne ministerstvom financií poskytnutý RRZ.  
Hodnotenie rozpočtu z pohľadu zámerov ústavného zákona  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah rozpočtu posudzuje rozpočtovú  
transparentnosť aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených  
v dokumentoch rozpočtu, kvality poskytnutých informácií v rozpočte, konzistentného použitia  
metodiky ESA2010 a miery kontroly parlamentu nad schvaľovaním a plnením rozpočtu.  
Za najvýznamnejšie pozitívum RRZ považuje:  
•
Úrokové príjmy a náklady spojené s emisiou štátneho dlhu boli rozpočtované v súlade  
s metodikou ESA2010. Táto zmena popri zvýšení porovnateľnosti rozpočtovaných  
a vykazovaných údajov umožnila aj presnejší výpočet limitu verejných výdavkov126  
.
Za najvýznamnejšie nedostatky rozpočtu RRZ považuje:  
•
Rozpočet nebol zostavený v súlade s rozpočtovými cieľmi na roky 2024 až 2026. V roku 2024  
bol cieľ rozpočtu stanovený vládou naplnený vďaka zaznamenaniu financovania časti  
energopomoci zo zdrojov EÚ, čo však vzhľadom na načasovanie pomoci v roku 2023 bolo  
v rozpore s princípmi ESA2010 (vplyv 0,4 % HDP) a RRZ na to včasne upozorňovala. V ďalších  
rokoch chýbali konkrétne konsolidačné opatrenia (vo výške 1,1 resp. 1,6 % HDP).  
•
•
Rada vníma negatívne, že celková suma daňových príjmov rozpočtu nebola konzistentná  
s reálnym stavom schválenej legislatívy v čase schválenia rozpočtu VS127  
.
Zostavovanie výdavkovej strany rozpočtu malo vychádzať zo scenára nezmenených politík  
na najbližšie tri roky tak ako to pôvodne predpokladal zákon o rozpočtových pravidlách  
126  
127  
Príjmy z emisie štátneho dlhu sú súčasťou nedaňových príjmov, ktoré sa zahŕňali pri výpočte limitu verejných výdavkov  
(ide o legislatívne znenie platné do 31. júla 2024, v novom znení sa už limity vypočítavajú iným spôsobom na základe  
postupu definovaného v európskej legislatíve). Ich nerozpočtovanie by viedlo k neopodstatnenému zníženiu vypočítaných  
limitov verejných výdavkov a ich skutočná výška by sa mohla zohľadniť až pri vyhodnotení plnenia limitu.  
Prognóza daňových a odvodových príjmov, ako aj vybraných nedaňových príjmov a výdavkov, bola schválená Výborom  
pre daňové prognózy (VpDP) v decembri 2023. V procese prijímania Rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026  
a s ním súvisiaceho tzv. lex konsolidácia prišlo ku legislatívnym úpravám nad rámec toho, čo bolo predmetom  
decembrového zasadnutia VpDP (dodatočne bola upravená legislatíva týkajúca sa zrážkovej dane z dividend a spotrebnej  
dane z tabakových výrobkov).  
50  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
verejnej správy128. V minulosti bol takto prezentovaný rozpočet len v oblasti výdavkov  
zdravotných poisťovní, čo umožňovalo transparentne posúdiť predpoklady zostavenia  
rozpočtu zdravotníctva, vrátane vplyvov zapracovaných opatrení. Rozpočet na roky 2024 až  
2026 takéto informácie neobsahoval už ani pri výdavkoch v zdravotníctve129  
.
•
Rozpočet po troch rokoch upustil od princípu rozpočtovania investícií prostredníctvom  
nulového štartovacieho rozpočtu (zero-based budgeting) a alokoval všetky investičné zdroje  
do príslušných rozpočtových kapitol. Vláda to zdôvodňovala aplikačnou praxou  
a skutočnosťou, že rozpočtované kapitálové výdavky na rok 2024 zo zdrojov štátneho rozpočtu  
vychádzali zo schválených investičných plánov jednotlivých kapitol. Rada v minulosti pozitívne  
hodnotila rozpočtovanie investícií cez princíp nulového štartovacieho rozpočtu a odporúčala,  
aby všetky väčšie neinvestičné výdavkové politiky takisto prechádzali odborným posúdením  
princípmi Hodnoty za peniaze.  
•
•
Podobne, ako v predchádzajúcich rozpočtoch, absentovali detailnejšie informácie  
o hospodárení štátnych podnikov, konkrétne výsledky hospodárenia za jednotlivé  
zdravotnícke zariadenia s majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva SR ako aj stručný  
. Nedostatok informácií sťažuje vyhodnotenie  
potenciálnych rizík plynúcich z hospodárenia podnikov vo vlastníctve štátu.  
komentár ku všetkým podnikom130  
Rada opakovane poukazuje aj na to, že súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu  
v NR SR nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci.  
Schvaľovanie hotovostného (a len) štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky  
a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií  
a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskymi štandardmi definovanými  
metodikou ESA2010.  
4.2.2. Súhrnná výročná správa  
Zámerom súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky (SVS) je priniesť pohľad na stav a vývoj  
hospodárenia verejných financií krajiny, vrátane vyčíslenia čistého bohatstva. Ústavný zákon definuje  
nasledovné údaje (okrem údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon), ktoré by správa mala obsahovať:  
•
•
•
•
•
bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
jednorazové vplyvy,  
vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu,  
výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
128  
Podľa druhej vety §4, ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: „Rozpočet verejnej správy  
sa zostavuje a realizuje v súlade s limitom verejných výdavkov na základe scenárov nezmenených politík.“ Táto časť však  
bola s účinnosťou od 1. augusta 2024 zo zákona vypustená (v čase schvaľovania rozpočtu však bola stále platná).  
Ministerstvo financií SR túto úpravu odôvodňuje nutnosťou zabezpečiť plnenie záväzkov schválených v strednodobom  
fiškálno-štrukturálnom pláne v zmysle nových európskych pravidiel. Podľa názoru RRZ však príprava rozpočtu na základe  
NPC scenárov nie je v rozpore s požiadavkou, aby bol rozpočet zostavený v súlade s novými európskymi pravidlami  
(dosiahnutie požadovaného tempa rastu výdavkov zabezpečujú práve opatrenia nad rámec NPC scenára).  
MF SR však na požiadanie poskytlo RRZ podklad za zdravotníctvo v štruktúre vývoja výdavkov podľa NPC scenára  
a dodatočných opatrení.  
129  
130  
Nielen spadajúcich pod MZ SR.  
51  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Návrh súhrnnej výročnej správy SR za rok 2022 schválila vláda dňa 8. novembra 2023 a NR SR ho vzala  
na vedomie dňa 21. decembra 2023.  
Hodnotenie plnenia zákonom daných požiadaviek  
V súhrnnej výročnej správe sú uvedené všetky zákonom definované údaje (popis obsahu správy je  
uvedený v boxe 7).  
Box 7: Obsah Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2022  
Správa obsahuje konsolidovanú bilanciu príjmov a výdavkov za celú verejnú správu na horizonte troch rokov  
(2020-2022) a bilancie jednotlivých subjektov verejnej správy v metodike ESA 2010. Tabuľka s detailnejšou  
štruktúrou príjmov a výdavkov verejnej správy je doplnená o textovú informáciu o vývoji daných položiek  
v posledných troch rokoch, ako aj ich medziročný nárast v poslednom roku. Súčasťou správy je prehľadná,  
sumarizujúca tabuľka hospodárenia jednotlivých subjektov VS v metodike ESA2010 v členení za dosiahnutú  
skutočnosť za posledné tri roky, rozpočet v poslednom roku, rozdiel oproti rozpočtovanej hodnote, ako aj  
medziročná zmena. Text detailnejšie popisuje vývoj hospodárenia subjektov VS v príslušnom roku a informuje  
tak o dianí v rámci zložiek verejnej správy.  
Správa sa zameriava na popis medziročného vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy v metodike  
ESA2010131 a informuje o hlavných príčinách vývoja v predmetných položkách.  
Súčasťou správy je aj odhad štrukturálneho salda verejnej správy za rok 2022. Podľa prepočtov MF SR  
dosiahol štrukturálny deficit 1,4 % HDP, pričom cyklická zložka zodpovedá metodike Európskej komisie  
a makroekonomickej prognóze MF SR schválenej Výborom pre makroekonomické prognózy. Identifikované  
jednorazové opatrenia dosiahli v roku 2022 výšku 0,8 % HDP a s výnimkou protiinflačných opatrení a opatrení  
súvisiacich s vojnou na Ukrajine boli prevažne vyvolané pandémiou COVID-19.  
Čistý dlh SR dosiahol k 31.12.2022 úroveň 47,6 % HDP a oproti roku 2021 klesol o 2,0 p.b.  
Materiál obsahuje vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu za rok 2022 v skrátenej  
podobe132, pričom viac sa zameriava na kvantitatívne ukazovatele riadenia dlhu. Cieľom riadenia dlhu je  
dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov dlhu čo najbližšie  
k stanoveným hodnotám.  
Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2022 zápornú hodnotu 423 107 902 tis. eur (- 385,9 %  
HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa znížil negatívny podiel na HDP o 62,4 p.b. Zvýšenie hodnoty čistého  
bohatstva bolo spôsobené najmä nižšou hodnotou odhadovaných implicitných záväzkov súvisiacich  
s dôchodkovým systémom a starnutím populácie.  
V súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený aj na popis hospodárenia  
podnikov štátnej správy. Hlavný text správy prezentuje hospodárenie vybraných štátnych podnikov, ktoré  
predstavujú podstatnú časť celkového vlastného imania všetkých podnikov štátnej správy prepočítaným na  
vlastnícke podiely štátu a hospodárenie Národnej banky Slovenska. Súčasťou je aj analýza zameraná na päť  
hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok alebo úbytok vlastného imania, a to na výsledok hospodárenia  
bežného účtovného obdobia, dividendy, priame vklady spoločníkov do vlastného imania, zmeny majetku  
a záväzkov z precenenia a ostatné zmeny. Príloha č. 1, resp. Príloha č. 2 obsahuje základné informácie  
o výsledku hospodárenia, resp. o vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy a MH Manažmentu za roky  
131  
SVS sa zostavuje v období druhého kola notifikácie výsledkov hospodárenia VS za predchádzajúci rok, kedy dochádza  
k dodatočnému spresňovaniu údajov na základe auditovaných účtovných závierok veľkej časti subjektov verejnej správy  
(najmä pohľadávok a záväzkov), ako aj na základe pravidelných či benčmarkových revízií v súlade s ESA2010, prípadne  
nových skutočností. Z tohto dôvodu sa SVS orientuje primárne na medziročný vývoj skutočnosti, pričom odpočet  
hospodárenia oproti plánovanému rozpočtu je ponechaný na Štátny záverečný účet SR (zostavovaný v prvej polovici roka).  
132  
Kompletná, detailná Aktualizácia Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018 nadväzuje na pôvodne stanovenú  
stratégiu riadenia štátneho dlhu. Je súčasťou rozpočtu verejnej správy, vyhodnocuje plnenie cieľov, špecifikuje cielenie  
číselných indikátorov rizika (refinančné riziko, riziko z precenenia a cudzo-menové riziko) a zostavuje sa na štvorročné  
obdobie.  
52  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
2020 až 2022, rovnako sa uvádza vlastnícky podiel štátu, ako aj medziročná zmena vyššie spomínaných  
ukazovateľov v poslednom roku.  
Hodnotenie súhrnnej výročnej správy z pohľadu zámerov ústavného zákona  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah správy posudzuje transparentnosť aj  
z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených v správe a možností  
skvalitnenia analýzy čistého bohatstva. Do týchto oblastí smerovali aj odporúčania RRZ vo svojich  
predchádzajúcich správach, pričom sa v nich nedosiahol dostatočný pokrok:  
•
Strednodobou ambíciou správy by malo byť zostavenie súvahy verejného sektora,  
čo si vyžiada rozšírenie pokrytia súhrnného celku verejnej správy na celý verejný sektor  
a zabezpečenie účtovnej konsolidácie. Malo by dôjsť aj k rozšíreniu údajovej základne ako  
i zlepšeniu postupov kvantifikácie niektorých položiek. Pokračovanie v zahrnutí zatiaľ  
nevyčíslených zložiek čistého bohatstva by mohlo prispieť k zlepšeniu vypovedacej schopnosti  
čistého bohatstva.  
•
Z hľadiska interpretácie údajov je kľúčové zabezpečenie prepojenia zmeny čistého bohatstva  
s hospodárením vlády v metodike ESA2010, čo umožní posúdenie opatrení fiškálnej politiky  
vlády v kontexte zmien čistého bohatstva133. Súčasné nastavenie zberu údajov zatiaľ takéto  
prepojenie neumožňuje.  
Zámerom MF SR v oblasti čistého bohatstva je najmä skvalitňovanie údajovej základne pre jeho  
výpočet, zlepšenie spravovania štátnych aktív a pasív, zefektívnenie manažmentu štátnych podnikov  
a posilnenie monitoringu výkonu akcionárskych práv na MF SR. V súvislosti s metodikou čistého  
bohatstva bola vytvorená pracovná skupina134, ktorá sa v súčasnosti zameriava na tri nezmapované  
oblasti čistého bohatstva, t.j. oblasti, ktoré neboli doteraz vykazované a kvantifikované – ocenenie  
kultúrneho dedičstva SR, ekosystémy a ekosystémové služby na Slovensku a chránené územia (lesy,  
voda, fauna a flóra).  
Skupina pracuje podľa harmonogramu rozvrhnutých prác, ktorý v rokoch 2024-2026/2027,  
t.j. v 1. fáze, predpokladal vytvorenie vyššie spomínanej pracovnej skupiny, ktorá sa má následne  
venovať zberu relevantných informácií a tvorbe údajovej základne135. V rokoch 2026-2028/2029,  
t.j. v 2. fáze, sa má pokračovať v ocenení údajov pre ďalšie potreby vykazovania v súhrnnej výročnej  
správe (ide  
o kvantifikáciu a porovnanie získaných údajov, výber vhodných indikátorov  
pre vypracovanie metodiky výpočtu vplyvu na čisté bohatstvo a jej následné zapracovanie do SVS).  
133  
Poznanie vzájomných prepojení týchto ukazovateľov je dôležité z toho dôvodu, že niektoré transakcie sa z metodických  
dôvodov nemusia prejaviť v salde a dlhu verejnej správy, ale ovplyvňujú výšku čistého bohatstva.  
V súčasnosti na metodike aktívne pracujú 2 osoby Oddelenia analýz verejnej správy v rámci Sekcie štátneho výkazníctva  
134  
MF SR (ktoré sú súčasťou vytvorenej pracovnej skupiny zameranej na rozvoj metodiky čistého bohatstva). Za účelom  
získavania informácií a dát sa realizujú pravidelné stretnutia s MŽP SR, MK SR, VÚVH, SAV, ŠOP a FHI EÚ. Rovnako sa  
nadviazala spolupráca s Českou republikou, pričom zámerom je začať spolupracovať aj s Talianskom a Veľkou Britániou.  
K danej téme sa sledujú súvisiace nariadenia s EÚ.  
135  
V roku 2027 budú známe výstupy z pracovnej skupiny MAES (Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services)  
a medzinárodného projektu SELINA (Science for evidence-based and sustainable decisions about capital).  
53  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
4.3. Činnosť RRZ počas roka 2023  
Hlavné úlohy RRZ spočívajú (podľa Čl. 4, ods. 1 ústavného zákona) vo vypracovaní správy o dlhodobej  
udržateľnosti, správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej  
transparentnosti, stanovísk k vybraným legislatívnym návrhom predkladaným na rokovanie národnej  
rady. Okrem toho RRZ monitoruje a hodnotí vývoj hospodárenia Slovenskej republiky a vykonáva  
ďalšie činnosti, ako napríklad monitorovanie plnenia národných fiškálnych pravidiel136 a účasť  
v prognostických výboroch VpMP a VpDP s hlasovacími právami. Vꢁsúvislosti s týmito úlohami RRZ  
a Kancelária RRZ (KRRZ) publikovali v roku 2023 viaceré výstupy (graf 13 a schéma 2, v ktorej sú výstupy  
zoradené chronologicky).  
V súvislosti so svojou činnosťou má RRZ právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy,  
pričom tieto sú povinné ju poskytnúť (Čl. 4, ods. 2 ústavného zákona). V priebehu roku 2023 RRZ  
nezaznamenala obmedzenia súvisiace s prístupom k dátam. Nenastala situácia, že by príslušné  
subjekty odmietli poskytnúť súčinnosť. V prípade niektorých inštitúcií sa diskutujú technické otázky  
a detaily vzájomných dohôd o poskytovaní údajov. Avšak proces uzatvorenia alebo úpravy dohôd  
o poskytovaní údajov, ktoré RRZ potrebuje pre výkon svojej pôsobnosti, trvá častokrát neúmerne dlhý  
čas137. To môže v určitých prípadoch znížiť flexibilitu RRZ reagovať na aktuálny vývoj pre chýbajúce  
údaje.  
Graf 13: Počet publikácií RRZ a KRRZ v roku 2023  
16  
14  
12  
10  
8
15  
15  
9
9
8
7
6
4
4
3
2
0
Hodnoꢀace správy Výpočty limitu  
Kvanꢀfikácie  
opatrení a  
Stanoviská k  
legislaꢁvnym  
návrhom  
Makroekonomické Fiškálne prognózy Štúdie (Working  
Blogy  
Výzvy a stanoviská  
k stavu verejných  
financií  
verejných  
výdavkov  
prognózy  
papers) a  
komentáre  
Zdroj: RRZ  
136  
137  
V roku 2023 bola RRZ zodpovedná aj za výpočet, aktualizáciu a vyhodnotenie plnenia limitu verejných výdavkov.  
Tento problém sa vyskytuje pri viacerých verejných inštitúciách. Aktuálnym príkladom je Ministerstvo školstva, výskumu,  
vývoja a mládeže SR.  
54  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Schéma 2: Prehľad jednotlivých publikácií zverejnených v priebehu roku 2023  
Zdroj: RRZ  
55  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
4.4. Odporúčania RRZ na zlepšenie rozpočtovej transparentnosti  
Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej transparentnosti RRZ sformulovala  
odporúčania138, ktoré by prispeli k zvýšeniu transparentnosti verejných financií:  
Výbor pre daňové prognózy  
•
Uzákoniť v rámci príslušných ustanovení zákona o rozpočtovej zodpovednosti alebo zákona  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy používanie prognózy daňových a odvodových  
príjmov schválenej Výborom pre daňové prognózy v celom rozpočtovom procese,  
t.j. od prípravy programu stability až po schválenie rozpočtu v NR SR, keďže odborné otázky,  
medzi ktoré patrí aj prognózovanie príjmov, by mali byť oddelené od politických rozhodnutí  
vlády a národnej rady.  
Rozpočet verejnej správy  
•
Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet  
verejnej správy a pozmeňujúce návrhy k nemu v súlade s metodikou ESA2010 a najlepšou  
medzinárodnou praxou. Súčasný spôsob schvaľovania (schvaľuje sa hotovostný štátny  
rozpočet na najbližší rok) je daný historicky a nepostačuje na zachytenie kľúčových  
sledovaných parametrov a všetkých zmien vo verejných financiách.  
•
•
Rozpočtované sumy by mali v každej oblasti zohľadňovať odhad vo východiskovom roku, vývoj  
v NPC scenári a prijaté opatrenia (zatiaľ sa to tak prezentuje len v daniach a vo výdavkoch  
na zdravotníctvo).  
Zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov  
a
podnikov  
MH Manažment. Hospodárenie podnikov doplniť o komentár aj v kontexte vyplácania  
dividend, vplyvu na výnos dane z príjmov právnických osôb a prípadných ďalších vzťahov  
s rozpočtom verejnej správy. Pokúsiť sa aspoň v kvalitatívnej rovine vyhodnotiť riziká plynúce  
z hospodárenia štátnych podnikov a podnikov MH Manažment.  
•
Pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných údajov. Priestor  
pre zlepšenie existuje v podobe rozpočtovania predpokladaného vplyvu EFSF, rozpočtovania  
príjmov a výdavkov niektorých organizácií ústrednej správy a miestnej samosprávy.  
Rozpočtovanie týchto položiek je dôležité aj z hľadiska výdavkových limitov.  
Súhrnná výročná správa  
•
Pokračovať v príprave metodiky Konceptu čistého bohatstva SR, v rámci ktorého sa MF SR  
zameriava na ocenenie nevykazovaných  
nekvantifikovaných oblastí139 v súlade  
a
so stanoveným harmonogramom MF SR. Ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek ukazovateľa  
čistého bohatstva by mohlo prispieť k zlepšeniu vypovedacej schopnosti čistého bohatstva.  
Vytvoriť technické podmienky a v spolupráci s RRZ definovať metodiku prepojenia salda a dlhu  
verejnej správy so zmenou čistého bohatstva.  
•
138  
139  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní zo správy RRZ z augusta 2023 je uvedené v prílohe č. 3.  
MF SR sa v súčasnosti zameriava na ocenenie kultúrneho dedičstva SR, ekosystémov a chránených území na Slovensku.  
56  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Referencie  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020. Analýza vypracovaná na základe zmluvy s Univerzitou Komenského  
v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020  
https://www.rrz.sk/wp-  
content/uploads/2021/11/Pravna_analyza_Ustavny_zakon_o_rozpoctovej_zodpovednosti.pdf  
Ministerstvo financií SR (2024): Zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie,  
https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/zdovodnenie-  
vysky-dlhu/  
Ministerstvo financií SR (2023): Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2022,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/suhrnna-vyrocna-sprava-sr/  
Ministerstvo financií SR (2022): Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2021,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/suhrnna-vyrocna-sprava-sr/  
Ministerstvo financií SR (2023): Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/  
Ministerstvo financií SR (2022): Rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/  
Inštitút finančnej politiky (2014): Zverejňovanie daňových výdavkov, Manuál 13, MF SR,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/manualy/zverejnovanie-  
danovych-vydavkov.html  
Inštitút finančnej politiky (2015): Jednorazové vplyvy, Manuál 8 (aktualizácia), MF SR,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/manualy/jednorazove-  
vplyvy.html  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2023): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti za rok 2022,  
https://www.rrz.sk/sprava-o-hodnoteni-plnenia-pravidiel-rozp-zodpovednosti-a-transparentnosti-za-  
rok-2022-august-2023/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2022): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti za rok 2021,  
https://www.rrz.sk/dlhodoba-udrzatelnost-verejnych-financii-sa-po-dvoch-rokoch-zhorsuje-nutny-je-  
plan-ozdravenia-a-spustenie-vydavkovych-limitov/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2024): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024  
až 2026,  
https://www.rrz.sk/hodnotenie-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2024-az-2026/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2022): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023  
až 2025,  
https://www.rrz.sk/hodnotenie-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-2023-2025/  
57  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2024): Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií,  
https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2023-april-2024/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2023): Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií,  
https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2022/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2023): Stanovisko k Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024  
až 2026,  
https://www.rrz.sk/stanovisko-k-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2024-az-2026/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2012): Ako vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť verejných  
financií?, Diskusná štúdia 1/2012,  
https://www.rrz.sk/ako-vyhodnocovat-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2015): Zostavenie základného scenára vývoja verejných financií,  
Diskusná štúdia 2/2015,  
https://www.rrz.sk/zostavenie-zakladneho-scenara-vyvoja-verejnych-financii/  
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti  
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy  
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy  
Podanie na Ústavný súd spisová značka PL. ÚS 7/2024 z 29. februára 2024  
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2022  
58  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Príloha 1 – Prehľad najvýznamnejších zmien v rozpočtových pravidlách  
v roku 2023  
Zákon č. 523/2004 Z. z o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa v roku 2023 novelizoval raz:  
•
zákonom č. 72/2023 Z. z., ktorý novelizoval priamo zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy.  
Najvýznamnejšie zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy sú nasledovné:  
•
Doplnila sa charakteristika k zriaďovaniu, zmeny a zrušovaniu rozpočtových organizácií  
a príspevkových organizácií, kde sa Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej  
republiky pridal do zoznamu zakladateľov a zriaďovateľov inej právnickej osoby.  
Zaviedli sa drobné technické a formálne úpravy.  
•
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa v roku 2023 novelizoval raz:  
•
zákonom č. 294/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových  
pravidlách územnej samosprávy.  
Najvýznamnejšie zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sú nasledovné:  
•
Nastavuje pravidlá na oddlženie jednotky samosprávy za predpokladu, ak sa v priebehu  
nútenej správy nepodarí uspokojiť dlhy v celkovej výške.  
•
Novela zavádza definíciu monitorovacieho režimu, do ktorého obec vstúpi v prípade, ak výška  
záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 10 % skutočných bežných príjmov obce  
predchádzajúceho rozpočtového roka a oznámi túto skutočnosť do 3 dní od jej zistenia.  
Monitorovací režim sa začne dňom doručenia tohto oznámenia a následná povinnosť obce je  
predložiť každých 90 dní ministerstvu financií správu o hospodárení obce.  
•
Novela zavádza podmienky ozdravného plánu obce. Schválením ozdravného plánu vstupuje  
obec do monitorovacieho režimu. Zadefinovala sa konsolidácia pohľadávok, účinky  
konsolidácie a náležitosti a podmienky plánu konsolidácie. Ďalej novela uvádza, že počas  
nútenej správy a ozdravného režimu môže obec podať na ministerstvo financií návrh  
na konsolidáciu pohľadávok. Plán konsolidácie pohľadávok sa zostavuje maximálne na 20  
rokov, a následne po uplynutí 20 rokov od schválenia programu konsolidácie (nie skôr ako  
31.12.2024) sa neuhradené časti istiny a príslušenstva pohľadávok veriteľov sa stanú  
nevymáhateľnými.  
59  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Príloha 2 – Prehľad plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a transparentnosti  
Tab 5: Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
Ods  
ek  
Článok  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
Ak výška dlhu dosiahne 53 % podielu na HDP a zároveň  
(4) nedosiahne 55 % podielu na HDP (za rok 2022 sú hranice vo  
12*  
výške 48 resp. 50 % HDP, za rok 2023 sú 47 resp. 49 % HDP)  
Návrh opatrení na zníženie dlhu  
za rok 2022 nebol predložený  
na rokovanie NR SR. Návrh  
opatrení na zníženie dlhu za rok  
2023 neobsahoval dostatočné  
Nesplnené za  
rok 2022,  
formálne  
splnené za rok  
2023  
a) vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení,  
ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a  
opatrenia  
na  
dosiahnutie  
zníženia dlhu verejnej správy, čím  
sa nenaplnil cieľ ústavného  
zákona zabezpečiť dlhodobo  
udržateľné verejné financie.  
b) znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v  
V roku 2023 ostali platy členov  
vlády na úrovni z 1. mája 2022,  
predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy  
predchádzajúcom rozpočtovom roku boli  
zníženie platov sa vykoná na obdobie od prvého dňa  
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení začiatku roku 2024 schválila niekoľkonásobné  
v
Formálne  
nižšie; splnené za rok resp. 2021. Platí to aj pre rok  
2023, od 2024. Vláda si však vo februári  
výšky dlhu až do konca kalendárneho mesiaca,  
v
2024 sa  
zvýšenie paušálnych náhrad,  
ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 53 %  
priebežne  
ktoré formálne netvoria súčasť  
podielu na HDP (za rok 2022 je hranica vo výške 48 % HDP, za formálne plní platu, čím ale obchádza účel tejto  
rok 2023 je to 47 % HDP)  
sankcie.  
Ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na HDP a zároveň  
(5) nedosiahne 57 % podielu na HDP (za rok 2023 sú hranice vo  
výške 49 resp. 51 % HDP)  
12  
a) ministerstvo financií viaže od prvého kalendárneho mesiaca  
nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu výdavky štátneho  
rozpočtu vo výške 3 % z celkových výdavkov štátneho  
rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na  
príslušný rozpočtový rok znížených o výdavky na správu  
štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie, prostriedky  
štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov  
Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody do Európskej  
únie, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu  
škôd spôsobených živelnými pohromami; ak výška dlhu podľa  
odseku 2 dosahuje 55 % podielu na hrubom domácom  
Ministerstvo financií zaviazalo  
3 % výdavkov štátneho rozpočtu,  
ktoré však nemajú vplyv na saldo  
formálne  
splnené  
rozpočtu,  
čím  
nedochádza  
k naplneniu podstaty sankcií  
dlhovej brzdy, ktorými je zníženie  
deficitu a dlhu verejnej správy.  
produkte  
a viac neustále počas viacerých po sebe  
nasledujúcich rozpočtových rokov, viazanie sa vykoná vždy len  
v prvom rozpočtovom roku, v ktorom výška dlhu podľa odseku  
2 dosiahla 55 % podielu na hrubom domácom produkte a viac,  
b) nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády  
a z rezervy vlády,  
Podľa MF SR nedošlo v období  
medzi 5. májom 2023 a 21.  
splnené  
60  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
novembrom 2023 k uvoľneniu  
prostriedkov z rezervy vlády  
a rezervy predsedu vlády.  
c) vláda nesmie predložiť národnej rade taký návrh rozpočtu  
verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast  
konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu  
verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok, okrem  
výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej  
únie, prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie  
spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie,  
odvodov do Európskej únie a okrem výdavkov na likvidáciu  
škôd spôsobených živelnými pohromami; ak vláda takýto  
návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná  
stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť  
návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou  
podmienkou a  
Vláda  
predložila  
návrh  
vyrovnaného rozpočtu do NR SR  
dňa 13. októbra 2023. Vyrovnané  
saldo dosiahla výlučne výrazným  
znížením vybraných výdavkov  
verejnej správy v sume približne  
11 mld. eur. Vláda vnímala  
predloženie návrhu len ako  
splnenie zákonnej povinnosti  
a predpokladala jeho späťvzatie.  
formálne  
splnené  
d) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť rozpočet na  
nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške  
výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka nehodnotené decembra  
Samosprávy  
rozpočet na rok 2024 do 31.  
2023. Od 22.  
mohli  
schváliť  
okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými  
novembra 2023 platí dočasná  
pohromami výdavkov na financovanie spoločných  
a
výnimka z plnenia tejto sankcie.  
programov Slovenskej republiky a Európskej únie.  
Ak výška dlhu dosiahne 57 % podielu na HDP a zároveň  
nedosiahne 60 % podielu na HDP (za rok 2023 sú hranice vo  
výške 51 resp. 54 % HDP)  
12  
(6)  
Vláda  
predložila  
návrh  
vyrovnaného rozpočtu do NR SR  
dňa 13. októbra 2023. Vyrovnané  
saldo dosiahla výlučne výrazným  
znížením vybraných výdavkov  
verejnej správy. Vláda vnímala  
predloženie návrhu len ako  
splnenie zákonnej povinnosti  
a predpokladala jeho späťvzatie.  
a) vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu  
verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto  
návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná  
stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť  
návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenými  
podmienkami a  
formálne  
splnené  
Samosprávy  
rozpočet na rok 2024 do 31.  
2023. Od 22.  
mohli  
schváliť  
b) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci  
rozpočtový rok iba vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový nehodnotené decembra  
rozpočet.  
novembra 2023 platí dočasná  
výnimka z plnenia tejto sankcie.  
Dňa 15. júna 2023 došlo v NR SR  
k hlasovaniu o PVV a hlasovaniu  
Ak výška dlhu dosiahne 60 % podielu na HDP a viac (za rok  
2023 je hranica 54 % HDP), okrem realizácie postupu podľa  
odsekov 4 až 6, vláda požiada národnú radu o vyslovenie  
dôvery vláde.  
splnené  
splnené  
12  
(7)  
(1)  
o vyslovení  
dôvery  
tzv.  
úradníckej vláde. Vláde nebola  
vyslovená dôvera.  
Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť  
a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho  
územného celku. Postup pri riešení platobnej neschopnosti  
obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.  
6
61  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci  
alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie súčasne  
zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku  
zodpovedajúce finančné prostriedky.  
(2)  
(3)  
splnené  
Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku  
V súčasnosti  
prebieha  
dosiahne  
60  
%
skutočných  
bežných  
príjmov  
overovanie výšky dlhu za rok  
2023 u 27 obcí. Oslovených bolo  
aj 38 obcí, ktoré nepredložili  
výkazy. Po preverení výšky dlhu  
začne MF SR správne konanie  
o uložení pokuty.  
predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší  
územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá  
ministerstvo financií, a to vo výške 5 % z rozdielu medzi  
celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka. Celkovú sumu dlhu  
obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.  
Povinnosť uplatňovať ustanovenie odseku 3 sa neuplatní  
počas 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni,  
v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného  
prebieha  
overovanie  
V súčasnosti sa táto výnimka  
uplatňuje pre 7 obcí.  
(4) zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku,  
ak nebola vo voľbách ako nový starosta, nový primátor alebo  
nový predseda vyššieho územného celku zvolená tá istá  
fyzická osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.  
splnené  
splnené  
Diskusné štúdie s názvom Ako  
Rada pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti  
vyhodnocovať  
dlhodobú  
zverejní na svojom webovom sídle metodológiu výpočtov  
a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej  
7
(1)  
udržateľnosť verejných financií?  
a Zostavenie základného scenára  
vývoja verejných financií  
udržateľnosti.  
Rada pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti  
zohľadňuje  
(2)  
a) hodnotu štrukturálneho primárneho salda,  
b) prognózy demografického vývoja zverejnené  
Eurostatom,  
splnené  
splnené  
c) makroekonomické prognózy Výboru pre  
makroekonomické prognózy a dlhodobé  
makroekonomické prognózy EK,  
splnené  
Využité  
dôchodkové  
zdravotníctvo, sociálne dávky (od  
roku 2021) a dlhodobú  
modely  
RRZ  
zabezpečenie,  
na  
d) dlhodobé prognózy výdavkov citlivých na starnutie  
populácie vypočítaných EK,  
splnené  
starostlivosť (od roku 2021).  
e) dlhodobé prognózy kapitál. príjmov vypočítaných EK,  
f) implicitné záväzky a podmienené záväzky,  
g) iné ukazovatele ovplyvňujúce dlhodobú udržateľnosť.  
splnené  
splnené  
-
Novela zákona o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy bola  
schválená NR SR dňa 16. marca  
2022 a obsahovala postup pri  
určení  
limitu  
verejných  
výdavkov. K schváleniu limitov na  
roky 2023 až 2025 došlo v NR SR  
dňa 1. februára 2023. Avšak  
k efektívnemu zavedeniu limitov  
nedošlo, keďže vláda nebola  
povinná zosúladiť rozpočet na  
rok 2023 s limitom schváleným  
NR SR vzhľadom na platnú  
formálne  
splnené  
(3) Postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanoví zákon.  
62  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
výnimku  
počas  
aktivácie  
všeobecnej únikovej doložky  
pravidiel Paktu stability a rastu.  
* Čl. 12 je prechodným ustanovením k čl. 5 (do 31. decembra 2017). Zmenu hodnôt sankčných pásiem v rokoch 2018 až 2027 upravuje čl. 13.  
(-) znamená, že príslušné znenie zákona nebolo hodnotené  
Zdroj: RRZ  
Tab 6: Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti  
Článok Odsek Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania  
rozpočtu verejnej správy sa zriaďujú Výbor pre daňové  
prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej len  
„výbory“). Výbory sú poradnými orgánmi ministra financií.  
Výbor pre daňové prognózy najmenej dvakrát ročne  
vypracúva prognózy daňových a odvodových príjmov, a to do  
15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna  
bežného rozpočtového roka. Výbor pre makroekonomické  
prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy vývoja  
makroekonomiky, a to do 15. februára bežného rozpočtového  
roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.  
8
(1)  
(2)  
splnené  
splnené  
Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet  
najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu  
rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok,  
údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka  
a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva  
rozpočtové roky. Subjekty verejnej správy zohľadňujú pri  
9
(1)  
splnené  
Splnené za verejnú správu ako  
celok (rozpočet verejnej správy).  
zostavení  
svojho  
rozpočtu  
prognózy  
zverejnené  
ministerstvom financií podľa odseku 3.  
(2)  
Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať údaje  
RRZ zatiaľ z kapacitných dôvodov  
o rozpočte podľa odseku 1 do 30 dní po schválení ich rozpočtu nehodnotené nesledovala splnenie povinnosti  
a do 60 dní po skončení rozpočtového roka.  
za každý subjekt.  
(3)*  
splnené  
Ministerstvo financií najmenej dvakrát ročne zverejňuje  
prognózy vypracované výbormi podľa čl. 8 ods. 3, a to do 15.  
februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného  
rozpočtového roka.  
Rozpočet verejnej správy obsahuje okrem údajov, ktoré  
ustanovuje osobitný zákon,  
(4)  
Náklady  
spojené  
s emisiou  
štátneho dlhu boli rozpočtované  
v súlade s metodikou ESA2010.  
(a) konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
splnené  
Je potrebné pokračovať  
v
zlepšovaní  
rozpočtovaných  
skutočnosťou.  
porovnateľnosti  
údajov so  
(b) stratégiu riadenia štátneho dlhu,  
(c) údaje o daňových výdavkoch,  
(d) implicitných záväzkoch,  
(e) podmienených záväzkoch,  
(f) jednorazových vplyvoch,  
splnené  
splnené  
splnené  
splnené  
splnené  
čiastočne  
splnené  
Chýbajú podniky s účasťou MZ SR  
a adekvátny komentár.  
(g) o hospodárení podnikov štátnej správy,  
63  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Plánované hodnoty za podniky  
ministerstva zdravotníctva  
(s výnimkou Debitum, a.s.)  
neboli predložené.  
príslušný správca kapitoly štátneho rozpočtu je povinný  
(h) predkladať ministerstvu financií požadované údaje za  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
čiastočne  
splnené  
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky obsahuje okrem  
údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon,  
(5)  
Je potrebné zabezpečiť  
prepojenie salda a dlhu verejnej  
správy so zmenou čistého  
bohatstva.  
(a) aj výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,  
(b) bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
splnené  
splnené  
splnené  
vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho  
(c)  
dlhu,  
(d) jednorazové vplyvy,  
(e) hospodárenie podnikov štátnej správy.  
splnené  
splnené  
* V ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z. sa v odseku 3 čl.9 nachádza chybná odvolávka na neexistujúci odsek 3 čl. 8  
(správne malo ísť o odsek 2 čl. 8).  
Zdroj: RRZ  
(-) znamená, že príslušné znenie zákona nebolo hodnotené  
64  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Príloha 3 – Prehľad plnenia odporúčaní RRZ  
Tab 7: Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ z augusta 2023  
odporúčanie RRZ  
vyhodnotenie  
Potreba novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
Posilnenie záväznosti výdavkových limitov ústavným ukotvením Vláda schválila novelu zákona o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy, ktorou došlo  
k legislatívnemu naviazaniu limitov verejných  
výdavkov na európske fiškálne pravidlá. Táto  
zmena je pravdepodobne v rozpore s konceptom  
ochrany dlhodobého hospodárenia Slovenskej  
republiky zakotvenej v čl. 55a Ústavy SR a v  
ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.  
pravidla a zabezpečenie konzistentnosti výdavkových limitov a  
dlhovej brzdy v oblasti sankcií, úľav a únikových klauzúl.  
Sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie Novela  
ústavného  
zákona  
o rozpočtovej  
dlhovej brzdy na základe doterajších skúseností (prísnejšie zodpovednosti bola v júni 2023 stiahnutá  
opatrenia pri prekročení nižších sankčných pásiem, ochrana z rokovania NR SR.  
ekonomiky pred prudkou zmenou v rozpočtovej politike za  
predpokladu dostatočnej konsolidácie, väčší rozdiel medzi  
spodným a horným pásmom).  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
Stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov Nedošlo k žiadnej zmene.  
zo štátnych finančných aktív samosprávam, ktoré by zabránili  
ich selektívnemu zvýhodňovaniu a predchádzaniu prípadnej  
platobnej neschopnosti.  
Uskutočniť audit kompetencií obcí a vyšších územných celkov, Audit sa neuskutočnil.  
ktorý by vytvoril porovnávaciu základňu pre vyhodnotenie toho,  
či úpravy pôsobností samosprávy sú spojené s adekvátnym  
financovaním zo strany štátu.  
Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu Údaje sa nezverejňujú.  
samospráv, uložených sankciách, prebiehajúcich konaniach a  
zdôvodniť prípady, ktoré neviedli k uloženiu sankcií napriek  
prvotnej identifikácii nesplnenia záväzných pravidiel. Plnenie  
dlhového pravidla samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF  
SR prvýkrát posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však nezverejnilo ani  
jedno vyhodnotenie.  
Výbor pre daňové prognózy  
Uzákoniť v rámci príslušných ustanovení zákona o rozpočtovej Nedošlo k žiadnej zmene.  
zodpovednosti alebo zákona o rozpočtových pravidlách verejnej  
správy používanie prognózy daňových a odvodových príjmov  
schválenej Výborom pre daňové prognózy v celom rozpočtovom  
procese, t.j. od prípravy programu stability až po schválenie  
rozpočtu v NR SR.  
Zmeniť štatút VpDP tak, aby súčasťou prognóz boli len opatrenia Nedošlo k žiadnej zmene.  
schválené v NR SR, čím by sa pravidlá výboru zosúladili  
s metodikou výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov.  
Rozpočet verejnej správy  
Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu  
a schvaľovať v Nedošlo k žiadnej zmene.  
parlamente celý trojročný rozpočet verejnej správy  
a
pozmeňujúce návrhy k nemu v súlade s metodikou ESA2010.  
Súčasný spôsob schvaľovania (schvaľuje sa hotovostný štátny  
rozpočet na najbližší rok) je daný historicky a nepostačuje na  
65  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
zachytenie kľúčových sledovaných parametrov a všetkých zmien  
vo verejných financiách.  
Rozpočtované sumy by mali v každej oblasti zohľadňovať odhad V rozpočte na roky 2024 až 2026 takto nebol  
vo východiskovom roku, vývoj v NPC scenári a prijaté opatrenia prezentovaný už ani rozpočet výdavkov  
(zatiaľ sa to tak prezentuje len v daniach a vo výdavkoch na v zdravotníctve. Počas roka 2024 došlo k novelizácii  
zdravotníctvo).  
zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách VS,  
ktorá úplne vypúšťa povinnosť zostavovať rozpočet  
verejnej správy na základe scenárov nezmenených  
politík.  
Zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych Nedošlo k žiadnej zmene.  
podnikov a podnikov MH Manažment. Hospodárenie podnikov  
doplniť o komentár aj v kontexte vyplácania dividend, vplyvu na  
výnos dane z príjmov právnických osôb a prípadných ďalších  
vzťahov s rozpočtom verejnej správy. Pokúsiť sa aspoň v  
kvalitatívnej rovine vyhodnotiť riziká plynúce z hospodárenia  
štátnych podnikov a podnikov MH Manažment.  
Rozpočtovať všetky položky rozpočtu v súlade s metodikou Úrokové príjmy a náklady boli v Rozpočte verejnej  
ESA2010 (úrokové náklady štátneho dlhu) a pokračovať vo správy na roky 2024 až 2026 rozpočtované v súlade  
zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtových a skutočných údajov. s metodikou ESA2010.  
Priestor pre zlepšenie existuje v podobe predpokladaného  
vplyvu EFSF, rozpočtovania príjmov a výdavkov niektorých  
organizácií ústrednej správy. Rozpočtovanie týchto položiek  
bude dôležité aj z hľadiska zavedenia výdavkových limitov.  
Súhrnná výročná správa  
Ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek ukazovateľa čistého MF SR pracuje na príprave ocenenia kultúrneho  
bohatstva by mohlo prispieť k zlepšeniu vypovedacej hodnoty dedičstva  
SR,  
ekosystémových  
služieb  
čistého bohatstva.  
a chránených území Slovenska (lesy, voda, fauna,  
flóra). Práce by mali prebiehať vo viacerých fázach  
medzi rokmi 2024 až 2029.  
Vytvoriť technické podmienky a v spolupráci s RRZ definovať Nedošlo k žiadnej zmene.  
metodiku prepojenia salda a dlhu verejnej správy so zmenou  
čistého bohatstva.  
Prístup RRZ k dátam  
Potreba novelizácie ústavného zákona  
zodpovednosti spôsobom, ktorý by zabezpečil RRZ prístup k zodpovednosti bola v júni 2023 stiahnutá  
dátam, ktoré potrebuje pre výkon svojej pôsobnosti. z rokovania NR SR.  
o
rozpočtovej Novela  
ústavného  
zákona  
o rozpočtovej  
Sfunkčnenie ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov o Nedošlo k žiadnej zmene.  
možnosti spracúvať údaje na splnenie nevyhnutných úloh vo  
verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci.  
Zdroj: RRZ  
66  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Príloha 4 – Vývoj dlhu v rokoch 2018 až 2028  
Hrubý dlh je jedným zo základných ukazovateľov vývoja zadlženia verejnej správy sledovanej krajiny.  
Na samotnú výšku hrubého verejného dlhu je naviazaný súbor viacerých fiškálnych pravidiel  
v lokálnom, aj medzinárodnom meradle. Pravidelne ho zverejňuje Eurostat a je pomerne jednoducho  
kvantifikovateľný, keďže všetky záväzky sú v rámci hrubého dlhu vyjadrené v nominálnych hodnotách.  
Samotný vývoj hrubého dlhu v čase však neposkytuje ucelený obraz o tom, aký vplyv na jeho výšku má  
hospodárenie vlády. Jeho zásadným nedostatkom je, že nezohľadňuje vývoj aktív verejnej správy  
(najmä neminutá napožičiavaná likvidná rezerva). Keďže prostredníctvom aktív dokáže štát splácať  
svoje záväzky na finančných trhoch, je dôležité zohľadňovať aj vývoj aktív. Z tohto pohľadu je  
vhodnejším ukazovateľom čistý dlh. Ide o hrubý dlh očistený o likvidné finančné aktíva, ako sú hotovosť  
na účtoch verejnej správy, cenné papiere a kótované akcie. Zverejňuje ho aj ministerstvo financií  
v súlade s definíciou z Paktu stability a rastu.  
Rozdielny vývoj medzi ukazovateľmi hrubého a čistého dlhu možno najlepšie vidieť v roku 2020  
(tabuľka 8), kde podiel hrubého dlhu na HDP medziročne vzrástol o 10,9 p.b. z 48,0 % na konci roku  
2019 na 58,8 % HDP na konci roku 2020. Čistý dlh však v rovnakom období vzrástol o 5,8 p.b.  
z 43,1 % HDP na 48,9 % HDP. To bolo spôsobené práve vývojom hotovosti na účtoch verejnej správy,  
keďže hrubý dlh sa výraznejšie zvýšil jej nárastom.  
Tab 8: Vývoj dlhu medzi rokmi 2018 až 2028  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
2025  
2026  
2027  
2028  
(v mil. eur)  
1. Hrubý dlh  
44 405 45 306 54 993 61 238 63 379 68 830 76 624 83 850  
90 931  
8 892  
99 678 108 873  
2. Likv. fin. aktíva 5 462 4 622 9 320 11 477 11 139 9 527 10 324 11 520  
3. Čistý dlh (1-2) 38 943 40 684 45 673 49 761 52 240 59 303 66 303 72 330  
(v % HDP)  
9 346  
9 805  
82 039  
90 333  
99 068  
4. Hrubý dlh  
49,4  
6,0  
48,0  
4,9  
58,8  
10,0  
48,9  
61,1  
11,4  
49,6  
57,7  
10,1  
47,6  
56,0  
7,8  
58,6  
7,9  
60,1  
8,3  
61,5  
6,0  
64,1  
6,0  
66,8  
6,0  
5. Likv. fin. aktíva  
6. Čistý dlh (4-5)  
43,3  
43,1  
48,3  
50,7  
51,9  
55,5  
58,1  
60,7  
p.m. Nominálny HDP  
(mil. eur)  
89 875  
94 430  
93 450 100 245 109 762 122 813 130 676  
139 478  
147 910  
155 458  
163 089  
Pozn.: V rokoch 2024 až 2028 ide o prognózu RRZ z júla 2024.  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
RRZ vo svojich analytických príspevkoch k zmene dlhu (tabuľka 10) rozlišuje aj jednorazové vplyvy  
(tabuľka 9). Pri jednorazových položkách najviac zavážili v rozmedzí krízových rokov 2020-2023  
výdavky súvisiace s pandemickými opatreniami, programy na podporu zamestnanosti v krízovom  
období a zastropovanie cien energií vo forme kompenzácií pre podniky a domácnosti. Po ruskej invázii  
na Ukrajinu v roku 2022 sa k týmto položkám pridali aj výdavky súvisiace s humanitárnou a vojenskou  
pomocou.  
67  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Tab 9: Jednorazové vplyvy (mil. eur)  
2018  
2019  
0
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
-485  
-17  
-85  
-383  
0
2025  
213  
0
2026  
20  
0
2027  
0
2028  
0
1. Hotovostné jednorazové vplyvy  
- súvisiace s pandémiou  
0
0
-1 518 -3 557 -2 207 -1 902  
0
-1 518 -3 156  
-896  
-365  
-92  
0
0
- súvisiace s pomocou Ukrajine  
- súvisiace s energiami  
0
0
0
0
0
0
148  
0
0
0
0
0
0
-952 -1 885  
213  
0
20  
0
0
0
- ostatné jednorazové položky  
2. Akruálne jednorazové vplyvy  
- súvisiace s pandémiou  
0
0
0
-401  
-150  
75  
6
981  
94  
-74  
623  
-3  
0
0
26  
0
44  
0
-165  
-207  
0
-590  
13  
-150  
0
0
0
0
0
0
0
- súvisiace s pomocou Ukrajine  
- súvisiace s energiami  
0
0
0
260  
911  
-284  
-260  
386  
499  
0
0
0
0
0
0
0
0
0
-625  
23  
-173  
23  
0
0
0
- ostatné jednorazové položky  
3. Jednorazové vplyvy spolu (1+2)  
- v % HDP  
26  
26  
0,0  
44  
42  
75  
0
0
0
44 -1 683 -3 407 -1 226 -1 280 -1 074  
0,0 -1,8 -3,4 -1,1 -1,0 -0,8  
63  
20  
0,0  
0
0
0,0  
0,0  
0,0  
Pozn.: (+) zvyšuje a (-) znižuje hotovosť na účtoch verejnej správy  
Zdroj: RRZ, MF SR, ŠÚ SR  
Roky 2020 a 2021 boli výrazne ovplyvnené pandémiou koronavírusu, ktorá spôsobila kumulatívny  
nárast hrubého dlhu verejnej správy o 13,1 percentuálneho bodu na úroveň 61,1 % HDP (z 48 % HDP  
na konci roka 2019). V tomto období sa prudko zvýšila aj hotovostná rezerva štátu, čo prispelo  
k nárastu dlhu o ďalších 7,2 percentuálneho bodu. Jednorazové opatrenia vlády na podporu ekonomiky  
počas pandémie zvýšili dlh o 5,2 percentuálneho bodu.  
Nasledujúce roky 2022 a 2023 boli po odznení pandémie takmer okamžite poznačené ruskou inváziou  
na Ukrajinu, energetickou krízou a vysokou infláciou. Dočasný efekt vysokej inflácie, ktorý kumulatívne  
znížil dlh o 9,6 percentuálneho bodu, spolu so znižovaním hotovostnej rezervy viedli k medziročnému  
poklesu dlhu o 3,3 percentuálneho bodu HDP v roku 2022 a o 1,7 percentuálneho bodu HDP v roku  
2023.  
RRZ odhaduje, že verejný dlh do konca roka 2024 vzrastie o 2,6 percentuálneho bodu na úroveň 58,6 %  
HDP (z 56 % HDP na konci roka 2023). Keďže inflácia sa v priebehu roku 2024 približuje  
k dvojpercentnému cieľu ECB, prognóza RRZ očakáva, že verejný dlh bude v strednodobom horizonte  
bez dodatočných konsolidačných opatrení naďalej narastať, a to až na úroveň 66,8 % HDP na konci  
roka 2028. K tomuto nárastu najviac prispievajú vysoké štrukturálne primárne deficity (príspevok  
18,4 p.b.) a rastúce úrokové náklady (príspevok 7,7 p.b.).  
Tab 10: Prehľad vybraných príspevkov k medziročnej zmene dlhu v rokoch 2018-2028 (% HDP)  
2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 2028  
Príspevok k medziročnej zmene dlhu  
- Štrukturálne primárne saldo VS  
- Jednorazové vplyvy na saldo VS  
- Úrokové náklady  
- Potenciálny ekonomický rast  
- Vplyv hospodárskeho cyklu  
- Deflátor HDP  
-2,1  
0,5  
0,0  
-1,4 10,9  
2,2  
0,6  
3,4  
-3,3  
0,3  
1,1  
-1,7  
2,4  
1,0  
1,2  
-1,1  
0,6  
-5,3  
-1,3  
0,9  
2,6  
3,3  
0,8  
1,5  
4,3  
0,0  
1,4  
3,7  
0,0  
2,6  
3,5  
0,0  
2,6  
3,6  
0,0  
1,9  
-1,5  
0,0  
-1,6  
0,3  
0,0  
0,7  
0,0  
1,6  
1,8  
1,2  
-0,8  
3,1  
-1,1  
5,0  
0,0  
1,3  
1,2  
1,1  
1,0  
1,3  
1,4  
1,5  
1,7  
-1,6  
-1,2  
-1,0  
0,7  
-1,3  
-0,6  
-1,2  
-0,9  
0,6  
-0,6  
-1,8  
-1,4  
2,2  
-0,9  
-0,8  
-4,3  
-0,3  
0,6  
-1,2  
-0,2  
-2,0  
0,6  
-1,5  
-0,2  
-2,0  
0,9  
-1,7  
-0,2  
-1,7  
-1,8  
1,5  
-1,5  
-0,0  
-1,6  
0,3  
- Likvidné finančné aktíva  
- Zosúladenie deficitu a dlhu  
-0,8  
-1,1  
-0,1  
-1,3  
0,3  
Pozn.: V rokoch 2024 až 2028 ide o prognózu RRZ z júla 2024.  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR  
68  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Príloha 5 – Informácia o plnení numerických fiškálnych pravidiel  
samosprávou  
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v § 17 definuje nasledovné  
podmienky, kedy obec alebo vyšší územný celok (VÚC) môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné  
zdroje financovania:  
•
•
ak celková suma dlhu140 obce alebo VÚC neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka a  
ak suma splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov a suma splátok  
záväzkov z investičných dodávateľských úverov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka znížených o prostriedky poskytnuté z rozpočtu iného  
subjektu verejnej správy, prostriedky poskytnuté z Európskej únie a iné prostriedky  
zo zahraničia alebo prostriedky získané na základe osobitného predpisu.  
Naviazaním oboch pravidiel na skutočné bežné príjmy sa sledovalo, aby obce a VÚC boli schopné svoje  
záväzky reálne pokryť svojou bežnou prevádzkou.  
Dlhový limit pre samosprávy na úrovni 60 % je výrazne prísnejší ako dlhový limit verejnej správy  
(tzv. dlhová brzda) na úrovni 54 % v roku 2023. Dôvodom je, že dlh verejnej správy sa vyjadruje  
v pomere k výkonu ekonomiky (k HDP) a nie ku skutočným bežným príjmom.  
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v ods. 3 čl. 6 definuje pokutu141  
za prekročenie dlhového pravidla platného pre územné samosprávy s účinnosťou od roku 2015.  
Spôsob výpočtu pokuty vymedzuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej  
samosprávy:  
•
Do sumy dlhu na účely výpočtu pokuty sa nezapočítavajú záväzky z prijatia návratných zdrojov  
financovania na krytie záväzkov po lehote splatnosti a záväzky obce alebo vyššieho územného  
celku v nútenej správe.  
•
•
Pokuta sa opakovane uloží iba pri náraste podielu dlhu, vo výške 5 % z tohto nárastu.  
Pokuta sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur.  
Vyhodnotenie plnenia limitu dlhu s uložením pokuty sa prvýkrát realizovalo v roku 2016 na základe  
skutočnej výšky dlhu ku koncu roku 2015. Vyhodnotenie a uloženie pokuty v správnom konaní  
je kompetenciou ministerstva financií.  
140  
Súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských  
úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo VÚC, očistený o záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých  
na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov SR a EÚ, z Audiovizuálneho fondu,  
Environmentálneho fondu, z Fondu na podporu umenia, o úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a o prostriedky  
Slovak Investment Holding.  
141  
Výška pokuty je definovaná ako 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka. Tu však treba prihliadnuť aj na ods. 4 čl. 6. ústavného zákona, ktorý zabezpečuje  
neuplatnenie pokuty počas 24 mesiacov od ustanovujúceho zasadnutia zastupiteľstva, ak nebola vo voľbách ako nový  
starosta, primátor, alebo predseda VÚC zvolená tá istá osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.  
69  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Na ilustráciu súčasného stavu plnenia pravidiel obsahuje príloha prehľad zákonom definovaných  
pomerových ukazovateľov VÚC a obcí. Nasledujúce numerické hodnoty sú predbežným vyhodnotením  
roku 2023 na základe vykázaných hodnôt.  
Vyššie územné celky  
Celková suma dlhu VÚC dosiahla ku koncu roka 2023 úroveň 29,5 % bežných príjmov roka 2022.  
Ku hranici 60 % bol najbližšie Bratislavský samosprávny kraj s dlhom 41,5 % a medziročným poklesom  
dlhu o 2,3 percentuálneho bodu. Naopak, najnižší relatívny dlh na úrovni 9 % evidoval  
Nitriansky samosprávny kraj. Pomer celkovej dlhovej služby VÚC (splácanie úrokov a istín) voči  
príjmom dosiahol hodnotu 6,3 %. Limit dlhovej služby na úrovni 25 %, ani limit dlhu na úrovni 60 %  
nebol v roku 2023 prekročený žiadnym samosprávnym krajom.  
Oproti minulým rokom sa v sume vykázaných návratných finančných výpomocí prijatých od subjektov  
VS prvýkrát zaznamenali aj prostriedky prijaté od Slovak Investment Holding (SIH). Tieto prostriedky sa  
pri výpočte celkovej sumy dlhu samospráv nezapočítavajú142. Objem týchto zdrojov nie je v súčasnosti  
možné identifikovať vo výkazoch a RRZ ich sumu prebrala od MF SR. Do budúcna by však tieto údaje  
mali byť identifikovateľné priamo z výkazov.  
Tab 11: Vyhodnotenie pravidiel pre VÚC (rok 2023, v tis. eur)  
Celková  
suma dlhu  
(1)  
Splácanie  
úrokov  
(2)  
Splácanie  
istín  
Bežné príjmy  
(rok 2022)  
(4)  
Pomer  
dlhu (%)  
(1/4)  
41,5  
Dlhová  
služba (%)  
((2+3)/4*)  
Názov  
(3)  
Bratislavský SK  
Trnavský SK  
Trenčiansky SK  
Nitriansky SK  
Žilinský SK  
Banskobystrický SK  
Prešovský SK  
Košický SK  
86 424  
59 934  
67 219  
20 994  
61 306  
56 417  
84 639  
90 761  
527 694  
1 465  
480  
170  
5 964  
9 574  
6 105  
208 201  
184 268  
188 232  
233 778  
218 063  
236 424  
264 420  
253 775  
1 787 163  
5,6  
7,9  
5,0  
32,5  
35,7  
9,0  
28,1  
23,9  
32,0  
35,8  
29,5  
332  
3 967  
2,6  
1 643  
1 263  
1 371  
587  
12 234  
19 048  
5 618  
5 153  
67 663  
10,1  
12,1  
4,0  
3,5  
6,3  
Spolu  
7 311  
Pozn.: SK – samosprávny kraj  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
* Pri výpočte pomeru dlhovej služby sa bežné príjmy upravujú o vybrané transfery.  
Obce  
Z celkového posudzovaného počtu 2888 obcí143 vykázalo ku koncu roka 2023 nulový dlh 1287 obcí.  
Najvyššia početnosť bola v pásme obcí, ktoré majú nulový pomer dlhu, Ďalej s vyšším pásmom  
relatívneho zadlženia početnosť klesá (s výnimkou tých najzadlženejších, graf 14). Pomer nominálneho  
142  
S účinnosťou od 1. mája 2022 sa do celkovej sumy dlhu obcí alebo VÚC nezapočítavajú záväzky z návratných zdrojov  
financovania poskytované orgánom podľa osobitných predpisov (konkrétne ide o §3 písm. g) zákona č. 323/2015 Z. z.  
o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a §3 písm. l) zákona č.  
121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie).  
143  
RRZ mala na vyhodnotenie plnenia dlhového pravidla k dispozícii údaje za 2888 obcí z celkového počtu 2926.  
Pri hodnotení údajov za Bratislavu a Košice boli použité ich magistráty a jednotlivé mestské časti ako samostatné obce.  
70  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
zadlženia k celkovému nominálnemu zadlženiu všetkých posudzovaných obcí (graf 15) bol aj v roku  
2023 najvyšší v pásme 20 % až 30 %. Celkový vykázaný nominálny dlh obcí, ktorý je podkladom  
pre vyhodnotenie dlhového pravidla, medziročne mierne vzrástol z 942 mil. eur na 958 mil. eur.  
Graf 14: Počty obcí podľa pomeru ich dlhu k  
Graf 15: Podiely jednotlivých dlhových pásiem na  
príjmom (ľ. os), kumulatívne (p. os)  
celkovom dlhu (ľ. os), kumulatívne (p. os)  
1 400  
1 200  
1 000  
800  
600  
400  
200  
0
3 000  
2 500  
2 000  
1 500  
1 000  
500  
40%  
35%  
30%  
25%  
20%  
15%  
10%  
5%  
100%  
90%  
80%  
70%  
60%  
50%  
40%  
30%  
20%  
10%  
0%  
kumulatívny  
počet obcí  
kumulatívny  
objem dlhu  
0
0%  
0
10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 viac  
pomer zadlženia (%)  
0
10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 viac  
pomer zadlženia (%)  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Dlhový limit v roku 2023 prekročilo 30 obcí144 a limit dlhovej služby prekročilo 158 obcí,  
pričom 10 z nich prekročilo oba limity. Celkovo tak v roku 2023 prekročilo aspoň jeden limit 178 obcí.  
Pokuta za rok 2023 môže byť v prípade, že sa kontrolami potvrdia vykázané výšky dlhov, reálne uložená  
20 obciam145 a jej celková potenciálna výška je 131 204,98 eur. Z prvotne identifikovaného počtu  
30 obcí nad dlhovým limitom:  
•
Mestská časť Bratislava – Devín je v nútenej správe od roku 2005. Uloženie pokuty sa na ňu  
nevzťahuje, keďže do dlhu sa na účely výpočtu pokuty nezahŕňajú záväzky obce v nútenej  
správe.  
•
•
Obce Luhyňa a Bertotovce už boli v minulosti pokutované a ich zadlženie sa nezvyšovalo.  
Pokuta sa ukladá opakovane iba v prípade rastu pomeru dlhu.  
Vo väzbe na ods. 4 čl. 6 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (24 mesačná výnimka  
z dôvodu zvolenia nového starostu/starostky) bolo identifikovaných ďalších 7 obcí.  
V nasledovných prehľadoch sú uvedené hodnoty pomeru dlhu a z nich vyplývajúce vypočítané pokuty  
tých obcí, ktoré za rok 2023 numericky prekročili limit dlhu a zoznam obcí, ktoré v roku 2023  
nepredložili potrebné výkazy pre vyhodnotenie dlhu. Sumy pokút sú iba ilustratívne, keďže  
v súčasnosti prebieha overovanie vykázaných dlhov. Až na základe overených údajov začne  
ministerstvo financií správne konania o uložení pokuty.  
144  
Ide o hrubý počet obcí identifikovaný MF SR z finančných výkazov, ktorý nezodpovedá počtu obcí, ktorým reálne hrozí  
pokuta.  
145  
Pokuty potenciálne hrozia aj 46 obciam, ktoré boli dodatočne oslovené zo strany MF SR z dôvodu nepodania potrebných  
výkazov, ak by bol ich zistený dlh nad limitom.  
71  
 
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Tab 12: Predbežné vyhodnotenie dlhov obcí (údaje vykázané obcami za rok 2023, abecedne v %)  
Suma prekročenia  
Názov obce (Okres)  
Pomer dlhu  
povoleného dlhu v  
eurách  
169 063  
2 416 257  
163 475  
107 211  
321 018  
32 969  
Pokuta v eurách  
Bertotovce (PO) **/***  
Bratislava - Devín (BA) */***  
Bunkovce (SO)  
Dolný Bar (DS)  
Drienov (PO)  
Gortva (RS) ***  
Hájske (SA)  
Hontianske Trsťany (LV) ***  
Chorváty (KS) ***  
Inovce (SO)  
100,1  
293,2  
182,0  
73,8  
78,3  
70,5  
163,5  
71,9  
67,0  
95,4  
629,6  
95,9  
-
-
8 173,75  
5 360,54  
16 050,92  
-
1 801,69  
-
36 034  
18 206  
3 494  
26 629  
156 108  
333 174  
71 382  
2 967  
2 262  
54 324  
165 140  
217 192  
410 110  
14 297  
24 166  
11 817  
-
1 331,45  
7 805,42  
16 658,68  
3 569,11  
148,34  
-
2 716,20  
8 257,00  
-
20 505,49  
-
1 208,28  
-
252,17  
10 064,76  
5 982,32  
939,70  
18 263,73  
-
Jarok (NR)  
Kolíňany (NR)  
Kotrčiná Lúčka (ZA)  
Lúčka (SK)  
84,6  
61,1  
62,2  
86,2  
Luhyňa (TV) **  
Majerovce (VT)  
Malá Domaša (VT)  
Malatiná (DK) ***  
Malý Slivník (PO)  
Nižné Repaše (LE) ***  
Norovce (TO)  
Oľšinkov (ML) ***  
Počúvadlo (BS)  
Rapovce (LC)  
Seč (PD)  
Svidnička (SK)  
Švošov (RK)  
Veľký Biel (SC) ***  
Vysoká nad Kysucou (CA)  
Závada (VK)  
89,2  
504,4  
172,8  
79,9  
80,2  
160,5  
70,1  
91,6  
117,7  
97,6  
145,8  
67,1  
154,7  
61,7  
5 043  
201 295  
119 646  
18 794  
365 275  
183 173  
38 088  
1 904,40  
210,03  
4 201  
Pozn.: Údaj Pokuta v eurách vyjadruje plnú výšku potenciálnej pokuty pre obec na základe jej finančných výkazov, pričom nezohľadňuje  
výšky predošlých pokút v prípade, ak bola obec pokutovaná opakovane. Údaj Suma prekročenia povoleného dlhu v eurách vyjadruje  
nominálnu hodnotu celkovej sumy dlhu, ktorá prekračuje 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Na  
obce zvýraznené sivou výplňou sa nevzťahuje pokuta. Obce zvýraznené červenou farbou vykázali okrem nadmerného dlhu aj  
prekročenie limitu dlhovej služby.  
* Obec je v nútenej správe, pričom do sumy dlhu na účely uloženia pokuty sa nezapočítavajú záväzky obcí v nútenej správe.  
** Obec už bola pokutovaná v minulosti (alebo prebieha správne konanie) a jej pomer dlhu sa nezvýšil.  
*** Obec má nového starostu/starostku a teda sa počas 24 mesiacov neuplatňuje pokuta.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
72  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023  
Tab 13: Zoznam obcí, ktoré v roku 2023 nepredložili potrebné výkazy pre vyhodnotenie dlhu  
Obec  
Okres  
Baka  
Dunajská Streda  
Martin  
Košice - okolie  
Komárno  
Belá - Dulice  
Beniakovce  
Bodza  
Bratislava - Jarovce  
Brunovce  
Čierne Kľačany  
Dolné Srnie  
Folkušová  
Bratislava V  
Nové Mesto nad Váhom  
Zlaté Moravce  
Nové Mesto nad Váhom  
Martin  
Hlboké  
Senica  
Horný Kalník  
Hronská Dúbrava  
Hviezdoslavov  
Jablonec  
Martin  
Žiar nad Hronom  
Dunajská Streda  
Pezinok  
Kravany nad Dunajom  
Ladice  
Komárno  
Zlaté Moravce  
Liptovský Mikuláš  
Humenné  
Revúca  
Malacky  
Dunajská Streda  
Senica  
Topoľčany  
Liptovský Mikuláš  
Lukačovce  
Magnezitovce  
Malé Leváre  
Ňárad  
Plavecký Peter  
Podhradie  
Pôtor  
Veľký Krtíš  
Rankovce  
Siladice  
Košice - okolie  
Hlohovec  
Sklabiňa  
Martin  
Slatina nad Bebravou  
Stakčín  
Bánovce nad Bebravou  
Snina  
Streženice  
Svätý Kríž  
Svrbice  
Púchov  
Liptovský Mikuláš  
Topoľčany  
Šuľa  
Veľký Krtíš  
Trhová Hradská  
Veľká Čierna  
Veľké Bierovce  
Vrbnica  
Dunajská Streda  
Žilina  
Trenčín  
Michalovce  
Bánovce nad Bebravou  
Vysočany  
Zdroj: MF SR  
73