DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslanecký návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Roman Michelko, Adam Lučanský, Andrej Danko a Rudolf Huliak.

Primárnym zámerom predkladaného návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré cirkulujú v obore gastronómie a hotelierstva, sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov v obore gastronómie a hotelierstva ako aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom dane z príjmu ako aj sociálnych odvodov, čo znamená v konečnom dôsledku navýšenie objemu financií v štátnom rozpočte.

Cieľom legislatívneho návrhu je zavedenie legálnej definície prepitného v Zákonníku práce ako osobitnej zložky mzdy zamestnanca poukazujúc na zvýšenie motivácie zamestnávateľov k minimalizácii finančných prostriedkov v „šedej ekonomike“. Ide o finančné prostriedky, ktoré nevstupujú do oficiálneho daňového systému z dôvodov pomerne vysokého daňového a odvodového zaťaženia v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ podľa terajšej úpravy nie je motivovaný prepitné rozdeliť zamestnancom, nakoľko je zamestnancovi vyplatené prepitné aktuálne súčasťou jeho hrubej mzdy, t.j. v plnej miere je zaťažené daňovou povinnosťou zamestnanca (19%), odvodovou povinnosťou zamestnávateľa (36,2;%) a zamestnanca (13,2%). Prichádza tak k situáciám, že zamestnávateľ si sumu prepitného buď ponechá a zdaní ju v rámci svojho príjmu z podnikateľskej činnosti (väčšinou sadzbou 21%), prípadne si ju ponechá bez evidencie (spravidla v prípade prepitného vyplateného v hotovosti) alebo ju vyplatí zamestnancom rovnako neoficiálnou cestou. Finančné prostriedky vyplatené zamestnancovi mimo mzdy nevstupujú do základu dane zamestnanca ako ani do vymeriavacieho základu zamestnanca pre účely zdravotného a sociálneho poistenia.

Dôležitým faktorom zníženia daňového a odvodového zaťaženia prepitného je potenciál postupne zvyšovať podiel zamestnancov v sektore gastronómie, nakoľko pracovné pozície v tomto sektore vykonávajú vo veľkej miere samostatne zárobkovo činné osoby. Zároveň absentuje motivácia zamestnávateľov k uzavretiu trvalých pracovných pomerov, čo v praxi vedie k uzatváraniu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré by však mali byť uzatvárané skôr výnimočne. Keďže aplikáciou novej legislatívy sa dosiahne stav, že prepitné bude zamestnávateľ povinný vyplácať výlučne zamestnancom, tzv. „živnostníci“ budú motivovaní k zmene právneho vzťahu s osobou, ktorá by inak bola ich zamestnávateľom, čo sa prejaví na spresnení štatistických údajov o počte osôb, ktoré v súčasnosti obchádzajú povinnosti podľa Zákonníka práce, ako aj navýšením objemu odvodov do systému sociálneho zabezpečenia.

Zavedením položky prepitného medzi údaje obsiahnuté v pokladničnom bloku a jeho povinné uvádzanie ako osobitne prijatého plnenia zo strany zákazníka nad rámec hodnoty

poskytnutej služby/zakúpeného tovaru dôjde k zavedeniu kontrolného mechanizmu, ktorým bude možné jednoducho kvantifikovať množstvo prijatého prepitného v konkrétnej prevádzke.

B.Osobitná časť

K Čl. I

§ 119b

Navrhuje sa zavedenie legálnej definície prepitného do Zákonníka práce z dôvodu dopadu inštitútu prepitného na viaceré právne predpisy. Zavedením tejto definície a stanovením systému evidencie prepitného, resp. jeho povinného rozdeľovania medzi zamestnancov, dôjde k zvýšeniu priznanej mzdy zamestnanca.

Prijímateľom prepitného je zamestnávateľ alebo iný subjekt, ktorého prevažujúca činnosť je zatriedená do kódu Klasifikácie produktov podľa činností 55 Ubytovacie služby a 56 Služby spojené s podávaním jedál a nápojov podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 a spája sa s určitým miestom výkonu práce zamestnanca (prevádzkareň). Prijaté plnenia od zákazníkov nad hodnotu poskytnutej služby či zakúpeného tovaru v inom odvetví (okrem odvetvia gastronómie a hotelierstva) nie sú prepitným podľa §119b Zákonníka práce.

Koncovým prijímateľom prepitného sú zamestnanci alebo ak ide o prepitné poskytnuté v prevádzkarni, ktorá nezamestnáva zamestnancov, pripúšťa sa, aby si toto prepitné ponechal prevádzkovateľ, avšak platia všeobecné princípy jeho evidencie, pričom takto prijaté a nerozdelené prepitné sa stáva príjmom prevádzkovateľa a vstupuje do výpočtu základu dane z príjmov.

Prepitné je dobrovoľným plnením zo strany zákazníka. Ak zákazníkovi bude zaúčtovaná určitá vopred určená osobitná služba (typicky obslužné alebo tzv. couvert, ktoré sú uvedené napríklad v jedálnom lístku), prijatá suma nie je prepitným, keďže chýba podstatný znak prepitného, ktorým je dobrovoľnosť poskytnutia; na takto prijaté plnenie sa v takom prípade nevzťahuje režim prepitného podľa § 119b Zákonníka práce. Prijaté plnenie podľa predchádzajúcej vety je osobitným typom služby, teda príjmom zamestnávateľa a zároveň predmetom dane z pridanej hodnoty; zamestnávateľ nie je oprávnený tieto dve položky zamieňať titulom ich odlišného daňovo-právneho charakteru.

Zamestnávateľ je oprávnený prijať interný predpis o prepitnom a upravil mechanizmus rozdeľovania prepitného podľa špecifík jednotlivých prevádzok.

Výška prepitného sa nezapočítava do minimálnej mzdy.

K čl. II

K bodom 1 a 2 [§5 ods. 1 písm. h) a §5 ods. 7 písm. r)]

V súvislosti so zavedením legálnej definície prepitného je cieľom novely znížiť daňové zaťaženie príjmu zamestnanca.

Navrhuje sa hranica oslobodenia prepitného, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, v rozsahu 20% príjmu zamestnanca zo závislej činnosti (tzv. hrubá mzda) v kalendárnom mesiaci, za ktorý mu náleží prepitné podľa §119b ods. 2 Zákonníka práce. Zvyšná časť prepitného nad rámec sumy podľa predchádzajúcej vety bude podliehať zdaneniu

aktuálnou sadzbou dane podľa príslušnej právnej úpravy. Zamestnávateľ nie je oprávnený presúvať prepitné medzi jednotlivými mesiacmi, čím by dochádzalo ku kumulácii prepitného a jeho nevyplateniu zamestnancom. Nevyplatenie prepitného zamestnancovi, keďže ide o zložku mzdy, podlieha rovnakému hmotnoprávnemu a procesnému režimu ako nevyplatenie mzdy, čím sa zabezpečí civilno-právna ako aj trestno-právna ochrana práv zamestnancov.

K Čl. III

K bodu 1 [§ 8 ods. 1 písm. o)]

Navrhuje sa doplniť údaje obsiahnuté v pokladničnom bloku o poskytnuté prepitné a jeho celkovú výšku. Implementácia zavedenia údaja prepitného na pokladničnom bloku je dôležitá z hľadiska odstránenia pochybností o spôsobu evidencie prijatého prepitného, ktoré za kalendárny mesiac je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi. Zahrnutie prepitného na pokladničnom bloku má za cieľ nie len posilniť transparentnosť a prehľadnosť evidencie všetkých položiek uvedených v pokladničnom doklade, ale zároveň aj posilniť zákaznícku spokojnosť.

Zároveň uvedením platby prepitného na pokladničnom doklade je možné odstrániť častý nesúlad vyplývajúci z poskytnutia prepitného z bankového účtu podnikateľa, ktorý pri platbe platobnou kartou priradí prepitné k hodnote spotrebovaných tovarov a služieb. Tzv. náklady na reprezentáciu (účtované na účte 513 – Náklady na reprezentáciu) síce nie sú v súčasnosti radené medzi daňovo uznateľné výdavky, avšak evidenciou prepitného na pokladničnom bloku by bolo možné odstrániť aspoň pre potreby účtovníctva finančné rozdiely medzi sumou uvedenou na vydanom pokladničnom bloku a výškou bezhotovostnej operácie obsahujúcou prepitné.

K bodu 2 [§ 8a ods. 1 a 3]

V odseku 1 ide o zavedenie povinnosti uvádzať prijaté prepitné ako i jeho výšku pri úhrade faktúry alebo jej časti je taktiež dôležitým prvkom transparentnosti evidencie poskytnutého prepitného za účelom jeho rozdelenia medzi zamestnancov. Uvedenie prepitného na pokladničnom bloku oddelene od ostatných položiek účtu je dôležité pre ochranu práv spotrebiteľov, pretože zabezpečuje transparentnosť, spravodlivosť a presnosť v obchodných transakciách.

V odseku 3 ide o legislatívno-technická úpravu súvisiacu s úpravou rozsahu údajov dokladov o zaplatení podľa § 8 ods. 1 písm. o).

K bodom 3 až 5 [§ 8a ods. 2, 5 a 6]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou rozsahu údajov dokladov o zaplatení podľa § 8 ods. 1 písm. o).

K Čl. IV

K bodu 1 [§ 13 odsek 1]

Vyčlenenie prepitného mimo vymeriavací základ zamestnanca pre výpočet výšky zdravotného poistenia je taktiež motivačným faktorom pre zamestnanca, ktorý svojim prístupom k zákazníkom môže dosiahnuť zvýšenie objemu poskytnutého prepitného, čoho dôsledkom bude zvýšenie jeho reálnej mzdy, keďže prepitné, ktoré mu vyplatí zamestnávateľ nebude podliehať odvodom zamestnanca na zdravotné poistenie.

K bodu 2 [§ 13 odsek 5]

Navrhuje sa taktiež vyčlenenie prepitného mimo vymeriavací základ zamestnávateľa pre výpočet výšky zdravotného poistenia, čo má taktiež pozitívny dopad na finančnú situáciu zamestnávateľa, keďže zamestnávateľ nebude povinný z poskytnutého prepitného za zamestnanca platiť odvody na zdravotné poistenie.

K Čl. V

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje ku dňu jeho vyhlásenia.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Poslanecký návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

A.3. Poznámky

Predmetný návrh zákona nepredpokladá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

A.4. Alternatívne riešenia

Nepredkladajú sa.

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Poslanecký návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-Čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016),

b)v sekundárnom práve

-nie je,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-nie je.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení

-bezpredmetné,

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

-bezpredmetné,

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

-bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.