D ô v o d o v á s p r á v a Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je posilnenie sociálnej ochrany poberateľov minimálnych dôchodkov prostredníctvom úpravy ich výšky v závislosti na priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnancov v hospodárstve Slovenskej republiky. Táto zmena reflektuje snahu zabezpečiť vyššiu spravodlivosť a primeranosť dôchodkových dávok, ktorá lepšie odzrkadľuje ekonomické podmienky v krajine.
Navrhovaná novela je motivovaná potrebou modernizovať a optimalizovať systém výpočtu minimálneho dôchodku tak, aby tento lepšie reflektoval súčasné ekonomické podmienky a zabezpečil dôstojnú životnú úroveň pre poberateľov dôchodkov. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky je relevantný a objektívny ukazovateľ, ktorý presnejšie odzrkadľuje hospodársky vývoj a reálne životné náklady, s ktorými sa dôchodcovia stretávajú.
Prepojenie výšky minimálneho dôchodku s priemernou mzdou umožňuje, aby dôchodkové dávky flexibilnejšie reagovali na ekonomické zmeny, čím sa zvyšuje ochrana sociálne zraniteľných skupín obyvateľstva. Tento prístup zohľadňuje nielen infláciu, ktorá ovplyvňuje kúpnu silu dôchodcov, ale aj celkový rast životných nákladov, čo je v súlade s princípmi udržateľnosti a spravodlivosti.
Navrhovaná zmena posilňuje systém sociálneho zabezpečenia tým, že prispôsobuje dôchodky ekonomickým podmienkam, čím sa minimalizuje riziko, že dôchodcovia budú odkázaní na dodatočnú štátnu pomoc. Toto prepojenie zohľadňuje aj demografické trendy, keďže starnúca populácia vyžaduje efektívne mechanizmy na udržanie sociálnej rovnováhy a zabezpečenie dostatočných príjmov pre starších občanov.
Mechanizmus, ktorý sa v tomto návrhu zákona zavádza, zabezpečuje, že minimálny dôchodok bude dynamicky reflektovať zmeny v ekonomike, čo je nevyhnutné pre zachovanie stability a predvídateľnosti dôchodkového systému. Tento prístup je v súlade s medzinárodnými odporúčaniami pre sociálne systémy, ktoré zdôrazňujú potrebu pružného prispôsobovania dôchodkových dávok aktuálnym ekonomickým podmienkam. Výsledkom bude vyššia miera sociálnej spravodlivosti a zníženie rizika chudoby medzi dôchodcami, čo sú kľúčové ciele sociálnej politiky v Slovenskej republike.
Predkladaný návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže sa očakáva zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dôchodkové dávky minimálneho dôchodku. Zároveň sa v dôsledku rýchlejšieho medziročného zvyšovania sumy minimálneho dôchodku môže zvýšiť počet osôb spadajúcich do kategórie poberateľov minimálneho dôchodku. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy – predpokladá sa pozitívny vplyv na hospodárenie poberateľov minimálneho dôchodku z dôvodu zvýšenia ich pravidelného disponibilného príjmu. Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu – rodiny, ktorých členom je poberateľ minimálneho dôchodku budú mať vyšší disponibilný príjem.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Navrhuje sa zmena výpočtu minimálneho dôchodku, kde sa doterajší model, ktorý zohľadňuje sumu životného minima, nahrádza novým modelom, založeným na priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnanca. Tento postup umožňuje flexibilnejšie a spravodlivejšie prispôsobenie výšky minimálneho dôchodku aktuálnym ekonomickým podmienkam. Výsledkom bude, že dôchodky budú lepšie reflektovať reálne náklady na život, čo zodpovedá potrebám zabezpečenia dôstojnej životnej úrovne dôchodcov.
Vzhľadom na to, že údaje o priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky sú Štatistickým úradom Slovenskej republiky zverejňované až po 1. januári daného kalendárneho roka, je potrebné pri výpočtoch vychádzať z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza aktuálnemu roku.
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou zmenou v bode 1 zabezpečuje konzistentnosť a súlad ustanovení § 82b ods. 1 s novým mechanizmom výpočtu minimálneho dôchodku. Úprava sa zameriava na precizovanie znenia a odstránenie potenciálnych nejasností, ktoré by mohli vzniknúť pri aplikácii nového modelu prepojeného s priemernou mesačnou nominálnou mzdou. Táto úprava je nevyhnutná na udržanie logickej a legislatívnej kontinuity celej právnej úpravy, čím sa zabezpečí jednoznačnosť a právna istota pri uplatňovaní nových pravidiel.
K Čl. II
S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a tomuto návrhu zodpovedajúcu prípravu štátneho rozpočtu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2026.
DOLOŽKAvybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu
regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
A.3. Poznámky:
Návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy – očakáva zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dôchodkové dávky minimálneho dôchodku. Zároveň sa v dôsledku rýchlejšieho medziročného zvyšovania sumy minimálneho dôchodku môže zvýšiť počet osôb spadajúcich do kategórie poberateľov minimálneho dôchodku. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy – predpokladá sa pozitívny vplyv na hospodárenie poberateľov minimálneho dôchodku z dôvodu zvýšenia ich pravidelného disponibilného príjmu. Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu – rodiny, ktorých členom je poberateľ minimálneho dôchodku budú mať vyšší disponibilný príjem.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ návrhu zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Rudolf Huliak, Dagmar Kramplová, Andrej Danko a Milan Garaj.
2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
3. Predmet návrhu zákona: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Keďže predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, body 4. a 5. sa nevypĺňajú.