Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
(v znení č. 77/1998 Z. z., 86/2000 Z. z., 138/2002 Z. z., 100/2003 Z. z., 551/2003 Z. z., 215/2004 Z. z., 360/2004 Z. z., 253/2005 Z. z., 320/2005 Z. z., 261/2006 Z. z., 199/2007 Z. z., 400/2009 Z. z., 38/2010 Z. z., 153/2011 Z. z., 187/2011 Z. z., 191/2011 Z. z., 237/2011 Z. z., 69/2012 Z. z., 79/2012 Z. z., 236/2012 Z. z., 296/2012 Z. z., 330/2012 Z. z., 309/2013 Z. z., 402/2013 Z. z., 375/2015 Z. z., 399/2015 Z. z., 1/2017 Z. z., 55/2017 Z. z., 217/2018 Z. z., 314/2018 Z. z., 318/2018 Z. z., 6/2019 Z. z., 241/2020 Z. z., 423/2020 Z. z., 288/2021 Z. z., 252/2022 Z. z., 264/2022 Z. z., 133/2023 Z. z., 40/2024 Z. z., 157/2024 Z. z.)
...
§ 23
Riadenie schôdzí národnej rady
(1) Schôdze národnej rady riadi predseda národnej rady alebo ním poverený podpredseda národnej rady32) (ďalej len „predsedajúci“).
(2) Ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave, odovzdá riadenie schôdze inému predsedajúcemu. To neplatí pre faktickú poznámku, s ktorou predsedajúci vystúpi bez
odovzdania riadenia schôdze inému predsedajúcemu.
(3) Po začatí schôdze národnej rady a na začiatku každého rokovacieho dňa predsedajúci oznámi mená poslancov, ktorí predsedu národnej rady písomne požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na schôdzi národnej rady alebo na jej rokovacom dni.
(4) Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov;33) prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále.
(5) Ak do 30 minút po určenom začiatku schôdze národnej rady (§ 17) nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže začiatok schôdze národnej rady odložiť na ďalší rokovací deň. Musí tak urobiť, ak ani do jednej hodiny po oznámenom začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Ak ani na ďalší rokovací deň nie je do jednej hodiny po určenom začiatku schôdze prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci schôdzu skončí. Predseda národnej rady navrhne neprerokované body programu schôdze do programu nasledujúcej schôdze. Obdobne postupuje, ak sa do skončenia schôdze neprerokujú všetky body programu schôdze z dôvodu opakovanej neprítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(6) Ak sa počas schôdze národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania.
(7) Ak ani po prerušení schôdze národnej rady nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže rozhodnúť, že sa bude rokovať o ďalšom bode programu. Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť na neskoršom prerokovaní nedokončeného bodu programu, a to na tej istej schôdzi.
...
§ 25
Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy doručené všetky písomné materiály,
ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak národná rada bez rozpravy nerozhodne inak.
...
Rozprava
§ 27
(1) O prerokúvanej veci po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, ak bol určený, predsedajúci otvorí rozpravu.
(2) Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne zápisom do zoznamu rečníkov po schválení programu schôdze národnej rady do začatia rokovania o návrhu v príslušnom bode programu schôdze národnej rady a ústne po vystúpení rečníkov v rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov. Predsedajúci prečíta ústne prihlásených rečníkov do rozpravy a uzatvorí možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
(3) Pri otvorení rozpravy predsedajúci prečíta zoznam písomne prihlásených rečníkov (odsek 2). Pred vystúpením prvého a ďalších prihlásených rečníkov predsedajúci informuje o poradí ďalšieho prihláseného rečníka, ktorého vystúpenie má nasledovať. Ak rečník pri udelení slova nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie. Strata poradia rečníka znamená, že rečník môže vystúpiť v rozprave iba ako posledný. Ak viacerí rečníci stratia poradie, môžu vystúpiť až po všetkých prihlásených rečníkoch, ktorí poradie nestratili, a to v poradí, v akom toto poradie stratili. Ak rečník opakovane stratí poradie, stráca možnosť vystúpiť v rozprave.
(4) Predsedajúci prideľuje slovo rečníkom v poradí, v akom sa prihlásili. Ako prví vystúpia poverení členovia poslaneckých klubov, ak sa prihlásili do zoznamu rečníkov. Každý poslanecký klub môže poveriť vystúpením len jedného člena. Prihlásený rečník sa môže vzdať svojho poradia v prospech iného rečníka.
(5) Poslanec môže vystúpiť na schôdzi národnej rady, ak mu predsedajúci udelí slovo.
(6) V rozprave možno vystúpiť len od rečníckeho pultu.
(7) Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese. Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe alebo obrazovú prezentáciu, najmä
tabuľky, grafy a grafiky, bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a
obrazovo-zvukovej prezentácie.
(8) Spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú, ustanovenie § 30 sa nepoužije.
(9) Po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ (§ 26 ods. 1) aj spravodajca, ustanovenie § 30 sa nepoužije.
...
§ 29
(1) Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle národnej rady (§ 82 ods. 2) najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave. Poslanec
prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave,
a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia.
Začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo
doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu. Ak poslanec počas
svojho vystúpenia v rozprave nepredniesol pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh do
vyčerpania rečníckeho času podľa § 30, môže pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh alebo
jeho dosiaľ neprečítanú časť predniesť spôsobom podľa predchádzajúcej vety po
uplynutí rečníckeho času podľa § 30.
(2) Poslanec alebo navrhovateľ môže po podaní pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu navrhnúť prerušenie prerokúvania veci až dovtedy, kým k nim nezaujme stanovisko výbor, ktorý určí národná rada. O návrhu na prerušenie prerokúvania bodu programu schôdze rozhodne národná rada bez rozpravy. Národná rada môže súčasne určiť lehotu, dokedy jej určený výbor predloží k podanému pozmeňujúcemu alebo doplňujúcemu návrhu stanovisko.
(3) Poslanec môže svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vziať späť, až kým národná rada nepristúpi k hlasovaniu o ňom.
...
§ 68
(1) Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu a ak ide o novelizáciu
zákona, aj informatívne konsolidované znenie novelizovaného zákona.
(2) Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.
(3) Dôvodová správa musí obsahovať náležitosti podľa osobitného zákona,54) doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.54a) Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné poskytnúť poslancom a výborom súčinnosť pri vypracovávaní doložky vybraných vplyvov formou zaslania potrebných podkladov. Pri návrhu zákona podanom výborom alebo poslancom treba návrh zákona vždy vopred prerokovať s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) z hľadiska jeho vplyvu na podnikateľské prostredie; súčasťou stanoviska ministerstva hospodárstva k návrhu zákona je aj vyčíslenie vplyvov na podnikateľské prostredie.
(4) Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.
(5) Ak podaniu návrhu zákona predchádzala verejná diskusia, navrhovateľ zákona predloží jej zhodnotenie.
(6) Informatívne konsolidované znenie novelizovaného zákona sa predkladá len v
elektronickej forme. Informatívne konsolidované znenie sa môže predkladať vo forme
informatívneho konsolidovaného znenia celého zákona alebo len ustanovení dotknutých
navrhovanou novelizáciou zákona.
§ 69
(1) Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní,
vrátane pripomienkového konania k návrhom zákonov predkladaných poslancami
a výbormi, a o ich forme upravia legislatívne pravidlá, ktoré schváli národná rada uznesením.
(2) Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné.
...
§ 74
(1) Ak sa národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne aj o návrhu predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru; návrh zákona sa vždy pridelí ústavnoprávnemu výboru. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch poslancov k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom rozhoduje národná rada bez rozpravy.
(2) Národná rada na základe návrhu predsedu národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie
návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 60
dní odo dňa pridelenia.
(3) Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odsekov 1 a 2, postupuje sa podľa návrhu predsedu národnej rady. Ak k návrhom predsedu národnej rady na pridelenie návrhu
zákona výborom a na určenie gestorského výboru podľa odseku 1 a na určenie lehoty na
prerokovanie návrhu zákona vo výboroch podľa odseku 2 neboli v rozprave podané
žiadne pozmeňujúce, ani doplňujúce návrhy, považujú sa uvedené návrhy predsedu
národnej rady za schválené rozhodnutím národnej rady prerokovať návrh zákona
v druhom čítaní.
Druhé čítanie
§ 75
(1) O návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený.
(2) Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, môžu svoje stanovisko oznámiť gestorskému výboru do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2.
(3) K návrhu zákona, ktorý podáva výbor alebo poslanec, sa pripomienkové konanie
podľa osobitného predpisu uskutoční pred jeho prerokovaním vo výbore54aa.
54aa) § 10 zákona č. 400/2015 Z. z.
...
§ 77
(1) Na prerokovanie návrhu zákona určí výbor na návrh predsedu výboru zo svojich členov spravodajcu, ktorý vystúpi po navrhovateľovi zákona.
(2) Spravodajca informuje výbor najmä o vyjadreniach, posudkoch a informáciách, ktoré si výbor alebo spravodajca vyžiadal alebo mu boli doručené, a navrhne uznesenie výboru.
(3) Ak navrhovateľmi zákona sú výbory alebo poslanci, spravodajca informuje aj o pripomienkovom konaní k návrhu zákona (§ 75 ods. 3), stanovisku vlády podľa § 70 ods.
2, stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky k vplyvu návrhu zákona na rozpočet
verejnej správy a stanovisku ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie. Navrhovateľ zákona upraví účinnosť návrhu zákona s prihliadnutím na stanovisko ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie v súlade s osobitným predpisom.54b)
...
§ 79
(1) Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú národnej rade písomnú spoločnú správu, ktorú vypracuje gestorský výbor.
(2) Gestorský výbor rokuje o návrhu zákona ako posledný.
(3) Ak sú stanoviská výborov rozdielne, gestorský výbor pôsobí na ich zjednotenie. Môže zvolať spoločnú schôdzu výborov.
(4) Gestorský výbor schvaľuje osobitným uznesením spoločnú správu výborov obsahujúcu
a) informáciu, ktorým výborom bol návrh zákona pridelený na prerokovanie a ktoré výbory návrh zákona prerokovali,
b) informáciu o stanoviskách poslancov, ktorí podali svoje stanoviská gestorskému výboru,
c) informáciu o stanoviskách výborov vrátane vlastného, najmä o tom, či odporúčajú národnej rade návrh zákona schváliť,
d) informáciu o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2,
e) pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov usporiadané podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona spolu s ich odôvodnením,
f) svoje stanovisko k návrhom uvedeným v písmenách c) a d),
g) svoje záverečné stanovisko k tomu, či odporúča národnej rade návrh zákona schváliť alebo ho vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie, alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom,
i) informáciu o vyhodnotení pripomienkového konania, ak sú navrhovateľmi zákona
poslanci alebo výbory.
(5) Gestorský výbor v uznesení podľa odseku 4 môže poveriť spoločného spravodajcu výborov (§ 80 ods. 1) predložiť návrhy podľa § 25, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.
§ 81
(1) Spoločná správa výborov alebo informácia spoločného spravodajcu o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní sa doručí všetkým poslancom a navrhovateľovi zákona a zverejní sa na webovom sídle národnej rady.
(2) O návrhu zákona v druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín
od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. O skrátení
tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť
národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona.
§ 82
(1) Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu.
(2) Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (§ 29 ods. 1) k návrhu zákona na
schôdzi národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 8 poslancov. Súhlas poslanca sa vyjadruje
jeho podpisom pod písomný a odôvodnený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa zverejňujú na webovom sídle národnej rady. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, takže chýba potrebný počet poslancov, považuje sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh za vzatý späť.
§ 83
(1) Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady sa hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu.
(2) K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom spoločný spravodajca nezaujíma stanovisko; upozorní na ich súvislosť s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov.
(3) Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi národnej rady podané nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.
(4) Ak v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov
v rozprave. O skrátení lehoty rozhodne národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský
výbor alebo spoločný spravodajca.
§ 84
(1) Ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
(2) Ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie
čítanie najskôr na druhý deň 24 hodín po ich schválení (§ 83); skôr sa môže konať, ak o tom
na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne národná rada bez
rozpravy.
...
§ 89
Skrátené legislatívne konanie
(1) Za mimoriadnych a vopred nepredvídateľných okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu
základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Návrh na skrátené legislatívne konanie obsahuje
a) odôvodnenie, v čom spočíva mimoriadnosť a nepredvídateľnosť okolností podľa
predchádzajúcej vety,
b) konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo
značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v prípade, že by sa návrh zákona
neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní,
c) odôvodnenú informáciu o tom, ako všetky navrhované ustanovenia návrhu zákona
jednotlivo súvisia s dôvodmi pre skrátené legislatívne konanie,
d) odôvodnenú informáciu o tom, či je pre naplnenie účelu skráteného legislatívneho
konania nevyhnutné nepoužiť všetky obmedzenia uvedené v odseku 3, alebo postačuje
nepoužiť iba niektoré z nich a či je nevyhnutné nepoužiť obmedzenie podľa § 74 ods. 2,
alebo postačuje určiť kratšiu lehotu pre prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
(2) O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.
(3) V skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa § 25, § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú, ak národná rada nerozhodne inak. Národná
rada môže na návrh vlády, gestorského výboru alebo poslanca rozhodnúť, že sa nepoužijú
iba niektoré z ustanovení podľa predchádzajúcej vety alebo skrátiť lehotu podľa § 74 ods.
2 na menej ako 60 dní, ak je to postačujúce na dosiahnutie účelu skráteného legislatívneho
konania.
(4) Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie sa prerokuje vo vecne príslušnom výbore
a v ústavnoprávnom výbore, ktorý je vo vzťahu k návrhu na skrátené legislatívne konanie
gestorským výborom.
...
§ 94
(1) Rozprava sa musí vzťahovať na prerokúvaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu.
(2) Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním.
(3) Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Odôvodnenie návrhu,
ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, musí obsahovať aj odôvodnenie, ako tento
doplňujúci návrh obsahovo súvisí s prerokúvaným návrhom zákona a konkretizáciu
ustanovení prerokúvaného návrhu zákona, s ktorými tento doplňujúci návrh súvisí. Na
návrh poslanca národná rada rozhodne o pochybnosti, či doplňujúci návrh spĺňa
podmienku podľa prvej vety, až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho
výboru.
(4) Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne národná rada bez rozpravy.
(5) Ustanovenie § 30 sa použije na každé čítanie samostatne.
...
§ 110
(1) Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu môžu
podávať poslanci, a to písomne, predsedovi národnej rady najneskôr do desiatich dní pred
určeným dňom voľby (§ 111). Súčasťou návrhu je prehľad o vzdelaní a praxi navrhovaných a
ich písomný súhlas s kandidatúrou.
(2) Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu je zvolený kandidát, ktorý získal v hlasovaní68) nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(3) Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený (odsek 2), vykoná sa opakovaná voľba.
(4) Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov; v prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.
(5) Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.
§ 111
Voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu sa konajú najneskôr 30 dní
pred uplynutím ich funkčného obdobia. Deň voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho
kontrolného úradu určuje predseda národnej rady.
(1) Voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu podľa § 110 sa
konajú najneskôr 30 dní pred uplynutím ich funkčného obdobia a vyhlasuje ich predseda
národnej rady. Súčasťou návrhu na voľbu predsedu a podpredsedov najvyššieho
kontrolného úradu je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis. K návrhu sa pripojí
súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné vyhlásenie o pravdivosti ním
uvedených údajov a súhlas so zverejnením osobných údajov.
(2) Príslušný výbor určený predsedom národnej rady prerokúva návrhy na voľbu
predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu na verejnej schôdzi, na ktorej
umožní každému navrhnutému kandidátovi vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých
kandidátov.
(3) Na schôdzu príslušného výboru podľa odseku 2 pozve predseda príslušného výboru
navrhnutých kandidátov na predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu.
Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa
uchádza o funkciu predsedu alebo podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, svoje
pracovné skúsenosti a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom
úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát odpovedá na otázky poslancov prítomných na
schôdzi príslušného výboru a ďalších osôb. Ďalšou osobou podľa predchádzajúcej vety je
osoba, ktorú predsedovi príslušného výboru najneskôr 48 hodín pred začiatkom schôdze
príslušného výboru navrhnú najmenej traja členovia príslušného výboru.
(4) Po skončení rozpravy príslušný výbor rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú
podmienky uvedené v ústave vyžadované pre zvolenie do funkcie predsedu alebo
podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu.
(5) Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu predsedu a podpredsedov najvyššieho
kontrolného úradu, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 45 dní
pred schôdzou príslušného výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu predsedu a
podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu.
...
VOĽBY A ODVOLÁVANIE INÝCH FUNKCIONÁROV
§ 126
(1) Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.
(2) Návrhy podľa odseku 1 podáva vláda, poslanci alebo výbory, ak osobitný zákon neustanoví inak. Návrhy predkladá národnej rade príslušný výbor po prerokovaní návrhu podľa § 126a.
(3) Návrh na voľbu podľa odseku 1 musí obsahovať životopis a písomný súhlas navrhovaného.
Súčasťou návrhu na voľbu iného funkcionára je navrhnutým kandidátom podpísaný
životopis. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné
vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov a súhlas so zverejnením osobných údajov,
prípadne ďalšie osobitným predpisom vyžadované doklady.
(4) Národná rada alebo výbor sa môže podieľať na voľbe alebo vymenovaní iných funkcionárov aj iným spôsobom, ako je uvedené v odsekoch 1 až 3, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
§ 126a
(1) Voľbu iného funkcionára podľa § 126 vyhlasuje predseda národnej rady, zároveň
uvedie náležitosti vyžadované podľa osobitného predpisu pre iného funkcionára.
(2) Príslušný výbor prerokúva návrhy na voľbu iného funkcionára na verejnej schôdzi,
na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi na iného funkcionára vystúpiť bez
účasti ostatných navrhnutých kandidátov.
(3) Na schôdzu príslušného výboru podľa odseku 2 pozve predseda príslušného výboru
navrhnutých kandidátov. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie
najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu, svoje pracovné skúsenosti a
najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení
navrhnutý kandidát odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi príslušného
výboru a ďalších osôb. Ďalšou osobou podľa predchádzajúcej vety osoba, ktorú
predsedovi príslušného výboru najneskôr 48 hodín pred začiatkom schôdze príslušného
výboru navrhnú najmenej traja členovia príslušného výboru.
(4) Po skončení rozpravy príslušný výbor rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú
podmienky uvedené v osobitnom predpise vyžadované pre výkon funkcie iného
funkcionára.
(5) Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na iného funkcionára,
zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 30 dní pred schôdzou
príslušného výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov na iného
funkcionára.
...
§ 131
Hodina otázok
(1) Do programu schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 1 sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu.
(2) Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.
(3) Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.
(4) Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Prvé dve otázky na predsedu vlády sa vyžrebujú
spomedzi otázok položených poslancami, ktorí pri poslednom predchádzajúcom rokovaní
o dôvere vláde nehlasovali za vyslovenie dôvery vláde. Poslanec, ktorý písomne položil
otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.
(5) Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút. Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty.
(6) Pri udeľovaní slova sa postupuje primerane podľa § 27.
(7) Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Člen vlády je
povinný vopred informovať národnú radu o svojej neprítomnosti na hodine otázok a jej
dôvodoch tak, aby národná rada mohla zverejniť takúto informáciu najneskôr 48 hodín
pred začatím hodiny otázok.
(8) Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy.
...
§ 143
Kancelária národnej rady
(1) Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady Slovenskej republiky.84aa) Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí.
(2) Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly. Kancelária sa na účely ochrany a spracúvania osobných údajov považuje za prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov.84ab) Osobné údaje osôb prítomných na rokovaní orgánov národnej rady sa spracúvajú v rozsahu meno, priezvisko, pracovné alebo iné zaradenie, hlas a obrazová podobizeň. Kancelária prevádzkuje na webovom sídle národnej rady verejne dostupný archív, v ktorom sú trvalo prístupné verejne dostupné audiovizuálne záznamy z verejnej schôdze národnej rady a výboru vyhotovené podľa § 19 a 51.
(3) Kanceláriu riadi a vystupuje v jej mene vedúci kancelárie; za činnosť kancelárie zodpovedá predsedovi národnej rady.
(4) Vedúceho kancelárie zastupuje v plnení jeho úloh zástupca vedúceho kancelárie.
(5) Vedúceho kancelárie vymenúva a odvoláva predseda národnej rady.
(6) Vedúci kancelárie má právo byť prítomný na verejných aj neverejných schôdzach národnej rady a na verejných aj neverejných schôdzach výborov.
(7) Úlohy kancelárie plnia štátni zamestnanci84a) a zamestnanci.84b) Počet štátnych zamestnancov a zamestnancov kancelárie schvaľuje predseda národnej rady.
(8) Predseda národnej rady určuje vedúcemu kancelárie plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti. Štátni zamestnanci v kancelárii a zamestnanci kancelárie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu84d) a platového poriadku, ktorý je uvedený v prílohe. Súčasťou platového poriadku kancelárie sú charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii, platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii, katalógy pracovných činností zamestnancov kancelárie a stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie. Na odmeňovanie štátnych zamestnancov v kancelárii a zamestnancov kancelárie a na ich ďalšie náležitosti sa vzťahuje osobitný predpis,84e) ak tento zákon neustanovuje inak.
(9) Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenie stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu.84f) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenú stupnicu platových taríf zamestnancov kancelárie a termín ich platnosti určí služobný predpis.
(10) Vedúci kancelárie vydáva organizačný poriadok, spisový a škartačný poriadok a ďalšie vnútroorganizačné predpisy kancelárie.
(11) Kancelária môže vyžadovať od štátnych orgánov, iných orgánov a právnických osôb podklady, informácie a vysvetlenia, ktoré potrebuje na svoju činnosť národná rada a jej výbory. Tieto orgány a právnické osoby sú povinné žiadosti kancelárie vyhovieť.
(12) Poverení zamestnanci kancelárie sa môžu zúčastňovať na schôdzach národnej rady. Na schôdzach výborov môžu podávať stanoviská k prerokúvaným návrhom zákonov a iným materiálom.
(13) Kancelária zabezpečuje archiváciu všetkých materiálov a písomností, ktoré boli doručené národnej rade, jej výborom, osobitným kontrolným výborom a komisiám, predsedovi a podpredsedom národnej rady, ako aj písomnosti doručené kancelárii a vybavované v jej pôsobnosti.85)
(14) Kancelária poskytuje poslancom podporu na úseku informačnej bezpečnosti a
ochrany pred vyhrážaním a kybernetickým obťažovaním. Podrobnosti o zabezpečení
činností podľa predchádzajúcej vety upraví organizačný poriadok kancelárie.
Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení č. 310/2016 Z. z., 217/2018 Z. z., 134/2020 Z. z., 198/2020 Z. z., 423/2020 Z. z., 133/2023 Z. z., 7/2024 Z. z., 32/2024 Z. z.)
§ 1
Predmet úpravy
(1) Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „právny predpis“), ktorými sú Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“), vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“).
(2) Ustanovenia § 2 ods. 3, § 4 ods. 3, § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1 písm. a), d), e), g), h) a i) a ods.
4 a 5, § 8 až 10 a 9 sa nevzťahujú na návrh ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva
výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
§ 10
Pripomienkové konanie
(1) Návrh právneho predpisu sa povinne zverejňuje na pripomienkové konanie na portáli.
(2) Pripomienkové konanie k návrhu právneho predpisu sa vykonáva na portáli tak, aby bola zabezpečená aj možnosť uplatnenia pripomienok verejnosťou.
(3) Pripomienkou k právnemu predpisu je v určenej lehote uplatnený, jednoznačne formulovaný a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu právneho predpisu. Pripomienkou možno navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrhy, ktorých predmetom nie je navrhnutie nového textu alebo odporúčanie úpravy textu, ak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu. Na podnety, ktoré nespĺňajú náležitosti podľa tohto odseku, predkladateľ nie je povinný prihliadať.
(4) Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (ďalej len „hromadná pripomienka“). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb. Ak sa hromadná pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, zoznam osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, možno predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.
(5) Pripomienkové konanie k návrhu ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva
výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej
republiky sa uskutočňuje v rámci druhého čítania1ab. Na návrhy právnych predpisov
podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje povinnosť uskutočniť rozporové konanie
podľa predchádzajúceho odseku druhej vety.
1ab) § 75 a násl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o
rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov