Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky predkladajú poslanci NR SR Ondrej Dostál, Jana Bittó Cigániková, Juraj Krúpa, Mária Kolíková a Marián Viskupič.

Navrhuje sa upraviť pravidlá legislatívneho procesu tak, aby sa zvýšila jeho stabilita a predvídateľnosť. Navrhujú sa aj niektoré zlepšenia pravidiel reagujúce na reálne uplatňovanie zákona o rokovacom poriadku. Vážnym a opakovaným problémom legislatívnej praxe je dlhodobé a opakované zneužívanie skráteného legislatívneho konania na situácie, ktoré nezodpovedajú jeho zákonom vymedzenému účelu. Kvalitu legislatívneho procesu narúšajú tzv. prílepky, teda v druhom čítaní schvaľované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa novelizuje iný ako prerokúvaný návrh zákona a ktoré s týmto zákonom obsahovo nesúvisia.

Obmedziť neopodstatnené využívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania sa navrhuje prostredníctvom návrhu, aby návrh vlády na skrátené legislatívne konanie obsahoval podrobnejšie a konkrétnejšie dôvody pre skrátené legislatívne konanie a aby ich povinne posudzoval ústavnoprávny výbor a aby bol tento výbor určený ako gestorský výbor k návrhu na skrátenie legislatívneho konania. V súčasnosti sa návrh na skrátené legislatívne konanie prideľuje výboru, ktorý je gestorský z hľadiska vecného zamerania samotného návrhu zákona. Posúdenie naplnenia dôvodov na skrátenie legislatívneho konania má pritom viac charakter právnej ako vecnej otázky, preto je namieste, aby takýto návrh posudzoval vždy aj ústavnoprávny výbor.

Z podobných dôvodov sa navrhuje zakotviť, že ústavnoprávny výbor bude posudzovať, či predložený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh nemá charakter tzv. prílepku. Zákon o rokovacom poriadku síce už v súčasnosti tzv. prílepky zakazuje, keď v § 94 ods. 3 ustanovuje, že „pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.“ Ak podaný návrh nespĺňa túto náležitosť, predsedajúci by o ňom v zmysle § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku nemal dať hlasovať, avšak ak tak urobí, o návrhu sa hlasuje. Aj v tomto prípade sa preto navrhuje, že ak niektorý z poslancov vysloví pochybnosť, či návrh nie je takýmto prílepkom, mal by ho posúdiť ústavnoprávny výbor. Zároveň sa navrhuje, aby pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa novelizuje iný ako predmetný návrh zákona, obsahovali aj odôvodnenie vecnej súvislosti návrhu s prerokúvaným návrhom zákona. Navrhuje sa, aby dochádzalo k uplatňovaniu skracovania lehôt len v miere, ktorá je pre naplnenie účelu skráteného legislatívneho konania nevyhnutná.

Návrhom zákona sa navrhujú zo zákona o rokovacom poriadku vypustiť výnimky z niektorých pravidiel týkajúcich sa postupu legislatívneho procesu. Zákon o rokovacom poriadku NR SR stanovuje, že „Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a

doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave“ (§ 83 ods. 4) a že „ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení (§ 83)“. Obe pravidlá pritom umožňujú výnimku, teda skrátenie lehoty na návrh gestorského výboru alebo spravodajcu. Avšak to, čo by malo byť výnimkou, teda skrátenie lehoty a pristúpenie k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhov pred uplynutím lehoty 48 hodín, resp. postúpenie do tretieho čítania ihneď po schválení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, je úplne bežne uplatňovaným pravidlom, kým to, čo by malo byť pravidlom (dodržiavanie stanovených lehôt pre hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, resp. odstup medzi schválením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní a postúpením návrhu zákona do tretieho čítania), sa uplatňuje len celkom výnimočne.

Uvedené pravidlá pritom nie sú samoúčelné. Minimálne 48-hodinový odstup medzi predložením pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom má umožniť, aby sa s navrhovanými zmenami mohli oboznámiť poslanci NR SR, ale aj odborná, či laická verejnosť a médiá. Zachovávanie tejto lehoty bráni tomu, aby sa do návrhov zákonov dostávali závažné zmeny prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov netransparentne predložených v druhom čítaní v pléne tesne pred hlasovaním o návrhu zákona. Zmenší sa tým riziko situácií, keď sa verejnosť až po schválení zákona ako celku dozvie, aké pozmeňujúce návrhy boli vlastne predložené.

Zachovanie odstupu medzi schválením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní a tretím čítaním má zasa zmysel z hľadiska toho, aby poslanci aj verejnosť vedeli, o akej finálnej podobe návrhu zákona sa vlastne hlasuje. Zároveň to najmä pri rozsiahlejších zmenách môže zabrániť schváleniu zákonov s chybami a legislatívno-technickými nedostatkami, čo najmä pri rozsiahlejších, zložitejších a vzájomne nekompatibilných pozmeňujúcich návrhoch hrozí, ak medzi hlasovaním v druhom a treťom čítaní neexistuje žiadny časový odstup. Predchádzanie takýmto chybám a nedostatkom je účelom tretieho čítania a ten je ohrozený v prípade, že medzi druhým a tretím čítaním neexistuje žiadny časový odstup.

Vzhľadom na to sa navrhuje vypustiť možnosť skracovania lehoty medzi doručením spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu a rokovaním o návrhu zákona v pléne v druhom čítaní, lehoty medzi podaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave a hlasovaním o nich a medzi schválením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní a rokovaním o návrhu zákona v treťom čítaní, ako aj lehoty medzi doručením všetkých materiálov poslancov a prerokovaním samotného bodu. V prípade potreby skracovania lehôt má NR SR možnosť na návrh vlády rozhodnúť o skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa tieto lehoty neuplatňujú. V prípade štandardného legislatívneho procesu by však mali byť tieto lehoty zachované a nemalo by dochádzať k ich skracovaniu.

K prehľadnosti legislatívneho procesu a väčšej zrozumiteľnosti predkladaných noviel zákonov by mal viesť návrh, aby návrhy noviel zákonov obsahovali ako prílohu aj konsolidované znenie novelizovaných zákonov, alebo aspoň ich novelizovaných častí, z ktorého by bolo zrejmá podoba novelizovaného zákona po schválení novely (s vyznačením zmien).

Navrhuje sa zaviesť pripomienkové konanie aj k poslaneckým návrhom zákonov, a to v rámci druhého čítania ešte pred ich prerokovaním vo výboroch. V tejto súvislosti sa navrhuje predĺžiť lehota na prerokovanie návrhov zákonov vo výboroch v druhom čítaní z doterajších minimálne

30 dní na minimálne 60 dní. Kým vládne návrhy zákonov prechádzajú riadnym pripomienkovým konaním, počas ktorého sa s nimi môže oboznámiť verejnosť a vyjadriť svoje pripomienky k navrhovanému zneniu zákona, vo vzťahu k návrhom zákonov, ktoré predkladajú poslanci a výbory, takýto proces chýba. Pripomienkové konanie existuje iba k návrhu stanoviska vlády k poslaneckému návrhu zákona, ktorý postúpil do druhého čítania. Takéto pripomienkové konanie však nie je plnohodnotné, je skrátené, pripomienky nie sú adresované predkladateľovi zákona, ale len príslušnému ministerstvu. Predĺženie lehoty na prerokovanie návrhov zákonov v druhom čítaní vytvorí priestor pre dôkladnejšie posúdenie návrhov zákonov a možnosť pripomienkovania poslaneckých návrhov zákonov zo strany vlády, štátnych inštitúcií, dotknutých subjektov, ako aj verejnosti, rovnako i na verejnú diskusiu o nich.

Ďalšími navrhovanými zmenami obsiahnutými v návrhu zákona sú zavedenie verejných vypočutí pred voľbou všetkých verejných funkcionárov volených v NR SR, garantovanie priestoru pre otázky opozičných poslancov v rámci Hodiny otázok, umožnenie predsedajúcemu zapojiť sa do rozpravy faktickou poznámkou, zrušenie zákazu používania obrazových prezentácií v rozprave, umožnenie prečítania pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v rámci vystúpenia v rozprave, nielen na záver vystúpenia, vypustenie hlasovaní o návrhu predsedu NR SR na pridelenie návrhu zákona výborom, určenie gestorského výboru a určenie lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v prípade, ak k návrhu predsedu NR SR neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, zníženie počtu poslancov potrebných na predloženie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu v pléne, či poskytovanie podpory poslancom NR SR v oblasti informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním a kybernetickým obťažovaním namiereným proti poslancom v súvislosti s výkonom ich funkcie alebo v súvislosti s ich politickou, či inou verejnou aktivitou Kanceláriou NR SR.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa umožniť predsedajúcemu vystúpiť s faktickou poznámkou bez odovzdania vedenia schôdze inému predsedajúcemu. Podľa súčasného znenia § 23 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku sa predsedajúci nemôže zapojiť do rozpravy inak ako tak, že odovzdá vedenie schôdze inému predsedajúcemu. Uvedené platí nielen pre vystúpenie v rozprave, ale aj pre faktické poznámky. Predsedajúci napriek tomu niekedy komentujú predchádzajúce vystúpenia, čím v podstate porušujú zákon o rokovacom poriadku. Navrhuje sa stanoviť, že aj predsedajúci môže vystúpiť s faktickou poznámkou, a to po normálnom prihlásení sa a bez toho, aby musel odovzdať vedenie schôdze inému predsedajúcemu.

K bodom 2, 13, 15, 16

Návrhom zákona sa navrhujú zo zákona o rokovacom poriadku vypustiť výnimky z niektorých pravidiel týkajúcich sa postupu legislatívneho procesu.

V bode 2 sa navrhuje vypustiť zo zákona možnosť skrátiť lehotu 24 hodín, ktorá musí uplynúť medzi doručením všetkých písomných materiálov slúžiacich ako podklad pre rokovanie poslancom a začatím rozpravy o príslušnom bode programu schôdze. Vypustením možnosti skrátenia tejto lehoty sa zabezpečí dostatočný čas na oboznámenie sa poslancov aj verejnosti s obsahom návrhov, o ktorých bude rokovať NR SR.

V bode 13 sa navrhuje vypustiť zo zákona možnosť skrátiť lehotu pre prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v pléne skôr ako 48 hodín po doručení spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu (§ 81 ods. 2). Uvedená správa alebo informácia zvyknú obsahovať pozmeňujúce návrhy. Vypustením možnosti skrátenia lehoty sa zabezpečí dostatočný čas na oboznámenie sa poslancov aj verejnosti s navrhovanými pozmeňujúcimi návrhmi, schválenými vo výboroch.

V bode 15 sa navrhuje vypustiť zo zákona možnosť skrátiť lehotu na hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch najskôr 48 hodín po ich predložení v rozprave (§ 83 ods. 4). Vypustením možnosti skrátenia lehoty sa zabezpečí dostatočný čas na oboznámenie sa poslancov aj verejnosti s pozmeňujúci návrhmi, ktoré boli poslancami navrhnuté v rozprave v pléne NR SR.

V bode 16 sa navrhuje vypustenie možnosti skrátenia lehoty na konanie tretieho čítania v prípade, že boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Podľa súčasnej úpravy (§ 84 ods. 2) sa v takom prípade koná tretie čítanie najskôr na druhý deň, túto

lehotu však NR SR na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu môže skrátiť. Okrem vypustenia možnosti skrátenia tejto lehoty sa navrhuje, aby sa lehota najskôr na druhý deň nahradila lehotou najskôr 24 hodín po schválení pozmeňujúcich návrhov. Uvedené umožní poslancom aj verejnosti oboznámiť sa s finálnym znením návrhu zákona po zapracovaní schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

K bodu 3

Navrhuje sa zrušiť zákaz používania obrazovej prezentácie pri vystúpení v rozprave. Obrazová prezentácia, najmä tabuľky, grafy, či grafiky môžu dopĺňať vystúpenie v rozprave a robiť ho pre adresátov vystúpenia zrozumiteľnejším. Na zákaz použitia obrazových prezentácií v rozprave, ktorý je obsiahnutý v súčasnom znení § 27 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku, neexistuje žiadny legitímny dôvod. Použitie tabuliek, grafov, či grafík nijako nenarúša priebeh rokovania NR SR, ani dôstojnosť vystúpenia poslancov v rozprave.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby vystupujúci mal možnosť prečítania pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu aj počas vystúpenia v rozprave, nielen na jeho záver. Podľa súčasnej úpravy je vystupujúci povinný najprv uviesť a odôvodniť pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh a na záver vystúpenia ho doslovne prečítať (§ 29 ods. 1). Uvedené súvisí s obmedzením dĺžky rečníckeho času v rozprave, keďže čítanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia sa do vymedzeného času na vystúpenie nezapočítava. V prípade kratších pozmeňujúcich návrhov však nemusí existovať dôvod na takéto obmedzenie a vystupujúci poslanec môže stihnúť prečítať znenie pozmeňujúceho návrhu v rámci vymedzeného času a následne ho odôvodniť, čo môže byť na prospech zrozumiteľnosti návrhu pre adresátov vystúpenia. Rovnako v prípade navrhovateľa, či spravodajcu, ktorí nemajú obmedzenú dĺžku rečníckeho času, neexistuje dôvod, aby pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh čítali až na záver vystúpenia. Navrhovaná zmena ponecháva na poslancoch, aby sa rozhodli, kedy prečítajú pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Avšak v prípade, že majú obmedzený rečnícky čas, tak po jeho vyčerpaní už môžu pozmeňujúci a doplňujúci návrh iba prečítať bez odôvodnenia. V porovnaní so súčasnou úpravou sa tak nijako nepredĺži čas vystúpenia poslancov podávajúcich pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, umožní sa im však, aby ich predniesli spôsobom, ktorý oni sami považujú za logickejší, prirodzenejší a zrozumiteľnejší.

K bodom 5 a 6

Navrhuje sa v § 68 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku ustanoviť povinnosť predkladania informatívneho konsolidovaného znenia zákona pri návrhu novely zákona (bod 5). Takáto povinnosť existuje v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov pri návrhoch zákonov v rámci medzirezortného pripomienkového konania, nie je však stanovená

vo vzťahu k návrhom zákonov, o ktorých sa rokuje v NR SR. Konsolidované znenie zákona pritom zvyšuje zrozumiteľnosť navrhovaných zmien zákona pre všetkých, ktorí sa s návrhom zákona oboznamujú, teda pre poslancov NR SR, aj pre verejnosť. Navrhuje sa, aby informatívne konsolidované znenie bolo možné predložiť buď vo forme celého novelizovaného zákona s vyznačením zmien, alebo vo forme novelou dotknutých ustanovení (napr. paragrafov) s vyznačením zmien (bod 6).

K bodom 7, 8, 10 až 12

Navrhuje sa zaviesť pripomienkové konanie aj k poslaneckým návrhom zákonov, teda k návrhom zákonov, ktoré predkladajú poslanci NR SR alebo výbory. V súčasnosti sa pripomienkové konanie uskutočňuje iba vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov. Pripomienkové konanie pritom môže zvýšiť kvalitu schvaľovanej legislatívy, keďže umožní vyjadriť sa k návrhom všetkým dotknutým štátnym aj neštátnym inštitúciám, ako aj verejnosti. Vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov majú dotknuté inštitúcie a verejnosť možnosť vyjadriť sa iba v rámci pripomienkového konania k návrhu stanoviska vlády k poslaneckému návrhu zákona, nie však k samotnému návrhu zákona. Toto pripomienkové konanie sa navyše uskutočňuje v skrátenej lehote a nevedie ho navrhovateľ zákona, ale vecne príslušné ministerstvo.

Navrhuje sa, aby sa pripomienkové konanie uskutočnilo iba vo vzťahu k tým poslaneckým návrhom, o ktorých NR SR rozhodla, že ich prerokuje v druhom čítaní, a to v rámci druhého čítania ešte pred ich prerokovaním vo výboroch (bod 10). To znamená, že by poslanecké návrhy neboli pripomienkované ešte pred ich predložením do NR SR, ako je to v prípade vládnych návrhov. Vzhľadom na to, že v porovnaní s vládnymi návrhmi zákonov, oveľa väčšie množstvo poslaneckých návrhov zákonov nepostúpi do druhého čítania, neboli by pripomienkovému konaniu podrobované tie návrhy zákonov, ktoré nemajú šancu na prijatie.

V súvislosti s tým sa navrhuje predĺžiť lehotu na prerokovanie návrhu zákona, ktorý podal výbor alebo poslanci, v druhom čítaní z 30 na 60 dní (bod 8), pretože súčasná 30-dňová lehota na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch nie je dostatočná na uskutočnenie pripomienkového konania. Predĺženie lehoty vytvorí väčší priestor aj pre vládu, aby mohla k poslaneckým návrhom zákonov zaujať stanovisko, keďže v súčasnosti sa stáva, že NR SR o návrhu zákona v druhom a treťom čítaní rozhodne ešte pred tým, ako k nemu vláda stihne zaujať stanovisko. Predĺženie lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní umožní predĺžiť aj lehotu na pripomienkové konanie k návrhu stanoviska vlády. Zároveň to vytvorí priestor pre širšie oboznámenie sa dotknutých inštitúcií a verejnosti s návrhmi zákonov predkladaných poslancami a výbormi, ako aj na vyjadrenie názoru na ne.

Predpokladá sa, že druhé čítanie o návrhoch zákonov by sa vzhľadom na predĺženie lehoty na rokovanie výborov nekonalo na bezprostredne nasledujúcej riadnej schôdzi NR SR, ale až na tej ďalšej. A vo výboroch by návrhy boli prerokované až po skončení pripomienkového konania k návrhu stanoviska vlády, ako aj po schválení stanoviska vlády. Vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov by predĺženie lehoty umožnilo ich dôkladnejšie prerokovanie poslancami

a aj verejnosti dalo väčší priestor na vyjadrenie sa k vládnym návrhom zákonov počas ich prerokovania v NR SR.

Výbory, ktoré návrh prerokúvajú v druhom čítaní, by o pripomienkovom konaní informoval spravodajca (bod 11). Informácia o vyhodnotení pripomienkového konania k poslaneckému návrhu zákona bude súčasťou spoločnej správy (12).

Pripomienkové konanie k návrhom zákonov, ktoré do NR SR predkladá vláda, je upravené v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Poslaneckých návrhov zákonov sa však táto úprava netýka. S tým súvisí navrhovaná zmena tohto zákona v čl. II návrhu zákona. Úprava pripomienkového konania je v rámci zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov len rámcová, podrobnejšiu úpravu zákon prenecháva na Legislatívne pravidlá vlády, schválené uznesením vlády. Analogicky sa navrhuje, aby podrobnejšia úprava pripomienkového konania k poslaneckým návrhom zákonov bola zákonom o rokovacom poriadku ponechaná na Legislatívne pravidlá tvorby zákonov, ktoré uznesením schvaľuje NR SR (bod 7).

K bodu 9

Navrhuje sa, aby sa po rozhodnutí národnej rady o prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní nehlasovalo o návrhu predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom, o určení gestorského výboru a o lehotách na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v prípade, ak k návrhu predsedu národnej rady neboli podané žiadne pozmeňujúce, ani doplňujúce návrhy. V takomto prípade sa bude postupovať podľa návrhu predsedu národnej rady. Osobitné hlasovanie by sa uskutočnilo iba v prípade, že k návrhu predsedu národnej rady boli podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, napr. na určenie ďalších výborov, v ktorých má byť návrh zákona prerokovaný, alebo na zmenu gestorského výboru, či lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. V takom prípade sa bude hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a po ich schválení aj o návrhu predsedu národnej rady ako o celku v zmysle schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pravidlo, že ak nebude schválené uznesenie, postupuje sa podľa pôvodného návrhu predsedu národnej rady, ostáva zachované. Rovnako požiadavka na povinné pridelenie návrhu zákona ústavnoprávnemu výboru. Dôvodom navrhovanej zmeny je, že až na niekoľko výnimiek, poslanci akceptujú návrh predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, nepodávajú k návrhu predsedu národnej rady žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy a aj v prípade, že návrh predsedu národnej rady nie je schválený, postupuje sa podľa neho (súčasné znenie § 74 ods. 3). V takomto prípade má hlasovanie o návrhu predsedu národnej rady v podstate čisto formálny charakter. Preto sa navrhuje vypustiť a požiadavka hlasovania sa obmedzí iba na situácie, keď je k návrhu predsedu národnej rady podaný pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh.

K bodu 14

Navrhuje sa, aby na podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k návrhu zákona nebol potrebný súhlas 15 poslancov, ale aby postačoval súhlas ôsmich poslancov. Osem poslancov môže vytvoriť samostatný poslanecký klub, preto by mal byť tento počet postačujúci na podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k návrhu zákona v pléne národnej rady.

K bodom 17 až 20

Navrhuje sa sprísniť pravidlá pre skrátené legislatívne konanie k návrhom zákonov.

Navrhuje sa, aby vláda mohla navrhnúť skrátené legislatívne konanie za okolností, ktoré sú nielen mimoriadne, ale aj vopred nepredvídateľné (bod 17). To znamená, že by nemalo ísť o okolnosti a časovú núdzu, ktoré spôsobila vláda sama svojim nekonaním, alebo dokonca konaním, ani o riešenie problému, o ktorého existencii vláda vedela dostatočne vopred, ale riešenie toho problému odkladala. Mimoriadne okolnosti ako podmienka pre skrátenie legislatívneho konania by teda mli mať objektívny charakter, nemalo by byť dôvodom, že vláda návrh zákona predložila skôr, hoci ho objektívne predložiť mohla.

Ďalej sa navrhuje, aby odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie bolo podrobnejšie a aby obsahovalo zákonom vymedzené náležitosti týkajúce sa konkrétnych dôvodov a okolnosti návrhu zákona, ako aj odôvodnenú informáciu, či je pre splnenie účelu skráteného legislatívneho konania nevyhnutné vylúčiť všetky obmedzenia a lehoty stanovené pre riadne prerokovanie návrhu zákona v štandardnom legislatívnom procese, alebo bude postačovať skrátiť niektoré z uvedených lehôt (bod 18). Zámerom je aj to, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní prerokúvali iba tie navrhované ustanovenia, pri ktorých existuje dôvod na skrátené legislatívne konanie, nie aj také, pri ktorých dôvod na takýto postup neexistuje.

V súvislosti s tým sa navrhuje, aby národná rada mohla rozhodnúť, že sa nepoužijú iba niektoré z uvedených obmedzení a skrátení lehôt (bod 19). V niektorých prípadoch totiž nie je pre naplnenie účelu skráteného legislatívneho konania nevyhnutné prerokovať návrh zákona zo dňa na deň, napr. postačí iba skrátenie lehoty na začatie rokovania o návrhu zákona bez potreby skracovať lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní, prípadne je možné túto lehotu skrátiť, ale nie úplne vylúčiť. Účelom tohto návrhu je vytvoriť priestor na to, aby k skracovaniu legislatívneho procesu dochádzalo v minimálnej miere, ktorá je naozaj nevyhnutná.

Navrhuje sa, aby bol návrh na skrátenie legislatívneho konania k návrhu zákona vždy pridelený aj ústavnoprávnemu výboru a zároveň, aby bol tento výbor určený ako gestorský výbor k návrhu na skrátenie legislatívneho konania o návrhu zákona (bod 20). Vo vzťahu k návrhu na skrátenie legislatívneho konania ide viac o posúdenie splnenia zákonných podmienok vymedzených v zákone o rokovacom poriadku, teda o právnu otázku, ako o vecné posúdenie návrhu zákona, preto sa navrhuje, aby sa k veci vyjadril ústavnoprávny výbor.

K bodu 21

Navrhuje sa prísnejšie posudzovanie tzv. prílepkov, teda doplňujúcich návrhov, ktorými sa novelizuje iný ako prerokúvaný návrh zákona, ktorý s ním obsahovo nesúvisí. Zákon o rokovacom poriadku síce zakazuje pri prerokúvaní návrhu zákona doplňujúce návrhy, ktorými sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona (§ 94 ods. 3), neobsahuje však mechanizmus posúdenia, či doplňujúci návrh má takýto charakter. Navrhuje sa, aby návrh, ktorým sa dopĺňajú nové novelizačné články, teda novelizácia iných návrhov zákonov, musel obsahovať konkrétne zdôvodnenie súvislosti takéhoto návrhu s prerokúvaným návrhom zákona. Navrhuje sa, aby sa v prípade pochybnosti, či predložený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh nie je tzv. prílepkom, zaoberal týmto pozmeňujúcim, či doplňujúcim návrhom ústavnoprávny výbor.

K bodom 22 až 26

Navrhuje sa, aby sa pri voľbe všetkých verejných funkcionárov a kandidátov na verejných funkcionárov v NR SR postupovalo tak, že samotnej voľbe bude vždy predchádzať verejné vypočutie kandidátov na príslušnú funkciu na zasadnutí príslušného parlamentného výboru. V súčasnosti zákon o rokovacom poriadku NR SR takýto postup nariaďuje iba vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavných sudcov a k voľbe kandidáta na generálneho prokurátora.

Voľbe kandidátov na ústavných sudcov predchádza v zmysle zákona o rokovacom poriadku NR SR verejná schôdza ústavnoprávneho výboru NR SR, na ktorú sú pozvaní všetci navrhnutí kandidáti. Na tejto schôdzi sa navrhnutí kandidáti najprv predstavia, potom im kladú otázky poslanci NR SR. Možnosť zúčastniť sa tejto schôdze ústavnoprávneho výboru NR SR a klásť navrhnutým kandidátom otázky má aj prezident Slovenskej republiky, ktorý zo zvolených kandidátov menuje ústavných sudcov, resp. ním poverený pracovníci Kancelárie prezidenta SR. Zo schôdze výboru uskutočňuje Kancelária NR SR verejne dostupný audiovizuálny prenos. Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu, zverejňuje NR SR na svojom webovom sídle najmenej 45 dní pred touto schôdzou ústavnoprávneho výboru. Podobná úprava existuje vo vzťahu k voľbe kandidáta na generálneho prokurátora.

Vo vzťahu k voľbe iných verejných funkcionárov zákon o rokovacom poriadku NR SR takúto úpravu neobsahuje. Podľa § 39a zákona o rokovacom poriadku NR SR „Podrobnosti o voľbe a odvolávaní funkcionárov, okrem funkcionárov národnej rady podľa § 2 ods. 3 písm. a) a písm. b), upraví volebný poriadok, ktorý na návrh ústavnoprávneho výboru schváli národná rada.“

Volebný poriadok o voľbe a odvolávaní funkcionárov v zmysle § 39a zákona o rokovacom poriadku NR SR bol schválený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 č. 498. Podľa čl. 3 ods. 2 Volebného poriadku „Výbor môže na svoju schôdzu pozvať navrhnutých kandidátov, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii, objasnili, doplnili alebo spresnili údaje o svojej osobe; ak tak ustanovuje osobitný zákon, výbor pozve navrhovaných kandidátov. Výbor môže pozvať na schôdzu aj toho, kto návrh podal. Výbor vykonáva aj ďalšie úlohy, ak to ustanovuje osobitný zákon.“ Príslušný výbor teda navrhnutých kandidátov pozvať a vypočuť môže, ale s výnimkou prípadov, keď to nariaďuje osobitný zákon, tak nemusí urobiť.

Pri väčšine ostatných volieb v NR SR zákon verejné vypočutia kandidátov na zasadnutí príslušného výboru nevyžaduje. Aj v prípade, že sa výbor rozhodne kandidátov na svoju schôdzu pozvať, zákon o rokovacom poriadku NR SR, ani Volebný poriadok neobsahujú podrobnejšiu úpravu vypočutí ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov (predstavenie sa kandidáta, účasť na schôdzi výboru, kladenie otázok), nenariaďuje verejne dostupný audiovizuálny prenos, ani zverejnenie návrhov kandidátov 45 dní pred zasadnutím výboru ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudoch. Podľa čl. 4 ods. 2 Volebného poriadku „Kancelária zabezpečí, aby predložený návrh bol poslancom doručený najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy) a aby bol zverejnený na webovom sídle Národnej rady.“.

Dôsledkom takéhoto stavu je, že v porovnaní s voľbou kandidátov na ústavných sudcov a kandidátov na generálneho prokurátora prebieha voľba iných funkcionárov oveľa menej transparentne a poslanci NR SR i verejnosť majú o navrhnutých kandidátoch oveľa menej informácií i možností overiť si ich odborné a osobnostné predpoklady pre výkon funkcie, či informácie týkajúce sa ich predchádzajúceho pôsobenia.

Postup pri vypočúvaní navrhnutých kandidátov na ústavných sudcov na zasadnutí ústavnoprávneho výboru NR SR v priebehu roku 2019 na základe novej právnej úpravy schválenej v roku 2018 ukázal, že verejné vypočutia majú význam. Voľbe kandidátov na ústavných sudcov bola venovaná oveľa väčšia pozornosť než pri iných voľbách nielen z hľadiska dôležitosti ústavného súdu, ale aj v dôsledku verejných vypočutí na zasadnutí ústavnoprávneho výboru NR SR. Navrhnutí kandidáti mali možnosť ukázať svoje odborné a osobnostné kvality, poslanci NR SR, zástupcovia Kancelárie prezidenta SR i verejnosť mali možnosť dôkladne preveriť ich pripravenosť na výkon funkcií ústavných sudcov.

NR SR okrem už vyššie spomenutých verejných funkcionárov volí napr. aj guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, členov správnej rady a dozornej rady Ústavu pamäti národa, členov Súdnej rady, kandidátov na členov disciplinárnych senátov Najvyššieho súdu, členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, Rady RTVS, Rady TASR, dozornej rady Sociálnej poisťovne, dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, rady Slovenského pozemkového fondu, či predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

V záujme zvýšenia transparentnosti a kvality procesu voľby verejných funkcionárov v NR SR sa navrhuje, aby aj ostatným voľbám predchádzal rovnaký alebo obdobný postup ako voľbe kandidátov na ústavných sudcov. To sa nebude týkať volieb funkcionárov NR SR (predseda a podpredsedovia NR SR, predsedovia výborov NR SR), ktoré sú vnútornou vecou NR SR a tieto pozície sa obsahujú na základe politických dohôd. Pri ostatných voľbách v NR SR sa navrhuje postup, ktorý umožní dôkladnejšie preveriť odborné a osobnostné predpoklady navrhnutých kandidátov na výkon príslušných funkcií.

V bode 22 sa navrhuje legislatívno-technická zmena súvisiaca s bodom 2. Keďže záležitosti týkajúce sa postupu pred voľbou predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu budú podrobnejšie upravené v § 111 (bod 2), navrhuje sa vypustiť ich z § 110.

V bode 23 sa navrhuje sa podrobnejšie upraviť postup verejných vypočutí navrhnutých kandidátov na predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu spôsobom obdobným ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov (§ 116a).

Pri voľbe na ústavný súd NR SR volí iba kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých dvojnásobného počtu si vyberá prezident, ktorý následne menuje ústavných sudcov. Vzhľadom na to je na zasadnutie ústavnoprávneho výboru pozvaný aj prezident a on alebo poverený pracovník jeho kancelárie má právo klásť navrhnutým kandidátom otázky. Predsedu a podpredsedov NKÚ nemenuje prezident, ale priamo volí NR SR. Navrhuje sa preto nepozývať na schôdzu príslušného výboru prezidenta. Zároveň sa však navrhuje, aby klásť otázky mohli aj ďalšie osoby z radov verejnosti, ktorých predsedovi výboru navrhnú aspoň traja členovia výboru aspoň 48 hodín pred začiatkom schôdze výboru. Tým sa má umožniť vstup najmä odbornej verejnosti do procesu vypočúvaní. Každý z členov výboru bude pritom môcť takto navrhnúť aj viac zástupcov verejnosti.

V bodoch 24 až 26 sa navrhuje úpravou § 126 a doplnením nového § 126a podrobnejšie upraviť postup verejných vypočutí navrhnutých kandidátov na iné funkcie, ktoré podľa osobitných predpisov volí NR SR. Navrhnutý postup je obdobný ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov (§ 116a) s nasledovnými odlišnosťami:

1. Na zasadnutia príslušného výboru nebude pozvaný prezident, ale umožní sa klásť otázky zástupcom verejnosti, ktorých navrhnú aspoň traja členovia výboru.

2. Lehota na zverejnenie materiálov o navrhnutých kandidátoch na webe NR SR nebude najmenej 45 dní, ale najmenej 30 dní pred zasadnutím príslušného výboru.

K bodom 27 a 28

Navrhuje sa, aby v rámci inštitútu hodiny otázok boli prvé dve otázky na premiéra žrebované spomedzi otázok, ktoré na danú hodinu otázok položili poslanci opozície. Ďalej sa navrhuje, aby členovia vlády boli povinní vopred informovať národnú radu o svojej prípadnej neprítomnosti na hodine otázok a aj o dôvodoch svojej neprítomnosti, a to tak, aby národná rada túto informáciu sprostredkovala poslancom parlamentu najneskôr dva dni pred hodinou otázok.

Podľa aktuálneho znenia zákona o rokovacom poriadku NR SR platí, že do programu každej riadnej schôdze parlamentu zvolanej podľa § 17 ods. 1 sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, a to na základe otázok, ktoré písomne položili poslanci

do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu. Zároveň platí, že prvých 15 minút z hodiny otázok je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.

Inštitút hodiny otázok neraz predstavuje jediný možný spôsob, ako sa poslanci môžu verejne vo vzájomnej komunikácii dopytovať členov vlády a predsedu vlády na konkrétne aktuálne otázky. Keďže ide o časovo jasne ohraničený inštitút, a zväčša nie je možné v rámci jednej hodiny odpovedať na všetky položené otázky, poradie otázok sa žrebuje. Často sa tiež stáva, že sa skupina poslancov podporujúcich vládnu väčšinu dohodne na tom, že podá relatívne vysoký počet podobných až totožných otázok adresovaných predsedovi vlády. Logicky sa potom stáva, že otázky opozičných poslancov nie sú zodpovedané vôbec. Z povahy inštitútu hodiny otázok však nepriamo vyplýva, že v pluralitnej liberálnej demokracii by mal byť doménou najmä opozičných poslancov. Navrhuje sa preto, aby v rámci inštitútu hodiny otázok boli prvé dve otázky na premiéra žrebované spomedzi otázok, ktoré na danú hodinu otázok položili poslanci opozície.

Pokiaľ ide o účasť členov vlády na hodine otázok, podľa aktuálneho znenia zákona o rokovacom poriadku platí, že na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. V skutočnosti sa však toto ustanovenie zákona nedodržiava, a na hodine otázok sú niektorí členovia vlády, na ktorých boli poslancami položené a vyžrebované otázky, zastupovaní inými členmi vlády. Tí tak v zastúpení neprítomného kolegu či kolegyne prečítajú odpoveď poslancovi, ak je ten prítomný. Prítomný poslanec má síce možnosť podať na mieste doplňujúcu otázku, tento inštitút však zväčša stráca zmysel, ak na otázku odpovedá člen vlády zodpovedný za iný rezort. Preto sa navrhuje, aby členovia vlády boli povinní vopred informovať národnú radu o svojej prípadnej neprítomnosti na hodine otázok a aj o dôvodoch svojej neprítomnosti, a to tak, aby národná rada túto informáciu sprostredkovala poslancom parlamentu najneskôr dva dni pred hodinou otázok. Poslanci tak budú vopred vedieť nielen dôvod neprítomnosti príslušného ministra, ale budú sa tiež môcť rozhodnúť, či má zmysel klásť otázku na neprítomného člena vlády.

V bode 27 sa navrhuje do § 131 ods. 4 zákona doplniť ustanovenie, že prvé dve otázky na predsedu vlády sa vyžrebujú spomedzi otázok, ktoré položia opoziční poslanci. Zámerom návrhu je posilniť kontrolnú funkciu parlamentu voči vláde.

Prvých 15 minút hodiny otázok je venovaných predsedovi vlády. Člen vlády má na odpoveď na položenú otázku 5 minút, poslanec môže v rozsahu dvoch minút reagovať a položiť doplňujúcu otázku ústne a člen vlády môže reagovať v rozsahu dvoch minút. Vzhľadom na to premiér v priebehu vyhradeného času zvykne zodpovedať dve až tri otázky. Návrhom sa zabezpečí, že bude reagovať aj na otázky položené opozičnými poslancami.

Keďže v zákone neexistuje definícia opozičného poslanca, navrhuje sa za opozičného poslanca považovať takého poslanca, ktorý pri poslednom rokovaní o dôvere vláde nehlasoval za vyslovenie dôvery vláde. Toto kritérium možno považovať za najspoľahlivejšie pri rozlišovaní poslancov na takých, ktorí vládu podporujú a takých, ktorí patria k opozícii.

V bode 28 sa navrhuje do § 131 ods. 7 zákona doplniť ustanovenie, podľa ktorého budú mať členovia vlády povinnosť vopred informovať parlament o svojej neprítomnosti na hodine

otázok a jej dôvodoch. Zákon síce každému členovi vlády ukladá povinnosť byť prítomný na hodine otázok a termíny zasadnutí NR SR sú vopred dlhodobo známe, ale v skutočnosti nebývajú vždy všetci členovia vlády na hodine otázok prítomní. Ak existujú vážne dôvody, pre ktoré si člen vlády nemôže splniť svoju zákonom stanovenú povinnosť byť prítomný na hodine otázok, mal by o tom príslušný člen vlády parlament, poslancov a verejnosť vopred informovať.

K bodu 29

Navrhuje sa medzi úlohy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky doplniť poskytovanie podpory poslancom NR SR v oblasti informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním a kybernetickým obťažovaním namiereným proti poslancom v súvislosti s výkonom ich funkcie alebo v súvislosti s ich politickou, či inou verejnou aktivitou. Kancelária NR SR bude prijímať podnety od poslancov a ďalších osôb, týkajúce sa vyhrážok na sociálnych sieťach aj mimo nich namierených proti poslancom, aktívne monitorovať takéto prejavy na sociálnych sieťach, vyhodnocovať ich a v prípade podozrenia na protiprávne konanie poskytovať informácie a podnety orgánom činným v trestnom konaní a orgánom príslušným na riešenie priestupkov. Zároveň bude poskytovať poslancom pomoc a poradenstvo v oblasti informačnej bezpečnosti a možností právnej a inej obrany voči vyhrážkam, informovať poslancov o svojich zisteniach týkajúcich sa ich osoby a plniť ďalšie zverené úlohy na zabezpečenie ochrany poslancov podľa organizačného poriadku kancelárie.

K čl. II

Navrhuje sa novelizovať zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov a zaviesť pripomienkové konanie aj k návrhom zákonov, ktoré predkladajú poslanci národnej rady a výbory. V súčasnosti sa na takéto návrhy ustanovenia zákona o pripomienkovom konaní nevzťahujú.

V bode 1 sa navrhuje, aby sa § 10, ktorý upravuje pripomienkové konanie, vyňal spomedzi ustanovení, ktoré sa na poslanecké návrhy zákonov nevzťahujú. To znamená, že po tejto zmene budú aj poslanecké návrhy podliehať pripomienkovému konaniu.

V bode 2 sa navrhuje vymedziť špecifiká pripomienkového konania vo vzťahu poslaneckým návrhom zákonov, ktoré by mali spočívať v tom, že poslanecké návrhy zákonov nebudú predmetom pripomienkového konania pred ich predložením do národnej rady, ale až v rámci druhého čítania pred ich prerokovaním vo výboroch. Zároveň sa pre poslanecké návrhy zákonov zavádza výnimka z povinnosti uskutočniť rozporové konanie so zástupcom verejnosti, ktorá predložila hromadnú pripomienku.

Keďže návrh zákona v druhom čítaní možno meniť iba prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, akceptovanie pripomienok nezávisí iba od vôle navrhovateľa, ale je podmienené súhlasom väčšiny poslancov národnej rady. Ďalšia úprava pripomienkového konania k poslaneckým návrhom zákonov je tak ponechaná na zákon o rokovacom poriadku