Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Michal Truban, Ivan Štefunko, Ján Hargaš a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Darina Luščíková.

Návrh zákona reflektuje na problém so splatnosťami pohľadávok, ktorý sa v posledných rokoch v období vyššej inflácie a nárastu úrokových sadzieb naďalej prehlbuje. Podľa informácií z Európskeho platobného reportu za rok 2024 až 55 % dlžníkov neplatí načas, čo ovplyvňuje finančné toky v spoločnostiach. V slovenských firmách rastie trend vyvíjania tlaku na vlastných dodávateľov ohľadom predlžovania platobných lehôt, pričom až v 61 % opýtaných podnikov aj reálne došlo k nutnosti oddialenia splatností. Tento negatívny trend sa dokonca významnejšie dotýka veľkých nadnárodných korporácií. Súčasne narastá tendencia skracovať doby splatnosti svojim zákazníkom a klientom. Tieto opatrenia pôsobia pre subjekty ako ochranný mechanizmus v pretrvávajúcej zložitej makroekonomickej situácii.

Ďalším negatívnym faktorom je, že v priemere viac ako 10 hodín týždenne (73 pracovných dní v roku) musia spoločnosti stráviť zabezpečovaním oneskorených platieb namiesto zameriavania sa na svoju podnikateľskú činnosť. Dokonca tretina opýtaných podnikov potvrdila, že meškajúce platby im bránia v investíciách do rastu a nedobytné pohľadávky tvoria až v 14 %. Pre viac ako pätinu podnikov predstavujú nedobytné pohľadávky narastajúci problém.

Problémy v posúvaných splatnostiach, či v najhoršom prípade nerealizovaných platbách sú jedným z dôvodov negatívneho trendu zániku spoločností. Podľa údajov spoločnosti Slovak Credit Bureau (CRIF) počet firemných bankrotov na Slovensku za prvých 5 mesiacov roka 2024 narástol o viac ako 9 % v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2023. Počas posledných 12 mesiacov bolo vyhlásených 333 konkurzov, čo je o takmer 16 % viac než od júna 2022 do mája 2023. Povolené reštrukturalizácie medziročne narástli o 31 %.

Cieľom návrhu zákona je zaviesť možnosť rýchlejšieho odpisu nedobytnej pohľadávky a jej príslušenstva, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, a tým aspoň čiastočne zmierniť negatívne dopady na subjekty, ktoré sa dostali do tejto situácie bez vlastného zavinenia.

Je potrebné však zdôrazňovať a podporovať aj ďalšie opatrenia medzi ktoré patrí napríklad požadovanie zálohových platieb, overovanie bonity, úverové poistenie, či bankové záruky. Využívanie agentúr pre správu a vymáhanie pohľadávok alebo poistenia je na Slovensku stále málo rozšírené. Podniky taktiež považujú za nevyhnutné zavádzanie umelej inteligencie a nových platobných technológií pri riadení platieb a posudzovaní bonity klienta.

V súčasnosti tvorba opravnej položky, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí a bola v minulosti zahrnutá do zdaniteľných príjmov, je možná po 360 dňoch po splatnosti do výšky 20 % nesplatenej hodnoty pohľadávky, po 720 dňoch do výšky 50 % a až po 1 080 dňoch je možné celú hodnotu pohľadávky zahrnúť do výdavkov.

Úprava znenia zákona spočíva v rozšírení zahrnutia opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že nebudú zaplatené a opravných položiek bánk k pohľadávkam z úverov pri

ich zahnutí do daňových výdavkov. Daňové subjekty si budú môcť takúto nedobytnú pohľadávku celú zahrnúť do výdavkov už po 720 dňoch po splatnosti.

Tvorba opravnej položky k pohľadávkam sa uzná za daňový výdavok až do výšky 50 % jej menovitej hodnoty, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 360 dní, resp. až do výšky 100 % po 720 dňoch. Možnosť úplného odpisu pohľadávky aj neskôr zostáva zachovaná, čím predkladatelia nechávajú väčšiu voľnosť subjektom zvoliť si stratégiu, ktorá je pre nich výhodnejšia. Rovnaký princíp bude uplatňovaný aj na príslušenstvo k pohľadávkam.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona predpokladá pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, či vplyvy na služby verejnej správy pre občana, a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodu 1

Novela zákona umožní bankám si zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky až do výšky 50 % z nesplateného úveru, ak od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 360 dní a po uplynutí 720 dní bude možné takúto pohľadávku zahrnúť do daňových výdavkov v celej výške.

K bodu 2

Navrhovaná úprava umožní tvorbu opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí a bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, a to až do výšky 50 % jej menovitej hodnoty, ak od jej splatnosti ubehlo viac ako 360 dní a až do výšky 100 % po uplynutí 720 dní.

K bodu 3

Rozširuje sa možnosť tvorby opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky rovnakým spôsobom ako pri pohľadávkach, a to až do výšky 50 % po uplynutí 360 dní po splatnosti a do výšky 100 % po 720 dňoch po splatnosti.

K bodu 4

Prechodné ustanovenia umožňujú tieto opatrenia v danom znení použiť prvýkrát v zdaňovacom období roka 2025. Ak už existujúca pohľadávka alebo jej príslušenstvo nebolo čiastočne alebo úplne splatené, je možné v tomto prípade postupovať podľa nového znenia, pričom už vytvorené opravné položky sa nesmú spätne upravovať.

K čl. II

Účinnosť predkladanej novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.