1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), sa predkladá na základe úlohy č. 1 na mesiac september z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024.
Cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívneho rámca s aktuálnymi potrebami sektora cestovného ruchu. Navrhovaná právna úprava reaguje na potrebu reštartu sektora cestovného ruchu v dôsledku následkov nepriaznivej situácie spojenej s ochorením COVID-19, následkami vojny na Ukrajine, energetickou krízou a infláciou.
Návrh zákona vytvára pomocný nástroj rozvoja a podpory cestovného ruchu s cieľom zdynamizovať a posilniť rozvoj a udržateľnosť cestovného ruchu ako základného piliera pri budovaní ekonomickej prosperity regiónov. Cieľom aplikácie nového nástroja rozvoja a podpory cestovného ruchu je predovšetkým podporovať inteligentne riadenie rozvoja cestovného ruchu založené na aktívnom zbere a vyhodnocovaní dát o pohybe a návšteve návštevníkov v území spravovanom týmito organizáciami, čo umožní efektívnejšie nastavenie tvorby produktov a ich propagáciu na domácom trhu a zahraničných trhoch. Ďalším cieľom je podpora zavádzania nových, pravidelných leteckých spojení, ktorej zámerom je zvýšiť dostupnosť, atraktivitu a podiel prenocovaní zahraničných návštevníkov v Slovenskej republike. Uvedená podpora bude mať pozitívne vplyvy na zvýšenie príjmov zo zamestnanosti v sektore cestovného ruchu.
Návrhom zákona sa vychádzajúc z aplikačnej praxe dopĺňa právna úprava vo vzťahuk dotácii na podporu realizácie aktivít organizácie cestovného ruchu tak, aby mala komplexný charakter. Navrhovaná právna úprava rozširuje možnosť poskytnutia dotácie prostredníctvom existujúceho funkčného nástroja financovania cestovného ruchu, s cieľom motivovať organizácie cestovného ruchu k realizácii partnerských aktivít, vytváraniu produktov líniového charakteru za účelom rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácii cestovného ruchu.
Taktiež sa zrušuje výnos z 10. februára 2014 č. 04210/2014/B710-SCR/8331-M, ktorým sa ustanovuje vzor žiadosti o poskytnutie dotácie organizáciám cestovného ruchu a náležitosti projektu (oznámenie č. 33/2014 Z. z.), nakoľko vzor žiadosti o poskytnutie dotácie, náležitosti projektu a podmienky použitia dotácie budú súčasťou výzvy a zároveň podmienky použitia dotácie budú aj súčasťou zmluvy o poskytnutí dotácie.
Článkom II sa upravuje zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomocia o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa vypúšťa Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako poskytovateľ investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu, keďže pôsobnosť v oblasti cestovného ruchu prešla zákonom č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, ktoré nebude poskytovať investičnú pomoc v sektore cestovného ruchu.
2
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2025.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“)
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Jún 2024
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Júl 2024
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
September 2024
2.Definovanie problému
Návrh zákona vychádza z rozsiahlej diskusie s oblastnými organizáciami cestovného ruchu, krajskými organizáciami cestovného ruchu, samosprávami a profesijnými združeniami. Navrhovaná právna úprava reaguje na potrebu reštartu sektora cestovného ruchu v dôsledku následkov nepriaznivej situácie spojenej s ochorením COVID-19, následkami vojny na Ukrajine, energetickou krízou, infláciou a reflektuje aktuálne potreby sektora cestovného ruchu.
3.Ciele a výsledný stav
Zámerom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívneho rámca s aktuálnymi potrebami sektora cestovného ruchu. Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky týmto návrhom plní úlohu, ktorá mu bola definovaná v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac september 2024. Cieľom návrhu zákona je priblížiť a sprístupniť zrozumiteľnejšiu politiku pre budovanie produktu cestovného ruchu a znížiť obavu samospráv pri investovaní zdrojov do cestovného ruchu. Prostredníctvom adresnej podpory príjazdového cestovného ruchu s akcentom na hromadnú prepravu i zavádzanie nových leteckých liniek vytvoriť vhodné podmienky k zvyšovaniu konkurencieschopnosti Slovenska v stredoeurópskom regióne s priamym dopadom na zvýšenie počtu prenocovaní v ubytovacích zariadeniach. Návrh zákona vytvára priestor na podporu a rozvoj inteligentného riadenia cestovného ruchu v regiónoch Slovenska, zámerom ktorého je dosahovanie priaznivých ekonomických výsledkov všetkých zainteresovaných strán pôsobiacich v regiónoch a ktoré je závislé od funkčnosti organizácií cestovného ruchu a ich schopnosti spravovať územie v súlade s najnovšími trendmi. Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa dopĺňa právna úprava vo vzťahu k dotácii na podporu realizácie aktivít organizácie cestovného ruchu tak, aby mala komplexný charakter. Rozširuje možnosť poskytnutia dotácie prostredníctvom existujúceho funkčného nástroja financovania cestovného ruchu, s cieľom motivovať organizácie cestovného ruchu k realizácii partnerských aktivít, vytváraniu produktov líniového charakteru za účelom rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácii cestovného ruchu.
4.Dotknuté subjekty
Oblastné organizácie cestovného ruchu, krajské organizácie cestovného ruchu, samosprávy, podnikateľská sféra v cestovnom ruchu a profesijné združenia v cestovnom ruchu.
5.Alternatívne riešenia
Alternatívnym riešením je nulový variant, t. j. neprijatie návrhu právneho predpisu. Tým by sa však nerealizoval reštart sektora cestovného ruchu a nesplnila by sa úloha, ktorá bola Ministerstvu
4
cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky stanovená v úlohe č. 1 na mesiac september Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Zrušuje sa výnos z 10. februára 2014 č. 04210/2014/B710-SCR/8331-M, ktorým sa ustanovuje vzor žiadosti o poskytnutie dotácie organizáciám cestovného ruchu a náležitosti projektu (oznámenie č. 33/2014 Z. z.), nakoľko vzor žiadosti o poskytnutie dotácie, náležitosti projektu a podmienky použitia dotácie budú súčasťou výzvy a zároveň podmienky použitia dotácie budú aj súčasťou zmluvy o poskytnutí dotácie.
7.Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
Áno Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Preskúmanie účinnosti a účelnosti návrhu zákona bude vykonané o tri roky po nadobudnutí účinnosti zákona. Kritériom pre preskúmanie bude počet slovenských a zahraničných turistov v jednotlivých regiónoch a ich porovnanie s predchádzajúcimi rokmi.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
Áno
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Áno
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
5
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
Navrhovaná právna úprava viažuca sa k dotácii rozširuje možnosť poskytnutia dotácie prostredníctvom existujúceho funkčného nástroja financovania cestovného ruchu. Cieľom tejto právnej úpravy je motivovať organizácie cestovného ruchu k realizácii partnerských aktivít, vytváraniu produktov líniového charakteru za účelom rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácií cestovného ruchu. Predpoklad na uvedený typ spolupráce je vyčíslený v sume 5,3 mil. EUR.
Podpora zavádzania nových leteckých spojení bude zameraná na 4 medzinárodné letiská v SR (Bratislava, Košice, Poprad a Piešťany). Ide o región s rozvinutou ponukou a službami cestovného ruchu. Cieľom je každoročne podporiť 8-10 takýchto leteckých spojení, pričom na základe empirických zistení a prepočtov z iných krajín, by takáto podpora zvýšila počet zahraničných turistov a ich prenocovaní o viac ako 330 000, čo predstavuje nárast v porovnaní s rokom 2022 o takmer 7%. Toto navýšenie zabezpečí zvýšenie príjmov predovšetkým v ubytovacích zariadeniach o viac ako 11 mil. EUR, ako aj zvýšenie príjmov vyplývajúce zo spotreby ďalších nadväzujúcich služieb, ako napr. stravovacie služby a pod. Podpora bude v trvaní 3 rokov na linku.
Ďalej prostredníctvom nástrojov na podporu rozvoja cestovného ruchu sa navrhuje vytvorenie podmienok pre inteligentné riadenie cestovného ruchu v slovenských regiónoch organizáciami cestovného ruchu, ktoré umožní vysporiadať sa s poklesom konkurencieschopnosti a ďalšími negatívnymi následkami na sektor cestovného ruchu, a to prostredníctvom efektívneho nastavenia strategicko-plánovacích a rozvojových aktivít v území založených na dátach. Finančné príspevky budú určené najmä na podporu tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát, ktoré vytvárajú podmienky pre efektívne prijímanie rozhodnutí v rámci zavádzania princípov inteligentného spravovania destinácií. Dosahovanie priaznivých ekonomických výsledkov všetkých zainteresovaných strán v cestovnom ruchu v regiónoch je závislé od funkčnosti organizácií cestovného ruchu a ich schopnosti spravovať územie v súlade s najnovšími trendmi.
Vyčíslenie finančných nákladov je bližšie rozpracované v Analýze vplyvov na rozpočet.
11.Kontakt na spracovateľa
Mgr. František Morong,
sekcia destinačného manažmentu cestovného ruchu,
Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky,
12.Zdroje
Konzultácie s riaditeľmi oblastných organizácií cestovného ruchu, Radou riaditeľov krajských organizácií cestovného ruchu, asociáciami organizácií cestovného ruchu, sprievodcov, turistických informačných kancelárií združených v platforme samosprávnych krajov pod názvom SK8, Združenie miest a obcí Slovenska, Zväz cestovného ruchu Slovenskej republiky, Klub500, Bez bariéry - národná platforma proti bariéram, odborná akademická obec v cestovnom ruchu, Vidiecky parlament na Slovensku, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Pripomienky krajských poslancov vyššieho územného celku Trnava, pripomienky niektorých miestnych akčných skupín MAS.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 107/2024
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
I. Úvod: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky dňa 13. júna 2024 predložilo na PPK materiál: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie rozpočtovo zabezpečené a pozitívno-
6
negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi Doložke vybraných vplyvov v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť telefonický kontakt.
Odôvodnenie: Odporúča sa uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický kontakt.
Vyhodnotenie: akceptované
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa, aby v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3 Produktivita vyznačil zvyšovanie produktivity.
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava rozširuje možnosť poskytnutia dotácie prostredníctvom
existujúceho, funkčného nástroja financovania cestovného ruchu. Cieľom právnej úpravy je motivovať organizácie cestovného ruchu k realizácii partnerských aktivít, vytváraniu produktov líniového charakteru za účelom rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácii cestovného ruchu. Vo všeobecnosti, ak daný návrh zákona nevplýva na produktivitu, predkladateľ by mal vyznačiť, že sa produktivita nemení. V prípade, ak materiál bude vplývať na produktivitu, je potrebné napísať aj krátky popis akým spôsobom.
Vyhodnotenie: akceptované
Komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie nákladov, resp. úspor regulácie na podnikateľské prostredie v časti 3.1 Náklady regulácie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Vyhodnotenie: neakceptované
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava rozširuje možnosť poskytnutia dotácie prostredníctvom
existujúceho, funkčného nástroja financovania cestovného ruchu a tiež zavádza nový nástroj príspevok na podporu cestovného ruchu. Ide o vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu. sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona. Tieto vplyvy vznikajú na základe prejavu vôle dotknutého subjektu. Tieto vplyvy boli uvedené v časti 3.4 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov ich nie je potrebné kvantifikovať.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, žiadny vplyv na rozpočet VÚC a obcí a žiadny vplyv na limit verejných výdavkov. V analýze vplyvov v tabuľke č. 1/A je kvantifikovaný nárast výdavkov v sume 5,3 mil. eur ročne od roku 2025 v kapitole MCRŠ SR v súvislosti so zvýšením finančných prostriedkov na dotácie pre organizácie cestovného ruchu. Celý vplyv je uvedený ako nekrytý.
V časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie sa uvádza, že detailný prepočet dotácii je uvedený v samostatnej prílohe. V nadväznosti na uvedenú informáciu Komisia uvádza, že materiál neobsahuje prílohu s detailným prepočtom. V tejto súvislosti Komisia žiada o doplnenie výpočtu očakávaného vplyvu návrhu na rozpočet verejnej správy. Zároveň je potrebné v analýze vplyvov vo všetkých tabuľkách uvádzať sumy v celých číslach v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
Vo vlastnom materiáli sa menia ustanovenia týkajúce sa informačného systému. Komisia žiada jednoznačné vyjadrenie predkladateľa, či z uvedeného nevyplýva vplyv na rozpočet verejnej správy.
S materiálom, z ktorého bude vyplývať nekrytý vplyv, nebude možné zo strany Komisie súhlasiť. Všetky vplyvy vyplývajúce z návrhu zákona bude potrebné zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly MCRŠ SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
Komisia upozorňuje, že v prípade, ak predkladateľ označí v doložke vybraných vplyvov žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a rozpočty obcí a VÚC, sa rozpočtová zabezpečenosť neoznačuje. Komisia zároveň upozorňuje, že vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení sa v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov posudzuje len pri zmenách v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom
7
horizonte. Komisia taktiež upozorňuje, že je potrebné zosúladiť označenie vplyvu na limit verejných výdavkov s údajmi uvedenými v analýze vplyvov.
Vyhodnotenie: akceptované
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
8
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2024
2025
2026
2027
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
Rozpočtové prostriedky 0I3
0
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
v tom:
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Tabuľka č. 1/B
2024
2025
2026
2027
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky/program 0I3
0
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
0
0
0
0
9
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie predkladaného materiálu je zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky v jednotlivých rozpočtových rokoch v rámci schválených limitov výdavkov.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Cieľom pripravovaného návrhu zákona je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských regiónov s existujúcou ponukou služieb cestovného ruchu v okolitých krajinách.
Prostredníctvom finančných nástrojov sa očakáva zvýšenie kvality služieb a rozšírenie ponuky v prospech konečných spotrebiteľov, čo nepriamo zabezpečí konkurenčnú výhodu pri výbere dovolenkovej destinácie a nákupnom správaní obyvateľov žijúcich v stredoeurópskom regióne.
Implementáciou opatrení sa očakáva pozitívny vplyv aj na podniky zamerané na poskytovanie služieb a atrakcií v sektore cestovného ruchu, ktoré na základe implementácie princípov zodpovedného cestovného ruchu, digitalizácie a akceptácie princípov udržateľnosti dokážu zabezpečiť ekonomickú prosperitu podnikov a tým aj prispieť k zvýšeniu životnej úrovne lokálneho obyvateľstva.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
10
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Nárok na dotáciu pre organizácie cestovného ruchu
Názov organizácie cestovného ruchu
Vybraté členské príspevky rok 2023
Výška vybratej DzU
r. 2023
Vybratá
DzU
v roku 2023
Nárok na dotáciu v roku 2025
Výpočet
novej podpory
90% z výšky vybratej DzU r. 2023
Spolu (39)
Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR)
8 775 238,80 €
19 924 490,69 €
17 932 041,62 €
8 643 827,02 €
4 321 913,51 €
10% z výšky vybratej DzU r. 2023
Spolu (8)
Krajská organizácia cestovného ruchu
(KOCR)
4 010 000,00 €
19 875 115,55 €
1 987 511,55 €
1 982 967,47 €
991 483,74 €
Spolu OCR (47)
12 785 238,80 €
39 799 606,24€
19 919 553,17 €
10 626 794,49 €
5 313 397, 25 €*
5 313 397, 00 €*
Cieľom tejto právnej úpravy je motivovať organizácie cestovného ruchu k realizácii partnerských aktivít, vytváraniu produktov líniového charakteru za účelom rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácií cestovného ruchu.
Podpora príjazdového cestovného ruchu s akcentom na hromadnú prepravu,
zavádzanie nových leteckých liniek
§ 27a ods. 1 písm. c)
Medzinárodné letiská v SR
Podpora existujúcich a nových leteckých spojení
Kalkulácia vychádza v priemere na úrovni 7,50 EUR na priletúvajúceho pasažiera počas troch rokov
2 686 603, 00
Bratislava, Piešťany, Poprad
Košice
Podpora zavádzania nových leteckých spojení bude zameraná na 4 medzinárodné letiská v SR (Bratislava, Košice, Poprad a Piešťany). Ide o región s rozvinutou ponukou a službami cestovného ruchu. Cieľom je každoročne podporiť 8-10 takýchto leteckých spojení, pričom na základe empirických zistení a prepočtov z iných krajín, by takáto podpora zvýšila počet zahraničných turistov a ich prenocovaní o viac ako 330000, čo predstavuje nárast v porovnaní s rokom 2022 o takmer 7%. Toto
11
navýšenie zabezpečí zvýšenie príjmov predovšetkým v ubytovacích zariadeniach o viac ako 11 mil. EUR, ako aj zvýšenie príjmov vyplývajúce zo spotreby ďalších nadväzujúcich služieb, ako napr. stravovacie služby a pod. Podpora bude v trvaní 3 rokov na linku.
Podpora a rozvoj inteligentného riadenia cestovného ruchu v regiónoch
§ 27a ods. 1 písm. c)
Organizácie cestového ruchu
(39) Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR)
1 000 000,00
Materiálno technologické zabezpečenie pre realizáciu dátovej pasportizácie v destinácii
600 000,00
Personálne zabezpečenie pre prácu s dátami: zber dát, analytická činnosť a vyhodnotenie
1 600 000,00
(8) Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR)
250 000, 00
Materiálno technologické zabezpečenie pre realizáciu dátovej pasportizácie v regiónoch
150 000, 00
Personálne zabezpečenie pre prácu s dátami: zber dát, analytická činnosť, vyhodnotenie a nastavenie KPI
400 000,00
Spolu:
2 000 000,00
Spolu :
10 000 000,00
zaokrúhlenie,
12
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
13
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky
Výdavky (v eurách)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Bežné výdavky (600)
10 000 000,00***
10 000 000,00
10 000 000,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (636001)2
Bežné transfery (642002)2
10 000 000, 00
10 000 000,00
10 000 000,00
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
14
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
10 000 000,00
10 000 000,00
10 000 000,00
15
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.
16
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ:
Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
B. Iné poplatky
C. Sankcie a pokuty
D. Nepriame finančné náklady
E. Administratívne náklady
Spolu = A+B+C+D+E
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
G. Goldplating
VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.
17
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./
Goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet
dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
/ Nemení sa
1in
2out celkom
Goldplating celkom
18
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie
doplňujúce informácie2
Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).
Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..
Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.
Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.
2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).
19
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov 3.4.2024 bola na portáli zverejnená predbežná informácia, ktorej cieľom bolo získanie podnetov od subjektov pôsobiacich v sektore cestovného ruchu k príprave novelizácie zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
Verejnosť sa mohla zapojiť do prípravy právneho predpisu formou konzultácie alebo zasielania podnetov, návrhov v intenciách vecného zamerania. V rámci konzultácií boli odkonzultované návrhy a pripomienky troch subjektov. Zväz cestovného ruchu Slovenskej republiky a Klub 500, ktorých hlavné dopyty boli zamerané na rozsah administratívneho zaťaženia vo forme splnenia podmienok (forma, druh, charakter a rozsah) na jednej strane a prínos navrhovaných legislatívnych zmien v sektore cestovného ruchu a celkový dopad pre zlepšenie podnikateľského prostredia subjektov pôsobiacich v službách na strane druhej. Telefonická konzultácia so zástupcami občianskeho združenia Bez bariéry - národná platforma proti bariéram bola zameraná na uplatňovanie princípov sociálnej inklúzie pri tvorbe legislatívneho rámca a finančných mechanizmov pre subjekty poskytujúce služby v sektore cestovného ruchu so zreteľom na zvyšovanie dostupnosti - debarierizácie služieb a atraktivít cestovného ruchu pre návštevníkov so zdravotným postihnutím, ako aj pre iné znevýhodnené a zraniteľné skupiny.
Výsledkom konzultácie bolo definovanie zámerov opatrení, ktoré čiastočne zapracované v návrhu zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrhu zákona“).Zároveň budú tieto zámery opatrení implementované prostredníctvom strategického nástroja pre oblasť cestovného ruchu.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
20
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
× zvyšuje nemení znižuje
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských regiónov s existujúcou ponukou služieb cestovného ruchu v okolitých krajinách. Prostredníctvom finančných nástrojov sa očakáva zvýšenie kvality služieb a rozšírenie ponuky v prospech konečných spotrebiteľov, čo nepriamo zabezpečí konkurenčnú výhodu pri výbere dovolenkovej destinácie a nákupnom správaní obyvateľov žijúcich v stredoeurópskom regióne.
Implementáciou rozšírenia jednotlivých opatrení sa očakáva pozitívny vplyv aj na podniky zamerané na poskytovanie služieb a atrakcií v sektore cestovného ruchu, ktoré na základe implementácie princípov zodpovedného cestovného ruchu, digitalizácie a akceptácie princípov udržateľnosti dokážu zabezpečiť ekonomickú prosperitu podnikov a tým aj prispieť k zvýšeniu životnej úrovne miestneho obyvateľstva.
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Navrhovaná právna úprava zvyšuje produktivitu tým, že rozširuje možnosť poskytnutia dotácie prostredníctvom existujúceho, funkčného nástroja financovania cestovného ruchu. Cieľom právnej úpravy je motivovať organizácie cestovného ruchu k realizácii partnerských aktivít, vytváraniu produktov líniového charakteru na účel rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácii cestovného ruchu.
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
x zvyšuje nemení znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
Návrh zákona vytvára nový pomocný nástroj rozvoja a podpory cestovného ruchu, a to príspevok na rozvoj cestovného ruchu, ktorého cieľom je oživiť a zdynamizovať sektor
21
cestovného ruchu z dôvodu následkov nepriaznivej situácie spojenej s pandémiou COVID-19, následkami vojny na Ukrajine, energetickou krízou a infláciou, s rešpektom kultúrno-historických, prírodných daností našej krajiny a harmonizácie s princípmi Agendy pre udržateľný rozvoj 2030. Uvedeným nástrojom sa vytvára legislatívny rámec, ktorý umožní ministerstvu poskytovať príspevok na rozvoj cestovného ruchu bez potreby vytvorenia schémy štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci, ak nejde o formu podpory, ktorá je štátnou pomocou alebo minimálnou pomocou, alebo v prípade formy podpory, ktorá je štátnou pomocou alebo minimálnou pomocou umožní ministerstvu vytvárať schémy štátnej pomoci alebo schémy minimálnej pomoci „de minimis“ alebo poskytnúť pomoc „ad hoc“ na pomoc fyzickým osobám a právnickým osobám pôsobiacim v sektore cestovného ruchu. Príspevok bude možné poskytnúť na rozvojové aktivity, ktoré nie v rozpore s § 29 ods. 20 (pôvodne § 29 ods. 10) a na základe žiadosti predkladanej na základe výzvy, ktorá bude obsahovať špecifikáciu podmienok vo vzťahu k predkladaniu žiadostí. Definovanie výšky alokovaných finančných prostriedkov k danému nástroju bude stanovené rozpočtovým opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky pred spustením výzvy.
Návrhom zákona sa rozširuje aj možnosť poskytnutia dotácie pre organizácie cestovného ruchu, ak tieto budú spolupracovať na projektoch zameraných na realizáciu aktivít podľa § 29 ods. 20 (pôvodne § 29 ods. 10) s inou organizáciou cestovného ruchu. Ministerstvo bude môcť takejto organizácií cestovného ruchu na projekt organizácie cestovného ruchu ako spolupracujúcej organizácie cestovného ruchu poskytnúť dotáciu do výšky 50 % z výšky dotácie podľa § 29 ods. 4, a to však v úhrne pre všetky projekty predložené spolupracujúcou organizáciou cestovného ruchu v rámci jednej žiadosti.
Cieľom tejto právnej úpravy je znižovať regionálne rozdiely, motivovať organizácie cestovného ruchu k realizácii partnerských aktivít a vytváraniu produktov líniového charakteru za účelom rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácií cestovného ruchu.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie:
Plánovaná úprava definuje pre žiadateľa o dotáciu povinné vykonanie niekoľkých administratívnych úkonov a podmienok pre splnenie formálnych náležitostí. Ich vypracovanie a predloženie preto predstavuje zvýšenú administratívnu záťaž, ktorá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie:
Plánovaná úprava vytvára doplňujúcu formu podpory cestovného ruchu, prostredníctvom ktorej bude nepriamo podporená i modernizácia a rozvoj cestovného ruchu s pozitívnym dopadom na podnikateľské prostredie. Sekundárne bude zabezpečené zvyšovanie kvality produktov a služieb v sektore cestovného ruchu, ktoré zárukou aj zdravého konkurenčného prostredia a ekonomickej prosperity jednotlivých regiónov Slovenska.
Celková výška podpory cestovného ruchu predstavuje 10 mil. eur ročne. Táto suma je rozdelená:
a)na realizáciu aktivít a vytváranie produktov cestovného ruchu medzi minimálne dvomi organizáciami cestovného ruchu za účelom rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácií cestovného ruchu,
22
b)podporu príjazdového cestovného ruchu s akcentom na hromadnú prepravu i zavádzanie nových leteckých liniek,
c)podporu a rozvoj inteligentného riadenia cestovného ruchu v regiónoch Slovenska, zámerom ktorého je dosahovanie priaznivých ekonomických výsledkov všetkých zainteresovaných strán pôsobiacich v regiónoch.
23
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
-čl. 3 ods. 1 písm. b) a čl. 107 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016),
b)v sekundárnom práve
1. Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2831 z 13. decembra 2023 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L, 2023/2831, 15.12.2023) v platnom znení.
2. Príloha I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení.
Gestorom uvedených právnych predpisov Európskej únie v Slovenskej republike je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
-nie je.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení
-bezpredmetné,
b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
-bezpredmetné,
c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav
-bezpredmetné.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplne.
24
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1 [§ 2 písm. e) až g)]
Vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti došlo k vypusteniu ustanovenia § 27b a súvisiacich ustanovení vo vzťahu k investičnej pomoci zo zákona č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 91/2010 Z. z.“) a Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) nebude poskytovať investičnú pomoc, je potrebné návrhom zákona vypustiť aj pojmy ako „investičný zámer“, „komplexné stredisko cestovného ruchu“ a „rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu“.
K bodu 2 [§ 3 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia v nadväznosti na novelizačný bod 1 [vypustenie písmena g) z § 2], ktorým došlo k vypusteniu legislatívnej skratky zavedenej pre ministerstvo. Návrhom sa tak v § 3 písm. a) zavádza legislatívna skratka „ministerstvo“.
K bodu 3 [§ 4 písm. f)]
Dopĺňa sa dlhodobo prebiehajúca spolupráca so Štatistickým úradom Slovenskej republiky v súvislosti so zostavovaním komplexných štatistických údajov o vývoji cestovného ruchu.
K bodu 4 [§ 4 písm. q)]
Vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo nebude poskytovať investičnú pomocv sektore cestovného ruchu, je potrebné túto úlohu vypustiť aj z ustanovenia § 4 písm. q).
K bodu 5 [§ 4 písm. s)]
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa úloha ministerstva vo vzťahu k zberu a výmene územných údajov, komunikácii s partnermi a podieľaní sa na marketingovej podpore predaja produktov cestovného ruchu regionálneho a národného charakteru. K plneniu danej úlohy dochádza zo strany organizácií cestovného ruchu.
K bodom 6 a 17 [§ 8 ods. 5 a § 13 ods. 2]
Umožnením členstva oblastnej organizácie vo viacerých krajských organizáciách v závislosti od území, na ktorých oblastná organizácia pôsobí, bude zabezpečená synergia a komplementárnosť pri tvorbe lokálnych produktov cestovného ruchu presahujúcich hranice definované súčasným členením územia krajov. Návrhom sa preto ustanovuje aj spôsob určenia výšky členského príspevku oblastnej organizácie krajskej organizácií, ak je členom viacerých krajských organizácií.
K bodu7 [§ 10 ods. 1]
Vzhľadom na to, že v § 26 zákon č. 91/2010 Z. z. explicitne ustanovuje údaje o fyzických osobách, ktoré sa zapisujú do Registra organizácií cestovného ruchu, sa vypúšťa súhlas so spracúvaním osobných údajov.
25
K bodom 8, 9 a 12[§ 10 ods. 3, 6 a 9]
Potreba úpravy lehoty na posúdenie návrhu na registráciu a priložených dokumentov a zároveň na vykonanie registrácie organizácie cestovného ruchu vyplynula z aplikačnej praxe, a to vzhľadom na náročnosť a závažnosť posudzovaných dokumentov.
K bodom 10, 13 a 16 [§ 10 ods. 7 a 10 a § 12 ods. 5]
Navrhovanou úpravou sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa povinnosti ministerstva v súvislosti s oznamovaním údajov Štatistickému úradu Slovenskej republiky, nakoľko ministerstvo tieto povinnosti plní v súlade so zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 272/2015 Z. z.“), a teda v lehotách a spôsobom uvedeným v tomto zákone poskytuje do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci všetky údaje, ktoré sa vedú o zapisovanom subjekte v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa § 3 ods. 1 tohto zákona.
K bodu 11 [§ 10 ods. 7]
V dôsledku zmeny právnej úpravy po registrácii organizácie cestovného ruchu oznamuje ministerstvo krajskej organizácii identifikačné číslo organizácie, ktoré jej pridelil Štatistický úrad Slovenskej republiky prostredníctvom evidencie v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
K bodu 14 [§ 11 písm. s)]
Novelizačným bodom sa dopĺňa plnenie úlohy spočívajúcej v aktualizácii integrovaného informačného systému aj zo strany krajskej organizácie.
K bodu 15 [§ 11a ods. 2]
Dopĺňa sa možnosť krajskej organizácie zriadiť ďalšie orgány.
K bodom 18 a 19 [§ 14 ods. 1]
Novelizačným bodom 18 sa navrhujú vypustiť z § 14 ods. 1 mestské časti v Bratislave a v meste Košice, a to v záujme podpory stability v organizáciách cestovného ruchu pôsobiacich v týchto cieľových miestach. V súvislosti s vypusteným textom sa vypúšťajú aj poznámky pod čiarou k odkazom 4 a 5. Text v poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa v zmysle novelizačného bodu 19 navrhuje nahradiť § 37 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorý definuje pojem ubytovacie zariadenie, a to z dôvodu zrušenia vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried.
K bodom 20 a 23 [§ 26 ods. 1 písm. b), i) a k)]
Navrhovanou úpravou sa súčasné znenie § 26 ods. 1 písm. b), i) a k) zosúlaďuje s § 9 zákona č. 272/2015 Z. z. v znení zákona č. 302/2023 Z. z. tak, aby tieto ustanovenia obsahovali zákonné pomenovanie všeobecného identifikátora právnických osôb, ktorým je „identifikačné číslo organizácie“.
26
K bodom 21 a 22 [§ 26 ods. 1 písm. d) a f)]
Návrhovou úpravou sa v záujme zosúladenia právnej úpravy so zákonom č. 272/2015 Z. z. medzi údaje povinne zapisované do registra organizácií cestovného ruchu dopĺňa údaj o právnej forme organizácie cestovného ruchu a údaje o členoch organizácie cestovného ruchu v rozsahu podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 272/2015 Z. z. Cieľom navrhovanej úpravy je, aby na účely zápisu údajov do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci boli v zdrojovom registri (t. j. registri organizácií cestovného ruchu) evidované všetky údaje o právnickej osobe podľa § 3 ods. 1 zákona č. 272/2015 Z. z. a ministerstvo v pozícií povinnej osoby sa vyhlo nutnosti administratívneho postupu podľa § 5 ods. 3 zákona č. 272/2015 Z. z. v znení zákona č. 302/2023 Z. z., ktorý sa použije, ak je rozsah údajov zapisovaných do zdrojového registra menší ako rozsah údajov zapisovaných a poskytovaných zo zdrojového registra do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
K bodom 24 a 31 [§ 27a ods. 1 písm. c) až e) a § 27l]
Návrhom zákona sa vypúšťa ako jeden z nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu nástroj „Poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu“. Namiesto uvedeného nástroja sa medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu dopĺňa príspevok na rozvoj cestovného ruchu. Súčasne dochádza k zmene v názve príspevku na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19, uvedeného v písmene d) na príspevok na podporu cestovného ruchu v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu z dôvodu potreby zohľadnenia budúcich potenciálnych situácií, ktoré môžu nastať nie iba v súvislosti s ochorením COVID-19 a môžu opätovne spôsobiť ohrozenie a poškodenie sektora cestovného ruchu.
Taktiež dochádza k nahradeniu nástroja financovania rozvoja cestovného ruchu, ktorým je príspevok na pomoc podnikom v súvislosti so zmiernením negatívnych ekonomických následkov v sektore cestovného ruchu, nástrojom označeným ako dotácia na podporu realizácie aktivít organizácie cestovného ruchu. Uvedený nástroj je súčasťou účinnej právnej úpravy, avšak doposiaľ nebol zaradený medzi jednotlivé nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu. Príspevok na pomoc podnikom v súvislosti so zmiernením negatívnych ekonomických následkov v sektore cestovného ruchu sa vypúšťa z dôvodu zahrnutia danej pomoci pod príspevok na podporu cestovného ruchu v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
K bodom 25 a 26 [§ 27a až 27c]
V záujme zvýšenia prehľadnosti právnej úpravy sa ustanovenia týkajúce sa rekreačného poukazu presúvajú do nového § 27b. Zároveň sa v navrhovanom znení odseku 1 spresňuje vydávanie rekreačného poukazu (resp. jeho vydavateľ) ako osobitného platobného prostriedku, ktorého vydávanie vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 3 písm. k) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 281/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o platobných službách“). Vydávanie osobitných platobných prostriedkov vyplýva z spomenutého ustanovenia, ktoré je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. L 337, 23.12.2015) v platnom znení známou pod označením „PSD2“ a ktorých vydávanie spresňuje usmernenie od Európskeho orgánu dohľadu nad bankovníctvom (EBA) k vyňatiu obmedzenej
27
siete podľa druhej smernice o platobných službách EBA/GL/2022/02. Doterajšie použitie pojmu limitovaný poskytovateľ koliduje s aktuálnym znením zákona o platobných službách. Navrhovanou úpravou sa však táto kolízia odstráni a zabezpečí jednotný prístup pre posudzovanie poskytovateľov osobitných platobných prostriedkov.
Ďalej v súvislosti s úpravou § 27a ods. 1 písm. c) dochádza i k doplneniu nového nástroja financovania rozvoja cestovného ruchu, a to príspevku na rozvoj cestovného ruchu. Uvedený nástroj sa dopĺňa na účely vytvorenia legislatívneho rámca, ktorý umožní ministerstvu poskytovať príspevok na rozvoj cestovného ruchu bez potreby vytvorenia schémy štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci, ak nejde o formu podpory, ktorá je štátnou pomocou alebo minimálnou pomocou, alebo v prípade formy podpory, ktorá je štátnou pomocou alebo minimálnou pomocou, umožní ministerstvu vytvárať schémy štátnej pomoci alebo schémy minimálnej pomoci „de minimis“ alebo poskytnúť pomoc „ad hoc“ na pomoc fyzickým osobám, fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám pôsobiacim v sektore cestovného ruchu, okrem iného napríklad na rozvoj regiónov v oblasti cestovného ruchu.
Cieľom aplikácie nového nástroja rozvoja a podpory cestovného ruchu je predovšetkým podporovať inteligentné riadenie rozvoja cestovného ruchu založené na aktívnom zbere a vyhodnocovaní dát o pohybe a návšteve návštevníkov v území spravovanom organizáciami cestovného ruchu, čo umožní efektívnejšie nastavenie tvorby produktov a ich propagáciu na domácom trhu a zahraničných trhoch. Ďalším cieľom je podpora zavádzania nových, pravidelných leteckých spojení, ktorej zámerom je zvýšiť dostupnosť, atraktivitu a podiel prenocovaní zahraničných návštevníkov v Slovenskej republike.
Príspevok na rozvoj cestovného ruchu bude možné poskytnúť na základe žiadosti predkladanej na základe výzvy na predkladanie žiadostí, ktorá bude obsahovať špecifikáciu podmienok vo vzťahu k predkladaniu žiadostí.
K bodu 27 [nadpis § 27j]
Upravuje sa znenie nadpisu ustanovenia v nadväznosti na novelizačný bod 24.
K bodom 28 až 30 [§ 27j ods. 1 až 3]
Uvedenými novelizačnými bodmi dochádza k legislatívnym úpravám v nadväznostina novelizačný bod 24 a k zosúladeniu ustanovenia § 27j s § 27b z terminologického hľadiska, ako aj z dôvodu zosúladenia pojmov vo vzťahu k adresátom, ktorým je daná pomoc určená.
K bodom 32 a 40 [§ 28 písm. b) a § 30 ods. 3]
V nadväznosti na zavedenú legislatívnu skratku pre dotáciu v § 27a ods. 1 písm. e) (novelizačný bod 24) dochádza i k legislatívnotechnickej úprave v § 28 písm. b) a § 30 ods. 3.
K bodu 33 [§ 29 ods. 3 písm. e)]
Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o poskytnutí dotácie sa v rámci podmienok poskytnutia dotácie dopĺňajú aj podmienky použitia dotácie, keďže súčasťou uvedenej zmluvy uzatvorenej medzi ministerstvom a organizáciou cestovného ruchu sú oba typy podmienok.
K bodu 34 [§ 29 ods. 3 písm. f)]
Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na nesprávny odkaz na poznámku pod čiarou k odkazu 9a a tým aj na nesprávny právny predpis uvedený v poznámke pod čiarou.
28
K bodu 35 [§ 29 ods. 4 písm. b)]
Navrhovanou úpravou dochádza k úprave ustanovenia § 29 ods. 4 písm. b) tak, aby výpočet výšky dotácie krajskej organizácií zahŕňal aj prípad, kedy je oblastná organizácia členom viacerých krajských organizácií, na území ktorých pôsobí.
K bodu 36 [§ 29 ods. 6]
Zo znenia § 29 ods. 6 sa vypúšťa vnútorný odkaz na § 31a, ktorý nie je pre uvedené ustanovenie relevantný, a zároveň sa toto ustanovenie dopĺňa o vnútorný odkaz na odsek 18, tzn. že právny nárok žiadateľ o dotáciu nemá ani vo vzťahu k dotácii pre prípad spolupracujúcich organizácií cestovného ruchu.
K bodu 37 [§ 29 ods. 7 až 9]
Vyplývajúc z odseku 7 dochádza k úprave podmienok predkladania žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“), v rámci ktorých sa upravujú prílohy, ktoré sa k žiadosti prikladajú.
Žiadateľ o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadateľ o dotáciu“) ako prílohu žiadosti predkladá buď podľa odseku 7 písm. a) iba „vlastný“ projekt zameraný na realizáciu aktivít podľa odseku 20, alebo podľa odseku 7 písm. b) v nadväznosti na odsek 17, t. j. ak ide o možnosť spolupráce organizácií cestovného ruchu nastavenú vo výzve na predkladanie žiadostí (ďalej len „výzva“), môže v rámci žiadosti predložiť „vlastný“ projekt podľa odseku 7 písm. a) a súčasne projekt, ktorý žiadateľ o dotáciu predkladá v postavení spolupracujúcej organizácie cestovného ruchu podľa odseku 7 písm. b), alebo žiadateľ o dotáciu na účely spolupráce predloží v rámci jednej žiadosti iba projekt v postavení spolupracujúcej organizácie podľa odseku 7 písm. b). Organizácie cestovného ruchu majú teda v závislosti od nastavenia výzvy ministerstvom uvedené tri možnosti predloženia projektov v rámci jednej žiadosti. Pôvodne predkladané čestné vyhlásenia žiadateľa o dotáciu s výnimkou čestného vyhlásenia žiadateľa o dotáciu o tom, že nie je v likvidácii, sa nahrádzajú dokladmi preukazujúcimi splnenie podmienok podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) a údajom potrebným na vyžiadanie výpisu z registra trestov, čím dochádza k zosúladeniu podmienok, za ktorých možno žiadateľovi o dotáciu poskytnúť dotáciu, so zákonom č. 523/2004 Z. z. K predloženiu žiadosti ministerstvo ustanovuje novú povinnosť pre žiadateľa o dotáciu písomne preukázať formou čestného vyhlásenia, že na financovanie projektu, na ktorý požaduje dotáciu, zabezpečené spolufinancovanie z vlastných alebo iných zdrojov, pričom sa ustanovuje, že spolufinancovanie musí mať zabezpečené najmenej vo výške 5% z celkového rozpočtu projektu.
Odsek 8 stanovuje povinné prílohy projektu, ktoré jednotné pre projekt žiadateľa o dotáciu podľa odseku 7 písm. a), ako aj pre projekt žiadateľa o dotáciu ako spolupracujúcej organizácie podľa odseku 7 písm. b).
Podľa nového znenia odseku 9 sa bude predkladanie žiadostí realizovať na základe výzvy, pričom sa zároveň určuje lehota pre ministerstvo, v ktorej výzvu zverejní na svojom webovom sídle.
29
K bodu 38 [§ 29 ods. 10 až 19]
Odsek 10 určuje minimálne podmienky, ktoré má výzva obsahovať.
Navrhovaná právna úprava v odsekoch 11 16, ktorá vyplýva z aplikačnej praxe, upravuje spôsob posudzovania a vyhodnocovania žiadostí prostredníctvom najmenej päťčlennej komisie ako poradného orgánu ministra cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Ustanovujú sa dôvody zaujatosti člena komisie, pre ktoré je člen komisie vylúčený z posudzovania a vyhodnocovania žiadosti žiadateľa o dotáciu. Po posúdení a vyhodnotení žiadostí komisiou a na základe jej vyhodnotenia o poskytnutí dotácie a o jej výške rozhoduje minister. Podrobnosti vo vzťahu ku komisii ustanoví štatút vydaný ministerstvom. Odsek 16 zároveň stanovuje lehotu na poskytnutie dotácie, a to najneskôr do 90 dní od jej schválenia ministrom, namiesto pôvodnej lehoty 30 pracovných dní od schválenia dotácie. Navrhovaná právna úprava v odsekoch 17 a 18 rozširuje možnosť poskytnutia dotácie prostredníctvom existujúceho funkčného nástroja financovania cestovného ruchu. Cieľom tejto právnej úpravy je motivovať organizácie cestovného ruchu k realizácii partnerských aktivít, vytváraniu produktov líniového charakteru za účelom rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácií cestovného ruchu. Vo vzťahu k spolupráci organizácií cestovného ruchu, ktorej možnosť určuje ministerstvo vo výzve, sa precizuje proces predkladania žiadostí a projektov, ktoré ich prílohou, zo strany spolupracujúcich organizácií cestovného ruchu v nadväznosti na odôvodnenie uvedené v bode 37, t. j. organizácie cestovného ruchu v prípade spolupráce môžu predložiť žiadosť, ktorej prílohou bude projekt podľa odseku 7 písm. a) a súčasne projekt podľa odseku 7 písm. b), alebo žiadosť, ktorej prílohou bude výlučne projekt spolupracujúcej organizácie cestovného ruchu podľa odseku 7 písm. b). Odsek 18 stanovuje výšku možnej poskytnutej dotácie v závislosti od spôsobu predloženia žiadosti podľa odseku 17, pričom sa zároveň v odseku 19 ustanovuje, že ministerstvo môže poskytnúť dotáciu na „spolupracujúci“ projekt najviac vo výške 50 % z výšky dotácie podľa odseku 4 v úhrne na všetky „spolupracujúce“ projekty predložené žiadateľom v rámci jednej žiadostí. Bez ohľadu na to, koľko projektov podľa odseku 7 písm. b) žiadateľ v rámci jednej žiadosti predloží, teda nemôže výška dotácie pre tohto žiadateľa určená pre „spolupracujúce“ projekty prekročiť úhrnne 50 % z výšky dotácie podľa odseku 4.
K bodu 39 [§ 29 ods. 21]
Nakoľko vzor žiadosti o poskytnutie dotácie, náležitosti projektu a podmienky použitia dotácie budú súčasťou výzvy a zároveň podmienky použitia dotácie budú aj súčasťou zmluvy o poskytnutí dotácie, nebude potrebné tieto náležitosti ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom.
K bodu 41 [§ 31 ods. 2]
Ide o legislatívnotechnickú úpravu z dôvodu komplexnej úpravy poskytnutia dotáciev § 29.
K bodu 42 [§ 31j]
Ide o doplnenie zrušovacieho ustanovenia, v ktorom sa zrušuje výnos z 10. februára 2014 č. 04210/2014/B710-SCR/8331-M, ktorým sa ustanovuje vzor žiadosti o poskytnutie dotácie organizáciám cestovného ruchu a náležitosti projektu (oznámenie č. 33/2014 Z. z.),
30
nakoľko vzor žiadosti o poskytnutie dotácie, náležitosti projektu a podmienky použitia dotácie budú súčasťou výzvy a zároveň podmienky použitia dotácie budú aj súčasťou zmluvy o poskytnutí dotácie.
K bodu 43
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky pre Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky v novelizačnom bode 2 vo vzťahu ku všetkým ustanoveniam zákona č. 91/2010 Z. z.
K Čl. II
K bodu 1 [§ 3 písm. d)]
Vzhľadom na skutočnosť, že prijatím zákona č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prešla pôsobnosť v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na ministerstvo, pričom ministerstvo nebude poskytovať investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, je potrebné vypustiť Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky zo zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako poskytovateľa investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
K bodu 2 [§ 16 ods. 3]
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá reflektuje na novelizačný bod 1.
K Čl. III
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2025.
V Bratislave dňa 21. augusta 2024
Robert Fico
predseda vlády Slovenskej republiky
Dušan Keketi
minister cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky