1
DÔVODOVÁ SPRÁVAA. VŠEOBECNÁ ČASŤ
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Martina HOLEČKOVÁ a Andrea TURČANOVÁ Predložený návrh zákona reflektuje potrebu posilniť náboženské, sociálne a duchovné aktivity cielené na rozvoj a podporu miestnych komunít v Slovenskej republike. Tento zákon reaguje na rastúcu potrebu efektívnejšie organizovať misijné a pastoračné aktivity v súlade s princípmi slobody náboženského vyznania a podpory charitatívnych činností. Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť legislatívny rámec pre vznik, fungovanie a organizáciu misijno-pastoračných centier, ktoré budú poskytovať duchovnú, sociálnu a vzdelávaciu podporu širokej verejnosti, vrátane marginalizovaných skupín.
Integrácia rómskych komunít do majoritnej spoločnosti a ich sociálna inklúzia sú dlhodobým a pomaly sa riešiacim problémom. Napriek množstvu vynaložených prostriedkov a energie efekt nenapĺňa očakávania. Prax ale aj odborné výskumy ukazujú, že jedným z fungujúcich nástrojov na efektívnejšiu integráciu rómskych komunít je intenzívna, systematická a dlhodobá pastoračná práca.
Pastoračná práca pozitívne vplýva na deti a mládež prostredníctvom doučovania, neformálneho vzdelávania a voľno-časových športových a umeleckých aktivít, čím mladých vedie a motivuje k ukončeniu základnej školy, absolvovaniu stredoškolského vzdelávania i vysokoškolského štúdia. Práca s mladými ľuďmi z rómskych komunít sekundárne pôsobí tiež na dospelých z cieľovej skupiny, podnecuje ich k uvedomeniu si hodnoty vzdelania, k aktívnemu hľadaniu si zamestnania a k participácii na živote miestnej komunity.
Tieto centrá môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore integrácie rôznych skupín, vrátane migrantov, seniorov, osôb so zdravotným postihnutím či rodín v sociálne slabšom postavení. Náboženské a sociálne aktivity sú efektívnym nástrojom na prekonávanie sociálnych bariér a posilňovanie vzťahov v komunitách.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, vplyvy na služby pre občana, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiaden vplyv na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
2
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.
3
B. OSOBITNÁ ČASŤK Čl. I
V návrhu zákona zavádza misijno-pastoračné centrá, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore integrácie rôznych skupín, vrátane migrantov, seniorov, osôb so zdravotným postihnutím či rodín v sociálne slabšom postavení. Náboženské a sociálne aktivity sú efektívnym nástrojom na prekonávanie sociálnych bariér a posilňovanie vzťahov v komunitách.
Právna úprava umožní lepšiu organizáciu a financovanie misijných aktivít. Stanovenie právneho rámca umožní čerpanie verejných prostriedkov a grantov z fondov EÚ na podporu sociálnych a vzdelávacích projektov v misijno-pastoračných centrách.
Zákon vytvára predpoklady pre rozvoj dobrovoľníctva v rámci pastoračných aktivít, čím umožňuje väčšiu občiansku angažovanosť v prospech miestnych komunít a spoločenských hodnôt.
K Čl. II
Navrhujeme, aby medzi zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme boli zaradení aj zamestnanci zamestnávateľov, ktorými sú právnické osoby založené registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona na 1. januára 2025.
4
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákona.
3. Predmet návrhu zákona:
a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
5
Doložka vybraných vplyvov
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Martina HOLEČKOVÁ.
Podľa aktuálnej právnej úpravy sa kráti príspevok na opatrovanie, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dosiahne mesačne príjem vyšší než dvojnásobok životného minima, resp. vyšší než trojnásobok životného minima, ak opatrovanou osobou je nezaopatrené dieťa. Pri súčasnom krátení príspevkov na opatrovanie môžu mnohé fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím prísť o opatrovateľskú službu.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predísť kráteniu príspevkov za opatrovanie v prípadoch, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má nejaký príjem, a to zrušením aktuálnych limitov na príjem opatrovanej osoby.
Pozitívom navrhovanej úpravy je jednak udržanie počtu a stavu opatrovateľských služieb a jednak podpora motivácie pre nezaopatrené deti, ktoré sú zároveň fyzickými osobami s ťažkým zdravotným postihnutím pracovať v rámci svojich zdravotných možností a nemusieť pritom myslieť na to, aby nezarobili príliš veľa z pohľadu nevhodne nastavenej obmedzujúcej legislatívy, čo je v príkrom rozpore s deklarovaním, že Slovenská republika je sociálne priaznivo nastavený štát.
Návrh zákona sa týka všetkých osôb, ktoré poberajú príspevok na opatrovanie v Slovenskej republike.
Alternatívne riešenie by mohlo byť zrušenie príjmových limitov u fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú v dôchodcovskom veku a ponechanie nejakých, napr. vyšších príjmových limitov u fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím v ekonomicky aktívnom veku, napr. vo výške trojnásobku životného minima a u nezaopatrených detí vo výške štvornásobku životného minima.