Dôvodová správaA. Všeobecná časť
Poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzana Števulová a Zuzana Mesterová predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona”).
Cieľom predkladaného návrhu je zvýšiť výšku pokuty, ktorú môže uložiť oprávnený orgán za priestupky proti majetku z 331 eur na 1400 eur a zaviesť pravidlá ukladania pokuty za priestupky proti majetku, ktoré motivujú páchateľa priestupku nahradiť škodu, ktorú priestupkom spôsobil. Prijatím zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela Trestného zákona”) sa zvýšila výška dolnej hranice škody, tzv. škoda malá, ktorá kvalifikuje skutok ako trestný čin z 266 eur na 700 eur, čím zároveň došlo k zvýšeniu hornej hranice pre definovanie skutku ako priestupku.
Táto zmena spôsobila, že kým hranica výšky škody pre posúdenie skutku ako priestupku proti majetku sa zvýšila z 265 eur na 699 eur, výška pokuty za priestupok, ktorý môže oprávnený orgán uložiť ostala nezmenená, a to vo výške do 331 eur. V súčasnosti teda platí, že ak páchateľ priestupku proti majetku spôsobí škodu 699 eur, oprávnený orgán mu môže uložiť pokutu maximálne vo výške 331 eur, čo je k potenciálne spôsobenej škode v zjavnom nepomere, pričom tiež dochádza k zníženiu výchovného a preventívneho účinku sankcie ako trestu za spáchaný priestupok na páchateľa.
Z verejne dostupných zdrojov a z informácií ohlásených samotnými predajcami je zrejmé, že nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona sa zvýšil počet spáchaných priestupkov, najmä v maloobchodných predajniach.
Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy platí, že ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť, resp. odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán. Súčasná právna úprava tak nad mieru znevýhodňuje poškodeného v porovnaní s páchateľom, ktorý musí vyvinúť viac úsilia na to, aby sa domohol náhrady vzniknutej škody. V nadväznosti na vyššie uvedené dôsledky prijatia novely Trestného zákona sa návrhom zákona zavádzajú viaceré zmeny, najmä vo výške a spôsobe ukladania pokuty za priestupky proti majetku. Výšku pokuty, ktorú môže oprávnený orgán uložiť za priestupok proti majetku upravuje návrh zákona vo výške dvojnásobku škody, ktorú môže páchateľ priestupkom spôsobiť. V prípade, ak bola v konaní o priestupku škoda spoľahlivo zistená a páchateľ dobrovoľne nahradil poškodenému celú škodu, správny orgán uloží páchateľovi pokutu najviac vo výške 50 % zistenej škody. Zároveň uloženie pokuty vo výške dvojnásobku spoľahlivo
zistenej škody, ak páchateľ vzniknutú škodu nenahradí, motivuje páchateľa priestupku v prvom rade uhradiť spôsobenú škodu poškodenému. Navrhovaná úprava zároveň pozitívne motivuje poškodeného ohlásiť skutok, ktorý sa stal, ktorý môže byť priestupkom, čo má za následok zvýšenie celkového počtu prejednaných a objasnených skutkov, čím sa zvyšuje prevenčný a výchovný účinok sankcie ako aj priestupkového konania samotného. Práve aj skutočnosť, že v prípade vzniku škody spáchaním priestupku proti majetku je poškodený motivovaný skutok ohlásiť s cieľom domôcť sa vzniknutej škody, môže pôsobiť preventívne na potenciálnych páchateľov priestupkov proti majetku.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, bude mať pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
B. Osobitná časť
Dopĺňa sa nový § 2a, ktorý upravuje definíciu spoľahlivo zistenej škody na účely použitia v konaní podľa tohto zákona. Definícia vychádza z princípu, že pôjde o škodu, ktorá bola objasnená orgánom oprávneným objasňovať priestupok v konaní o priestupku alebo škoda na výške ktorej sa v konaní o priestupku dohodli poškodený a páchateľ. Keďže pôjde o pojem zavedený len na účely tohto konania a uplatnenia postupu pri ukladaní sankcie za priestupok proti majetku, nebude brániť iným nárokom na uplatnenie škody, ktoré môžu byť vznesené v konaniach podľa iných právnych predpisov. Upravuje sa najvyššia možná pokuta, ktorú je v konaní o priestupku proti majetku možné uložiť mladistvej osobe. V tomto prípade nebude platiť všeobecné ustanovenie, že horná hranica o polovicu zníženej pokuty v prípade mladistvej osoby môže byť najviac 300 eur. V prípade majetkových priestupkov mladistvých tak bude horná hranica vyššia, ale vždy bude znížená o polovicu, teda maximálne 700 eur. To bude mať preventívny aj výchovný účinok. Navrhujeme zvýšiť v súčasnosti platnú maximálnu pokutu za majetkový priestupok z 331 eur na 1400 eur. Toto radikálne zvýšenie navrhujeme z dôvodu, že výrazne narástla hranica škody,
kde sa čin ešte stále považuje za priestupok a preto je v súčasnosti platná pokuta nedostatočná, neprimeraná a nemotivuje páchateľov k tomu, aby majetkové priestupky nepáchali. Novo navrhnutá vyššia hranica sa uplatní najmä v prípadoch, keď páchateľ nebude chcieť dobrovoľne nahradiť poškodenému spoľahlivo zistenú škodu, v takom prípade mu príslušný orgán uloží pokutu dvojnásobku výšky škody . V prípade, ak páchateľ priestupku proti majektu dobrovoľne uhradí poškodenému spoľahlivo zistenú škodu, správny orgán mu uloží pokutu v dolnej hranici.
Takto nastavené pokuty budú mať preventívny a odstrašujúci charakter vo vzťahu ku krádežiam v obchodoch a pri iných majetkových priestupkoch, kde sledujeme nárast po zavedení trestnej novely.
Zavádza za motivačná úprava, ktorá má uľahčiť poškodenému domôcť sa náhrady škody bez potreby uplatňovania svojho nároku prostredníctvom súdu. V prípade, ak je škoda spoľahlivo zistená, k čomu môže dôjsť napríklad na základe znaleckého posudku, ale aj na základe dohody medzi páchateľom priestupku proti majetku a poškodeným, tak sa znižuje pokuta uložená páchateľovi priestupku na najviac 50 % škody. Dohoda páchateľa a poškodeného bude výhodnejšia, pretože poškodený nebude musieť znášať náklady na znalecký posudok a v prípade takejto dohody dosiahne náhradu škody už v priestupkovom konaní, čo bude pre neho výhodnejšie. Aj toto ustanovenie má pôsobiť motivačne smerom k náhrade škody poškodenému. Ak páchateľ priestupku proti majetku nenahradí poškodenému spoľahlivo zistenú škodu, správny orgán mu uloží pokutu v hornej hranici sadzby, teda spravidla dvojnásobok škody a uloží páchateľovi povinnosť nahradiť škodu.
Účinnosť novely je navrhnutá na 1. decembra 2024, zohľadňujúc dĺžku legislatívneho procesu a čas na prípravu správnych orgánov.