DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 124/2023 Z. z. a zákona č. 530/2023 Z. z. predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom návrhu zákona je predĺžiť už nastavené zákonné pravidlá pre solidárny príspevok tak, aby sa uplatňoval aj na zdaňovacie obdobie dane z príjmov začínajúce po 31. decembri 2024 (teda na rok 2025), a týmto spôsobom zvýšiť príjem štátneho rozpočtu, ktorý následne štát využije na kompenzáciu následkov energetickej krízy. Finančné prostriedky, ktoré by štát bez zdanenia nadmerných ziskov musel vynaložiť na pomoc s energiami, bude môcť použiť na podporné opatrenia pre zraniteľné skupiny obyvateľstva (napr. formou predĺženia daňového bonusu pre rodiny s deťmi aj na rok 2025).
Vzhľadom na vysoké ceny energií boli na národnej ako aj európskej úrovni prijaté opatrenia, ktoré majú slúžiť na podporu dotknutých domácností a podnikov. Na realizáciu tejto pomoci sa hľadali rôzne formy financovania s čo najnižším negatívnym vplyvom na ekonomiku. V rámci EÚ bolo prijaté nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie, ktoré členské štáty následne implementovali do svojich právnych poriadkov. V podmienkach Slovenskej republiky boli tieto implementačné opatrenia upravené v zákone č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o solidárnom príspevku“).
Napriek postupnému doznievaniu energetickej krízy je situácia na trhu s energiami neistá a stále existuje pre vybrané firmy pôsobiace v dotknutých odvetviach priestor dosahovať nadmerné zisky. Tieto nadmerné zisky ako dôsledok pretrvávajúcej vojny na Ukrajine a s ňou súvisiacich sankcií voči Rusku plynú hlavne z rozdielu medzi referenčnom ropou Brent a spracovanou ruskou ropou Urals, ktorá má kvôli sankciám výrazne nižšiu cenu. Rozdiel medzi Uralsom a Brentom zostáva stále na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné zisky týchto firiem aj v nadchádzajúcom roku. Tento stav možno označiť aj ako negatívnu externalitu, pretože firmy s nadmernými ziskami sa o takýto zisk nepričinili vlastnou činnosťou, ale priživovaním sa na vojne, pričom dôsledky vojny pociťuje aj slovenské obyvateľstvo práve v podobe zvýšených cien energií. Je preto namieste takéto nadmerné zisky zdaniť formou solidárneho príspevku a pokračovať v tom, kým neskončí vojna na Ukrajine.
V nasledujúcich rokoch je nárast cien energií stále veľmi reálny. Predkladané opatrenie je tým správnym riešením na podporu obyvateľstva pred výrazným zdražovaním, ktoré by na nich malo značne negatívny dopad.
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Očakáva sa však negatívny vplyv na špecifických podnikateľov. Návrh
zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti ani na služby verejnej správy pre občana.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časťK Čl. I
V snahe riešiť prudký nárast cien v dôsledku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine bolo na konci roka 2022 prijaté nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (ďalej len „nariadenie Rady“). Cieľom nariadenia Rady bolo najmä zasiahnuť na trhu s elektrickou energiou a prerozdeliť mimoriadne vysoké zisky určitých subjektov v oblasti energetiky.
V kapitole III nariadenia Rady sa stanovil dočasný solidárny príspevok z nadmerných ziskov dosiahnutých vo finančných rokoch 2022 a 2023. Solidárny príspevok v podstate predstavuje zdanenie nadmerných ziskov, ku ktorým došlo z dôvodu nepredvídateľných vonkajších vplyvov. Tieto zisky však nie sú výsledkom zvýšenia kvality služieb, zefektívnenia procesu či tvorby nových produktov.
Napriek tomu, že išlo o dočasné opatrenie, ktoré bolo v podmienkach Slovenskej republiky preklopené do prijatia zákona o solidárnom príspevku, nariadenie Rady nezakazuje, aby ho členské štáty po preskúmaní situácie Komisiou uplatňovali aj v roku 2024 a môžu tak urobiť aj v roku 2025 /článok 20 ods. 2 v spojení s článkom 22 ods. 2 písm. d) nariadenia EÚ/ v nadväznosti na vývoj situácie. Vzhľadom na závislosť Slovenska od dovozu ruskej ropy a neschopnosti súčasnej vlády aktívnejšie vytvárať podmienky na alternatívne zdroje, v spojení nielen s vojnou na Ukrajine, ale aj konfliktom na Blízkom východe, nemožno na Slovensku v nasledujúcom kalendárnom roku očakávať zlepšenie situácie. Nakoniec, aj obe predchádzajúce vlády si solidárny príspevok osvojili ako vhodné opatrenie a zákon o solidárnom príspevku upravili tak, že sa jednak zvýšila sadzba solidárneho príspevku z 55% na 70% (2023), ale aj predĺžilo zdaňovacie obdobie (na roky 2023 a 2024).
V prípade Slovenskej republiky je najväčším producentom výrobkov z ropy a najviac zasiahnutou spoločnosť Slovnaft. Spoločnosť Slovnaft dosiahla za hospodársky rok 2023 zisk po zdanení vo výške viac ako 539,56 milióna eur. Celkové tržby spoločnosti za rok 2023 boli 5,902 miliardy eur. Vyplýva to z údajov, ktoré spoločnosť zverejnila v Registri účtovných závierok. Najvyššie tržby dosiahla spoločnosť, rovnako ako v roku 2022, z predaja motorových palív. Ten v celkovej štruktúre predstavoval takmer 72 % všetkých tržieb. Z geografického hľadiska zaznamenal Slovnaft najväčšie tržby na slovenskom trhu.
Príjmy zo solidárneho príspevku pomôžu zmierniť deficit verejných financií a zlepšiť finančnú situáciu krajiny. Ako ďalší dôvod sa javí spravodlivé prerozdelenie zdrojov – ropné spoločnosti zaznamenali v období zvýšených cien energií mimoriadne zisky, a to nie vlastnou činnosťou, ale priživovaním sa na vojne. Solidárny príspevok tak možno vnímať ako prejav solidarity týchto firiem s obyvateľstvom na Slovensku, ktoré dopláca na vojnu formou zvýšených cien za energie. Úspora finančných prostriedkov v štátnom rozpočte, ktoré by inak boli vynaložené na pomoc s energiami, zároveň štátu umožní, aby mohol pomôcť krízou najviac zraniteľným skupinám obyvateľstva, ku ktorým nepochybne patria rodiny s deťmi (napr. predĺžením daňového bonusu aspoň na rok 2025).
V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje predĺženie obdobia na výpočet základu pre výpočet príspevku podľa § 3 ods. 1 zákona o solidárnom príspevku tak, aby zahŕňal aj rok 2025, t.j. od kalendárneho roka 2022 až 2025. Pre úplnosť sa dodáva, že sadzba príspevku ani iné náležitosti solidárneho príspevku sa predkladaným návrhom zákona nemenia.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona so zohľadnením legisvakačnej doby od 31. decembra 2024.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 124/2023 Z. z. a zákona č. 530/2023 Z. z.
3. Predmet návrhu zákona:
a) je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v Zmluve o fungovaní EÚ (čl. 122 ods. 1),
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v Nariadení Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie,
c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky
- bezpredmetné
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.