Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Návrh zákona upravuje stanovovanie primeraných minimálnych miezd, čo by malo zabezpečiť zlepšenie životných a pracovných podmienok zamestnancov. Podľa predloženého návrhu zákona bude potrebné v záujme dosiahnutia dôstojnej životnej úrovne, zníženia chudoby zamestnancov, a tiež podpory sociálnej súdržnosti, a vzostupnej sociálnej konvergencie a zníženia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v stanovených intervaloch vyhodnocovať primeranosť sumy minimálnej mzdy, pričom bude potrebné brať do úvahy aspoň kúpnu silu minimálnej mzdy, všeobecnú úroveň miezd a ich distribúciu, mieru rastu miezd, dlhodobú úroveň národnej produktivity a jej vývoj.
Zvyšovanie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním o mzdách až na 80 % zo všetkých zamestnancov, ktorých pracovné podmienky môžu byť upravené kolektívnymi zmluvami môže prispieť k uľahčeniu výkonu práva na kolektívne vyjednávanie.
Aplikovanie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnancov môže dotknutým zamestnancom zabezpečiť lepšie pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok.