1
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2024
2025
2026
2027
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
72 810 344
69 763 553
v tom:
Sociálna poisťovňa
0
0
32 910 602
31 685 294
zdravotné poisťovne
0
0
14 282 109
13 749 121
štátny rozpočet – výber DPH
0
0
11 001 693
10 541 795
obce a vyššie územné celky – výber DPFO
0
0
14 588 666
13 758 210
rozpočet obcí (transfer z MV SR)
0
0
27 274
29 133
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
11 001 693
10 541 795
Rozpočtové prostriedky
0
0
11 001 693
10 541 795
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
10 239 340
9 659 880
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
4 376 600
4 127 463
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
47 192 711
45 434 415
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
32 283 778
29 553 817
v tom:
Doplatky do min. mzdy vo verejnej správe
0
0
10 551 810
8 913 483
Zvýšené výdavky na príplatky a mzdové kompenzácie vo verejnej správe
0
0
2 610 694
2 642 194
Odvod sociálneho poistenia v prospech SP
0
0
3 339 546
2 928 683
Odvod zdravotného poistenia v prospech ZP
0
0
1 472 345
1 291 203
Výdavky zdravotných poisťovní
0
0
14 282 109
13 749 121
Ministerstvo vnútra SR, transfer obciam
0
0
27 274
29 133
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
2 634 222
2 317 169
Rozpočtové prostriedky
0
0
2 634 222
2 317 169
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
12 633 583
11 088 100
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
2 733 864
2 399 427
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
(zdravotné poisťovne 630)
0
0
14 282 109
13 749 121
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
2
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
13 162 504
11 555 677
- vplyv na ŠR
0
0
1 909 047
1 675 998
- vplyv na obce
0
0
9 251 470
8 122 087
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
2 001 987
1 757 592
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
32 283 778
29 553 817
v tom:
- vplyv na ŠR
0
0
2 634 222
2 317 169
- vplyv na obce
0
0
12 633 583
11 088 100
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
2 733 864
2 399 427
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
(zdravotné poisťovne 630)
0
0
14 282 109
13 749 121
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Tabuľka č. 1/B
r
r + 1
r + 2
r + 3
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Vykrytie zvýšených výdavkov z dôvodu navrhnutého zvýšenia minimálnej mzdy bude zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet. Zvýšené výdavky vyplývajúce z návrhu v rokoch 2026 a 2027 si dotknuté subjekty verejnej správy budú uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu na príslušné rozpočtové roky.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii do práva
3
Slovenskej republiky. Zároveň návrh zabezpečuje plnenie úloh z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 až 2027.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2024
2025
2026
2027
Počet zamestnancov ústrednej štátnej správy s mzdami pod úrovňou sumy minimálnej mzdy, ktorá bude aktuálna z dôvodu navrhovanej zmeny zákona
0
0
3 586
3 052
Počet zamestnancov územnej samosprávy s mzdami pod úrovňou sumy minimálnej mzdy, ktorá bude aktuálna z dôvodu navrhovanej zmeny zákona
0
0
22 595
19 826
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Zdroj údajov:
-výberové štatistické zisťovanie, štvrťročný výkaz o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04, údaje za 1. štvrťrok 2022
-makroekonomická prognóza Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR, február 2024
-Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026, Hlavná kniha
-Podklady Ministerstva financií SR o počtoch zamestnancov napojených na štátny rozpočet a na rozpočty územných samospráv, skutočnosť za 1. až 3. štvrťrok 2023 (posledné dostupné údaje)
-Odhady efektívnej daňovej sadzby DPH od Inštitútu finančnej politiky za 1. štvrťrok 2022
Predpoklady a všeobecný postup pri kvantifikácii:
-Kvantifikácia vychádza z dát ISCP za 1. štvrťrok 2022 a predpokladá rovnakú štruktúru zamestnanosti.
4
-Pretože výberové zisťovanie ISCP nepokrýva reprezentatívnym spôsobom zamestnancov vo verejnej správe, ich agregátne počty v štátnej správe a v samosprávach (VÚC a obce) sú na úrovni dopočtových koeficientov (váh) v mikrodátach upravené podľa hodnôt, ktoré sú pre rok 2022 uvedené ako skutočnosť v Hlavnej knihe Rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026. Ide o nasledujúce hodnoty:
oPočet zamestnancov v ústrednej štátnej správe:226 950
oPočet zamestnancov v územnej samospráve:200 768
-Predpokladaná výška minimálnej mzdy je určená podľa nominálnych miezd, ktoré sú uvedené v makroekonomickej prognóze IFP z februára 2024:
Výška mesačnej minimálnej mzdy
Vývoj 2025 – 2027
Odhad priemernej mesačnej mzdy dva roky dozadu
57%
60%
Rozdiel
2025
1432 € (2023)
817 €
860 €
43 €
2026
1533 € (2024)
874 €
920 €
46 €
2027
1614 € (2025)
920 €
969 €
49 €
-Odhad rozpočtových dopadov minimálnej mzdy ako svoj počiatočný bod použije odhad dopadov pre hypotetickú zmenu minimálnej mzdy z roku 2022 na rok 2023:
oTakýto postup zachová rovnakú mzdovú štruktúru zamestnanej populácie, čo je jeden z predpokladov odhadu.
oTento hypotetický odhad predpokladá percentuálny nárast minimálnej mzdy, ktorý zodpovedá percentuálnym nárastom v odhadovaných rokoch (teda od roku 2026) podľa vyššie uvedenej tabuľky.
oVypočítajú sa osobitné odhady za predpokladu zachovania 57-percentného automatu a za predpokladu 60-percentného automatu.
oZa rozpočtový dopad úpravy mechanizmu automatickej valorizácie minimálnej mzdy na hypotetickú zmenu minimálnej mzdy z roku 2022 na rok 2023 sa považuje rozdiel medzi týmito osobitnými odhadmi.
oTento odhad sa následne upraví pomocou predpovedaných mier rastu zamestnanosti a nominálnych miezd v súkromnom a verejnom sektore podľa makroprognózy IFP.
-Odhad výdavkov zdravotných poisťovní vychádza z konzervatívneho predpokladu, že zdravotné poisťovne minú všetky dodatočné príjmy, ktoré získajú z dôvodu vyšších odvodov zdravotného poistenia v dôsledku zmeny automatickej valorizácie minimálnej mzdy.
-Táto analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádza z predpokladu, že zvýšenie minimálnej mzdy nemá vplyv na zamestnanosť. Ide teda o statický výpočet, ktorý abstrahuje od dynamických vplyvov zmeny automatickej valorizácie minimálnej mzdy na vývoj zamestnanosti.
Tento prístup je v súlade s výsledkami v ekonomickej výskumnej literatúre. Tieto v prevažnej miere naznačujú, že postupné zvyšovanie minimálnych miezd buď nemá žiadny pozorovateľný vplyv na nezamestnanosť, alebo ju zvyšuje len vo veľmi obmedzenej
5
miere. Nárasty minimálnej mzdy sú väčšinou pretavené do zvýšených cien produktov.1 Firmy preto v nadväznosti na zvýšenie minimálnej mzdy neprepúšťajú zamestnancov, ale skôr zdražujú svoje produkty.
Postup pri kvantifikácii jednotlivých komponentov dopadu na rozpočet verejnej správy:
-Dopad na doplatky do minimálnej mzdy sa vypočíta z mikrodát ISCP na úrovni jednotlivcov zahrnutých do vzorky výberového zisťovania, po prevážení dopočtovými koeficientami uvedenými v týchto dátach.
-Tento dopad následne slúži ako základ pre výpočet dopadu na príjmy a výdavky týkajúceho sa sociálneho a zdravotného poistenia.
-Nižšie uvedená tabuľka uvádza podiely a počty zamestnancov, ktorí sú ovplyvnení zmenou minimálnej mzdy v obidvoch alternatívnych scenároch automatickej valorizácie, podľa údajov v mikrodátach ISCP s upravenými dopočtovými koeficientami (aby reflektovali celkovú zamestnanosť vo verejnej správe) a upravenými podľa predpokladaných mier rastu zamestnanosti a nominálnych miezd podľa makroprognózy IFP:
Podiel a počet zamestnancov ovplyvnených zmenou minimálnej mzdy
Výpočet pre rok:
57 %
štát
57 %
územná samospráva
60 %
štát
60 %
územná samospráva
2026
1,0 %
5,5 %
1,7 %
9,3 %
2 041
13 483
3 586
22 595
2027
0,7 %
4,2 %
1,5 %
8,2 %
1 560
10 229
3 052
19 826
-Zvýšené výdavky na príplatky a mzdové kompenzácie vo verejnej správe za prácu napojené na výšku minimálnej mzdy sa vypočítajú na základe skutočných výdavkov z mikrodát ISCP. Tieto výdavky sú upravené o očakávanú valorizáciu podľa predpokladaného vývoja minimálnych a priemerných nominálnych miezd, ako ich uvádza makroprognóza IFP. Výpočet predpokladá nezmenené rozdelenie práce, za ktorú má zamestnanec nárok na príplatky alebo mzdové kompenzácie.
-Dopad na výber dane z príjmu fyzických osôb (DPFO) sa vypočíta z mikrodát ISCP pomocou mikrosimulácie. Na rozdiel medzi daňovým základom (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov zamestnanca, ako aj odpočítateľnej položky) sa aplikuje nižšia (19-percentná) daňová sadzba DPFO vzhľadom na skutočnosť, že zmeny minimálnej mzdy sa priamo týkajú zamestnancov najmä s nízkymi príjmami.
Dopad na výber dane z príjmu fyzických osôb (DPFO)
Výpočet pre rok:
57 %
60 %
Rozdiel
2026
18 524 953
33 113 618
14 588 666
1 Pozri napríklad Harasztosi, P., & Lindner, A. (2019). Who Pays for the Minimum Wage? American Economic Review, 109(8), 2693-2727. doi:10.1257/aer.20171445
6
2027
15 624 398
29 382 607
13 758 210
-Dopad na výber dane z pridanej hodnoty sa vypočíta ako súčin hraničného sklonu k spotrebe (vo výške 1, odrážajúc predpoklad, že nízkopríjmové domácnosti po navýšení minimálnej mzdy svoje dodatočné mzdové príjmy spotrebujú), agregátneho nárastu disponibilného príjmu vo verejnom a súkromnom sektore spolu – vypočítaného ako nárast doplatkov do minimálnej mzdy, príplatkov a mzdových kompenzácií, od ktorých boli odpočítané nárasty sociálnych a zdravotných odvodov zamestnancov a nárasty zaplatenej DPFO – a sezónne upravenej efektívnej sadzby DPH podľa odhadu IFP za 1. štvrťrok 2022 (vo výške 15,58 %).
Dopad na výber dane z pridanej hodnoty (DPH)
Výpočet pre rok:
57 %
60 %
Rozdiel
2026
14 478 174
25 479 867
11 001 693
2027
12 201 586
22 743 381
10 541 795
-Pri rozdelení dopadu na výdavky verejnej správy podľa toho, či ide o výdavky týkajúce sa štátneho rozpočtu alebo rozpočtu územných samosprávy (buď vyšších územných celkov alebo obcí), sa agregátna suma výdavkov verejného rozpočtu rozdelí proporčne podľa relatívnych počtov zamestnancov napojených na rozpočet štátu, VÚC alebo obcí, ktorých sa dotkne zmena automatickej valorizácie minimálnej mzdy.
Pri rozdelení dopadu na výdavky verejnej správy na vplyv na štátny rozpočet a na územnú samosprávu sa použijú pomery počtu ovplyvnených zamestnancov z vyššie uvedenej tabuľky „Podiel a počet zamestnancov ovplyvnených zmenou minimálnej mzdy“.
V nasledujúcom kroku sa rozdelí vplyv na výdavky územnej samosprávy na vplyv týkajúci sa vyšších územných celkov (VÚC) a vplyv týkajúci sa obcí podľa podielu zamestnancov napojených na ich rozpočty k celkovému počtu zamestnancov napojených na rozpočty územnej samosprávy. Ako východiskový bod sa pri tomto výpočte používajú nasledujúce štatistické údaje poskytnuté Ministerstvom financií SR (skutočnosť za 1. až 3. štvrťrok 2023).
o Počet zamestnancov napojených na:
▪Rozpočet VÚC:22 700(17,8 %)
▪Rozpočet obcí:104 900(82,2 %)
oPočet zamestnancov napojených na rozpočet územných samospráv nie je zhodný s počtom zamestnancov štátu alebo územných samospráv, keďže kompetencie štátu môžu byť prenesené na zamestnancov samospráv.
7
Transfer obciam na údržbu vojnových hrobov
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov (cit.): „Na zabezpečovanie starostlivosti o vojnový hrob sa poskytne obci príspevok na kalendárny rok na každý vojnový hrob v sume päťnásobku minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej osobitným predpisom“. Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje podľa zákona o minimálnej mzde 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy (vypočítaná suma sa zaokrúhli na tri desatinné čísla):
Výška hodinovej minimálnej mzdy
Vývoj 2025 – 2027
Odhad priemernej mesačnej mzdy dva roky dozadu
57 %
60 %
Rozdiel
2025
1432 € (2023)
4,695 €
4,943 €
0,248 €
2026
1533 € (2024)
5,023 €
5,287 €
0,264 €
2027
1614 € (2025)
5,287 €
5,569 €
0,282 €
V roku 2026 navýšenie výšky príspevku na 1 vojnový hrob bude predstavovať 1,32 eura ročne. Podľa údajov MV SR boli v roku 2023 obciam poskytované príspevky podľa § 4 ods. 1 tohto zákona na úpravu 20 662 hrobov (zdroj: https://www.minv.sk/?prispevky-na-vojnove-hroby). Vplyv zvýšenia percenta, podľa ktorého sa vykonáva automatická valorizácia minimálnej mzdy, na štátny rozpočet z dôvodu transferu príspevku obciam na údržbu vojnových hrobov tak možno pre rok 2026 odhadnúť na 27 274 eur (po zaokrúhlení na celé eurá). V tomto počte sú uvedené len vojnové hroby, na ktoré MV SR na základe požiadania obce poskytlo obci príspevok na údržbu hrobov. Rozdiel vo výške transferu v roku 2027 sa vypočíta analogickým spôsobom.
Odhad zvýšenia transferu príspevku z MV SR
obciam na údržbu vojnových hrobov
Počet vojnových hrobov
Rozdiel v hodinovej minimálnej mzde
Rozdiel v príspevku na hrob
Rozdiel vo výške transferu
2026
20 662
0,264 €
1,32 €
27 274 €
2027
20 662
0,282 €
1,41 €
29 133 €
8
Možné vplyvy z dôvodu väzby plnenia na sumu minimálnej mzdy
Vo viacerých zákonoch je suma minimálnej mzdy použitá ako referenčná veličina pre určenie výšky určitého nárokového plnenia. Možný vplyv zvýšenia sumy minimálnej mzdy na zvýšenie potreby prostriedkov zo štátneho rozpočtu závisí od počtu vzniknutých prípadov, zakladajúcich nárok na príslušné plnenie. Kvantifikovať je preto možné len dopad zvýšenia sumy na jeden vzniknutý prípad. Takúto kvantifikáciu uvádzame v nižšie uvedenej tabuľke ilustratívne pre rok 2026.
Ide najmä o nasledujúce právne predpisy:
Nárast vyčísliteľný v eurách na jednotlivý prípad vplyvu
Zvýšenie v eurách
v roku 2026
Jednorazové odškodnenie prokurátora podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov
- v prípade služobného úrazu prokurátora 100-nás. MM (§ 169)
4 600,00
- manželke a deťom zomrelého prokurátora 50-nás. MM (§ 175)
2 300,00
- rodičom zomrelého prokurátora v odôvodnených prípadoch 20-nás. MM (§ 175)
920,00
Jednorazové odškodnenie sudcu podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich.... v znení neskorších predpisov
- v prípade služobného úrazu sudcu 100- nás. MM (§ 112)
4 600,00
- manželke a deťom zomrelého sudcu 50-nás. MM (§ 113)
2 300,00
- rodičom zomrelého sudcu v odôvodnených prípadoch 20-nás. MM (§ 113)
920,00
Jednorazové odškodnenie podľa zákona č. 247/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- osobe usmrtenej násilným činom 50-nás. MM (§ 12)
2 300,00
- osobe poškodenej znásilnením alebo sexuálnym násilím 10-nás. MM (§ 12)
460,00
Jednorazové odškodnenie podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov
- manželovi (druhovi) usmrteného a pozostalej maloletej osobe vo výške 30-násobku minimálnej mzdy (§ 99)
1 380,00
- ostatným pozostalým vo výške 20-násobku minimálnej mzdy (§ 99)
920,00
Nepriamo vyvolaným vplyvom zvýšenia sumy minimálnej mzdy na štátny rozpočet môže byť zvýšenie pracovnej odmeny obvinených a odsúdených podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/2023 Z. z. o výške pracovnej odmeny a podmienkach jej poskytovania odsúdeným. Podľa § 2 ods. 3 tohto nariadenia vlády sa výška pracovných taríf pre obvinených a odsúdených zaradených do práce upraví vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka úmerne zvýšeniu minimálnej mzdy. Ak sa na rok 2026 ustanovenie § 3 ods. 3 použije, po zaokrúhlení podielu výšky minimálnej mzdy 920 eur mesačne ustanovenej podľa 60-percentnej automatickej valorizácie a výšky minimálnej mzdy ustanovenej podľa 57-percentnej automatickej valorizácie (874 eur mesačne) s presnosťou na dve desatinné miesta, koeficient rozdielu medzi týmito dvoma scenármi bude predstavovať 1,05.
9
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Daňové príjmy (100)1 - 111
0
0
14 588 666
13 758 210
z toho:
- vplyv na obce
0
0
10 212 066
9 630 747
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
4 376 600
4 127 463
Daňové príjmy (100)1 – 131 – štátny rozpočet
0
0
11 001 693
10 541 795
Daňové príjmy (100)2 - (151 + 152 + 153 + 155 + 156 + 157 + 158)
32 910 602
31 685 294
Daňové príjmy (100)1 - 154
14 282 109
13 749 121
Nedaňové príjmy (200)
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1 – Príjem obcí na údržbu vojnových hrobov (transfer zo ŠR – 312001)
0
0
27 274
29 133
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)1
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)1
0
0
0
0
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
72 810 344
69 763 553
10
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
32 283 778
29 553 817
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610), z toho:
0
0
13 162 504
11 555 677
- vplyv na ŠR
0
0
1 909 047
1 675 998
- vplyv na obce
0
0
9 251 470
8 122 087
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
2 001 987
1 757 592
Poistné a príspevok do poisťovní (620) 625, z toho:
0
0
3 339 546
2 928 683
- vplyv na ŠR
0
0
484 357
424 767
- vplyv na obce
0
0
2 347 252
2 058 470
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
507 937
445 446
Poistné a príspevok do poisťovní (620) 621 + 623, z toho:
0
0
1 472 345
1 291 203
- vplyv na ŠR
0
0
213 544
187 272
- vplyv na obce
0
0
1 034 861
907 542
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
223 940
196 389
Tovary a služby (630)2 637034 (výdavky zdravotných poisťovní)
0
0
14 282 109
13 749 121
Bežné transfery (640)2 641009 (výdavky na údržbu vojnových hrobov v prospech
obcí)
0
0
27 274
29 133
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou
finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
0
32 283 778
29 553 817
11
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
0
0
0
12
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
13
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“