Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVR SR“)

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022) (ďalej len „smernica (EÚ) 2022/2041“)

Termín začiatku a ukončenia PPK

marec 2024

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

marec 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

máj 2024

2.Definovanie problému

Čl. I – zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde

Návrh zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde sa predkladá s cieľom transponovať a implementovať smernicu (EÚ) 2022/2041, ktorá bola prijatá v záujme zlepšenia životných a pracovných podmienok zamestnancov, najmä primeranosti minimálnych miezd pre zamestnancov s cieľom prispieť k vzostupnej sociálnej konvergencii a znížiť mzdové nerovnosti. SR teda musí zabezpečiť transponovanie príslušných ustanovení smernice (EÚ) 2022/2041 týkajúcich sa minimálnej mzdy, osobitne čl. 5 smernice (EÚ) 2022/2041 (primeranosť minimálnej mzdy v kontexte vymenovaných prvkoch a orientačnej referenčnej hodnoty).

Čl. III – zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní

Návrh zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní sa predkladá s cieľom transponovať a implementovať smernicu (EÚ) 2022/2041, ktorej úlohou je podporiť kolektívne vyjednávanie, pričom smernica (EÚ) 2022/2041 upravuje orientačnú hodnotu 80% pokrytia kolektívnym vyjednávaním, ktorú SR nedosahuje, ale je podstatne nižšia. Na tento účel je štát povinný vytvárať takú politiku, aby sa podiel zvyšoval, aby kolektívne vyjednávanie bolo podporované (viď čl. 4 smernice (EÚ) 2022/2041), a preto musí aj prijať opatrenia, ktoré naplnia ciele smernice (EÚ) 2022/2041.

Čl. V - zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite)

osôb, ktoré túto činnosť vykonávajú ako aj od časového priestoru na neho majú. V prípade zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákona o tripartite) sa určuje rozhodca v rámci sporu o reprezentatívnosť v Hospodárskej a sociálnej rade SR – od rozhodcu sa vyžaduje aj posúdenie kvantitatívnych kritérií na vstup do nej, a teda aj rozsiahlejšia činnosť. Odmena však v posledných rokoch nebola valorizovaná.

3.Ciele a výsledný stav

Čl. I – zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde

Návrh zákona z tohto dôvodu vytvára rámec pre primeranosť zákonných minimálnych miezd na účely dosiahnutia dôstojných životných a pracovných podmienok (navrhovaný § 8a a § 8b v kontexte čl. 5 smernice (EÚ) 2022/2041) – vytvorenie komisie pre minimálnu mzdu alebo zabezpečenie riešenia úloh prostredníctvom príslušného tripartitného orgánu, nastavenie základných pravidiel pre oblasť primeranosti minimálnej mzdy, zapojenie sociálnych partnerov. Úprava automatu na podiel 60% je obnovením pôvodného znenia zákona pred pandémiou, vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023-2027 a jej cieľom je zabezpečiť minimálnu mzdu na úrovni orientačnej referenčnej hodnoty podľa čl. 5 ods. 4 smernice (EÚ) 2022/2041 (v súčasnosti je pod jej úrovňou).

V tomto ohľade sa teda bude pravidelne vyhodnocovať (komisiou/iným subjektom), či kritéria ustanovené týmto zákonom pre určenie minimálnej mzdy zabezpečujú primeranosť minimálnej mzdy.

Čl. III – zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní

1. vymedziť definíciu miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním (v zmysle čl. 3 ods. 5 smernice (EÚ) 2022/2041 a § 31a návrhu zákona) – výsledkom bude zadefinovanie hranice, pri ktorej nastáva povinnosť ministerstva vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania,

2. upraviť proces vytvorenia a aktualizácie akčného plánu na podporu kolektívneho vyjednávania, ak miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním je menej ako 80%, s cieľom zvýšenia jeho pokrytia a zapojenie sociálnych partnerov do jeho tvorby (čl. 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2022/2041 a § 31a návrhu zákona) – dôjde teda k vypracovaniu akčného plánu pre podporu kolektívneho vyjednávania so zapojením sociálnych partnerov, kde sa vymedzia problémy a navrhnú riešenia a následne sa vykoná odpočet akčného plánu,

3. opätovne zaviesť právnu úpravu záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá sa bude vzťahovať aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, ktorá bola účinná do 28. februára 2021 a bola zrušená novelou Zákonníka práce č. 76/2021 Z. z. (§ 7, § 7a, § 9a a § 9b návrhu zákona) s cieľom zvýšenia miery pokrytia zamestnancov kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi zmluvami – dosiahne sa zvýšenie miery pokrytia výsledkami kolektívneho vyjednávania, čím pokrytie kolektívnym vyjednávaním vzrastie, a teda SR dosiahne pokrok predvídaný v smernici (EÚ) 2022/2041 (napr. bod 25 zdôvodnení smernice (EÚ) 2022/2041); zároveň ide o plnenie Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 – 2027, kde sa obnovenie tejto právnej úpravy priamo uvádza,

4. spresniť pravidlá o odmeňovaní sprostredkovateľov a rozhodcov, valorizovať ich odmeny a nastaviť mechanizmus ich automatickej valorizácie vo väzbe na rast priemernej mzdy (navrhované § 3a, § 12, § 13 a § 15) s cieľom podporiť činnosť sprostredkovateľov a rozhodcov, ako aj kvalitu tejto činnosti a tým aj podporiť kolektívne vyjednávanie a uzatváranie kolektívnych zmlúv – zvýši sa záujem o činnosť sprostredkovateľov a rozhodcov ako aj kvalita ich činnosti vzhľadom na to, že odmena bude viac reflektovať čas vynaložený na ich činnosť.

Pozn. čl. II a čl. IV – zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súvisia so zmenami v zákone č. 2/1991 Zb. – možnosť preskúmania súdom – osobitné konanie podľa Správneho súdneho poriadku a súdny poplatok.

Čl. V – zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite)

Návrh zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite) sa predkladá s cieľom transponovať a implementovať smernicu (EÚ) 2022/2041, ktorej úlohou je podporiť kolektívne vyjednávanie. Na tento účel je štát povinný vytvárať takú politiku, aby kolektívne vyjednávanie bolo podporované (viď čl. 4 smernice (EÚ) 2022/2041), a preto musí aj prijať opatrenia, ktoré naplnia ciele smernice (EÚ) 2022/2041. Novela v tomto ohľade rieši rovnakú otázku ako zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, a to je kvalita sprostredkovania a rozhodovania v kolektívnych sporoch, ktorá závisí aj od okruhu osôb, ktoré túto činnosť vykonávajú ako aj od časového priestoru na neho majú. V prípade zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite) sa určuje rozhodca v rámci sporu o reprezentatívnosť v Hospodárskej a sociálnej rade SR – od rozhodcu sa vyžaduje aj posúdenie kvantitatívnych kritérií na vstup do nej, a teda aj rozsiahlejšia činnosť. Odmena však v posledných rokoch nebola valorizovaná. Zmenou zákona sa teda zvýši záujem o činnosť rozhodcov ako aj kvalita ich činnosti vzhľadom na to, že odmena bude viac reflektovať čas vynaložený na ich činnosť.

4.Dotknuté subjekty

zamestnanci, zamestnávatelia, zamestnávateľské organizácie, organizácie zamestnancov (odbory), sprostredkovatelia a rozhodcovia podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní

5.Alternatívne riešenia

Čl. I – zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde

Nulový variant by predstavoval zachovanie súčasného právneho stavu, čo by predstavovalo nezabezpečenie transpozície smernice (EÚ) 2022/2041 a SR by hrozili možné sankcie zo strany Európskej komisie. Rovnako by nedošlo k plneniu Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 – 2027 (úprava automatu na podiel 60%).

Čl. III – zákon č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní a čl. II a čl. IV – zákon č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súvisia so zmenami v zákone č. 2/1991 Zb.

Zachovanie existujúcej úpravy odmien sprostredkovateľov a rozhodcov by bolo konzervovaním stavu z roku 2009, t. j. odmeny 232,- eur za spor pre sprostredkovateľa (hoci v praxi, ak ide o dohodu so stranami je odmena násobne vyššia) a 332,- eur za spor pre rozhodcu (kde sa vyššia odmena nedá dohodnúť), a teda by sa znížila motivácia vykonávať hlavne činnosť rozhodcu. Ak sa zvyšuje odmena rozhodcovi musí sa zvýšiť aj odmena sprostredkovateľovi.

Čl. V - zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite)

Zachovanie existujúcej úpravy odmien sprostredkovateľov a rozhodcov by bolo konzervovaním stavu z roku 2009, t. j. odmeny 332,- eur za spor pre rozhodcu (kde sa vyššia odmena nedá dohodnúť), a teda by sa znížila motivácia vykonávať činnosť rozhodcu.

6.Vykonávacie predpisy

☒ Áno

☐ Nie

Zrušenie vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z. o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Čl. I – zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde

Vzhľadom na to, že navrhovaný právny predpis zabezpečuje transpozíciu smernice (EÚ) 2022/2041, dôjde k preskúmaniu jeho účelnosti v prípade revízie predmetnej smernice. Zároveň smernica (EÚ) 2022/2041 zavádza potrebu vyhodnocovania primeranosti sumy minimálnej mzdy, ktoré sa má vykonať najmenej raz za štyri roky, ak má štát zakotvený mechanizmus automatickej indexácie minimálnej mzdy. Ak sa zistí, že minimálna mzda nie je primeraná v kontexte prvkov uvedených v čl. 5 smernice (EÚ) 2022/2041 a § 8a ods. 2 a k orientačnej referenčnej hodnote stanovenej smernicou (EÚ) 2022/2041 (čl. 5 ods. 4) a § 8a ods. 3 návrhu zákona, bude potrebné pristúpiť k preskúmaniu účelnosti kritérií ustanovených týmto zákonom pre určenie minimálnej mzdy.

Rovnako v prípade vytvorenia komisie pre minimálnu mzdu alebo iného tripartitného postupu, zmeny budú vykonané, ak praktické skúsenosti (napr. požiadavky sociálnych partnerov) ukážu potrebu zmeniť rámcové pravidlá. V praxi však detaily činnosti nezávisia od právneho predpisu, ale od činnosti odborníkov v tejto oblasti (napr. metodika, konkrétne posudzovanie), a teda rámcová právna úprava sa bude prehodnocovať len na základe požiadaviek z praxe.

Čl. III – zákon č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní a čl. II a čl. IV – zákon č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súvisia so zmenami v zákone č. 2/1991 Zb.

Vzhľadom na to, že navrhovaný právny predpis zabezpečuje transpozíciu smernice (EÚ) 2022/2041, dôjde k preskúmaniu jeho účelnosti v prípade revízie predmetnej smernice. V zmysle § 31a navrhovaného zákona sa akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania vytvára na päť rokov, a v spolupráci so sociálnymi partnermi, a teda opatrenie sa vykonávajú prostredníctvom tzv. soft law – zákon neurčuje obsah akčného plánu. Rovnako vymedzenie kritéria miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním sa v praxi bude realizovať metodikou štatistického zisťovania - zákon podobne ako smernica (EÚ) 2022/2041 ustanovuje len rámec a zákon sa neodchyľuje od definície smernice (EÚ) 2022/2041 (čl. 3 ods. 5 smernice (EÚ) 2022/2041 a § 31a ods. 1 návrhu zákona), t. j. v prvom rade Európska komisia bude vyhodnocovať, či smernica (EÚ) 2022/2041 napĺňa svoj účel, či nie sú problémy s definíciami v zákone.

V prípade odmien sprostredkovateľov a rozhodcov sa prechádza na systém automatickej valorizácie, a teda nie je potrebné zásahom do právneho predpisu (napr. zmena vyhlášky) upravovať (predtým fixne, teda na automat) nastavené odmeny. V tomto ohľade ministerstvo bude posudzovať zmenenú právnu úpravu len na základe podnetov z praxe.

V prípade tzv. reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ide o plnenie Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 – 2027. Možno teda predpokladať, že nedôjde k takému prehodnoteniu, že sa systém zruší. Zároveň ide o obnovenie systému z pred 28. februára 2021 bez jeho zmeny a teda už sú s ním dostatočné skúsenosti (predkladateľ predkladá rovnaké znenie zákona ako bolo zrušené, pretože ho považuje za dostatočne vyladené v kontexte jeho účelu). Vyhodnotenie sa bude vykonávať len na základe podnetov z praxe.

Čl. V - zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite)

V prípade odmien sprostredkovateľov a rozhodcov sa prechádza na systém automatickej valorizácie, a teda nie je potrebné zásahom do právneho predpisu (napr. zmena vyhlášky) upravovať fixne (predtým fixne, teda na automat) nastavené odmeny. V tomto ohľade ministerstvo bude posudzovať zmenenú právnu úpravu len na základe podnetov z praxe.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Čl. I – zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde

Suma mesačnej minimálnej mzdy v navrhovanom podiele (60 % z priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve spred dvoch rokov) už v minulosti bola v zákone o minimálnej mzde zakotvená (zákon č. 375/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov). Predmetný podiel bol znížený na 57 % zákonom č. 294/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Predmetné zníženie bolo realizované ako súčasť balíka opatrení na zníženie negatívnych dôsledkov pandémie Covid-19 a bolo schválené v čase vládou SR vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19. Nakoľko predmetná mimoriadna situáciu už netrvá, je potrebné sa vrátiť k pôvodnému spôsobu určovania sumy minimálnej mzdy v prípade nedosiahnutia dohody sociálnych partnerov na jej sume. Z tohto hľadiska ide o návrat k právnemu stavu pred pandémiou. Uvedené zároveň vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 – 2027.

Výpočet vplyvov obnovenia pôvodného mechanizmu je uvedený v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie a v doložke v analýze sociálnych vplyvov a v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Čl. III – zákon č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní

Čl.VI – zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite)

Navrhované zmeny v § 3a, § 12, § 13, § 15 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a v § 3 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite) (odmeny

sprostredkovateľov a rozhodcov) nebudú mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne vplyvy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.

Pozn. počet sporov, ak rozhodcu určuje ministerstvo spravidla nepresahuje viac ako päť (rozhodca pre účely zákona o tripartite je určovaný iba raz za niekoľko rokov). Zároveň v zmysle návrhu § 3a ministerstvo nebude hradiť náklady na rozhodcu určeného pre spor podľa § 3a. V tomto ohľade sa javí, že nedôjde k zvýšeniu nákladov na rozpočet verejnej správy.

V prípade podnikateľského prostredia, ustálená prax spravidla je taká, že odmena sprostredkovateľa dohodnutá medzi ním a stranami sporu je podstatne vyššia ako odmena upravená v právnom predpise, ak by sa na odmene nedohodol (a spravidla vyššia aj ako sa navrhuje v návrhu zákona ako minimum). Zároveň mechanizmus sprostredkovateľa využíva len menší počet subjektov v priebehu kalendárneho roka (kde sa kolektívne vyjednáva a kde nedôjde k dohode a strany majú záujem o sprostredkovateľa) a vždy ide o náklad konkrétneho subjektu. V tomto ohľade teda nevzniknú dopady na podnikateľské prostredie. Odmena u sprostredkovateľa sa navrhuje zvýšiť aj preto, že ak by nedošlo k zmene, vznikla by veľká disproporcia medzi odmenou rozhodcu a odmenou sprostredkovateľa upravenou v zákone.

V prípade sociálnych vplyvov platí, že v prípade sprostredkovateľa sú odmeny spravidla dohodnuté a osoba je určená za rozhodcu len zriedkavo vzhľadom na to, že počet sporov, ktoré riešia rozhodcovia kumulatívne v kalendárnom roku je malý (počet určení rozhodcov ministerstvom v priebehu roka spravidla nepresahuje jednociferné číslo).

Navrhované zmeny v § 31a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (akčný plán) nebudú mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne vplyvy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.

Navrhované zmeny v § 7, § 7a, § 9a a § 9b nebudú mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Vplyvy návrhu zákona na rozpočet na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Spracovala sekcia práce (odbor pracovných vzťahov) a Inštitút sociálnej politiky MPSVR SR

Ing. Mikuláš Hamuľák, odbor pracovných vzťahov (minimálna mzda)

Ing. Mária Šulavíková, odbor pracovných vzťahov (kolektívne vyjednávanie a tripartita)

12.Zdroje

K minimálnej mzde: Výberové štatistické zisťovanie, štvrťročný výkaz o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04, údaje za 1. štvrťrok 2022; makroekonomická prognóza Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR, február 2024; Rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026, Hlavná kniha; podklady Ministerstva financií SR o počtoch zamestnancov napojených na štátny rozpočet a na rozpočty územných samospráv, skutočnosť za 1. až 3. štvrťrok 2023 (posledné dostupné údaje); odhady efektívnej daňovej sadzby DPH od Inštitútu finančnej politiky za 1. štvrťrok 2022; údaje z informačného systému RSD MIS MPSVR SR.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 033/2024

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi materiálu doplniť časť 11. Kontakt na spracovateľa – meno, priezvisko, funkciu spracovateľa/úsek, odbor, mailový a telefonický kontakt.

Odôvodnenie: údaje sú povinnou súčasťou doložky v zmysle Jednotnej metodiky vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie pripomienky:

Bod č. 11 Doložky vybraných vplyvov bol doplnený o kontakt na spracovateľa.

Pripomienka akceptovaná.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o predloženie aktuálnej verzie Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Kalkulačka nákladov podnikateľského prostredia bola aktualizovaná dňa 4.3.2024 z dôvodu

aktualizácie priemernej mzdy za rok 2023, ktorá bola publikovaná Štatistickým úradom. Aktuálna verzia je dostupná na:

https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/dokumenty?csrt=11496180646168558390

Vyhodnotenie pripomienky:

Do ďalšieho procesu je predložená aktuálna verzia Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka akceptovaná.

Komisia žiada dopracovať analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu. Súčasne je potrebné vyznačiť odpoveď v ponúkaných možnostiach.

Odôvodnenie: V zmysle Jednotnej metodiky je predkladateľ povinný na základe odpovedí na súvisiace otázky,

určiť aký vplyv má predkladaný materiál na konkurencieschopnosť a produktivitu (zvyšuje, nemení, znižuje) a napísať zdôvodnenie, obsahujúce zároveň aj odpovede na otázky uvedené v texte.

Vyhodnotenie pripomienky:

Bod č. 3.3. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie bol dopracovaný.

Pripomienka akceptovaná.

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Odôvodnenie: Do tejto časti je potrebné doplniť vplyvy súvisiace so zmenami v zverejňovaní zvýšených súm

stravného a súm základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, vrátane využívania elektromobilov vo vlastníctve zamestnancov.

Vyhodnotenie pripomienky:

Bod č. 3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie bol dopracovaný.

Pripomienka akceptovaná.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv a pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na rozpočty obcí a VÚC. Materiál navrhuje obnoviť pôvodne stanovenú výšku automatu určovania mesačnej minimálnej mzdy na úrovni 60 % z priemernej mesačnej mzdy (aktuálne 57 %), upraviť proces vytvorenia a aktualizácie akčného plánu na podporu kolektívneho vyjednávania, ak miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním je menej ako 80 % s cieľom zvýšenia jeho pokrytia, spresniť pravidlá o ich odmeňovaní, valorizovať odmeny a nastaviť mechanizmus ich automatickej valorizácie vo väzbe na rast priemernej mzdy a navrhuje informovať zamestnávateľov a zamestnancov o zvýšení súm stravného a súm základných náhrad za používanie cestného motorového vozidla .

V analýze vplyvov v tabuľke č. 1/A je uvedené:

2026

2027

Príjmy VS celkom

72 810 343

69 763 553

Sociálna poisťovňa

32 910 602

31 685 294

Zdravotné poisťovne

14 282 109

13 749 121

ŠR – výber DPJ

11 001 693

10 541 795

ŠR – výber DPFO

14 588 666

13 758 210

Rozpočet obcí (transfer z MV SR )

27 274

29 133

z toho:

Vplyv na ŠR

11 001 693

10 541 795

Vplyv na obce

10 239 340

9 659 880

Vplyv na VÚC

4 376 600

4 127 463

Výdavky VS celkom

32 283 778

29 553 818

Doplatky do min. mzdy vo VS

10 551 810

8 913 483

Zvýšené výdavky na príplatky a mzdové kompenzácie vo VS

2 610 694

2 642 194

Odvod soc. Poistenia v prospech SP

3 339 546

2 928 683

Odvod zdrav. Poistenia v prospech SP

1 472 345

1 291 03

Výdavky zdrav. poisťovní

14 282 109

13 749 121

MV SR , transfer obciam

27 274

29 133

z toho:

Vplyv na ŠR

2 610 903

2 126 228

Vplyv na obce

12 652 753

11 245 073

Vplyv na VÚC

2 738 012

2 433 395

Vplyv na mzdové výdavky

Vplyv na ŠR

2 610 903

2 126 228

Vplyv na obce

12 633 583

11 224 345

Vplyv na VÚC

2 733 86

2 428 910

Financovanie zabezpečené v rozpočte

18 001 668

15 804 696

V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že „Vykrytie prípadných zvýšených výdavkov z dôvodu navrhnutého zvýšenia minimálnej mzdy bude musieť byť v jednotlivých rokoch zabezpečené v rámci záväzných ukazovateľov schváleného rozpočtu verejnej správy na príslušný rok.“.

Technické pripomienky k analýze vplyvov:

•v tabuľke č. 1/A v časti „Vplyv na mzdové výdavky“ Komisia žiada zosúladiť kvantifikáciu s časťou „Výdavky verejnej správy celkom“ a doplniť kvantifikáciu do riadku „vplyv na mzdové výdavky“ a aj do tabuľky č. 5,

Vyhodnotenie pripomienky:

V Tabuľke č. 1/A bola zosúladená kvantifikácia. Pretože naša analýza predpokladá, že zmena minimálnej mzdy nebude mať vplyv na zamestnanosť, Tabuľku č. 5 v zmysle platnej metodiky nie je podľa nášho názoru potrebné vypĺňať.

Pripomienka čiastočne akceptovaná.

•v tabuľke č. 1/A v časti „Financovanie zabezpečené v rozpočte“ Komisia žiada výdavky rozpísať za každý subjekt verejnej správy,

Vyhodnotenie pripomienky:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená v zmysle pripomienky.

Pripomienka akceptovaná.

•Komisia žiada o doplnenie, resp. odôvodnenie informácie krytia výdavkov zdravotných poisťovní, pretože sa v predloženom materiáli spomínaná informácia nenachádza a daný výdavok nie je zahrnutý v časti „Financovanie zabezpečené v rozpočte“ v tabuľke č. 1/A. Zároveň Komisia žiada o zosúladenie kvantifikácií v tabuľke č. 1/A, konkrétne časť „Financovanie zabezpečené v rozpočte“ a časť „Výdavky verejnej správy celkom“,

Vyhodnotenie pripomienky:

Do Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy bolo doplnené metodické vysvetlenie, ktoré objasňuje dôvod použitia nášho konzervatívneho predpokladu o výdavkoch zdravotných poisťovní.

Pripomienka akceptovaná.

•v časti „2.1.1. Financovanie návrhu“ Komisia žiada text preformulovať na „Vykrytie prípadných zvýšených výdavkov z dôvodu navrhnutého zvýšenia minimálnej mzdy bude zabezpečené v rámci v rámci

schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet.“,

Vyhodnotenie pripomienky:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená v zmysle pripomienky.

Pripomienka akceptovaná.

•analýza vplyvov uvádza kvantifikáciu vplyvov na rozpočty obcí a VÚC, avšak v tabuľke č. 1/A v riadku 6 je nesprávne uvedené, že výber DPFO je príjmom štátneho rozpočtu. Uvedené Komisia žiada opraviť na príjem obcí a VÚC,

Vyhodnotenie pripomienky:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená v zmysle pripomienky.

Pripomienka akceptovaná.

•zároveň časť „2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie“ neobsahuje samostatný prehľad príjmov obcí a vyšších územných celkov (tabuľka č. 3 analýzy vplyvov) a výdavkov obcí a vyšších územných celkov (tabuľka č. 4/A, tabuľka č. 4/B analýzy vplyvov), ktoré je potrebné vypracovať za každý dotknutý subjekt verejnej správy samostatne. Uvedené prehľady príjmov a výdavkov Komisia žiada dopracovať,

Vyhodnotenie pripomienky:

Zvolili sme formát kompaktných tabuliek, ktoré obsahujú všetky potrebné informácie (pre dotknuté subjekty verejnej správy). V prípade potreby je jednoduché tieto tabuľky rozdeliť na viac menších osobitných tabuliek.

Pripomienka akceptovaná.

•vplyv na verejné zdravotné poistenie a vplyv na Sociálnu poisťovňu uvedený v časti „Príjmy verejnej správy celkom“ a „Výdavky verejnej správy celkom“ je potrebné uviesť aj v časti „- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy“,

Vyhodnotenie pripomienky:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená v zmysle pripomienky.

Pripomienka akceptovaná.

•Komisia žiada dopracovať analýzu vplyvov o časť k verejnému zdravotnému poisteniu.

Odôvodnenie: Pozitívny aj negatívny vplyv na verejné zdravotné poistenie bol v analýze vyčíslený v

identickej výške, vďaka čomu podľa analýzy vplyvov nie je nutné dofinancovanie zdravotného poistenia. Komisia žiada podložiť tieto odhady prepočtami, aby bolo zrejmé, ako dané odhady vznikli, nakoľko sú realistické a či dofinancovanie nebude nakoniec potrebné.

Vyhodnotenie pripomienky:

Do Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy bolo doplnené metodické vysvetlenie, ktoré objasňuje dôvod použitia nášho konzervatívneho predpokladu o výdavkoch zdravotných poisťovní.

Pripomienka akceptovaná.

Aktuálny návrh by v roku 2026 viedol k medziročnému zvýšeniu minimálnej mzdy o 12 % oproti aktuálnemu scenáru, ktorý by bol založený na raste o 7 %. Tento nárast predstavuje výrazne vyšší nárast ako očakávaný rast produktivity práce a inflácie pre rok 2026 (5,2 % a 3,1 %, Výbor pre makroekonomické prognózy január 2024). Táto skutočnosť by tak mohla pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy brzdiť tým, že by cez zvýšené náklady podnikateľského prostredia tlmila tvorbu pracovných miest. Tieto zvýšené náklady by predstavovali na základe priloženej doložky vplyvov zhruba 110 miliónov eur, čo predstavuje statický scenár a nezohľadňuje zmeny správania podnikateľov v dôsledku zvýšených nákladov. Uvedené Komisia žiada zohľadniť v analýze vplyvov.

Vyhodnotenie pripomienky:

Pridali sme v metodickom texte vysvetlenie, prečo považujeme statický prístup ku kvantifikácii za vhodný. Takýto prístup je v súlade s výsledkami ekonomického výskumu o vplyve zmien minimálnej mzdy na zamestnanosť.

Pripomienka neakceptovaná.

Komisia upozorňuje, že s materiálom, ktorý by zakladal nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy nebude možné súhlasiť. Krytie prípadného vplyvu zvýšenia minimálnej mzdy, vyplývajúceho z uplatňovania právnych predpisov, v ktorých je výška plnenia viazaná na sumu minimálnej mzdy, budú musieť byť hradené dotknutými

subjektami v rámci stanovených limitov na roky 2026 a 2027, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej

správy.

Ku goldplatingu

V celej tabuľke zhody je potrebné v stĺpci 9 uvádzať skratku „GP-N“ tak, ako je to uvedené v prílohe č. 3 k Legislatívnym pravidlám vlády SR. Ide o technickú pripomienku.

Pri transpozícii čl. 5 ods. 3 smernice (EÚ) 2022/2041 je potrebné v stĺpci 3 tabuľky zhody uviesť označenie „D“, keďže ide o dobrovoľnú transpozíciu. Takáto transpozícia však podľa názoru Komisie nepredstavuje goldplating.

Vyhodnotenie pripomienky:

Nakoľko smernica (EÚ) 2022/2041 nepredstavuje opodstatnený dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom (čl. 16 smernice (EÚ) 2022/2041), najmä so zreteľom na zníženie alebo zrušenie minimálnych miezd, potom zachovanie automatického mechanizmu indexácie minimálnych miezd v prípade nedosiahnutia dohody sociálnych partnerov znamená ponechanie existujúceho mechanizmu pred transpozíciou smernice (EÚ) 2022/2041 aj po jej transpozícií. Zároveň § 8 zákona nie je dobrovoľnou transpozíciou smernice (EÚ) 2022/2041 aj vzhľadom na to, že aj ak by nebola prijatá smernica (EÚ) 2022/2041, zákon by obsahoval toto ustanovenie. Existencia tohto modelu v SR teda nebola zavedená z dôvodu možnosti transpozície čl. 5 ods. 3 (nové ustanovenie). Zákonodarca by zmenil ustanovenie, ak by smernica (EÚ) 2022/2041 takýto model neumožňovala alebo ak by prehodnotil svoj mechanizmus určovania minimálnej mzdy pri zachovaní čl. 16 smernice (EÚ) 2022/2041. Stĺpec 9 v tabuľke zhody bol upravený v zmysle pripomienky.

Pripomienka čiastočne akceptovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 033_2/2024 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny vplyv a negatívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. Zvýšenie príjmov je kvantifikované v sume 72 810 344 eur v roku 2026 a v sume 69 763 553 eur v roku 2027. Výdavky sú kvantifikované v sume 32 283 778 eur v roku 2026 a v sume 29 553 817 eur v roku 2027. V časti 2.1.1. analýzy vplyvov je uvedené, že „Vykrytie zvýšených výdavkov z dôvodu navrhnutého zvýšenia minimálnej mzdy bude zabezpečené v rámci

schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet.“. Zároveň v tejto časti predkladateľ uvádza vetu, ktorá nebola súčasťou MPK „Zvýšené výdavky vyplývajúce z návrhu v rokoch 2026 a 2027 si dotknuté subjekty verejnej správy si budú uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu na príslušné rozpočtové roky.“. Túto vetu Komisia žiada vypustiť a zároveň žiada všetky vplyvy vyplývajúce z návrhu zákona zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých subjektov na príslušné rozpočtové roky, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

Pozn. Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Stanovisko:

Neakceptované

Predkladateľ doplnil predmetný text na základe zásadných pripomienok Ministerstva kultúry SR a Ministerstva dopravy SR.

Predkladateľ uvádza, že predpokladaný pozitívny vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy umožňuje vykryť zvýšené výdavky v štátnej ako aj vo verejnej správe. Vplyv na výdavky štátneho rozpočtu z dôvodu zvýšenia miezd zamestnancov napojených na štátny rozpočet sa odhaduje v roku 2026 vo výške 2 606 948 € a príjem do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššieho výberu DPH vo výške 11 001 693 €, čo je niekoľkonásobne viac. Podobný odhad platí aj pre rok 2027. Zvýšené príjmy sa predpokladajú tiež do rozpočtu Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní ako aj do rozpočtov územných samospráv. Zvýšené výdavky návrhu sa navyše predpokladajú z dôvodu zvýšenia tých najnižších miezd v štátnej a verejnej správe, čo bude mať pozitívne sociálne vplyvy vrátane pozitívneho vplyvu na pracujúcich v riziku chudoby.