Príloha č. 4

1

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností? áno

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom? Domácnosti nízko kvalifikovaných ľudí – Zákon o vzdelávaní dospelých zavedie nástroj k zvýšeniu úrovne kvalifikácie a tým aj lepšieho uplatnenia sa na trhu práce

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?áno

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Príloha č. 4

2

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Príloha č. 4

3

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Cieľom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých je posilniť inkluzívnosť vzdelávania dospelých a zlepšiť vzdelávacie cesty pre všetkých vrátane dospelých s nízkou úrovňou základných zručností.

Zavádza sa inštitút tréningového centra popri strednej odbornej škole. Ide o získanie a prehĺbenie zručností hlavne tých remeselných, ktoré je možné získať jednoduchou prácou a na základe akreditovaného vzdelávacieho programu. V spolupráci s vybranými zamestnávateľmi fyzické osoby môžu pokračovať v remeselnej práci v kooperujúcich firmách, sociálnych podnikoch, resp. inom účelovom zariadení zriadenom a certifikovanom pre podporu vzdelávania nízko kvalifikovaných osôb formou pracovných aktivít.

Cieľom týchto opatrení je zvýšenie kvalifikácie a tým aj skutočnosť, aby si jednotlivci našli uplatnenie na trhu práce s vyšším finančným ohodnotením, teda následne dôjde k zvýšeniu príjmov v domácnostiach.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

MŠVVaM SR vytvára v rámci podmienok tréningového centra aj vzdelávací program na získanie nižšieho stredného vzdelania. Tzv. druhošancové vzdelávanie bude určené predovšetkým pre fyzické osoby, ktoré nenadobudli nižšie stredné vzdelanie v rámci vzdelávania na ZŠ zo zdravotných, rodinných a iných dôvodov a pre fyzické osoby, ktoré sú dlhšie obdobie mimo vzdelávacieho systému. Úprava racionalizuje doterajší kurz na získanie nižšieho stredného vzdelania, vytvára predpoklady pre to, aby sa frekventanti vzdelávali podľa reálnych vzdelávacích potrieb.

Základné zručnosti sú oblasť vzdelávania dospelých, ktorá nebola doposiaľ identifikovaná ako intervenčná téma pre politiky vzdelávania na Slovensku, napriek tomu, že nedostatok základných zručností predstavuje neprekonateľnú bariéru nielen v prístupe k účasti v ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave ale aj pre získanie a udržanie kvalitného pracovného miesta, občiansku participáciu, budovanie rodinného zázemia, plnenie rodičovských povinností, dostatočnú starostlivosť o zdravie atď. Nízka úroveň zručností má multiplikátorový negatívny efekt nielen pre daných jednotlivcov, ale aj na ekonomiku a spoločnosť, ktorá už signalizuje chýbajúcu pracovnú silu a negatívne dopady medzigeneračnej chudoby.

Cieľovými skupinami pre vzdelávanie v základných zručnostiach v zmysle intervencií a podpory programov z verejných zdrojov (aj zavedením systému individuálnych vzdelávacích účtov) sú prioritne dospelí s nízkou úrovňou zručností, čo môže, ale nemusí byť spojené s nízkym stupňom dosiahnutého vzdelania, ďalej mladí

Príloha č. 4

4

ľudia, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie (early school leavers), mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní alebo zapojení v ďalšom vzdelávaní (NEET), migranti, staršie generácie, osoby vo výkone trestu, marginalizované komunity, alebo cieľové skupiny, ktoré aktuálne vykazujú nedostatok v niektorej oblasti základných zručností.

Nezamestnanosť v kategórií nízko-vzdelaných je u nás najvyššia v EÚ: vo vekovej skupine 20-64 s najvyššie dosiahnutým vzdelaním základným bol v roku 2020 podiel nezamestnaných na úrovni 29,7 % (priemer EÚ 12,6 %), navyše až dve tretiny mladých nízko-vzdelaných nepracujú a ani sa nevzdelávajú: pre vekový interval 20-34 rokov je hodnota za Slovensko v roku 2020 62,5 %; (dáta sú získané Eurostatom) – nakoľko nie je možné predpovedať koľko jednotlivcov sa zapojí do procesu vzdelávania vďaka zavedeniu tréningových centier ani systému individuálnych vzdelávacích účtov, nie je možné odhadnúť ani počet získaných kvalifikácií, teda rast príjmov za ovplyvnenú skupinu domácností, ktorý sa dosiahne vďaka lepšej kvalifikovanosti pracovnej sily.

Od roku 2010 narástol podiel mladých predčasne ukončujúcich vzdelávanie z hodnoty 4,7 na 7,6 % v roku 2020 (ide o vekovú skupinu 18-24 rokov s najvyššie dosiahnutým vzdelaním základným nezúčastňujúcich sa žiadneho ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy).

Vo vekovej skupine 20-64 s najvyššie dosiahnutým vzdelaním základným bol v roku 2020 podiel nezamestnaných na úrovni 29,7 %.

Príloha č. 4

5

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez vplyvu

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Príloha č. 4

6

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Sektor a odvetia – ide najmä o remeselné živnosti, poľnohospodárstvo, lesníctvo, stavebníctvo, ostatné výrobné činnosti, služby

Regióny – celé územie Slovenskej republiky

Skupiny zamestnancov - pomocní a nekvalifikovaní pracovníci

Typ zamestnania – pracovná zmluva

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

nie

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

nie

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Predpokladá sa zvýšenie kvalifikovanosti v skupine osôb s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie – ide hlavne o skupinu SK ISCO 7 - Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, prípadne aj o SK ISCO 9 - Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Vďaka opatreniam na zvýšenie kvalifikácie nízko-vzdelaných osôb a tiež snahe zapojiť do iniciatívy pre získanie základných zručností čo najväčší počet osôb, očakávame zníženie počtu osôb dlhodobo nezamestnaných.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

nie

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Cieľom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých je efektívnejšie prepájať vzdelávanie a trh práce s dôrazom na očakávané zmeny štruktúry pracovných miest. Digitalizácia a automatizácia ohrozujú pracovné miesta, nedostatočné digitálne zručnosti špecifických vekových skupín zamestnancov môžu však aj zvýšiť nesúlad, prípadne zamedziť adopcii technologických inovácií. Základné digitálne zručnosti potrebuje Slovensko posilniť vo všeobecnosti.

Návrh zákona zvýši digitálne zručnosti prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré budú podporené v systéme individuálnych vzdelávacích účtov. Špecifický dôraz bude na vybrané zručnosti (základné digitálne zručnosti) a na špecifické vekové kategórie. Vzhľadom na to, že zamestnanci budú môcť využiť „digitálne kurzy“ prednostne, predpokladá sa udržanie zamestnancov na trhu práce.

Z medzirezortných rokovaní už v období prípravy Stratégie a Akčného plánu k Stratégii vyplynula tiež potreba zabezpečiť, aby rozvoj digitálnych zručností bol podporovaný v troch líniách prostredníctvom príslušných rezortov - informatizácie, práce a školstva:

-Digitálne zručnosti potrebné pre občanov SR pri elektronickej komunikácii so štátom (e-Slovensko) – pôsobnosť MIRRI SR,

-Digitálne zručnosti potrebné pre adaptáciu a udržateľnosť na trhu práce - zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácia) - pôsobnosť MPSVaR SR,

-Digitálne zručnosti ako súčasť základných či prenositeľných zručností – pôsobnosť MŠVVaM SR.

Príloha č. 4

7