1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy návrhu zákona, kam sa oproti súčasnému stavu dopĺňajú sú nové systémové prvky zákona o vzdelávaní dospelých, ktoré smerujú k vyššej transparentnosti kvalifikačného systému a umožňujú jeho jednoduchšie pochopenie doma a v zahraničí.

K § 2

Ide o vymedzenie základných pojmov zákona, ktoré sa v návrhu zákona používajú. Oproti doterajšiemu stavu pribudli pojmy, ako napríklad vedomosť, zručnosť, kompetencia, vzdelávací výstup, portfólio, profesijná kvalifikácia, certifikácia, autorizácia, keďže sa s nimi pracuje ďalej v zákone.

K § 3

Vymedzuje sa systém celoživotného vzdelávania a jeho jednotlivé zložky. Vymedzenie vychádza z Odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2017 týkajúceho sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (2017/C 189/03) a európskymi politikami vzdelávania dospelých.

Formálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje v organizovanom a štruktúrovanom prostredí osobitne určenom na vzdelávanie, a jeho výsledkom je zvyčajne udelenie kvalifikácie v podobe osvedčenia alebo diplomu. Vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe sa bude po novom považovať tiež za formálne vzdelávanie.

Neformálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných činností (pokiaľ ide o vzdelávacie ciele, čas vyhradený na vzdelávanie), pri ktorých je k dispozícii určitý druh podpory vzdelávania (napríklad vzťah medzi študentom a učiteľom). Neformálne vzdelávanie môže zahŕňať napríklad programy na výučbu pracovných zručností, programy gramotnosti pre dospelých. Medzi bežné prípady neformálneho vzdelávania patria vnútropodniková odborná príprava, prostredníctvom ktorej spoločnosti aktualizujú a zdokonaľujú zručnosti svojich zamestnancov, ako napríklad zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií, štruktúrované vzdelávanie a kurzy organizované organizáciami občianskej spoločnosti pre svojich členov, svoju cieľovú skupinu alebo širokú verejnosť.

Informálne učenie sa je vzdelávanie, ktoré je výsledkom každodenných aktivít spojených s prácou, rodinným životom alebo trávením voľného času a nie je organizované ani štruktúrované podľa cieľov, času ani podpory vzdelávania. Informálne učenie sa nemusí byť z pohľadu vzdelávajúceho sa zámerné. Príkladmi výsledkov vzdelávania získaných prostredníctvom informálneho učenia sa sú zručnosti získané životnými a pracovnými skúsenosťami, naučené

2

jazyky a medzikultúrne zručnosti získané počas pobytu v inej krajine, zručnosti získané prostredníctvom činností v domácnosti (napríklad starostlivosť o dieťa).

K § 4

Vymedzujú sa vzdelávacie inštitúcie, ktorej činnosti budú uskutočniť vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe alebo vo vzdelávacom programe bez akreditácie. Tu je potrebné poukázať na pojem „akreditovaný vzdelávací program“ podľa tohto zákona, ktorý nemožno stotožňovať s pojmom „akreditovaný študijný program“ podľa zákona o vysokých školách, resp. „školský vzdelávací program“ podľa školského zákona.

K § 5

Potreba zavedenia Slovenského kvalifikačného rámca (SKKR) vyplynula z prípravy priraďovacej správy kde sa zmenila terminológia Národného kvalifikačného rámca Slovenskej republiky na Slovenský kvalifikačný rámec.

Cieľom navrhovaných zmien je systematizovanie kvalifikácií identifikovaných a uznávaných v Slovenskej republike, sprehľadnenie ich typológie a náhrada pojmov „čiastočná kvalifikácia“ a „úplná kvalifikácia“ zjednocujúcim pojmom „profesijná kvalifikácia“ v súlade s priraďovacou správou. Aktualizovaná verzia priraďovacej správy bola schválená Poradnou skupinou Európskej komisie pre Európsky kvalifikačný rámec 4. októbra 2017 a následne vládou Slovenskej republiky 22. novembra 2017.

Priraďovacou správou vymedzené subrámce Slovenského kvalifikačného rámca zodpovedajú príslušným častiam vzdelávacieho systému Slovenskej republiky a sú charakterizované jednotným typom kvalifikácie, pričom

-subrámec všeobecno-vzdelávacích kvalifikácií je upravený zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-subrámec odborných kvalifikácií sa riadi zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-subrámec vysokoškolských kvalifikácií sa riadi zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom je charakterizovať subrámec profesijných kvalifikácií, ktorý je základom pre prenos potrieb trhu práce do vzdelávania dospelých.

Zavádzajú sa nové systémové prvky overovania vzdelávacích výstupov na základe vedomostí, zručností a kompetencií nadobudnutých praxou, resp. validáciou vzdelávacích výstupov predchádzajúceho učenia sa.

K § 6

Zavedenie nových systémových prvkov overovania vzdelávacích výstupov predpokladá potrebu definovať základné nástroje tohto systému.

3

V Odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (2012/C 398/01) sa členským štátom navrhla

-možnosť pre fyzické osoby preukázať, čo sa naučili mimo systému formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane skúseností získaných aj v rámci mobility,

-možnosť pre fyzické osoby využiť uvedené vedomosti, zručnosti a kompetencie na účely rozvoja svojej kariéry a ďalšieho vzdelávania podľa potreby začleniť do režimu potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa,

a tým umožniť každému jednotlivcovi použiť ktorýkoľvek z nich, a to buď jednotlivo alebo v kombinácii, v závislosti od jeho potrieb.

K § 7

V súlade s priraďovacou správou v oblasti vzdelávania dospelých sa systém kvalifikácií zameriava na prípravu podmienok zavedenia národného systému uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na základe kvalifikačných štandardov Národnej sústavy kvalifikácií (NSK), a ktoré sú zároveň podkladom pre uznanie úrovne kvalifikácie podľa SKKR. Karta kvalifikácie okrem kvalifikačného štandardu a hodnotiaceho štandardu obsahuje najmä označenie povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností, ktorých sa kvalifikácia týka, príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a príslušnú úroveň Európskeho kvalifikačného rámca, štatistické údaje o kvalifikácii podľa národných štatistických klasifikácií a medzinárodných štatistických klasifikácií, postupy pri získavaní kvalifikácie a vstupné predpoklady vzdelania uchádzača, požadovanú prax na preukázanie podmienok v procese overovania vzdelávacích výstupov, a tiež inštitúcie, ktoré vydávajú doklad o kvalifikácii.

K § 8

Vymedzuje sa „mikroosvedčenie“ ako nový systémový prvok na zvyšovanie flexibility kvalifikačného systému Slovenskej republiky. Návrh je v súlade s Odporúčaním Rady zo 16. júna 2022 týkajúce sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť (2022/C 243/02).

Mikroosvedčenie sa definuje ako doklad o vzdelávacích výstupoch, ktoré fyzická osoba získala na základe vzdelávania najmenej v rozsahu 25 hodín. Cieľom vzdelávania smerujúceho k získaniu mikroosvedčenia je nadobudnutie aktuálnych vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré zodpovedajú spoločenským, osobným a kultúrnym potrebám fyzickej osoby alebo aktuálnym potrebám trhu práce.

Vzdelávací program, ktorý vedie k získaniu mikroosvedčenia môže poskytovať vysoká škola, stredná škola alebo iná vzdelávacie inštitúcia, ktorá získala súhlas od strednej školy alebo vysokej školy na poskytovanie vzdelávacieho programu.

Stredná škola a vzdelávacia inštitúcia majú byť súčasne certifikovanou vzdelávacou inštitúciou, tzn. majú mať zabezpečený vnútorný systém kvality.

Dôležitým prvkom kvality vzdelávacieho programu, ktorým sa získava mikroosvedčenie, je posúdenie kvality obsahu vzdelávania strednou školou, ktorá poskytuje vzdelávanie v príslušnom odbore vzdelávania zaradenom v sústave odborov vzdelávania, alebo vysokou školou, ktorá má akreditovaný príslušný študijný program. Špecifickým prípadom mikroosvedčenia, ktoré spĺňa podmienky uvedené v kvalifikačnom štandarde, je profesijná kvalifikácia.

4

Vysoká škola poskytuje vzdelávacie programy vedúce k získaniu mikroosvedčenia len v rozsahu, ktorý zodpovedá jej akreditovaným študijným programom alebo ich častí v subrámci vysokoškolských kvalifikácií. Stredná škola poskytuje vzdelávacie programy vedúce k získaniu mikroosvedčenia len v rozsahu odborov vzdelávania, ktoré má zaradené v sieti v subrámci odborných kvalifikácií odborného vzdelávania a prípravy. Mikroosvedčenie v subrámci profesijných kvalifikácií poskytuje certifikovaná vzdelávacia inštitúcia so súhlasom vysokej školy, strednej školy alebo so súhlasom národného garanta.

Navrhuje sa poplatok za posúdenie návrhu vzdelávacieho programu vedúceho k získaniu mikroosvedčenia a tiež poplatok za poskytnutie vzdelávacieho programu vedúceho k získaniu mikroosvedčenia.

Náležitosti žiadosti o zápis do registra vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú vzdelávacie programy vedúce k získaniu mikroosvedčenia sú špecificky stanovené, rovnako aj podmienky výmazu z registra.

Náležitosti údajového formátu mikroosvedčenia budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom. Tento návrh údajového formátu mikroosvedčenia bude v súlade s „európskym“ údajovým formátom mikroosvedčení.

Tento inštitút predstavuje základ pre ďalšie zmeny v oblasti vysokoškolského uznávania.

Vysoká škola, stredná škola alebo národný garant je oprávnený požadovať od žiadateľa poplatok za posúdenie návrhu vzdelávacieho programu vedúceho k získaniu mikroosvedčenia. Poskytovateľ vzdelávacieho programu vedúceho k získaniu mikroosvedčenia je oprávnený požadovať od uchádzača poplatok za účasť na vzdelávaní v tomto vzdelávacom programe. Sadzobníky poplatkov zverejní vysoká škola alebo stredná škola na svojom webovom sídle. Národný garant zašle sadzobník poplatkov ministerstvu školstva, ktoré ho zverejní na svojom webovom sídle. Poplatok je príjmom vysokej školy, strednej školy alebo národného garanta.

K § 9

Vymedzuje sa systém vzdelávania dospelých v súlade s Odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2017 týkajúce sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (2017/C 189/03) a európskymi politikami vzdelávania dospelých.

Vzdelávacie programy v rámci systému vzdelávania dospelých Slovenskej republiky pripravujú na široké spektrum povolaní, a tým aj na väčší záber nadväzujúcich a vzájomne súvisiacich kvalifikácií.

Neformálne vzdelávanie je úzko naviazané na trh práce a vzdelávacie programy sa orientujú predovšetkým do oblasti odborných vedomostí a praktických zručností, ale aj k uspokojeniu záujmov fyzickej osoby zapájať sa do života spoločnosti a rozvíjať svoju osobnosť a svoje zručnosti.

Informálne učenie sa je výsledkom každodenných aktivít spojených s prácou, rodinným životom alebo trávením voľného času; informálne učenie sa nemusí byť z pohľadu vzdelávajúceho sa zámerné, ani organizované ani štruktúrované.

5

Rozširuje sa možnosť, aby sa vzdelávacích programov pre dospelých mohla zúčastniť aj fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek najmenej 16 rokov a to z toho dôvodu, že takéto osoby sú evidované v systéme ako osoby, ktoré vypadli zo štandardného vzdelávacieho systému, ale v systéme nastavenom v tomto zákone sa im vytvára možnosť získať kvalifikáciu a uplatniť sa na trhu.

K § 10 až 12

Zavádza sa nový systémový prvok kvality vzdelávacej inštitúcie - certifikácia. Napriek uznaniu kvality ako priority vzdelávacích politík v Slovenskej republike neexistujú systematické nástroje na rozvoj, implementáciu a monitorovanie kvality v kvalifikačnom systéme Slovenskej republiky, ani v subsystéme vzdelávania dospelých, a z tohto dôvodu sa zavádza systémový prvok kvality vzdelávacej inštitúcie, takzvaná certifikácia vzdelávacej inštitúcie .

Certifikáciou vzdelávacej inštitúcie sa rozumie štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať vzdelávanie a súčasne aj posúdenie systému zabezpečovania kvality vzdelávacej inštitúcie. Pri vysokých školách sa doklady preukazujúce systém zabezpečovania kvality nepožadujú, nakoľko tieto dostávajú oprávnenie na vzdelávanie na základe zákona č. 269/2018 od Akreditačnej agentúry SAAVŠ.

Dôležitou súčasťou žiadosti o certifikáciu vzdelávacej inštitúcie sú doklady preukazujúce systém zabezpečovania kvality vzdelávacej inštitúcie alebo doklady preukazujúce zavedenie obdobných systémov zabezpečenia kvality. Vo vykonávacom predpise sa definujú náležitosti o požadovaných dokladoch, ktoré bude musieť žiadateľ o certifikáciu predložiť ako napr. sebahodnotiaca správa, spôsob vyhodnocovania kvality vzdelávania, opatrenia na zlepšenie, materiálne, technické a personálne zabezpečenie vzdelávacej činnosti a pod. Vzdelávacia inštitúcia sa bude považovať za certifikovanú dňom zverejnenia zápisu vzdelávacej inštitúcie v registri certifikovaných vzdelávacích inštitúcií. Platnosť certifikácie vzdelávacej inštitúcie sa plánuje zapísať na obdobie piatich rokov. Vzdelávacia inštitúcia, ktorá bude zverejnená, a teda zapísaná v registri certifikovaných vzdelávacích inštitúcií, bude povinná dodržiavať systém zabezpečovania kvality.

Zároveň sa ustanovujú dôvody výmazu z registra certifikovaných vzdelávacích inštitúcií.

K § 13 a 14

Akreditáciou vzdelávacieho programu je potvrdenie, že vzdelávacia inštitúcia môže uskutočňovať akreditovaný vzdelávací program. Formálne vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe vedie k získaniu profesijnej kvalifikácie, ku ktorej je zverejnený kvalifikačný štandard. Ustanovujú sa náležitostí žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu. Žiadosť o akreditáciu vzdelávacieho programu podáva certifikovaná vzdelávacia inštitúcia Aliancii sektorových rád v elektronickej podobe. Určuje sa zodpovednosť Aliancie sektorových rád za aktuálnosť príslušného vzdelávacieho programu smerom na požiadavky trhu práce; sektorové rady sú už v súčasnosti garantmi kvalifikácií a ich expertíza bola využitá aj pri tvorbe NSK.

V súvislosti so zosúladením požiadaviek trhu práce a obsahom akreditovaného vzdelávania dospelých sa nastavuje proces akreditácie zjednodušeným spôsobom s tým, že proces hodnotenia obsahu vzdelávacích programov predložených na akreditáciu bude zabezpečovať

6

Aliancia sektorových rád, ktorej zakladajúcim členom je aj ministerstvo školstva. Aliancia bude vykonávať okrem hodnotenia obsahu vzdelávania aj kontrolu materiálno-technického zabezpečenia priamo v priestoroch uvedených v žiadosti o akreditáciu. Z dôvodu nastavenia pružného a efektívneho systému akreditácií bude ministerstvo školstva na základe stanoviska aliancie zapisovať poskytovateľov akreditovaných vzdelávacích programov do registra. Nakoľko je ambíciou zabezpečiť tento proces bez zbytočnej administratívnej záťaže a výlučne elektronickou formou, vzdelávacia inštitúcia, ktorá splní podmienky akreditácie konkrétneho vzdelávacieho programu bude považovaná za akreditovanú dňom zverejnenia v registri. Iba v prípade, že inštitúcia nesplní podmienky akreditácie vzdelávacieho programu, bude o tomto zo strany aliancie informovaná elektronickou formou aj s uvedením jasných dôvodov zamietnutia. Ak vzdelávacia inštitúcia odstráni všetky identifikované nedostatky môže opätovne požiadať o akreditáciu. Dôležitým predpokladom je, že o akreditáciou môže požiadať iba vzdelávacia inštitúcia zapísaná do registra certifikovaných vzdelávacích inštitúcií, t. j. stanovuje sa ako základná podmienka povinnosť vzdelávacej inštitúcie získať certifikáciu kvality. Zároveň sa ustanovuje dĺžka vyučovacej hodiny na 45 minút.

Zároveň sa ustanovujú dôvodu zániku a odňatia akreditácie vzdelávacieho programu.

K § 15

Vzhľadom na to, že formálne vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe vedie k získaniu profesijnej kvalifikácie, vzdelávacie výstupy sa overujú skúškou. Záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu je úkon k ukončeniu vzdelávania v akreditovanom vzdelávacom programe. Jej zabezpečenie je v pôsobnosti vzdelávacej inštitúcie, ktorá získala akreditáciu príslušného programu vzdelávania.

Dôležitým členom skúšobnej komisie je jej predseda, ktorý je súčasne aj odborným garantom príslušného akreditovaného vzdelávacieho programu. Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú dvaja odborníci, fyzické osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť na úrovni odborného garanta alebo lektora. Skúšobnú komisiu vymenúva štatutárny orgán certifikovanej vzdelávacej inštitúcie.

Ustanovuje sa, že účastník vzdelávania po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky získa osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu.

K § 16

Špecifikujú sa povinnosti certifikovanej vzdelávacej inštitúcie, ktorá poskytuje akreditovaný vzdelávací program. Dôležitým aspektom je povinnosť oznámiť MŠVVM SR začiatok, miesto poskytovania akreditovaného vzdelávacieho programu a harmonogram vzdelávania, a to najmenej päť pracovných dní pred začiatkom jeho poskytovania.

K § 17

Dôležitým nástrojom kvality validácie predchádzajúceho vzdelávania sa je samotný proces udeľovania autorizácie inštitúcie, ktorá bude overovať vzdelávacie výstupy príslušnej kvalifikácie.

Takúto žiadosť o udelenie autorizácie na overovanie vzdelávacích výstupov príslušnej kvalifikácie môže podať podľa konsenzu expertov a predbežných konzultácií s odbornou verejnosťou

7

- Aliancia sektorových rád,

- stredná odborná škola, ktorá používa označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy,

- stredná odborná škola, ktorá používa označenie podniková škola,

- stredná odborná škola, ktorá používa označenie tréningové centrum,

- vysoká škola,

- zamestnávateľ, ktorý používa označenie nadpodnikové vzdelávacie centrum.

Ustanovuje sa, že autorizáciu možno udeliť iba k tej profesijnej kvalifikácii, ku ktorej bude zverejnený kvalifikačný štandard a hodnotiaci štandard. Pri žiadosti o autorizáciu záujemca musí preukázať doklady, ktoré priamo súvisia s činnosťou inštitúcie smerom k príslušnej profesijnej kvalifikácii.

Ako základný prvok kvality poskytnutia autorizácie je zabezpečenie priestorových a moderných materiálno – technických podmienok skúšky na overenie vzdelávacích výstupov príslušnej profesijnej kvalifikácie podľa hodnotiaceho manuálu. Žiadateľ, ktorý splní stanovené podmienky, bude zapísaný do registra autorizovaných inštitúcií na obdobie piatich rokov, pričom o predĺženie autorizácie je možné požiadať v lehote najmenej 60 pracovných dní pred skončením platnosti zápisu do registra. Výhodou je, ak autorizovaná inštitúcia aktívne a v súlade so štandardmi kvality plní všetky úlohy v predchádzajúcich dvoch rokoch pôsobenia počas autorizácie, následne už nemusí predložiť k žiadosti žiadne doklady pred podaním opätovnej žiadosti o autorizáciu.

K § 18

Ustanovujú sa podmienky zániku a odňatia autorizácie obdobne ako pri výmaze z registra certifikovaných vzdelávacích inštitúcií.

K § 19

Overovanie vzdelávacích výstupov fyzickej osoby sa uskutoční podľa hodnotiaceho štandardu príslušnej profesijnej kvalifikácie. Pri ustanovení podmienok získavania profesijnej kvalifikácie okrem absolvovania akreditovaného vzdelávacieho programu a následným úspešným absolvovaním skúšky na overovanie vzdelávacích výstupov sa zavádza nový systémový nástroj hodnotenia, čím je portfólio uchádzača.

Portfólio sa definuje ako súbor dokladov, ktoré preukazujú, že fyzická osoba získala požadované vedomosti, zručnosti a kompetencie v príslušnej profesijnej kvalifikácii.

Podľa posúdenia komisie na overovanie vzdelávacích výstupov (overovacia komisia) sa toto portfólio môže uznať čiastočne alebo v plnom rozsahu. Ak je portfólio uznané čiastočne, záujemca o získanie kvalifikácie musí vykonať aj skúšku na overenie vzdelávacích výstupov. Ak overovacia komisia uzná portfólio v plnom rozsahu, skúška na overenie vzdelávacích výstupov sa nevyžaduje a autorizovaná inštitúcia vydá uchádzačovi osvedčenie o profesijnej kvalifikácii.

Profesijnú kvalifikáciu je možné získať aj uznaním časti štúdia vo formálnom vzdelávaní a následným úspešným absolvovaním skúšky na overenie vzdelávacích výstupov.

8

Zavádza sa inštitút majstrovskej skúšky, čo bude osobitný prípad validácie a uznávania výsledkov predošlého vzdelania na úrovni SKKR 5. Tento inštitút umožní jednotlivcom v rámci svojej profesijnej dráhy vypracovať sa na vysokú úroveň odborných zručností a kvalifikovanosti mimo formálneho vzdelávacieho systému.

Dôležitou systémovou zmenou pri skúške na overenie vzdelávacích výstupov je zostavenie overovacej komisie, pričom dostupnosť skúšky pre verejnosť sa zachová. Overovaciu komisiu tvorí predseda a dvaja ďalší členovia, pričom predsedu overovacej komisie určí MŠVVM SR výberom z registra autorizovaných osôb a následne zašle autorizovanej inštitúcii. Ďalších členov overovacej komisie určí autorizovaná inštitúcia alebo nadpodnikové vzdelávacie centrum. Všetci členovia overovacej komisie majú byť tzv. autorizovanou osobou, tzn. zapísaní v registri autorizovaných osôb.

Sadzobník poplatkov za overovanie vzdelávacích výstupov fyzickej osoby zverejní autorizovaná inštitúcia alebo nadpodnikové vzdelávacie centrum na svojom webovom sídle. Poplatok je príjmom autorizovanej inštitúcie alebo nadpodnikového vzdelávacieho centra.

K § 20

Pri ustanovení podmienok získavania profesijnej kvalifikácie okrem absolvovania akreditovaného vzdelávacieho programu je potrebné absolvovať skúšku na overenie vzdelávacích výstupov pred overovacou komisiou. Predsedu komisie za účelom zabezpečenia transparentnosti a nezávislosti procesu hodnotenia vyberá z registra autorizovaných osôb ministerstvo. Týmto postupom sa zvýši kvalita overenia vzdelávacích výstupov, teda poskytnutia kvalifikácie fyzickej osoby. Každá autorizovaná osoba má povinnosť úspešne absolvovať aj vzdelávací program pre autorizované osoby, ktorý poskytuje aliancia.

Kľúčová je pozícia aj tzv. národného garanta. Úlohou národného garanta je zodpovednosť za tvorbu hodnotiaceho manuálu profesijnej kvalifikácie (alebo skupiny profesijných kvalifikácií), za vyhodnotenie odbornej spôsobilosti autorizovaných osôb, za tvorbu metodiky na hodnotenie portfólia uchádzača v súlade s hodnotiacim manuálom profesijnej kvalifikácie (alebo skupiny profesijných kvalifikácií). Ďalej je jeho povinnosťou poskytovať súčinnosť autorizovanej inštitúcii pri hodnotení a uznávaní jednotiek vzdelávacích výstupov na základe portfólia, a tiež sa zúčastniť skúšky na overenie vzdelávacích výstupov v druhom opravnom termíne.

Jednotlivé profesijné kvalifikácie budú mať minimálne jedného národného garanta. V prípade splnenia podmienok na národného garanta viacerými osobami, zákon nevylučuje možnosť, aby do registra národných garantov bolo zapísaných aj viac osôb.

Určuje sa zodpovednosť aj Aliancie sektorových rád za výber a potvrdenie pozície národného garanta a autorizovanej osoby, pričom sa požaduje ich súhlasné stanovisko k žiadosti o zápis do registra národných garantov a o zápis do registra autorizovaných osôb. Členovia sektorových rád sú už v súčasnosti garantmi kvalifikácií a ich expertíza bola využitá aj pri tvorbe NSK.

K § 21

Skúška na overenie vzdelávacích výstupov je dôležitým procesom získania kvalifikácie. Účastník skúšky na overenie vzdelávacích výstupov po úspešnom vykonaní skúšky získa osvedčenie o profesijnej kvalifikácii.

9

Doterajšia úprava súvisiaca s tvorbou kvalifikácií používa koncept čiastočných kvalifikácií a úplných kvalifikácií podľa zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje čiastočnú kvalifikáciu a úplnú kvalifikáciu ako súbor vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom.

Takéto členenie kvalifikácií už v súčasnosti nezodpovedá potrebám ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republiky. Zavedenie NSK vytvorilo základ pre tvorbu kvalifikácií (kvalifikačných štandardov a hodnotiacich štandardov) zacielených na trh práce, definovaných zamestnávateľmi prostredníctvom sektorových rád. Potreba zavedenia pojmu profesijná kvalifikácia, ktorý nahrádza doteraz používané pojmy čiastočná kvalifikácia a úplná kvalifikácia v subrámci profesijných kvalifikácií, vyplynula z diskusií inštitúcií a expertov zapojených do prípravy Priraďovacej správy Slovenského kvalifikačného rámca k Európskemu kvalifikačnému rámcu.

Ustanovenie priamo zohľadňuje aj nové skutočnosti Rozhodnutia Európskeho parlamentu a rady EÚ 2018/646 z 18. apríla 2018 o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (tzv. Europass), ktoré má za cieľ dosiahnuť väčšiu transparentnosť v oblasti kvalifikácií a preto prostredníctvom portfólia dokumentov známym ako Europass sa ustanoví aj vystavenie Europass-dodatku k osvedčeniu o profesijnej kvalifikácii. Národné centrum pre Europass je od 1. 2. 2018 súčasťou Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.

Autorizovaná inštitúcia v rámci profesijnej kvalifikácie, na overovanie ktorej má autorizáciu, má právo uznávať osvedčenie o absolvovaní vzdelávania alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ktoré bolo vydané v zahraničí.

Upravujú sa aj opravné termíny skúšky na overenie vzdelávacích výstupov, členovia overovacej komisie v druhom opravnom termíne a povinnosť autorizovanej inštitúcie zabezpečiť vykonanie skúšky na overenie vzdelávacích výstupov v druhom opravnom termíne bez poplatku a bez potreby zasielať opätovnú žiadosť.

K § 22

Pre skvalitnenie živnostenského podnikania na Slovensku sa ako nástroje vzdelávania dospelých navrhuje zavedenie majstrovskej skúšky.

Majstrovská skúška môže byť zabezpečená iba v nadpodnikovom vzdelávacom centre, pričom postup na získanie tejto kvalifikácie sa riadi postupmi skúšky na overenie vzdelávacích výstupov.

Majstrovské skúšky, resp. majstrovský diplom, je podkladom pre získanie živnostenského oprávnenia.

K § 23

10

Vzhľadom na to, že po úspešnom absolvovaní skúšky na overenie vzdelávacích výstupov absolvent získa osvedčenie o profesijnej kvalifikácii, povinnosti autorizovanej inštitúcie a nadpodnikového vzdelávacieho centra sú explicitne ustanovené, pričom sa ministerstvo zameriava aj na kontrolný proces, kde sa vyžaduje súčinnosť kontrolovaných inštitúcií.

K § 24

Zmena sa týka aj zrovnoprávnenia postupu získania úrovne kvalifikácie so stupňom vzdelania v špecifických prípadoch stredného odborného vzdelávania, napríklad keď je skúška vykonaná v strednej odbornej škole, ktorá používa označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy. V takom prípade stredná odborná škola uchádzačovi vydá okrem osvedčenia o profesijnej kvalifikácii aj výučný list a vysvedčenie o záverečnej skúške v príslušnom učebnom odbore.

Špecifické postavenie má tzv. tréningové centrum pre vzdelávanie nízko kvalifikovaných osôb. Pre tieto osoby oveľa vhodnejší sa javí model možnosti získania vyššej úrovne kvalifikácie (SKKR 3 a SKKR 4) v neformálnom vzdelávaní alebo informálnom učení sa bez predchádzajúcej potreby získania nižšieho stredného vzdelania. Takto koncipované programy vzdelávania sú dostatočne flexibilné a zároveň prepájajú formálne vzdelávanie a neformálne vzdelávanie a informálne učenia. Zároveň sú v súlade s Odporúčaním Rady o uznávaní a validácií výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia ako aj s ostatnými strategickými európskymi odporúčacími dokumentami.

K § 25

Definujú sa základné princípy financovania vzdelávania dospelých. Ustanovené sú aj náležitosti dotácie pre právnickú osobu, ktorej činnosť súvisí s podporou a rozvojom vzdelávania dospelých. Účelom poskytnutia dotácie môže byť napríklad realizácia aktivít súvisiacich s organizáciou a zabezpečením Týždňa celoživotného učenia alebo podpora aktivít súvisiacich s programom Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021-2030 na univerzitách tretieho veku. Financovanie vzdelávania dospelých má byť prioritne hradené účastníkom vzdelávania alebo zamestnávateľom. V prípade, že SR vyčlení zo štátneho rozpočtu alebo EÚ vyčlení z prostriedkov EÚ finančné prostriedky na konkrétny druh vzdelávania, bude možné tieto prostriedky použiť aj na financovanie vzdelávania dospelých. To znamená, že nie je podmienkou a ani nevzniká právny nárok na to, aby bolo vzdelávanie dospelých financované zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov EÚ, ale zákon ponecháva aj túto možnosť, aby nebola vylúčená.

V prípade, že pôjde o financovanie zelených a digitálnych zručností, podmienkou je, aby bol poskytovateľ certifikovanou vzdelávacou inštitúciou, ktorá je zapísaná do zoznamu poskytovateľov vzdelávacích programov v oblasti digitálnych zručností a zelených zručností. Zoznam vedie Aliancia sektorových rád, ktorá zverejňuje podmienky zápisu do zoznamu na svojom webovom sídle.

K § 26

Cieľom individuálnych vzdelávacích účtov je umožniť väčšiemu počtu dospelých v produktívnom veku zapojiť sa do vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa zvýšila miera účasti na vzdelávaní a znížil nedostatok zručností bez ohľadu na postavenie na trhu práce alebo zamestnanie. Ide o mechanizmus, prostredníctvom ktorého štát alebo zamestnávateľ uhrádza náklady na uskutočnenie vzdelávania, kariérového poradenstva pre dospelých alebo overovanie vzdelávacích výstupov. Systém individuálnych vzdelávacích účtov bude pozostávať z

11

elektronickej platformy individuálnych vzdelávacích účtov. Elektronická platforma bude obsahovať registre uvedené v zákone.

Pri zavedení individuálneho vzdelávacieho účtu ako nástroja individualizovanej podpory jednotlivca vo vzdelávaní dospelých a za účelom posilnenia motivácie účasti dospelých na vzdelávaní sa ustanovuje, že úhradu nákladov na vzdelávanie si bude možné uplatniť iba v prípade vzdelávania v certifikovanej vzdelávacej inštitúcii.

Individuálny vzdelávací účet umožňuje dospelému na základe jeho individuálnych potrieb vzdelávať sa v oblasti základných zručností, kľúčových kompetencií alebo v oblasti záujmového vzdelávania alebo využívať služby kariérového poradenstva pre dospelých, prípadne podľa potrieb trhu práce získavať, prehlbovať alebo rozširovať si svoju kvalifikáciu, využívať služby kariérového poradenstva pre dospelých s cieľom lepšieho uplatnenia sa na trhu práce, overovať svoje výsledky neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na účely získania profesijnej kvalifikácie. Percentuálny rozsah / pomer použitia nároku na úhradu nákladov vo vzťahu k individuálnej potrebe fyzickej osoby a tiež podľa požiadaviek trhu práce bude stanovený na základe rozhodnutia ministerstva školstva v nadväznosti na disponibilné zdroje.

Tento systémový nástroj signalizuje záujem štátu posilniť individuálnu zodpovednosť za úroveň zručností každého jednotlivca. Očakáva sa zvýšenie záujmu o vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania a následne aj zvýšenie ponuky a diverzifikáciu jej foriem zo strany poskytovateľov. Pomocou tohto nástroja sa automaticky zavádza dodatočný nástroj zabezpečenia kvality vzdelávania, ktorý hodnotí relevantnosť vzdelávania poskytovaného vzdelávacou inštitúciou pre trh práce. Relevantnosť obsahu a kvality vzdelávania bude posudzovať Aliancia sektorových rád s cieľom udržania zamestnanosti pri dopadoch digitalizácie, automatizácie a podpory zelenej ekonomiky.

Občan si vyberie požadovanú službu, po overení oprávnenosti sa mu vygeneruje individuálny nárok na preplatenie v určenej hodnote ministerstvom. Nárok na úhradu nákladov v elektronickej forme bude uplatniteľný u poskytovateľa služieb. Automaticky generovaná formulárová zmluva sa uzatvorí medzi ministerstvom a občanom a ministerstvom a poskytovateľom služby. Poskytovateľ služby vygeneruje faktúru po poskytnutí služby, ktorú odošle ministerstvu školstva na preplatenie. Náklady na vzdelávanie je možné využiť v príslušnom kalendárnom roku jedenkrát, ak ide o náklady, ktoré zodpovedajú celkovej sume určenej ministerstvom na príslušný kalendárny rok, prípadne aj viackrát, ak ide náklady nižšie, ako suma určená ministerstvom na príslušný kalendárny rok, najviac však spolu do výšky tejto sumy. Fyzická osoba dostane nenárokovateľný grant, ktorý je oslobodený od dane z príjmu. Nárok na úhradu nákladov bude možné uplatniť z fondu ESF+ počas trvania projektu.

Zákon o dani z príjmov v platnom znení § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 upravuje, že daňovým výdavkom zamestnávateľa bez ohľadu na formu, resp. typ vzdelávania, prípadne osobitný predpis, ktorý napr. upravuje spoluúčasť zamestnávateľa na nákladoch spojených so vzdelávaním, sú aj výdavky (náklady) na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Po splnení podmienky súvisu s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa budú aj výdavky (náklady) na spoluúčasť zamestnávateľa podľa zákona o vzdelávaní dospelých daňovým výdavkom zamestnávateľa.

12

Elektronickú platformu individuálnych vzdelávacích účtov na podporu vzdelávania dospelých môžu používať aj iné ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a zamestnávatelia.

Mechanizmus fungovania systému individuálneho vzdelávacieho účtu je uvedený v dokumente EÚ 2022/C 243/03:

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32022H0627(03)&from=EN

K § 27

Definujú sa podmienky na poskytovateľa kariérového poradenstva a vytvára sa register poskytovateľov kariérového poradenstva pre dospelých. Podmienkou zápisu do registra je predloženie osvedčenia o profesijnej kvalifikácii získaného podľa pravidiel overovania vzdelávacích výstupov či už na základe čiastočného alebo úplného uznania portfólia.

K § 28

Registre vymedzujú oblasti informácií, ktoré budú tvoriť súčasť informačného systému vzdelávania dospelých. Register certifikovaných vzdelávacích inštitúcií poskytne údaje o tých vzdelávacích inštitúciách, ktoré splnili kritériá kvality a môžu čerpať financie z verejných zdrojov. Register akreditovaných vzdelávacích programov a register neakreditovaných vzdelávacích programov poskytne občanom širokú škálu vzdelávacích príležitostí, pričom v registri absolventov akreditovaných vzdelávacích programov a v registri absolventov neakreditovaných vzdelávacích programov ministerstvo eviduje pre štatistické účely okrem osobných údajov aj názov absolvovaného vzdelávacieho programu, dátum začiatku a dátum konca obdobia, v ktorom sa absolvent zúčastnil vzdelávacieho programu, prípadne aj adresu elektronickej pošty absolventa. V registri autorizovaných inštitúcií a v registri nadpodnikových vzdelávacích centier budú evidované okrem charakteristiky inštitúcie aj názov profesijnej kvalifikácie, ktorej vzdelávacie výstupy je autorizovaná inštitúcia oprávnená overovať a dátum vydania, platnosť a číslo autorizácie. V registri autorizovaných osôb a v registri národných garantov okrem osobných údajov ministerstvo vedie evidenciu aj o názve sektora národného hospodárstva, o názve profesijnej kvalifikácie, ktorej overovanie vzdelávacích výstupov národný garant garantuje, prípadne autorizovaná osoba je oprávnená overovať. V registri fyzických osôb, ktoré získali profesijnú kvalifikáciu overením vzdelávacích výstupov sa vedie evidencia, či kvalifikácia bola získaná na základe skúšky na overenie vzdelávacích výstupov alebo majstrovskej skúšky alebo na základe uznania portfólia v plnom rozsahu. V registri vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú vzdelávacie programy vedúce k získaniu mikroosvedčenia a v registri absolventov vzdelávacích programov, ktoré vedú k získaniu mikroosvedčenia sa vedie evidencia o poskytovanom vzdelávaní a o jeho absolventoch. V registri poskytovateľov kariérového poradenstva pre dospelých sa vedie evidencia o poskytovateľoch kariérového poradenstva pre dospelých, ktorí budú môcť poskytovať kariérové poradenstvo hradené z finančnej schémy individuálnych vzdelávacích účtov. Adresa elektronickej pošty sa vyžaduje z toho dôvodu, aby bolo možné po absolvovaní vzdelávacieho programu osloviť účastníkov vzdelávania za účelom hodnotenia jeho kvality.

K § 29

Definujú sa rôzne oblasti predmetu kontroly v prípade certifikácie, akreditácie alebo autorizácie inštitúcií a súčasne sa overuje aj dodržiavanie systému zabezpečovania kvality.

K § 30

13

Výkon kontroly procesov certifikácie a autorizácie sa uskutočňuje zamestnancami ministerstva a ním poverenými osobami z príslušnej oblasti, ktorej sa kontrola týka alebo osobou určenou strednou školou, vysokou školou, alianciou alebo národným garantom na základe vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu. Kontrolu poskytovania vzdelávacieho programu vedúceho k získaniu mikroosvedčenia môžu vykonávať aj poverené osoby určené strednou školou, vysokou školou alebo národným garantom, ktoré vydali certifikovanej vzdelávacej inštitúcii súhlas.

Definujú sa činnosti, ktoré sú oprávnené osoby vykonávať spolu s ich povinnosťami.

Štatutárny orgán kontrolovaného subjektu alebo ním poverená osoba sú pri výkone kontroly povinní dodržať postupy ustanovené zákonom.

K § 31

Spracovanie a prerokovanie výsledkov kontroly v prípade zistenia nedostatkov pokračuje uložením opatrení na odstránenie a následne nápravou zistených nedostatkov. Ak kontrolovaný subjekt v príslušnej lehote neodstráni zistené nedostatky alebo neoznámi splnenie opatrení na ich odstránenie, ministerstvo môže uložiť pokutu, vymazať certifikovanú vzdelávaciu inštitúciu z registra certifikovaných vzdelávacích inštitúcií, vymazať akreditovaný program z registra akreditovaných vzdelávacích programov alebo vymazať autorizovanú inštitúciu z registra autorizovaných inštitúcií. V prípade poskytovania vzdelávacieho programu vedúceho k mikroosvedčeniu, stredná škola alebo vysoká škola môže odňať súhlas s poskytovaním vzdelávania vedúceho k získaniu mikroosvedčenia. Ak stredná škola, vysoká škola alebo národný garant súhlas odníme, je povinná informovať o tejto skutočnosti ministerstvo školstva, ktoré vymaže certifikovanú vzdelávaciu inštitúciu z registra vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú vzdelávacie programy vedúce k získaniu mikroosvedčenia.

K § 32

Ministerstvo môže uložiť pokutu kontrolovanému subjektu za porušenie systému zabezpečovania kvality a za nedodržanie povinností pri certifikácii vzdelávacej inštitúcie, pri autorizácii a pri neposkytnutí súčinnosti pri výkone kontroly.

K § 33

Navrhuje sa jednoznačne špecifikovať potrebné dáta osobných údajov o účastníkovi vzdelávania alebo o uchádzačovi na spracovanie a vedenie potrebnej dokumentácie na účel zabezpečenia vzdelávania dospelých.

K § 34

Splnomocňovacie ustanovenie je potrebné na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, ktorý bude detailnejšie upravovať uvedené okruhy.

K § 35

Určuje sa zodpovednosť ministerstva pri monitorovaní úrovne a efektívnosti vzdelávania. Monitorovanie potrebných zručností pracovnej sily na trhu práce prostredníctvom výskumu OECD s názvom PIAAC si vyžaduje výber reprezentatívnej vzorky respondentov v počte cca 5 000 osôb (dospelí vo veku 16 – 65 rokov). Na dosiahnutie požadovanej kvality dát odporúča OECD postup, pri ktorom sa pre výber vzorky využíva náhodný výber respondentov z relevantných registrov, ktorým je v prípade Slovenskej republiky register obyvateľov Slovenskej republiky alebo register fyzických osôb.

14

Zber a spracovanie dát o úrovni kompetencií dospelej populácie Slovenskej republiky je osobitný druh vedeckého výskumu, ktorý je realizovaný vo verejnom záujme orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike, Európskou úniou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v oblastiach patriacich do jej pôsobnosti. Dáta sú zbierané a spracovávané MŠVVM SR, najskôr budú zakódované a následne v anonymizovanej podobe zasielané na ďalšie spracovanie do OECD. Realizačný tím výskumu je viazaný dodržiavaním profesionálnych výskumných a organizačných štandardov vyžadovaných zo strany OECD a jeho konzorcia. Zároveň sa určuje povinnosť vzdelávacej inštitúcie vyplniť formulár štatistického zisťovania účasti na vzdelávaní.

Na účel využívania individuálnych vzdelávacích účtov orgán verejnej moci je povinný poskytnúť súčinnosť ministerstvu školstva pri spracúvaní a overovaní správnosti osobných údajov.

K § 36

Prechodné ustanovenie predstavuje právnu kontinuitu s predpismi účinnými do 31. decembra 2024. Konania o akreditácii a o udelení oprávnení na overovanie odbornej spôsobilosti podľa predpisov účinných do 31. 12. 2024 budú ukončené do 31. 12. 2024. Nakoľko Akreditačná komisia pre ďalšie vzdelávanie zriadená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 ukončí svoju činnosť najneskôr 2. januára 2025, uvedené konania, o ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté do 31. decembra 2024, sa od 1. januára 2025 zastavujú. Nakoľko sa nastavuje nový systém akreditácii a overovania vzdelávacích výstupov, potvrdenia o akreditácii a oprávnenia na overovanie odbornej spôsobilosti podľa predpisov účinných do 31. 12. 2024 strácajú platnosť uplynutím doby, na ktorú bolo vydané, najneskôr však do 31. decembra 2025. Uvedené prechodné obdobie vytvára priestor na to, aby sa postupne počas roka 2025 nastavil nový systém a aby bol zabezpečený prístup občanov k akreditovaným vzdelávacím programom a možnostiam k overovaniu odbornej spôsobilosti. Toto prechodné obdobie sa bude vzdelávacia inštitúcia, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a inštitúcie, ktorým boli vydané oprávnenia na overovanie odbornej spôsobilosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024, riadiť povinnosťami a vydávať osvedčenie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024. Všetky osvedčenia vydané podľa

podľa predpisov účinných od 1. januára 2025 sa považujú osvedčenia vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024. Informačný systém ďalšieho vzdelávania zriadený podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa nahrádza informačným systémom, ktorý bude obsahovať nové funkcionality vrátane registrov. Nakoľko sa ruší Akreditačná komisia pre ďalšie vzdelávanie, ktorá podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 posudzuje zmenu obsahu a rozsahu akreditovaného vzdelávacieho programu a zmenu odborného garanta v akreditovanom vzdelávacom programe, prechodné obdobie až do uplynutia platnosti akreditácii uvedené posudzuje ministerstvo školstva.

K § 37

Vzhľadom na rozsah zmien sa navrhuje nový zákon, a teda je potrebné zrušiť doterajší aj s vykonávacím predpisom.

K čl. II

Technické úpravy súvisiace so zmenou terminológie - čiastočná kvalifikácia a úplná kvalifikácia na jednej strane a profesijná kvalifikácia na druhej strane. Zároveň sa reflektuje zavedenie majstrovskej skúšky. Zároveň sú zapracované pripomienky MV SR, ktoré uplatnili v rámci MPK a ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

15

K čl. III

Technické úpravy súvisiace so zmenou terminológie - čiastočná kvalifikácia a úplná kvalifikácia na jednej strane a profesijná kvalifikácia na druhej strane, resp. oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti na jednej strane a autorizácia inštitúcie na druhej strane. Zároveň sa reflektuje zavedenie certifikácie vzdelávacej inštitúcie.

K čl. IV, VI, VIII, X, XI, XII, XIII

Technické úpravy súvisiace so zmenou terminológie.

K čl. V

Na základe požiadavky Aliancie sektorových rád sa navrhuje úprava tak, že aliancia bude zodpovedná za zabezpečenie činností v súlade s aktuálnymi potrebami trhu práce a za personálne zabezpečenie systému overovania vzdelávacích výstupov prostredníctvom národného garanta a autorizovaných osôb. Aliancia vedie zoznam poskytovateľov vzdelávacích programov v oblasti digitálnych zručností a zelených zručností .

K čl. VII

Úspešné absolvovanie vzdelávacieho programu vedie k strednému odbornému vzdelaniu aj bez absolvovania dvojročného vzdelávacieho programu. Rozsah skráteného štúdia určí MŠVVM SR a z toho dôvodu nie je potrebné ponechávať aj jednoročný vzdelávací program.

Skrátené štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou.

K čl. IX

K bodom 1 až 4

Technické úpravy súvisiace so zmenou terminológie.

K bodu 5

Návrh tréningového centra vychádza z globálnych cieľov rôznych stratégií rovnosti, inklúzie a participácie osôb zo sociálne znevýhodneného prostredia a cieľov zabezpečiť pre nich rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu nielen v hlavnom vzdelávacom prúde od narodenia po uplatnenie sa na trhu práce, s dôrazom na uplatňovanie desegregačných a inkluzívnych opatrení, ale aj vo vzdelávaní dospelých nízko kvalifikovaných osôb.

Ide o získanie a prehĺbenie hlavne remeselných zručností prácou na základe akreditovaného vzdelávacieho programu. V spolupráci s vybranými zamestnávateľmi fyzické osoby môžu pokračovať v remeselnej práci v kooperujúcich firmách, sociálnych podnikoch, resp. inom účelovom zariadení zriadenom a certifikovanom pre podporu vzdelávania nízko kvalifikovaných osôb formou pracovných aktivít.

K bodom 6 až 8

V súvislosti s novelou zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti s účinnosťou od 1. januára 2023 (zákon č. 488/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách

16

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) je Aliancia sektorových rád záujmovým združením právnických osôb, ktoré zabezpečuje medzirezortnú koordináciu činností súvisiacich s monitorovaním trendov na trhu práce a definovaním kvantitatívnych požiadaviek a kvalitatívnych požiadaviek na pracovnú silu v súvislosti s jej kvalifikovanou prípravou na uplatnenie sa na trhu prác. Z toho dôvodu sa Aliancia sektorových rád zaraďuje medzi subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni s tým, že preberá pôvodnú kompetenciu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zverejňovať na svojom webovom sídle raz ročne informáciu o dodatočnej potrebe zamestnancov na trhu práce v členení na príbuzné študijné odbory a príbuzné učebné odbory.

K čl. XIV

Úpravy súvisiace so zavedením mikroosvedčenia, ich poskytovania a posudzovania vysokými školami. Vo všeobecnosti platí, že podľa § 25 ods. 1 zákona č. 269/2018 Z. z. „Ak vnútorný systém alebo jeho implementácia nie je v súlade so štandardmi pre vnútorný systém a účastníkom konania je vysoká škola, agentúra v rozhodnutí uloží aj opravné opatrenia.“, pričom jedným z opravných opatrení je napríklad „nariadenie odstránenia nedostatkov, ktoré spôsobujú nesúlad vnútorného systému alebo jeho implementácie so štandardmi pre vnútorný systém,“. V takom prípade, podľa § 26 ods. 2 zákona č. 269/2018 Z. z. „Vysoká škola je povinná zistené nedostatky odstrániť a prijaté opatrenia a ich výsledky oznámiť agentúre v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia agentúry.“.

K čl. XV

Navrhuje sa účinnosť na 1. januára 2025 vzhľadom na trvanie legislatívneho procesu, legisvakačnej doby a na začiatok nového rozpočtového roka.

V Bratislave 21. augusta 2024

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Drucker v. r.

minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky