D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Marcinková, Vladimír Ledecký a Ondrej Dostál.
Cieľom predkladanej právnej úpravy je, aby rozvod manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do spoločnej pestúnskej starostlivosti, nespôsoboval zánik týchto starostlivostí. Novelou zákona sa ustanovuje, aby príslušný súd pri rozvode manželov aj bez návrhu jedného z nich rozhodol a určil, ktorý z bývalých manželov bude mať po rozvode dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Aktuálna právna úprava (zákon č. 36/2005 Z. z., ďalej len “zákon o rodine”) stanovuje, že rozvodom manželov zaniká náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť. Predkladatelia predmetnej novely zákona majú za to, že aktuálne znenie zákona je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a medzinárodnými dohovormi, ktorými sme ako Slovenská republika viazaní, napríklad Dohovorom o právach dieťaťa. Ponechanie dieťaťa v právnom vákuu po rozvode manželov, ktorí ho mali zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti vystavuje dieťa veľkému riziku, nakoľko stráca osoby, ktoré by za neho prevzali právnu zodpovednosť. Pokiaľ predmetnú situáciu vysvetlíme na príklade ad absudrum o maloleté dieťa sa po rozvode jeho pestúni a opatrovníci môžu prestať starať a zároveň sa týmto konaním nijak neprevinia voči platnej právnej úprave, nakoľko podľa zákona o rodine rozvodom po právnej stránke strácajú zodpovednosť za dieťa. Súčasnú právnu úpravu, ktorá ruší rozvodom náhradnú osobnú starostlivosť aj pestúnsku starostlivosť možno považovať za absurdnú aj z toho dôvodu, že samotný vznik týchto foriem starostlivosti nie je naviazaný na manželstvo.
V súčasnosti ak si rozvádzajúci rodič chce aj naďalej ponechať dieťa vo vyššie uvedených formách starostlivosti, musí v rozvodom konaní požiadať súd o pokračovanie v starostlivosti o dieťa. V takomto prípade súd môže, ale nemusí o návrhu rozhodnúť. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že manželia v rozvodom konaní nemajú vedomosť o tom, že tento osobitý návrh o ponechaní dieťaťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti musia podať. Súčasne súdy tieto návrhy môžu zamietnuť a bývalí manželia musia po rozvode podať nový návrh o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, ktorého vybavenie môže byť časovo náročné.
V prípade, že rodičia v rozvodom konaní vyššie opísaný návrh nepodajú alebo súd o ňom nerozhodne, nakoľko mu takáto povinnosť v súčasnosti na základe zákona nevzniká, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť sa rozvodom skončia. V takomto prípade dieťa ostáva v takzvanom právnom vákuu. Aktuálna právna úprava totižto nerieši, kto za maloleté dieťa preberá zodpovednosť. V starostlivosti o dieťa zvyčajne pokračujú, respektíve pokračuje, jeden z bývalých manželov, ktorí mali dieťa zverené do pestúnskej alebo náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa zákona o rodine však za dieťa právne zodpovední už nie sú. Zároveň sa im rozvodom a skončením týchto foriem starostlivosti končí aj finančná a sociálna podpora na výchovu dieťaťa. Prichádzajú o všetky príspevky, na ktoré v súvislosti s výchovou dieťaťa majú nárok. Zároveň kvôli absencii súdneho rozhodnutia nemajú nárok ani na výživné od bývalého manžela alebo manželky.