B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1, 2, 13, 15, 16 a 20

V súčasnosti sú zamestnávatelia povinní podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z. evidovať údaje súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom svojich zamestnancov na účely ich dôchodkového poistenia. Túto evidenciu sú následne povinní predkladať Sociálnej poisťovni na formulári, ktorý bol vytvorený tak, aby obsahoval nevyhnutne potrebné údaje za jednotlivé kalendárne roky, teda vo formáte priamo použiteľnom na rozhodovanie o nároku na dôchodok. Ide o formulár, evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP), ktorý zamestnávatelia od januára 2016 môžu posielať v elektronickej forme. V súčasnosti viac ako 80 % zamestnávateľov vyhotovuje ELDP plne automatizovane, bez potreby jeho manuálneho vyplnenia.

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa navrhuje ďalšia racionalizácia v tejto oblasti, a to zrušenie povinnosti zamestnávateľa viesť a predkladať na formulároch ELDP osobitnú evidenciu údajov na účely dôchodkového poistenia zamestnanca (vypustenie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z.).

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že väčšina údajov, ktoré sú zamestnávatelia povinní evidovať na formulároch ELDP sú údaje, ktoré zamestnávateľ Sociálnej poisťovni počas trvania dôchodkového poistenia zamestnanca už priebežne (mesačne) zaslal, a ktoré už Sociálna poisťovňa postupne eviduje aj v elektronickej podobe.

Ďalším dôvodom vypustenia ustanovenia § 231 ods. 1 písm. j) je jeho nadbytočnosť, nakoľko povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia je všeobecne ustanovená v § 232 a povinnosť poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť je ustanovená v § 231 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z.

K bodu 3 a 4

Z dôvodu, aby dôchodková správcovská spoločnosť mohla plniť zákonnú povinnosť ustanovenú v § 233 ods. 18 zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorej je povinná na účely zostavenia dôchodkovej prognózy poskytovať Sociálnej poisťovni údaje o sporiteľovi, a to prognózu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a prognózu jeho predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa poskytovala dôchodkovým správcovským spoločnostiam zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku a do predčasného starobného dôchodku, a to bez súhlasu dotknutých osôb a na účel zostavenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b zákona č. 461/2003 Z. z. Za účelom dosiahnutia konzistentnosti prognóz použije dôchodková správcovská spoločnosť údaj o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku aj na účely zostavenia prognózy dôchodku vo výpise z osobného dôchodkového účtu sporiteľa podľa zákona č. 43/2004 Z. z.

Keďže sa navrhuje, aby od roku 2028 boli súčasťou dôchodkovej prognózy aj informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z doplnkového dôchodkového sporenia a celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (novelizačný bod 6), je nevyhnutné zabezpečiť, aby na účely vyhotovenia dôchodkovej prognózy mohla Sociálna poisťovňa poskytovať údaje vrátane osobných údajov o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku aj doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovateľovi celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. Rovnako ako v prípade uvedenom vyššie použijú tieto subjekty údaj o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do

starobného dôchodku aj na účely zostavenia prognózy dôchodku vo výpise, ktorý zasielajú na základe vlastnej sektorovej regulácie.

Obe uvedené zmeny sa navrhujú z dôvodu, že Sociálna poisťovňa bude na účely vyhotovenia dôchodkovej prognózy z I. piliera určovať predpokladaný dôchodkový vek poistenca, v ktorom môže byť zohľadnený aj počet detí, a súčasne aj predpokladaný vek poistenca, ku ktorému môže získať potrebné odpracované obdobie na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok.

V záujme dosiahnutia obsahovej konzistentnosti by mali byť aj prognózy z II. piliera a dobrovoľných sporení na dôchodok zostavené k veku, ku ktorému vyhotovuje základnú prognózu z I. piliera Sociálna poisťovňa. Žiaden z dotknutých subjektov (správcov dôchodkových úspor) pritom informáciami o počte detí poistenca, resp. jeho odpracovanom období nedisponuje a v existujúcej právnej úprave chýba aj oprávnenie Sociálnej poisťovne ich týmto subjektom poskytnúť (v praxi informáciou už iba v podobe výsledného predpokladaného dôchodkového veku poistenca). Uvedené aplikačné problémy rieši navrhovaná právna úprava v bode 3 (v súvislosti so zasielaním dôchodkovej prognózy od roku 2026) a následne od roku 2028 prostredníctvom navrhovanej úpravy v bode 4.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou v nadväznosti na zmeny navrhované v bode 3.

K bodu 6

Za účelom komplexného informovania poistenca o jeho predpokladaných budúcich dôchodkových nárokoch sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa v dôchodkovej prognóze od roku 2028 okrem informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia zasielala poistencovi aj informácie o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z doplnkového dôchodkového sporenia a celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. Takýto individualizovaný dokument by mal poistencovi čo najviac uľahčiť chápanie stavu jeho celkového dôchodkového zabezpečenia a hodnoty reálnych úspor na dôchodok a upozorniť aj na vplyv jeho vlastných rozhodnutí na výšku jeho príjmu na dôchodku.

Keďže k podpore dobrovoľného sporenia na dôchodok sa Slovenská republika zaviazala aj v čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom k 31. decembru 2023 bolo uzavretých približne 992 tisíc zmlúv na niektorú z foriem dobrovoľného sporenia na dôchodok s podporou štátu (doplnkové dôchodkové sporenie alebo celoeurópsky osobný dôchodkový produkt), je vhodné, aby dôchodková prognóza obsiahla aj tieto produkty.

Komplexné a systémové riešenie v tejto oblasti môže poskytnúť aktuálne iba štát, prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ktorá bude všetkým poistencom zasielať dôchodkovú prognózu prvý krát už v roku 2026. Disponuje podrobnými údajmi o poistencoch, rozhoduje o výške starobných, resp. predčasných starobných dôchodkov z I. piliera a rovnako vedie aj register sporiteľov a spravuje centrálny informačný ponukový systém (dôchodky z II. piliera). Dôchodková prognóza s novými navrhovanými informáciami by mala byť koncipovaná tak, aby dokázala poistencovi sprostredkovať informáciu o tom, aký dodatočný príjem môže očakávať k dôchodku z I. piliera, resp. II. piliera, a to na základe stavu jeho aktuálneho dobrovoľného sporenia na dôchodok. V prípade mladších poistencov v čase zasielania dôchodkovej prognózy budú tieto údaje len orientačné, môžu však slúžiť na to, aby poistenec prijal vlastné (aktívne) informované rozhodnutie, ktoré by mohlo riziko jeho finančnej deprivácie v starobe znížiť.

K bodu 7, 17 a 18

Navrhuje sa doplniť nová možnosť získavania kontaktných údajov poistencov na účely zasielania dôchodkovej prognózy Sociálnou poisťovňou. Nakoľko dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť a poskytovateľ celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu prognózy príslušných dôchodkov svojim klientom už istú dobu zasielajú, pričom je predpoklad, že značná časť z nich už svojim správcom za uvedeným účelom svoje kontaktné údaje (adresy elektronickej pošty) aj poskytla, navrhuje sa využiť tieto údaje aj pri zasielaní komplexného dokumentu Sociálnou poisťovňou.

Týmto spôsobom (uložením povinnosti predmetným správcom údaje Sociálnej poisťovni poskytnúť) by bolo možné získať elektronický kontakt na veľkú časť z cieľovej skupiny poistencov, a to pred zaslaním dôchodkovej prognózy v roku 2026 od dôchodkových správcovských spoločností, resp. od roku 2028 aj od doplnkových dôchodkových spoločností a poskytovateľov celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (novelizačné body 17 a 18).

V nadväznosti na uvedené sa javí vhodné upraviť aj postup pri samotnom zasielaní dôchodkovej prognózy (novelizačný bod 7), kde sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa, ak nedisponuje žiadosťou poistenca o sprístupnenie dokumentu výlučne cez elektronický účet poistenca, následne dokument zaslala na adresu elektronickej pošty získanú od správcu jeho dobrovoľných úspor na dôchodok, alebo na adresu elektronickej pošty, ktorú jej poistenec na tento účel oznámil. Sociálna poisťovňa teda bude zasielať dôchodkovú prognózu listinne poštou iba v prípade, ak doručenie nevie zrealizovať vyššie uvedenou cestou. Takýto spôsob sa javí optimálny aj z pohľadu dosiahnutia úspory nákladov, ktoré by musela vynaložiť pri fyzickej distribúcii dôchodkovej prognózy (tlač dokumentov, poštovné a pod.).

Okrem vyššie uvedeného sa navrhuje doplniť § 233 ods. 18 s účinnosťou od roku 2028 aj o povinnosti správcu dôchodkových úspor zasielať prognózy o jeho klientoch Sociálnej poisťovni. V kontexte celého návrhu sa to v prípade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovateľa celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu bude týkať iba základnej prognózy v základnom scenári (novelizačný bod 18).

K bodu 8 a 12

Cieľom dôchodkovej prognózy je, aby poistenec dostal komplexné informácie o jeho budúcich dôchodkových nárokoch, t. j. aby boli zahrnuté všetky piliere dôchodkového zabezpečenia. Z dôvodu množstva poskytovaných informácií je však dôležité, aby dokument zostal prehľadný, zrozumiteľný a pre prijímateľa pochopiteľný, preto sa navrhuje sa, aby súčasťou dôchodkovej prognózy bola iba základná prognóza doplnkového starobného dôchodku a dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, a to pre základný (optimálny, resp. najpravdepodobnejší) scenár. Doplnkové dôchodkové sporenie prešlo od svojho vzniku (v roku 1996 ako doplnkové dôchodkové poistenie) viacerými zmenami v oblasti vecného rozsahu. Aktuálne môžeme v súvislosti s dôchodkami, resp. dávkami hovoriť o nasledovných typoch a formách – doplnkový starobný dôchodok (doživotný alebo dočasný), doplnkový výsluhový dôchodok (doživotný alebo dočasný), jednorazové vyrovnanie a predčasný výber. Ak účastník doplnkového dôchodkového sporenia uzatvoril zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení pred rokom 2014 má nárok aj na dávku odstupné. Z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu môže jeho poskytovateľ ponúkať dávky ako dôchodok (doživotný alebo dočasný), programový výber, jednorazové vyrovnanie a rovnako aj predčasný výber.

Doplnkové dôchodkové spoločnosti majú ustanovené pravidlá na určenie prognóz dôchodkových dávok v opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 411/2019 Z. z., ktorým sa ustanovujú vzory výpisov z osobného účtu a výkazov v doplnkovom dôchodkovom sporení v znení opatrenia č. 353/2023 Z. z., naopak pravidlá pre

poskytovateľov celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu ustanovuje DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/473 z 18. decembra 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa bližšie určujú požiadavky na informačné dokumenty, náklady a poplatky zahrnuté do cenového stropu a techniky zmierňovania rizík pre celoeurópsky osobný dôchodkový produkt.

Spoločným menovateľom pre obe schémy sú však základné podmienky nároku na dôchodok, resp. dávku, a to vznik nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. alebo dovŕšenie veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa uvedeného zákona. Napriek tomu, že účastníci, ktorí uzatvorili účastnícku zmluvu pred rokom 2014 a poberatelia doplnkového výsluhového dôchodku môžu na základe ich dávkového plánu, resp. zákona, začať poberať doplnkový starobný (výsluhový) dôchodok aj skôr ako dovŕšením dôchodkového veku (veky sa rôznia, najčastejšie 50 alebo 55 rokov), navrhuje sa, aby v dôchodkovej prognóze boli zahrnuté výlučne prognózy s horizontom sporenia k dovŕšeniu dôchodkového veku. Dosiahne sa tým aj obsahová jednotnosť dokumentu (základná prognóza dôchodku z I. piliera a II. piliera sa vyhotovuje k predpokladanému dôchodkovému veku poistenca). Doplnkové dôchodkové spoločnosti navyše aktuálne takéto prognózy všetkým účastníkom, vrátane účastníkov s dávkovým plánom a možnosťou skoršieho exitu zo schémy už vyhotovujú, z tohto pohľadu teda nejde o novú prognózu, pričom táto informácia je v tomto dokumente (výpise z osobného účtu účastníka doplnkového dôchodkového sporenia) prioritizovaná.

Z dôvodu potreby zachovania jednoduchosti, prehľadnosti a zrozumiteľnosti dôchodkovej prognózy sa zároveň navrhuje umožniť Sociálnej poisťovni nároky z dobrovoľných schém kumulovať a potenciálne uvádzať prognózu doplnkového starobného dôchodku, resp. dávky celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (dočasný dôchodok alebo programový výber) ako jedno číslo, resp. kumulatívne za sektor doplnkového dôchodkového sporenia a osobitne za celoeurópsky osobný dôchodkový produkt. Navrhuje sa, aby podrobnosti o spôsobe potenciálnej kumulácie prognóz (novelizačný bod 12) určilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vo všeobecne záväznom právnom predpise (vyhláške).

Podrobné individualizované prognózy vo forme výpisu z osobného dôchodkového účtu a výkazu predpokladaných dôchodkových dávok a výkazu dávok celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu budú účastníci a sporitelia dostávať aj naďalej každoročne priamo od svojich poskytovateľov.

K bodu 9 a 10

K bodu 11

Z dôvodu zachovania prehľadnosti, ale najmä pravdivosti údajov v dôchodkovej prognóze a s cieľom neposkytovať informácie, ktoré by mohli byť zavádzajúce, sa nenavrhuje zostavovanie a zasielanie informácie o alternatívnej prognóze vychádzajúcej z možnej účasti poistenca na doplnkovom dôchodkovom sporení, resp. v celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte. Navyše, vyhotovenie individualizovanej prognózy Sociálnou poisťovňou (obdobne ako v II. pilieri) pre vstup do dobrovoľnej schémy je limitované skutočnosťou, že u týchto produktov nie je taká silná korelácia s výškou príjmu účastníka,

resp. sporiteľa, je ťažké odhadnúť potenciál prispievania zamestnávateľom a výšku takéhoto príspevku, v týchto formách sporenia sa vyskytujú výpadky v sporení aj v obdobiach kedy nezaznamenávame výpadok v zamestnaní a pod. Takáto prognóza by preto mohla byť zavádzajúca a aj jej motivačný charakter by bol diskutabilný. Javí sa ako vhodnejšie poistenca upozorniť na možnosť budovania dodatočného zdroja príjmu na dôchodku aj mimo základného dôchodkového zabezpečenia.

Preto sa navrhuje, aby dôchodková prognóza obsahovala vhodne zostavenú informáciu o možnosti dobrovoľného sporenia na dôchodok. Keďže podrobnosti o obsahu dôchodkovej prognózy sa určujú všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláška), ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, obsah tejto informácie bude formulovaný až následne, tak aby vhodne dopĺňal celý dokument.

K bodu 14

Vypustenie povinnosti zamestnávateľa je navrhnuté v záujme znižovania administratívnej záťaže pre zamestnávateľov a zlepšovania podnikateľského prostredia. Povinnosť zamestnávateľov informovať zamestnancov formou SMS alebo iným elektronickým spôsobom o ich zverejnení v registri dlžníkov Sociálnej poisťovne vytvára pre podnikateľské subjekty dodatočnú administratívnu a finančnú záťaž a navyše na strane zamestnancov nepredstavuje adekvátny prínos. Vypustením tejto povinnosti sa dosiahne zjednodušenie administratívnych procesov. Zrušenie tejto povinnosti je zároveň jedným z viac ako 300 opatrení, ktorých premietnutie do aplikačnej praxe je priamo naviazané na splnenie míľnika komponentu 14 Plánu obnovy a odolnosti Slovenska.

K bodu 19

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia, na základe ktorého Sociálna poisťovňa zasiela dôchodkovú prognózu prvý krát.

K bodu 20

Plná elektronizácia údajov, ktoré boli zamestnávateľmi predkladané na ELDP sa navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2026 a bude realizovaná za obdobie po 31. decembri 2025. Je preto nevyhnutné zabezpečiť doplnenie údajov chýbajúcich za obdobie pred 1. januárom 2026. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby zamestnávateľ jednorazovo predložil evidenciu na účely dôchodkového poistenia za obdobie pred 1. januárom 2026 v zákonom určenej lehote na formulároch, na ktorých ich predkladal pred týmto dátumom. Zamestnávateľom preto vzniká povinnosť predložiť ELDP za obdobie pred 1. januárom 2026, a to za všetkých svojich zamestnancov, ktorých zamestnanie trvá aj po 31. decembri 2025.

Táto povinnosť sa zamestnávateľom ukladá predovšetkým z dôvodu, že Sociálna poisťovňa vo svojich informačných systémoch neeviduje všetky údaje potrebné na rozhodnutie o nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Ide o údaje o období poberania náhrady príjmu z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu a sumu tejto náhrady. Údaje o dobe poskytovania nemocenského, o dobe poskytovania ošetrovného, o dobe poskytovania materského a o dobe poskytovania vyrovnávacej dávky kompletne eviduje Sociálna poisťovňa výlučne v elektronickej forme len od roku 2009. Údaje o starostlivosti rodiča o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb eviduje v informačnom systéme až od januára 2014.

Aj keď navrhované opatrenie vyvolá jednorazovo zvýšené finančné náklady, je dôvodný predpoklad, že navrhované opatrenie v budúcnosti zníži finančné náklady zamestnávateľa, nakoľko po predložení ELDP za všetkých zamestnancov podľa prechodného ustanovenia, bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnanec skončil alebo neskončil právny vzťah

k zamestnávateľovi, nebude musieť zamestnávateľ udržiavať informačné systémy s údajmi a funkcionalitou potrebnou výlučne na ich vyhotovenie. Uvedené opatrenie bude mať prínos aj pre žiadateľa o dôchodok v tom, že za obdobie pred 1. januárom 2026 bude mať Sociálna poisťovňa konsolidované údaje potrebné na účely dôchodkového poistenia, t. j. na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie jeho sumy.

K čl. II a III

Navrhuje sa posunúť začiatok novej výplatnej fázy v starobnom dôchodkovom sporení na rok 2029. Nová výplatná fáza mala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 399/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pôvodne nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024.

V prvom polroku 2023 sa však v pléne Národnej rady Slovenskej republiky nepodarilo presadiť potrebné vecné a legislatívno-technické zmeny, ktoré boli nevyhnutné na dosiahnutie vykonateľnosti príslušných ustanovení v horizonte pôvodne navrhovanej účinnosti od roku 2024.

Z uvedených dôvodov a pri zohľadnení skutočnosti, že potrebné procesy nebolo možné zrealizovať tak, aby mali dotknuté subjekty aj dostatočnú lehotu na implementáciu novej regulácie, bola postupne dvoma novelami (zákonom č. 210/2023 Z. z, a následne zákonom č. 87/2024 Z. z.) účinnosť dotknutých ustanovení posunutá najskôr na 1. január 2025 a potom na 1. január 2026.

Nakoľko rezort práce, podľa vlastných vyjadrení, analyzuje celý dôchodkový systém, pričom potrebný časový rámec pre tieto analýzy nie je možné odhadnúť, navrhuje sa posun nábehu novej výplatnej fázy o ďalšie tri kalendárne roky, t. zn. z roku 2026 na rok 2029.

K čl. IV

Zrušenie povinnosti zamestnávateľov písomne alebo elektronickou poštou alebo krátkou textovou správou (SMS) oznámiť svojim zamestnancom, že zamestnávateľ bol zverejnený v zozname dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou sa navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2025. Ide o jedno z opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia k prijatiu ktorých sa zaviazala vláda Slovenskej republiky svojím uznesením, pričom k uvedenému dátumu majú nadobudnúť účinnosť opatrenia v súvislosti s naplnením míľnika komponentu 14 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Po zrušení povinnosti zamestnávateľa predkladať Sociálnej poisťovni ELDP bude nevyhnutné získať potrebné údaje inými spôsobmi a následne ich spracovať na potreby dôchodkového poistenia. Uvedené si žiada úpravu informačných systémov Sociálnej poisťovne, ako aj zamestnávateľov, preto je potrebná dostatočne dlhá legisvakačná doba, aby zamestnávatelia a Sociálna poisťovňa mali dostatok času na prípravu svojich informačných systémov. Na základe vyššie uvedených skutočností sa navrhuje dátum účinnosti legislatívnej úpravy stanoviť najskôr na 1. január 2026.

Z dôvodu zabezpečenia dostatočnej legisvakancie pre dotknuté subjekty (Sociálna poisťovňa, doplnkové dôchodkové spoločnosti, poskytovatelia celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu) na prípravu najmä informačných systémov, ale aj ostatných procesných činností (vnútorné postupy činnosti, metodika, kontrolné procesy a pod.), sa navrhuje, aby príslušné ustanovenia týkajúce sa prognóz doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia a prognóz dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu nadobudli účinnosť najskôr v roku 2028.