DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Čellár.

Cieľom návrhu zákona je zvýšenie vekovej hranice pre výkon notárskeho úradu zo súčasných 67 na 70 rokov veku notára.

Súčasné znenie § 14 ods. 1 písm. d) bolo do Notárskeho poriadku zapracované jeho novelou, zákonom č. 366/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2014. Išlo o pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, pričom dôvodová správa porovnávala tú skutočnosť, že iné právnické profesie - sudcovia a prokurátori, majú tiež zákonom stanovený vekový limit, kedy im končí po dosiahnutí určitého veku výkon funkcie. Nezohľadňovalo sa však to, že v prípade sudcov a prokurátorov ide o právnické profesie upravené v Ústave Slovenskej republiky, že ide o zamestnancov štátu, ktorí majú osobitné hmotné a sociálne zabezpečenie. Naopak, Ústava SR sa o notároch nezmieňuje, ide o výkon slobodného povolania, ktorého výkon po ekonomickej báze vykonávajú notári ako SZČO. Z právnických povolaní sa z tohto pohľadu notárom viac podobajú súdni exekútori a advokáti, ktorým do dnes nebol v zákonoch upravujúcich ich postavenie zavedený vekový limit, na základe ktorého by po dosiahnutí určitého veku mali ukončiť výkon svojho povolania.

Je potrebné taktiež povedať, že v rámci krajín Európskej únie patrili notári medzi posledných, ktorí nemali v zákone upravený vekový limit na ukončenia výkonu funkcie. Z nám najbližších štátov ohľadom tejto právnej úpravy je stanovený vekový limit 70 rokov v Českej republike, v Rakúsku aj v Maďarsku.

Považujeme preto za vhodné upraviť vekový limit, kedy môže notár vykonávať notársky úrad na 70 rokov.

Návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie a nevyvoláva sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.