(2) Tento zákon sa nevzťahuje na banské dráhy, priemyselné dráhy v súkromnom vlastníctve slúžiace pre nákladnú dopravu vlastníka dráhy, lunaparkové dráhy, lanové vleky, dočasné prenosné dráhy a na visuté lanové dopravníky.

Dráhy

§ 2

Druhy dráh

(1) Dráhami sú koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a lanové dráhy.

(2) Koľajovými dráhami sú železničné dráhy, električkové dráhy a špeciálne dráhy.

(3) Železničnými dráhami sú železničné trate a vlečky.

(4) Železničné trate tvoria dopravnú cestu železničným vozidlám na účely železničnej dopravy. Železničné trate sa podľa účelu, významu a vybavenia členia na hlavné a vedľajšie. Hlavné železničné trate z hľadiska dopravného významu slúžia na medzinárodnú dopravu a na zabezpečenie celoštátnej dopravnej obslužnosti. Vedľajšie železničné trate slúžia na zabezpečenie regionálnej dopravnej obslužnosti a na mestské a prímestské dopravné služby.

(5) Vlečkou je železničná dráha priamo alebo prostredníctvom inej vlečky zaústená do železničnej trate; používa sa na pohyb železničných vozidiel na účely nakládky, prekládky a vykládky tovaru v podnikoch, skladoch, prístavoch a v termináloch alebo na iné účely.

(6) Špeciálnou dráhou je koľajová dráha na mestskú a prímestskú verejnú osobnú dopravu,

najmä metro a mestské a prímestské rýchlodráhy, ako aj železničná dráha nezaústená do železničnej

trate, ktorá slúži len miestnym alebo turistickým potrebám, najmä miestne úzkorozchodné dráhy.

(6) Špeciálnou dráhou je koľajová dráha funkčne oddelená od železničného systému, ktorou je metro, lokálna dráha a turisticko-hospodárska dráha.

(7) Metrom je špeciálna dráha určená najmä na mestskú verejnú osobnú dopravu oddelená od iných druhov dopravy.

(8) Lokálnou dráhou je špeciálna dráha, ktorá slúži na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia s možnosťou jej turistického využitia.

(9) Turisticko - hospodárskou dráhou je špeciálna dráha určená na zabezpečenie turistického, kultúrneho a iného spoločenského účelu. Turisticko – hospodárska dráha neslúži na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia.

(7) (10) Železničné trate, stanice, terminály a všetky druhy pevných zariadení, ktoré sú potrebné

na zaistenie bezpečnej a nepretržitej prevádzky železníc, tvoria železničnú sieť.

Obvod dráhy

§ 3

(1) Obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenie dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej. V pochybnostiach o tom, ktoré pozemky patria do obvodu dráhy, rozhodne špeciálny stavebný úrad na návrh prevádzkovateľa dráhy.

(2) Obvod dráhy zriaďuje špeciálny stavebný úrad v stavebnom povolení alebo stavebný úrad vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Obvod dráhy vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia alebo

vyvlastňovacieho rozhodnutia.

(3) Obvod dráhy je vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok. Ak z rozhodnutia podľa odseku 2 nevyplýva inak, obvod dráhy je tri metre

a) od vonkajšieho okraja telesa železničnej dráhy a stavieb, konštrukcií a pevných zariadení, ktoré sú jej súčasťou, ak ide o železničnú dráhu,

b) od osi krajnej koľaje električkovej dráhy, od osi krajnej koľaje špeciálnej dráhy, od krajného nosného lana alebo dopravného lana lanovej dráhy alebo od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia, najmenej však 1,5 metra od vonkajšieho okraja súčasti dráhy; to neplatí, ak ide o električkovú dráhu, alebo trolejbusovú dráhu alebo špeciálnu dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii (ďalej

len "cestná komunikácia"). pozemnej komunikácii.

(4) Obvod dráhy zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.

§ 4

(1) V obvode dráhy je zakázané

a) vysádzať stromy a kry,

b) bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy a bez povolenia špeciálneho stavebného úradu umiestňovať stavby, reklamné, propagačné a informačné zariadenia, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe.

(2) V obvode dráhy nemožno vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu na dráhe; činnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe možno vykonávať len so súhlasom prevádzkovateľa dráhy. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozovali dráhu alebo dopravu na dráhe, a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky.

(3) Prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod dráhy a priechodný prierez dráhy v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe, a predchádzať ohrozeniam prevádzky dráhy. Na tento účel je prevádzkovateľ dráhy oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti v obvode dráhy, aby okliesnil alebo odstránil v nevyhnutnom rozsahu prekážajúce stromy a kry a odstránil spadnuté stromy, kamene a predmety, ktoré sú ohrozením prevádzky dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ohrozením bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti neuposlúchne výzvu prevádzkovateľa dráhy a hrozí bezprostredné nebezpečenstvo pre prevádzku dráhy alebo pre dopravu na dráhe, prevádzkovateľ dráhy je oprávnený sám vykonať tieto činnosti v nevyhnutnom rozsahu po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.

(4) Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.

(5) Bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy nemôžu vstupovať osoby na dráhu a v obvode dráhy na miesta, ktoré nie sú prístupné verejnosti. Bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy možno vstupovať do obvodu dráhy len

a) na prechod dráhy v mieste úrovňového križovania dráhy s cestnou pozemnou komunikáciou,

b) na osobných nástupištiach, na prístupových cestách k nim a na iných miestach určených na pohyb cestujúcich,

c) na nakladacích rampách a na prístupových cestách k nim a na iných miestach určených pre nakládku, prekládku a vykládku tovaru,

d) po verejne prístupných účelových komunikáciách v obvode dráhy zriadených prevádzkovateľom dráhy alebo so súhlasom prevádzkovateľa dráhy.

(6) Osoby podľa odseku 5 sú povinné pohybovať sa a správať sa v obvode dráhy podľa pravidiel určených prevádzkovateľom dráhy, najmä rešpektovať zákazy a príkazy na označeniach priestorov a na výveskách a uposlúchnuť pokyny oprávnených zamestnancov prevádzkovateľa dráhy.

(7) Dohľad nad verejným poriadkom, ochranu základných práv a slobôd, ochranu života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy a v staniciach a ich majetku vykonáva Policajný zbor alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy alebo dopravcom.

Ochranné pásmo dráhy

§ 5

(1) Ochranné pásmo dráhy je priestor po oboch stranách obvodu dráhy vymedzený zvislými plochami vedenými v určenej vzdialenosti od hranice obvodu dráhy; zriaďuje sa na ochranu dráhy, jej prevádzky a dopravy na nej.

(2) Ochranné pásmo novej dráhy vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Ochranné pásmo zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.

(3) Ak stavebné povolenie neurčuje inak, hranica ochranného pásma dráhy je

a) pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od vonkajšej hranice obvodu dráhy,

b) pre ostatné koľajové dráhy a pre pozemnú lanovú dráhu 15 metrov od osi krajnej koľaje,

c) pre visutú lanovú dráhu 15 metrov od nosného alebo dopravného lana,

d) pre trolejbusovú dráhu 10 metrov od krajného vodiča trakčného trolejového vedenia.

(4) Ak dráha vedie po cestnej pozemnej komunikácii alebo v uzavretom priestore

prevádzkovateľa dráhy, ochranné pásmo dráhy sa nezriaďuje.

§ 6

(1) V ochrannom pásme dráhy je zakázané bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy a bez záväzného stanoviska špeciálneho stavebného úradu

a) umiestňovať stavby, konštrukcie, vzdušné vedenia a svetelné zariadenia, ktoré by boli zameniteľné so svetelnými signalizačnými zariadeniami slúžiacimi na chod a bezpečnosť dopravy na dráhe, alebo by mohli oslniť vodiča koľajového vozidla,

b) umiestňovať elektromagnetické zariadenia, ktoré by rušili alebo inak ovplyvňovali trolejové vedenia, ich napájanie, zariadenia na premenu, prívod a rozdelenie elektrického prúdu alebo zabezpečovacie, signalizačné, oznamovacie alebo spojové zariadenia dráhy alebo zariadenia trakčných vozidiel,

c) umiestňovať predmety, ktorých farebné plochy sú zameniteľné s označeniami používanými v doprave na dráhach,

d) uskladňovať horľaviny a výbušniny a zriaďovať skládky, ktoré by mohli poškodiť dráhu alebo jej súčasť alebo ohroziť bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe,

e) vykonávať činnosti, ktoré by mohli poškodiť dráhu alebo jej súčasť, alebo ohroziť bezpečnosť a

plynulosť dopravy na dráhe, najmä uskutočňovať terénne úpravy, zemné práce, trhacie práce a činnosti vykonávané banským spôsobom.

(2) Vlastníci a užívatelia nehnuteľností a správcovia vodných tokov a odkrytých podzemných vôd v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich, skládky, stavby, mostné piliere a iné konštrukcie a vzdušné vedenia v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre možno v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy.

(3) Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody v ochrannom pásme, aby v určenej lehote odstránil stromy a kry, naplaveniny na mostných pilieroch dráhy alebo znefunkčnil zariadenie podľa odseku 1 písm. a) a b), odstránil skládky, stavby a iné konštrukcie podľa odseku 1 písm. c) a d) a bezodkladne upustil od činnosti podľa odseku 1 písm. e).

(4) Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti alebo správca vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody v určenej lehote neuposlúchne výzvu podľa odseku 3, špeciálny stavebný úrad na podnet prevádzkovateľa dráhy uloží ich vlastníkovi alebo užívateľovi povinnosť v určenej lehote odstrániť ich alebo znefunkčniť alebo zakázať činnosti podľa odseku 1 písm. e).

(5) Po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody sú poverení zamestnanci prevádzkovateľa dráhy oprávnení vstupovať na nehnuteľnosť v ochrannom pásme dráhy z dôvodu údržby a opravy dráhy a jej súčastí a stavieb, ktoré slúžia dráhe alebo doprave na dráhe, s nimi aj iné osoby nevyhnutne potrebné na vykonanie potrebných činností. Oprávnenie na vstup majú aj osoby, ktoré vykonávajú záchrannú akciu alebo odstraňujú následky nehody alebo mimoriadnej udalosti, vykonávajú ich vyšetrovanie alebo štátny dozor. Ak je nevyhnutné vykonať okamžite záchrannú akciu a odstrániť následky nehody alebo mimoriadnej udalosti a nemožno vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody upovedomiť vopred, treba ho upovedomiť bezodkladne. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti a správca vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody je povinný na tento účel strpieť vstup týchto osôb na nehnuteľnosť.

(6) Ak je bezprostredne ohrozená prevádzka dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ak je ohrozená bezpečnosť dopravy na dráhe, poverení zamestnanci prevádzkovateľa dráhy sú po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody oprávnení vstúpiť na nehnuteľnosť a vykonať nevyhnutné úpravy stromov a krov, znefunkčniť zariadenia a iné konštrukcie, alebo odstrániť skládky, naplaveniny na mostných pilieroch, stavby na náklady vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti a správca vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody je povinný tieto úpravy strpieť a vzniknuté náklady uhradiť.

(7) Zamestnanci prevádzkovateľa dráhy a ostatné osoby, ktoré vstupujú na nehnuteľnosť v ochrannom pásme podľa odsekov 5 a 6, sú povinní počínať si tak, aby nespôsobili škodu neprimeranú vykonanej činnosti a aby neobmedzili vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti nad mieru primeranú vykonanej činnosti.

§ 6a

(1) Ak vlastník stavby železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve, ktorá slúži prevádzke dráhy, nie je vlastníkom pozemku pod týmito stavbami, má vlastník týchto stavieb k pozemku pod nimi právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je jeho užívanie, výkon správy, údržby, opráv a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených a na zabezpečenie prístupu k nim.

(2) Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podľa odseku 1 podá vlastník stavby železničnej dráhy alebo jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy.

(3) Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia stavieb

podľa odseku 1 v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu stanovenú znaleckým posudkom za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.

Výstavba dráh

§ 7

Stavebno-technické požiadavky na stavbu dráh a ich súčastí

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na navrhovanie, projektovanie a uskutočňovanie stavieb dráh a ich súčastí sa vzťahujú základné požiadavky na stavby a všeobecné technické požiadavky na navrhovanie a uskutočňovanie stavieb podľa stavebných predpisov. 1)

(2) Stavebno-technické požiadavky stavieb železničných dráh a špeciálnych dráh sa vzťahujú na

a) priestorové usporiadanie dráhy,

b) zaťaženie koľají,

c) geometrické usporiadanie koľají,

d) tvar, rozmery a šírkové usporiadanie železničného spodku,

e) zaťažiteľnosť a priechodnosť stavieb a zariadení železničného spodku,

f) spôsoby zabezpečenia a parametre križovaní s cestnými pozemnými komunikáciami,

g) konštrukciu a parametre železničného zvršku,

h) označenie železničnej trate alebo trate špeciálnej dráhy,

i) vybavenie staníc a zastávok,

j) konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí železničnej dráhy.

(3) Stavebno-technické požiadavky stavieb električkových dráh sa vzťahujú na

a) priestorové usporiadanie dráhy,

b) geometrické usporiadanie koľají,

c) tvar, rozmery a šírkové usporiadanie spodku električkovej trate,

d) konštrukciu a parametre električkového zvršku,

e) označenie električkovej trate,

f) vybavenie konečných a nácestných zastávok,

g) konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí električkovej dráhy.

(4) Stavebno-technické požiadavky stavieb trolejbusových dráh sa vzťahujú na

a) umiestnenie trolejbusovej dráhy na cestnej pozemnej komunikácii,

b) zaťaženie cestnej pozemnej komunikácie trolejbusom,

c) pozdĺžny sklon trolejbusovej dráhy,

d) vybavenie konečných a nácestných zastávok,

e) konštrukciu, polohu a parametre trolejového vedenia,

f) konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí trolejbusovej dráhy.

(5) Stavebno-technické požiadavky stavieb lanových dráh sa vzťahujú na

a) priestorové usporiadanie dráhy,

b) dopravnú rýchlosť a časový interval medzi dráhovými vozidlami,

c) konštrukciu a parametre poháňacieho zariadenia a jeho bŕzd,

d) konštrukciu a parametre zariadenia na nesenie a vedenie lán a dráhových vozidiel,

e) konštrukciu a parametre lanových kotúčov a napínacieho zariadenia lana,

f) vybavenie nástupných a výstupných staníc,

g) konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí lanovej dráhy,

h) zariadenie na prevádzku v noci,

i) vyhotovenie a parametre elektrického zariadenia lanovej dráhy a zariadenia na ochranu pred účinkami atmosférickej elektriny.

§ 8

Stavba dráhy

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na umiestňovanie stavieb dráh a ich súčastí a stavieb v ochrannom pásme dráh, na povoľovanie a ohlasovanie stavieb, ich zmien pred dokončením a zmien dokončenej stavby a na ich kolaudáciu sa vzťahujú stavebné predpisy. 2)

(2) Pri stavbe dráhy alebo pri jej zmene je stavebník povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka dotknutej stavby len úpravy priamo vyvolané stavbou dráhy, a to na úrovni technického riešenia v čase vyvolanej úpravy. Vlastník dotknutej stavby je povinný bezodkladne po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavbu prevziať inak je povinný stavebníkovi uhradiť náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie stavby až do jej prevzatia.

(3) Pri stavbe novej vlečky zaústenej do železničnej trate je stavebník vlečky povinný na vlastné náklady vybudovať odbočnú výhybku a trvalo ju na vlastné náklady prevádzkovať a udržiavať. Ak ide o stavbu novej vlečky zaústenej do existujúcej vlečky, stavebník novej vlečky je povinný na vlastné náklady vybudovať odbočnú výhybku a na vlastné náklady ju trvalo prevádzkovať a udržiavať.

(4) V konaniach o umiestnenie stavby, o povolenie stavby a o povolenie činností v ochrannom pásme dráhy, ktoré neslúžia prevádzke dráhy ani doprave na dráhe, má vlastník dráhy alebo ním splnomocnený prevádzkovateľ dráhy postavenie účastníka konania. 3)

(5) Súčasťou kolaudácie stavby dráhy a jej súčastí je technicko-bezpečnostná skúška stavby.

§ 9

Technicko-bezpečnostná skúška stavby

(1) Technicko-bezpečnostná skúška stavby je súbor úkonov a činností, ktorými sa v rámci kolaudačného konania overuje, či dráha, jej samostatná časť alebo niektorá súčasť dráhy vyhovuje overenej projektovej dokumentácii a podmienkam stavebného povolenia, či je funkčná, či zaručuje bezpečné a trvalé prevádzkovanie dráhy a bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe.

(2) Ak ide o mosty, tunely a iné obdobné inžinierske stavby, ktoré sú súčasťou dráhy, nahrádza technicko-bezpečnostnú skúšku stavby hlavná prehliadka. Obsahom hlavnej prehliadky je overenie, či skutočné rozmery, použité stavebné výrobky, montáž a parametre konštrukcie inžinierskej stavby sú v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a s podmienkami stavebného povolenia.

(3) Súčasťou hlavnej prehliadky mosta je aj zaťažovacia skúška. Účelom zaťažovacej skúšky je overenie statickej funkcie a dynamickej funkcie skúšanej mostnej konštrukcie skúšobným zaťažením. Postup a podmienky vykonávania hlavnej prehliadky a zaťažovacej skúšky upravujú technické normy alebo iné technické špecifikácie.

(4) Technicko-bezpečnostnú skúšku stavby vo vzťahu k určeným technickým zariadeniam nahrádza overenie podľa § 16 ods. 3.

(5) Overenia podľa odsekov 2 až 4, záväzné stanoviská dotknutých orgánov, povolenia a schválenia na prevádzku sú podkladom na kolaudáciu stavby dráhy a jej súčastí.

(6) Náklady technicko-bezpečnostnej skúšky stavby a overovaní podľa odsekov 2 až 4 znáša zhotoviteľ stavby, ktorý aj zabezpečí účasť odborného technického personálu potrebného na jej uskutočnenie a poskytne potrebné technické prostriedky.

§ 10

Skúšobná prevádzka stavby

(1) Skúšobnou prevádzkou stavby sa overuje funkčnosť dráhy a tie parametre dráhy a jej súčastí, ktoré nie je možné overiť technicko-bezpečnostnou skúškou stavby.

(2) Rozsah a podmienky skúšobnej prevádzky stavby určí špeciálny stavebný úrad v rozhodnutí o dočasnom užívaní stavby, 4) najmä určí

a) požiadavky na zaistenie bezpečného prevádzkovania dráhy a bezpečnej a plynulej dopravy na dráhe,

b) trvanie skúšobnej prevádzky,

c) spôsob monitorovania skúšobnej prevádzky,

d) rozsah zaznamenávaných a vyhodnocovaných údajov.

(3) Špeciálny stavebný úrad určí dĺžku skúšobnej prevádzky podľa druhu dráhy a spôsobu jej prevádzkovania, podľa rozsahu stavby a podľa charakteru dopravy na dráhe, najdlhšie však na 12 mesiacov.

§ 10a

Výkup nehnuteľností

Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní4a) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu na uzavretie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý.

§ 11

Vyvlastňovanie pozemkov a stavieb

(1) Na účely uskutočnenia stavby dráhy a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčastiam a

na účely zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, možno potrebné pozemky a stavby vyvlastniť alebo zriadiť k nim vecné bremeno.

(2) Podmienky vyvlastnenia a vyvlastňovacie konanie upravuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní. 5)

§ 12

Zrušenie dráhy

(1) Dráhu, ktorá slúži verejnej osobnej doprave, možno zrušiť len z dôvodu zániku potreby dopravnej obslužnosti územia a ekonomickej neefektívnosti jej prevádzky.

(2) Rozhodnúť o zrušení dráhy môže správny orgán len na návrh vlastníka dráhy alebo na návrh ním povereného prevádzkovateľa dráhy so súhlasom vlastníka dráhy. Ak ide o železničnú dráhu, do ktorej sú zaústené ďalšie železničné dráhy, je potrebný aj súhlas vlastníkov týchto dráh.

(3) Rozhodnutie o zrušení dráhy je podkladom na konanie špeciálneho stavebného úradu o odstránenie stavby dráhy a jej súčastí podľa stavebných predpisov.

(4) Ak dôjde po zrušení dráhy aj k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu telesa dráhy a súčastí dráhy a pre vlastníka dráhy sú zostávajúce nehnuteľnosti prebytočné, ponúkne ich do nájmu alebo na predaj.

Styk dráh

§ 13

Druhy styku dráh

(1) Stykom dráh je prepojenie dráh, ktoré umožňuje plynulý prechod dráhových vozidiel z jednej dráhy na druhú. Stykom dráh je súbeh dráh, zaústenie jednej dráhy do druhej a križovanie dráh.

(2) Hranica stýkajúcich sa dráh rôznych prevádzkovateľov musí byť presne vymedzená a viditeľne označená. Technické riešenie a práva a povinnosti zabezpečenia styku dráh dohodnú ich prevádzkovatelia zmluvou.

§ 14

Križovanie dráh s cestnými pozemnými komunikáciami

(1) Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť od 161 km/h ako mimoúrovňové. Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť od 121 km/h do 160 km/h spravidla mimo úrovne koľaje. Výnimku povoľuje cestný správny orgán podľa osobitného predpisu.6) Špeciálny stavebný úrad na základe tejto výnimky určí v stavebnom povolení podmienky jeho zhotovenia.

(2) Pri modernizácii existujúcich železničných tratí pre traťovú rýchlosť od 121 km/h alebo pri modernizácii križujúcich pozemných komunikácií stavebník existujúce úrovňové križovanie spravidla prestavia na mimoúrovňové križovanie alebo ho zruší. Na ponechanie existujúceho úrovňového križovania podľa prvej vety je potrebný súhlas ministerstva Ministerstva dopravy Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo").

(3) Dočasné úrovňové križovanie železničnej trate s pozemnou komunikáciou je možné zriadiť v špecifických prípadoch, najmä na účel prejazdu vozidiel pri modernizácii, obnove alebo údržbe trate alebo na odstránenie následkov prírodnej katastrofy alebo nehody so súhlasom ministerstva. Na zriadenie dočasného úrovňového križovania dráhy s pozemnou komunikáciou v rámci vnútropodnikových areálov súhlas ministerstva nie je potrebný.

(3) (4) Križovanie dráh s cestnými pozemnými komunikáciami zriaďuje, rozširuje a zabezpečuje

ten, z koho podnetu k tomu dochádza.

(4) (5) Ak ide o úrovňové križovanie dráhy s cestnou pozemnou komunikáciou, na ktorom to

vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, špeciálny stavebný úrad na návrh bezpečnostného orgánu ( § 103) nariadi správcovi cestnej pozemnej komunikácie prestavbu križovania na mimoúrovňové alebo

prevádzkovateľovi dráhy vybaviť ho priecestným signalizačným zariadením dráhy.

(5) (6) Pri úrovňovom križovaní dráhy s cestnou pozemnou komunikáciou má prevádzka dráhy

prednosť pred cestnou premávkou. Úrovňové križovanie dráhy s cestnou pozemnou komunikáciou musí

byť označené podľa pravidiel pre dráhy a v súlade s pravidlami cestnej premávky. Za dopravné značky označujúce úrovňové križovanie dráhy s cestnou pozemnou komunikáciou zodpovedá prevádzkovateľ

dráhy. Za dopravné značky upozorňujúce užívateľa cestnej pozemnej komunikácie na úrovňové

križovanie dráhy zodpovedá správca komunikácie. Ak ide o hlavnú železničnú trať, musí byť úrovňové križovanie dráhy s cestnou pozemnou komunikáciou zo strany cestnej pozemnej komunikácie vybavené

aj priecestným signalizačným zariadením dráhy, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ dráhy.

(6) (7) Ak ide o električkovú dráhu alebo o trolejbusovú dráhu, ktorá používa cestnú

komunikáciu, úrovňový styk dráhy a cestnej komunikácie sa neoznačuje ani nezabezpečuje. Ak ide o spoločnú prevádzku električkovej dráhy alebo trolejbusovej dráhy a cestnej premávky, vzťahujú sa na ich prevádzku aj pravidlá cestnej premávky. 7)

§ 15

Križovanie dráh s vedeniami

(1) Križovanie dráh s energetickými, telekomunikačnými, vodovodnými, kanalizačnými a inými vedeniami, ktoré neslúžia prevádzke dráhy ani doprave na dráhe, sa musí navrhovať a zriaďovať tak, aby vedenia neovplyvňovali bezpečnú prevádzku dráhy ani bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe, najmä aby neovplyvňovali zabezpečovacie, spojové, záznamové a signalizačné zariadenia, trakčné napájacie vedenia a iné zariadenia energetického vybavenia dráhy ani prevádzkové energetické vybavenie trakčných vozidiel.

(2) Vedenia uvedené v odseku 1 možno pri križovaní s dráhou viesť popod teleso dráhy kolmo na smerové vedenie dráhy a pri súbežnom vedení v ochrannom pásme dráhy. Súbežné umiestnenie vedenia s dráhou v obvode dráhy je možné len na základe zmluvy vlastníka vedenia s vlastníkom dráhy alebo ním splnomocneným prevádzkovateľom dráhy o zriadení vecného bremena a o podmienkach údržby a opráv a po ohlásení špeciálnemu stavebnému úradu.

(3) Ak dôjde k funkčnej poruche alebo k havárii vedenia umiestneného v obvode dráhy, vlastník vedenia je povinný bezodkladne informovať prevádzkovateľa dráhy o rozsahu nevyhnutných prác a o čase nevyhnutnom na ich vykonanie. Vlastník vedenia je povinný postupovať podľa pokynov prevádzkovateľa dráhy tak, aby prevádzka dráhy a doprava na dráhe boli dotknuté čo najmenej.

(4) Stavebník, ktorý vykonáva modernizáciu alebo významnú obnovu dráhy, pri ktorej je

potrebná preložka dráhy alebo preložka vedenia križujúceho dráhu alebo súbežne smerovaného s dráhou v obvode dráhy, je povinný na vlastné náklady zabezpečiť nové umiestnenie dráhy alebo vedenia ako vyvolanú investíciu a po skončení prác dráhu alebo vedenie odovzdať vlastníkovi, ten je povinný dokončenú stavbu prevziať.

Určené technické zariadenia

§ 16

Určené technické zariadenia

(1) Určenými technickými zariadeniami sú dopravné zariadenia, plynové zariadenia, tlakové zariadenia, zdvíhacie zariadenia, elektrické zariadenia, zariadenia na ochranu pred účinkami atmosférickej a statickej elektriny a na ochranu pred negatívnymi účinkami spätných trakčných prúdov, kontajnery a vymeniteľné nadstavby, ktoré sa vyrábajú, sú určené alebo slúžia na zabezpečenie prevádzkovania dráhy alebo dopravy na dráhe alebo sú súčasťou dráh.

(2) V prevádzke sa môžu používať len určené technické zariadenia, ktoré sú spôsobilé na prevádzku. Spôsobilosťou na prevádzku sa rozumie technický stav, ktorý zodpovedá požiadavkám na zaistenie bezpečnosti jeho prevádzky.

(3) Pred uvedením určeného technického zariadenia do prevádzky musí bezpečnostným orgánom poverená právnická osoba overiť a schváliť jeho spôsobilosť. Podkladom na overenie a schválenie spôsobilosti určeného technického zariadenia, ktoré nie je určeným výrobkom, 8) je posúdenie jeho technickej dokumentácie. Ak ide o určené technické zariadenie, ktoré je zároveň určeným výrobkom, 8) podkladom na schválenie spôsobilosti na prevádzku je doklad o preukázaní zhody jeho úžitkových vlastností s technickými požiadavkami, ktoré sa naň vzťahujú. 9)

(4) Ak bezpečnostný orgán zistí, že určené technické zariadenie má závažné nedostatky, že nemožno zaručiť jeho ďalšiu bezpečnú prevádzku alebo že nie sú splnené technické alebo prevádzkové podmienky na zaistenie bezpečnosti prevádzky, rozhodne o obmedzení prevádzky alebo o vyradení určeného technického zariadenia z prevádzky.

(5) Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný

a) prevádzkovať len také určené technické zariadenie, ktorého spôsobilosť na prevádzku bola overená a schválená, a v takom stave, ktorý je v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti prevádzky, konštrukčnej, projektovej a sprievodnej dokumentácie a schválenej spôsobilosti na prevádzku,

b) plniť určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti prevádzky určeného technického zariadenia,

c) zabezpečiť v prevádzke určeného technického zariadenia v určených lehotách a určeným spôsobom overovanie jeho bezpečnosti a spôsobilosti na prevádzku,

d) zabezpečiť, aby revízie, inšpekcie prehliadky, skúšky a obsluhu určeného technického zariadenia a

kontrolu činností vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní vykonávali len osoby s platným dokladom o odbornej spôsobilosti podľa § 18.

§ 17

Určené činnosti

(1) Určenými činnosťami sú

a) montáž, opravy, údržba, rekonštrukcie, revízie, skúšky a overovanie spôsobilosti určených technických zariadení,

b) inšpekcie prehliadky, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových vozidiel, koľajníc a oceľových

mostných a mostom podobných dráhových konštrukcií, strojnotechnologických podsystémov lanových dráh a oceľových konštrukcií zdvíhacích zariadení,

c) plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi a

d) plnenie cisternových vozňov, cisternových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb plynmi a inými nebezpečnými látkami.

(2) Určené činnosti môžu vykonávať len fyzické osoby alebo právnické osoby na základe oprávnenia udeleného bezpečnostným orgánom po overení splnenia požiadaviek určených na vykonávanie určených činností.

(3) Overovanie splnenia požiadaviek určených na vykonávanie určených činností vykonáva bezpečnostným orgánom poverená právnická osoba.

(4) Bezpečnostný orgán udelí oprávnenie žiadateľovi, ktorý

a) je držiteľom dokladu o odbornej spôsobilosti podľa § 18, alebo zamestnáva osobu s platným dokladom o odbornej spôsobilosti podľa § 18,

b) má technické zariadenia potrebné na vykonávanie určených činností,

c) má vytvorenú organizačnú štruktúru, systém odborného riadenia a monitorovania vykonávaných činností,

d) má vypracované pokyny a postupy na vykonávanie určených činností a má k dispozícii dokumentáciu na vykonávanie určených činností.

(5) Ak bezpečnostný orgán zistí závažné nedostatky pri vykonávaní určených činností, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť prevádzky určených technických zariadení alebo na bezpečnosť prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, alebo zistí nedodržiavanie podmienok oprávnenia, začne konanie o obmedzenie rozsahu oprávnenia alebo o jeho zrušenie.

§ 18

Odborná spôsobilosť na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach

(1) Revízie, inšpekcie prehliadky, skúšky, obsluhu určených technických zariadení v prevádzke,

overovanie spôsobilosti určených technických zariadení, činnosti na určených technických zariadeniach elektrických, ich projektovanie a konštruovanie, zapletanie a opravy oceľových lán a zalievanie lanových koncoviek a spojok používaných na zariadeniach lanových dráh a kontrolu činnosti vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní môžu vykonávať len fyzické osoby s platným dokladom o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach.

(2) Overovanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach vykonáva bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba; doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach vydáva bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba.

(3) Doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach vydá bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba tomu, kto

a) dosiahol vek 18 rokov,

b) je plne spôsobilý na právne úkony,

c) je bezúhonný ( § 110),

d) má ukončené odborné vzdelanie v učebnom alebo študijnom odbore, ktorého súčasťou je vyučovací predmet, ktorý obsahuje aspoň opis konštrukcie a funkcie určeného technického zariadenia, odborné vzdelanie pre činnosť na určenom technickom zariadení elektrickom ustanovuje vykonávací predpis podľa § 102 ods. 2 písm. c),

e) absolvoval vstupnú odbornú prípravu v určenom vzdelávacom zariadení a vykonal odbornú skúšku.

f) zrušené od 1.2.2014

(4) Držiteľ dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach je povinný

a) zúčastňovať sa na doplnkových školeniach organizovaných zamestnávateľom o stave techniky týkajúcej sa určených technických zariadení, o vykonávaní činností na nich a o organizačných a prevádzkových opatreniach v súlade s právnymi predpismi, prevádzkovými predpismi a s technickými špecifikáciami,

b) absolvovať každých päť rokov aktualizačnú prípravu v poverenom vzdelávacom zariadení ako predpoklad na predĺženie platnosti dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na

určených technických zariadeniach; vzdelávacie zariadenie potvrdí absolvovanie aktualizačnej prípravy v doklade o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach alebo vykonať periodickú odbornú skúšku.

(5) Bezpečnostný orgán zakáže vykonávanie činností a odníme doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach, ak zistí, že jeho držiteľ

a) nezúčastnil sa bez závažného dôvodu na doplnkovom školení, neabsolvoval aktualizačnú prípravu, alebo nevykonal úspešne periodickú odbornú skúšku,

b) závažným spôsobom porušil svoje povinnosti pri výkone činnosti na určenom technickom zariadení alebo opakovane napriek predchádzajúcemu upozorneniu osoby poverenej výkonom štátneho dozoru vykazuje nedostatky vo vykonávanej činnosti,

c) činnosti na určených technických zariadeniach vykonáva v rozpore s právnymi predpismi, s prevádzkovými predpismi alebo s technickými špecifikáciami, ktoré upravujú postup pri ich vykonávaní, alebo

d) prestal spĺňať požiadavky podľa odseku 3 písm. b), c) a f) b) a c).

(6) Bezpečnostný orgán o zákaze vykonávania činností upovedomí zamestnávateľa. Do právoplatnosti rozhodnutia bezpečnostného orgánu o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti je pozastavená platnosť dokladu o odbornej spôsobilosti. V rozhodnutí o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach určí podmienky na jeho opätovné získanie v závislosti od dôvodu, pre ktorý bol odňatý doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach.

(7) Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach je doklad neplatný a jeho držiteľ je povinný vrátiť ho bezpečnostnému orgánu do piatich pracovných dní.

§ 19

Mimoriadne udalosti v prevádzke určených technických zariadení

(1) Mimoriadnou udalosťou v prevádzke určeného technického zariadenia je havária, technická porucha alebo iná udalosť alebo stav, pri ktorom

a) bola ohrozená prevádzka určeného technického zariadenia, prevádzka dráhy alebo doprava na dráhe,

b) bol vážne ohrozený život a zdravie ľudí, poškodený majetok alebo znečistené životné prostredie,

c) vznikol smrteľný úraz, ťažký úraz alebo hromadný úraz.

(2) Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný vznik mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného technického zariadenia bezodkladne ohlásiť bezpečnostnému orgánu a podľa okolností a následkov privolať záchranné zložky integrovaného záchranného systému a vykonať nevyhnutné opatrenia na mieste. Ak ide o mimoriadnu udalosť v prevádzke určeného technického zariadenia s následkami podľa odseku 1 písm. c), je povinný ohlásiť mimoriadnu udalosť aj Policajnému zboru.

(3) Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný zabezpečiť miesto mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného technického zariadenia pred inými osobami a zachovať pôvodný stav do príchodu príslušníkov Policajného zboru. Do príchodu príslušníkov Policajného zboru je oprávnený na mieste mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného technického zariadenia vyslobodiť postihnuté osoby a poskytnúť im prvú pomoc alebo odvoz, zabrániť ďalšej škode alebo poškodeniu životného prostredia a uvoľniť časť dráhy na obnovenie jej prevádzky alebo dopravy na nej, ak tým neznemožní vyšetrovanie. Ak je potrebné zasiahnuť do stavu a usporiadania miesta, je povinný zaznamenať pôvodný stav videozáznamom, fotografiami, náčrtkami alebo inou účinnou formou zdokumentovania a zistiť totožnosť

postihnutých a svedkov.

(4) Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný vykonať vlastné zisťovanie príčiny vzniku mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného technického zariadenia a viesť evidenciu mimoriadnych udalostí v prevádzke určených technických zariadení a zistených príčin. Na základe vlastného zisťovania je povinný prijať potrebné opatrenia na prevenciu mimoriadnych udalostí v prevádzke určeného technického zariadenia a vykonané opatrenia oznámiť bezpečnostnému orgánu.

(5) Bezpečnostný orgán zisťuje príčinu mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného technického zariadenia, pri ktorej vznikol smrteľný úraz, ťažký úraz alebo hromadný úraz. Zisťovať príčiny ostatných mimoriadnych udalostí v prevádzke určeného technického zariadenia nie je povinný.

Dráhové vozidlá

§ 20

Druhy dráhových vozidiel

(1) Dráhovými vozidlami sú koľajové vozidlá, trolejbusy a vozidlá lanových dráh.

(2) Koľajovými vozidlami sú železničné vozidlá, električky, dreziny a vozidlá špeciálnych dráh.

(3) Vozidlami špeciálnej dráhy sú koľajové vozidlá s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu, ktoré sú spôsobilé na jazdu na vlastných kolesách po špeciálnej dráhe, ktorými sú vozidlá metra, lokálnych dráh a vozidlá turisticko-hospodárskych dráh.

(3) (4) Železničné vozidlo je koľajové vozidlo s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu,

ktoré sa pohybuje je spôsobilé na jazdu na vlastných kolesách po železničnej dráhe a skladá sa z

jedného alebo z viacerých štrukturálnych a funkčných subsystémov alebo z častí týchto subsystémov.

(5) Električka je koľajové vozidlo s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu, ktoré je spôsobilé na jazdu na vlastných kolesách po električkovej dráhe.

(4) (6) Dráhové vozidlá musia svojou konštrukciou a technickým stavom v prevádzke zaručovať

bezpečnosť dopravy na dráhe a nesmú ohrozovať cestujúcich a personál, ani prepravované zvieratá a veci.

(5) zrušený od 1.12.2015.

§ 21

Drezina

(1) Drezina je na účely tohto zákona koľajové vozidlo bez motorového pohonu poháňané len ľudskou silou a prevádzkované na koľajovej dráhe.

(2) Drezinu môže viesť osoba staršia ako 15 rokov preukázateľne oboznámená s jej obsluhou a pravidlami bezpečnej prevádzky určeným zamestnancom prevádzkovateľa dreziny alebo inou osobou poverenou prevádzkovateľom dreziny. Osoba, ktorá vedie drezinu, je povinná dodržiavať povinnosti podľa § 30a písm. b) a c).

(3) Pre jazdu dreziny cez úrovňové križovanie dráhy s cestnou pozemnou komunikáciou

prevádzkovateľ dreziny vykoná opatrenia, ktoré umožnia bezpečnú jazdu dreziny cez úrovňové križovanie dráhy s cestnou pozemnou komunikáciou.

(4) Drezinu možno prevádzkovať na úseku dráhy, ktorý slúži výlučne na miestne, historické alebo turistické účely, na ktorom nie je prevádzkovaná iná doprava a ktorý je fyzicky oddelený od úseku dráhy, na ktorom je prevádzkovaná iná doprava, pričom musí byť zaistené, aby sa k drezine po tej istej koľaji nedostalo iné dráhové vozidlo na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov. Fyzicky oddelený úsek dráhy musí byť viditeľne označený návesťami podľa dopravných predpisov príslušnej dráhy. Osoby, ktoré

zabezpečujú prevádzku dráhy a dopravu na dráhe, musia byť o fyzicky oddelenom úseku dráhy preukázateľne oboznámené. Za fyzicky oddelený úsek dráhy od úseku dráhy, na ktorom je prevádzkovaná iná doprava, sa považuje úsek dráhy oddelený

a) odstránením koľajového poľa,

b) zarážadlom osadeným z oboch strán,

c) dvojicou navzájom protismerných uzamykateľných výkoľajok alebo

d) dvojicou navzájom protismerných uzamykateľných podložiek.

(5) Základné technické a bezpečnostné požiadavky na drezinu určí prevádzkovateľ dráhy. Konštrukcia dreziny musí umožniť jej bezpečné zastavenie pred úrovňovým križovaním dráhy s cestnou

pozemnou komunikáciou alebo pred prekážkou na dráhe. Pri prevádzke za zníženej viditeľnosti musí byť drezina označená najmenej jedným bielym svetlom na obidvoch čelách. Drezinu nemožno prevádzkovať, ak svojím technickým stavom ohrozuje bezpečnosť prevádzkovania dráhy alebo dopravy na dráhe. Za technický stav dreziny a bezpečnosť jej prevádzky zodpovedá prevádzkovateľ dreziny. Na drezinu sa nevzťahuje § 22, § 22a a štvrtá a piata časť zákona.

§ 22

Schvaľovanie typov električiek, trolejbusov a koľajových vozidiel pre špeciálne dráhy vozidiel

špeciálnych dráh

(1) Na trh a do prevádzky na dráhach možno uvádzať električky, trolejbusy a koľajové vozidlá

pre špeciálne dráhy vozidlá špeciálnych dráh schváleného typu. Typy električiek, trolejbusov a

koľajových vozidiel pre špeciálne dráhy vozidiel špeciálnych dráh schvaľuje schvaľovací orgán podľa §

102 ods. 1 písm. s) na žiadosť výrobcu alebo splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom štáte a ak ide o vozidlo z tretieho štátu, na žiadosť dovozcu. Schvaľovací orgán schvaľuje aj podstatné zmeny, ktoré sú odchýlkou od schváleného typu dráhového vozidla.

(2) Podmienkou schválenia typu dráhového vozidla je preukázanie splnenia technických podmienok a kladný výsledok typovej skúšky dráhového vozidla. Splnením technických podmienok je preukázanie zhody s technickými špecifikáciami, ktoré sa vzťahujú na typ dráhového vozidla a na predpokladaný druh prevádzky.

(3) Typovú skúšku dráhového vozidla zabezpečuje žiadateľ na vlastné náklady u poverenej právnickej osoby na vykonávanie skúšok dráhových vozidiel. Ak je na schválenie typu alebo podstatnej

zmeny typu dráhového vozidla potrebné vykonať skúšky počas chodu a skúšobnú prevádzku, skúšky a

skúšobnú prevádzku možno vykonať na základe povolenia schvaľovacieho orgánu a za podmienok

určených prevádzkovateľom dráhy. Ak je na schválenie typu alebo podstatnej zmeny dráhového vozidla

potrebné vykonať skúšobnú prevádzku, vykoná sa v súlade s § 24a.

(4) Pred uvedením dráhového vozidla do prevádzky sa musí overiť jeho technická spôsobilosť na prevádzku a zhoda so schváleným typom. Zhodu so schváleným typom preukazuje výrobca a ak ide o dráhové vozidlo z tretieho štátu, jeho dovozca.

(5) Technická spôsobilosť dráhového vozidla na prevádzku sa overuje vykonaním technickej kontroly a ak ide o určené dráhové vozidlo, aj vykonaním technicko-bezpečnostnej skúšky dráhového vozidla.

(6) Overovanie podľa odseku 5 zabezpečuje držiteľ dráhového vozidla na vlastné náklady u právnickej osoby poverenej na overovanie technickej spôsobilosti na prevádzku podľa § 102 ods. 1 písm. q) tretieho bodu.

(7) Na základe kladného výsledku overenia podľa odsekov 4 a 5 schvaľovací orgán podľa § 102 ods. 1 písm. s) schváli technickú spôsobilosť dráhového vozidla na prevádzku a vydá technický preukaz dráhového vozidla.

(8) Na uvádzanie vozidla turisticko - hospodárskej dráhy, historického vozidla špeciálnej dráhy, historickej električky a historického trolejbusu do prevádzky sa primerane vzťahujú podmienky podľa odsekov 1 až 7.

(8) (9) Technickú spôsobilosť dráhového vozidla lanovej dráhy na prevádzku overuje

bezpečnostným orgánom poverená právnická osoba ako súčasť overovania a schvaľovania spôsobilosti technologického zariadenia lanovej dráhy.

§ 22a

Uvádzanie železničných vozidiel na miestne, historické alebo turistické účely a železničných

vozidiel pre vlečky do prevádzky

(1) Železničné vozidlá na miestne, historické alebo turistické účely a železničné vozidlá pre

vlečky uvádza do prevádzky bezpečnostný orgán, ktorý vydá povolenie na uvedenie do prevádzky.

(2) Na uvádzanie železničných vozidiel do prevádzky uvedených v odseku 1 sa primerane

vzťahujú podmienky podľa § 22.

§ 22a

Povoľovanie typu železničného vozidla na miestne, historické alebo turistické účely a železničného vozidla pre vlečky a ich uvádzanie do prevádzky

(1) Typ železničného vozidla na miestne, historické alebo turistické účely a typ železničného vozidla pre vlečky povoľuje a do prevádzky uvádza bezpečnostný orgán, ktorý vydá povolenie typu železničného vozidla a povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky.

(2) Na povoľovanie typov železničných vozidiel uvedených v odseku 1 a ich uvádzanie do prevádzky sa primerane vzťahujú podmienky podľa § 22.

(3) Povolenie typu železničného vozidla podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak už bol typ železničného vozidla povolený na železničnej sieti v Slovenskej republike.

(4) Ak železničné vozidlo podľa odseku 1 prestalo spĺňať požiadavky pre vydanie povolenia typu železničného vozidla alebo povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky, bezpečnostný orgán povolenie zruší.

(5) Bezpečnostný orgán môže povolenie typu železničného vozidla alebo povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky zmeniť alebo zrušiť na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa železničného vozidla alebo držiteľa povolenia typu železničného vozidla.

§ 23

Technicko-bezpečnostná skúška dráhového vozidla

(1) Technicko-bezpečnostná skúška dráhového vozidla je súbor úkonov a činností, ktorými právnická osoba poverená podľa § 102 ods. 1 písm. q) tretieho bodu v rámci overovania technickej spôsobilosti dráhového vozidla overuje, či dráhové vozidlo vyhovuje výrobnej dokumentácii a podmienkam prevádzky na dráhe, či je funkčné a či zaručuje trvalú bezpečnú prevádzku.

(2) Náklady technicko-bezpečnostnej skúšky dráhového vozidla uhrádza žiadateľ, ktorý aj zabezpečí účasť odborného technického personálu potrebného na vykonanie skúšky a poskytne potrebné technické prostriedky.

§ 24

Technické kontroly dráhových vozidiel

(1) Dráhové vozidlá v prevádzke podliehajú pravidelným technickým kontrolám, ktorými sa kontroluje ich aktuálny technický stav a porovnáva sa s parametrami schváleného typu alebo povoleného typu dráhového vozidla a s výsledkami overenia technickej spôsobilosti podľa § 22 ods. 5

pri jeho uvedení do prevádzky.

(2) Ak právnická osoba poverená podľa § 102 ods. 1 písm. q) štvrtého bodu technickou kontrolou zistí, že dráhové vozidlo nezaručuje bezpečnú dopravu na dráhe, najmä že vykazuje podstatné odchýlky technického stavu a prevádzkových vlastností od schváleného typu alebo povoleného typu alebo od výsledku overenia technickej spôsobilosti pri jeho uvedení do prevádzky, alebo zistí, že sa nevykonávali predpísané pravidelné technické kontroly a skúšky, jeho prevádzkovateľ je povinný vyradiť dráhové vozidlo z prevádzky.

(3) Schvaľovací orgán alebo bezpečnostný orgán môže pri výskyte poruchy na vozidle schváleného typu alebo na vozidle povoleného typu určiť vykonanie mimoriadnej technickej kontroly dráhového vozidla v potrebnom rozsahu.

§ 24a

Skúšobná prevádzka dráhového vozidla pred uvedením na trh alebo do prevádzky alebo po obnove, modernizácii železničného vozidla alebo podstatnej zmene typu dráhového vozidla

(1) Skúšobná prevádzka dráhového vozidla je súhrn skúšobných jázd a prípadne ďalších skúšok, ktorými sa overujú vlastnosti dráhového vozidla a jeho kompatibilita s dráhou pred uvedením na trh alebo po obnove alebo modernizácii železničného vozidla podľa § 76 ods. 18, pri ktorej je skúšobná prevádzka požadovaná, alebo pred uvedením do prevádzky alebo po podstatnej zmene typu električky, trolejbusu alebo vozidla špeciálnej dráhy.

(2) Schvaľovací orgán alebo bezpečnostný orgán určí rozsah a podmienky skúšobnej prevádzky dráhového vozidla, ktorá nepresiahne 12 mesiacov.

(3) Na vykonanie skúšobnej prevádzky sa vyžaduje súhlas prevádzkovateľa dráhy.

(4) Odseky 2 a 3 sa vzťahujú aj na skúšobnú jazdu električky, trolejbusu alebo vozidla špeciálnej dráhy, ktoré je schválené v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, a nie je schválené na prevádzku na území Slovenskej republiky.

§ 24b

Skúšobná jazda dráhového vozidla po oprave

(1) Ak sa po oprave dráhového vozidla, ktoré je uvedené na trh alebo do prevádzky, vyžaduje skúšobná jazda na overenie jeho vlastností, prevádzkovateľ dráhy, na ktorej je skúšobná jazda realizovaná, určí jej podmienky v lehote do piatich pracovných dní od doručenia žiadosti.

(2) Opravou dráhového vozidla sa rozumie taká oprava, ktorá nie je obnovou alebo modernizáciou železničného vozidla alebo podstatnou zmenou typu električky, trolejbusu alebo vozidla špeciálnej dráhy.

(3) Skúšobnou jazdou je aj časť technicko-bezpečnostnej skúšky, ktorá sa vykonáva na pohybujúcom sa dráhovom vozidle.

(4) Ak ide o skúšobnú jazdu železničného vozidla, manažér infraštruktúry vydá súhlas na vykonanie skúšobnej jazdy, ktorý doručí žiadateľovi a bezpečnostnému orgánu. Súhlas na vykonanie skúšobnej jazdy musí obsahovať typ železničného vozidla, európske číslo železničného vozidla, traťové úseky, na ktorých bude skúšobná jazda vykonaná, časové úseky na vykonanie skúšobnej jazdy a dôvod skúšobnej jazdy. V prípade železničného vozidla, ktoré je povolené v treťom štáte, sa namiesto európskeho čísla železničného vozidla uvedie jeho evidenčné číslo.

(5) Odseky 1 až 4 sa vzťahujú aj na skúšobnú jazdu železničného vozidla, ktoré je uvedené na trh v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, a nie je povolené na prevádzku na území Slovenskej republiky. Manažér infraštruktúry v prípade vozidiel podľa prvej vety určí podmienky skúšobnej jazdy v lehote do 20 pracovných dní od doručenia žiadosti.

§ 25

Spôsobilosť na vedenie dráhových vozidiel a riadenie chodu lanovej dráhy

(1) Dráhové vozidlo s vlastným pohonom môže viesť len držiteľ preukazu na vedenie dráhového vozidla a ak ide o vodiča električky, aj vodičského oprávnenia skupiny B, a ak ide o vodiča trolejbusu, aj vodičského oprávnenia skupiny D. Bez preukazu na vedenie dráhového vozidla môže viesť dráhové vozidlo len uchádzač o získanie preukazu na vedenie dráhového vozidla v rámci výcviku vodičov v prítomnosti inštruktora so spôsobilosťou na vedenie dráhového vozidla a pri praktickej skúške za účasti skúšobného komisára. Riadiť chod lanovej dráhy môže len držiteľ preukazu na riadenie chodu lanovej dráhy.

(2) Osoba bez preukazu na vedenie dráhového vozidla môže viesť mobilné zariadenie na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry, ak ide o jazdu na dráhe, kde je iná doprava vylúčená prevádzkovateľom dráhy. Mobilné zariadenie na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry môže viesť osoba staršia ako 19 rokov preukázateľne oboznámená s jeho obsluhou a pravidlami bezpečnej prevádzky určeným zamestnancom prevádzkovateľa mobilného zariadenia na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry alebo inou osobou poverenou prevádzkovateľom mobilného zariadenia na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry. Osoba, ktorá vedie mobilné zariadenie na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry, je povinná dodržiavať povinnosti podľa § 30a písm. b) a c).

(2) (3) Žiadosť o vydanie preukazu na vedenie dráhových vozidiel alebo preukazu na riadenie

chodu lanovej dráhy môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene; lehota na vydanie preukazu je 30 dní odo dňa podania žiadosti. Preukaz na vedenie dráhového vozidla a preukaz na riadenie chodu lanovej dráhy sú platné desať rokov odo dňa jeho vydania.

(3) (4) Bezpečnostný orgán vydá preukaz na vedenie dráhových vozidiel alebo preukaz na

riadenie chodu lanovej dráhy tomu, kto splnil tieto požiadavky:

a) má doklad o odbornej spôsobilosti na výkon práce na dráhe,

b) je podľa výsledku lekárskej preventívnej prehliadky a psychologického vyšetrenia zdravotne a psychicky spôsobilý na vedenie dráhového vozidla,

c) dosiahol vek

1. 20 rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla, koľajového vozidla pre špeciálnu dráhu, električky

a 24 rokov, ak ide o vedenie trolejbusu,

2. 19 rokov, ak ide o vedenie koľajového vozidla na špeciálnej dráhe, na ktorej je obmedzená rýchlosť

na 40 km/hod., alebo železničného vozidla na vlečke, alebo o posun a zoraďovanie vlakov,

3. 18 rokov, ak ide o riadenie chodu lanovej dráhy,

c) dosiahol vek

1. 21 rokov, ak ide o vedenie trolejbusu,

2. 20 rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla,

3. 19 rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla na území Slovenskej republiky, železničného vozidla na vlečke, vozidla špeciálnej dráhy a električky,

4. 18 rokov, ak ide o riadenie chodu lanovej dráhy,

d) absolvoval úspešne výcvik a vykonal praktickú skúšku,

e) je bezúhonný ( § 110 ods. 1).

(4) (5) Bezpečnostný orgán vydá preukaz na vedenie dráhového vozidla alebo preukaz na

riadenie chodu lanovej dráhy po uplynutí platnosti tomu, kto predloží žiadosť s dokladmi podľa odseku 3 4 písm. a), b) a e). Na preukázanie splnenia požiadaviek podľa odseku 4 písm. a) a b) postačuje

predložiť kópiu dokladov. Splnenie požiadavky podľa odseku 4 písm. b) na vydanie preukazu na vedenie vozidla špeciálnej dráhy nepreukazuje držiteľ platného preukazu rušňovodiča.

(5) (6) Držiteľ preukazu na vedenie dráhového vozidla alebo preukazu na riadenie chodu lanovej

dráhy je povinný mať ho počas výkonu práce pri sebe a preukázať sa ním pri kontrole.

(6) (7) Bezpečnostný orgán rozhodne o odňatí preukazu na vedenie dráhového vozidla alebo

preukazu na riadenie chodu lanovej dráhy pred uplynutím jeho platnosti, ak jeho držiteľ prestal byť bezúhonný, stratil zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú spôsobilosť alebo jeho doklad o odbornej spôsobilosti stratil platnosť.

§ 26

Skúšobný komisár

(1) Skúšobný komisár je osoba oprávnená na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky dráhových vozidiel a na vykonávanie praktickej skúšky uchádzačov o získanie preukazu na vedenie dráhového vozidla. Skúšobný komisár vykoná praktickú skúšku tých uchádzačov o získanie preukazu na vedenie dráhového vozidla, ktorým nevykonával výcvik.

(2) Skúšobným komisárom sa môže stať ten, kto

a) dosiahol vek 30 rokov,

b) a) je najmenej 10 rokov držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla; na vykonávanie technicko

- bezpečnostnej skúšky traťových strojov je držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla

osvedčenia o odbornej spôsobilosti súvisiacej s údržbou dráhového vozidla najmenej päť rokov a na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky električiek alebo trolejbusov je držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla najmenej šesť mesiacov,

c) b) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa strojníckeho, dopravného alebo elektrotechnického

smeru; na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky traťových strojov má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v strojárskom strojníckom, dopravnom alebo elektrotechnickom študijnom odbore,

d) c) vykonal skúšku osobitnej odbornej spôsobilosti,

e) d) je bezúhonný ( § 110 ods. 1) a

f) e) je zamestnancom prevádzkovateľa dráhy alebo dráhového podniku.

(3) Žiadosť o vykonanie skúšky môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene.

(4) Skúšobný komisár sa preukazuje osvedčením skúšobného komisára, ktoré osvedčuje splnenie predpokladov podľa odseku 2. Skúšobný komisár je povinný najmenej raz ročne sa zúčastniť na pravidelných školeniach. Osvedčenie skúšobného komisára platí 10 rokov odo dňa jeho vydania. Správny orgán podľa § 102 ods. 1 písm. u) vydá nové osvedčenie tomu, kto

a) predloží doklad o účasti najmenej raz ročne na pravidelných školeniach,

b) predloží doklad o činnosti skúšobného komisára potvrdený zamestnávateľom,

c) predloží doklad o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti,

d) úspešne absolvuje preskúšanie pred skúšobnou komisiou vymenovanou správnym orgánom.

(5) Žiadosť o vydanie nového osvedčenia môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene.

(6) Správny orgán [ § 102 ods. 1 písm. u)], ktorý vydal osvedčenie skúšobného komisára, odoberie osvedčenie skúšobného komisára, ak

a) stratilo platnosť a jeho držiteľ nesplnil požiadavky podľa odseku 4,

b) výsledok lekárskeho vyšetrenia vylučuje jeho zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú spôsobilosť vykonávať činnosti skúšobného komisára,

c) nevykonáva bez vážneho dôvodu činnosť skúšobného komisára viac ako tri mesiace alebo ak tieto činnosti nevykonáva celkovo viac ako šesť mesiacov počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,

d) hrubo porušil povinnosti skúšobného komisára, najmä požiadavku nestrannosti, objektivity a nezaujatosti, alebo napriek upozorneniu nedodržiava predpisy vzťahujúce sa na vykonávanie skúšok podľa odseku 1,

e) stratil bezúhonnosť alebo plnú spôsobilosť na právne úkony.

DRUHÁ ČASŤ

PREVÁDZKOVANIE DRÁH

§ 27

Úvodné ustanovenia

(1) Prevádzkovaním dráhy je správa, obsluha a zabezpečenie prevádzky dráhy v stave, ktorý umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe a organizovanie dopravy na dráhe.

(2) Obsluha dráhy sa vykonáva prostredníctvom dopravní a stanovíšť obsluhou výhybiek, zabezpečovacieho zariadenia dráhy a telekomunikačného zariadenia dráhy určeným spôsobom.

(3) Organizovaním dopravy na dráhe je určovanie spôsobu a podmienok riadenia dopravy, zjednodušeného riadenia dopravy a operatívneho riadenia dopravy, sledovanie pohybu dráhových vozidiel a dopravnej priepustnosti dráhy.

(4) Prevádzkovateľom dráhy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje dráhu ako jej vlastník alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom.

(5) Dráhovým podnikom je na účely tohto zákona podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie dopravných služieb na dráhe.

§ 28

Povinnosti vlastníka dráhy

(1) Vlastník dráhy je povinný zabezpečiť trvalé prevádzkovanie dráhy. Ak vlastník dráhy nie je aj prevádzkovateľom dráhy, je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy inou osobou, ktorá spĺňa požiadavky tohto zákona na prevádzkovanie dráhy.

(2) Vlastník dráhy je povinný trvalo udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave, obnoviť prevádzku dráhy po nehode alebo po mimoriadnej udalosti, starať sa o údržbu dráhy podľa projektovaných technických parametrov a o rozvoj dráhy v súlade s technickým pokrokom a s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie súladu parametrov dráhy s požiadavkami bezpečnostných predpisov a s projektovanými technickými parametrami, vlastník dráhy je povinný uskutočniť modernizáciu alebo obnovu dráhy alebo jej súčastí.

(3) Ak vlastník dráhy, ktorá nie je v štátnom vlastníctve, nie je schopný trvalo udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave, starať sa o jej rozvoj v súlade s technickým pokrokom, alebo nemôže zabezpečiť bezpečnú a plynulú dopravu na nej ani na základe zmluvy s inou osobou, je povinný ju ponúknuť na predaj

a) štátu, samosprávnemu kraju alebo združeniu obcí podľa rozsahu obslužnosti územia, ak ide o železničnú trať,

b) obci, ak ide o električkovú dráhu alebo o trolejbusovú dráhu, alebo

c) obci alebo inej osobe, ak ide o vlečku, o lanovú dráhu alebo o špeciálnu dráhu.

(4) Ak vlastník vlečky neudržiava odbočnú výhybku na zaústení vlečky do železničnej trate v stave podľa konštrukčných parametrov železničnej trate, manažér infraštruktúry je oprávnený vyzvať vlastníka vlečky na nápravu. Ak ani po výzve vlastník vlečky neudržiava odbočnú výhybku, manažér infraštruktúry je oprávnený po upovedomení vlastníka vlečky vykonať údržbu alebo opravu odbočnej výhybky sám na náklady vlastníka vlečky. Vlastník vlečky je povinný údržbu alebo opravu odbočnej výhybky strpieť a vzniknuté náklady uhradiť.

(5) Ak vlastník vlečky trvalo neprevádzkuje alebo neudržiava odbočnú výhybku na zaústení vlečky do železničnej trate, je povinný ju bezodplatne previesť do vlastníctva alebo do správy manažéra infraštruktúry, ktorý je povinný ju na vlastné náklady prevádzkovať a udržiavať.

(6) Ak zanikla potreba zabezpečiť na účely dopravy prevádzkovanie dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, jej vlastník ju ponúkne do nájmu alebo na predaj samosprávnemu kraju, obci alebo združeniu obcí podľa rozsahu dopravnej obslužnosti územia.

(7) Ak sa nepodarí dráhu prenajať alebo predať podľa odsekov 3 a 6, vlastník dráhy ju môže ponúknuť do nájmu alebo na predaj inej osobe. Ak sa ani tak nepodarí dráhu prenajať alebo predať, môže ju vlastník dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve za odplatu ponúknuť subjektom uvedeným v

odseku 6 možnosť využitia dráhy ponúknuť na účely prevádzkovania koľajovej nemotorovej dopravy

alebo dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu.

(8) Zmluvu o využití dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, na účely prevádzkovania koľajovej nemotorovej dopravy alebo dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu medzi prevádzkovateľom dráhy a subjektom podľa odseku 6 odsekov 6 a 7 (ďalej len "zmluvná osoba") je možné uzatvoriť len za odplatu

a po predchádzajúcom súhlase ministerstva minimálne na 3 roky a maximálne na 10 rokov s možnosťou predĺženia na maximálne ďalších 10 rokov aj opakovane po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Na uzavretie zmluvy a udelenie súhlasu ministerstva nie je právny nárok.

(9) Úprava dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, na účely prevádzkovania koľajovej nemotorovej dopravy alebo dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sa vykoná na náklady zmluvnej osoby. Manažér infraštruktúry preukázateľne zabezpečí zamedzenie zachádzania dráhových vozidiel na upravenú dráhu. Rozsah práv a povinností zmluvných strán a ostatné náležitosti sa dohodnú v zmluve podľa odseku 8.

(10) Stavbu podľa odseku 8 možno umiestniť a povoliť najdlhšie na čas trvania zmluvy o využití dráhy na účely dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu. Po skončení času trvania zmluvy je zmluvná osoba povinná bezodkladne odstrániť na vlastné náklady dočasnú stavbu miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(11) Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený na účel obnovy prevádzkovania dráhy na účely dopravy vypovedať zmluvu so zmluvnou osobou; výpovedná lehota je 12 mesiacov. V prípade vypovedania zmluvy pre porušenie povinností zo strany zmluvnej osoby je výpovedná lehota 1 mesiac. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola

výpoveď doručená zmluvnej osobe. Zmluvná osoba je po uplynutí výpovednej lehoty povinná bezodkladne odstrániť na vlastné náklady dočasnú stavbu miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(12) Manažér infraštruktúry v podmienkach používania železničnej siete zabezpečí vyňatie upravenej dráhy zo zoznamu prevádzkovaných železničných tratí vrátane vyňatia prístupu na prípadné servisné zariadenia nachádzajúce sa na takto upravenej dráhe.

(13) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 7 alebo 8, vlastník dráhy je povinný navrhnúť dráhu zrušiť a po jej zrušení je povinný odstrániť stavbu dráhy vrátane zariadení, ktoré sú jej súčasťou, aby neohrozovali ľudí alebo zvieratá alebo nezhoršovali životné prostredie.

§ 29

Povolenie na prevádzkovanie dráhy

(1) Prevádzkovať dráhu môže len ten, kto

a) má platné povolenie regulačného orgánu na prevádzkovanie dráhy,

b) má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní dráhy s vlastníkom dráhy, ak sám nie je vlastníkom dráhy,

c) zamestnáva na prevádzkovanie dráhy osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce,

d) má vypracované vnútorné predpisy upravujúce podrobnosti o prevádzkovaní dráhy a doprave na dráhe; vnútorné predpisy musia byť vypracované v primeranom rozsahu nevyhnutnom na riadne plnenie základných povinností prevádzkovateľa dráhy podľa § 30.

(2) Povolenie na prevádzkovanie dráhy vydá regulačný orgán

a) fyzickej osobe, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, dosiahla vek 18 rokov, je bezúhonná a spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; ak táto osoba nemá odbornú kvalifikáciu, musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má,

b) právnickej osobe, ktorá je bezúhonná a ktorej štatutárny zástupca alebo členovia štatutárneho orgánu spĺňajú požiadavky plnej spôsobilosti na právne úkony, veku a bezúhonnosti podľa písmena a), a ktorej štatutárny zástupca alebo najmenej jeden člen štatutárneho orgánu spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; inak musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má.

(3) Odbornou kvalifikáciou potrebnou na prevádzkovanie dráhy je vysokoškolské dopravné, stavebné, strojnícke alebo elektrotechnické vzdelanie druhého stupňa a najmenej trojročná prax v

riadiacej funkcii v oblasti prevádzkovania dráhy, alebo úplné stredoškolské vzdelanie dopravného, stavebného, strojníckeho alebo elektrotechnického zamerania a najmenej päťročná prax v riadiacej funkcii v oblasti prevádzkovania dráhy; preukazuje sa dokladom o dosiahnutom vzdelaní a dokladmi o získanej praxi. Ak nemožno prax preukázať dokladmi, pretože sa nezachovali, alebo neexistuje osoba, u ktorej sa prax vykonávala, možno pripustiť preukázanie praxe čestným vyhlásením.

(4) Zodpovedným zástupcom sa na účely odseku 2 rozumie zamestnanec prevádzkovateľa dráhy v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý spĺňa požiadavky odbornej kvalifikácie podľa odseku 3 a ktorý bude vykonávať dohľad nad plnením povinností prevádzkovateľa dráhy počas platnosti povolenia. Prevádzkovateľ dráhy je povinný po celý čas platnosti povolenia zamestnávať zodpovedného zástupcu a utvoriť v podniku také organizačné podmienky, aby zodpovedný zástupca mohol účinne riadiť a kontrolovať prevádzkovanie dráhy. Ak zodpovedný zástupca prestane byť zamestnancom prevádzkovateľa dráhy, prevádzkovateľ dráhy je povinný bezodkladne ustanoviť nového zodpovedného zástupcu a upovedomiť o tom regulačný orgán, ktorý vydal povolenie na prevádzkovanie dráhy.

(5) Zmluva s vlastníkom dráhy o prevádzkovaní dráhy obsahuje požiadavky vlastníka dráhy na

kvantitatívne a kvalitatívne parametre a rozsah prevádzkovania dráhy a jej súčastí. Ak predmetom zmluvy je prevádzkovanie železničnej trate, zmluva sa uzatvára po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky s prihliadnutím na potreby obrany štátu a obsahuje aj spôsob zabezpečenia vyrovnaného hospodárenia z prevádzky železničnej trate.

(6) Povolenie na prevádzkovanie dráhy platí na čas, ktorý je v ňom uvedený, najmenej však na päť rokov s možnosťou ďalšieho predlžovania. Pred uplynutím platnosti povolenia na prevádzkovanie dráhy ho môže regulačný orgán zmeniť, ak došlo k zmene podmienok, za ktorých bolo vydané. Povolenie na prevádzkovanie dráhy neprechádza na právneho nástupcu prevádzkovateľa dráhy.

(7) Povolenie na prevádzkovanie dráhy zaniká dňom

a) uplynutia jeho platnosti, ak nedošlo k predĺženiu jeho platnosti,

b) právoplatnosti rozhodnutia regulačného orgánu o jeho zrušení,

c) zániku alebo smrti prevádzkovateľa dráhy,

d) právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.

(8) Povolenie na prevádzkovanie dráhy regulačný orgán zruší, ak

a) prevádzkovateľ dráhy prestal spĺňať predpoklady podľa odsekov 1 a 2,

b) prevádzkovateľ dráhy porušuje povinnosti prevádzkovateľa dráhy alebo nedodržiava podmienky uvedené v povolení napriek písomnému upozorneniu orgánu štátneho dozoru a uloženej pokute,

c) prevádzkovateľ dráhy požiadal o zrušenie povolenia.

§ 30

Základné povinnosti prevádzkovateľa dráhy

(1) Prevádzkovateľ dráhy je povinný

a) prevádzkovať dráhu v súlade so zmluvou s vlastníkom dráhy o prevádzkovaní dráhy a s povolením na prevádzkovanie dráhy,

b) prevádzkovať dráhu v súlade s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona a vykonávacími predpismi a s prevádzkovými predpismi,

c) zabezpečiť, aby jednotlivé činnosti prevádzkovania dráhy vykonávali len zamestnanci, ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na výkon práce na dráhe,

d) označiť zamestnancov, ktorí sú oprávnení dávať iným osobám pokyny súvisiace s prevádzkovaním dráhy alebo s dopravou na dráhe,

e) označiť názvom prevádzkované stanice a zastávky; zmena názvu stanice a zastávky sa vykoná na náklady toho, z koho podnetu ku zmene názvu dochádza,

f) označiť priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti,

g) zabezpečiť verejne prístupné priestory v obvode dráhy tak, aby verejnosť nebola pri ich užívaní ohrozená prevádzkou dráhy alebo dopravou na dráhe,

h) oznámiť vyšetrovaciemu orgánu vážnu nehodu alebo mimoriadnu udalosť s následkami vážnej nehody a poskytovať vyšetrovaciemu orgánu a policajným orgánom technickú pomoc a informácie potrebné na vyšetrenie nehôd a mimoriadnych udalostí,

i) dbať o prevenciu vzniku nehôd, najmä zisťovaním príčiny nehody alebo mimoriadnej udalosti a pravidelným školením zamestnancov,

j) vypracovať havarijné plány pre prípad nehody a mimoriadnej udalosti, ktorá má vplyv na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe,

k) vydať vnútorný predpis upravujúci postupy zisťovania príčin nehôd a mimoriadnych udalostí, spôsob ohlasovania ich vzniku, úlohy organizačných zložiek prevádzkovateľa dráhy a dráhových podnikov zúčastnených na zisťovaní príčin,

l) dbať na zaistenie bezpečnosti prevádzkovania dráhy a o bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe v súlade s technickým pokrokom a bezpečnostnými predpismi

m) poskytnúť regulačnému orgánu informácie a údaje potrebné na preskúmanie trvania podmienok, za ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie dráhy vydané.

(2) Pri zabezpečovaní verejnej osobnej dopravy je prevádzkovateľ dráhy povinný ďalej

a) utvárať organizačné a priestorové predpoklady na zverejňovanie informácií poskytovaných dráhovými podnikmi cestujúcim v staniciach a na zastávkach,

b) vydávať a zverejňovať v staniciach a na zastávkach cestovné poriadky jednotlivých liniek a spojov a ich zmeny,

c) udržiavať poriadok, schodnosť a čistotu v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť,

d) zaviesť a udržiavať informačný systém potrebný na orientáciu cestujúcich, vrátane zrakovo a sluchovo postihnutých cestujúcich, v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť a poskytovať iné potrebné informácie týkajúce sa prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe,

e) umožniť používanie staníc, zastávok a nástupíšť osobám s telesným postihnutím a osobám s detským kočíkom alebo so spoločenským zvieraťom,

f) zabezpečiť piktogramom alebo slovným vyjadrením označenie priestorov, v ktorých je fajčenie a požívanie alkoholických nápojov zakázané zákonom,

g) poskytnúť podľa možností v staniciach alebo v iných budovách na dráhe určených na verejnú osobnú dopravu potrebné priestory pre dráhový podnik na zabezpečenie riadneho chodu dopravy a na poskytovanie služieb cestujúcim.

(3) Prevádzkovateľ dráhy môže obmedziť prevádzkovanie dráhy

a) na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie údržby alebo opravy dráhy alebo na jej sprevádzkovanie po nehode alebo mimoriadnej udalosti, alebo

b) počas nevykonávania dopravy na dráhe.

(4) Ak je prevádzka dráhy obmedzená z dôvodu podľa odseku 3 písm. b), prevádzkovateľ dráhy je povinný udržiavať dráhu tak, aby dráha vrátane zariadení, ktoré sú jej súčasťou, neohrozovali ľudí alebo zvieratá alebo nezhoršovali životné prostredie.

(5) Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený vykázať alebo vyviesť z obvodu dráhy osobu, ktorá svojím konaním porušuje zákon, poškodzuje majetok, znečisťuje priestory v obvode dráhy, obťažuje iné osoby mimoriadne znečisteným odevom alebo im môže byť z iných dôvodov na ťarchu, správa sa agresívne voči zamestnancom a ostatným osobám alebo ohrozuje bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy.

(6) Prevádzkovateľ dráhy môže vykonávať kontrolu dodržiavania predpisov týkajúcich sa prevádzkovania dráhy a prevádzkovania dopravy na dráhe dopravcov pôsobiacich na dráhe. Pri zistení vážnych nedostatkov tieto oznámi Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky (ďalej len "ministerstvo") ministerstvu a bezpečnostnému orgánu.

§ 30a

Povinnosti osoby vykonávajúcej činnosti dôležité z hľadiska bezpečnosti

Osoba vykonávajúca činnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe, je povinná

a) vykonávať tieto činnosti v súlade s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona, vykonávacími predpismi, predpismi upravujúcimi dopravu na dráhe a s prevádzkovými predpismi tak, aby bola zabezpečená ochrana života a zdravia ľudí a zvierat, ochrana majetku, ochrana životného prostredia a bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe,

b) zdržať sa počas vykonávania týchto činností požitia alkoholu, inej návykovej látky10) alebo lieku, ktorý môže znížiť schopnosť vykonávať takúto činnosť,

c) zdržať sa vykonávania týchto činností v takom čase po požití alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku, ktorý môže znížiť schopnosť vykonávať takúto činnosť, keď sa alkohol, iná návyková látka alebo liek ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

Odborná spôsobilosť, zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť

§ 31

(1) Vykonávať pracovné činnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe, môžu len zamestnanci, ktorí spĺňajú predpoklady na odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a na psychickú spôsobilosť.

(2) Zoznam pracovných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť, s uvedením kvalifikačných predpokladov a obsahového zamerania odbornej prípravy podľa § 32 ods. 2 určia podľa jednotlivých druhov dráh prevádzkovateľ dráhy a dráhový podnik.

(3) Ak činnosti uvedené v zoznamoch podľa odseku 2 vykonávajú osoby, ktoré nie sú v pracovnom pomere k prevádzkovateľovi dráhy alebo k dráhovému podniku, predpoklady na odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť musia spĺňať aj tieto osoby.

§ 32

(1) Odbornou spôsobilosťou na účely tohto zákona sa rozumie súbor vzdelania, odborných vedomostí o stavbe a prevádzke dráhy, o určených technických zariadeniach, o pravidlách prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe a praktických zručností a postupov potrebných na prevádzkovanie dráhy a jej súčastí a na pohyb dráhových vozidiel.

(2) Predpoklady odbornej spôsobilosti musia spĺňať zamestnanci, ktorí

a) zabezpečujú prevádzkyschopnosť dráhy,

b) zabezpečujú a riadia pohyb dráhových vozidiel na dráhe alebo chod lanovej dráhy,

c) vedú hnacie dráhové vozidlá alebo obsluhujú lanovú dráhu,

d) posudzujú technický stav dráhy, dráhových vozidiel a ich prevádzkyschopnosť,

e) vykonávajú činnosti, ktoré majú bezprostredný vplyv na bezpečnosť dopravy na dráhe,

f) organizujú, riadia a kontrolujú zamestnancov vykonávajúcich činnosti uvedené v písmenách a) až d),

g) vykonávajú technicko-bezpečnostnú skúšku dráhových vozidiel,

h) vykonávajú praktické skúšky spôsobilosti na vedenie dráhových vozidiel a na riadenie chodu lanovej dráhy.

(3) Odborná spôsobilosť sa získava odbornou prípravou v poverenom vzdelávacom zariadení, overuje sa skúškou a osvedčuje dokladom o odbornej spôsobilosti. Zamestnanec sa pri výkone práce musí na výzvu osoby poverenej výkonom kontroly alebo štátneho odborného dozoru preukázať dokladom o odbornej spôsobilosti.

(4) Zamestnanec je povinný podrobiť sa odbornej príprave a skúške na získanie dokladu o odbornej spôsobilosti. Na udržanie odbornej spôsobilosti je zamestnanec povinný zúčastňovať sa najmenej dvakrát ročne pravidelných preškolení organizovaných raz ročne pravidelného školenia

organizovaného povereným vzdelávacím zariadením alebo prevádzkovateľom dráhy a podrobiť sa raz za tri roky periodickému preskúšaniu. Zamestnanec prevádzkovateľa železničnej dráhy a železničného podniku je povinný zúčastňovať sa pravidelného školenia organizovaného povereným vzdelávacím zariadením alebo prevádzkovateľom dráhy najmenej dvakrát ročne a podrobiť sa raz za tri roky periodickému preskúšaniu. Potvrdenie o tom vydá vzdelávacie zariadenie zamestnávateľovi do troch pracovných dní.

(5) Ak došlo k podstatnej zmene bezpečnostných predpisov alebo k zavedeniu novej technológie ovplyvňujúcej bezpečnosť, prevádzkovateľ dráhy alebo dráhový podnik rozhodne, že určení zamestnanci sa zúčastnia mimoriadneho preškolenia a podrobia skúške. Určení zamestnanci sú povinní zúčastniť sa mimoriadneho preškolenia a podrobiť sa skúške.

(6) Náklady na odbornú prípravu, skúšku, pravidelné preškolenie a nariadené mimoriadne preškolenie uhrádza zamestnávateľ; to neplatí pri odobratí dokladu o odbornej spôsobilosti podľa odseku 7. Ak zamestnanec dobrovoľne zmenil zamestnávateľa, nový zamestnávateľ je povinný zohľadniť absolvované školenia, získanú kvalifikáciu a nadobudnuté skúsenosti u predchádzajúcich zamestnávateľov, ak zamestnanca zamestnáva na pracovnej pozícii alebo na výkon činnosti, ktoré vyžadujú získanú odbornú spôsobilosť, a uhradiť doterajšiemu zamestnávateľovi na jeho žiadosť pomernú časť nákladov, ktoré vynaložil na odbornú prípravu a na skúšku. Zamestnávatelia sú povinní vydať odchádzajúcim zamestnancom na ich žiadosť doklady potvrdzujúce absolvované školenia, získanú odbornú spôsobilosť a prax.

(7) Osoba poverená výkonom kontroly zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku je oprávnená odobrať doklad o odbornej spôsobilosti zamestnancovi, ktorý

a) sa bez vážneho dôvodu nepodrobil pravidelnému preškoleniu alebo periodickému preskúšaniu podľa odseku 4 alebo mimoriadnemu preškoleniu podľa odseku 5,

b) sa dopustil pri výkone práce vážneho odborného pochybenia, ktoré ohrozilo bezpečnosť a plynulosť prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, najmä porušením alebo zanedbaním bezpečnostných alebo prevádzkových predpisov a pravidiel,

c) zavinil alebo spoluzavinil nehodu, ak jej príčinou bola neodbornosť bolo porušenie bezpečnostných

predpisov alebo prevádzkových predpisov.

(8) Odobratý doklad o odbornej spôsobilosti možno získať späť po absolvovaní odbornej prípravy a úspešnom vykonaní skúšky.

§ 33

(1) Zdravotnou spôsobilosťou na účely tohto zákona sa rozumie schopnosť vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť z hľadiska zdravotného stavu, vrátane zmyslových schopností. Psychickou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie úroveň psychickej schopnosti vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť.

(2) Zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zisťuje lekárskymi preventívnymi prehliadkami a psychologickým vyšetrením, ktoré sú zamerané na spôsobilosť zamestnanca vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť podľa zoznamu ( § 31 ods. 2). Zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke a psychologickému vyšetreniu.

(3) Lekár posudzujúci zdravotnú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti na dráhe, vydáva lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti, ktorého vzor je uvedený v osobitnom predpise.31ab) Psychológ posudzujúci psychickú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti na dráhe, vydáva posudok o psychickej spôsobilosti, ktorého vzor je uvedený v osobitnom predpise.31ab) V lekárskom posudku o zdravotnej spôsobilosti a v posudku o psychickej spôsobilosti sa o posudzovanej osobe uvádzajú osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu.

(4) Mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie zamestnanca sa vykonáva po zavinení alebo spoluzavinení vážnej nehody alebo menšej nehody. Zamestnávateľ určí, či sa mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie vykoná po zavinení incidentu alebo pri podozrení zo zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca, ktorý znižuje alebo inak obmedzuje spôsobilosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť, alebo po prerušení práce presahujúcom šesť mesiacov. Ak zamestnanec bol pri výkone práce účastníkom traumatizujúcej udalosti, najmä priamym účastníkom vážnej nehody alebo mimoriadnej udalosti s následkom smrti, alebo vážneho zranenia ľudí, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu odbornú psychoterapeutickú

psychologickú starostlivosť, ak ju zamestnanec neodmietne. Ak bol zamestnanec vo funkcii rušňovodič

zároveň očitým priamym účastníkom vážnej nehody alebo mimoriadnej udalosti s následkom smrti, alebo vážneho zranenia ľudí, zamestnávateľ je povinný tohto zamestnanca na mieste vzniku nehodovej udalosti vystriedať.

(5) Poverená právnická osoba podľa § 102 ods. 1 písm. q) druhého bodu posudzuje zdravotnú spôsobilosť lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a psychickú spôsobilosť psychológom v certifikovanej pracovnej činnosti dopravná psychológia. Základné kritériá pre lekára posudzujúceho zdravotnú spôsobilosť a psychológa posudzujúceho psychickú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti na železničnej dráhe, sú aj znalosti rizík príslušnej pracovnej pozície posudzovanej osoby.

(6) Zamestnávateľ znáša náklady lekárskych preventívnych prehliadok a psychologických vyšetrení, ktoré nie sú uhrádzané z povinného zdravotného poistenia.

TRETIA ČASŤ

PREVÁDZKOVANIE ŽELEZNIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

§ 34

Manažér infraštruktúry

(1) Manažérom infraštruktúry je podnikateľ, ktorý prevádzkuje železničnú infraštruktúru, ktorej súčasti sú uvedené v prílohe č. 12a.

(2) Prevádzkovaním železničnej infraštruktúry sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje správa a obsluha železničnej infraštruktúry a organizuje železničná doprava.

(3) Manažérom infraštruktúry môže byť len právnická osoba, ktorá

a) má platné povolenie vydané regulačným orgánom podľa § 29,

b) má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry s jej vlastníkom, ak sama nie je jej vlastníkom alebo ak spravuje železničnú infraštruktúru na základe zákona,

c) má platné bezpečnostné povolenie vydané bezpečnostným orgánom podľa § 87,

d) zamestnáva na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce podľa § 31,

e) spĺňa požiadavku finančnej spôsobilosti,

f) je právne oddelená od akéhokoľvek železničného podniku, a vo vertikálne integrovaných podnikoch od akýchkoľvek iných právnych subjektov v rámci podniku,

g) má takú organizačnú a rozhodovaciu nezávislosť pri plnení základných povinností, aby žiaden železničný podnik alebo iný právny subjekt nemal na neho rozhodujúci vplyv a nedochádzalo ku konfliktu záujmov osôb zodpovedných za plnenie základných povinností.

(4) Finančnou spôsobilosťou je schopnosť žiadateľa najmenej na jeden rok finančne zabezpečiť začatie a prevádzkovanie železničnej infraštruktúry a plnenie záväzkov manažéra infraštruktúry podľa tohto zákona. Finančná spôsobilosť sa preukazuje dokladmi o celkovom objeme dostupných finančných prostriedkov na bankových účtoch a prísľubom úveru, podrobným rozpočtom na jedno účtovné obdobie, zoznamom veriteľov a dlžníkov s uvedenou výškou dlhu. Finančne spôsobilým nie je ten, kto nespĺňa požiadavky finančnej spôsobilosti a kto je v konkurze alebo kto nemá vyrovnané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa eviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov.11) Najneskôr 15 pracovných dní pred termínom podania žiadosti žiadateľ uloží riadnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok, 11a) ak takáto účtovná závierka nie je v registri účtovných závierok uložená.

(5) Manažér infraštruktúry

a) samostatne vykonáva v súlade s pravidlami pre obchodné spoločnosti vnútornú správu svojho podniku, účtovníctvo a vnútropodnikovú kontrolu,

b) prevádzkuje železničnú infraštruktúru v súlade s predmetom činnosti a týmto zákonom,

c) nakladá so zvereným štátnym majetkom podľa osobitného predpisu, 12)

d) zostavuje a vedie register svojho majetku a majetku, ktorý spravuje a ktorý sa použije na posúdenie finančných prostriedkov potrebných na jeho opravu alebo na jeho nahradenie; prílohou tohto registra sú aj údaje o výdavkoch na modernizáciu a obnovu železničnej infraštruktúry.

(6) Manažér infraštruktúry je okrem základných povinností prevádzkovateľa dráhy podľa § 30 povinný

a) prideľovať spravodlivým a nediskriminačným spôsobom železničným podnikom kapacitu železničnej infraštruktúry (ďalej len "kapacita infraštruktúry") až do vyčerpania celej kapacity železničnej infraštruktúry a uzatvárať s nimi za rovnakých a nediskriminačných podmienok zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre,

b) poskytovať bezpečnostnému orgánu informácie a údaje potrebné na posúdenie stavu bezpečnosti prevádzkovanej dráhy a dopravy na dráhe, úrovne dopravných služieb a dodržiavania národných bezpečnostných predpisov a na vedenie evidencie a štatistiky,

c) zisťovať príčinu nehody alebo mimoriadnej udalosti na dráhe a oznamovať ich vyšetrovaciemu orgánu,

d) uchovávať podklady a údaje na účely určovania úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre a na požiadanie ich poskytnúť regulačnému orgánu,

e) zostaviť grafikon dopravy na dráhe,

f) organizovať železničnú dopravu a plánovať údržbu železničnej infraštruktúry transparentným a nediskriminačným spôsobom,

g) predložiť na odsúhlasenie regulačnému orgánu každú navrhovanú zmenu kategorizácie tratí a dopravných bodov pred ich plánovanou účinnosťou a zverejnením v podmienkach používania železničnej siete,

h) zabezpečiť označenie železničných staníc a železničných zastávok, na ktorých sa vykonáva

pravidelná osobná doprava v jazyku národnostných menšín v obciach podľa osobitného predpisu;12a) označenie železničných staníc a železničných zastávok v jazyku národnostných menšín sa vykoná na náklady manažéra infraštruktúry,

i) vypracovať opatrenia a postupy pri meškaní vlakov osobnej dopravy a po ich odsúhlasení ministerstvom ich zverejniť na svojom webovom sídle.

(7) Manažér infraštruktúry môže, pod podmienkou zachovania obchodného tajomstva a nediskriminačného prístupu, so subjektom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 34a, uzatvoriť zmluvu:

a) na vykonávanie základných povinností podľa § 34a ods. 4, ak takýto subjekt nie je železničným podnikom, neriadi železničný podnik, ani nie je riadený železničným podnikom, alebo

b) o prenechaní správy infraštruktúry inému manažérovi infraštruktúry alebo účastníkom verejno - súkromných partnerstiev.

(8) Manažér infraštruktúry môže na vykonávanie povinností týkajúcich sa rozvoja, údržby a obnovy železničnej infraštruktúry uzatvoriť zmluvu so železničným podnikom, subjektom, ktorý riadi železničný podnik, alebo subjektom, ktorý je železničným podnikom riadený.

(9) Manažér infraštruktúry kontroluje vykonávanie povinností podľa odsekov 7 písm. a) a 8 a zodpovedá za ne. Pri uzatvorení zmlúv podľa odsekov 7 a 8 nesmie dôjsť ku konfliktu záujmov.

(10) Ak sa základné povinnosti neudelia prevádzkovateľovi napájania, nevzťahujú sa na neho predpisy záväzné pre manažéra infraštruktúry, ak je zabezpečený súlad s § 28 ods. 2 a § 36.

(11) Manažér infraštruktúry môže uzatvoriť so železničným podnikom alebo s viacerými železničnými podnikmi nediskriminačne dohodu o spolupráci na účely vytvorenia výhod pre zákazníkov formou zníženia nákladov alebo zvýšenia výkonnosti na časti železničnej siete, na ktorú sa vzťahuje dohoda. Regulačný orgán vykonáva dohľad nad uzatváraním tejto dohody monitoruje jej vykonávanie a v odôvodnených prípadoch môže odporučiť jej vypovedanie.

(12) Manažér infraštruktúry nesmie poskytovať pôžičky železničnému podniku.

(13) Kapacitou infraštruktúry sa rozumie možnosť naplánovať na určité obdobie vlakové trasy na určitom úseku železničnej siete.

(14) Vlakovou trasou sa na účely tohto zákona rozumie kapacita infraštruktúry potrebná na jazdu vlaku medzi miestom odchodu a miestom určenia na železničnej trati.

(15) Rozvojom železničnej infraštruktúry sa rozumie plánovanie železničnej siete, finančné a investičné plánovanie a výstavba a modernizácia železničnej infraštruktúry.

(16) Údržbou železničnej infraštruktúry sa rozumejú práce určené na zachovanie stavu a spôsobilosti existujúcej železničnej infraštruktúry.

(17) Verejno - súkromným partnerstvom sa na účely tohto zákona rozumie záväzné dojednanie medzi verejným orgánom a jedným alebo viacerými podnikmi inými ako manažér infraštruktúry hlavnej domácej siete, v rámci ktorého podniky čiastočne alebo úplne budujú alebo financujú železničnú infraštruktúru alebo nadobúdajú právo vykonávať vo vopred vymedzenom období prevádzku, údržbu, obnovu alebo rozvoj železničnej infraštruktúry.

(18) Vertikálne integrovaným podnikom sa rozumie podnik, v ktorom manažéra infraštruktúry kontroluje podnik, ktorý zároveň kontroluje aj železničný podnik alebo ho kontroluje železničný podnik prevádzkujúci službu železničnej dopravy na sieti manažéra infraštruktúry.

§ 34a

Nezávislosť manažéra infraštruktúry

(1) Členovia správnej rady manažéra infraštruktúry a osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa základných povinností manažéra infraštruktúry nemôžu byť súčasne vymenovaní alebo zamestnaní ako členovia správnej rady železničného podniku. Správnou radou na účely tohto zákona je vedúci orgán železničného podniku, ktorý vykonáva výkonné a administratívne funkcie a zodpovedá za každodenné riadenie železničného podniku.

(2) Členovia dozornej rady manažéra infraštruktúry, ak je zriadená, nemôžu byť súčasne vymenovaní alebo zamestnaní ako členovia dozornej rady železničného podniku. Dozornou radou na účely tohto zákona je najvyšší orgán podniku, ktorý plní úlohy dozoru vrátane kontroly správnej rady a strategických rozhodnutí týkajúcich sa podniku.

(3) Členovia dozornej rady manažéra infraštruktúry a členovia správnej rady manažéra infraštruktúry a riadiaci pracovníci, ktorí im priamo podliehajú, sú povinní konať nediskriminačným spôsobom a ich nestrannosť nesmie byť ovplyvnená žiadnym konfliktom záujmov.

(4) Základnými povinnosťami manažéra infraštruktúry na účely tohto zákona sú prideľovanie kapacity infraštruktúry podľa § 34 ods. 6 písm. a) vrátane určenia trasy, posúdenie jej dostupnosti, určovanie návrhu úhrad za používanie železničnej infraštruktúry podľa § 55 a vyberanie úhrad.

§ 35

Železničný podnik

(1) Železničným podnikom je podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie dopravných služieb s cieľom zabezpečovať železničnú prepravu tovaru a osôb, pričom zabezpečuje aj ťažnú silu, alebo len ťažnú silu. Železničný podnik nesmie poskytovať pôžičky manažérovi infraštruktúry.

(2) Poskytovanie dopravných služieb železničnými podnikmi v železničnej doprave upravuje osobitný predpis. 13)

§ 36

Podnikateľský plán

(1) Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní vypracovať svoje podnikateľské plány, ktoré sú určené na optimálne a efektívne využívanie železničnej infraštruktúry na poskytovanie dopravných služieb. Podnikateľský plán obsahuje investičný program plán a finančný program plán.

Manažér infraštruktúry sprístupní žiadateľom o kapacitu infraštruktúry informácie o podnikateľskom

pláne, ktoré sa týkajú podmienok z podnikateľského plánu o podmienkach prístupu k železničnej

infraštruktúre, jej využívania, poskytovania a rozvoja a pred schválením podnikateľského plánu im umožní žiadateľom o kapacitu infraštruktúry pred schválením podnikateľského plánu vyjadriť sa

k poskytnutým informáciám jeho obsahu.

(2) Investičný program plán manažéra infraštruktúry je zameraný najmä

a) na investície do železničnej infraštruktúry, jej modernizácie a obnovy a do novej výstavby,

b) na zvyšovanie bezpečnosti prevádzky železničnej infraštruktúry,

c) na zvyšovanie kvality a okruhu železničných služieb poskytovaných železničným podnikom a iným používateľom železničnej infraštruktúry.

(3) Investičný program plán železničného podniku je zameraný najmä

a) na investície do vozňového parku železničných vozidiel,

b) na zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti železničnej dopravy,

c) na zvyšovanie kultúry cestovania rozvíjaním a skvalitňovaním služieb pre cestujúcich a pre objednávateľov a príjemcov tovaru.

(4) Finančný program plán je zameraný na zabezpečenie vyrovnaného finančného

hospodárenia rozpočtu podniku a na určenie spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa.

(5) Plnenie podnikateľského plánu je predmetom štátnej pomoci. Prideľované finančné

prostriedky štátnej pomoci musia byť v rozsahu, ktorý je primeraný úlohám podľa tohto zákona a plneniu

podnikateľských plánov s prihliadnutím na štátnu politiku v oblasti železníc.

(6) (5)

Manažér infraštruktúry zosúladí svoj podnikateľský plán s ustanoveniami zmluvy podľa § 56 ods. 3.

§ 37

Podmienky používania železničnej siete

(1) Manažér infraštruktúry je povinný po prerokovaní so železničnými podnikmi a inými zainteresovanými osobami vypracovať a najneskôr štyri mesiace pred konečným termínom na prijatie žiadostí o pridelenie kapacity infraštruktúry zverejniť v štátnom jazyku a v anglickom jazyku na svojom webovom sídle a spoločnom webovom sídle manažérov infraštruktúry zriadenom v rámci ich spolupráce podmienky používania železničnej siete, ktorú prevádzkuje. Prístup k zverejneným podmienkam používania železničnej siete je spravidla bezplatný. Ak sa manažér infraštruktúry rozhodne prístup spoplatniť, úhrada nesmie presiahnuť skutočné náklady na zverejnenie.

(2) Podmienky používania železničnej siete obsahujú podrobné informácie o podmienkach prístupu na jednotlivé prevádzkované železničné trate a o podmienkach prístupu k servisným zariadeniam spojeným so železničnou sieťou manažéra infraštruktúry a poskytovania služieb v týchto zariadeniach alebo sa v nich uvedie webové sídlo, na ktorom sú tieto informácie bezplatne dostupné. Obsah a členenie podmienok používania železničnej siete je v prílohe č. 13 časti A.

(3) Manažér infraštruktúry je povinný podmienky používania železničnej siete priebežne aktualizovať podľa meniacich sa potrieb používania železničnej siete a svojich možností poskytovania železničných služieb.

§ 38

Prístup k železničnej infraštruktúre

(1) Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť prístup k železničnej infraštruktúre v celej železničnej sieti, ktorú prevádzkuje, každému železničnému podniku, ktorý má platnú licenciu 14) na poskytovanie dopravných služieb a platné bezpečnostné osvedčenie podľa § 86. Podmienky prístupu k železničnej infraštruktúre musia byť v zmluve o prístupe k železničnej infraštruktúre dohodnuté spravodlivo a nediskriminačne v súlade s pravidlami na prideľovanie kapacity infraštruktúry podľa tohto zákona, s bezpečnostným povolením podľa § 87 a s podmienkami používania železničnej siete podľa § 37. Toto právo zahŕňa aj prístup k železničnej infraštruktúre, ktorá spája servisné zariadenia uvedené v prílohe č. 13 časti B druhom bode.

(2) Ak sa prístup k železničnej infraštruktúre podľa odseku 1 týka osobnej dopravy, železničný podnik má právo nechať nastúpiť a vystúpiť cestujúcich na ktorejkoľvek nácestnej stanici na vlakovej trase pri rešpektovaní zverejnených technických parametrov železničnej infraštruktúry.

(3) Ak sa prístup k železničnej infraštruktúre podľa odseku 1 týka nákladnej dopravy, železničný podnik má právo používať na vlakovej trase železničnú infraštruktúru, ktorá spája vnútrozemské prístavy a servisné zariadenia uvedené v prílohe č. 13 časti B druhom bode a železničnú infraštruktúru, ktoré slúžia viac než jednému železničnému podniku.

(4) Manažér infraštruktúry je povinný umožniť prístup k staniciam a terminálom na nakládku a vykládku tovaru každému podniku, ktorý prevádzkuje iný druh dopravy.

§ 39

Obmedzenie prístupu k železničným službám

(1) Regulačný orgán môže na žiadosť osôb uvedených v osobitnom predpise 14a) objednávateľa

dopravných služieb, ktorý uzatvoril zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme, manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku, ktorý plní záväzok zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme obmedziť na území Slovenskej republiky prístup železničného podniku k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom vlaku, ak sa na túto časť železničnej infraštruktúry alebo na alternatívnu trasu vzťahuje zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme a uplatňovanie práva prístupu by ohrozilo hospodársku rovnováhu predmetnej zmluvy.

(2) Manažér infraštruktúry nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre žiadateľovi, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 40 ods. 4 prvej vety.

(3) O tom, či by sa uplatnením tohto práva narušila hospodárska rovnováha zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, rozhodne regulačný orgán na žiadosť objednávateľa

dopravných služieb, ktorý uzatvoril zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme, manažéra

infraštruktúry alebo železničného podniku, ktorý plní záväzok zo zmluvy o dopravných službách vo

verejnom záujme subjektov podľa odseku 1 po vykonanej analýze podľa odseku 4. Žiadosť sa podáva

do jedného mesiaca od zverejnenia oznámenia o plánovanej novej službe na webovom sídle regulačného orgánu. Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia regulačného orgánu manažér infraštruktúry nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre železničnému podniku.

(4) Regulačný orgán analýzou zisťuje vplyv práva podľa odseku 1 na ziskovosť dopravných služieb poskytovaných železničným podnikom na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, vplyv na náklady, ktoré znáša objednávateľ dopravných služieb, a vplyv na cestovné pri zohľadnení umiestnenia staníc a počtu zastavení vlaku na vlakovej ceste a načasovania a frekvencie jednotlivých vlakov.

(5) Regulačný orgán si do jedného mesiaca od prijatia žiadosti vyžiada potrebné informácie a údaje na účel analýzy podľa odseku 4 a zmluvné strany zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, manažér infraštruktúry a železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre, sú povinní tieto informácie a údaje poskytnúť v lehote, ktorú určí. Ak železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre, neposkytne informácie a údaje podľa prvej vety alebo informácie nie sú dostatočné ani po opakovanej výzve na ich doplnenie, manažér infraštruktúry na základe rozhodnutia regulačného úradu nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre podľa § 38 ods. 1. Regulačný orgán posúdi poskytnuté informácie a údaje a podľa potreby ich prerokuje s osobami podľa odseku 3. Najneskôr do šiestich týždňov odo dňa, keď získal všetky potrebné informácie a údaje, regulačný orgán rozhodne o obmedzení alebo neobmedzení prístupu železničného podniku podľa odseku 1. Regulačný orgán musí svoje rozhodnutie odôvodniť a určiť v ňom podmienky, za ktorých môže požiadať o nové posúdenie rozhodnutia ktorýkoľvek žiadateľ podľa odseku 3 alebo železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre, v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu regulačného úradu nemožno podať rozklad. Ak regulačný orgán po vykonaní analýzy dôjde k záveru, že právo prístupu k železničným službám podľa odseku 1 môže ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, môže navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok určených v rozhodnutí regulačného orgánu, za ktorých bolo možné požiadať o udelenie prístupu k železničným službám.

(6) Regulačný orgán nesprístupní citlivé obchodné informácie osôb podľa odseku 5 na ich žiadosť. O tom, či sa informácie považujú za citlivé obchodné informácie rozhodne regulačný orgán. To sa nevzťahuje na informácie, ktoré sú nevyhnutné vo vzťahu k oznámeniu o plánovanej novej službe podľa odseku 3.

(7) Regulačný orgán na žiadosť oprávneného subjektu vykoná analýzu vplyvu narušenia hospodárskej rovnováhy zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme podľa odseku 4 aj v prípade, ak medziročne dôjde k zmene časovej polohy trasy zavedeného vlaku do takej miery, že objednávateľ dopravných služieb, manažér infraštruktúry alebo železničný podnik sa môžu domnievať, že takáto zmena časovej polohy vlaku bude mať vplyv na hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme.

(8) Regulačný orgán môže uložiť železničnému podniku uskutočňujúcemu prepravu osôb na medzinárodnej vlakovej trase povinnosť zaplatiť objednávateľovi dopravných služieb cenový rozdiel za prevádzku železničnej trate medzi dvomi stanicami ako kompenzáciu za záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, aby železničné podniky prevádzkujúce vnútroštátnu osobnú dopravu a železničné podniky prevádzkujúce medzinárodnú osobnú dopravu platili rovnakú úhradu za používanie tých istých železničných tratí.

(9) Kompenzácia podľa odseku 8 musí byť v súlade so zásadou spravodlivosti, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality medzi priemernou úrovňou cestovného, ktorú platia cestujúci, a celkovou úrovňou úhrad a cien za železničné služby poskytované manažérom infraštruktúry s používaním železničnej siete. Výška kompenzácie podľa odseku 8 nesmie ohroziť hospodársku uskutočniteľnosť verejnej osobnej dopravy na železničných tratiach, na ktoré sa vzťahuje, a nesmie presiahnuť to, čo je potrebné na pokrytie nákladov, ktoré vznikli pri plnení záväzku železničného podniku z plnenia zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pri zohľadnení poskytnutej kompenzácie a primeraného zisku.

(10) Prístup k službám vysokorýchlostnej osobnej dopravy je možné udeliť len na základe požiadaviek, ktoré určí regulačný orgán. Ak regulačný orgán po vykonaní analýzy dôjde k záveru, že plánované služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom vlaku narušujú hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, môže navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok na udelenie prístupu podľa § 38.

(11) Službami vysokorýchlostnej osobnej dopravy na účely tohto zákona sú služby osobnej železničnej dopravy prevádzkované bez medziľahlých zastávok medzi dvoma miestami vzdialenými aspoň 200 km na špeciálne vybudovaných vysokorýchlostných tratiach, ktoré sú vybavené spravidla pre rýchlosť najmenej 250 km/h, a prevádzkované spravidla pri týchto rýchlostiach.

§ 40

Prideľovanie kapacity infraštruktúry

(1) Kapacitu infraštruktúry prideľuje manažér infraštruktúry na základe rámcových pravidiel. V rámcových pravidlách určí najmä

a) spôsob prideľovania kapacity infraštruktúry,

b) základné náležitosti žiadosti o pridelenie,

c) časové obdobia, na ktoré sa kapacita prideľuje,

d) pravidlá uzavierania rámcových dohôd,

e) pravidlá posudzovania účelu používania železničnej infraštruktúry,

f) vzor zmluvy upravujúcej práva a povinnosti manažéra infraštruktúry a žiadateľov a

g) spôsob a lehoty informovania o obsahu rámcových pravidiel.

(2) Obchodovanie s pridelenou kapacitou infraštruktúry medzi jej príjemcami je zakázané a má za následok vylúčenie príjemcu z ďalšieho prideľovania. Raz pridelenú kapacitu infraštruktúry nemôže jej príjemca previesť na inú osobu; to neplatí, ak príjemca, ktorý nie je železničným podnikom, umožní pri výkone svojej obchodnej činnosti využitie pridelenej kapacity infraštruktúry železničnému podniku. Takéto umožnenie využitia kapacity infraštruktúry sa na účely ďalšieho prideľovania nepovažuje za jej prevod.

(3) Prideliť kapacitu infraštruktúry vo forme vlakovej trasy možno žiadateľovi najdlhšie na čas platnosti jedného cestovného poriadku železničnej siete (ďalej len "cestovný poriadok"). Manažér infraštruktúry môže so žiadateľom uzavrieť rámcovú dohodu o využívaní kapacity infraštruktúry na dlhšie obdobie, ako je čas platnosti jedného cestovného poriadku. Konkrétne práva a povinnosti

manažéra infraštruktúry a žiadateľa týkajúce sa pridelenej kapacity infraštruktúry sa upravia v zmluve o pridelení kapacity infraštruktúry.

(4) Ak žiadateľ mieni požiadať manažéra infraštruktúry o pridelenie kapacity infraštruktúry so zámerom vykonávať osobnú dopravu a zároveň je na túto časť železničnej infraštruktúry alebo na alternatívnu trasu obmedzené právo k prístupu k železničnej infraštruktúre, alebo sa na ňu vzťahuje zmluva o službách vo verejnom záujme, upovedomí o tom manažéra infraštruktúry a regulačný orgán najneskôr 18 mesiacov pred nadobudnutím platnosti cestovného poriadku, ktorého sa žiadosť o pridelenie kapacity infraštruktúry týka. S cieľom umožniť posúdenie možného hospodárskeho vplyvu na existujúce zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, regulačný orgán najneskôr do desiatich dní zabezpečí na celej navrhovanej vlakovej trase informovanie príslušných regulačných orgánov, ktoré informujú dotknutých objednávateľov dopravných služieb uzavierajúcich zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, manažérov infraštruktúry a železničné podniky, ktoré plnia záväzok z týchto zmlúv.

§ 41

Spolupráca pri prideľovaní kapacity infraštruktúry na viacerých železničných sieťach

(1) Manažéri infraštruktúry spolupracujú s manažérmi infraštruktúry iných železničných sietí, aby umožnili efektívne vytváranie a prideľovanie kapacity infraštruktúry, ktorá zasahuje do niekoľkých železničných sietí. Organizujú medzinárodné vlakové trasy, najmä na železničných tratiach v rámci transeurópskej siete železničnej nákladnej dopravy, a určujú postupy na ich zabezpečenie.

(2) Postupy určené na koordináciu prideľovania kapacity infraštruktúry na medzinárodnej úrovni združujú zástupcov manažérov infraštruktúry za všetky železničné infraštruktúry, ktorých prideľovanie majú vplyv na viac ako jedného ďalšieho manažéra infraštruktúry. Na týchto postupoch sa môžu podieľať aj manažéri infraštruktúry tretích štátov. Na rokovania o týchto postupoch manažér infraštruktúry pozýva aj zástupcu Európskej komisie ako pozorovateľa. Manažér infraštruktúry poskytuje regulačnému orgánu informácie o postupoch prideľovania kapacity infraštruktúry a informácie zo systémov prideľovania kapacity infraštruktúry.

(3) Na zasadaniach alebo pri iných činnostiach konaných s cieľom prideľovať kapacitu infraštruktúry pre transsieťové železničné dopravné služby majú rozhodovacie právo len zástupcovia manažérov infraštruktúry.

(4) Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť verejnú prístupnosť dohodnutých postupov, spôsobov práce a kritérií používaných na posudzovanie a prideľovanie kapacity infraštruktúry na medzinárodnej úrovni.

(5) Manažér infraštruktúry je povinný predkladať na posúdenie dotknutým manažérom infraštruktúry spravujúcim iné železničné siete návrhy železničných podnikov na organizáciu medzinárodných vlakových trás, aby sa uľahčila prevádzka nákladných vlakov v medzinárodnej doprave.

(6) Takéto dohodnuté medzinárodné vlakové trasy na viacerých železničných sieťach sú dostupné žiadateľom prostredníctvom manažéra infraštruktúry zúčastneného na dohode.

§ 42

Žiadatelia

(1) Žiadosti o pridelenie kapacity infraštruktúry môžu podávať železničné podniky a ich medzinárodné zoskupenia, ako aj iné osoby, ktoré majú záujem na jej získaní s cieľom prevádzkovať železničnú dopravu, najmä prevádzkovatelia kombinovanej dopravy, odosielatelia a príjemcovia tovaru. Žiadateľ, ktorý nie je železničným podnikom, môže splnomocniť železničný podnik na uzavretie zmluvy s manažérom infraštruktúry o prístupe na železničnú infraštruktúru do termínu určeného v podmienkach používania siete.

(2) Manažér infraštruktúry môže určiť, aké požiadavky musia splniť žiadatelia, aby zabezpečil,

že jeho oprávnené očakávania budúcich výnosov z využívania železničnej infraštruktúry budú naplnené. Takéto požiadavky musia byť primerané, transparentné a nediskriminačné a musia byť vopred zverejnené ako časť princípov prideľovania kapacity infraštruktúry uvedených v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37.

(3) Požiadavky podľa odseku 2 môžu zahŕňať určenie finančnej záruky, ktorá nesmie presiahnuť úroveň primeranú predpokladanému rozsahu činnosti žiadateľa na pridelenej kapacite infraštruktúry, ubezpečenie žiadateľa o schopnosti pripraviť vhodné ponuky týkajúce sa pridelenej kapacity infraštruktúry.

(4) Žiadateľ môže požiadať manažéra infraštruktúry o pridelenie kapacity infraštruktúry zasahujúcej do niekoľkých železničných sietí. Manažér infraštruktúry, ktorý takúto žiadosť dostal, je oprávnený konať v mene žiadateľa pri hľadaní potrebnej kapacity u manažérov infraštruktúry spravujúcich iné železničné siete.

(5) Ak manažéri infraštruktúry, spravujúci nadväzujúce železničné siete, založili združenie s právnou subjektivitou, manažér infraštruktúry je povinný zverejniť, že žiadateľ môže podať žiadosť priamo na takéto združenie.

(6) Žiadosti týkajúce sa grafikonu vlakovej dopravy musia byť podané v lehotách podľa plánu prideľovania kapacity infraštruktúry.

(7) Žiadateľ, ktorý je stranou rámcovej dohody podľa § 43, podáva žiadosť v lehote dohodnutej v rámcovej dohode.

(8) Manažér infraštruktúry je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na informácie poskytnuté žiadateľmi.

§ 43

Rámcové dohody

(1) Rámcová dohoda na účely tohto zákona je dohoda medzi manažérom infraštruktúry a žiadateľom o právach a povinnostiach týkajúcich sa prideľovanej kapacity infraštruktúry a o úhradách a cenách na iné obdobie, než je obdobie platnosti jedného cestovného poriadku. Rámcová dohoda upresňuje charakteristiky kapacity infraštruktúry požadovanej žiadateľom a ponúkanej žiadateľovi, vrátane frekvencie vlakov, objemu a kvality vlakových trás; môže obsahovať zmluvné pokuty pre prípad neplnenia alebo jednostrannej zmeny rámcovej dohody alebo predčasného skončenia jej platnosti odstúpením alebo vypovedaním.

(2) Rámcová dohoda by mala v rámci možností železničnej siete vyhovovať oprávneným obchodným potrebám žiadateľa, najmä ak ide o železničný podnik prevádzkujúci železničnú dopravu na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme alebo medzinárodnú železničnú dopravu, a zároveň umožňovať vykonávať priebežne zmeny alebo obmedzenia zmluvných podmienok z dôvodu lepšieho využitia kapacity infraštruktúry. Rámcová dohoda však nesmie vylučovať z používania železničnej infraštruktúry iných žiadateľov.

(3) Rámcová dohoda sa uzatvára spravidla na päť rokov s možnosťou predĺženia jej platnosti na rovnaké obdobie, na aké bola uzatvorená. Manažér infraštruktúry môže na návrh žiadateľa uzatvoriť rámcovú dohodu na dlhšie alebo kratšie obdobie. Uzatvorenie rámcovej dohody na dlhšie obdobie, než je päť rokov, však musí byť odôvodnené existenciou obchodných zmlúv, vynaložených osobitných investícií alebo predpokladaných rizík.

(4) Rámcovú dohodu na dopravné služby, ktoré využívajú špecializovanú infraštruktúru, možno uzatvoriť až na 15 rokov. Podmienkami na uzatvorenie takejto rámcovej dohody sú, že špecializovaná infraštruktúra si vyžiadala značné a dlhodobé investície a že na takúto investíciu sú uzatvorené zmluvy vrátane viacročných plánov amortizácie.

(5) Ak ide o rámcovú dohodu podľa odseku 4, žiadateľ môže vyžadovať presné vymedzenie charakteristík kapacity špecializovanej infraštruktúry ( § 47) vrátane frekvencie vlakov, objemu a kvality

vlakových trás, ktoré sa mu majú poskytnúť na obdobie trvania platnosti rámcovej dohody. Manažér infraštruktúry môže počas platnosti rámcovej dohody znížiť vyhradenú kapacitu, ktorá sa najmenej jeden mesiac využívala menej, než je limit využívania vlakovej trasy stanovený v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37.

(6) Všeobecné ustanovenia každej rámcovej dohody bez ustanovení obsahujúcich obchodné tajomstvo musia byť prístupné iným žiadateľom.

§ 44

Cestovný poriadok

(1) Manažér infraštruktúry pred začatím rokovaní o novom cestovnom poriadku dohodne s manažérmi infraštruktúry, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete, ktoré medzinárodné vlakové trasy zahrnú do cestovných poriadkov nadväzujúcich železničných sietí. Zmeny takto dohodnutých medzinárodných vlakových trás sú možné len výnimočne z nevyhnutných prevádzkových dôvodov a po dohode ostatných zúčastnených manažérov infraštruktúry.

(2) Po uzavretí dohôd podľa odseku 1 manažér infraštruktúry zostavuje cestovný poriadok podľa plánu prideľovania kapacity infraštruktúry ustanovenom v osobitnom predpise14a) v týchto

lehotách:

a) cestovný poriadok sa zostavuje raz za kalendárny rok,

b) lehotu na prijatie žiadostí o pridelenie kapacity, ktoré sa majú zapracovať do cestovného poriadku,

určí manažér infraštruktúry v podmienkach používania železničnej siete tak, aby táto lehota neskončila

skôr ako 12 mesiacov pred zmenou cestovného poriadku; manažér infraštruktúry posúdi aj žiadosti

doručené po určenej lehote,

c) najneskôr 11 mesiacov pred dňom nadobudnutia platnosti cestovného poriadku manažér

infraštruktúry určí predbežné medzinárodné vlakové trasy dohodnuté podľa odseku 1 a následne dbá,

aby sa tieto dohodnuté trasy v ďalšom procese rešpektovali,

d) najneskôr štyri mesiace po uplynutí lehoty určenej na prijatie žiadostí, manažér infraštruktúry

vypracuje na základe dohôd podľa odseku 1, požiadaviek železničných podnikov a iných žiadateľov

návrh cestovného poriadku na ďalšie rokovania podľa odseku 5 s cieľom racionalizovať využívanie

železničnej siete a uspokojiť prepravné potreby obyvateľstva a odosielateľov a príjemcov tovaru.

(3) Ak je to možné, manažér infraštruktúry je povinný vyhovieť všetkým požiadavkám na kapacitu infraštruktúry, vrátane požiadaviek na vlakové trasy prechádzajúce viac než jednou železničnou sieťou, a zohľadniť všetky obmedzenia žiadateľov, vrátane ekonomického vplyvu na ich podnikanie.

(4) Manažér infraštruktúry môže v procese plánovania a koordinácie uprednostniť špecifické požiadavky na dopravné služby len vtedy, ak je železničná infraštruktúra preťažená alebo ak ide o špecializovanú infraštruktúru.

(5) Manažér infraštruktúry prerokuje návrh cestovného poriadku so zainteresovanými osobami a určí im primeranú lehotu na predkladanie pripomienok a návrhov, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Medzi zainteresované osoby patria všetci žiadatelia o pridelenie kapacity infraštruktúry, objednávatelia dopravných služieb, ako aj ďalšie osoby, ktoré podávajú pripomienky k návrhu cestovného poriadku z hľadiska jeho vplyvu na ich možnosť poskytovať dopravné služby počas platnosti cestovného poriadku.

(6) Manažér infraštruktúry prijme opatrenia na to, aby vybavil všetky uplatnené pripomienky. Ak po vstupe cestovného poriadku do platnosti vznikne voľná kapacita infraštruktúry, manažér infraštruktúry jej parametre bezodkladne zverejní, aby umožnil jej dodatočné využitie na základe nových žiadostí.

(7) Ak sa manažéri infraštruktúry nedohodnú inak, zmena cestovného poriadku celoštátnej

dopravy sa uskutočňuje každoročne o polnoci v druhú sobotu v decembri. Ak potreba zmeny alebo inej úpravy cestovného poriadku vznikne až po zimných mesiacoch najmä z dôvodu zohľadnenia zmien regionálnych cestovných poriadkov, z dôvodu koordinácie s inými druhmi dopravy, najmä z riešenia paralelných dopravných služieb s verejnou autobusovou dopravou, alebo z dôvodu dodatočného pridelenia voľnej kapacity infraštruktúry, zmena sa spravidla uskutoční o polnoci v druhú sobotu v júni. Ak je to nevyhnutné z iného dôležitého dôvodu, najmä z prevádzkových potrieb alebo uskutočnenia plánovaných opráv železničných tratí, zmenu alebo inú úpravu cestovného poriadku možno uskutočniť aj v inom termíne.

(8) Ak má zmena alebo iná úprava cestovných poriadkov vplyv na medzinárodnú dopravu, dohodu manažérov infraštruktúry, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete, o rozsahu a termíne takejto zmeny musí manažér infraštruktúry informovať Európsku komisiu.

(9) Ak sa počas platnosti cestovného poriadku vyskytne dodatočná požiadavka na vlakovú trasu, manažér infraštruktúry je povinný vybaviť takúto požiadavku do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Informácia o voľnej kapacite infraštruktúry, ktorú má k dispozícii, musí byť prístupná všetkým žiadateľom, ktorí ktorý ju chcú využiť. Dodatočná požiadavka na vlakovú trasu podľa prvej vety

nezakladá povinnosť manažéra infraštruktúry postupovať podľa § 45 a 46.

(10) Manažéri infraštruktúry v prípade potreby posúdia možnosti kapacitnej rezervy, ktorú je potrebné zachovať k dispozícii v rámci konečného znenia cestovného poriadku, aby mohli rýchle reagovať na predvídateľné dodatočné žiadosti na pridelenie voľnej kapacity infraštruktúry.

(11) Cestovný poriadok obsahuje údaje o všetkých plánovaných pohyboch vlakov, ktoré sa uskutočňujú na príslušnej železničnej infraštruktúre počas obdobia jeho platnosti.

§ 45

Koordinácia

(1) Ak počas prípravy cestovného poriadku manažér infraštruktúry zistí rozpory medzi rôznymi požiadavkami na obsah cestovného poriadku, pokúsi sa ich vyriešiť rokovaním so žiadateľmi tak, aby čo možno najlepšie uspokojil všetky ich požiadavky. Na účely rokovania manažér infraštruktúry v primeranom čase bezplatne poskytuje žiadateľom o kapacitu infraštruktúry písomne alebo elektronicky informácie o požadovaných vlakových trasách a o vlakových trasách predbežne pridelených na tých istých tratiach, o alternatívnych vlakových trasách a o kritériách prideľovania kapacity infraštruktúry. Informáciu o totožnosti ostatných žiadateľov manažér infraštruktúry poskytuje len s ich predchádzajúcim súhlasom. Ak sa mu nepodarí rozpory vyriešiť rokovaním so žiadateľmi, manažér infraštruktúry ich musí riešiť formou koordinácie.

(2) V rámci koordinácie manažér infraštruktúry má právo navrhnúť žiadateľom kapacitu infraštruktúry, ktorá sa v primeranom rozsahu odlišuje od nimi požadovanej.

(3) Pravidlá koordinácie, vrátane systému riešenia sporov musia byť upravené v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37. Pravidlá koordinácie zohľadňujú najmä ťažkosti pri dosahovaní dohody o medzinárodných vlakových trasách a možný vplyv zmien na manažérov infraštruktúry, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete.

(4) Systém riešenia rozporov musí byť upravený v podmienkach používania železničnej siete tak, aby umožnil okamžite riešiť zistené rozpory a prijať záver do 10 pracovných dní od začiatku riešenia rozporov.

§ 46

Preťažená infraštruktúra

(1) Preťaženou infraštruktúrou sa rozumie úsek železničnej siete, na ktorom aj po rokovaní so žiadateľmi a po koordinácii podľa § 45 nie je možné v určitom období alebo úseku dňa primerane uspokojiť dopyt po kapacite infraštruktúry. To isté sa vzťahuje aj na železničné trate alebo ich úseky, na

ktorých sa predpokladá nedostatočná kapacita v blízkej budúcnosti.

(2) Ak nastane stav podľa odseku 1, manažér infraštruktúry musí bezodkladne vyhlásiť sporný úsek železničnej siete pre dané obdobie alebo daný úsek dňa za preťaženú infraštruktúru. Zároveň musí uskutočniť kapacitnú analýzu podľa § 48; to neplatí, ak sa už uskutočňuje plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry podľa § 49.

(3) Ak úhrady za používanie železničnej infraštruktúry, ktoré zohľadňujú nedostatok kapacity, ešte neboli stanovené alebo ak sa koordináciou nedosiahol uspokojivý výsledok a železničná infraštruktúra bola pre dané obdobie alebo daný úsek dňa vyhlásená za preťaženú, manažér infraštruktúry uplatní pri prideľovaní kapacity pri preťaženej infraštruktúre priority

a) na hlavných železničných tratiach v tomto poradí:

1. dopravné služby vo verejnom záujme realizované systémovým, alebo taktovým rozložením trás,

2. dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre osobnú dopravu realizované vo verejnom záujme,

3. ostatné dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre osobnú dopravu,

4. dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre nákladnú dopravu,

5. dopravné služby vo verejnom záujme, na ktoré sa nevzťahuje prvý a druhý bod,

6. ostatné dopravné služby medzinárodnej osobnej dopravy,

7. ostatné dopravné služby medzinárodnej nákladnej dopravy,

8. ostatné dopravné služby,

b) na vedľajších železničných tratiach v tomto poradí:

1. dopravné služby vo verejnom záujme,

2. dopravné služby osobnej dopravy,

3. dopravné služby nákladnej dopravy,

4. ostatné dopravné služby.

(4) Ak uplatnením kritéria priority dôjde k výluke niektorých dopravných služieb, a tým dôjde k strate príjmu manažéra infraštruktúry, možno manažérovi infraštruktúry stratu dotovať z verejného rozpočtu.

(5) Manažér infraštruktúry môže vyzvať používateľa železničnej siete, aby sa vzdal vlakovej trasy, ktorú v priebehu jedného mesiaca využíval pod limitom určeným v podmienkach používania železničnej siete; to neplatí, ak nevyužívanie bolo spôsobené inými ako ekonomickými dôvodmi, ktoré užívateľ nemohol ovplyvniť, najmä obmedzením prevádzky dráhy zo strany manažéra infraštruktúry. Ak napriek výzve manažéra infraštruktúry, používateľ železničnej siete využíva naďalej vlakovú trasu pod limitom určeným v podmienkach používania železničnej siete, manažér infraštruktúry mu túto vlakovú trasu môže odobrať.

(6) Manažér infraštruktúry môže v podmienkach používania železničnej siete pri určovaní priorít prideľovacieho procesu zohľadniť pri rovnocennej priorite dvoch a viacerých požiadaviek aj predchádzajúcu úroveň využívania konkrétnych vlakových trás.

§ 47

Špecializovaná infraštruktúra

(1) Kapacita infraštruktúry je všeobecne dostupná pre všetky typy dopravných služieb, ktoré sú zhodné s charakteristikami potrebnými na prevádzku vlakovej trasy.

(2) Ak existujú vhodné alternatívne vlakové trasy, manažér infraštruktúry môže po prerokovaní so zainteresovanými osobami určitú časť železničnej infraštruktúry vyhradiť pre špecifické typy prepravy. V takom prípade manažér infraštruktúry môže pri prideľovaní kapacity infraštruktúry uprednostniť tieto typy prepráv. Ostatné typy prepráv sa môžu na tejto železničnej infraštruktúre uplatniť len v rozsahu zostávajúcej voľnej kapacity.

(3) Vymedzenie špecializovanej infraštruktúry sa uvedie v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37.

§ 48

Kapacitná analýza

(1) Účelom kapacitnej analýzy je zistiť obmedzenia kapacity infraštruktúry, ktoré neumožňujú primerane vyhovieť všetkým požiadavkám všetkých žiadateľov a navrhnúť spôsob, ktorý by to umožnil. Výsledkom kapacitnej analýzy je identifikácia príčin preťaženia železničnej infraštruktúry a návrh opatrení, ktoré by mohli v krátkom až strednodobom horizonte znížiť preťaženie.

(2) Predmetom kapacitnej analýzy je železničná infraštruktúra, prevádzkové postupy, charakter rôznych prevádzkovaných dopravných služieb a vplyvy týchto faktorov na kapacitu infraštruktúry.

(3) Kapacitná analýza sa musí ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa vyhlásenia železničnej infraštruktúry za preťaženú.

§ 49

Plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry

(1) Manažér infraštruktúry je povinný do šiestich mesiacov odo dňa skončenia kapacitnej analýzy vypracovať v spolupráci s užívateľmi preťaženej infraštruktúry plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry.

(2) Plán podľa odseku 1 obsahuje

a) zistené príčiny preťaženia,

b) pravdepodobný budúci vývoj prepráv na preťaženej infraštruktúre,

c) existujúce prekážky rozvoja železničnej infraštruktúry,

d) možnosti zvýšenia kapacity infraštruktúry a predpokladané náklady na toto zvýšenie, vrátane pravdepodobných zmien v úhradách za použitie železničnej infraštruktúry.

(3) Na základe analýzy nákladov a výnosov možných navrhovaných opatrení sa v pláne podľa odseku 1 uvedú aj konkrétne opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť na zvýšenie kapacity infraštruktúry, vrátane časového rozvrhu ich uskutočňovania. Navrhované opatrenia sa musia zaoberať najmä možnosťami presmerovania dopravných služieb na iné železničné trate, iného časového rozloženia dopravných služieb, vplyvom zmeny cestovnej rýchlosti vlakov, možnosťami zlepšenia vybavenia alebo modernizáciou železničnej infraštruktúry.

(4) Manažér infraštruktúry musí zastaviť vyberanie úhrad za používanie železničnej infraštruktúry, v ktorých je zohľadnený nedostatok kapacity traťového úseku počas obdobia preťaženia, ak nevypracoval plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry alebo ak neurobil pokrok v uskutočňovaní opatrení uvedených v pláne na zvýšenie kapacity infraštruktúry. So súhlasom regulačného orgánu manažér infraštruktúry môže pokračovať vo vyberaní úhrad, ak plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry nemôže uskutočniť z dôvodu, ktorý manažér infraštruktúry nemôže ovplyvniť, alebo ak dostupné možnosti nie sú ekonomicky alebo finančne únosné.

§ 50

Kapacita infraštruktúry na účely údržby

(1) Požiadavky na kapacitu infraštruktúry na účely vykonania jej plánovanej údržby sa predkladajú v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako požiadavky na jej používanie na poskytovanie dopravných služieb.

(2) Manažér infraštruktúry musí jednotlivým žiadateľom primerane zohľadniť vplyv kapacity infraštruktúry vyhradenej na plánovanú údržbu v ich podieloch.

(3) Manažér infraštruktúry je oprávnený na nevyhnutný čas obmedziť alebo zastaviť prevádzku z dôvodu potreby akútnej rekonštrukcie, modernizácie, obnovy alebo údržby železničnej trate, pričom o

nedostupnosti kapacity infraštruktúry informuje zainteresované strany bezodkladne a regulačný orgán na základe jeho žiadosti.

§ 51

Riešenie núdzových situácií

(1) Na riešenie núdzových situácií vypracuje manažér infraštruktúry a železničné podniky havarijný plán, ktorý si vzájomne skoordinujú a v ktorom uvedú všetky orgány a iné osoby, ktoré treba upovedomiť o vážnej nehode alebo o mimoriadnej udalosti s následkami vážnej nehody a o závažnom narušení chodu vlakov. V havarijnom pláne sa uvedie tiež počet, druh a dislokácia nehodových prostriedkov na odstraňovanie následkov nehôd a mimoriadnych udalostí alebo dohoda s prevádzkovateľom týchto prostriedkov. Pri riešení núdzovej situácie, ktorá môže mať vplyv na cezhraničnú dopravu, manažér infraštruktúry spolupracuje s manažérmi infraštruktúry, na ktorých sieť a dopravu môže mať toto narušenie vplyv na obnove cezhraničnej dopravy.

(2) Ak je chod vlakov narušený nehodou, mimoriadnou udalosťou alebo technickou poruchou, manažér infraštruktúry a železničný podnik musia bezodkladne uskutočniť opatrenia podľa havarijného plánu a opatrenia potrebné na čo najskoršie obnovenie bežného stavu.

(3) V núdzových situáciách, keď je to nevyhnutné z dôvodu nehody, mimoriadnej udalosti alebo poruchy, ktorá zapríčinila dočasné vyradenie časti železničnej infraštruktúry z prevádzky, manažér infraštruktúry môže aj bez predchádzajúceho oznámenia odobrať pridelené vlakové trasy na čas nevyhnutne potrebný na obnovu bežného stavu.

(4) Manažér infraštruktúry môže v záujme čo najskoršej obnovy bežného stavu požiadať železničné podniky, aby mu dali k dispozícii vecné prostriedky, ktoré považuje za najvhodnejšie na čo najrýchlejšie obnovenie bežného stavu. Železničné podniky sú povinné v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.

(5) Regulačný orgán môže požadovať od železničných podnikov, aby sa podieľali na monitorovaní dodržiavania bezpečnostných noriem a určených pravidiel. Železničné podniky sú povinné v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.

Regulačný orgán

§ 52

(1) Regulačný orgán kontroluje dodržiavanie transparentných a nediskriminačných podmienok prístupu žiadateľov na železničnú sieť a prideľovania kapacity infraštruktúry, najmä, či podmienky používania železničnej siete neobsahujú diskriminačné ustanovenia alebo či neposkytujú manažérovi infraštruktúry možnosti, ktoré by mohol využiť na diskrimináciu žiadateľov.

(2) Regulačný orgán monitoruje hospodársku súťaž na železničných trhoch a preskúmava prístup a obmedzenia prístupu na železničnú infraštruktúru, k servisným zariadeniam a službám v nich poskytovaných a na tento účel môže požadovať informácie a údaje od manažéra infraštruktúry, prevádzkovateľa servisného zariadenia a od železničných podnikov. Na vyžiadanie informácií a údajov sa primerane použije odsek 5.

(3) Regulačný orgán je povinný zaoberať sa podnetmi a sťažnosťami na nespravodlivé a diskriminačné rozhodovanie a činnosť manažéra infraštruktúry alebo prevádzkovateľa servisného zariadenia, ktoré sa týkajú

a) podmienok používania železničnej siete a kritérií uvedených v týchto podmienkach,

b) prideľovacieho procesu pri poskytovaní kapacity infraštruktúry,

c) prístupu k železničnej infraštruktúre, k servisným zariadeniam a k železničným službám s tým spojených,

d) uplatňovania úhrady za používanie železničnej infraštruktúry, servisných zariadení a železničných služieb s tým spojených,

e) organizovania železničnej dopravy,

f) plánovania obnovy a údržby železničnej infraštruktúry,

g) plnenia povinností podľa § 34 ods. 5, ods. 6 písm. a) a d), odsekov 7 až 11 a 34a.

(4) Podnet alebo žiadosť sťažnosť podľa odseku 3 môže podať každý žiadateľ o prístup k

železničnej infraštruktúre alebo tretia osoba, ak sa domnieva, že sa s ňou zaobchádzalo nespravodlivo, že bola predmetom diskriminácie alebo že bola poškodená. Regulačný orgán je oprávnený vo veciach uvedených v odseku 3 začať konanie aj z vlastného podnetu.

(5) Na účely konaní podľa odsekov 3 a 4 je regulačný orgán oprávnený do jedného mesiaca od prijatia sťažnosti alebo podnetu požadovať od manažéra infraštruktúry, od železničných podnikov, od poskytovateľov služieb a od iných zainteresovaných osôb informácie a údaje potrebné na prešetrenie podaných sťažností a podnetov a na začatie konania. Požadované informácie a údaje sú požiadané osoby povinné poskytnúť najneskôr do jedného mesiaca; regulačný orgán môže výnimočne povoliť predĺženie lehoty o dva týždne. Za bezdôvodné odopretie informácií alebo údajov môže regulačný orgán uložiť poriadkovú pokutu do 3 000 eur. Ak ide o medzinárodnú železničnú dopravu, regulačný orgán si vyžiada potrebné informácie od manažéra infraštruktúry a regulačných orgánov členských štátov, ktorých územím prechádza medzinárodná vlaková trasa a ak je to potrebné, aj od Európskej komisie; manažér infraštruktúry je povinný bezodkladne poskytnúť požadované informácie.

(6) Regulačný orgán musí rozhodnúť o sťažnostiach a prijať nápravné opatrenia do šiestich týždňov odo dňa začatia konania. Ak boli v konaní vyžiadané doplňujúce podklady, lehota plynie odo dňa, keď boli doručené doplňujúce podklady. Nápravnými opatreniami sú uloženie povinnosti zdržať sa nespravodlivého a diskriminačného správania a uloženie povinnosti odstrániť protiprávny stav.

(7) Ak ide o podnety na preskúmanie odmietnutia žiadosti prideliť kapacitu infraštruktúry alebo podmienok ponuky kapacity manažéra infraštruktúry, regulačný orgán buď potvrdí, že sa nevyžaduje zmena rozhodnutia manažéra infraštruktúry, alebo že sa vyžaduje toto rozhodnutie zmeniť podľa pokynu, ktorý zároveň vydá.

(8) Regulačný orgán zverejňuje rozhodnutie po nadobudnutí jeho právoplatnosti na svojom webovom sídle.

(9) Regulačný orgán musí byť pri rozhodovaní organizačne, finančne a právne nezávislý na manažérovi infraštruktúry, na železničných podnikoch a na objednávateľoch dopravných služieb.

§ 53

(1) Regulačný orgán okrem úloh podľa § 52

a) určuje všeobecne záväzným právnym predpisom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre v rozsahu minimálneho prístupového balíka a prístupu k infraštruktúre spájajúcej servisné zariadenia podľa prílohy č. 13 časti B, ako aj úhrady za prístup a služby v servisných zariadeniach podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry,

b) ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom regulačný rámec, v ktorom vymedzí spôsob regulácie, podrobnosti postupu pri určovaní úhrad podľa písmena a), rozsah a podrobnosti uplatňovania princípov spoplatňovania železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry, rozsah a podrobnosti o určovaní primeraného zisku a ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sú vynaložené na prevádzku vlaku a podrobnosti návrhu systému úhrad podľa § 57 ods. 1,

c) vykonáva kontrolu dodržiavania regulačného rámca a vyberania určených úhrad podľa písmen a) a b),

d) schvaľuje rámcové dohody podľa § 43,

e) d) ukladá pokuty za porušenie regulačného rámca a vyberania určených úhrad,

f) e) vykonáva u manažéra infraštruktúry, prevádzkovateľa servisného zariadenia alebo v železničnom

podniku kontrolu dodržania oddelených účtov; na vykonanie tejto kontroly si môže vyžiadať účtovné informácie podľa prílohy č. 13b,

f) schvaľuje navrhovanú zmenu kategorizácie tratí a dopravných bodov pred ich plánovanou účinnosťou a zverejnením v podmienkach používania železničnej siete,

g) určuje lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k servisnému zariadeniu podľa § 54 ods. 7,

h) povoľuje zvýšenie úhrady za prevádzku železničnej infraštruktúry podľa § 58 ods. 1,

i) kontroluje zoznam segmentov trhu podľa § 58 ods. 4,

j) uskutočňuje najmenej raz za dva roky konzultácie so zástupcami užívateľov služieb železničnej nákladnej dopravy a železničnej osobnej dopravy.

(2) Regulačný orgán je povinný zabrániť diskriminácii železničných podnikov a musí zabezpečiť, aby úhrady za rovnaké používanie železničnej siete boli porovnateľné a aby porovnateľné služby na tom istom segmente trhu železničnej dopravy podliehali rovnakým úhradám. Regulačný orgán je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na informácie poskytnuté žiadateľmi alebo prevádzkovateľmi servisných zariadení.

(3) Manažér infraštruktúry je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na informácie poskytnuté žiadateľmi. Manažér infraštruktúry je povinný preukázať regulačnému orgánu, že systém úhrad uvedený v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37 spĺňa požiadavky regulačného rámca podľa odseku 1 písm. b), a poskytnúť mu potrebné údaje a podklady.

(4) Rokovania manažéra infraštruktúry a žiadateľa o úrovni úhrad za použitie infraštruktúry sa môžu uskutočniť len pod dohľadom regulačného orgánu. Regulačný orgán je povinný zasiahnuť v prípade, ak má podozrenie, že rokovania sú v rozpore s požiadavkami regulačného rámca podľa odseku 1 písm. b) alebo s pravidlami transparentnosti a nediskriminácie.

(5) Regulačný orgán je povinný vo svojej registratúre uchovávať informácie a údaje potrebné na to, aby bolo možné zistiť zdroj úhrad a ich použitie; tieto informácie a údaje sú predmetom notifikácie Európskej komisii.

(6) Regulačný orgán môže určovať úhrady podľa odseku 1 písm. a) ako

a) určenie maximálnej úhrady alebo porovnateľnej úhrady,

b) určenie spôsobu výpočtu maximálnej úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre na základe ekonomicky oprávnených variabilných nákladov,

c) určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, ktoré možno zarátať do úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre, alebo

d) spojenie alebo kombinácia spôsobov podľa písmen a) až c).

(7) Porovnateľnou úhradou podľa odseku 6 písm. a) sa rozumie úhrada určená porovnaním

a) ekonomicky oprávnených nákladov alebo nákladových položiek služieb a činností s ekonomicky oprávnenými nákladmi alebo nákladovými položkami inej rovnakej alebo porovnateľnej služby alebo činnosti v Slovenskej republike,

b) úhrady podľa odseku 1 písm. a) s úhradami rovnakej alebo porovnateľnej služby alebo činnosti v iných členských štátoch.

(8) Na určovanie úhrad podľa odseku 1 písm. a) regulačným orgánom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o cenách. Na ceny iných železničných služieb, vrátane cien za poskytovanie doplnkových služieb a vedľajších služieb podľa prílohy č. 13 časti B, sa vzťahujú pravidlá pre dohodovanie cien. 15)

§ 54

Podmienky prístupu k službám

(1) Železničné podniky majú za úhradu nárok na minimálny prístupový balík podľa prílohy č. 13 časti B prvého bodu. Poskytovanie týchto železničných služieb musí manažér infraštruktúry zabezpečovať všetkým užívateľom železničnej infraštruktúry nediskriminačným spôsobom.

(2) Železničné podniky majú za úhradu nárok na prístup vrátane traťového prístupu k servisným zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu a k službám poskytovaným v týchto zariadeniach. Prístup k zariadeniam a k službám musí prevádzkovateľ servisného zariadenia zabezpečovať nediskriminačným spôsobom.

(3) Servisným zariadením je zariadenie vrátane pozemku, budovy a vybavenia, ktoré bolo vcelku alebo sčasti špeciálne upravené tak, aby umožnilo poskytovanie jednej služby alebo viacerých služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode.

(4) Prevádzkovateľom servisného zariadenia je podnikateľ, ktorý spravuje jedno servisné zariadenie alebo viac servisných zariadení alebo poskytuje železničným podnikom jednu službu alebo viac služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode.

(5) Ak je servisné zariadenie podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm. d) až f)

tretieho bodu písm. b)

vo vlastníctve štátu a jeho správu vykonáva ministerstvo, ministerstvo uzatvorí zmluvu o prevádzke tohto servisného zariadenia so železničným podnikom, ktorý má s objednávateľom dopravných služieb uzatvorenú zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme

15aa)

s najväčším počtom vlakových kilometrov v spádovej oblasti príslušného servisného zariadenia. Ministerstvo vydá metodiku upravujúcu určenie spádovej oblasti servisného zariadenia a zverejní ju vo vestníku ministerstva. Železničný podnik, ktorý uzatvoril zmluvu o prevádzke servisného zariadenia podľa prvej vety, poskytuje služby servisného zariadenia podľa tohto zákona.

(6) Ak je prevádzkovateľ servisného zariadenia podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm.

a) až d)

priamo kontrolovaný alebo nepriamo kontrolovaný železničným podnikom, ktorý je tiež aktívny a má dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch so službami železničnej dopravy, musí byť od neho organizačne a rozhodovacími právomocami nezávislý, pričom musí mať pre všetky servisné zariadenia podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

oddelené účty vrátane súvah a výkazov zisku a strát. Táto nezávislosť sa môže dosiahnuť zriadením organizačne oddelených divízií v rámci toho istého subjektu.

(7) Žiadosti železničných podnikov o prístup k servisnému zariadeniu podľa

prílohy č. 13 časti

B druhého bodu

a o poskytovanie služieb v tomto zariadení vybavuje prevádzkovateľ servisného zariadenia v lehote, ktorá nepresiahne 30 dní, ak regulačný orgán neurčí dlhšiu lehotu. Žiadosti môže zamietnuť, ak na trhu železničnej dopravy existuje reálna alternatíva, ktorá železničnému podniku umožňuje prevádzkovať železničnú dopravu na tých istých trasách alebo alternatívnych trasách v hospodársky prijateľných podmienkach. Prevádzkovateľovi servisného zariadenia sa tým neukladá povinnosť investovať do zdrojov alebo zariadení s cieľom rozšíriť kapacitu servisného zariadenia, a tak vyhovieť všetkým žiadostiam železničných podnikov.

(8) Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia uvedený v odseku 6 zamietne žiadosť o prístup k servisnému zariadeniu alebo o poskytovanie služieb v tomto zariadení, musí rozhodnutie o zamietnutí písomne zdôvodniť a uviesť reálnu alternatívu, ak je dostupná.

(9) Reálnou alternatívou je prístup k inému servisnému zariadeniu alebo zabezpečenie služby poskytovanej servisným zariadením iným spôsobom, ktoré sú pre železničný podnik hospodársky prijateľné a umožňujú mu prevádzkovať železničnú dopravu.

(10) Alternatívnou trasou je iná trasa medzi rovnakou východiskovou stanicou a stanicou určenia vtedy, ak sú tieto dve trasy z hľadiska prevádzky železničnej dopravy železničným podnikom vzájomne nahraditeľné.

(11) Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia zistí medzi žiadosťami rozpory týkajúce sa prístupu k servisnému zariadeniu a k poskytovaniu služieb v tomto zariadení, pokúsi sa ich vyriešiť rokovaním so žiadateľmi tak, aby vyhovel všetkým ich oprávneným požiadavkám. Ak nie je dostupná žiadna reálna alternatíva a nemožno vyhovieť všetkým požiadavkám o kapacitu servisného zariadenia, žiadateľ môže podať sťažnosť na regulačný orgán, ktorý ju prešetrí, a ak je sťažnosť oprávnená, rozhodne o primeraných opatreniach s cieľom zabezpečiť, aby sa primeraná časť kapacity poskytla uvedenému žiadateľovi. Regulačný orgán zohľadní aj oprávnené potreby prevádzkovateľa servisného zariadenia podľa odseku 6 na používanie servisného zariadenia.

(12) Ak sa servisné zariadenie podľa

prílohy č. 13 časti B druhého bodu

nepoužíva najmenej dva po sebe nasledujúce roky a železničné podniky majú oprávnený záujem o prístup k nemu, vlastník servisného zariadenia ponúkne prevádzku zariadenia na prenájom alebo lízing, ak je prevádzkyschopné.

(13) Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia ponúka aj niektoré z doplnkových služieb uvedených v

prílohe č. 13 časti B treťom bode

, poskytne ich na požiadanie každému železničnému podniku nediskriminačným spôsobom.

(14) Železničné podniky môžu požadovať od prevádzkovateľa servisného zariadenia poskytovanie vedľajších služieb uvedených v

prílohe č. 13 časti B štvrtom bode

. Prevádzkovateľ servisného zariadenia nie je povinný takéto služby poskytovať. Ak tieto služby prevádzkovateľ servisného zariadenia poskytuje, musí ich poskytovať železničným podnikom nediskriminačným spôsobom.

§ 55

Určovanie úhrad

(1) Manažér infraštruktúry navrhuje úhradu za používanie železničnej infraštruktúry a servisných zariadení podľa regulačného rámca určeného regulačným orgánom.

(2) Účelom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre a servisným zariadeniam je prispieť manažérovi infraštruktúry na pokrytie časti nákladov na prevádzku železničnej infraštruktúry a servisných zariadení. Príjmy manažéra infraštruktúry z výnosu úhrad za minimálny prístupový balík a traťový prístup k servisným zariadeniam a k službám a z úhrad za doplnkové služby a za vedľajšie služby podľa prílohy č. 13 časti B spolu s hospodárskym výsledkom z iných obchodných činností súvisiacich s používaním železničnej siete a s úhradou z verejného rozpočtu podľa zmluvy manažéra infraštruktúry s vlastníkom železničnej infraštruktúry a servisných zariadení (ďalej len "vlastník železničnej infraštruktúry") sú v priebehu roka v rovnováhe s výdavkami na prevádzku železničnej infraštruktúry a servisných zariadení.

(3) Manažér infraštruktúry je pri navrhovaní úhrady povinný spolupracovať s manažérmi infraštruktúr, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete, so zámerom dosiahnuť poskytovanie dopravných služieb na viac ako jednej železničnej sieti a zabezpečiť tak efektívne využívanie transeurópskej siete železníc. Na tento účel môže manažér infraštruktúry vstupovať s nimi do spoločných podnikov.

(4) Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť, aby bol systém úhrad a cien založený na rovnakých princípoch pre celú železničnú sieť, ktorú spravuje, aby výsledkom boli rovnocenné a nediskriminačné úhrady a ceny pre všetky železničné podniky, ktoré zabezpečujú služby rovnakého druhu na rovnakej alebo podobnej časti trhu železničnej dopravy, a aby úhrady boli skutočne uplatňované v súlade s pravidlami určenými v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37.

(5) Úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre platia železničné podniky manažérovi infraštruktúry v lehotách a spôsobom dohodnutým v zmluve o prístupe k železničnej infraštruktúre. Úhradu za prístup k servisným zariadeniam platia železničné podniky prevádzkovateľovi servisného zariadenia v lehotách a spôsobom dohodnutým v zmluve.

§ 56

Náklady na železničnú infraštruktúru

(1) Náklady na prevádzku železničnej infraštruktúry a servisných zariadení tvoria náklady manažéra infraštruktúry na zabezpečenie činností súvisiacich so službami podľa prílohy č. 13 časti B a z plnenia povinností manažéra infraštruktúry podľa tohto zákona. Manažér infraštruktúry je povinný sledovať a evidovať náklady na služby podľa prílohy č. 13 časti B a na činnosti súvisiace s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

(2) Manažér infraštruktúry musí byť pri zachovaní požiadaviek na bezpečnosť a údržbu železničnej infraštruktúry a servisných zariadení a na zvyšovanie kvality poskytovaných služieb motivovaný na znižovaní nákladov spojených s poskytovaním kapacity železničnej infraštruktúry a servisných zariadení podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu pri dodržaní úrovne úhrad za používanie železničnej infraštruktúry a týchto servisných zariadení. Na tento účel sa mu môžu poskytnúť na obdobie najmenej piatich rokov a najviac 15 rokov na základe zmluvy s vlastníkom železničnej infraštruktúry finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, alebo regulačný orgán zavedie na základe analýzy možného zníženia nákladov vhodné regulačné opatrenia s určením primeraných oprávnení manažéra infraštruktúry.

(3) Zmluva s vlastníkom železničnej infraštruktúry má písomnú formu a obsahuje najmä

a) vymedzenie predmetu zmluvy a rozsahu železničnej infraštruktúry a servisných zariadení,

b) podmienky prevádzkovania železničnej infraštruktúry a servisných zariadení vrátane údržby a obnovy železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, ktoré sú už v prevádzke,

c) výšku úhrady podľa odseku 6, spôsob a podmienky jej poskytnutia a použitia,

d) výšku ostatných finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky, údržby a obnovy železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, na vykonávanie nedokončenej údržby a obnovy, na zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich manažérovi infraštruktúry zo všeobecne záväzných právnych predpisov,

e) ciele zamerané na používateľa železničnej infraštruktúry a kritériá kvality vzťahujúce sa na výkon vlaku, najmä pokiaľ ide o traťovú rýchlosť a spoľahlivosť, spokojnosť zákazníka, kapacitu železničnej siete, správu aktív, rozsah činností, úroveň bezpečnosti a ochranu životného prostredia,

f) rozsah nedokončenej údržby a aktíva, ktoré sa postupne vyradia z používania,

g) povinnosti manažéra infraštruktúry v súvislosti s predkladaním správ, a to z hľadiska ich obsahu a pravidelnosti ich predkladania vlastníkovi železničnej infraštruktúry,

h) obdobie platnosti zmluvy, ktoré musí byť minimálne päť rokov,

i) regulačný rámec a princípy spoplatňovania železničnej infraštruktúry a servisných zariadení,

j) pravidlá riešenia situácií, v ktorých dôjde k vážnym poruchám v prevádzke železničnej infraštruktúry a núdzových situácií vrátane havarijných plánov a predčasného ukončenia zmluvy a informovania používateľov,

k) nápravné opatrenia pri porušení zmluvných podmienok alebo pri vzniku výnimočných okolností, ktoré ovplyvňujú dostupnosť verejného financovania, vrátane podmienok a postupov opätovného rokovania o zmluvných podmienkach alebo o predčasnom ukončení zmluvy.

(4) Vlastník železničnej infraštruktúry poskytne žiadateľom informácie o obsahu zmluvy a umožní im vyjadriť sa k nej pred jej podpísaním. Zmluvu vlastník infraštruktúry a manažér infraštruktúry zverejnia na svojom webovom sídle najneskôr jeden mesiac po jej uzatvorení.

(5) Podmienky zmluvy a štruktúra finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2 musia byť dohodnuté na celé zmluvné obdobie.

(6) Vlastník železničnej infraštruktúry uhrádza manažérovi infraštruktúry časť ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s poskytovaním služieb železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, na ktoré sa vzťahuje určovanie úhrad regulačným orgánom, a to vo výške, ktorá nie je krytá úhradami za používanie železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, na ktoré sa vzťahuje určovanie úhrad a ziskom z iných obchodných činností súvisiacich s používaním železničnej siete.

Princípy spoplatňovania železničnej infraštruktúry

§ 57

(1) Návrh systému úhrad musí manažér infraštruktúry a prevádzkovateľ servisného zariadenia odôvodniť a vypracovať v súlade s regulačným rámcom podľa § 53 ods. 1 písm. b), s podmienkami používania železničnej siete podľa § 37 a s rozsahom poskytovania služieb podľa prílohy č. 13 časti B. Manažér infraštruktúry a prevádzkovateľ servisného zariadenia sú povinní poskytnúť železničným podnikom všetky potrebné informácie o jednotlivých úhradách a cenách za služby poskytované podľa prílohy č. 13 časti B a predložiť regulačnému orgánu najmenej deväť mesiacov pred jeho navrhovanou účinnosťou.

(2) Úhrady za minimálny prístupový balík podľa prílohy č. 13 a za prístup k infraštruktúre spájajúcej servisné zariadenia a za prístup k servisným zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry, navrhne manažér infraštruktúry na základe variabilných nákladov, ktoré mu vznikli priamo prevádzkou vlaku na železničnej infraštruktúre. Úhrada za prístup k servisným zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu a za poskytovanie služieb v týchto zariadeniach nesmie presiahnuť náklady na ich poskytovanie vrátane primeraného zisku. Ak doplnkové služby alebo vedľajšie služby podľa prílohy č. 13 ponúka len jeden poskytovateľ, cena za ich poskytovanie nesmie presiahnuť náklady potrebné na ich zabezpečenie spolu s primeraným ziskom a musí sa vypočítať na základe skutočnej úrovne využívania týchto služieb. Prevádzkovateľ servisného zariadenia poskytujúceho služby podľa prílohy č. 13 časti B druhého až štvrtého bodu poskytne manažérovi infraštruktúry informácie o úhradách alebo uvedie adresu webového sídla, na ktorej sú takéto informácie bezplatne dostupné.

(3) Primeraným ziskom je miera návratnosti vlastného kapitálu, ktorá zohľadňuje riziko vrátane rizika spojeného s príjmami alebo neprítomnosť rizika pre prevádzkovateľa servisného zariadenia a je v súlade s priemernou mierou daného sektora v posledných troch rokoch.

(4) Úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre môže zohľadňovať aj nedostatok kapacity vymedzeného úseku infraštruktúry počas obdobia preťaženia infraštruktúry podľa § 46.

(5) Úhrada za používanie železničnej infraštruktúry môže zohľadňovať aj environmentálne náklady, ktoré musia byť odstupňované podľa výšky škôd spôsobených prevádzkou vlakov a nákladov, ktoré manažér infraštruktúry vynaložil na ich odstránenie. Zohľadnenie environmentálnych nákladov v

úhrade je však prípustné len vtedy, keď sa také spoplatnenie uplatňuje na porovnateľnej úrovni v cestnej nákladnej doprave.

(6) Ak bola zavedená porovnateľná úroveň spoplatňovania environmentálnych nákladov v železničnej doprave a v cestnej nákladnej doprave a environmentálne náklady boli zahrnuté do úhrady, aj výnos tejto časti úhrady je príjmom manažéra infraštruktúry.

(7) Aby sa zabránilo nežiadúcim neprimeraným výkyvom v jednotlivých spoplatnených obdobiach, regulačný orgán môže na návrh manažéra infraštruktúry spriemerovať úhrady podľa odsekov 4 až 6 za dlhšie obdobie. Spriemerovaná úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre aj vtedy musí zodpovedať najviac nákladom zahrnutým do spoplatňovania.

(8) Regulačný orgán je povinný vo svojej registratúre15a) uchovávať informácie a údaje potrebné na to, aby bolo možné zistiť zdroj spoplatňovania environmentálnych nákladov a jeho použitie; tieto informácie a údaje poskytne Európskej komisii na jej žiadosť.

(9) Úhrada sa môže vyberať aj za využitie kapacity použitej na účely údržby železničnej infraštruktúry. Taká úhrada nesmie presiahnuť čistú stratu na výnosoch, ktorá vznikne manažérovi infraštruktúry z dôvodu údržby železničnej infraštruktúry.

§ 58

(1) Na dosiahnutie plnej návratnosti nákladov vynaložených manažérom infraštruktúry na prevádzku železničnej infraštruktúry môže regulačný orgán pri zohľadnení efektívnych, transparentných a nediskriminačných princípov povoliť zvýšenie úhrady nad rozsah vyrátaný pri uplatnení princípov podľa § 57, ak to unesie trh železničnej dopravy, najmä ak sa udrží optimálna konkurencieschopnosť v železničnej doprave pri zohľadnení zvýšenia produktivity, ktorú dosiahli železničné podniky v dôsledku vynaložených nákladov manažérom infraštruktúry.

(2) Úroveň úhrady po zvýšení podľa odseku 1 nesmie vylučovať z používania železničnej siete železničné podniky ani iných užívateľov, ktorí môžu zaplatiť úhrady, ktoré pokrývajú aspoň náklady priamo vynaložené na prevádzku železničnej dopravy navýšené o mieru výnosnosti, ktorú môže trh železničnej dopravy uniesť.

(3) Na účely zvýšenia úhrady podľa odseku 1 manažér infraštruktúry zohľadní najmä tieto dvojice segmentov trhu:

a) služby osobnej dopravy a služby nákladnej dopravy,

b) vlaky prepravujúce nebezpečný tovar a iné nákladné vlaky,

c) vnútroštátne dopravné služby a medzinárodné dopravné služby,

d) kombinovanú dopravu a priame vlaky,

e) služby mestskej osobnej dopravy alebo regionálnej osobnej dopravy a služby medzimestskej osobnej dopravy,

f) ucelené vlaky a vlaky zostavené z jednotlivých vozňov,

g) pravidelné služby vlakovej dopravy a príležitostné služby vlakovej dopravy.

(4) Manažér infraštruktúry zverejní v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37 zoznam segmentov trhu a preskúma ho aspoň raz za päť rokov. Manažér infraštruktúry zohľadní najmä služby nákladnej dopravy, služby osobnej dopravy vykonávanej v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme a iné služby osobnej dopravy. Manažér infraštruktúry môže rozlišovať segmenty trhu aj podľa prepravovanej komodity alebo cestujúcich. Regulačný orgán vykoná kontrolu tohto zoznamu.

(5) Pre nákladnú dopravu z tretieho štátu a do tretieho štátu, ktorá sa vykonáva na železničnej sieti s iným rozchodom koľaje, ako normálny rozchod koľaje, môžu manažéri infraštruktúry určiť vyššie

úhrady s cieľom zabezpečiť úplnú návratnosť vynaložených nákladov.

(6) Pri špecifických budúcich investičných projektoch týkajúcich sa železničnej infraštruktúry a pri investičných projektoch, ktoré boli dokončené po roku 1988, regulačný orgán na návrh manažéra infraštruktúry povolí vyššiu úhradu, ak uskutočnenie týchto projektov je založené na dlhodobých nákladoch a ak sa ich uskutočnením zvýšila výkonnosť železničnej siete alebo niektorých železničných tratí, alebo ak vzrástla nákladová efektívnosť prevádzky, ktorá by sa nemohla dosiahnuť inak. Taký systém spoplatnenia môže zahŕňať aj dohody o deľbe rizika spojeného s novými investíciami.

(7) Úhrady manažéra infraštruktúry za rovnaké používanie železničnej siete musia byť porovnateľné a porovnateľné služby na tom istom segmente železničného trhu musia podliehať rovnakým úhradám. Manažér infraštruktúry v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37 musí preukázať bez toho, aby zverejnil obchodné informácie dôvernej povahy, že navrhovaný systém spoplatnenia spĺňa tieto požiadavky.

(8) Ak chce manažér infraštruktúry upraviť základné prvky spoplatňovacieho systému podľa odseku 1, musí ich predložiť regulačnému orgánu najmenej tri mesiace pred konečným termínom na zverejnenie podmienok používania siete podľa § 37 ods. 1.

§ 59

(1) Spoplatniť prístup k železničnej infraštruktúre možno aj podľa výkonov železničných podnikov. Systém spoplatňovania podľa výkonov sleduje podporiť železničné podniky a manažéra infraštruktúry minimalizovať prevádzkové poruchy a zvyšovať výkonnosť železničnej siete. Tento systém môže zahŕňať

a) pokuty za činnosti narušujúce prevádzku železničnej siete alebo plynulosť dopravy na nej,

b) kompenzácie pre železničné podniky postihnuté prevádzkovými poruchami železničnej siete a

c) prémie za výkony, ktoré sú lepšie než plánované.

(2) Ak sa zvolí spoplatňovanie podľa výkonov, základné princípy tohto systému uvedené v prílohe č. 13a musia platiť pre celú železničnú sieť.

(3) V systéme spoplatňovania možno zaviesť aj rezervačné ceny. Rezervačné ceny sú platby za pridelenú kapacitu železničnej infraštruktúry, ktorú žiadateľ nevyužíva. Rezervačné ceny treba uplatňovať tak, aby sa nimi žiadatelia motivovali na efektívne využívanie pridelenej kapacity infraštruktúry.

(4) Uplatnenie rezervačnej ceny voči žiadateľovi, ktorému bola pridelená vlaková trasa, je povinné, ak pravidelne nevyužíva pridelené trasy alebo ich časti. Manažér infraštruktúry zverejní v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37 kritériá, na základe ktorých sa určí, čo sa považuje za takéto nevyužívanie pridelených trás alebo ich častí. Tieto kritériá podliehajú kontrole regulačného orgánu.

(5) Manažér infraštruktúry musí byť vždy schopný na požiadanie bezodkladne informovať železničné podniky a iných užívateľov železničnej infraštruktúry o kapacite infraštruktúry, ktorá bola pridelená železničným podnikom.

§ 60

Zľavy

(1) Manažér infraštruktúry môže poskytovať železničným podnikom a ostatným užívateľom železničnej infraštruktúry zľavy zo schválených úhrad. Ak ďalej nie je ustanovené inak, zľavy z úhrad nesmú presiahnuť skutočnú úsporu správnych nákladov manažéra infraštruktúry. Pri určení úrovne zľavy sa nesmie vychádzať z úspory správnych nákladov, ktorá už je zahrnutá v schválenej a vyberanej úhrade.

(2) Manažér infraštruktúry môže zaviesť na špecifických úsekoch železničnej siete osobitné spoplatňovacie režimy, v ktorých rámci poskytuje časovo obmedzené zľavy na podporu rozvoja nových dopravných služieb, alebo zľavy na podporu používania málo využívaných železničných tratí. Tieto režimy musia byť dostupné všetkým užívateľom týchto úsekov železničnej infraštruktúry a poskytnuté zľavy sa môžu vzťahovať len na úhrady a ceny vyberané na týchto úsekoch.

(3) Podobné zľavy, ako sú uvedené v odseku 2, sa uplatnia pre podobné dopravné služby, a to nediskriminačným spôsobom pre všetky železničné podniky.

§ 61

Dotácie

(1) Manažérovi infraštruktúry možno poskytnúť zo štátneho rozpočtu dotáciu na úhradu

a) environmentálnych nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na prevádzku železničnej infraštruktúry a ktoré neboli zahrnuté v úhradách zaplatených železničnými podnikmi,

b) nákladov vyvolaných nehodami a mimoriadnymi udalosťami,

c) zrušené od 31.12.2011

(2) Dotáciu podľa odseku 1 písm. a) a b) možno poskytnúť najdlhšie na päť rozpočtových rokov nasledujúcich po podaní prvej žiadosti. Pri poskytovaní dotácie podľa odseku 1 musí byť verejne dostupná tak použitá metodológia výpočtu nákladov, ako aj vykonané kalkulácie. Musia sa preukázať špecifické neúčtované náklady, ktorými nie je zaťažená konkurenčná dopravná infraštruktúra a ktorých plateniu sa zabránilo vďaka použitiu železničnej dopravy, a musí sa zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní pravidiel porovnávania nákladov zaobchádzalo s podnikmi konkurenčných druhov dopravy nediskriminačným spôsobom.

(3) Dotácia sa poskytuje na žiadosť manažéra infraštruktúry. Žiadosť musí byť písomná a podpísaná štatutárnym orgánom. V žiadosti sa uvedú identifikačné údaje žiadateľa, dôvod, pre ktorý sa žiada dotácia, požadovaná výška dotácie a obdobie, ktoré má pokryť. K žiadosti sa priložia dokumenty preukazujúce dôvod podľa odseku 1 na poskytnutie dotácie.

(4) Dotáciu možno použiť len na úhradu nákladov podľa odseku 1 v rozsahu a spôsobom uvedeným v zmluve medzi manažérom infraštruktúry a vlastníkom železničnej infraštruktúry.

§ 61a

Spolupráca v oblasti systémov spoplatňovania na viacerých železničných sieťach

(1) Manažér infraštruktúry spolupracuje s manažérmi infraštruktúry iných železničných sietí pri uplatňovaní efektívnych režimov spoplatňovania a dosiahnutia optimálnej konkurencieschopnosti medzinárodnej železničnej dopravy a zabezpečení efektívneho využívania železničnej siete. Manažéri infraštruktúry sa združujú v záujme koordinácie spoplatňovania alebo v záujme spoplatňovania prevádzky služieb železničnej dopravy, ktoré zasahujú do niekoľkých železničných sietí. Na tieto účely môžu zaviesť primerané postupy.

(2) Manažér infraštruktúry sa podieľa na činnosti Európskej siete manažérov infraštruktúry, ktorej cieľom je najmä rozvíjanie železničnej infraštruktúry, podporovanie zavedenia jednotného európskeho železničného priestoru, monitorovanie a meranie výkonnosti a riešenie cezhraničných úzkych miest.

(3) Manažéri infraštruktúry, dotknuté železničné podniky a žiadatelia o pridelenie kapacity zavedú v záujme koordinovania svojej činnosti v oblasti údržby a rozvoja kapacity infraštruktúry, intermodality a interoperability, podmienok prístupu k železničnej infraštruktúre, používania a kvality

služieb manažéra infraštruktúry, cieľov, ktoré sú obsahom zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry a vykonávania podmienok používania siete primerané postupy. Koordinácia sa vykoná aspoň raz ročne. Postupy koordinácie a prehľad činností vykonaných v rámci koordinácie zverejní manažér infraštruktúry na svojom webovom sídle. Koordinácie podľa prvej vety sa môže zúčastniť aj regulačný orgán a v prípade potreby možno prizvať aj zástupcov používateľov služieb a regionálnych a miestnych orgánov.

§ 61b

Osobitné ustanovenia

(1) Na železničné trate, ktoré nemajú strategický význam pre fungovanie železničného trhu, sa § 34 ods. 3 písm. f) a g), ods. 5 písm. a), § 34 ods. 7 až 11, § 34a, § 37, § 39 až 43, § 44 ods. 2 písm. b), ods. 3, 4, 6, 9 a 10, § 45 až 51, § 53 ods. 1 písm. f), § 55 až 59 a § 61a tohto zákona nevzťahujú.

(2) Ministerstvo pri posúdení strategického významu železničných tratí pre fungovanie železničného trhu zohľadní dĺžku železničnej trate, mieru jej využitia a objem potenciálne ovplyvnenej dopravy.

(3) Rozdelenie správy jednotlivých súčastí železničnej infraštruktúry a súvisiacich práv a povinností manažérov infraštruktúry určí vlastník železničnej infraštruktúry.

(4) Na železničné trate podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje ustanovenie § 112e ods. 4 až 6.

ŠTVRTÁ ČASŤ

INTEROPERABILITA ŽELEZNIČNÉHO SYSTÉMU

§ 62

Železničný systém

(1) Železničný systém je súhrn subsystémov uvedených v prílohe č. 1. Železničný systém tvoria

železničné dráhy na území Slovenskej republiky a ich súčasti a registrované železničné vozidlá všetkých

radov a typov, ktoré na nich jazdia. Železničný systém tvoria železničné trate a pevné zariadenia

železničnej siete, ako aj registrované železničné vozidlá všetkých radov a typov, ktoré sa na tejto sieti používajú.

(2) Železničným systémom Európskej únie sú prvky uvedené v prílohe č. 2.

(3) Systém transeurópskych železníc tvorí systém transeurópskych konvenčných železníc a

systém transeurópskych vysokorýchlostných železníc v rozsahu uvedenom v osobitnom predpise.16)

(4) Transeurópsku sieť železničnej nákladnej dopravy tvoria určené železničné trate a

obchádzkové trate s traťovými prístupmi k terminálom, vrátane privádzačov a odvádzačov v dĺžke do

50 km alebo najviac 20% dĺžky železničnej trate, a k prístavom a z prístavov, vrátane privádzačov a

odvádzačov, ak ide o terminály a prístavy, ktoré slúžia viac ako jednému konečnému spotrebiteľovi.

(5) (3) Ustanovenia štvrtej časti sa nevzťahujú na

a) siete električkových dráh a električky, ktoré sa používajú na týchto sieťach,

b) siete špeciálnych dráh funkčne oddelené od železničných tratí a koľajové vozidlá, ktoré sa v týchto sieťach používajú,

c) železničné infraštruktúry v súkromnom vlastníctve a železničné vozidlá, ktoré sa používajú len na týchto infraštruktúrach a slúžia pre ich vlastníkov na prevádzku nákladnej dopravy vrátane vlečiek,

d) železničné infraštruktúry a železničné vozidlá určené na miestne, historické alebo turistické účely.

(6) (4) Na siete dráh, železničné infraštruktúry a koľajové vozidlá uvedené v odseku 5 3 sa

vzťahuje prvá časť.

§ 63

Subsystémy

(1) Subsystémami sú štrukturálne subsystémy a funkčné subsystémy.

(2) Štrukturálne subsystémy sú pevné štrukturálne subsystémy a mobilné štrukturálne subsystémy. Pevné štrukturálne subsystémy tvorí subsystém infraštruktúra, subsystém energia a subsystém traťové zariadenie riadenia - zabezpečenia a návestenia. Mobilné štrukturálne subsystémy tvorí subsystém vozidlové zariadenie riadenia - zabezpečenia a návestenia a subsystém železničné koľajové vozidlo.

(3) Funkčné subsystémy tvorí subsystém prevádzka a riadenie dopravy, subsystém údržba a subsystém telematické aplikácie v osobnej a v nákladnej doprave.

(4) Uvedením do prevádzky sa rozumejú činnosti, ktorými sa subsystém uvádza do svojho určeného prevádzkového stavu v železničnom systéme.

(5) Uvedením na trh sa rozumie prvé uvedenie komponentu interoperability (ďalej len "komponent"), subsystému alebo železničného vozidla pripraveného na prevádzku v jeho konštrukčnom prevádzkovom stave na trh.

(6) Konštrukčným prevádzkovým stavom sa rozumie bežná prevádzka a predvídateľná prevádzka za mimoriadnych podmienok vrátane opotrebovania, v rozsahu a za podmienok používania uvedených v technickej dokumentácii a dokumentácii údržby.

§ 64

Interoperabilita

(1) Interoperabilitou sa na účely tohto zákona rozumie schopnosť železničného systému umožniť bezpečný a nerušený pohyb vlakov, ktoré dosahujú úroveň výkonnosti požadovanú pre železničný systém.

(2) Základnými parametrami, ktoré sa musia splniť, aby železničný systém spĺňal požiadavky na dosiahnutie interoperability, sa rozumejú právne, technické a prevádzkové podmienky, ktoré sú z hľadiska interoperability rozhodujúce a sú uvedené v technických špecifikáciách interoperability (§ 65).

(3) Základné požiadavky sú všetky požiadavky uvedené v prílohe č. 3, ktoré musí spĺňať železničný systém, jeho subsystémy a komponenty vrátane rozhraní; vzťahujú sa na ich projektovanie, výstavbu, uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky, modernizáciu, obnovu, prevádzku a údržbu, ako aj na odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a bezpečnostné podmienky osôb vykonávajúcich pracovné činnosti na dráhe a doprave na dráhe.

(4) Komponentmi sú prvky a skupiny prvkov, montážne podskupiny a úplné montážne celky začlenené alebo určené na začlenenie do subsystému, od ktorých priamo alebo nepriamo závisí interoperabilita celého železničného systému. Komponentmi sú hmotné predmety, ako aj nehmotné predmety, najmä softvér.

(5) Výrobcom na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába komponenty, subsystémy alebo železničné vozidlá alebo ich uvádza na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou.

(6) Splnomocneným zástupcom na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba

so sídlom v členskom štáte, ktorá má písomné poverenie od výrobcu alebo iného subjektu konať v ich mene pri konkrétnych úlohách.

§ 65

Technické špecifikácie interoperability

(1) Technickou špecifikáciou interoperability je technická špecifikácia vypracovaná Železničnou agentúrou Európskej únie (ďalej len "agentúra"),19) vydaná Európskou komisiou a uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie. Technická špecifikácia interoperability sa vzťahuje na konkrétny subsystém20) alebo na čiastkový subsystém s cieľom splniť základné požiadavky, a tým zabezpečiť interoperabilitu železničného systému.

(2) Ak technická špecifikácia interoperability neobsahuje základné požiadavky na niektoré časti subsystému alebo komponentu, použijú sa európske špecifikácie, alebo vnútroštátne predpisy alebo

v prípade potreby prijateľné prostriedky preukázania zhody podľa § 70 ods. 11.

(3) Európskou špecifikáciou je spoločná technická špecifikácia, európske technické osvedčenie20a) alebo slovenská technická norma,21) ktorou sa preberá právne záväzný akt Európskej

únie.

(4) Technickou špecifikáciou na účely tohto zákona je dokument ustanovujúci technické požiadavky, ktoré má splniť komponent, subsystém, postup alebo služba.

Nadpis zrušený od 16.6.2020

§ 66

Uvádzanie komponentov na trh

(1) Na trh možno na účely použitia v železničnom systéme uvádzať len komponenty, ktoré umožňujú dosiahnuť interoperabilitu celého systému a sú v súlade so základnými požiadavkami.

(2) Komponenty možno v železničnom systéme používať len v určenej oblasti používania, pričom sa musí zabezpečiť určený spôsob ich inštalácie a údržby. Možnosť použiť komponent na iné účely ako v železničnom systéme týmto nie je obmedzená.

(3) Ak ďalej nie je ustanovené inak, do prevádzky železničného systému možno uviesť komponent s ES vyhlásením o zhode komponentu alebo o jeho vhodnosti na použitie v železničnom systéme (ďalej len "ES vyhlásenie o zhode"). Komponent, ktorý má ES vyhlásenie o zhode, sa považuje za komponent, ktorý spĺňa základné požiadavky.

(4) Ak komponent určený na použitie v železničnom systéme je v súlade s požiadavkami podľa odsekov 1 až 3, nemožno zakázať ani obmedziť jeho použitie v železničnom systéme, ani brániť jeho uvedeniu na trh najmä vyžadovaním skúšok, ktoré už boli vykonané v rámci postupu vedúceho k vydaniu ES vyhlásenia o zhode.

(5) ES vyhlásenie o zhode musí byť datované a podpísané výrobcom alebo jeho splnomocneným zástupcom so sídlom v členskom štáte.

§ 67

Postup posudzovania zhody

(1) Komponenty podliehajú postupu posudzovania zhody a vhodnosti na použitie podľa technických špecifikácií interoperability a musia mať ES vyhlásenie o zhode. Ak z technickej špecifikácie interoperability nevyplýva povinnosť uplatniť postup posudzovania zhody, použije sa postup posudzovania zhody podľa osobitného predpisu.22)

(2) Komponent spĺňa základné požiadavky, ak vyhovuje parametrom, ktoré sú určené v

technickej špecifikácii interoperability alebo v európskych špecifikáciách vypracovaných v súlade s týmito parametrami.

(3) Náhradné dielce možno inštalovať do subsystémov, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti technickej špecifikácie interoperability už uvedené do prevádzky, bez toho, aby sa musel uskutočniť postup posudzovania ich zhody alebo vhodnosti na použitie.

§ 68

Postup vypracovania ES vyhlásenia o zhode

(1) Výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte musí pri vypracovaní ES vyhlásenia o zhode uplatňovať postup uvedený v príslušných technických špecifikáciách interoperability. Posúdenie zhody alebo vhodnosti komponentu na použitie vykoná notifikovaná osoba na základe žiadosti výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom štáte.

(2) Ak sa na komponenty vzťahujú aj iné predpisy upravujúce iné aspekty komponentu, ES vyhlásenie o zhode musí obsahovať aj údaj o tom, že komponent spĺňa aj požiadavky týchto predpisov.

(3) Ak výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte nesplní povinnosť podľa odsekov 1 a 2, musí ju splniť ten, kto uvedie komponent na trh, a to bez ohľadu na to, či sám zostavuje komponent alebo časti komponentu s rôznym pôvodom, alebo vyrobí komponent len na vlastné použitie.

(4) Ak bezpečnostný orgán zistí, že ES vyhlásenie o zhode je vypracované nesprávne, vyzve výrobcu, jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom štáte alebo toho, kto uviedol komponent na trh, aby odstránil nezhodu podľa podmienok určených notifikovanou osobou. Ak nezhoda pretrváva, bezpečnostný orgán je povinný obmedziť alebo zakázať uvádzanie komponentu na trh a zabezpečiť stiahnutie komponentov z trhu.

§ 69

Komponenty, ktoré nespĺňajú základné požiadavky

(1) Ak pri používaní určeným spôsobom vznikne podozrenie, že komponent, ktorý má ES vyhlásenie o zhode, pravdepodobne nespĺňa základné požiadavky, bezpečnostný orgán je povinný obmedziť alebo zakázať uvádzanie komponentu na trh a jeho ďalšie používanie a zabezpečiť jeho stiahnutie z trhu.

(2) O vykonaných opatreniach podľa odseku 1 je bezpečnostný orgán povinný ihneď informovať Európsku komisiu, agentúru a ostatné členské štáty s uvedením dôvodu týchto opatrení, pričom uvedie, či nezhoda komponentu je spôsobená

a) nesplnením základných požiadaviek,

b) nesprávnym uplatňovaním európskych špecifikácií, na ktoré sa ES vyhlásenie o zhode odvoláva, alebo

c) nedostatkami v európskych špecifikáciách.

(3) Ak sa zistí, že komponent podľa odseku 1 nie je ani v súlade s ES vyhlásením o zhode, bezpečnostný orgán je povinný okrem opatrení na ochranu trhu podľa odseku 1 podniknúť aj opatrenia proti tomu, kto vypracoval ES vyhlásenie o zhode, najmä požadovať zmeny vo výrobe komponentu alebo vykonanie skúšky komponentu.23) O vykonaných opatreniach bezodkladne informuje Európsku komisiu a ostatné členské štáty.

Nadpis zrušený od 16.6.2020

§ 70

Uvádzanie subsystémov na trh alebo do prevádzky

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na trh alebo do prevádzky v železničnom systéme, ktorý je súčasťou železničného systému Európskej únie, možno uviesť len subsystém, ktorého zhodu s technickými špecifikáciami interoperability posúdila notifikovaná osoba postupom overovania podľa prílohy č. 4 a ktorému vydala ES certifikát o overení.

(2) Subsystém podľa odseku 1 musí byť v zhode s technickou špecifikáciou interoperability a vnútroštátnymi predpismi platnými v čase podania žiadosti o povolenie uvedenia na trh alebo povolenie uvedenia do prevádzky nielen pri uvedení na trh, pri uvedení do prevádzky, alebo po modernizácii alebo obnove, ale trvalo počas celej prevádzky v železničnom systéme.

(3) Posudzovanie zhody so základnými požiadavkami s odkazom na vnútroštátne predpisy a v prípade potreby použitie prijateľných prostriedkov preukázania zhody sa uplatňujú výlučne v týchto prípadoch:

a) ak sa technické špecifikácie interoperability nevzťahujú alebo v plnej miere nevzťahujú na určité aspekty zodpovedajúce základným požiadavkám vrátane otvorených bodov,

b) ak bolo oznámené neuplatňovanie technických špecifikácií interoperability alebo ich časti,

c) ak si špecifický prípad vyžaduje uplatnenie technických predpisov, ktoré sa nenachádzajú v príslušnej technickej špecifikácií interoperability,

d) v prípade vnútroštátnych predpisov použitých na špecifikáciu existujúcich systémov výlučne v záujme posúdenia technickej kompatibility železničného vozidla so železničnou traťou,

e) v prípade železničných tratí a železničných vozidiel, na ktoré sa technické špecifikácie interoperability nevzťahujú,

f) ak po nehode alebo prírodnej katastrofe podmienky rýchlej obnovy železničnej siete hospodársky alebo technicky neumožňujú čiastočné alebo úplné uplatnenie technickej špecifikácie interoperability.

(4) Špecifickým prípadom sa rozumie časť železničného systému, ktorá vyžaduje osobitné trvalé alebo dočasné ustanovenia v technickej špecifikácii interoperability v dôsledku geografických, topografických alebo urbanistických obmedzení alebo obmedzení, ktoré majú vplyv na zlučiteľnosť so železničným systémom Európskej únie. Špecifickým prípadom sú najmä

a) železničné trate, ktoré sú izolované od železničného systému,

b) železničné trate s odlišnými nakladacími mierami, s iným rozchodom koľají alebo s inou osovou vzdialenosťou koľají,

c) železničné vozidlá určené výhradne na prevádzku na železničných tratiach podľa písmen a) alebo b) alebo určené na používanie na miestne a historické účely a

d) železničné vozidlá pochádzajúce z tretieho štátu alebo určené pre tretí štát.

(5) Po odbornom posúdení bezpečnostným orgánom možno uplatniť na subsystém V súlade

s osobitným predpisom23a) možno uplatniť výnimku z uplatňovania jednej alebo viacerých technických špecifikácií interoperability alebo ich časti

a) pre navrhovaný nový subsystém alebo jeho časti, pre existujúci subsystém pri jeho modernizácii alebo obnove, alebo jeho časti alebo pre projektovanie, výstavbu, uvedenie na trh, uvedenie do prevádzky, modernizáciu, obnovu, prevádzku alebo údržbu časti železničného systému, ktorý je v pokročilom štádiu vývoja alebo je predmetom zmluvy, ktorá sa plní v čase uplatňovania technickej špecifikácie interoperability,

b) pre navrhovaný nový subsystém alebo pre navrhovanú modernizáciu alebo obnovu existujúceho

subsystému, ktorý je izolovaný od železničného systému morom alebo oddelený v dôsledku zemepisných podmienok od železničnej siete zvyšku územia Európskej únie,

c) pre navrhovanú modernizáciu, obnovu alebo rozšírenie existujúceho subsystému alebo jeho časti, ak by uplatnenie technickej špecifikácie interoperability ohrozilo hospodársku životaschopnosť uplatnenia projektu alebo zlučiteľnosť so železničným systémom v súvislosti s nakladacou mierou, rozchodom koľají, osovou vzdialenosťou koľají alebo napäťovou sústavou,

d) ak po nehode alebo prírodnej katastrofe podmienky rýchlej obnovy železničnej siete hospodársky alebo technicky neumožňujú čiastočné alebo úplné uplatnenie technickej špecifikácie interoperability; neuplatňovanie technickej špecifikácie interoperability sa obmedzí na obdobie pred obnovením železničnej siete,

e) pre železničné vozidlá prichádzajúce z tretieho štátu alebo prechádzajúce do tretieho štátu, v ktorých je iný rozchod, ako je rozchod hlavnej železničnej siete Európskej únie.

(6) Projektom v pokročilom štádiu vývoja podľa odseku 5 písm. a) sa rozumie projekt, ktorého etapa plánovania a výstavby je v takom štádiu, v ktorom by zmena v technických špecifikáciách interoperability mohla ohroziť uskutočnenie projektu v plánovanej podobe. Neprijateľnosť technických špecifikácií musí byť riadne odôvodnená. Ministerstvo do jedného roka od nadobudnutia účinnosti každej technickej špecifikácie interoperability alebo jej zmeny, poskytne Európskej komisii zoznam známych projektov v pokročilom štádiu vývoja realizovaných na území Slovenskej republiky. Návrhy do zoznamu projektov podľa predchádzajúcej vety ministerstvu predkladá navrhovateľ uplatnenia výnimky.

(7) Uplatnenie výnimky podľa odseku 5 je predmetom notifikácie Európskej komisii vrátane

súboru dokumentácie podľa prílohy č. 5 a ak ide o výnimku podľa odseku 5 písm. a), vrátane zoznamu

projektov v pokročilom štádiu vývoja do jedného roka od nadobudnutia účinnosti každej technickej

špecifikácie interoperability, z ktorej sa uplatňuje výnimka. Súbor dokumentácie a zoznam projektov

vypracuje a poskytne navrhovateľ uplatnenia výnimky.

(8) Ak sa uplatní výnimka podľa odseku 5 písm. a) až c) alebo e), súčasťou žiadosti o uplatnenie

výnimky sú aj alternatívne ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať namiesto technickej špecifikácie

interoperability. Kým Európska komisia nerozhodne o výnimke, môžu sa bezodkladne uplatňovať

alternatívne ustanovenia podľa prvej vety. Ak Európska komisia nerozhodne o žiadosti o výnimku do

štyroch mesiacov odo dňa podania žiadosti s dokumentáciou, výnimka sa považuje za uznanú.

(7) O výnimke podľa odseku 5 rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti navrhovateľa o uplatnenie výnimky. Prílohou žiadosti o uplatnenie výnimky je stanovisko bezpečnostného orgánu, alternatívne ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať namiesto technickej špecifikácie interoperability a súbor dokumentácie podľa prílohy č. 5. Rozhodnutie o udelení výnimky ministerstvo notifikuje Európskej komisii.

(8) Výnimka podľa odseku 5 písm. a) až c) a e) nadobúda platnosť a môže sa uplatňovať až po schválení Európskou komisiou. Žiadosť o schválenie výnimky predkladá Európskej komisii ministerstvo. Prílohou žiadosti sú doklady podľa odseku 7 druhej vety. Kým Európska komisia nerozhodne o výnimke, môžu sa bezodkladne uplatňovať alternatívne ustanovenia uvedené v žiadosti. Ak Európska komisia nerozhodne o výnimke do štyroch mesiacov odo dňa podania žiadosti vrátane súboru dokumentácie, výnimka sa považuje za schválenú.

(9) Modernizáciou subsystému sú také práce na zmene subsystému alebo jeho časti, ktoré si vyžiadajú zmenu v súbore dokumentácie, ktorá tvorí prílohu ES vyhlásenia o overení a ktoré zlepšujú celkový výkon subsystému.

(10) Obnovou subsystému sú také práce na výmene subsystému alebo jeho časti, ktoré nemenia celkový výkon subsystému. Výmenou v rámci údržby je náhrada komponentov subsystému za komponenty s rovnakou funkciou a výkonom v rámci údržbárskych a opravárskych prác.

(11) Prijateľným prostriedkom preukázania zhody na účely tohto zákona sú nezávislé

nezáväzné stanoviská vydané príslušným správnym bezpečnostným orgánom v oblasti posudzovania

zhody na účel vymedzenia spôsobov plnenia vnútroštátnych predpisov alebo nezáväzné stanoviská

agentúry na účel vymedzenia spôsobov plnenia základných požiadaviek.

§ 71

Postup povoľovania uvedenia subsystému do prevádzky

(1) Postup povoľovania uvedenia subsystému do prevádzky sa vzťahuje na pevné štrukturálne subsystémy železničného systému.

(2) Do prevádzky môže bezpečnostný orgán povoliť uviesť len pevné štrukturálne subsystémy, ktoré sú umiestnené alebo prevádzkované na území Slovenskej republiky a ktoré sú navrhnuté, skonštruované a inštalované tak, aby vyhovovali základným požiadavkám týkajúcim sa týchto subsystémov pri ich integrácii do železničného systému.

(3) Bezpečnostný orgán zverejní na svojom webovom sídle požiadavky na získanie povolenia na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov do prevádzky a požiadavky na posúdenie projektu obnovy alebo modernizácie pevných štrukturálnych subsystémov vrátane súboru dokumentov, ktoré má žiadateľ priložiť k žiadosti.

(4) Žiadateľ predloží žiadosť o povolenie na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov do prevádzky bezpečnostnému orgánu vrátane súboru dokumentácie:

a) ES vyhlásenie o overení podľa § 73,

b) doklad o technickej kompatibilite subsystémov so systémom, do ktorého sa integrujú, určenej na základe príslušných technických špecifikácií interoperability, vnútroštátnych predpisov a národných

registrov,

c) doklad o bezpečnej integrácii subsystémov určenej na základe príslušných technických špecifikácií interoperability, vnútroštátnych predpisov, národných registrov a spoločných bezpečnostných metód

podľa § 82,

d) doklad o kladnom rozhodnutí agentúry vydanom podľa § 71a, ak ide o povolenie subsystému traťové zariadenia riadenia - zabezpečenia a návestenia, ktorý zahŕňa Európsky systém riadenia železničnej dopravy,

e) doklad o súlade s výsledkom postupu uvedenom v osobitnom predpise,23) ak došlo k zmene návrhu špecifikácie ponuky alebo opisu navrhovaných technických riešení, ku ktorej došlo po vydaní kladného rozhodnutia agentúry podľa písmena d).

(5) Ak žiadosť na získanie povolenia pevných štrukturálnych subsystémov na uvedenie do prevádzky nie je úplná, bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od podania žiadosti vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Lehotu na doplnenie žiadosti určí bezpečnostný orgán.

(6) Ak ide o obnovu alebo modernizáciu existujúcich pevných štrukturálnych subsystémov, žiadateľ podá žiadosť bezpečnostnému orgánu, ktorá obsahuje súbor dokumentácie vrátane opisu projektu. Ak žiadosť nie je úplná, bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od podania žiadosti vyzve žiadateľa na jej doplnenie.

(7) Ak ide o obnovu a modernizáciu subsystému traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia, ktorý zahŕňa Európsky systém riadenia železničnej dopravy bezpečnostný orgán v spolupráci s agentúrou preskúma súbor dokumentácie a rozhodne, či je potrebné nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky, a to na základe týchto kritérií:

a) plánované práce môžu negatívne ovplyvniť celkovú úroveň bezpečnosti príslušného subsystému,

b) nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky vyžaduje príslušná technická špecifikácia interoperability,

c) nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky vyžadujú realizačné plány vypracované

ministerstvom,

d) hodnoty parametrov, na základe ktorých sa vydalo povolenie, sa zmenili.

(8) Bezpečnostný orgán je povinný rozhodnúť o povolení na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov do prevádzky podľa odsekov 2 až 7 do štyroch mesiacov od doručenia všetkých požadovaných podkladov a všetkých doplňujúcich informácií.

(9) Ak subsystém nespĺňa podmienky na vydanie povolenia na uvedenie do prevádzky, bezpečnostný orgán vydá zamietavé rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní. Žiadateľ môže do jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia zamietavého rozhodnutia požiadať bezpečnostný orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie v žiadosti. Bezpečnostný orgán je povinný do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov, ktoré potvrdí, alebo zamietne. Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje pôvodné rozhodnutie, žiadateľ môže podať rozklad (§ 111 ods. 3) v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení rozhodnutia.

(10) Žiadateľom na účely tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada povolenie na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov do prevádzky alebo posúdenie projektu obnovy a modernizácie pevných štrukturálnych subsystémov, ktorou môže byť železničný podnik, manažér infraštruktúry, alebo iná osoba, ktorá je výrobcom, dodávateľom, vlastníkom alebo držiteľom subsystému.

§ 71a

Európsky systém riadenia železničnej dopravy

(1) Žiadateľ podá žiadosť o povolenie samostatných projektov týkajúcich sa subsystémov traťové zariadenia riadenia - zabezpečenia a návestenia, ktoré zahŕňajú Európsky systém riadenia železničnej dopravy alebo združených projektov, tratí alebo siete agentúre prostredníctvom jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu 24) pred uverejnením výzvy na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania, ku ktorej pripojí súbor dokumentácie:

a) návrh špecifikácie predmetu verejného obstarávania alebo opis navrhovaných technických riešení,

b) doklad o splnených požiadavkách nevyhnutných na technickú a prevádzkovú kompatibilitu subsystému so železničnými vozidlami určenými na prevádzku na sieti,

c) doklad o súlade navrhovaných technických riešení s príslušnou technickou špecifikáciou interoperability,

d) stanovisko bezpečnostného orgánu, ak si ho agentúra vyžiada; bezpečnostný orgán môže vydať stanovisko aj žiadateľovi, pred podaním žiadosti agentúre,

e) vyhlásenie o overení alebo certifikát o zhode, ak si ho agentúra vyžiada.

(2) Žiadateľ bezodkladne informuje agentúru a bezpečnostný orgán prostredníctvom jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu, 24) ak došlo k zmene návrhu špecifikácie ponuky alebo opisu navrhovaných technických riešení po vydaní povolenia podľa odseku 1.

(3) Žiadateľom na účely tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada agentúru o povolenie na navrhované technické riešenia pre projekty subsystému traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia, ktoré zahŕňajú Európsky systém riadenia železničnej dopravy.

(4) Európsky systém riadenia železničnej dopravy zahŕňa zariadenie európsky systém riadenia vlakov a globálny systém pre mobilné komunikácie v železničnej prevádzke.

§ 72

Voľný pohyb subsystémov

(1) Ak štrukturálny subsystém spĺňa základné požiadavky, bezpečnostný orgán nemôže zakázať, obmedziť ani brániť jeho uvedeniu do prevádzky v železničnom systéme, uvedeniu na trh, ani jeho prevádzkovanie.

(2) Na štrukturálne subsystémy podľa odseku 1 bezpečnostný orgán nemôže požadovať vykonanie kontrol, ak sa už vykonali ako súčasť postupu vedúceho k ES vyhláseniu o overení, alebo ak sa už vykonali v inom členskom štáte na potvrdenie súladu s totožnými požiadavkami za rovnakých prevádzkových podmienok.

(3) Štrukturálne subsystémy, ktoré majú ES vyhlásenie o overení s odkazom na technické špecifikácie interoperability alebo vyhlásenie o overení s odkazom na vnútroštátne predpisy, sa považujú za subsystémy spĺňajúce základné požiadavky.

(4) Ak ide o štrukturálne subsystémy prípady uvedené v § 70 ods. 3, ministerstvo v spolupráci

s bezpečnostným orgánom vypracuje zoznam vnútroštátnych predpisov používaných pri uplatňovaní základných požiadaviek pre každý subsystém a tento zoznam ministerstvo oznámi Európskej komisii a agentúre prostredníctvom informačných technológií podľa osobitného predpisu24a) a na jej žiadosť poskytne aj úplné znenia technických predpisov a bezpečnostných predpisov, ktoré sa vzťahujú na železničný systém. Do zoznamu nezaradí len tie technické predpisy a obmedzenia, ktoré majú výlučne miestnu platnosť. Tento zoznam bezpečnostný orgán upraví a ministerstvo opätovne oznámi vždy

a) po zmene predchádzajúceho zoznamu,

b) po uplatnení výnimky z technických špecifikácií interoperability alebo

c) po uverejnení príslušnej technickej špecifikácie interoperability, ak sa vnútroštátne predpisy stali neúčelnými.

(5) Vnútroštátne predpisy uvedené v zozname podľa odseku 4 ministerstvo a bezpečnostný orgán uverejní na svojom webovom sídle.

(6) Vnútroštátnymi predpismi sa na účely tohto zákona rozumejú všetky platné technické predpisy a bezpečnostné predpisy bez ohľadu na to, ktorý oprávnený orgán ich vydal, a ktoré obsahujú požiadavky na bezpečnosť železníc alebo technické podmienky odlišné od požiadaviek ustanovených v právne záväzných aktoch Európskej únie alebo medzinárodných predpisoch, ktoré sa vzťahujú na železničné podniky, manažéra infraštruktúry a tretie strany.

(7) Nové vnútroštátne predpisy môže ministerstvo v spolupráci s bezpečnostným orgánom stanoviť, len ak

a) technická špecifikácia interoperability nespĺňa v plnej miere základné požiadavky alebo

b) ide o preventívne opatrenie, najmä po nehode.

(8) Ministerstvo predloží Európskej komisii a agentúre prostredníctvom informačných technológií podľa osobitného predpisu24a) odôvodnený návrh nových vnútroštátnych predpisov dva mesiace pred jeho plánovaným uplatňovaním a rovnakým spôsobom im oznámi aj prijatie nového vnútroštátneho predpisu.

(9) V prípade preventívnych opatrení podľa odseku 7 písm. b) môže ministerstvo v spolupráci s bezpečnostným orgánom bezodkladne prijať a uplatňovať nové vnútroštátne predpisy. Predloženie predpisu Európskej komisii a agentúre prostredníctvom informačných technológií podľa osobitného predpisu24a) sa v takomto prípade uskutoční bezodkladne.

(10) Oznámenie vnútroštátnych predpisov podľa odsekov 4 a 8 nepodlieha postupu notifikácie podľa osobitného predpisu.24b)

§ 73

Postup ES overovania subsystémov

(1) Notifikovaná osoba25) posudzuje zhodu subsystému postupom ES overovania podľa prílohy č. 4 na žiadosť obstarávateľa subsystému, výrobcu subsystému alebo jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom štáte.

(2) Činnosť notifikovanej osoby zodpovednej za ES overovanie začína v etape projektovania subsystému a zahŕňa celé obdobie výrobného procesu až po etapu preberania alebo kolaudácie subsystému pred uvedením na trh alebo uvedením do prevádzky. Zahŕňa aj overenie rozhraní subsystému vo vzťahu k železničnému systému, do ktorého bude integrovaný na základe dostupných údajov v technickej špecifikácii interoperability a v národnom registri železničnej infraštruktúry a v

európskom registri povolených typov vozidiel, ktorý vedie agentúra. 26)

(3) Obstarávateľ subsystému, dodávateľ subsystému, výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte sú povinní zostaviť súbor technickej dokumentácie, ktorý tvorí prílohu ES vyhlásenia o overení. Táto dokumentácia musí obsahovať údaje o úžitkových vlastnostiach a technických charakteristikách subsystému, dokumenty osvedčujúce zhodu komponentov, údaje týkajúce sa podmienok a obmedzení používania subsystému a pokyny týkajúce sa prevádzkovania, trvalého alebo bežného monitorovania, nastavovania a údržby subsystému.

(4) Notifikovaná osoba môže vydať ES certifikát o čiastkovom overení subsystému, ktorý sa vzťahuje len na určité etapy postupu overovania alebo len na určité časti subsystému. V takom prípade notifikovaná osoba uplatní postup uvedený v prílohe č. 4.

(5) Ak to umožňujú príslušné technické špecifikácie interoperability, notifikovaná osoba môže vydať ES certifikát o overení na sériu subsystémov alebo len na určité časti týchto subsystémov.

(6) Obstarávateľ subsystému, dodávateľ subsystému, výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte posúdi potrebu vydania nového ES vyhlásenia o overení, ak ide o obnovu alebo modernizáciu subsystému, ktorý vedie k zmene súboru technickej dokumentácie a má vplyv na platnosť už vykonaných postupov overovania.

(7) ES vyhlásenie o overení subsystému je vyhlásenie vypracované žiadateľom, v ktorom na vlastnú zodpovednosť vyhlasuje, že subsystém, ktorý bol podrobený postupom overovania podľa tohto zákona, spĺňa požiadavky právne záväzných aktov Európskej únie a príslušných vnútroštátnych predpisov. ES vyhlásenie o overení a sprievodné dokumenty musia byť datované a podpísané.

(8) Obstarávateľom subsystému podľa odsekov 1 a 6 je osoba, ktorá si objedná naprojektovanie, výstavbu, modernizáciu alebo obnovu subsystému. Touto osobou môže byť železničný podnik, manažér infraštruktúry, držiteľ železničných vozidiel alebo držiteľ koncesie, ktorý zodpovedá za uskutočnenie projektu.

§ 74

Dodatočné skúšky

(1) Ak sa používaním zistí, že štrukturálny subsystém, ktorý má ES vyhlásenie o overení, ku ktorému je pripojený súbor technickej dokumentácie, nie je v súlade s týmto zákonom a najmä, že nespĺňa základné požiadavky podľa prílohy č. 3, bezpečnostný orgán môže požiadať toho, kto vydal ES vyhlásenie o overení, aby vykonal dodatočné skúšky štrukturálneho subsystému. O tom informuje Európsku komisiu a uvedie rozsah požadovaných dodatočných skúšok a dôvody, pre ktoré ich žiada.

(2) Bezpečnostný orgán v žiadosti podľa odseku 1 musí uviesť, či nezhoda štrukturálneho subsystému vyplýva z nesplnenia základných požiadaviek, z nedostatočnosti technickej špecifikácie interoperability alebo z jej nesprávneho uplatnenia.

§ 75

Uvádzanie mobilných subsystémov na trh

Mobilné subsystémy sa uvádzajú na trh, len ak sú naprojektované, vyrobené a inštalované tak, aby spĺňali základné požiadavky. Predloženie príslušného ES vyhlásenia o overení zabezpečí žiadateľ.

Železničné vozidlá

§ 76

Povoľovanie uvedenia železničných vozidiel na trh

(1) Na uvedenie železničného vozidla na trh v železničnom systéme je potrebné povolenie agentúry podľa odseku 5 alebo povolenie bezpečnostného orgánu podľa odseku 10.

(2) Žiadosť o povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh sa podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.24)

(3) V žiadosti o povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh sa uvedie sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo používať, a pripoja sa tieto doklady:

a) súbor dokumentácie o železničnom vozidle alebo type železničného vozidla vrátane súboru dokladov a dokumentácie podľa osobitného predpisu26aa),

b) doklad o uvedení subsystému vozidlové zariadenie riadenia - zabezpečenia a návestenia na trh, ak

je súčasťou železničného vozidla podľa § 75 na základe ES vyhlásenia o overení, doklad o uvedení

mobilných štrukturálnych subsystémov, ktoré sú súčasťou železničného vozidla, na trh podľa § 75 na základe ES vyhlásenia o overení,

c) doklad o technickej kompatibilite mobilných subsystémov podľa písmena b) so železničným vozidlom určenej podľa príslušnej technickej špecifikácie interoperability, vnútroštátnych predpisov a národných

registrov,

d) doklad o bezpečnej integrácii mobilných subsystémov podľa písmena b) do železničného vozidla určenej podľa príslušnej technickej špecifikácie interoperability, v nutnom prípade podľa vnútroštátnych predpisov a spoločnej bezpečnostnej metódy podľa § 82,

e) doklad o technickej kompatibilite železničného vozidla so sieťou, na ktorej sa má železničné vozidlo používať, ktorá sa určila na základe príslušnej technickej špecifikácie interoperability, v nutnom prípade podľa vnútroštátnych predpisov, registra železničnej infraštruktúry a spoločnej bezpečnostnej metódy týkajúcej sa posudzovania rizika podľa § 82,

f) doklad o posúdení zhody železničného vozidla s vnútroštátnymi predpismi v prípade železničného vozidla, na ktoré sa neuplatňujú technické špecifikácie interoperability alebo ich časti.

(4) Bezpečnostný orgán môže vydať dočasné povolenie na uvedenie železničného vozidla na

trh na vykonanie skúšobnej prevádzky železničného vozidla na sieti na účel získania dokladu podľa

odseku 3 písm. c) a e), v ktorom určí podmienky jeho použitia na tento účel. Manažér infraštruktúry v spolupráci s bezpečnostným orgánom umožní vykonať skúšobnú prevádzku do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vykonanie skúšobnej prevádzky.

(5) Agentúra vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, ktoré sa má používať na sieti na území Slovenskej republiky alebo na sieti vo viacerých členských štátoch.

(6) Agentúra pri vydaní povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh podľa odseku 5

a) posúdi doklady podľa odseku 3 písm. c) až e) podľa technickej špecifikácie interoperability,

b) postúpi doklady podľa odseku 3 bezpečnostnému orgánu na posúdenie a overenie, ak sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo používať, je na území Slovenskej republiky.

(7) Ak agentúra nesúhlasí so zamietavým stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku 6 písm. b), požiada bezpečnostný orgán o opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie dôvody svojho

nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti agentúry o opätovné posúdenie dokladov, buď svoje stanovisko potvrdí, zmení alebo postúpi posúdenie dokladov na rozhodnutie odvolacej rade podľa osobitného predpisu.26a) Ak bezpečnostný orgán svoje stanovisko potvrdí alebo zmení, agentúra prijme konečné rozhodnutie. Ak odvolacia rada potvrdí zamietavé stanovisko bezpečnostného orgánu, agentúra vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh len na tie siete, na ktoré sa zamietavé stanovisko nevzťahuje.

(8) Ak agentúra nesúhlasí s kladným stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku 6 písm. b), požiada bezpečnostný orgán o opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie dôvody svojho nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti agentúry o opätovné posúdenie dokladov, buď svoje stanovisko potvrdí alebo zmení. Po vydaní stanoviska bezpečnostným orgánom, agentúra prijme konečné rozhodnutie.

(9) Agentúra alebo bezpečnostný orgán v rámci posúdenia podľa odseku 6 môžu požadovať vykonanie skúšobnej prevádzky. Na vykonanie skúšobnej prevádzky sa vzťahuje odsek 4.

(10) Bezpečnostný orgán vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, ktoré sa má používať len na sieti na území Slovenskej republiky.

(11) Bezpečnostný orgán pri vydaní povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh podľa odseku 10 posúdi súbor dokumentácie a doklady podľa odseku 3.

(12) Ak žiadosť na získanie povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh podľa odseku 5 alebo odseku 10 nie je úplná, agentúra alebo bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od podania žiadosti vyzvú žiadateľa na jej doplnenie.

(13) Agentúra alebo bezpečnostný orgán sú povinní rozhodnúť o povolení na uvedenie železničného vozidla na trh podľa odseku 5 alebo odseku 10 do štyroch mesiacov od podania alebo doplnenia žiadosti.

(14) Povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh obsahuje

a) sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo používať,

b) hodnoty parametrov uvedené v príslušnej technickej špecifikácií interoperability a vnútroštátnych predpisoch potrebné z hľadiska kontroly technickej kompatibility medzi železničným vozidlom a sieťou, na ktorej sa má železničné vozidlo používať,

c) súlad železničného vozidla s príslušnou technickou špecifikáciou interoperability a vnútroštátnymi predpismi týkajúci sa parametrov uvedených v písmene b),

d) podmienky používania železničného vozidla a obmedzenia jeho používania v prevádzke.

(15) Povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh je platné do najbližšej stanice iného členského štátu s rovnakým rozchodom koľají a charakteristikou siete, aj bez rozšírenia povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky, o siete, na ktorých sa má železničné vozidlo prevádzkovať v inom členskom štáte, ak sa na tom príslušné bezpečnostné orgány členských štátov dohodnú.

(16) Rozhodnutie o zamietnutí povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh musí byť riadne odôvodnené. Žiadateľ môže do jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia požiadať agentúru alebo bezpečnostný orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie v žiadosti. Agentúra alebo bezpečnostný orgán sú povinní do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov a buď ho potvrdí, alebo zmení. Ak agentúra po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, žiadateľ môže podať odvolanie na odvolaciu radu podľa osobitného predpisu.26a) Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, žiadateľ môže podať rozklad (§ 111 ods. 3) v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení rozhodnutia.

(17) Ak bola uplatnená výnimka podľa § 70 ods. 5, agentúra alebo bezpečnostný orgán vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh len po uplatnení postupu podľa § 76.

(18) Ak ide o obnovu alebo modernizáciu existujúcich železničných vozidiel, ktoré už majú platné povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, je potrebné nové povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh len ak

a) boli vykonané zmeny hodnôt parametrov podľa odseku 14 písm. b), ktoré sú v rozsahu parametrov uvedených v príslušnej technickej špecifikácií interoperability,

b) plánované práce môžu negatívne ovplyvniť celkovú úroveň bezpečnosti železničného vozidla alebo

c) to vyžaduje príslušná technická špecifikácia interoperability.

(19) Ak sa povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh má rozšíriť o ďalšie siete, na ktorých sa má prevádzkovať železničné vozidlo, žiadosť o udelenie povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh sa doplní o doklady podľa odseku 3, ktoré sa týkajú časti siete, na ktorej sa má prevádzkovať železničné vozidlo. Agentúra alebo bezpečnostný orgán v závislosti od siete, na ktorej sa má prevádzkovať železničné vozidlo v súlade s odsekom 5 alebo odsekom 10, vydá nové povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh.

(20) Povoľovanie železničných vozidiel podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na nákladné

vozne a osobné vozne používané spoločne s tretími štátmi, ktorých rozchod koľají je iný, ako je rozchod

koľají hlavnej železničnej siete v Európskej únii, ktoré majú povolenie na uvedenie železničného vozidla

na trh vydané v súlade s iným postupom vydávania povolení pre železničné vozidlá a na rušne a hnacie

jednotky prichádzajúce z tretích štátov, prevádzkované v železničnom systéme po najbližšiu stanicu v

blízkosti hraníc. Podmienky vydávania povolenia na uvedenie železničných vozidiel podľa prvej vety

zverejní schvaľovací orgán na svojom webovom sídle a oznámi ich Európskej komisii. Železničný podnik

zabezpečí zhodu týchto železničných vozidiel so základnými požiadavkami podľa § 84. Povoľovanie

železničných vozidiel podľa tohto paragrafu sa nevzťahuje na nákladné vozne a osobné vozne používané spoločne s tretími štátmi, ktorých rozchod koľají je iný, ako je rozchod koľají hlavnej železničnej siete v Európskej únii, ktoré boli povolené v súlade s iným postupom vydávania povolení pre železničné vozidlá, a na rušne a hnacie jednotky prichádzajúce z tretích štátov, prevádzkované v železničnom systéme po najbližšiu stanicu v blízkosti hraníc. Podmienky postupu vydávania povolení podľa prvej vety zverejní bezpečnostný orgán na svojom webovom sídle a oznámi ich Európskej komisii. Železničný podnik zabezpečí zhodu týchto železničných vozidiel so základnými požiadavkami podľa § 84.

(21) Držiteľom registrovaného železničného vozidla sa rozumie osoba registrovaná v európskom registri železničných vozidiel, ktorá používa železničné vozidlo ako dopravný prostriedok ako jeho vlastník, alebo na základe zmluvy s vlastníkom.

(22) Železničné vozidlo po udelení povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh a pred začatím jeho prevádzkovania zaregistruje bezpečnostný orgán na základe žiadosti jeho držiteľa do európskeho registra železničných vozidiel podľa osobitného predpisu.27) Železničné vozidlo bez platnej registrácie alebo s pozastavenou registráciou nesmie byť používané v železničnom systéme.

(23) Držiteľ registrovaného železničného vozidla je povinný do 30 dní oznámiť bezpečnostnému orgánu každú zmenu údajov, ktoré sú vedené v európskom registri železničných vozidiel, vrátane informácie o zničení alebo likvidácii železničného vozidla s predložením dokladov preukazujúcich túto skutočnosť.

(24) Bezpečnostný orgán zverejní zoznam dodatočných informácií o železničnom vozidle, držiteľovi železničného vozidla alebo o vlastníkovi železničného vozidla podľa osobitného predpisu27) na svojom webovom sídle. Informáciu o tom, že železničné vozidlo zapísané v európskom registri železničných vozidiel, ktoré registroval bezpečnostný orgán, je sankcionovaným majetkom26ab) alebo sankcionovaným dopravným prostriedkom,26ac) vrátane informácie o sankcii, zapíše bezpečnostný orgán do európskeho registra železničných vozidiel ako obsah údajov dodatočných informácií podľa osobitného predpisu27) a zverejní ju na svojom webovom sídle.

(25) Bezpečnostný orgán zmenu v európskom registri železničných vozidiel nevykoná, ak je mu známe, že proti vlastníkovi železničného vozidla

a) je začaté exekučné konanie, reštrukturalizačné konanie, konkurzné konanie, správne konanie, trestné konanie, dedičské konanie alebo iné konanie týkajúce sa železničného vozidla,

b) bol nariadený výkon rozhodnutia podľa písmena a) alebo osobitných predpisov.26ad)

(26) O vykonanom zápise v európskom registri železničných vozidiel vydá bezpečnostný orgán držiteľovi registrovaného železničného vozidla potvrdenie.

(27) Ak ide o železničné vozidlo podľa odseku 20, bezpečnostný orgán zabezpečí zápis tohto vozidla do európskeho registra železničných vozidiel v rozsahu údajov o jeho držiteľovi, osobe zodpovednej za jeho údržbu a obmedzeniach týkajúcich sa jeho použitia, alebo zabezpečí bezodkladné sprístupnenie týchto údajov iným spôsobom.

§ 76a

Kontrola železničných vozidiel pred ich použitím

(1) Železničné vozidlo pred jeho použitím v prevádzke podlieha kontrole, ktorú vykonáva železničný podnik. Predmetom kontroly je najmä

a) povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh podľa § 76 a registrácia v národnom európskom

registri železničných vozidiel podľa § 80,

b) kompatibilita železničného vozidla so železničnou traťou na základe údajov v registri infraštruktúry, príslušných technických špecifikácií interoperability; ak register infraštruktúry tieto údaje neobsahuje, na základe informácií od manažéra infraštruktúry, ktoré poskytne bezplatne a v primeranej lehote,

c) riadne zaradenie železničného vozidla do súpravy vlaku, v ktorej sa má prevádzkovať s ohľadom na systém riadenia bezpečnosti podľa § 84 a osobitného predpisu.26b)

(2) Na účely kontroly podľa odseku 1 železničný podnik v spolupráci s manažérom infraštruktúry môže vykonať skúšobnú prevádzku v lehote do troch mesiacov od doručenia žiadosti žiadateľa. O vykonanej kontrole podľa odseku 1 vypracuje železničný podnik protokol.

§ 77

Údržba železničných vozidiel

(1) Železničnému vozidlu sa pred jeho použitím určí osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla; tá sa uvedie v národnom európskom registri železničných vozidiel.

(2) Osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla je zodpovedná za bezpečnosť železničného vozidla v prevádzkovom stave. Na tento účel zavedie systém údržby, prostredníctvom ktorého

a) zabezpečí, aby sa údržba železničného vozidla vykonávala v súlade s dokumentáciou údržby železničného vozidla a s požiadavkami podľa predpisov o údržbe a podľa technických špecifikácií interoperability,

b) uplatní metódy nevyhnutné na posudzovanie rizík, ktoré sa zaviedli v spoločných bezpečnostných metódach podľa § 82,

c) zmluvne zabezpečí, aby jeho dodávatelia vykonávali opatrenia na riadenie rizík uplatňovaním spoločných bezpečnostných metód pre monitorovanie metódy dohľadu, ktoré uplatňuje bezpečnostný orgán a metódy monitorovania, ktoré uplatňujú železničné podniky, manažéri infraštruktúry a osoby zodpovedné za údržbu; zmluva sa sprístupní agentúre a bezpečnostnému orgánu na požiadanie,

d) zaisťuje vysledovateľnosť činností údržby.

(3) Systém údržby pozostáva z funkcie

a) riadenia, ktorou kontrolujú a koordinujú činnosti údržby podľa odseku 2 písm. b) až d) a zaisťuje bezpečnosť železničného vozidla v železničnom systéme,

b) rozvoja údržby, ktorou sa spravuje dokumentácia údržby vrátane riadenia jej obsahu na základe konštrukčných a prevádzkových údajov, výkonností a predchádzajúcich skúseností,

c) riadenia údržby vozidlového parku, ktorou sa riadi presun železničného vozidla na údržbu a jeho vrátenie do prevádzky po vykonaní údržby,

d) poskytovania údržby, ktorou sa poskytuje technická údržba železničného vozidla alebo jeho dielov vrátane dokumentácie o vrátení do prevádzky.

(4) Osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla vykonáva funkciu podľa odseku 3 písm. a) sama. Ak osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla nevykonáva funkcie podľa odseku 3 písm. b) až d) sama, použije zmluvné údržbárske dielne. Osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla zabezpečí, aby všetky funkcie podľa odseku 3 spĺňali kritériá posudzovania uvedené v prílohe č. 11a.

(5) Právnická osoba akreditovaná podľa osobitného predpisu, 26ba) vydá osvedčenie na údržbu nákladných železničných vozňov a iných železničných vozidiel podľa osobitného predpisu platné vo všetkých členských štátoch osobe zodpovednej za údržbu železničného vozidla v súlade s týmito podmienkami:

a) proces akreditácie a uznávania postupu certifikácie je založený na kritériách nezávislosti, odbornej spôsobilosti a nestrannosti,

b) systém certifikácie preukáže, že osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla má systém údržby na zaistenie bezpečného prevádzkového stavu železničných vozidiel, za ktorých údržbu je zodpovedná,

c) certifikáciou sa posúdi, či osoba zodpovedná za údržbu spĺňa kritériá podľa prílohy č. 11a a či ich uplatňuje; certifikácia zahŕňa aj dohľad nad trvalým súladom s požiadavkami a kritériami po udelení osvedčenia,

d) certifikáciou údržbárskych dielní sa posúdi, či dielňa spĺňa kritériá podľa prílohy č. 11a.

(6) Ak činnosť osoby zodpovednej za údržbu železničného vozidla vykonáva železničný podnik alebo manažér infraštruktúry, bezpečnostný orgán v rámci postupu vydávania bezpečnostného povolenia alebo bezpečnostného osvedčenia vykoná kontrolu podmienok podľa odseku 5.

(7) Určiť osobu zodpovednú za údržbu železničného vozidla nie je potrebné, ak agentúra alebo bezpečnostný orgán uplatní výnimku pri registrácii alebo v bezpečnostnom povolení alebo v bezpečnostnom osvedčení. Takú výnimku môže uplatniť, ak ide o

a) železničné vozidlo

1. registrované v treťom štáte a udržiavané v súlade s predpismi tohto štátu,

2. používané na železničných sieťach s odlišným rozchodom koľají, než je rozchod hlavnej železničnej siete Európskej únie, ak sa údržba zabezpečuje podľa medzinárodných dohôd s tretími štátmi,

3. prepravujúce vojenský materiál,

b) nákladné železničné vozidlo a osobné železničné vozidlo, ktoré sa používa spolu s tretími štátmi, s odlišným rozchodom koľají, než je rozchod hlavnej železničnej siete Európskej únie alebo

c) špeciálnu prepravu vyžadujúcu jednorazové povolenie bezpečnostného orgánu pred uskutočnením prepravy.

(8) Výnimka podľa odseku 7 písm. a) tretieho bodu a písm. c) platí najviac päť rokov.

§ 78

Povolenie typu železničného vozidla

(1) Agentúra alebo bezpečnostný orgán môžu v prípade potreby v súlade s postupom v § 76 udeliť povolenie typu železničného vozidla. Ak agentúra alebo bezpečnostný orgán udelí povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, na žiadosť žiadateľa udelí aj povolenie typu železničného vozidla na sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo používať. Žiadosť o udelenie povolenia typu železničného vozidla sa podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.24)

(2) Železničnému vozidlu, ktoré je zhodné s typom, ktorému už agentúra alebo bezpečnostný orgán udelil povolenie typu železničného vozidla, udelí povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh na základe predloženia vyhlásenia o zhode s povoleným typom železničného vozidla bez ďalších kontrol. Zhodu železničného vozidla s povoleným typom železničného vozidla vyhlasuje výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte a ak ide o železničné vozidlo z tretieho štátu, jeho dovozca.

(3) Vyhlásenie o zhode s povoleným typom železničného vozidla sa vykoná podľa osobitného predpisu26bb) a v súlade

a) s postupmi overovania príslušných technických špecifikácií interoperability,

b) s postupmi posudzovania zhody vymedzenými v moduloch B a D, B a F alebo H1 podľa osobitného predpisu26c) v prípade neuplatňovania technických špecifikácií interoperability.

(4) Ak sa zmenili príslušné technické špecifikácie interoperability alebo vnútroštátne predpisy, na základe ktorých bol povolený typ železničného vozidla, agentúra alebo bezpečnostný orgán určí, či povolenie typu železničného vozidla zostane v platnosti, alebo je potrebné nové povolenie typu železničného vozidla. Ak určí, že je potrebné nové povolenie typu železničného vozidla, predmetom kontroly sú len kritériá vyplývajúce zo zmenených predpisov. Obnovenie povolenia typu železničného vozidla nemá vplyv na povolenia, ktoré sa železničným vozidlám už udelili na základe predchádzajúcich povolených typov železničného vozidla.

(5) Povolenia typov železničných vozidiel sa registrujú v Európskom registri povolených typov železničného vozidla.

(6) Typom železničného vozidla je typ železničného vozidla určený základnými konštrukčnými charakteristikami železničného vozidla, ako sú uvedené v povolení typu železničného vozidla alebo povolení o preskúmaní konštrukčného návrhu opísaných v príslušnom module overovania. Sériou je skupina identických železničných vozidiel jedného konštrukčného typu.

§ 78a

Nesúlad železničného vozidla a typu železničného vozidla so základnými požiadavkami

(1) Ak bezpečnostný orgán zistí, že železničné vozidlo, ktoré má povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh podľa § 76 ods. 5 alebo 10 a § 78, nespĺňa základné požiadavky, požiada železničný podnik, ktorý železničné vozidlo používa, aby vykonal nápravné opatrenia na zosúladenie železničného vozidla so základnými požiadavkami. Bezpečnostný orgán informuje o tejto skutočnosti agentúru a príslušné bezpečnostné orgány iných členských štátov, vrátane bezpečnostného orgánu členského štátu, na území ktorého sa žiadosť o udelenie železničného vozidla na uvedenie na trh ešte len posudzuje.

(2) Ak železničný podnik zistí, že železničné vozidlo, ktoré používa, nespĺňa základné požiadavky, vykoná nápravné opatrenia na zosúladenie železničného vozidla so základnými požiadavkami.

(3) Železničný podnik informuje agentúru a príslušný bezpečnostný orgán o vykonaných nápravných opatreniach podľa odseku 2 a o skutočnosti, že železničné vozidlo nespĺňalo základné požiadavky už v čase, keď povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh bolo vydané.

(4) Ak sa nápravnými opatreniami podľa odsekov 1 a 2 nezabezpečí súlad železničného vozidla so základnými požiadavkami a hrozí závažné bezpečnostné riziko, príslušný bezpečnostný orgán uplatní bezpečnostné opatrenia v súlade s § 86. Zároveň môže bezpečnostný orgán alebo agentúra pozastaviť platnosť povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh, alebo platnosť povolenia typu železničného vozidla. V takom prípade sa na rozhodnutie bezpečnostného orgánu alebo agentúry vzťahuje postup podľa § 76 ods. 7.

(5) Ak sa preukáže, že železničné vozidlo nespĺňalo základné požiadavky v čase vydania povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh alebo povolenia typu železničného vozidla, agentúra alebo bezpečnostný orgán môže povolenia zrušiť, alebo zmeniť. Rozhodnutie o zrušení alebo zmene povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh alebo povolenia typu železničného vozidla sa musí riadne odôvodniť. Držiteľ povolenia môže do jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia požiadať agentúru alebo bezpečnostný orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov, ktoré držiteľ uvedie v žiadosti. Agentúra a bezpečnostný orgán sú povinné do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov a buď ho potvrdia, alebo zrušia. Ak sa agentúra a bezpečnostný orgán nezhodnú na zrušení alebo pozastavení povolenia, uplatňuje sa postup podľa § 76 ods. 7. Ak po uplatnení postupu podľa § 76 ods. 7 zostáva povolenie v platnosti, bezpečnostné opatrenia bezpečnostného orgánu podľa odseku 4 sa ďalej neuplatňujú.

(6) Ak agentúra po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, žiadateľ môže podať odvolanie na odvolaciu radu podľa osobitného predpisu.26a) Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, žiadateľ môže podať rozklad (§ 111 ods. 3) v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(7) Agentúra oznámi zrušenie alebo zmenu povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh alebo povolenia typu železničného vozidla bezpečnostnému orgánu, s uvedením dôvodu zrušenia. Bezpečnostný orgán oznámi zrušenie alebo zmenu povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh alebo povolenia typu železničného vozidla agentúre s uvedením dôvodu zrušenia.

(8) Zrušenie povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh sa registruje v národnom

európskom registri železničných vozidiel. Zrušenie povolenia typu železničného vozidla sa registruje v Európskom registri povolených typov železničných vozidiel a oznamuje sa železničnému podniku, ktorý ak zistí, že železničné vozidlá nespĺňajú základné požiadavky, uplatní postup podľa § 78a.

(9) Železničné vozidlo, ktorému sa zrušilo povolenie na uvedenie na trh, sa ďalej nesmie používať a povolenie sa nesmie rozšíriť o ďalšie siete, na ktorých sa má používať. Ak sa zrušilo povolenie typu železničného vozidla, železničné vozidlá skonštruované na jeho základe sa nesmú ďalej uvádzať na trh. Ak tieto železničné vozidlá už boli uvedené na trh, musia sa z prevádzky stiahnuť. Držiteľ takýchto železničných vozidiel môže opätovne požiadať o povolenie na uvedenie na trh v súlade s § 76 a povolenie typu železničného vozidla v súlade s § 78.

(10) Ak železničné vozidlo nespĺňa základné požiadavky podľa odsekov 1 a 2 na časť siete, na ktorej sa má železničné vozidlo používať, a nesplnenie základných požiadaviek už existovalo v čase vydania povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh, z povolenia sa vypustia siete, na ktorých železničné vozidlo nespĺňa základné požiadavky.

§ 79

Systém číslovania železničných vozidiel

(1) Každé železničné vozidlo uvedené do prevádzky v ktoromkoľvek železničnom systéme v Európskej únii je označené