1

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ďalej len „zmluva“) umožní alokáciu zdaňovacích práv medzi Slovenskú republiku a Kirgizsko, čím účinne zabráni dvojitému zdaneniu (súčasne v SR aj v Kirgizsku) u fyzických osôb a právnických osôb.

Pokiaľ ide o domácnosti (fyzické osoby), tak v prípade cezhraničných situácií má zmluva potenciál zabezpečiť zvýšenie čistých príjmov FO, t.j. ich disponibilných príjmov.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Zmluva sa vzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré majú daňovú rezidenciu v SR alebo v Kirgizsku a ktorým plynie príjem z druhého zmluvného štátu (zo SR alebo z Kirgizska).

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Rast potenciálnych príjmov nebolo možné kvantifikovať. Uvádzame však modelové príklady, napríklad pri príjmoch zo závislej činnosti a dividend:

1. Príjmy zo závislej činnosti

FO – daňový rezident SR, vykonáva závislú činnosť v Kirgizsku počas obdobia presahujúceho 183 dní v príslušnom zdaňovacom období, príjmy zo závislej činnosti dosiahli sumu 20 000 eur (na účely tohto príkladu ignorujeme poistné a nezdaniteľné alebo odpočítateľné daňové položky), sadzba dane z príjmov FO je 19% (v SR) a 10% (v Kirgizsku).

Bez zmluvy:

- zdaniteľnosť sa posudzuje len podľa vnútroštátnych daňových predpisov Kirgizska a SR (zákon o dani z príjmov, ďalej len „zákon“)

- príjem je zdaniteľným príjmom v SR (príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy) aj v Kirgizsku

- Kirgizsko vybralo daň vo výške 2 000 eur (vybrané vo forme preddavkov na daň), SR umožní unilaterálne (podľa zákona) zamedziť dvojitému zdaneniu prostredníctvom vyňatia príjmov preukázateľne zdanených v Kirgizsku

- celková daň z príjmov zo závislej činnosti je 2 000 eur

So zmluvou:

- zdaniteľnosť sa posudzuje podľa vnútroštátnych daňových predpisov Kirgizska a SR (zákon) aj zmluvy, pričom zmluva má prednosť pred zákonom

- príjem je zdaniteľným príjmom v SR (príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy) aj v Kirgizsku

- podľa zmluvy má právo na zdanenie aj Kirgizsko, SR má zamedziť dvojitému zdaneniu

- Kirgizsko vybralo daň vo výške 2 000 eur (vybrané vo forme preddavkov na daň), SR umožní zamedziť dvojitému zdaneniu prostredníctvom

2

započítania dane zaplatenej v Kirgizsku na daňovú povinnosť v SR (metóda podľa zmluvy) alebo vyňatia príjmov preukázateľne zdanených v Kirgizsku (metóda podľa zákona), zákon umožní daňovníkovi využiť pre neho výhodnejšiu metódu

- celková daň z príjmov zo závislej činnosti je 2 000 eur

Záver:

- príjmy zo závislej činnosti sú jediným druhom príjmu, kde SR umožňuje unilaterálne zamedziť dvojitému zdaneniu (aj bez zmluvy)

- zmluva nebude mať vplyv na celkové daňové zaťaženie práce

- zmluva však môže mať pozitívny vplyv na posilnenie právnej istoty a zníženie administratívnej záťaže u zamestnancov aj zamestnávateľov

2. Dividendy

FO – daňový rezident SR, vlastní podiel v obchodnej spoločnosti (PO) nižší ako 25 % – daňovom rezidentovi Kirgizska, PO po skončení zdaňovacieho obdobia rozdeľuje zisk PO po zdanení (vypláca dividendu) vo výške 10 000 eur, sadzba dane z dividend je 7% (v SR) a 10% (zrážková daň v Kirgizsku).

Bez zmluvy:

- zdaniteľnosť sa posudzuje len podľa vnútroštátnych daňových predpisov Kirgizska a SR (zákon)

- príjem je zdaniteľným príjmom v SR (príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy) aj v Kirgizsku

- Kirgizsko vybralo daň vo výške 1 000 eur (zrazená pri výplate dividend), SR vybrala daň vo výške 700 eur (daňovník priznal uvedenú sumu v daňovom priznaní)

- zákon neumožňuje unilaterálne zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch vo forme dividend

- celková daň z dividend je 1 700 eur, t.j. efektívna sadzba dane je 17%

So zmluvou:

- zdaniteľnosť sa posudzuje podľa vnútroštátnych daňových predpisov Kirgizska a SR (zákon) aj zmluvy, pričom zmluva má prednosť pred zákonom

- príjem je zdaniteľným príjmom v SR (príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy) aj v Kirgizsku

- podľa zmluvy má právo na zdanenie aj Kirgizsko (najviac do výšky 10% zo sumy dividend), SR má zamedziť dvojitému zdaneniu

- Kirgizsko vybralo daň vo výške 1 000 eur (zrazená pri výplate dividend), SR má umožniť zamedzenie dvojitého zdanenia prostredníctvom metódy zápočtu dane (daňovník prizná dividendy z Kirgizska v daňovom priznaní a započíta daň zaplatenú v Kirgizsku na daňovú povinnosť v SR, najviac však do výšky 700 eur)

- celková daň z dividend je 1 000 eur, t.j. efektívna sadzba dane je 10%

Záver:

- na rozdiel od príjmov zo závislej činnosti, SR neumožňuje unilaterálne zamedziť dvojitému zdaneniu u dividend plynúcich zo zahraničia (bez zmluvy)

- zmluva preto bude mať výrazný vplyv na daňové zaťaženie dividend (17% vs. 10%, rozdiel 700 eur)

- zmluva má tiež pozitívny vplyv na posilnenie právnej istoty u daňovníka

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Opatrenie nebolo možné kvantifikovať z dôvodu neexistencie vhodných dát.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

3

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Opatrenie (zmluva) nemá špecifický vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

-

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

-

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

-

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Opatrenie (zmluva) nemá špecifický vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

-

4

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Zmluva nemá vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

-

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Zmluva nemá vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-

5

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

6

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Zmluva nemá vplyv na rovnosť príležitostí a dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu. Zmluva zároveň nevedie k diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva.

b)

-

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Zmluva nevedie k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi a nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

-

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

-

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

-

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

-

7

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Zmluva nemá priamy a kvantifikovateľný vplyv na vznik pracovných miest.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

-

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

Zmluva nevedie k zániku pracovných miest.

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

-

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Zmluva nemá priamy a kvantifikovateľný vplyv na dopyt po práci.

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

-

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Zmluva nemá dosah na fungovanie trhu práce.

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

-

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Zmluva nemá špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov.

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

-

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Zmluva neovplyvňuje špecifické vekové skupiny zamestnancov.

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

-