Parlamentný inštitút K NR SR  
máj – jún 2024  
Obsah  
1.20 rokov Slovenska od vstupu do únie  
2.Voľby do Európskeho parlamentu  
3.Digitálne financie  
4.Európsky semester  
5.Ceny poľnohospodárskych produktov  
6.Strategické suroviny  
7.Inflácia  
8.Ekonomická prognóza  
9.Rýchly prehľad tém  
2
Parlamentný inštitút K NR SR  
20 rokov Slovenska od vstupu do únie  
Podľa prieskumu Eurobarometra sa v priemere 79 % občanov žijúcich  
v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ pred 20 rokmi, domnieva, že ich  
krajina mala z členstva v EÚ prospech. Do EÚ s nami vstúpili Cyprus, Česko,  
Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.  
Ekonomické prínosy, ktoré vyplývajú z členstva zhrnula Národná banka  
Slovenska v troch blokoch:  
priame platby z EÚ a ich dopad na ekonomický rast,  
náklady financovania verejného dlhu,  
vplyv medzinárodného obchodu a jeho pridanej hodnoty na ekonomiku  
a životnú úroveň.  
Viac informácií Analytická štúdia NBS.  
V rokoch 2004 až 2022 smerovalo na Slovensko viac ako 36 miliárd, s financovaním  
cez Plán obnovy a odolnosti sa táto suma zvýši na 38 miliárd EUR.  
Graf: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, autor Martin Šuster.  
V rámci programového obdobia 2021 – 2027 je možné vyčerpať 13 miliárd EUR.  
Tabuľka: Program Slovensko. Viac informácií tu.  
  
3
Parlamentný inštitút K NR SR  
20 rokov Slovenska od vstupu do únie  
Od vstupu do EÚ sa v týchto desiatich členských štátoch zvýšil objem  
recyklácie komunálneho odpadu. Slovensko, Litva, Slovinsko a Lotyšsko  
a ďalší od roku 2004 do roku 2022 zaznamenali nárast miery recyklácie  
o viac než 40 percentuálnych bodov.  
Slovenská ekonomika vzrástla o 80 %.  
Hospodárstva desiatich členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004,  
zaznamenali udržateľný hospodársky rast: v Estónsku bola priemerná ročná  
miera rastu hrubého národného dôchodku vyššia ako 8 %, zatiaľ čo Poľsko,  
Slovensko, Malta a Lotyšsko rástli v priemere o viac ako 7 %.  
Prístup k väčšiemu jednotnému trhu sa pre európske priemyselné odvetvia  
ukázal ako prínosný. V rokoch 2004 až 2022 Slovensko zdvojnásobilo svoju  
výrobu základných kovov, zatiaľ čo Česko viac než zdvojnásobilo svoju  
výrobu papierenských výrobkov.  
Miera zamestnanosti v štáte sa zvýšila zo 64 % v roku 2004 na 77 % v roku  
2022.  
Prijali sme spoločnú menu.  
Viac informácií: 20 rokov spolu – 20 rokov členstva v EÚ.  
  
4
Parlamentný inštitút K NR SR  
Porovnanie rozdielu v prijímoch pred a po vstupe do EÚ  
Tento graf ukazuje, ako sa zmenil príjem v štátoch EÚ10 medzi rokmi 2005  
a 2022, poskytuje porovnanie s priemerom EÚ27 v roku 2022. Príjem sa meria  
v parite kúpnej sily PPS, čo umožňuje lepšiu porovnateľnosť skutočnej životnej  
úrovne. Teoreticky môže jedna PPS kúpiť rovnaké množstvo tovarov a služieb  
v každom štáte.  
Dáta Eurostat.  
Počet poslancov Európskeho parlamentu v roku 2024  
5
Parlamentný inštitút K NR SR  
Novozvolení poslanci za Slovensko  
1
Monika  
Ľuboš  
Beňová  
Blaha  
SMER - sociálna demokracia  
SMER - sociálna demokracia  
2
3
Veronika  
Martin  
Cifrová Ostrihoňová  
Hojsík  
Progresívne Slovensko  
Progresívne Slovensko  
4
5
6
7
Erik  
Kaliňák  
SMER - sociálna demokracia  
Progresívne Slovensko  
Ľubica  
Judita  
Karvašová  
Laššáková  
SMER - sociálna demokracia  
Kresťanskodemokratické  
hnutie  
8
Miriam  
Lexmann  
9
Milan  
Mazurek  
Ódor  
REPUBLIKA  
10  
Ľudovít  
Progresívne Slovensko  
11  
Branislav  
Katarína  
Ondruš  
HLAS - sociálna demokracia  
SMER - sociálna demokracia  
12  
Roth Neveďalová  
13  
14  
15  
Milan  
Michal  
Lucia  
Uhrík  
Wiezik  
Yar  
REPUBLIKA  
Progresívne Slovensko  
Progresívne Slovensko  
Volebná účasť: Európska únia ako celok 51,06 %.  
Účasť v rámci V4: Česko 36,45 %; Maďarsko 59,46 %; Poľsko 40,65 %; Slovensko 34,38 %.  
Viac informácií Európsky parlament.  
Digitálne financie  
Myšlienka regulačného prístupu EÚ spočíva  
v
poskytnutí zdravého  
regulačného rámca, homogénneho v celej EÚ. Na tento účel Európska komisia  
spolu s európskymi orgánmi dohľadu a Európskou centrálnou bankou  
pravidelne preskúmava regulačný rámec EÚ a kontroluje jeho schopnosť čeliť  
týmto rizikám a potenciálnym potrebám zásahu. V roku 2020 Komisia  
predložila hlavnú stratégiu digitálneho financovania s cieľom poskytnúť  
spoľahlivý regulačný rámec a rámec dohľadu na úrovni EÚ v mnohých  
oblastiach digitálneho financovania. EÚ už prijala nové zákony vyplývajúce  
z tejto iniciatívy.  
Nariadenie o trhoch s kryptomenami vytvára nové právne prostredie  
pre „mince“ založené na DLT so stabilnou hodnotou („stablecoiny“); ďalšie  
nariadenie poskytne rámec na monitorovanie  
prevádzkovej odolnosti pre finančný sektor.  
a
kontrolu digitálnej  
V oblasti otvorených financií a digitálneho eura prebieha viac legislatívnych  
postupov. Navrhujú sa nové smernice, ako je napríklad zriadenie „jednotnej  
účtovnej knihy“, aby sa zjednodušili prevody medzi nástrojmi pomocou  
rôznych trhových infraštruktúr DLT.  
Viac informácií tu.  
6
Parlamentný inštitút K NR SR  
Európsky semester  
Európska komisia poskytla štátom EÚ politické usmernenia  
v rámci jarného balíka európskeho semestra 2024  
Európsky semester je každoročný proces, ktorý pomáha identifikovať  
najnaliehavejšie hospodárske a sociálne výzvy, ktorým štáty čelia.  
Slovensku na roky 2024 a 2025 odporúča prijať nasledujúce opatrenia:  
Včas predložiť strednodobý fiškálno-štrukturálny plán.  
V
súlade  
s požiadavkami reformovaného Paktu stability a rastu obmedziť rast čistých  
výdavkov v roku 2025 na mieru zodpovedajúcu znižovaniu deficitu  
verejných financií smerom k referenčnej hodnote 3 % HDP stanovenej  
v zmluve a udržaniu verejného dlhu na obozretnej úrovni.  
Zefektívniť daňový mix, a to aj znížením prekážok na trhu práce a rovnako  
aj  
intenzívnejším využívaním environmentálneho  
a
opakovaného  
zdaňovania nehnuteľností.  
Znížiť nákladné výdavkové opatrenia, a to aj vykonávaním revízií výdavkov.  
Pokračovať v posilňovaní dodržiavania daňových predpisov vrátane ďalšej  
digitalizácie daňovej správy. Znížiť riziká súvisiace so zadlžením domácností  
podporou ponuky bývania a expanziou trhu s prenájmom.  
Posilniť administratívne kapacity na riadenie eurofondov, urýchliť investície  
a udržať dynamiku pri implementácii reforiem. Je potrebné riešiť  
vznikajúce oneskorenia, aby sa podarilo ukončiť reformy z Plánu obnovy  
do roku 2026.  
Urýchliť implementáciu programu kohéznej politiky a prijímať lepšie  
opatrenia smerom k investíciám trvalo udržateľného rozvoja.  
Posilniť nezávislosť a integritu súdnictva, zabezpečiť účinné vyšetrovanie  
v prípadoch trestných činov korupcie. Rovnako tak zabezpečiť hospodársku  
súťaž v procesoch verejného riadenia.  
Dokončiť zonáciu chránených území, posilniť odpadové a obehové  
hospodárstvo.  
Vo vyučovacom procese posilniť vedomosť základných zručností najmä  
u detí z marginalizovaných skupín.  
Viac informácií tu.  
7
Parlamentný inštitút K NR SR  
Ceny poľnohospodárskych produktov  
v prvom štvrťroku 2024 klesajú  
Výrazný pokles zaznamenali priemerné ceny obilnín o 28 %.  
Ceny mlieka klesli o 12 %, vajec a priemyselných plodín (olejniny, strukoviny, surový  
tabak, cukrová repa a iné) o 10 % a čerstvej zeleniny o 6 % (v rámci čoho došlo  
najmä k prudkému poklesu cien paradajok o 33 %).  
Priemerná cena zemiakov sa naopak zvýšila o 22 % a ceny čerstvého ovocia o 20 %  
Spomedzi vstupov nesúvisiacich s investíciami najvýraznejšie klesali ceny hnojív  
a zúrodňovačov pôdy (-31 %), krmív ( -16 %) a energií a mazív (-12 %).  
Na národnej úrovni väčšina krajín EÚ (21 z 25 s dostupnými údajmi) zaznamenala  
v prvom štvrťroku 2024 pokles cien poľnohospodárskej produkcie v porovnaní  
s rovnakým štvrťrokom 2023. Najvýraznejšie poklesy cien boli v Maďarsku (-24 %),  
Bulharsko a Rumunsko (obe -18 %) a Slovensko a Česko (obe -17 %).  
Naopak, ceny vzrástli v 5 južných štátoch EÚ; najvýraznejšie vzrástli v Grécku (+20  
%), pričom miernejšie nárasty zaznamenali Malta a Španielsko (+4 %)  
a Portugalsko a Cyprus (+1 %).  
Viac informácií tu.  
Graf: Porovnanie zmien štvrťročných indexov cien poľnohospodárskych  
produktov, v prvom štvrťroku 2024 a v prvom štvrťroku 2023.  
Poľnohospodárska produkcia  
Vstupy, nesúvisiace s investíciami  
Dáta Eurostat. Viac informácií tu.  
8
Parlamentný inštitút K NR SR  
Kľúčové suroviny EÚ pôsobia na budúcnosť dodávateľských  
reťazcov EÚ  
Svetová mapa hlavných dodávateľov: Čína je najväčším svetovým dodávateľom pre  
väčšinu strategických surovín vrátane barytu, bizmutu, gália, germánia, horčíka,  
prírodného grafitu, všetkých vzácnych zemín, volfrám a vanád.  
Dodávky sa získavajú aj z EÚ: napr. koksovateľné uhlie a meď z Poľska, arzén z Belgicka,  
hafnium z Francúzska, stroncium zo Španielska alebo nikel z Fínska.  
Udržanie zelenej a digitálnej transformácie a dosiahnutie strategickej  
autonómie závisí vo veľkej miere od spoľahlivého, bezpečného a odolného  
prístupu ku kritickým surovinám. Komisia 16. marca 2023 predložila návrh  
nariadenia, zaviedla koncepciu strategických surovín.  
Všeobecným cieľom navrhovaného nariadenia bolo zlepšiť fungovanie  
jednotného trhu vytvorením rámca na zabezpečenie prístupu EÚ  
k bezpečným a udržateľným dodávkam týchto surovín. Nariadenie sleduje štyri  
konkrétne ciele:  
posilnenie celého hodnotového reťazca,  
diverzifikácia dovozu do EÚ (tak, aby do roku 2030 žiadna tretia krajina  
neposkytovala viac ako 65 % ročnej spotreby EÚ každej strategickej  
suroviny),  
zlepšenie schopnosti EÚ monitorovať a znižovať riziko dodávok,  
zabezpečenie voľného pohybu a produktov obsahujúcich uvedených  
na trh EÚ a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia  
zlepšením ich obehovosti a udržateľnosti.  
Parlament a Rada dosiahli 13. novembra 2023 predbežnú dohodu o návrhu.  
Nariadenie bolo uverejnené v úradnom vestníku 3. mája 2024 a nadobudlo  
účinnosť 23. mája 2024.  
Viac informácií tu. Zdroj infografiky: Európska rada.  
9
Parlamentný inštitút K NR SR  
Odhadovaná inflácia eurozóny  
za máj a jún 2024  
Eurostat, odhadovaná inflácia máj a jún  
10  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Najnovšia makroekonomická prognóza EÚ  
Najnovšia makroekonomická prognóza Slovensko  
Výhľad rastu je poháňaný predovšetkým spotrebou a investíciami.  
Dopyt po pracovnej sile by mal zostať silný na napätom trhu práce.  
Inflačné tlaky sa zmierňujú, no naďalej sú výrazné.  
Rozpočtový deficit dosiahne vrchol v roku 2024.  
Predpokladá sa, že HDP vzrastie v roku 2024 o 2,2 %. V roku 2025 by malo HDP  
dosiahnuť 2,9 % podporované domácim dopytom. Očakáva sa, že inflácia  
sa v tomto roku výrazne spomalí na 3,1 %, ale v roku 2025 sa zvýši na 3,6 %  
v dôsledku očakávanej konvergencie cien energií k trhovým úrovniam.  
Uprostred napätého trhu práce sa reálne mzdy budú zvyšovať. Deficit  
verejných financií sa v roku 2024 podľa odhadov zvýši na 5,9 % HDP a potom  
sa v roku 2025 mierne zníži na 5,4 %.  
Viac informácií tu a tu.  
11  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Financovanie európskych  
priorít v roku 2025  
Komisia predložila návrh rozpočtu  
EÚ na rok 2025 vo výške takmer 200  
miliárd EUR, ktorý dopĺňa plán  
obnovy NextGenerationEU v hodnote  
72 miliárd EUR. Návrh Komisie  
následne prerokujú a prijmú  
Smernica o energetickej  
hospodárnosti budov  
Prepracované znenie smernice  
o energetickej hospodárnosti budov  
bolo navrhnuté tak, aby urýchlilo  
renováciu budov, znížilo spotrebu  
energie a podporilo využívanie  
obnoviteľnej energie v budovách.  
Tieto opatrenia by mali pomôcť EÚ  
dosiahnuť jej cieľ čistého zníženia  
emisií skleníkových plynov o 55 %  
do roku 2030 ako odrazový mostík  
k dosiahnutiu klimatickej neutrality  
do roku 2050.  
Európsky parlament a Rada EÚ.  
Bude sa z nich financovať zelená  
a digitálna transformácia, vytváranie  
pracovných miest a podpora EÚ  
pre Ukrajinu. Zároveň pomôžu riešiť  
migračné výzvy a krízu na Blízkom  
východe. Posilnia aj našu schopnosť  
reagovať na prírodné katastrofy  
a podporia kľúčové kritické  
technológie.  
Viac informácií tu.  
Viac informácií tu.  
Kto žiada o úver?  
Európska rada, 27. júna 2024  
Nedávny prudký nárast žiadostí  
o úver je spôsobený najmä  
Lídri rozhodli o troch najvyšších  
pozíciách pre nadchádzajúci  
domácnosťami z nižšej polovice  
distribúcie príjmov, najmä tými,  
ktoré žiadajú o spotrebiteľský úver.  
Tento posun v skladbe žiadostí o úver  
mohol spôsobiť, že banky vnímali  
úverové riziko ako vyššie a zvýšila  
sa aj miera zamietnutia hypoték  
a spotrebiteľských úverov. Celkovo  
pozorovania, ktoré dokumentuje  
ECB, prispievajú k pochopeniu toho,  
ako sa súčasný cyklus sprísňovania  
prenáša na rôzne skupiny  
inštitucionálny cyklus. V súlade  
s úlohou Európskej rady stanovenou  
v Zmluve o Európskej únii vedúci  
predstavitelia rozhodli nasledovne:  
zvolili Antónia Costu za predsedu  
Európskej rady  
navrhli Ursulu von der Leyen  
za kandidátku na predsedníčku  
Európskej komisie  
Kaju Kallas považujú za vhodného  
kandidáta na vysokého  
predstaviteľa Únie pre zahraničné  
veci a bezpečnostnú politiku.  
domácností, pokiaľ ide o ich účasť  
na úverovom trhu.  
Viac informácií tu.  
Viac informácií tu.  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Text: Mgr. Dominika Pazderová, Parlamentný inštitút  
Obrazový a fotografický materiál:  
fbid=906198324881921&set=pcb.906199348215152  
210315  
parlament-2024-2029-pocet-poslancov-za-jednotlive-krajiny-eu  
tabuľka str. 5. Mandáty pridelené politickým subjektom.  
Schválila: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou  
© Parlamentný inštitút  
júl 2024  
parlamentny_institut