NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

________________________________________________________________

IX. volebné obdobie

Číslo: CRD-646/2024

231aa

S p r á v a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 231) v opakovanom druhom čítaní v gestorskom výbore

___________________________________________________________________________

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 231) v opakovanom druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 85 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj:

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 223 z 3. apríla 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 231) v opakovanom druhom čítaní na prerokovanie

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorskému;

Výbor prerokoval predmetný návrh zákona v opakovanom druhom čítaní a v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

III.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorému bol návrh zákona pridelený zaujal k nemu nasledovné stanovisko:

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 42 z 19. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi;

IV.

Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uvedeného pod bodom III. správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1.V čl. I sa za bod 8 vkladajú nové body 9 a 10, ktoré znejú:

„9.V § 8 ods. 1 sa vypúšťa písmeno n).

Doterajšie písmená o) a p) sa označujú ako písmená n) a o).

10.V § 10 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

„d) tvorbu, koordináciu a uskutočňovanie politiky mestského rozvoja,“.

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Vkladané body nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2024, čo sa primerane premietne do

ustanovenia o účinnosti.

Navrhuje sa upraviť vecná pôsobnosť jednotlivých ministerstiev, v rámci ktorej sa politika mestského rozvoja z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky presúva do pôsobnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Zmena je navrhovaná vzhľadom na pôsobnosť Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a zaužívanú prax v okolitých krajinách, kde táto politika spadá pod zrkadlové ministerstvá. Zmena má za cieľ zefektívnenie jednotlivých procesov v tejto oblasti, najmä s dôrazom na využitie zaužívaných a osvedčených postupov v krajinách EÚ, ako aj príkladov dobrej praxe. Uvedené je navrhované aj vzhľadom na vnútornú organizačnú štruktúru Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a osobitnej sekcie

Európskej územnej spolupráce, ktorá je zameraná na tvorbu politiky zmierňovania cezhraničných regionálnych rozdielov.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

2.V Čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:

„9. Doterajší text § 19 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky spôsobom podľa osobitného predpisu1ba) centrálne koordinuje procesy riadenia držiteľov povolenia na prevádzkovanie nemocnice, ktorí

a) sú príspevkovou organizáciou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky alebo akciovou spoločnosťou, ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a

b) sú uvedení v zozname podľa osobitného predpisu.1bb)

(3) Úlohy pri výkone pôsobnosti podľa odseku 2 vykonáva na to určená samostatná organizačná zložka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1ba a 1bb znejú:

„1ba) § 45 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2024 Z. z.

1bb) § 45 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. októbra 2024, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Predmetom navrhovanej právnej úpravy je exaktnejšie zadefinovanie pôsobnosti ministerstva v oblasti centrálnej koordinácie procesov riadenia štátnych nemocníc s cieľom vytvoriť jednotný systém riadenia štátnych nemocníc.

Exaktnejšie zadefinovanie takejto pôsobnosti ministerstva je nevyhnutné z dôvodu splnenia cieľov Komponentu 11, Reformy 3 „Centralizácia riadenia najväčších nemocníc“ Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorá podmieňuje aj časť Investície 3 prijatím právnych predpisov umožňujúcich centrálnu koordináciu procesov riadenia štátnych nemocníc. Z uvedených dôvodov je potrebné primerane prispôsobiť právny poriadok na úrovni zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, pretože nastavuje základný kompetenčný rámec ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy v Slovenskej republike.

Súčasťou centrálnej koordinácie procesov riadenia štátnych nemocníc vykonávanej prostredníctvom samostatného organizačného útvaru bude najmä centrálny kontroling, rozpočtovanie, plánovanie a monitoring výkonnosti; centrálne riadenie nákupu liekov, medicínskych materiálov, prístrojovej techniky, centralizácia podporných služieb, či riadenie ľudských zdrojov. Činnosť a úlohy novej zákonom definovanej organizačnej zložky bude zároveň exaktne upravovať organizačný poriadok ministerstva, a to v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z jej členstva Európskej Únie s dôrazom na ciele, míľniky, reformy a investície špecifikované v Pláne obnovy a odolnosti.

Zároveň sa navrhuje, že novo navrhovanú kompetenciu bude Ministerstvo zdravotníctva SR v praxi vykonávať prostredníctvom svojej samostatnej organizačnej zložky. Navrhovaná právna úprava predstavuje kompetenčný základ pre nadväzujúcu novelizáciu súvisiacich osobitných predpisov (zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3.V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:

„21. V § 30 ods. 1 a 2 sa za slová „kvality, posudzovania zhody“ vkladá čiarka a slová „vzájomného uznávania tovaru, odstraňovania prekážok voľného pohybu tovaru“.“.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti.

Zosúladenie kompetenčného zákona s reálnymi kompetenciami Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Úrad je v rámci voľného pohybu tovaru zodpovedný za vzájomné uznávanie tovaru a za odstraňovanie prekážok voľného pohybu tovaru, pod ktoré patrí vnútrokumunitárne pripomienkové konanie, výmena informácií o fyzických prekážkach voľného pohybu tovaru, výmena informácií podľa Dohody o technických prekážkach obchodu a Dohody o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a poskytovanie informácií o

pravidlách

a požiadavkách týkajúcich sa výrobkov

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

4.V čl. I bode 24 v § 39 ods. 3 sa za slovo „tajomníkov“ vkladajú slová „a predsedov“.

Obdobne ako v platnom a účinnom znení § 39 ods. 2 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. sa navrhuje aj v novom § 39 ods. 3 zachovať rozlišovanie označovania predsedov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy v rámci zákona č. 575/2001 Z. z.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

5.V čl. I bode 26 sa za § 40aw vkladá § 40ax, ktorý znie:

„§ 40ax

(1) Pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti tvorby a uskutočňovania politiky mestského rozvoja podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

(2) Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pre oblasť podľa odseku 1 pojem „Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky“ vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým „Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky“ v príslušnom gramatickom tvare.

(3) V súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. septembra 2024 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol do 31. augusta 2024 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie podľa odseku 1, prechádza od 1. septembra 2024 do správy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.“.

V súvislosti s vložením nového § 40ax sa primerane upraví úvodná veta čl. I bodu 26 a v čl. I bode 27 sa vykoná súvisiaca legislatívno-technická úprava – primerane sa preznačia vkladané paragrafy a upraví sa úvodná veta.

Úprava vzhľadom k navrhovanému prechodu kompetencie z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

6.Za čl. II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:

„Čl. III

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 490/2008 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 354/2016 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z. a zákona č. 92/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 13b ods. 2 sa vypúšťa posledná veta.

2.§ 13b sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ustanovenia odseku 2 sa použijú primerane, ak zamestnancovi po skončení pracovného pomeru k zamestnávateľovi, ktorý je služobným úradom, vznikne

a) pracovný pomer k inému zamestnávateľovi, ktorý je služobným úradom,

b) štátnozamestnanecký pomer.“.

3.Za § 14b sa vkladá § 14c, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 14c

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia

Povinnosť vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť podľa § 13b v znení účinnom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa vzťahuje na odstupné, na ktoré vznikol nárok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“.“.

Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.

Nový čl. III nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.

Navrhuje sa rozšírenie povinnosti zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme vrátiť odstupné, a to v prípade opätovného vzniku pracovného pomeru v rámci sústavy štátnych orgánov, resp. subjektov, ktoré sú služobnými úradmi podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o rovnaký prístup v otázke vrátenia odstupného, aký sa navrhuje pre štátnych zamestnancov.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

7.Za čl. III sa vkladajú nové články IV a V, ktoré znejú:

„Čl. IV

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona č. 489/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 345/2009 Z. z., zákona č. 132/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 172/2011 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 160/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 53/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 61/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 192/2018 Z. z., zákona č. 287/2018 Z. z., zákona č. 374/2018 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 398/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 69/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 319/2020 Z. z., zákona č. 392/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 82/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 213/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 358/2021 Z. z., zákona č. 532/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 67/2022 Z. z., zákona č. 102/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 331/2022 Z. z., zákona č. 390/2022 Z. z., zákona č. 420/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z., zákona č. 495/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 110/2023 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z., zákona č. 293/2023 Z. z., zákona č. 529/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z. a zákona č. 125/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 45 sa odsek 1 dopĺňa písmenami am) a an), ktoré znejú:

„am) prostredníctvom samostatnej organizačnej zložky spôsobom podľa odseku 5 centrálne koordinuje procesy riadenia, usmerňuje a kontroluje52aal) poskytovateľov, ktorí sú držiteľmi povolenia na prevádzkovanie nemocnice a ktorí sú uvedení v zozname nemocníc podľa odseku 6 (ďalej len „prevádzkovateľ nemocnice“),

an) analyticky spracúva údaje podľa osobitných predpisov.52aam)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 52aal a 52aam znejú:

„52aal) Napríklad zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

52aam) Napríklad § 4 ods. 3, § 10 ods. 4 a 5, § 12 ods. 3 písm. s) zákona č. 153/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 1 zákona č. 540/2021 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 6e ods. 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. 540/2021 Z. z.“.

2. § 45 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) Ministerstvo zdravotníctva pri výkone činností podľa odseku 1 písm. am)

a)poskytuje súčinnosť prevádzkovateľovi nemocnice pri vytváraní strategického plánu prevádzkovanej nemocnice,52ac)

b)schvaľuje strategický plán prevádzkovanej nemocnice,

c)usmerňuje prevádzkovateľa nemocnice v rámci strategického plánovania investícií a rozvoja, finančného plánovania, optimalizácie a štandardizácie riadiacich procesov a podporných procesov a plnenia ekonomických, personálnych a medicínskych ukazovateľov,

d)sleduje plnenie ekonomických, personálnych a medicínskych ukazovateľov ustanovených v strategickom pláne prevádzkovanej nemocnice a v usmerneniach,

e)vyhodnocuje účelnosť, efektívnosť, účinnosť a hospodárnosť52ad) využívania finančných prostriedkov, s ktorými prevádzkovateľ nemocnice nakladá,

f) vyhodnocuje a kontroluje52ad) plnenie ekonomických, personálnych a medicínskych ukazovateľov ustanovených v strategickom pláne prevádzkovanej nemocnice a v usmerneniach.

(6) Zoznam nemocníc v rozsahu názov nemocnice, sídlo prevádzkovateľa nemocnice, identifikačné číslo organizácie prevádzkovateľa nemocnice, ak je pridelené, a právna forma prevádzkovateľa nemocnice zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle každoročne do 31. októbra s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 52ac a 52ad znejú:

„52ac) § 79c ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.

52ad) Napríklad zákon č. 357/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

Čl. V

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 18/2007 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 206/2008 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 53/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 92/2017 Z. z., zákona č.

257/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 4/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 192/2018 Z. z., zákona č. 270/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 374/2018 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 212/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 398/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 158/2020 Z. z., zákona č. 243/2020 Z. z., zákona č. 319/2020 Z. z., zákona č. 346/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 347/2020 Z. z., zákona č. 392/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 213/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 264/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 67/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 266/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 341/2022 Z. z., zákona č. 390/2022 Z. z., zákona č. 419/2022 Z. z., zákona č. 495/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z., zákona č. 285/2023 Z. z., zákona č. 310/2023 Z. z. a zákona č. 125/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. Za § 79b sa vkladá § 79c, ktorý znie:

„§ 79c

(1) Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie nemocnice a ktorý je uvedený v zozname podľa osobitného predpisu,58d) je povinný

a)vypracovať na základe písomnej žiadosti ministerstva zdravotníctva strategický plán prevádzkovanej nemocnice v súlade s usmerneniami ministerstva zdravotníctva,58da) strategickými dokumentmi ministerstva zdravotníctva a požiadavkami ministerstva zdravotníctva a predložiť mu ho na schválenie,

b)spolupracovať s ministerstvom zdravotníctva pri vypracúvaní strategického plánu prevádzkovanej nemocnice,

c)postupovať podľa schváleného strategického plánu prevádzkovanej nemocnice a podľa usmernení ministerstva zdravotníctva,

d)poskytnúť ministerstvu zdravotníctva súčinnosť pri sledovaní plnenia a dodržiavania ekonomických, personálnych a medicínskych ukazovateľov ustanovených v usmerneniach ministerstva zdravotníctva,

e)poskytovať ministerstvu zdravotníctva údaje nevyhnutné pre výkon jeho pôsobnosti podľa osobitného predpisu,58db) a to prednostne automatizovaným spôsobom z informačného systému poskytovateľa.

(2) Strategický plán prevádzkovanej nemocnice je súbor strategických cieľov, priorít, opatrení, programov a organizačných, technických a technologických nástrojov, ktorého účelom je určiť ekonomické, personálne a medicínske ukazovatele usmerňovania poskytovateľa podľa odseku 1; strategický plán prevádzkovanej nemocnice sa vypracúva na obdobie najmenej piatich rokov.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 58d až 58db znejú:

„58d) § 45 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.

58da) § 45 ods. 5 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.

58db) § 45 ods. 1 písm. am) a an) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.“.

2. V § 81 sa odsek 1 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:

„k) ministerstvo zdravotníctva, ak ide o plnenie povinností podľa § 79c ods. 1.“.

3. § 82 sa dopĺňa odsekom 23, ktorý znie:

„(23) Ministerstvo zdravotníctva môže uložiť pokutu poskytovateľovi až do výšky 10 000 eur, ak poruší niektorú z povinností ustanovených v § 79c ods. 1.“.“.

Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.

Nové články IV a V nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2024, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

K čl. IV:

V rámci bodu 1 sa navrhuje doplnenie § 45 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa rozširuje pôsobnosť ministerstva. Exaktné a explicitné stanovenie pôsobnosti ministerstva v oblasti centrálnej koordinácie procesov riadenia štátnych nemocníc doposiaľ v právnom poriadku absentovalo, i keď ju bolo možné vyvodiť nepriamo (implicitne) z kompetencií ministerstva, čo v aplikačnej praxi spôsobovalo značné problémy a (oprávnene) vytváralo právnu neistotu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pristúpiť k explicitnému rozšíreniu pôsobnosti ministerstva.

Navrhovanou právnou úpravou sa § 45 odsekom 5 ustanovuje exaktne a explicitne pôsobnosť ministerstva v oblasti centrálnej koordinácie procesov riadenia štátnych nemocníc na úrovni príslušného osobitného predpisu, pričom sa za účelom zabezpečenia právnej istoty ďalej precizuje do jej konkrétnej podoby prostredníctvom nového odseku 5. Právnou úpravou sa umožňuje ministerstvu usmerňovať činnosť štátnych nemocníc podľa zoznamu a centrálne koordinovanie procesov riadenia v špecifikovaných oblastiach (najmä centrálny kontroling, rozpočtovanie, plánovanie a monitoring výkonnosti, centrálne riadenie nákupu liekov, medicínskych materiálov, prístrojovej techniky, centralizácia podporných služieb, či riadenie ľudských zdrojov), pričom tieto oblasti je možné, ale zároveň nevyhnutné, strategicky nastavovať a unifikovať z centrálnej úrovne, aby došlo k splneniu stanovených cieľov pri hospodárnom využívaní materiálnych, personálnych i finančných prostriedkov v zdravotníckom sektore.

V rámci bodu 2 sa navrhuje doplnenie dvoch nových odsekov 5 a 6 do § 45, ktoré bližšie rozpracúvajú novú pôsobnosť ministerstva. Navrhovaná právna úprava ustanovuje prostredníctvom nového odseku 5 typizované činnosti, ktoré spadajú pod centrálnu koordináciu procesov riadenia štátnych nemocníc, pričom:

Písm. a) a písm. b) vymedzujú pôsobnosť ministerstva vo vzťahu k strategickému plánu prevádzkovanej nemocnice. Centrálna koordinácia

procesov riadenia si vyžaduje strategický prístup. V prípade štátnych nemocníc, ktorých jediným vlastníkom je štát, platí uvedené dvojnásobne, keďže vlastník musí vnímať činnosť každej jednej štátnej nemocnice v kontexte činnosti ostatných štátnych nemocníc, aby zabránil vytváraniu zbytočných a neefektívnych duplicít, čo vo výsledku môže spôsobiť nezanedbateľné ekonomické dopady (plytvanie, neefektívnosť, nevyužívanie úspor z rozsahu). Z uvedených dôvodov sa činnosť štátnej nemocnice nezaobíde bez prijatia strategického plánu prevádzkovanej nemocnice schváleného ministerstvom, ktoré má komplexný pohľad na celú sieť štátnych nemocníc, je orgánom nastavujúcim oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti a sleduje naplnenie stanovených cieľov. Strategický plán prevádzkovanej nemocnice predstavuje strešný dokument formujúci víziu a stanovujúci základné ciele v oblasti centrálny kontrolingu, rozpočtovania, plánovania, monitoring výkonnosti, nákupu liekov, medicínskych materiálov, prístrojovej techniky, podporných služieb, ale aj riadenia ľudských zdrojov, ktorých dosiahnutie bude cieľom štátnej nemocnice v dlhšom časovom horizonte (štandardne 10 až 15 rokov), a to aj s ohľadom na kontext ostatných štátnych nemocníc. V praktickej rovine je proces prijímania stratégie založený na participatívnom princípe, keďže strategický plán štátnej nemocnice bude vznikať za priamej a aktívnej súčinnosti ministerstva. Týmto spôsobom budú zohľadnené individuálne ciele štátnej nemocnice, ako aj všeobecné ciele ministerstva. Právna úprava následne oprávňuje ministerstvo schvaľovať strategický plán prevádzkovanej nemocnice, čím sa zabezpečuje súlad plánu so všeobecnými cieľmi ministerstva.

Písm. c) upravuje oprávnenie ministerstva usmerňovať štátne nemocnice vo vymedzených oblastiach. Uvedené oprávnenie ministerstva predstavuje dôležitú kompetenciu, pretože prostredníctvom týchto usmernení budú štátne nemocnice usmerňované k dosiahnutiu/splneniu konkrétnych cieľov vo vymedzených oblastiach, pričom ciele budú prispôsobené reálnym podmienkam konkrétnej štátnej nemocnice. Je zrejmé, že jednotlivé usmernenia budú navrhované na jednotlivé štátne nemocnice tak, aby zodpovedali ich vnútorným pomerom, špecializácií a faktickým možnostiam. Dôležité je, že tieto usmernenia budú obsahovo nadväzovať na schválený strategický plán prevádzkovanej nemocnice a v praktickej rovine ho budú realizovať uložením konkrétnych opatrení/cieľov v rámci centrálneho riadenia nemocníc.

Písm. d) upravuje oprávnenie ministerstva sledovať plnenie a dodržiavanie stanovených ekonomických, personálnych a medicínskych ukazovateľov v usmerneniach. Ide o logickú právomoc ministerstva, bez ktorej by nebolo možné v praktickej rovine centrálne koordinovať procesy riadenia štátnych nemocníc.

Písm. e) a písm. f) upravujú oprávnenie ministerstva vyhodnocovať (analyzovať) stanovené ekonomické, personálne a medicínske ukazovatele a účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť využívania finančných prostriedkov zo stany štátnych nemocníc. Opätovne ide o logickú právomoc ministerstva, bez ktorej by nebolo možné v praktickej rovine centrálne koordinovať procesy riadenia štátnych nemocníc. Centrálne koordinovanie procesov riadenia štátnych nemocníc nie je možné efektívne vykonávať bez kontinuálneho vyhodnocovania

splnenia/stavu plnenia stanovených ukazovateľov, pretože inak by nebola zabezpečená spätná väzba ich efektivity. Kontinuálne vyhodnocovanie plnenia stanovených ukazovateľov je dôležité v praktickej rovine aj preto, že včasné zistenie neschopnosti ich plnenia umožní okamžité riešenie neschopnosti (čo môže viesť aj k zmene vydaného usmernenia), ktoré zabráni vzniku negatívnych dopadov spojených s nesplnením stanoveného ukazovateľa. Vyhodnocovanie účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti využívania finančných prostriedkov už priamo smeruje k zabezpečeniu kontinuálneho zlepšovania hospodárenia štátnych nemocníc s finálnym cieľom odstránenia príčin, ktoré v určitej miere spôsobujú vytváranie dlhu štátnych nemocníc.

Prostredníctvom nového odseku 6 navrhovaná právna úprava bližšie špecifikuje osobný rozsah pôsobnosti ministerstva podľa ods. 1 písm. am) exaktne vymedzenej v odseku 5 tým, že vymedzuje jej presný rozsah tak, že sa vzťahuje na poskytovateľov, ktorých ministerstvo uvedie v zozname nemocníc. Štátne nemocnice, v rámci ktorých budú ministerstvom centrálne koordinované procesy riadenia, sú vymedzené zoznamom nemocníc, ktorý bude ministerstvo zverejňovať (resp. aj aktualizovať) každoročne na svojom webovom sídle do 31. októbra. Forma zoznamu zverejňovaného na webovom sídle ministerstva bola zvolená z dôvodu zabezpečenia flexibilného a operatívneho prístupu pri riešení napĺňania cieľov ministerstva stanovených pre oblasť centrálnej koordinácie procesov riadenia poskytovania zdravotnej starostlivosti štátnymi nemocnicami (najmä strategické dokumenty ministerstva). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že centrálna koordinácia procesov riadenia štátnej nemocnice je z jej povahy založená na participatívnom princípe, takže zaradenie do (resp. vyradenie zo) zoznamu bude s konkrétnym poskytovateľom dopredu zo strany ministerstva konzultované. V záujme zachovania prechodného obdobia na prípravu nemocnice uvedenej v zozname a s tým spojenej potreby nastavenia požadovaných administratívno-manažérskych postupov, sa pôsobnosť ministerstva bude vzťahovať na novú štátnu nemocnicu zaradenú do zoznamu až od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po 31. októbri kalendárneho roka, v ktorom bola štátna nemocnica do tohto zoznamu zaradená.

Ako je uvedené vyššie, s výkonom pôsobnosti ministerstva pri centrálnej koordinácií procesov riadenia štátnych nemocníc je inherentne spojený výkon analytickej činnosti. Keďže ministerstvo vykonáva analytickú činnosť vo vzťahu k celej svojej pôsobnosti (nielen vo vzťahu k jednej parciálnej časti, akou je usmerňovanie a podpora riadenia štátnych nemocníc), nemožno právne upravovať výkon analytickej činnosť iba v rozsahu výkonu jednej zložky jeho pôsobnosti, a preto bolo potrebné pri tejto úprave § 45 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, explicitne upraviť právomoc ministerstva vykonávať analytickú činnosť v rozsahu celej jeho pôsobnosti. Analytickú činnosť vykonáva ministerstvo, ako každé iné ministerstvo alebo ústredný orgán štátnej správy, aj za aktuálneho právneho stavu, a

to predovšetkým na základe § 36 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Aktuálnu právnu úpravu je však potrebné doplniť a bližšie precizovať aj na úrovni predmetného zákona, keďže dátová oblasť sa pod vplyvom digitálnej transformácie spoločnosti dynamicky rozvíja a mení zabehnuté (právne) koncepty, avšak zatiaľ nemožno tvrdiť, že by právny poriadok na túto paradigmatickú zmenu náležite zareagoval. Navrhovaná právna úprava zvyšuje jednoznačnosť právneho poriadku, a tým aj právnu istotu aspoň sčasti na úrovni dôležitého kompetenčného ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhnutá predmetná úprava zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je v zmysle prijatia explicitnej právnej úpravy pre centrálnu koordináciu procesov riadenia štátnych nemocníc z úrovne ministerstva, potrebná pre splnenie míľnikov a cieľov Komponentu 11, Reformy 3 „Centralizácia riadenia najväčších nemocníc“ Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorá podmieňuje aj časť Investície 3.

K čl. V:

Za účelom spresnenia pôsobnosti ministerstva vo vzťahu k centrálnej koordinácií procesov riadenia štátnym nemocniciam a ich prevádzkovateľom je potrebná aj právna úprava zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom vymedzenia konkrétnych povinností pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v pozícii štátnej nemocnice, a tiež sankcií pre prípad neplnenia týchto povinností v záujme dosiahnutia reálnej vykonateľnosti navrhovanej právnej úpravy a dosiahnutia požadovaných cieľov v oblasti centrálnej koordinácie procesov riadenia nemocníc uvedených v zozname.

V rámci bodu 1 sa navrhuje doplnenie zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o nový § 79c, ktoré priamo nadväzuje na novo definovanú pôsobnosť ministerstva podľa § 45 ods. 1 písm. am) zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Bez stanovenia navrhovaných povinností štátnych nemocníc by bola pôsobnosť ministerstva podľa § 45 ods. 1 písm. am) v praktickej rovine nevykonateľná.

Prostredníctvom novej právnej úpravy § 79c sa štátnym nemocniciam uvedených v zozname ukladajú právne logicky nadväzujúce povinnosti, ktoré sú nevyhnutné pre výkon pôsobnosti ministerstva pri centrálnej koordinácií riadiacich procesov týchto nemocníc. Hlavným nástrojom centrálnej koordinácie riadiacich procesov štátnych nemocníc sa stáva

strategický plán prevádzkovanej nemocnice, ktorý je povinný vypracovať každý prevádzkovateľ štátnej nemocnice na základe písomnej žiadosti ministerstva v súlade s usmerneniami, strategickými dokumentmi a požiadavkami ministerstva, a to v úzkej synergii s ministerstvom. Následne je štátna nemocnica povinná postupovať podľa schváleného strategického plánu a ďalších usmernení ministerstva. Usmernenia budú obsahovo nadväzovať na schválený strategický plán prevádzkovanej nemocnice a v praktickej rovine ho budú realizovať uložením konkrétnych opatrení/cieľov pri reflektovaní lokálnych, expertných a ďalších špecifík konkrétnej štátnej nemocnice a osobitných súvislostí, či podmienok.

Štátna nemocnica je tiež povinná poskytovať ministerstvu súčinnosť pri sledovaní plnenia a dodržiavania ekonomických, personálnych a medicínskych ukazovateľov ustanovených v jeho usmerneniach. Dodržiavanie ukazovateľov spoločne nastavených s ministerstvom je v záujme samotnej nemocnice, ktorá vďaka ich dodržiavaniu bude môcť exaktnejšie prognózovať ďalší progres. V prípade nedodržania stanovených ukazovateľov prijme nemocnica v súčinnosti a na základe usmernení ministerstva konkrétne opatrenia zamerané na zosúladenie sa so stanovenými ukazovateľmi. Pre prípad neprijatia predmetných opatrení môže ministerstvo voči konkrétnemu poskytovateľovi uplatniť aj sankcie v podobe pokuty, pričom však pri jej ukladaní je mu daná pomerne široká možnosť uplatniť správnu úvahu.

Špecifická povinnosť štátnej nemocnice poskytovať ministerstvu údaje nevyhnutné pre výkon jeho pôsobnosti v oblasti centrálnej koordinácie procesov riadenia štátnych nemocníc vytvára zákonný predpoklad pre úspešné analytické spracúvanie uvedených údajov a správne nastavovanie následných stratégií ministerstva v oblasti pôsobenia nemocníc na základe exaktných dát v súlade s princípmi moderného riadenia dátových údajov štátu. K zabezpečeniu riadneho výkonu uvedenej pôsobnosti ministerstva je životne dôležitá náležitá interakcia medzi ministerstvom a štátnymi nemocnicami. Bez zabezpečenia náležitej interakcie by bolo dosiahnutie zamýšľaného cieľa navrhovanej právnej úpravy iba iluzórne a v končenom dôsledku nemožné, keďže ministerstvo by prijímalo stratégiu/ usmernenia bez potrebných vstupov a údajov zo strany štátnych nemocníc, čo v praktickej rovine znamenalo rozhodovanie tzv. “od stola” a bez potrebných údajov. Takýto stav nie je žiadúci, keďže cieľom právnej úpravy je práve zefektívnenie činnosti nemocníc vo vybraných oblastiach a ich jednotný centralizovaný strategický rozvoj. V danej súvislosti sa v navrhovanej právnej úprave zdôrazňuje poskytovanie dát tzv. „automatizovaným spôsobom“, tzn. online, ideálne priamou integráciou dotknutých informačných systémov umožňujúcou nepretržitý prenos požadovaných údajov.

V rámci bodu 2 sa v nadväznosti na novú pôsobnosť ministerstva v oblasti centrálnej koordinácie procesov riadenia štátnych nemocníc a voči tejto pôsobnosti reflektujúcich povinností dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ustanovuje súvisiaca kompetencia ministerstva v oblasti dozoru nad dodržiavaním predmetných povinností.

V rámci bodu 3 sa s cieľom vytvorenia reálnej vymožiteľnosti novo definovaných povinností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v pozícii štátnych nemocníc definujú súvisiace sankcie, ktoré môže štátnej nemocnici z dôvodu neplnenia stanovených povinností ukladať ministerstvo. Navrhovaná právna úprava zakotvuje súvisiaci sankčný mechanizmus ako fakultatívny, pretože jej cieľom nie je postihovanie dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale dosiahnutie strategických cieľov a priorít strategického plánu konkrétneho poskytovateľa.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

8.V čl. V bode 3 v § 187p ods. 2 prvej vete sa slová „ich správu a prevádzku“ nahrádzajú slovami „správu a prevádzku elektronickej platformy“ a v druhej vete sa vypúšťajú slová „podľa doterajších predpisov v správe úradu vlády k 31. decembru 2024“.

Precizuje sa formulácia prechodného ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že slová správa a prevádzka sa viažu na elektronickú platformu, a súčasne sa v druhej vete vypúšťajú nadbytočné a duplicitné slová.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

9.V čl. VI bode 12 sa veta „Doterajšie písmená a) až m) sa označujú ako písmená b) až n).“ nahrádza vetou „Doterajšie písmená a) až o) sa označujú ako písmená b) až p).“.

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prijatie zákona č. 99/2024 Z. z. o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa v čl. II bode 9 do § 18 ods. 6 zákona č. 55/2017 Z. z. vložili dve nové písmená, v dôsledku čoho v platnom znení obsahuje § 18 ods. 6 zákona č. 55/2017 Z. z. písmená a) až o).

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

10.V čl. VII novelizačný bod znie:

„V § 10 ods. 2 písmeno b) znie:

„b) jedného člena na návrh Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny,“.

Vzhľadom na to, že sa neplánuje členenie Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny na výbory, ale na komory, je potrebné v predmetnom novelizačnom bode vypustiť aj slová „príslušného výboru“.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

11.Za článok VIII sa vkladá nový článok IX, ktorý znie:

„Čl. IX

Zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z., zákona č. 7/2024 Z. z. a zákona č. 32/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 2 písm. a) sa slová „podporovaným nájomným bývaním“ nahrádzajú slovami „podporované nájomné bývanie“.

2.V § 3 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:

„Súhlas vlády so zmenou zakladateľskej zmluvy sa nevyžaduje v prípade, ak dochádza ku zmene zakladateľov priamo zo zákona.“.

3.V § 3 ods. 13 prvá veta znie:

„Členmi agentúry sú Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a investiční partneri.“.

4.Za § 19c sa vkladá § 19d, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 19d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2024

Zakladateľská pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky k agentúre a členstvo Ministerstva financií Slovenskej republiky v agentúre zaniká k 1. septembru 2024.“.“.

Nový čl. IX nadobúda účinnosť 1. septembra 2024, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.

Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie k bodu 1:

Navrhuje sa v §2 písmeno a) zjednotiť využívanie pádu podstatných mien označujúcich základné pojmy, t.j. použiť nominatív ako v ostatných základných pojmoch uvedených v § 2.

Odôvodnenie k bodu 2:

Navrhuje sa doplniť špecifikáciu, že v prípadoch, kedy dôjde k zmene zakladateľov agentúry priamo zo zákona, súhlas vlády so zmenou zakladateľskej listiny sa nevyžaduje. Súhlas vlády možno v takomto prípade považovať zo duplicitný, resp. nadbytočný.

Odôvodnenie k bodu 3:

Navrhuje sa upraviť §3 odsek 13 spôsobom, že namiesto použitia všeobecného pojmu zakladatelia sa priamo uvedie názov Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. Uvedené reflektuje skutočnosť, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky už nebude zakladateľom agentúry a jediným zakladateľom agentúry bude len Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, ktoré je v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ústredným orgánom štátnej správy pre štátom podporované nájomné bývanie.

Odôvodnenie k bodu 4:

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, ktoré upraví zánik statusu zakladateľa a člena agentúry Ministerstva financií Slovenskej republiky k určenému dátumu.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor odporúča o návrhoch Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré sú uvedené v správe hlasovať takto:

hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 zo správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

VI.

Na základe stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 231) v opakovanom druhom čítaní odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 231a) v opakovanom druhom čítaní bola schválená uznesením gestorského výboru č. 43 dňa 19. júna 2024.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu Branislava BECÍKA, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom